Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74Ek/1598/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342591
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124342591.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so
sídlom Mlynské nivy 4959/48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom 991 35 Sucháň, o vymoženie sumy vo výške 378,41 Eur s príslušenstvom,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1598/2024 zo
dňa 04. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1598/2024
zo dňa 04. 09. 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1598/2024 zo dňa 04. 09. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 08. 07. 2024 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky v podobe istiny vo výške 378,41 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. Cb 309/99-43 zo dňa 18. 10. 1999,
(ďalej len „exekučný titul“), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 12. 1999.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 74Ek/1598/2024 zo dňa 04. 09. 2024 návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie v časti príslušenstva istiny voči povinnému, konkrétne úrok z omeškania vo výške
25 % ročne zo sumy 378,41 Eur od 16. 09. 1998 do zaplatenia zamietol.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní nároku priznaného Exekučným titulom zo dňa
18.10.1999 zistil, že výška úrokov z omeškania nebola priznaná v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vyšší súdny úradník tiež zistil, že

oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým súd uložil odporcom,
aby do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatili navrhovateľovi sumu 11.400,00- Sk (378,41
Eur), úrok z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 11.400,00 Sk, (378,41 Eur) od 16. 09. 1998
do zaplatenia a trovy konania vo výške 500,00 Sk (16,60 Eur). Exekučný titul predložený oprávneným
bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný
titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 12. 1999. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že

účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne
od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne
je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z
omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§

3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov SR pod C. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračujehornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným
právnym úkonom. Keďže v období od 16. 09. 1998 (t.j. v období kedy sa povinný dostal do omeškania)
bola základná úroková sadzba NBS vo výške 17,60 %, tak úprava úroku z omeškania, tak ako je

uvedená v exekučnom titule, t.j. 25 % ročne predstavuje výrazne viac než je zákonná úroková miera v
občianskoprávnychvzťahochpreúrokyzomeškaniavčase,kedysapovinnýdostaldoomeškania.Vyšší
súdny úradník zastával názor, že nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený
úrokzomeškaniapodstatnýmspôsobompresahujeobvyklúúrokovúmierustanovenúNárodnoubankou
Slovenska pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania

z exekučného titulu bol priznaný v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 MObdo 5/2009 zo dňa 26. 11. 2009. Záverom vyšší súdny úradník
konštatoval, že záväzok obsiahnutý v exekučnom titule zo dňa 18. 10. 1999, v časti úroku z omeškania
vo výške 25 % ročne je neprimeraný, predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami, a
teda odporuje zákonu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením Vlády SR č.

87/1995 Z. z..), a zároveň sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na vyššie uvedené, vyšší súdny úradník
konštatoval, že v tomto exekučnom konaní je v časti uplatneného úroku z omeškania daný dôvod na
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.3 písm. e) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj
ako „Exekučný poriadok“), pretože takto vyčíslený úrok z omeškania je nezákonný a exekučný súd ho

vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Oprávnený podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v zákonom stanovenej lehote sťažnosť,
v ktorej uviedol, že podľa jeho názoru mal byť návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý
len čiastočne, a to v rozsahu, v akom uplatnené príslušenstvo presahovalo obvyklú úrokovú mieru

stanovovanú Národnou bankou Slovenska pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch v
obdobívznikuomeškaniapovinného.Zuvedenéhodôvoduoprávnenývzalnávrhnavykonanieexekúcie
zo dňa 08. 07. 2024 čiastočne späť, a to v časti príslušenstva istiny spočívajúcej vo výške úroku z
omeškania. Namiesto pôvodne uplatneného úroku z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 378,41
Eur od 16. 09. 1998 do zaplatenia si oprávnený uplatňuje úrok z omeškania vo výške 17,60 % ročne zo

sumy 378,41 EUR od 16. 09. 1998 do zaplatenia.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.Podľa§239ods.1a2zákona č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov

(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.13. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) v znení účinnom do 31. 12. 1998, výška úrokov

z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sudca sa v danej právnej veci v

celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia v prvom rade pripomína, že v prejednávanej veci oprávnený
uplatňoval k vymoženiu aj nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 25 % ročne

zo sumy 378,41 Eur od 16. 09. 1998 do zaplatenia na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku
Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. Cb 309/99-43 zo dňa 18. 10. 1999, (ďalej len „exekučný titul“). V
tomto smere sudca len na okraj uvádza, že v prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa
jednalo o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), kde

dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať
sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený
mohol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie
ukončenéjednýmzospôsobovstanovenýchvZoUNEK-uanebolavymoženápohľadávkaoprávneného.
Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekučný

súd v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí
skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím
exekúcie, pričom ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný, je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť (v

celom rozsahu alebo v časti). Vyšší súdny úradník, po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, s
poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku v spojitosti s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania 25 % ročne zo sumy 378,41 Eur
od 16. 09. 1998 do zaplatenia zamietol, keď konštatoval, že uplatnené úroky z omeškania vychádzajú z
neprijateľnejzmluvnejpodmienky.Oprávnenýpodalsťažnosťvočitomutorozhodnutiuvyššiehosúdneho

úradníka a žiadal priznať aspoň výšku zákonných úrokov z omeškania – 17,60 % ročne.

17. Sudca ďalej poukazuje na to, že hoci Občiansky zákonník v čase podpisu zmluvy o úvere
neobsahoval ešte takú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, ako ju poznáme dnes. Treba uviesť, že
u takej zmluvy ako je úverová zmluva zo dňa 03. 11. 1997 (teda uzatvorenej v čase, kedy absentovala

výslovná právna úprava zakotvujúca prednosť ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské vzťahy
pred ustanoveniami Obchodného zákonníka) súdna prax už v rámci rozhodovacej činnosti venovanej i
výkladu pojmov „spotrebiteľský úver“ a „spotrebiteľská zmluva“ a vzájomnému pomeru takýchto pojmov
uzavrela, že normy obchodného práva (keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom) sú použiteľnými
len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských

vzťahov v Občianskom zákonníku, ďalších právnych predpisoch a predpisoch vydaných na ich
vykonanie. Hoci teda v čase uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy právna úprava nevylučovala použitie
Obchodného zákonníka, podľa ustálenej rozhodovacej praxe by v súčasnej dobe výlučná aplikácia
Obchodného zákonníka znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú

voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou (lex specialis). Inak
povedané, Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v spotrebiteľskej
právnej úprave a vo vykonávacích predpisoch k nim; to musí platiť i v prípade posudzovania súladu
zmluvy s normami spotrebiteľského práva. Keďže právny vzťah založený úverovou zmluvou zo dňa 03.11. 1997 bol správne posúdený ako vzťah spotrebiteľský, vyšší súdny úradník ďalej správne postupoval
v zmysle právnej úpravy zaručujúcej povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a v konečnom
dôsledku tak v prejednávanej veci ohľadom sporného úroku z omeškania dal správne prednosť právnej

úprave Občianskeho zákonníka pred právnou úpravou Obchodného zákonníka.

18. Sudca mal ďalej za preukázané, že v exekučnom titule, ktorý je podkladom pre výkon predmetnej
exekúcie nebol vykonaný prieskum nekalých podmienok a tak nebola zavŕšená ochrana spotrebiteľa,
ktorým povinný je a tento prieskum nebol ani stručne odôvodnený. V zmysle judikatúry Súdneho dvora

je súd, ktorý zistí, že nebolo prihliadnuté na nekalé podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinný bezodkladne takýto
prieskum vykonať a to bez ohľadu na to, či ide o nové exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na
základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Judikatúra Súdneho dvora zároveň nedáva dôraz
na obsadenie súdu (sudca, VSÚ, súdny tajomník). Podstatné je podľa judikatúry to, či sa posúdenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok uskutočnilo, či o tomto prieskume preukázateľne mohol vedieť

aj spotrebiteľ, pretože rozhodnutie bolo aspoň stručne v časti týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvných
podmienok odôvodnené a zároveň či bol spotrebiteľ poučený, že pri nepodaní námietky v lehote
stanovenej vnútroštátnym právom bude nemožné uplatniť prípadnú nekalú povahu týchto podmienok
(Nález ÚSSR č. II. ÚS 252/2024 – 33).

