Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42Csp/283/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124222015.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnom spore žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. – C. D., o zaplatenie 457,07 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 457,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 411,24 EUR od 4.1.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
457,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 411,24 eur od 4.1.2022 do zaplatenia.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 medzi
postupcom Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzatvoril dňa 23.5.2014 zmluvu č. 00-0002075422, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky.
Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností
a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný
napriek opakovaným výzvam neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa
zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu dňa 3.1.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 463,12 eur
apozostávalazistinyvsume411,24eur,zriadnehoúrokuvsume30,83eur,zúrokuzomeškaniavsume
6,05 eur, z poplatkov vo výške 15,- eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadnu úhradu.
Žalobca žiadal priznať zároveň úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo sumy 411,24 eur, t.j. z istiny úveru.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil zmluvu o postúpení
pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisúverového účtu, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, všeobecné obchodné podmienky,
pokus o zmier.
4. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanému
na adresu trvalého pobytu. Avšak súd zistil, že sa žalovaný v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Úkony
súdu na zistenie adresy jeho skutočného pobytu a doručenie žaloby boli neúspešné. Dňa 20.6.2025 súd
zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle
§ 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR. Keďže v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000 EUR, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého
súd len oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 4.9.2025.
6.Súdsaoboznámilsobsahomžaloby,vykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahompredložených
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 23.5.2014 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 10.000,- eur. Podľa zmluvy výška RPMN bola 11,23 %, počet splátok
úveru 84, výška mesačnej splátky 166,21 eur, výška poistného mesačne 1,83 eur, výška celkovej čiastky
14.161,64 eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil
svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu dňa 3.1.2022 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný nereagoval na výzvu ani
čiastočnou úhradou.
8. Právny predchodca žalobcu oznámil dňa 24.10.2024 žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k tejto zmluve zo dňa 23.10.2024 žalobca preukázal
aktívnu legitimáciu v konaní.
10. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 28.10.2024 vyzval žalovaného na pohľadávky, avšak bezvýsledne.
11. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
12. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
13. Podľa ust. § 52 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom
len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (v ďalšom len zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákonaspotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
18. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
19. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, účinného od 5.12.2018, premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Ustanovenie § 151j ods. 2 tým
nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom
alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní
vedel.
23. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa ust. § 526 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi ajdokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe zmluvy
právnypredchodcažalobcuposkytolžalovanémuúvervovýške10.000,-eur.PodľazmluvyvýškaRPMN
bola11,23%,početsplátokúveru84,výškamesačnejsplátky166,21eur,výškapoistnéhomesačne1,83
eur, výška celkovej čiastky 14.161,64 eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam neplnil pohľadávku
riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu dňa
3.1.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný
nereagoval na výzvu ani čiastočnou úhradou.
28. Pohľadávka zo zmluvy bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré
postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj
zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto
konaní.
29. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 463,12 eur a pozostávala z istiny v sume 411,24
eur, z riadneho úroku v sume 30,83 eur, z úroku z omeškania v sume 6,05 eur, z poplatkov vo výške 15,-
eur. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumu 457,07 eur, t.j. neuplatnil si úrok z omeškania
v sume 6,05 eur.
30. Súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy je
nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel
predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia
žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom,
bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).
31.Vzhľadomnato,ževyššieuvedenúzmluvajezmluvouspotrebiteľskou,jepretonutnénaňuaplikovať
i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i
o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú
osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Zároveň tieto zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské
právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených
otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave
spotrebiteľských vzťahov.
32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza
sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého
sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťah založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností
a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
33. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalovaného aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavretév rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová
zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona).
34. V prejednávanej veci bola žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) podaná za účinnosti
ust. § 54a Občianskeho zákonníka dňa 1.10.2020. Súd bol povinný aj ex offo skúmal, či právo zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si v danom prípade veriteľ uplatňuje, nie je premlčané.
35. Žalovaný bol počas celého konania nečinný a skutočnosti uvádzané žalobcom žiadnym spôsobom
nerozporoval.
36. Súd mal za dostatočne preukázané, že žalovaný podľa histórie operácií na účte neuhradil žalobcovi
sumu 457,07 eur, preto súd žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi túto sumu.
37. Podľa ust. § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného
nar. vlády SR č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.1.2022 do zaplatenia. Ku dňu
4.1.2022 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0 %. V prejednávanej veci mal
súd nepochybne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil riadne a včas
žalobcovi svoj dlh. Keďže žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči
žalobcovi, do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka úroky z
omeškania, ktorá výška v % je určená v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 1.2.2013. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej časti istiny
úveru v sume 411,24 eur od 4.1.2022 do zaplatenia.
40. O splnení povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa
ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
45. V citovanom ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu
o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP),
nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP.
A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na
náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu
zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu.Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konaniazrozmanitýchdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlensveľkýmiťažkosťami.
46. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný. Žalovaný v konaní netvrdil,
že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné,
majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné
postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické
nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna
a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri
rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
47. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP v spojení s § 255 ods. l
CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.