Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42Csp/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125210828
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125210828.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnom spore žalobcov: 1. A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 2. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, obaja právne zastúpení
MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Makovická 20, Svidník, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 600,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 300,- EUR v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % z priznanej sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 25.6.2025 žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600,- eur.
Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod
sp. zn. 17Csp/118/2020 domáhali ochrany svojich spotrebiteľských práv, a to v súvislosti so Zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8500041941 zo dňa 22.2.2014, na základe ktorej bol žalovaným ako veriteľom
poskytnutý žalobcom úver vo výške 1.500,- EUR, so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou celkovej
mesačnej splátky 80,37 EUR, ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % a RPMN úveru vo výške 69,01
%. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.12.2022, sp. zn. 17Csp/118/2020, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2023, bolo rozhodnuté o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobcom vo
výške 1.010,82 EUR príslušenstvom. Žalobcovia sa ako spotrebitelia voči žalovanému ako dodávateľovi
úspešne domáhali svojich spotrebiteľských práv, a preto im vzniklo právo na primerané finančné
zadosťučinenie.

3. Žalobcovia v 1. a 2. rade súdu spolu so žalobou predložili právoplatný rozsudok Okresného súdu

Košice - okolie zo dňa 9.12.2022, sp. zn. 17Csp/118/2020.

4. Mestský súd Košice vydal vo veci dňa 19.8.2026 platobný rozkaz, č.k. 42Csp/145/2025-32, ktorým
vyhovel žalobe v plnom rozsahu.5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.8.2025 podal proti predmetnému platobnému rozkazu
včas odôvodnený odpor, v ktorom namietal, že podaná žaloba neobsahuje skutkové zdôvodnenie

uplatňovaného nároku a určenie, akým spôsobom a na základe čoho žalobcovia požadujú zaplatenie
sumy 600,- EUR. Podľa žalovaného žalobcovia na odôvodnenie tvrdeného nároku neuviedli v žalobe
žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodnili primeranosť žalovanej sumy. Žalovaný konštatoval, že neexistujú
žiadne okolnosti preukazujúce primeranosť žalovanej sumy. Poprel tvrdenie, že bezdôvodné obohatenie
vzniklo zneužitím neplatných a neprijateľných podmienok v zmluve o úvere. Navrhol, aby súd žalobu

zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu doručeného súdu dňa 6.10.2025 uviedli, že splnením podmienky
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie, je
vysloveniesúduoporušeníprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismiv

akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa. Pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie
niejerozhodujúce,vakejmierebolspotrebiteľvsporeúspešný,postačujejehočoilenčiastočnýúspech,
napr. úspech v uplatnení niektorého z viacerých práv. Cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom a nezáleží na tom, či aj spotrebiteľ prípadne porušil alebo
neporušil niektoré svoje povinnosti voči dodávateľovi, v akej miere sa tak stalo. Žalobcovia zdôraznili,

že nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod
sp. zn. 17Csp/118/2020 boli v procesnej pozícii žalobcov úspešní pri domáhaní sa ochrany svojich práv
a ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, prostredníctvom ktorých žalovaný inkasoval od
žalobcov ako spotrebiteľov plnenia, na ktoré nemal žiadne nárok. V dôsledku uvedeného majú teda
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Konštatovali, že v zmysle judikatúry nie je potrebné výšku

takéhoto nároku exaktne preukazovať. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil
rozsah finančného zadosťučinenia. Zdôraznili, že rozsah porušenia povinností zo strany žalovaného
ako dodávateľa bol viacnásobný, a to nielen čo do neprijateľnosti dojednaní - neprijateľných zmluvných
podmienok, spočívajúcich v neprijateľnom dojednaní o odplate za „služby“ (bežné administratívne

služby) a za dojednania dohody o zrážkach zo mzdy, ale aj v nesplnení povinností vyplývajúcich zo
zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, ale aj z ďalších právnych predpisov.

