Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Dubcová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých a Rozvod
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/6/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125208230
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125208230.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky,
matky): A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX, XXX XX B., zastúpenej právnou zástupkyňou
JUDr. Michalou Dománkovou, advokátkou, so sídlom 1. mája 66, 024 04 Kysucké Nové Mesto
a manžela (otca): C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX, XXX XX B., zastúpeného právnou
zástupkyňou JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou, so sídlom M. R. Štefánika 820/7, 010 01 Žilina,
o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k deťom: D. A., nar.
XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecíarodinyŽilina,pracoviskoKysuckéNovéMesto,načasporozvodemanželstva,oodvolanímanžela
(otca) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 54P/87/2025-113 zo dňa 22. októbra 2025 vo výroku
I., ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. manželstvo C. A., nar. X.X.XXXX a A. A., B. E.,
nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v F. G. A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
F. G. A. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozviedol.
Podľa výroku II. schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k deťom A. A., nar.
XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode.
Výrokom III. o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, jeho
odôvodnenie, vyjadrenie manžela navrhovateľky, ktorý s rozvodom nesúhlasil, a napriek všetkým
okolnostiam mal za to, že je možné manželstvo zachrániť, ak navrhovateľku má stále rád, majú spolu
deti, preto navrhol podstúpiť manželskú poradňu, prípadne aj osobnú terapiu, čo by mohlo pomôcť
manželstvu na obnovenie manželského spolužitia.
3. Okresný súd poukázal na rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 18, § 23, § 24 ods.
1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. §
44 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
4. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F. G. A.. U oboch manželov ide o manželstvo prvé.
Z manželstva pochádzajú 3 deti, C., A. a D.. Manželia uzavreli manželstvo po 3 a polročnej známosti,v manželstve sa postupne narodili 3 deti, manželka sa starala o domácnosť a deti, manžel sa venoval
prácam vonku. Neskôr manžel začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých
podľa vyjadrenia manželky sa k nej nevhodne správal, kričal po nej, vulgárne jej nadával, zakazoval jej
chodiť vonku, sledoval ju. Túto situáciu manželka riešila odchodom k rodičom s maloletou D. v čase,
keď bol manžel pod vplyvom alkoholu a neskôr sa s maloletou D. k rodičom presťahovala. Manžel
poprel požívanie alkoholických nápojov v rozsahu, ako uviedla manželka a situáciu v rodine nevidel ako
kritickú. Požívanie alkoholických nápojov manželom vyplynulo aj z vyjadrenia syna A. pred kolíznym
opatrovníkom. Do odchodu zo spoločnej domácnosti manželkou, manželia hospodárili tak, že manžel
prispieval manželke sumou 600,- Eur mesačne, neskôr 400,- Eur, 75,- Eur, z čoho ona hradila stravu
do domácnosti, teda aj pre manžela, výdavky na deti a výdavky na domácnosť. Manželke finančne
vypomáhali jej rodičia. Manžel síce poukazoval na to, že znášal ostatné náklady na chod domácnosti,
avšak uviedol iba zakupovanie peliet vo výške 900,- Eur za posledné 2 roky. K intímnemu spolužitiu
manželkauviedla,žeknemudochádzalozdôvodu,abybolmanželticho,bolotonasiluabolavyčerpaná.
Manželka vyjadrovala odpor k manželovi, manžel uvádzal, že má manželku stále rád.
5. Okresný súd mal za to, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené trvalo a vážne a nie je
predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželka akékoľvek formy odborného poradenstva
za účelom obnovenia manželského spolužitia odmietala. Manžel deklaroval snahu polepšiť sa, avšak
neuviedol žiadne konkrétne kroky, ktoré v tomto smere vykonal, pričom manželka s ním odmieta
komunikovať v dôsledku mnohonásobného kontaktu zo strany jej manžela (volanie 120 x denne,
kontaktovanie príbuzných manželky – navrhovateľky). Manželstvo neplní svoje funkcie, manželia spolu
nehospodária, intímne nežijú a hoci ich manželstvo prestalo plniť funkciu len nedávno, spolužitie
medzi manželmi bolo dlhodobo konfliktné, nevytváralo zdravé rodinné prostredie pre výchovu detí.
