Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6223200159
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6223200159.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci
navrhovateľov 1/ A. A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., 2/ G. F. H., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení Kováč/Krpčiarová & partners -
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom A. J. X, XXX XX F., za účasti 1/ K. L., 2/ D. L., C. M., 3/ I. L.,

4/ N. L., 5/ D. L., C. M., 6/ G. E. (A. O. C. H.), 7/ P. Q., P., 8/ O. Q., P., 9/ Irma Krnáčová (r. Tóthová/m.
A.), 10/ A. H. (C. A.. R.), žalovaní 1/ až 10/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, 11/ Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 173 353 45, o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. VK-2Vyd/1/2023-228 z 15. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc § 359e CMP dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili splnenie
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam vydržaním. V podanom
návrhu neopísali skutočnosti, podľa ktorých mali splniť predpoklady pre nadobudnutie vlastnícke práva,
odkázali len na kúpne zmluvy (nepreložené do jazyky slovenského) ich právnych predchodcov, na

prehlásenia svedkov a na to, že ich rodina užívala nehnuteľnosti viac ako 100 rokov. Na výzvu súdu, aby
uviedli dátum, od ktorého majú za to, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,
odkázali znovu na uzavretie kúpnych zmlúv svojich právnych predchodcov a prehlásenia svedkov.
Súd prvej inštancie potom poukázal na to, že účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický
stav so stavom právnym a pokiaľ ozaj došlo k vydržaniu vlastníckeho práva oprávneným držiteľom
nehnuteľnosti, za splnenia ostatných zákonných predpokladov vydržania, k originárnemu nadobudnutiu

vlastníckeho práva mohlo dôjsť iba vo vzťahu k právnym predchodcom navrhovateľov, keďže oprávnený
držiteľ nadobudne vlastnícke právo už uplynutím samotnej zákonom stanovenej vydržacej doby a teda
navrhovatelia nemohli predmetné nehnuteľnosť vydržať s poukazom na kúpne zmluvy a prehlásenia
svedkov. Preto nebolo možné potvrdiť im vlastnícke právo a bolo potrebné, aby sa uvedeného domáhali
v rámci sporového konania prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po ich právnych
predchodcoch. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.3. V zákonnej lehote podali proti uzneseniu odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ argumentujúc tým,
že predloženými kúpnymi zmluvami preukázali, že pozemky zákonným spôsobom nadobudli, resp.
tieto nadobudli ich predkovia a mali ich v oprávnenej a dobromyseľnej držbe a užívaní. Ich právni

predchodcovia ale nikde neboli uvádzaní ako vlastníci. Namietali, že súd prvej inštancie vydal vyzývacie
uznesenie, no napriek tomu návrh nesprávne zamietol, pričom žiadne námietky spĺňajúce podmienky
§ 359h ods. 3 CMP predložené neboli.

4. SPF vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie potvrdiť. V odvolaní navrhovatelia neuviedli nové

skutkové ani právne okolnosti.

5. V následnom písomnom stanovisku navrhovatelia neuviedli nič podstatné pre rozhodnutie o podanom
odvolaní.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379

a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/
nie je dôvodné, pretože rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Navrhovatelia v odvolaní

neuviedli žiadnu právne významnú okolnosť, pre ktorú by odvolací súd mal pristúpiť k prehodnoteniu
napadnutého uznesenia. Odvolací súd (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je dostatočne jasné a zrozumiteľné a preto odvolací súd
konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu návrhu.

8. Odvolací súd uvádza, že konanie o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP je zložené z
dvoch štádií, a to konanie pred vydaním vyzývacieho uznesenia, v ktorom súd posudzuje splnenie
hmotnoprávnych podmienok vydržania na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania
a dôkazov preukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Toto má za cieľ vylúčiť z konania
neodôvodnené a neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých je

jednoznačne zrejmé, že k vydržaniu nedošlo. Navrhovateľ je už v tomto štádiu konania povinný
osvedčiť (a preukázať relevantnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom
ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
V zmysle ust. § 359f ods. 1 CMP potom v prípade, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva, súd vydá vyzývacie uznesenie, v opačnom prípade návrh na začatie

konania o potvrdení vydržania zamietne (§ 359e ods. 2 CMP). Odvolací súd sa plne stotožňuje so
zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, nakoľko má za to,
že navrhovatelia v konaní ani len neosvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním (§ 359e CMP). Vzhľadom na to bol nadbytočným postup súdu prvej
inštancie, ktorým vydal vyzývacie uznesenie podľa § 359f ods. 1 CMP a až následne po vyhodnotení

uplatnených námietok návrh zamietol v zmysle ustanovenia § 359i ods. 1 CMP. Uvedený procesný
postup súdu prvej inštancie ale nemal žiaden vplyv na vecnú správnosť výroku o zamietnutí návrhu
navrhovateľov 1/ a 2/.

9. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie opakuje, že návrh na začatie konania o potvrdení

vydržania v zmysle § 359a a nasl. CMP je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (§ 359c ods. 1 CMP). Vydržanie je originárnym spôsobom
nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom
ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom ustanovenej doby
oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby. Na to, aby sa držiteľ

považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu
vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo
vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená

držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý (putatívny)
právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu
taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť,
ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznikvlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne
právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,
ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu

určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.
Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na
okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol
mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať
predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy

sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom,
že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o
svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto
skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou,
či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné,
aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

10. V prejednávanej veci navrhovatelia ani len netvrdili existenciu aspoň domnelého titulu, na základe
ktorého mali nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, dokonca ani po výzve súdu neuviedli deň,
keď mali nadobudnúť vlastníctvo vydržaním (§ 359d ods. 2 CMP). To len potvrdzuje skutočnosť, že
o žiadnom vydržaní vlastníckeho práva na strane navrhovateľov nemôže byť ani reči v situácii, kedy

celý svoj návrh založili v podstate na kúpnych zmluvách, ktorými mali nehnuteľnosti nadobudnúť ich
právni predchodcovia. Súd prvej inštancie správne preto navrhovateľom vytkol, že sa mali svojho práva
domáhať určovacou žalobou a nie v rámci tohto konania.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods.

1 a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.