Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201802
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724201802.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
E. XXXX/XXX, XXX XX C., proti žalovaným: 1/ AMHERST, s. r. o., so sídlom Pionierska 40, 080 05
Prešov, IČO: 31 668 178, 2/ Norte Real Estate s. r. o., so sídlom Pionierska 40, 080 05 Prešov, IČO:
55 878 695, obaja žalovaní zastúpení: F.&F. G., H., so sídlom E. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX,

a A., H., so sídlom J. XX, XXX XX C. - H., IČO: XX XXX XXX, o určenie spoluvlastníckeho práva
a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad č. k. 21C/40/2024 – 311 zo dňa 30.6.2025 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v časti II. výroku, ktorým procesným stranám náhradu trov konania nepriznal
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 21C/40/2024-311 zo dňa
30.6.2025 v I. výroku konanie zastavil a v II. výroku procesným stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie skonštatoval, že dňa 11.06.2025 žalobca doručil späťvzatie
žaloby, kde žalobca uviedol, že po podaní žaloby jeho právo na vrátenie pôžičky bolo uspokojené a
právo nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bolo medzi stranami sporu zmenené v

poskytnutie finančného plnenia v prospech žalobcu predstavujúceho náhradu škody z dôvodu odopretia
žalobcovi získať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a s tým spojený zisk ich predajom tretím
osobám. Žalobca preto podaním zobral žalobu späť z dôvodu splnenia peňažného záväzku vrátiť
pôžičku, žiadal zastavenie konania a priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%, alternatívne aby
žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby
a navrhli priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Po citácii ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“) súd konanie zastavil a podľa ust. § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP vzhľadom
na urovnanie záväzkov medzi stranami, ktoré vzťahy boli podľa súdu prvej inštancie v celom rozsahu
usporiadané, rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že ich stranám sporu nepriznal.

4. Žalovaní v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu a to proti II. výroku o trovách konania podali
odvolanie, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§
365 ods. 1 písm. f) CSP) a zároveň súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením napadnutého
uznesenia znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

5. Žalovaní poukázali, že žaloba bola podaná predčasne v čase, keď pôžička, na ktorú naväzoval
žalobca svoj nárok na určenie spoluvlastníckeho práva, nebola splatná, čo konštatoval Mestský súdKošice v rozsudku č. k. 77C/10/2024-226 zo dňa 10. apríla 2025, kde uviedol, že nebolo preukázané,
že spoločnosť Norte Investment, s. r. o. na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.02.2022 (č.
l. 103) požičala žalovanému v 1/ rade sumu 659.500,- € so splatnosťou pôžičky 31.12.2026. Žaloba

bola podľa žalovaných zjavne nedôvodná, pretože žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by
preukazovali dôkazmi existenciu akejkoľvek dohody, ktorá by odôvodňovala podanie žaloby na určenie
spoluvlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaní po celú dobu konania poukazovali na to,
že zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, na základe akého právneho vzťahu by mal nadobudnúť
spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže zo zmluvy o pôžičke mu vzniklo len právo na vrátenie

požičaných finančných prostriedkov. Žalovaní v tejto súvislosti upriamili pozornosť na rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. III. ÚS 288/2015-57, ale aj na uznesenie súdu prvej inštancie vydané v tejto veci dňa 5.
februára 2025 týkajúceho sa návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti s možným
nárokom na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená žalovanými žalobcovi na základe rovnakého
skutkového stavu, kde konštatoval, že: „žalobca doposiaľ predloženou dokumentáciou k návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil právny vzťah medzi sporovými stranami a to dohodu

štatutárnych zástupcov spoločnosti K. A. H. a žalovaného v 1/, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam žalovaným 1/ sa žalobca stane spoluvlastníkom v akomkoľvek pomere k celku. Nie je
tak osvedčený hmotnoprávny vzťah pre poskytnutie ochrany relevantným dôkazom. Poskytnutie pôžičky
ako takej, ako účelová investícia na financovanie a realizáciu projektu nie je nadobúdací titul.“