Manželka cíti k manželovi odpor a za tejto situácie nie je možné predpokladať, že by aj prípadné
odborné poradenstvo pomohlo obnoviť manželské spolužitie, naopak podľa názoru okresného súdu by
bolo kontraproduktívne a ešte by sa zhoršil vzťah manželky k manželovi. Tak, ako sa pri uzatvorení
manželstva vyžaduje dobrovoľné a slobodné rozhodnutie muža a ženy manželstvo uzavrieť, podľa
okresného súdu je potrebné dobrovoľné a slobodné rozhodnutie oboch manželov pre zotrvanie
v manželstve. Ak takýto nesúhlas na jednej alebo oboch stranách chýba, takéto manželstvo nemôže
plniť svoje funkcie ani svoj účel. Príčinu rozvratu manželstva okresný súd videl v ochladnutí citového
vzťahu zo strany manželky k manželovi v dôsledku požívania alkoholických nápojov manželom a jeho
nevhodného správania sa voči nej.
6. Okresný súd preskúmal uzavretú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k deťom D. a A.,
u ktorej nezistil rozpor so záujmom detí, preto dohodu schválil.
7. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu podľa § 52 CMP, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách podľa
§ 53, § 55 CMP.
8. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výroku I. o rozvode manželstva v zákonnej lehote podal
odvolanie manžel navrhovateľky z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Zdôrazňoval, že
okresný súd nedostatočne prihliadol na záujem detí a na ich právo žiť v kompletnej rodine. Manželstvo
s navrhovateľkou trvá od roku 1997, pričom k vážnejšiemu napätiu došlo až v roku 2025 potom, čo
bol prepustený z práce z dôvodu nadbytočnosti. Jedná sa o krátkodobú krízu vyvolanú ekonomickou
a psychickou záťažou, nie o dlhodobý a nenapraviteľný stav. Manžel poukázal na to, že riadne pracoval,
mesačne prispieval manželke sumou 600,- Eur, znášal poplatky za energie, splácal úver vo výške 300,-
Eur, aktívne sa staral o deti. Manželke nikdy nezakazoval kontakt s jej rodičmi, nebránil jej v jej záujmoch,
fyzickyjunenapadol,nebilaneohrozoval.Konzistentneprejavujeaprejavovalvôľuzachovaťmanželstvo
s navrhovateľkou. V konaní došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Okresný súd prebral len
tvrdenia navrhovateľky/manželky. Tvrdenie o dlhodobom požívaní alkoholu ním ako manželom nebolo
dôkazmi podložené, žiadne lekárske správy, záznamy o liečbe závislosti, správy polície, priestupkové,
či trestné konanie pre jazdu pod vplyvom alkoholu alebo domáce násilie. Manžel poukázal na to, že
má 30-ročnú vodičskú prax, v práci podstupoval pravidelné dychové skúšky, v ktorých nebol zistený
alkohol. Manžel uviedol, že alkohol konzumuje, avšak v spoločensky tolerovanej miere. Rozpad rodiny
nie je v záujme spoločných detí manželov, zachovanie manželstva a spoločného bývania rodičov je pre
deti významnou hodnotou, ktorá prospieva ich harmonickému vývinu, stabilite duševného a mentálneho
zdravia, ako aj zdravému formovaniu osobnosti. Ide o krátkodobé obdobie, kedy v ich manželstvenastal konflikt v porovnaní s 30-ročným trvaním manželstva, ak k zásadnejšiemu konfliktu došlo po
roku 2025 v súvislosti s výpoveďou manžela z práce. Nesúhlasil s rozvodom, je ochotný pracovať na
vzťahu s manželkou, zlepšiť komunikáciu, absolvovať manželské poradenstvo. Okresný súd nezobral
do úvahy písomné vyjadrenie manžela, nevykonal dôkazy ním navrhnuté, výsluch svedkov z radov
rodiny, susedov, kolegov, nevyhodnotil správanie navrhovateľky/manželky v kontexte jej manželských
povinností podľa § 18 Zákona o rodine. Manžel navrhovateľky apeloval na Čl. 41 ods. 1 Ústavy SR.
