Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125204198
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125204198.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
B. XXXX/X, XXX XX C., 2/ mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX C., obaja
zast. zákonným zástupcom, matkou: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX C., proti
povinnému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/X, XXX XX C., právne zast.: AK JUDr.
Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, o vymoženie

výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Krištofík, so sídlom exekútorského úradu A. Pietra
10645/17, 036 01 Martin, pod sp. zn. 122EX 29/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnení sú p o v i n n í nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo
výške 659,13 eur spoločne a nerozdielne k rukám právneho zástupcu povinného, a to do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd oprávneným nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnení sú p o v i n n í nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi, so sídlom

exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, trovy exekúcie vo výške 123,- eur spoločne a
nerozdielne, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 14.1.2025, domáhali od
povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 40 450,- eur za obdobie od 1.2.2015 do
31.12.2024 a bežného výživného vo výške 350,- eur počnúc mesiacom január 2025 do budúcna, a
to na základe exekučného titulu – Rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/59/2015 zo dňa

3.2.2016, pričom predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2016 a vykonateľnosť dňa
21.3.2016 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vydal
dňa 20.1.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Peter Krištofík, so sídlom
exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod

sp. zn. 122EX 29/25.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 30.1.2025. Dňa 14.2.2025 bol na
exekútorskýúraddoručenýnávrhnazastavenieexekúcie,t.j.návrhnazastavenieexekúciebolpodanýv
zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. V danom prípade
tak ide o podanie, ktoré má vo vzťahu k výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného

poriadku odkladný účinok.4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v tomto návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že
podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

Povinnýuvádza,žesiniejevedomýtoho,žemádlhnavýživnomaneuznávaoprávnenýmiurčenúvýšku
zročného výživného. Ďalej uvádza a poukazuje na to, že tento záväzok od času vzniku súdom uloženej
povinnosti platiť výživné, si riadne plnil a to od vykonateľnosti exekučného titulu až do času podania
tohto návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný ďalej uvádza, že keďže návrh na vykonanie exekúcie mu
síce bol doručený, no z doručeného upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné posúdiť, prečo mu pri

určení výšky zročného výživného neboli započítané všetky platby, ktoré na úhradu výživného vykonal,
ani ako sa dospelo k vymáhanému nároku spolu vo výške 40 450,- eur. Z tohto dôvodu povinný žiada,
aby súd preskúmal, či oprávnení zohľadnili všetky platby vykonané povinným. V tejto súvislosti uviedol,
že vzniknuté údajné zameškané výživné nemohlo zo strany povinného vzniknúť, nakoľko tento tvoril
s oprávnenými a ich matkou jednu spoločnú domácnosť, a to už od času rozhodovania na Okresnom
súde Martin do času podania návrhu na vykonanie exekúcie. O tejto skutočnosti povinný pripája

v prílohe tohto podania dôkazy, preukazujúce spolužitie oprávnených, matky oprávnených a povinného
v období od r. 2015 až po rok 2025. Rovnako je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že všetky príjmy
zo strany povinného, tieto poukazoval na bankový účet matky oprávnených, z ktorých táto si sama
vykonávala platby úhrad výživného a zvyšnú časť používala na uspokojenie potrieb maloletých detí,
rodiny ako i na výlučne svoje výdavky. Podľa názoru povinného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi

matky mal. detí keď tvrdí, že povinný neuhrádzal súdom uloženú povinnosť platby výživného na mal.
deti a to počas obdobia, keď títo spolu tvorili rodinu, spolu žili v jednej domácnosti a jedine povinný
zabezpečoval stabilný príjem do rodinného rozpočtu a tým aj plnenie uloženej povinnosti súdom. Na
preukázanie týchto tvrdených skutočností povinný v prílohe k návrhu na zastavenie predložil ako dôkaz
aj fotografie preukazujúce spolužitie povinného a oprávnených spolu s matkou mal. detí za obdobie r.

2015 – 2025, ako aj Čestné prehlásenia. Povinný zároveň vznáša námietku premlčania vymáhaného
nároku, pričom poukazuje na ust. § 77 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“).
V súvislosti s premlčaním nároku na výživné povinný poukazuje na skutočnosť, že v odseku 2 zákona
o rodine diferencuje plnenia vyplývajúce z právnej úpravy výživného na právo na jednotlivé splátky
výživného (opakujúce sa plnenia) a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona.