7. Na pojednávanie nariadené na deň 23.1.2026 sa nedostavili žalobcovia v 1. a 2. rade a ich právny
zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s konaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti.

Žalovaný a jeho právna zástupkyňa sa na pojednávaní nezúčastnili a svoju neúčasť neospravedlnili
žiadnym spôsobom. Preto súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

9. Predmetom sporu je nárok žalobcov na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia od
žalovaného z dôvodu porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách a porušenia povinnosti nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách.

10. Žalobcovia sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 17Csp/118/2020
domáhali ochrany svojich spotrebiteľských práv v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č.
8500041941 zo dňa 22.2.2014, na základe žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcom úver vo výške 1.500,-
EUR,sosplatnosťouúveru42mesiacov,výškoucelkovejmesačnejsplátky80,37EUR,ročnouúrokovou
sadzbou 70,01 % a RPMN úveru vo výške 69,01 %. Okresný súd Košice - okolie Rozsudkom zo dňa

9.12.2022, sp. zn. 17Csp/118/2020 rozhodol o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru,
o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobcom vo
výške 1.010,82 EUR príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2023.

11.Súdvpredmetnomrozsudkuskonštatoval,ženeplatnosťdohodyoúrokovejsadzbespotrebiteľského

úveru spôsobuje absenciu takéhoto dojednania (§ 9 písm. i) ZoSÚ), čo je v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Ako ďalší dôvod
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru súd vzhliadol v absencii obligatórnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, teda celkovej výšky spotrebiteľskéhoúveru. Žalobcom bol reálne poskytnutý zo strany žalovaného úver vo výške 1.284,25 EUR, pričom
v Zmluve o revolvingovom úvere je dohodnutá schválená výška úveru 1.500,- EUR. Súd preto určil
úver poskytnutý žalobcom na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041941 ako bezúročný

a bezpoplatkov. Pri posudzovaní zmluvnej podmienky, týkajúcej sa dohody o poskytnutí služby za možný
odklad splátok upravenej v bode 8, ods. 8.1 a 8.4, je potrebné si uvedomiť, že žalovaný žalobcom strhol
z úveru sumu 215,75 EUR ako poplatok za to, že ak by niekedy v budúcnosti žiadali o odklad splátok, aj
to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenia pracovného
pomeru) povolí im odklad, ale maximálne troch splátok. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že

ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že za službu
napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje, zaplatí spomínaný poplatok. Hrubá nerovnováha v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je tu nepochybná. V danom prípade súd posúdil
dohodu o možnom odklade splátok, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie
je dodané ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Celá dohoda upravená v bode 8 zmluvy sa považuje
komplexne, teda nielen výška stanoveného poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že

predstavuje približne 14 % poskytnutého úveru, len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej
podmienky. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená uvedená dohoda upravená v bode 8, ods. 8.1 a 8.4,
ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú
dohodu, ktorej obsah nemali možnosť žalobcovia ako spotrebitelia ovplyvniť. Navyše, podľa názoru súdu
je logické, že v čase, keď žalobcovia podpisovali žiadosť o poskytnutie úveru výška sporného poplatku

v tlačive danej úverovej zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude
žalobcom úver schválený. Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo, nepochybne ide o určitý podiel
z poskytnutého úveru, takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda
rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobcami. Súd preto dospel k záveru, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 8, ods. 8.1 a 8.4 nebola individuálne dojednaná.

12. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

13. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 108/2024 Z.z., konania o porušení povinností v oblasti ochrany
spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných

do 30. júna 2024.

14. Podľa ust. § 3 ods. 1 e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, každý spotrebiteľ má právo e) na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila
práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného
finančnéhozadosťučineniasúdprihliadanajmänapovahu,závažnosť,spôsob,rozsah,následky,trvanie
a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

15. Hypotéza právnej normy (zákona o ochrane spotrebiteľa) vyžaduje splnenie dvoch predpokladov,

a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť ujmu spotrebiteľovi. Bez
právneho významu je zo, či ujma spotrebiteľovi vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto
ujmy.