Rozvod manželstva vedie k reálnemu roztrhnutiu rodiny, súrodenci A. a D. nežijú v jednej domácnosti,
rodičia spolu nežijú. Podľa manžela zachovanie manželstva a postupné riešenie partnerských konfliktov
bez rozvodu by ich spoločným deťom poskytlo stabilnejšie rodinné prostredie.
V ďalšej časti odvolania manžel poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov.
Dôkazy okresný súd nehodnotil nestranne, uveril tvrdeniam navrhovateľky/manželky o alkoholizme
manžela, o jeho nevhodnom správaní bez toho, aby to bolo podložené objektívnymi dôkazmi. Manžel
navrhovateľky namietal nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na ust. § 23 ods. 1 Zákona
o rodine, ak v danej veci nie sú splnené podmienky trvalého a nenapraviteľného rozvratu. Okresný súd
predčasne uzavrel splnenie podmienok podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, ak reálne existuje možnosť
obnovenia manželského spolužitia, pokiaľ by navrhovateľka/manželka bola ochotná aspoň v minimálnej
miere spolupracovať na odbornom poradenstve. Okresný súd nezohľadnil zásah do ochrany rodiny,
nevyhodnotil negatívne dôsledky rozvodu na ich rodinné väzby. Okresný súd nevytvoril rovnaký
priestor manželovi navrhovateľky a spoliehal sa len na dôkaznú iniciatívu a tvrdenia navrhovateľky/
manželky. Podľa manžela navrhovateľky došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie, k porušeniu
rovnosti účastníkov podľa Čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, preto navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku I.
zmeniť tak, že návrh navrhovateľky/manželky na rozvod manželstva sa zamietne a v dôsledku toho sa
zruší aj výrok II. o schválení rodičovskej dohody, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
9. K odvolaniu manžela navrhovateľky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súhlasí
s rozhodnutím okresného súdu.
10. K odvolaniu manžela navrhovateľky/manželky sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom zvolenej
právnej zástupkyne v podaní zo dňa 03.12.2025. Navrhovateľka uviedla, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s výrokom I. rozsudku okresného súdu. Nesúhlasila s tvrdením manžela, že k vážnejšiemu
napätiu došlo až v roku 2025, keď sám v Zápisnici z pojednávania zo dňa 22.10.2025 uviedol, že
navrhovateľka už v lete roku 2024 spomínala, že sa chce rozviesť a uviedla mu nejaké dôvody. Dlhodobo
zabezpečovala stravu pre 5 člennú rodinu, ako aj všetky výdavky spojené s potrebami ich spoločných
detí. Poukázala na vyjadrenie syna A., ktorý kolíznemu opatrovníkovi pri zisťovaní pomerov v rodine
uviedol, že má narušený vzťah s otcom, baví sa s ním len občas a s mamou má dobrý vzťah. V súvislosti
s tvrdeniami manžela navrhovateľka v odvolaní poukázala na ust. § 63 CMP a listinné dôkazy, a to
oznámenie priestupku, pričom prvé bolo z júla 2024, keď manžel ju nasilu sácal a tlačil do kúpeľne,
v ktorej ju chcel zamknúť, poukázala na SMS komunikáciu, z ktorej vyplýva neúctivé a protiprávne
správanie sa manžela voči nej, jeho skutočný nezáujem o potreby dcéry D.. Vo veci je možné vypočuť
plnoletú dcéru C. a otca navrhovateľky, ktorí vedia opísať dlhodobú situáciu v rodine a správanie
sa manžela voči navrhovateľke. Podľa navrhovateľky manžel je výlučne orientovaný na seba, svoje
potreby, má nedostatočnú sebareflexiu. Poukázala na jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa
22.10.2025, keď okrem iného uviedol, že si dá cez víkend len dve – tri pivá, dva – tri štamprlíky,
niekedy v sobotu a niekedy v nedeľu, nepoprel, že prišiel za navrhovateľkou do roboty, ani to, že jej
volal 120-krát za deň. Manželka zdôraznila to, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom a jeho účelom
je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa nej
manželstvo účastníkov už nie je dlhodobo harmonické, navrhovateľka/manželka pociťuje voči manželovi
odpor a do spoločnej domácnosti s ním sa nevráti. Nemá žiaden záujem na obnovení ich manželstva.