Tieto plnenia sa na rozdiel od práva na výživné premlčujú. Taktiež uviedol, ak už boli splátky výživného
ako splatné do právoplatnosti priznané súdnym rozhodnutím, potom tieto sa premlčujú v dobe 10
rokov od právoplatnosti, inak je premlčacia doba trojročná. To platí pre výživné podľa ust. § 110 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ktorý chápe výživné ako opakujúce sa plnenie. V tomto ustanovení sa
rozlišuje, či ide o opakujúce sa plnenie, priznané do právoplatnosti rozhodnutia súdu, alebo na čas po

právoplatnosti rozhodnutia súdu. Premlčacia doba pre splátky výživného, ktoré nadobudnú splatnosť po
právoplatnosti rozsudku súdu sa už premlčujú v 3 – ročnej lehote, ktorá každej jednotlivej splátke plynie
od 1. dňa omeškania s plnením. Povinný ďalej uvádza, že vo vzťahu k vymáhanému výživnému v časti
prevyšujúcej povinnosť platenia výživného za 3 roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie,
teda za obdobie od právoplatnosti rozsudku o určení výživného do mesiaca február 2022 vznáša na

základe uvedeného námietku premlčania. V zostatku povinný vznáša námietku premlčania a námietku
zániku dlhu z dôvodu jeho splnenia, a z uvedeného dôvodu navrhuje, aby bola exekúcia neuhradeného
výživnéhozastavená.Povinnýtiežuviedol,ževposledných3rokoch predpodanímnávrhunavykonanie
exekúcie, jednotlivé splátky výživného v celosti a riadne uhradil, čo oprávnení v návrhu na vykonanie
exekúcie účelovo zamlčali. V uvedenom období teda povinný celý údajný dlh riadne a včas uhradil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súd predmetnú exekúciu podľa § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a priznal povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov v rozsahu 100 %.

5.Súdnyexekútorvrámcipredloženianávrhunavykonanieexekúcieuviedol,žeoprávnenísanevyjadrili

k návrhu na zastavenie, pričom po podaní návrhu na zastavenie bol pokus o mimosúdnu dohodu
prostredníctvom mediátora, ale neúspešne. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie
exekúcie s prílohami dňa 10.9.2025 súdu na rozhodnutie.

6. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona číslo 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre
ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že

návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po
vzniku exekučného titulu spôsobili vznik takej skutočnosti, ktorá by jeho vymáhateľnosti bránila.

17. Preskúmaním exekučného titulu mal súd za preukázané, že otec (povinný) sa zaväzuje platiť výživné

na mal. A. B. (oprávneného 1) vo výške 200,- eur mesačne od 1.2.2015 a na mal. A. B. (oprávneného
2) vo výške 150,- eur mesačne od 1.2.2015 vždy do 20 – teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
(zákonný zástupca oprávnených). Nedoplatok na výživnom od 1.2.2015 do 31.1.2016 v celkovej výške
1 800,- eur u maloletého A. B. (oprávneného 1) a 1 200,- eur u maloletého A. B. (oprávneného 2) saotec (povinný) zaväzuje splácať v splátkach po 50,- eur mesačne u maloletého A. B. (oprávneného 1)
a po 35,- eur mesačne u maloletého A. B. (oprávneného 2) spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

18. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie na podklade uvedeného exekučného titulu domáhali
od povinného vymoženia zameškaného výživného v celkovej výške 40 450,- eur za obdobie od
1.2.2015 do 31.12.2024 a bežného výživného v celkovej výške 350,- eur počnúc mesiacom január 2025
do budúcna. Z toho sa maloletý A. (oprávnený 1) domáhal od povinného vymoženia zameškaného

výživného vo výške 23 200,- eur za obdobie od 1.2.2015 do 31.12.2024 a bežného výživného vo výške
200,- eur počnúc mesiacom január 2025 do budúcna. Z toho sa maloletý A. (oprávnený 2) domáhal
od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 17 250,- eur za obdobie od 1.2.2015 do
31.12.2024 a bežného výživného vo výške 150,- eur počnúc mesiacom január 2025 do budúcna.

