Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5626200667
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5626200667.1

Uznesenie

4C/13/2026

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D. XX, D., právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29,
Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti osobe, proti ktorej návrh smeruje: D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom D. XX, D., t. č. bytom F. XX, G. H., o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

4C/13/2026

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

4C/13/2026
1. V konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20Ps/12/2025 o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony sa navrhovateľka proti osobe, voči ktorej návrh na uloženie povinnosti
smeruje (povinný z neodkladného opatrenia) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil povinnému povinnosť zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek verejne prístupných príspevkov

na sociálnej sieti I., a to najmä prostredníctvom statusov, komentárov, fotografií, videí, príbehov (stories),
reels, príspevkov v skupinách alebo na stránkach, ako aj prostredníctvom plateného sponzorovania
alebo reklamy, a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Pre prípad, že súd bude považovať
vyššie uvedenú formuláciu za neprimerane širokú, navrhovateľka zároveň navrhuje, aby súd rozhodol
aspoň v nasledovnom, subsidiárnom rozsahu tak, že súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým
ukladá povinnému povinnosť zdržať sa zverejňovania, šírenia a sprístupňovania akýchkoľvek verejne

prístupných príspevkov na sociálnej sieti I. (vrátane sponzorovaných príspevkov), ktoré obsahujú meno,
priezvisko, identifikačné údaje, adresu, údaje o rodinných pomeroch, údaje o školských zariadeniach
alebo podobizeň navrhovateľky A. B. C. a jej maloletých detí, ako aj ktoré obsahujú údaje a podobizeň
právneho zástupcu navrhovateľky, a ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do ich cti, dôstojnosti, súkromia
alebo vyvolať bezpečnostné riziko. Súd ukladá povinnému povinnosť odstrániť z verejne prístupnej
časti svojho profilu na sociálnej sieti I. príspevky osvedčené prílohami tohto návrhu, najmä príspevky

obsahujúce osobné údaje a fotografie navrhovateľky, jej maloletých detí a osôb z okruhu právneho
zástupcu navrhovateľky, a to v lehote (napr. 24 hodín/3 dni) od doručenia uznesenia. Návrh odôvodnila
tým, že správanie povinného vo verejnom online priestore bezprostredne a kontinuálne zasahuje do
osobnostných práv navrhovateľky, do jej ľudskej dôstojnosti, cti a súkromia, a zároveň objektívne
zvyšuje bezpečnostné riziká pre navrhovateľku a jej maloleté deti. Navrhovateľka žiada, aby súd
poskytol dočasnú a okamžitú ochranu spôsobom, ktorý je v tejto fáze jediný schopný reálne zabrániť

ďalšiemu šíreniu zásahov do osobnostných práv, pretože ujma spôsobovaná verejnými príspevkami
na sociálnej sieti je ťažko napraviteľná a po zverejnení sa šíri nekontrolovateľne, vrátane ukladania,kopírovania, zdieľania a ďalšej distribúcie tretími osobami. Povinný dlhodobo a opakovane zverejňuje
na sociálnej sieti I. príspevky, ktoré sú obsahovo scestné, dehonestujúce a konflikt eskalujúce, pričom
ich cieľom je zjavne verejne diskreditovať navrhovateľku, zastrašovať ju, vyvolávať spoločenský tlak

a vytvárať o nej a o osobách v jej okolí negatívny obraz. V predmetnom konaní súd už vychádzal
aj zo skutočnosti, že posudzovaný pokračuje v šírení informácií o navrhovateľke a ďalších osobách
prostredníctvom sociálnych sietí, pričom navrhovateľka súdu oznámila aj to, že posudzovaný tieto
príspevky sponzoruje, aby sa zobrazovali širokému okruhu osôb, a že takéto konanie zasahuje do
dôstojnosti a bezpečia navrhovateľky a zvyšuje riziko eskalácie. Napriek uvedenému sa správanie

posudzovaného nezmierňuje, ale v poslednom období sa stupňuje aj tým, že posudzovaný zverejňuje
osobné údaje, fotografie a podobizeň tretích osôb, vrátane rodinných príslušníkov právneho zástupcu
navrhovateľky, čím prekračuje hranice prípustného prejavu a vstupuje do roviny protiprávneho zásahu
do súkromia a ochrany osobnosti. Ide o zverejňovanie informácií a vizuálov, ktoré sú zjavne zneužívané
na verejný nátlak, diskreditáciu a zastrašovanie, pričom posudzovaný tieto príspevky ďalej šíri a
zosilňuje ich dosah aj prostredníctvom sponzorovania. Tieto skutočnosti sú osvedčené priloženými

