Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/2684/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124448814
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Aneta Bálintová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124448814.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom
Bratislavská 434/9, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 00 317 209, proti povinnému: ONE-RENT-
IMMOBILIEN GmbH, so sídlom A. XX/X, XXX B., IČO: 00 449 030, o vymoženie 5 541,06 Eura,
vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom Exekútorského úradu
Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, sp. zn. 17EX 26/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.12.2024 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 5 541,06 Eura na základe exekučného titulu
– Rozhodnutia Mesta Dubnica nad Váhom, č. 15887/2024 zo dňa 25.04.2024, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 22.08.2024 a vykonateľnosť dňa 01.11.2024 (ďalej aj len ako „Exekučný titul“).

2. Exekučný súd poverením zo dňa 14.01.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Andreu Cimermanovú, so sídlom Exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 17EX 26/25.

3. Súdny exekútor vydal dňa 28.01.2025 Upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej aj len ako
„Upovedomenie o začatí exekúcie“), ktoré bolo povinnému doručené dňa 21.02.2025.

4. Dňa 13.03.2025 súdny exekútor doručil súdu podanie označené ako Predloženie návrhu na
zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie zo dňa 13.03.2025, predmetom ktorého bolo doručenie
podania povinného označeného ako Návrh na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 zákona č.

233/1995 Z.z. Exekučný poriadok zo dňa 27.02.2025 (ďalej aj len ako „Návrh na zastavenie exekúcie“
alebo „Návrh“). Nakoľko bolo Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doručené dňa 21.01.2025,
Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 03.03.2025, možno konštatovať,
že Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote ustanovenej zákonom, t.j. v lehote 15 dní odo dňa
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

5. Povinný v Návrhu na zastavenie uviedol, že má za to, že Exekučný titul nie je právoplatný a ani
vykonateľný, a teda nie je ani spôsobilým exekučným titulom. Dôvodom tohto tvrdenia povinného bol
argument, že Exekučný titul mu nebol správne a účinné doručený, nakoľko mu bol tento doručený do
cudziny bez tzv. medzinárodnej návratky, ktorá je nevyhnutnou súčasťou doručovania do vlastných rúk
adresátovi v zahraničí, respektíve že išlo o poštovú zásielku doručovanú s označením „recommandé“,
teda „doporučene“, no nie „do vlastných rúk“ tak, ako to zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako
„Daňový poriadok“) ustanovuje pri písomnostiach, pri ktorých je moment doručenia rozhodujúci prezačatie plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by mohlo adresátovi takej písomnosti privodiť právnu ujmu. Na
základ uvedeného povinný žiadal exekúciu zastaviť.

6. K Návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený podaním označeným ako Vyjadrenie
sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie 17EX 26/25 zo dňa 12.03.2025. Oprávnený vo
svojom vyjadrení uviedol, že súdnemu exekútorovi predkladá písomnosti, ktoré osvedčujú doručenie
Exekučného titulu povinnému, t.j. medzinárodnú návratku k rozhodnutiu oprávneného č. 15887/2024
zo dňa 25.04.2024, č. konania Odd.F/2024/16002 a medzinárodnú návratku k rozhodnutiu odvolacieho

orgánu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (FR SR) č. 404913/2024 zo dňa 14.08.2024.
V zmysle uvedeného oprávnený navrhol zamietnuť Návrh ako nedôvodný.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod
podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné,
ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä
povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby,

bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť
je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6
mesiacov“.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok“.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne“.

10. Podľa § 31 ods. 1 Daňového poriadku: „Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti a) o ktorých tak
výslovne ustanovuje tento zákon; b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej
nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou a c) ak tak určí správca dane“.

11. Podľa § 34 ods. 1 Daňového poriadku: „Adresátovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území
členského štátu mimo územia Slovenskej republiky a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa
písomnosti priamo. Ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť
na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov. Ak si

takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi; ustanovenie §
9 ods. 2 druhej vety týmto nie je dotknuté“.

12. K tvrdeniam povinného týkajúcich sa skutočností, že Exekučný titul nie je právoplatný a ani
vykonateľný, a teda nie je ani spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že mu nebol nesprávne doručený

súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený voči Exekučnému titulu podal dňa 30.05.2024
oprávnenémuakosprávcovidane odvolanie,muselbyťsobsahomExekučnéhotituluplneoboznámený.
Účelom inštitútu doručovania je vo všeobecnej rovine v zmysle právnej teórie oboznámenie sa adresáta
s obsahom doručovanej písomnosti. Oprávnený argumentoval skutočnosťou, že Exekučný titul mu
nebol doručený ako písomnosť „do vlastných rúk“, ale len ako písomnosť doručovaná „doporučene“.

Oprávnený však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa Exekučný titul nebol dostal do jeho
dispozičnej sféry alebo, že by bol Exekučný titul doručený neoprávnenej osobe alebo, že by sa
s obsahom Exekučného titulu nemohol ani oboznámiť ako negatívny dôsledok nesprávneho doručenia.
Súd argument oprávneného, že mu Exekučný titul nebol doručený do vlastných rúk posudzuje ako
relevantný a skutočne vzniknutý, avšak pre posúdenie naplnenia účelu doručovania ako neprimeraný

a nedôvodný, vzhľadom na už vyššie uvedenú skutočnosť aplikácie prostriedku procesnej obrany
povinným voči Exekučnému titulu. Súd tu poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. z. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023: „V tomto zmysle je preto dôležité nachádzanie
rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou procesných práv účastníkov a medzi snahou štátuo efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov. Pre materiálny
prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou
zoznámiť a tak bolo zachované jeho právo na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo na

súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti doručovania nie je potrebné skúmať a
nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia, keďže požiadavka materiálneho doručenia bola
dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti,
ale účastník konania sa preukázateľne s obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení
sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné

práva (realizoval svoje procesné práva riadne a včas), je potrebné túto považovať za riadne doručenú.
To platí napr. vtedy, ak účastník včas podá opravný prostriedok, z ktorého jasne vyplýva, že obsah
doručovanej písomnosti mu je známy, a teda nedošlo k reálnemu zásahu do jeho procesných práv.“

13. Pre doplnenie k argumentácii povinného súd tiež poukazuje na skutočnosť, že Návrh na zastavenie
exekúcie nie je opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani

hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu,
že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného
vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach,
o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže
súd zasahovať do exekučného titulu, prípadne posudzovať okolnosti, na základe ktorých bol exekučný

titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného
konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (uznesenie Najvyššieho súdu
ČR z 31.07.2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo
„neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza
súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom

(exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté
a nenahrádza tak súd v základom konaní. V zmysle uvedenej dikcie, teda nesprávne doručenie
Exekučného titulu mohol povinný namietať skôr, t.j. už v základnom konaní, respektíve už v samotnom
odvolaní voči Exekučnému titulu o dňa 30.05.2024.

14. Preskúmaním Návrhu povinného dospel súd k záveru, že Návrh povinného na zastavenie exekúcie
nie je dôvodný, nakoľko aj na základe vyššie uvedeného, nie je exekučný súd oprávnený rozhodovať
o dôvodnosti a správnosti vydania exekučného titulu a tiež nebola splnená žiadna z podmienok na
zastavenie exekúcie súdom v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a); b); c); d) ani písm. e) Exekučného
poriadku. Vzhľadom na uvedené súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku zamietol.

15. Nakoľko oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.