Sám manžel na pojednávaní konanom dňa 22.10.2025 potvrdil požívanie alkoholických nápojov na
víkendovej báze a rovnako potvrdil, že bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke/manželke. V zmysle § 18 Zákona o rodine si
plnila svoje povinnosti, o deti sa výlučne starala sama, manžel mal pasívny prístup k starostlivosti o ich
spoločné deti. Navrhovateľka/manželka opustila spoločnú domácnosť v júli v roku 2025, nemá žiaden
záujem žiť s manželom v spoločnej domácnosti, tento stav fakticky existuje 6 mesiacov a do budúcna
sa na ňom nič nezmení. Podľa nej sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, ktoré neplní svoju
spoločenskú funkciu. Navrhovateľka/manželka nemá záujem viac zotrvávať v manželstve, manžel si ju
neváži, nerešpektuje jej dôstojnosť, nepomáha jej, nevytvára zdravé rodinné prostredie, práve naopak.
Aktuálny stav je taký, že manželstvo je len formálnym zväzkom. Žiadala rozsudok okresného súdupotvrdiť a podľa § 55 CMP priznať jej nárok na trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože
vzhľadom na okolnosti prípadu je to spravodlivé.
11. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to manželom navrhovateľky, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a contrario
v spojení s ust. § 155 CMP posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu a verejným vyhlásením
rozsudkukrajskýmsúdomzadodržaniaust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresnéhosúdupotvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3 : 0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané manželom navrhovateľky
bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
15CoP/6/2026-155 zo dňa 27.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 27.01.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
14. Odvolaním manžel navrhovateľky napadol rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým bolo ich
manželstvo rozvedené. S takýmto rozhodnutím nesúhlasil a mal za to, že nebolo dostatočne vykonané
dokazovanie, jednostranne bolo prihliadané k tvrdeniam navrhovateľky/manželky, čo spôsobilo
porušenieprávarovnostiúčastníkov,porušenieprávanaspravodlivékonanie.Manželnavrhovateľkymal
za to, že neboli splnené podmienky na rozvod manželstva, neboli zo strany okresného súdu vyčerpané
všetky možnosti na zachovanie manželstva. Uviedol, že je pripravený obnoviť manželské spolužitie, má
záujem o zachovanie manželstva. Nie je medzi manželmi trvalý rozvrat, a preto došlo k predčasnému
rozhodnutiu okresným súdom, naviac rozsudok okresného súdu vo výroku I. (rozvod manželstva) je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôkazov, s absenciou hodnotenia vykonaných dôkazov.
15. Krajský súd po oboznámení sa s priebehom konania pred okresným súdom, napadnutým rozsudkom
vo výroku I. a odôvodnením k nemu sa viažucim, má za to, že v danom návrhovom konaní (§ 93 CMP,
§ 23 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. keď konanie o rozvod manželstva sa začína len na návrh niektorého
z manželov, bolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie pred okresným súdom.
Krajský súd nezistil dôvod, aby doplnil dokazovanie v zmysle návrhu obsiahnutom v odvolaní manžela
navrhovateľky a ani dôkazmi, ktoré označila navrhovateľka/manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela.