výstupmi zo sociálnej siete I.. Navrhovateľka zdôrazňuje, že vo veci boli opakovane podané trestné
oznámenia, pričom napriek tomu posudzovaný pokračuje v rovnakom type konania a vo verejnom
priestore eskaluje svoje výstupy. Navrhovateľka zároveň poukazuje na to, že posudzovaný dlhodobo
nerešpektuje súdne rozhodnutia a povinnosti mu uložené, a v rámci tohto konania bolo potrebné pristúpiť
aj k nariadeniu jeho predvedenia do zdravotníckeho zariadenia. Zverejňovanie verejných príspevkov

na sociálnej sieti I., ktoré obsahujú osobné údaje, fotografie, identifikátory, tvrdenia zasahujúce do cti a
dôstojnosti,akoajobsahsprvkamivyhrážania,urážaniaaohovárania,predstavujepokračujúcizásahdo
osobnostných práv navrhovateľky chránených § 11 Občianskeho zákonníka, pričom navrhovateľka má
právo domáhať sa, aby sa posudzovaný takých zásahov zdržal a aby odstránil ich následky podľa § 13
Občianskehozákonníka.Vtomtotypevecíjerozhodujúce,žeujmaniejeiba„morálna“aleboabstraktná,

ale má aj praktické bezpečnostné dopady. Pri zverejnení osobných údajov a fotografií môže dôjsť
k identifikácii navrhovateľky a jej detí v reálnom prostredí, k nežiadúcemu kontaktu tretích osôb, k šíreniu
konfliktu mimo procesných rámcov a k zvyšovaniu napätia, ktoré sa môže premietnuť do fyzického
ohrozenia. Navrhovateľka osobitne poukazuje na skutočnosť, že v predchádzajúcich konaniach súd už
uznal potrebu ochrany navrhovateľky formou zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania elektronickou

komunikáciou. Napriek tomu posudzovaný využíva verejné príspevky na sociálnej sieti ako spôsob
obchádzania zmyslu ochrany a ako nástroj pokračujúceho nátlaku, pričom verejný charakter príspevkov
a ich sponzorovanie spôsobujú, že zásah je masový, opakovaný a časovo nepretržitý. Navrhovateľka
má za to, že bez okamžitého zásahu súdu hrozí pokračovanie a eskalácia zásahov, a tým aj ťažko
napraviteľná ujma, keďže online obsah je po zverejnení prakticky nezvratný v zmysle jeho šírenia a

sekundárnych dopadov, a zároveň je zjavné, že posudzovaný sa dobrovoľne neobmedzí. Navrhovateľka
sijevedomá,ženeodkladnéopatreniemusíbyťprimeranéavykonateľné.Vdanomprípadevšaknejdeo
obmedzenie legitímnej výmeny názorov, ale o zamedzenie protiprávneho zásahu do osobnostných práv,
ktorý je realizovaný verejným publikovaním a šírením obsahu na sociálnej sieti, vrátane zverejňovania
osobných údajov a podobizní. Navrhovateľka preto navrhuje opatrenie formulované tak, aby bolo

jednoznačné, vynútiteľné a aby jeho účelom bolo zastaviť práve tú formu konania, ktorá spôsobuje ujmu,
a to najmä verejné zverejňovanie a sponzorovanie príspevkov na platforme Facebook. Navrhovateľka
má za to, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je
osvedčený zásah do práv navrhovateľky, osvedčená je naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov a
hrozí ťažko napraviteľná ujma, ktorú nemožno efektívne odvrátiť inými prostriedkami, najmä vzhľadom

na pokračovanie a eskaláciu správania posudzovaného vo verejnom online priestore.

2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, nakoľko nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1

CSP základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je:
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami;navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti); že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí skúmať naplnenie
formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa,

ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho
nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie
nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Samotný nárok teda
nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru

neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa

ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi
účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo
inej ujmy, ak k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady
vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť

primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho
charakteru, ktorého účelom je poskytnúť reálnu, účinnú a efektívnu súdnu ochranu a prichádza do
úvahy v situácii, kedy nie je možné čakať na skončenie konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie

je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie
neodkladného opatrenia môže byť odôvodnené buď potrebou bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide

o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
11. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho

v uložení povinnosti povinnému zdržať sa šírenia, zverejňovania a sprístupňovania (akýchkoľvek)
príspevkov na sociálnej sieti I. a v uložení povinnosti odstrániť príspevky obsahujúce osobné údaje
apodobizeňnavrhovateľkydôvodiac,žezverejňovanímuvedenýchúdajovpovinnýzasahujedojejpráva
na ochranu osobnosti, čím je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán.