19. Základnou otázkou, ktorú povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nastolil je, že oprávnení spolu

s ich matkou žili v spoločnej domácnosti s povinným od času rozhodovania na Okresnom súde Martin do
času podania návrhu na vykonanie exekúcie, a že povinný zabezpečoval stabilný príjem do rodinného
rozpočtu a tým aj plnenie uloženej povinnosti súdom, ktorú nerozporovali ani oprávnení, má také
zásadnénásledky,žejenutnézastaviťexekúciuvcelomrozsahu.Vdanejvecisúduvádza,žeoprávnení
podali prostredníctvom matky návrh na vykonanie exekúcie dňa 14.1.2025 a žiadali v ňom zameškané

výživné v celkovej výške 40 450,- eur za obdobie od 1.2.2015 do 31.12.2024 a zároveň bežné výživné
v celkovej výške 350,- eur mesačne. Na preukázanie týchto tvrdených skutočností povinný v prílohe
k návrhu na zastavenie predložil ako dôkaz aj čestné vyhlásenia detí povinného zo dňa 12.2.2025 (I.
B., D. B. a F. B.), že oprávnení spolu s ich matkou žili v spoločnej domácnosti s povinným v období
od roku 2012 do 2024 na adrese trvalého pobytu oprávnených ako aj ich matky. Zároveň prehlásili,

že tieto vyhlásenia podali na základe ich osobnej vedomosti a s plným vedomím právnych dôsledkov
nepravdivého svedectva.

20. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že oprávnení aj ich zákonná zástupkyňa (matka)
žili v spoločnej domácnosti s povinným v období od roku 2012 do 2024, čo oprávnení nerozporovali.

Rovnako tak nepopreli ani tvrdenú skutočnosť povinného, že oprávnení spolu s ich matkou žili
v spoločnej domácnosti s povinným po celý čas uplatňovania zameškaného výživného, a že povinný
zabezpečoval stabilný príjem do rodinného rozpočtu a tým aj plnenie uloženej povinnosti súdom. V
tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ oprávnení a ich matka bývali s povinným, povinný im za ten čas
zabezpečoval príjem do rodinného rozpočtu, prispieval na stravu, bežné výdavky a podobne, tak aj

týmto spôsobom za danej situácie mohol povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Exekučný súd je
toho názoru, že pokiaľ povinný z vyživovacej povinnosti zdieľa s maloletými spoločnú domácnosť a
riadne zabezpečuje ich potreby, tak si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým plní. Ak by sa
prijal názor, že okrem vyššie uvedených plnení mal povinný ešte k rukám matky plniť to, čo ukladá
exekučný titul, bol by to iba číro čistý formalizmus a tento záver by bol zjavne nespravodlivý voči

povinnému a v rozpore dobrými mravmi. Z tohto dôvodu má exekučný súd za to, že počas trvania
spolužitia povinného s matkou oprávnených a oprávnenými si povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť,
a teda ak oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie, kde si vymáhali zameškané výživne za obdobie
od 1.2.2015 do 31.12.2024 súd musí skonštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný
dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal povinný žiadny dlh na výživnom.

V tomto smere súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu obsiahnuté v uznesení III. ÚS 91/2022-8
zo dňa 10.02.2022 „Ústavný súd konštatuje, že zákonná povinnosť vyživovať maloleté dieťa môže mať
aj nefinančnú (naturálnu) formu. Plnením vyživovacej povinnosti je aj samotná osobná starostlivosť o
dieťa. Ide dokonca o najbežnejší spôsob naplňovania vyživovacej povinnosti. Naopak, vo vzťahoch
založených na dohode sú finančné formy výživného zriedkavé a obmedzujú sa na plnenia vreckového

a pod. Výživné teda nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať
oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie, hygienu,
zdravie vrátane starostlivosti o jeho výchovu a všestranný rozvoj. Ak okresný súd odôvodnil zastavenie
exekúcie v rozsahu, ktorému korešponduje obdobie spolužitia sťažovateľa a povinného, ústavný súd
nevidí v takomto postupe ústavne neudržateľné rozhodnutie, a to napriek tomu, že sťažovateľova

argumentácia o prelomení súdneho rozhodnutia o výživnom pri zmene pomerov súdnym rozhodnutím
je správna.“21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd v danej veci konštatovať, že bolo zistené,
že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný dôvodne, nakoľko súd dospel k záveru, že je tu iná
skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, v dôsledku čoho súd predmetnú exekúciu

v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. (výrok I. tohto rozhodnutia)