19. V prejednávanej veci tak vyšší súdny úradník správne posudzoval zmluvné dojednanie ohľadom
úrokov z omeškania. V tomto smere totiž sudca poukazuje na to, že v danom prípade dojednaný
úrok z omeškania predstavoval výšku 25,00 % ročne oproti zákonnému úroku z omeškania v sadzbe
17,60 % ročne (v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy). Dojednaná výška úroku z omeškania tak
bola v zjavnom rozpore s § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s §

3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré kogentne stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania
v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým spotrebiteľský vzťah jednoznačne je, pričom prekročenie tejto
hranice nie je prípustné. Sudca tak má bez pochybností za to, že presah sadzby zmluvných úrokov z
omeškania v spotrebiteľskej zmluve nad sadzbu ustanovenú predpismi občianskeho práva spôsobuje
neprijateľnosť a neplatnosť takéhoto dojednania ako celku, v dôsledku čoho treba nesporne konštatovať

vecnú správnosť napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka.

20. K námietke oprávneného, aby súd moderoval uplatnený úrok z omeškania, sudca uvádza, že
exekučný súd alebo oprávnený nemôže moderovať, resp. zmeniť daný úrok z omeškania priznaný
exekučný titulom na zákonný, ako to požadoval oprávnený, nakoľko úrok z omeškania bol v exekučnom

titule priznaný nie ako zákonný úrok z omeškania, ale ako dohodnutý úrok z omeškania vychádzajúci
z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd v tomto smere poukazuje aj na odôvodnenie nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 23/2024-38 zo dňa 10. 04. 2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci
uviedol, cit.: „Sťažovateľ sa tak vlastne dovoláva svojho práva na to, aby v návrhoch na vykonanie
exekúcie mohol ďalej uplatňovať zjavne neprijateľnú zmluvnú podmienku bez účinnej sankcie tak, že mu

bude priznaný úrok z omeškania v sadzbe ustanovenej podľa zákona a vykonávacieho nariadenia. V
podstate z predpokladu tohto svojho práva ďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky vyvodzuje
zjavný právny omyl namietaných uznesení okresného súdu. Z toho však nemožno vyvodiť zjavný
právny omyl záverov namietaných uznesení.“ Tiež na záver Súdneho dvora Európskej únie, ktorý
k otázke možnej moderácie neprijateľných zmluvných podmienok súdom, uviedol, cit.: „Pokiaľ by

totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, mohlo by sa tým ohroziť splnenie
dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice 93/13. Takáto právomoc by totiž mohla prispieť
k odstráneniu odstrašujúceho účinku na podnikateľov tým, že sa takéto nekalé podmienky voči
spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, pretože podnikatelia by zostali v pokušení použiť tieto podmienky
s vedomím, že aj keby boli vyhlásené za neplatné, vnútroštátny súd môže zmluvu upraviť v nevyhnutnom

rozsahu tak, že bude chrániť záujem uvedených podnikateľov (rozsudky Banco Espanol de Crédito,
EU:C:2012:349, bod 69, ako aj Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, bod 79).“. Rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie C-482/13 (rozsudok Unicaja Banco SA, EU:C:2015:21) sa dotýkalo
obdobnej skutkovej situácie, keď išlo o vykonávacie konanie (bod 18), vnútroštátny súd tiež považoval
zmluvné podmienky týkajúce sa úrokov z omeškania o ktorých rozhodoval, za „nekalé“ (bod 27).

Vnútroštátnymi právnymi predpismi bola upravená maximálna výška úrokov z omeškania (bod 16).

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.22. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným

podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že
konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v
uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov
sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).