6. Ďalej v odvolaní žalovaní poukázali na podanie žalobcu, kde sám priznal, že žalobu podal z dôvodu,
aby si vynútil predčasné splatenie pôžičky žalovanými, nakoľko zároveň podal návrh na vyznačenie
poznámky v katastri nehnuteľnosti, čím spôsobil, že žalovanému 2/ vznikala každým dňom značná
škoda, nakoľko podaná žaloba spôsobila neistotu na strane potencionálnych záujemcov o kúpu bytov
v predmetnej nehnuteľnosti a tiež nárast vstupných nákladov pri realizácii stavby. Žalovaní preto boli

nútení zaplatiť predčasne nesplatnú pôžičku, aby eliminovali škodlivé následky žalobcom podaných
nedôvodných žalôb na ich podnikanie. Žalovaní preto považujú konanie žalobcu za odporujúce
princípu dobrých mravov a následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní povinnosti nahradiť
žalovaným trovy konania za odporujúce princípu spravodlivosti.

7. Žalovaní tiež dodali, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepriznaní povinnosti nahradiť trovy
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP) vôbec neodôvodnil, čo je v rozpore s
právom žalovaných na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

8. Žalovaní odvolaciemu súdu navrhli, aby uznesenie v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

9. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaných bolo podané

oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§359a§362ods.1prvávetaCSP),viazanýdôvodmi
odvolania (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP výklad opaku) dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných je dôvodné.

11. So zreteľom na obsah odvolania, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len napadnutý výrok

o trovách konania, a preto výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie, v odvolacom
konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. § 255 CSP a uplatní
sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.

Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, keď súd žalobe
v celom rozsahu vyhovie, a naopak žalovaný je úspešný vtedy, ak súd žalobu v celom rozsahu zamietne.

16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu

skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie musí byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
rozhodnuté tak, aby sa zistilo, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť
druhej procesnej strane trovy konania.

17. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu z dôvodu

urovnania vzťahov medzi stranami sporu, kedy zrejme súd prvej inštancie práve urovnanie vzťahov
medzi stranami sporu považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP.

18. V prvom rade odvolací súd musí skonštatovať danosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b) CSP týkajúci sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho porušenie práva odvolateľa

na spravodlivý proces. Medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne
poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz

ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie
tohto odvolacieho dôvodu v pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

19. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V súlade
s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti
výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi, ako aj so špecifickými námietkami strany
sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie musí byť zároveň dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane

a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.

20. Preto odovlací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nielenže nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu

uvedených v späťvzatí žaloby v kontexte s argumentáciou žalovaných vo vyjadrení k späťvzatiu, ale
tiež v súlade s citovanou právnou úpravou neuviedol, ktorá procesná strana zavinila zastavenie konania,
ktoré v konaní vzišlé najavo skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a ak uvedenou
skuťočnosťou malo byť urovnanie vzťahov, na základe čoho mal urovnanie vzťahov strán sporu za
preukázané.

21. V danom prípade žalobca zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. K náhrade trov konania
žalobca navrhol, aby mu súd náhradu trov konania priznal alternatívne, aby ich nepriznal žiadnej zo
strán sporu. Vo svojom podaní žalobca uviedol, že v súdnom konaní sa domáhal ochrany svojho
porušeného práva, nakoľko sa nestal spoluvlastníkom nehnuteľností a súčasne mu nebola vrátená

pôžička poskytnutá za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na nich, pričom pôžička mu
bola vrátená po podaní žaloby a právo nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bolo
medzi stranami sporu zmenené v poskytnutie finančného plnenia v prospech žalobcu ako náhrada škody
z dôvodu odopretia žalobcovi získať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a s tým spojený ziskich predajom tretím osobám. Podľa žalobcu žalovaní konali v rozpore s pôvodnou dohodou strán sporu
a výlučne svojim konaním zavinili porušenie práva žalobcu.