22. Keďže súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane
určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).

23.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa prvej vety § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

30. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie

na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

31. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v
odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

32. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotuvýškapeňažnéhoplneniaalebocenavecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýka,určenápri
začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku
a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

33. Povinný si v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil voči oprávneným nárok na náhradu
trov exekučného konania. Nakoľko súd zastavil exekúciu v celom rozsahu, povinný bol v tomto konaní
úspešný a voči oprávneným mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli
v súvislosti s konaním o návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností
odôvodňujúcich zastavenie exekúcie má exekučný súd za to, že oprávneným je možné pričítať procesné

zavinenie zastavenia exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný nedôvodne. V zmysle
citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vychádzajúc zo sumy
vymáhanej pohľadávky vo výške 40 450,- eur (uplatnenej ako zameškané výživné), vznikol povinnému
nárok na náhradu trov konania vo výške 659,13 eur, a to za 2 polovičné úkony právnej služby, z toho1.) polovičný úkon vo výške 253,10 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + režijný paušál za rok
2025 vo výške 14,84 eur + 23 % DPH, a 2.) polovičný úkon vo výške 253,10 Eur za podanie návrhu
na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 eur + 23 % DPH. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti súd o uplatnenom nároku povinného na náhradu trov konania rozhodol tak, že
povinnému priznal voči oprávneným nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 659,13 eur.
(výrok II. tohto rozhodnutia)

34. Keďže súd predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil, v dôsledku čoho oprávnení nemali v danej

veci ani čiastočný úspech, preto súd rozhodol tak, že oprávneným nárok na náhradu trov exekučného
konania nepriznal. (výrok III. tohto rozhodnutia)

35. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria

mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

36. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

37. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

38. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“),
exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada

nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

39. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 100 eur.

40. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

41. Súd spolu s rozhodnutím o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodoval aj o trovách
súdneho exekútora, na ktoré má súdny exekútor nárok v zmysle ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného

poriadku.

42. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky 68/2017 Z. z. má súdny exekútor
nárok na náhradu paušálnych nákladov vo výške 100,- eur. K tejto sume je potrebné, v prípade ak je
súdny exekútor daňový subjekt registrovaný pre DPH, pripočítať 23 %. Súd z vlastnej činnosti zistil,

že súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík je daňový subjekt registrovaný pre DPH a preto mu prislúcha
náhrada paušálnych nákladov vo výške 123,- eur (100,- eur + 23 % DPH vo výške 23,- eur).

43. Súd uvádza, že oprávnený počas celého exekučného konania, teda aj v čase pred vydaním
poverenia aj počas vedenia exekúcie musí počítať aj s tým, že môže dôjsť k zastaveniu exekúcie z

dôvodu existencie určitej skutočnosti, ktorá bráni ďalšiemu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie.

44. Exekučný poriadok v súvislosti s náhradou trov exekúcie nepoužíva inštitút subjektívnej právnej
zodpovednosti, ktorá sa viaže na inštitút zavinenia subjektu práva, ale používa systém objektívnej
zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za výsledok a používa v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku slovné

spojenie „dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať“.45. Súd uvádza, že v danom prípade sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo
splnenie vymáhaného nároku povinným a vzhľadom na neoprávnene podaný návrh na vykonanie
exekúcie ide o dôvod, ktorý možno oprávneným pričítať.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal oprávnených nahradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Petrovi Krištofíkovi, so sídlom exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, trovy
exekučného konania v sume 123,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. (výrok IV. tohto
rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.