Okresný súd na základe dôkaznej povinnosti účastníkov konania v danom návrhovom konaní zistil
skutkový stav, okolnosti, ktoré dali základ pre aplikáciu ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, čo sa premietlo
do napadnutého výroku I., ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Nebolo namieste,
pokiaľ bola v odvolaní vznesená námietka nedostatočného dokazovania, ak v danom návrhovom konaní
procesnú aktivitu majú účastníci konania a z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo
dňa 22.10.2025 vyplynulo, že ani navrhovateľka/manželka a ani manžel navrhovateľky nemali návrhy
na doplnenie dokazovania.
16. Z priebehu postupu konania pred okresným súdom nevyplynulo, že by bola porušená rovnosť
účastníkov konania. Navrhovateľka/manželka a aj jej manžel mali rovnakú možnosť sa vyjadrovať,
uplatňovať svoje práva, t.j. boli im dané rovnaké procesné podmienky, bez zvýhodnenia niektorého
z účastníkov konania. Krajský súd zo spôsobu vedenia tohto konania, dokazovania, vyjadrenia
účastníkov, nezistil jednostranný prístup okresného súdu tak, ako to nedôvodne namietal manžel
navrhovateľky. Manželovi navrhovateľky neboli upreté práva sa vyjadriť, označiť dôkazy. Pod porušením
práva na spravodlivý proces treba rozumieť len taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania
znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom spravodlivej
ochrany práv a právom chránených záujmov, k čomu v konaní a samotným rozhodnutím okresného
súdu vo vzťahu k manželovi navrhovateľky nedošlo.
17. Rozsudok okresného súdu, jeho odôvodnenie viažuce sa k výroku I. o rozvode manželstva
účastníkov konania, je rozsudkom, ktorý má náležitosti riadneho odôvodnenia vyžadovaného ust. §220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplývajú skutkové zhodnotenia, úvahy
na jednej strane a právne závery na strane druhej. Okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení napadnutého rozsudku k výroku I. dal presvedčivé odôvodnenie, závery, s tým, že jeho
skutkové a právne zhodnotenie nepoprelo zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces a nepoprelo
ani predpoklady vyžadované ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, aby došlo v zmysle návrhu navrhovateľky/
manželky k rozvodu manželstva.
18. Krajský súd poukazuje na ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža
a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po
splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
19. Ani odvolací súd nenašiel dôvod na zachovanie manželstva účastníkov konania a okolnosti
uvádzané manželom navrhovateľky v odvolaní nepovažoval za také, ktoré by spochybnili správnosť
napadnutého rozsudku vo výroku I.. Záujem na zachovaní manželstva vyjadrený manželom
navrhovateľky nebol dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku/manželku zotrvať vo vzťahu, ak k manželovi
cíti odpor, nechce s ním zotrvať v manželstve. Krajský súd považuje vôľu a záujem manžela zotrvať
v manželstve s navrhovateľkou/manželkou za neperspektívne, ak na naplnenie účelu manželstva je
potrebná snaha oboch strán, vzájomná vôľa, vzájomné citové väzby, ktoré v danom prípade úplne
absentovali. Navrhovateľka/manželka prezentovala dôvod pre rozvod manželstva, z jej postojov bolo
zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve a okolnosti zistené
v rámci dokazovania pred okresným súdom preukázali nefunkčnosť manželstva, ak manželia spolu
nehospodária, intímne nežijú, je medzi nimi dlhodobo prítomný konfliktný vzťah.