16. V rozsudku sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2018 Najvyšší súd SR konštatoval, že právo na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká okamihom právoplatného rozhodnutia súdu,
z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol pri súdnej ochrane svojich práv úspešný. V preskúmavanej
veci je zrejmé a nebolo to medzi sporovými stranami ani sporné, že žalobcovia ako spotrebitelia si
v predchádzajúcom sporovom konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 17Csp/110/2020 úspešne

uplatnili porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi.

17. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa od získania

plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky silnejším dodávateľom a svojim úspechom
priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania,ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej
intenzite.

18. Súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia prihliadol na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah,
následky, trvanie a okolnosti porušenia práva.

19. Súd tiež poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010, sp. zn.
3Obo/96/2009: „Prichodí totiž súhlasiť s najvyšším súdom v tom, že netreba a ani nie je možné výšku

takéhoto nároku exaktne preukazovať. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe utrpenej ujmy, čo je
pri absencii exaktnejších kritérií vecou posúdenia všeobecného súdu.“ Rovnako aj v zmysle Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.1.2019, sp.zn. 6Cdo/127/2017: „Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového

prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

20. Žalobcovia neuvádzali či konanie žalovaného viedlo aj k vzniku iných negatívnych dôsledkov
v ich súkromnom alebo spoločenskom živote. Takými negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohli vzniknúť
v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej sociálnej situácie v konkrétnom
čase a odkázanosť na iné osoby alebo následky psychického charakteru. Keďže výška nároku musí

byť objektívne preukázaná, súd zohľadnil skutočnosť úspešného uplatnenia práv žalobcov v základom
konaníazároveňskutočnosť,ženastranežalovanéhodošlokvznikubezdôvodnéhoobohatenianaúkor
žalobcov, ako aj dĺžku sporu (temer 2 rokov) v sporovom konaní predchádzajúcemu tomuto konania,
v ktorom bol žalobcom priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.010,82 Eur
s prísl.. Vzhľadom na závažnosť, že došlo i k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného,

priznanú výšku bezdôvodného obohatenia nemožno finančné zadosťučinenie v uplatnenej výške 300
eur považovať za neprimerané.

21. Súd dodáva, že žalobcovia ako spotrebitelia nemusia v tomto konaní preukázať vznik ujmy, ani jej
výšku, ani príčinnú súvislosť. Súd však nemá žiadne pochybnosti v tom smere, že akékoľvek súdne

konanie je pre každú stranu, teda aj žalobcov ako spotrebiteľov s postavením slabšej strany v spore,
náročným psychickým procesom.

22. S poukazom na všetky okolnosti, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považoval súd
sumu 300,- EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd vychádzal tiež z rozhodovacej praxe odvolacieho
súdu v obdobných konaniach, napríklad Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2CoCsp/26/2025,
5CoCsp/25/2024 či 11CoCsp/33/2024.

24. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je na prvom mieste zásada úspechu a neúspechu
a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255
ods. 2 CSP (pomer úspechu). Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výškaplnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu.

Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez
interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie
čo do výšky priznaného nároku. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného,
ak mal plný úspech, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto
jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (porovanej Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 926 a 927).

28. Žalobcovia boli nepochybne plne procesne úspešní, čo do základu nároku (samotné
priznanie finančného zadosťučinenia). V predmetnom prípade záviselo ustálenie výšky finančného
zadosťučinenia od úvahy súdu, preto výšku nároku žalobcovia nemohli objektívne nijako predvídať.

Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti preto nie je možné považovať za prejav procesného úspechu
žalovaného, a teda je namieste pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, s tým,
že pri vyčíslení výšky náhrady je potrebné za hodnotu sporu považovať výšku priznaného finančného
zadosťučinenia. Preto súd žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej

sumy. Súd v konaní nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súd, proti rozhodnutie ktorého smeruje v dvoch
písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b)súdnesprávnymúradnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky
procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.