22. Žalovaní vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedli, že neboli účastníkmi zmluvného vzťahu titulom
zmluvy o pôžičke, od ktorej žalobca odvodzoval svoje právo na nadobunutie spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnostiam, pričom zdôraznili, že už dňa 11.7.2024 došlo k vráteniu pôžičky, no
napriek tomu žalobca pokračoval vo vedení sporu. Žalovaní tiež popreli, že by došlo k zmene
uvádzanej žalobcom, kedy mu žiadne finančné plnenie neposkytli. Žalovaní tiež dodali, že žalobca

ničím nepreukázal tvrdenie o poskytnutí pôžičky za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v uznesení o zamientutí návrhu žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23. Bez pochýb možno konštatovať, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcom. Avšak pre určenie strany, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, je potrebné posúdiť

dôvod, pre ktorý žalobca učinil späťvzatie žaloby, najmä s prihliadnutím na správanie žalovaných, ktorí
mohli žalobcovi jeho nárok počas súdneho konania uspokojiť.

24.Súdprvejinštancieuviedol,žedošlokurovnaniuzáväzkovmedzistranamisporuažesúvzťahystrán
sporu v celom rozsahu usporiadané. K uvedenému však odvolací súd zistil, že daná skutočnosť nebola

bez pochýb preukázaná. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca požičal zmluvou o pôžičke ((č.
l. 101) spoločnosti Norte Investment, s. r. o. peniaze na účel financovania kúpy nehnuteľnosti a táto
spoločnosť zmluvou o pôžičke (č. l. 97) požičala žalovanému 1/ peniaze, ktoré žalovaný bol povinný
vrátiť svojmu veriteľovi (nie žalobcovi) do 31.12.2026. Podľa bankových výpisov pôžička žalobcovi
bola vrátená dňa 17.7.2024 aj s úrokmi(č. l. 180, 181). Predmetom tohto súdneho konania však

bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam v podiele 1/3 z celku, a nie zaplatenie
pôžičky. Taktiež čo sa týka urovnania vzťahov, žalobca tvrdil, že právo nadobudnúť spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach bolo medzi stranami sporu zmenené v poskytnutie finančného plnenia
v prospech žalobcu ako náhrada škody z dôvodu odopretia žalobcovi získať spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach. Uvedené tvrdenia žalovaní však popreli. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca síce

k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil listiny, ale ich obsahom sú len návrhy
mimosúdnych dohôd resp. návrh zmluvy o investičnej príležitosti. Vzhľadom na tvrdenia žalovaných,
že žalobcovi žiadne fiančné plnenie poskytnuté nebolo, skutočnosť vysporiadania vzťahov strán sporu
a urovnania záväzkov je zatiaľ sporná.

25. Odvolací súd sa preto nateraz nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa aplikácia ust. §
257 CSP javí vhodnou na zmiernenie zásady zodpovednosti za zastavenie konania.

26.Ustanovenie§257CSPpredstavujeodchýlkuodzásadyzodpovednostizavýsledokatiežodzásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do

úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania
buď sčasti alebo vôbec neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to,

aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým
mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach
na strane strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu na oboch stranách
sporu, vrátane dôvodov, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a
pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek

bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej
strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Použitie § 257 CSP teda vyžaduje použitie
užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch sporových strán, čo vyžaduje
prihliadnutie nielen na pomery toho subjektu, ktorý sa aplikácie tohto ustanovenia dovoláva, ale aj
na pomery toho, ktorý má byť aplikáciou tohto zákonom ako výnimočne aplikovateľného ustanovenia

dotknutý.

27. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť netypické,
čo však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Spravodlivosť musí byť vprocese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť
je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým
vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale

predovšetkým spravodlivé, preto úlohou súdu je nazerať na zákon aj cez prizmu spravodlivosti.

28. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1
písm. b) a § 391 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zrušil
a vec vracia súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí

o trovách konania bude posúdiť, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, pričom v prípade
potreby aplikuje ust. § 150 ods. 2 CSP, a následne po ustálení strany povinnej na náhradu trov konania
posúdi, či je možná aplikácia podľa ust. § 257 CSP, pričom uvedené ustanovenie neznamená len to, že
v zásade sa úspešnej strane neprizná žiadna náhrada trov konania, ale zistené a preukázané dôvody
hodné osobitného zreteľa môžu výšku nároku na náhradu trov konania len modifikovať. Zároveň súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní v súlade s ust. § 220

ods. 2 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.