20. Z dokazovania vyplynulo, že manželka opustila spoločnú domácnosť, nemá záujem na obnovení
spolužitia s manželom. Krajský súd v zhode s okresným súdom je názoru, že v danom prípade ide
o trvalé narušenie manželských vzťahov, pre ktoré manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať
harmonické a trvalé spoločenstvo zabezpečujúce potreby manželov. Z okolností danej veci nie je
možné mať ani za to, že by existoval predpoklad obnovenia manželského spolužitia, keď manželstvo
navrhovateľky/manželky a manžela je už len formálnym zväzkom, preto bolo namieste rozsudok
okresného súdu vo výroku I. o rozvode manželstva potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie (§ 387
ods. 1 CSP). U navrhovateľky/manželky pre dlhodobo konfliktné správanie sa manžela voči nej,
požívanie alkoholických nápojov a jeho nevhodné správanie sa voči nej, spôsobilo, že došlo k citovému
ochladeniu z jej strany a následne až k pocitu odporu voči manželovi. Súhrnne tu boli dané okolnosti pre
naplnenie hmotnoprávnej podmienky na rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine,
ak je možné konštatovať existenciu vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi,
čo spôsobuje nemožnosť plnenia účelu manželstva a neexistenciu ďalšej perspektívy obnovenia
manželského spolužitia.
21. Ustanovenie § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahu
bez ohľadu na subjektívne stanovisko manžela navrhovateľky. Perspektíva obnovenia manželského
vzťahu nie je reálna. Podľa krajského súdu je trvalo vylúčené ďalšie spolužitie manželov, ako aj
plnenie účelu manželstva vo vytváraní harmonického a trvalého životného spoločenstva. Pre manželské
spolužitie okrem iného je nevyhnutná vzájomná úcta, tolerancia, čo vo vzťahu účastníkov konania
absentuje.Dôvodypredobrovoľnéaslobodnézotrvávanievmanželskomzväzkupominuliapokiaľjeden
z manželov, t.j. navrhovateľka/manželka nemá záujem na obnovení spolužitia, manželstvo nemôže
plniť svoj spoločenský účel, ak neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Podľa
odvolacieho súdu neexistuje tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť
k reparácii narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského
spolužitia, pokiaľ to navrhovateľka/manželka výslovne odmieta a v tomto smere je ňou prejavená vôľa
jednoznačná, trvalá, nemenná (nie prechodná).
22. Z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní
rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomnúpodporuapomoc.Manželnavrhovateľkynamietalpredčasnosťrozhodnutiaokresnýmsúdom,
ak výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože podľa neho existuje možnosť obnovenia
manželského spolužitia, pokiaľ by navrhovateľka/manželka bola ochotná aspoň v minimálnej miere
spolupracovať na odbornom poradenstve. Ani táto námietka nebola vyhodnotená ako relevantná.
Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že žiadneho z manželov nie je možné spravodlivo prinútiť, abyv rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, je len formálny
a neplniaci si svoje funkcie. Ak v danom prípade neboli zistené náznaky možnosti a snahy
o obnovenie manželského spolunažívania zo strany oboch manželov, keď navrhovateľka/manželka
možnosť obnovenia manželského spolunažívania opakovane a jednoznačne odmietla, oproti tomu
manžel nesúhlasil s rozvodom, potom námietka manžela o nedostatočnom úsilí súdu prvej inštancie
na zachovaní manželstva nemala opodstatnený základ a nemala žiaden vplyv na vecnú a právnu
správnosť výroku I. napadnutého rozsudku okresného súdu. Podľa odvolacieho súdu boli dané zákonné
predpoklady pre rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, ak na druhej strane nebolo
zistené, že by manželia mohli vytvárať zdravé rodinné prostredie a napĺňať ust. § 18 Zákona o rodine.
23. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k deťom na čas po
rozvode. Manželia/rodičia sa dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností, ktorú dohodu
okresný súd výrokom II. rozsudku schválil. Išlo o závislý výrok od výroku I., preto rozsudok okresného
súdu bol potvrdený v celom rozsahu.
24. Krajský súd nezistil dôvody pre iné rozhodnutie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože neboli zistené dôvody postupu pre iné
rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP. Pokiaľ aj navrhovateľka/manželka
v odvolaní uviedla, že žiada priznať trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle § 55 CMP,
pretože je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, tieto okolnosti v danom návrhovom konaní
neuviedla, nekonkretizovala a krajský súd v danom konaní o rozvod manželstva okolnosti pre aplikáciu
§ 55 CMP pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.