12. Podľa názoru súdu nie sú naplnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Ohliadnuc od skutočnosti, že v petite návrhu nie je uvedené, ktoré konkrétne príspevky žiada
navrhovateľka od povinného týmto neodkladným opatrením odstrániť, preto je v časti požiadavky
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti (natrvalo) odstrániť„príspevky osvedčené prílohami tohto návrhu“ navrhovateľkou navrhovaný petit nevykonateľný, súd
nemal osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k navrhovateľke.

13. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd osvedčené, že statusy na sociálnej sieti
I. sa v prevažnej miere netýkajú navrhovateľky, ale osôb, ktoré nie sú účastníkom tohto konania, a to
právneho zástupcu navrhovateľky a (zrejme) zamestnancov jeho advokátskej kancelárie. Je pravdou,
že navrhovateľka sa v predložených statusoch spomína, ale len okrajovo. Súd ďalej nemal osvedčené,
že boli zverejnené fotografie s podobizňou navrhovateľky. Z predložených screenshotov mal súd

osvedčené, že osoba vystupujúca pod menom D. E. mala vyššie uvedené tretie osoby, ktoré nie sú
účastníkom tohto konania, v príspevkoch označovať ako: „...toto sú praktiky vážení ako zo zlého filmu
a ako z oravskej doslova MAFIE...“, „...lebo Antonkovia&companySlamienkovoslameny zrejme tajne
dokonca aj uplatili znalkyňu v PP...“ „...a myslia si vo svojej pýche a nafukanosti, že keď majú svoje
tituliky za prachy otecka tohto klanu „JUDr.“...“. V príspevkoch sa spomína F. C., „F.“ C., D. C., J. C. a
„B.“, pričom boli zároveň zverejnené fotografie označené ako F. C. I. a F. C., teda osôb, ktoré nie sú

účastníkmi tohto konania. Už len okrajom súd uvádza, že ak má osoba zriadený profil sa sociálnej sieti,
ku ktorému sama pridáva, teda zverejňuje fotografie obsahujúce podobizeň seba, alebo ďalších osôb,
sama tým znižuje mieru svojho súkromia.

14. Súd preto súd nemal osvedčené z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, že by bola

osvedčená dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi
skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že je vo vzťahu k navrhovateľke naplnený prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Navrhovateľka (prípadne ostatné dotknuté osoby) má možnosť brániť
sa iným spôsobom, zásah súdu do tohto vzťahu navrhovaný neodkladným opatrením vychádzajúc
z predložených listinných dôkazov nie je nevyhnutný. Súd nemal osvedčený prvok naliehavosti v tom

zmysle, že bez požadovanej úpravy právnych pomerov v zrýchlenom konaní by došlo k vážnemu zásahu
do práv a oprávnených záujmov navrhovateľky. Podľa názoru súdu navrhovateľka neosvedčila ňou
predloženými listinami také konania povinného voči jej osobe, dôsledkom ktorej by bol vznik ťažko
napraviteľnej ujmy.

15. Ak sa navrhovateľka z neodkladného opatrenia domnieva, že už zverejnené príspevky sú nepravdivé
a sú spôsobilé privodiť jej ujmu na jej právach, môže sa ochrany svojich práv domáhať žalobou vo veci
samej o ochranu osobnosti.

16. Súd návrh navrhovateľky v časti o uloženie povinnosti zdržať sa zverejňovania, šírenia,

sprístupňovania akýchkoľvek verejne prístupných príspevkov týkajúcich sa maloletých detí
navrhovateľky a osôb z okruhu jej právneho zástupcu ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľka v tejto
časti návrhu neuviedla, voči ktorým konkrétnym osobám má uvedený zákaz smerovať. Aj v prípade,
ak by bol v tejto časti určitý, nebolo by mu možné vyhovieť, pretože maloleté deti navrhovateľky
a osoby z okruhu jej právneho zástupcu nie sú, ako už bolo uvedené vyššie, označení ako účastníci

konania, navrhovateľka ako účastníčku konania označila len seba a osobu, voči ktorej návrh smeruje.
Neodkladným opatrením nie je možné ukladať povinnosti povinnému voči tretím osobám, ktoré nie sú
účastníkom konania a rovnako nie je možné vydať neodkladné opatrenie v prospech takýchto osôb,
ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky na podanie takéhoto návrhu, nakoľko bez
označenia uvedených osôb ako strán, nie je navrhovateľka oprávnená domáhať sa uvedenia povinnosti

povinnému vo vzťahu k týmto osobám, hoci aj v prípade jej maloletých detí ide o osoby blízke.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodol o nároku
na náhradu trov konania tak, že navrhovateľke ako neúspešnej strane sporu náhradu trov konania
nepriznal. Pretože bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, uznesenie sa
povinnému nedoručuje.

Poučenie:

4C/13/2026Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.