Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209109
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125209109.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený
XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. D. XXXX/XX, E., obaja zastúpení
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky: F. G. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XXXX/XX, E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Lucia Sukopová,

advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava, a otca: G. A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I.
XXX/XX, C., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Križan, advokát so sídlom Štefánikova trieda 2/3,
Nitra, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava,
č. k. 13P/147/2025-14 zo dňa 03.12.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým navrhovala, aby súd s účinnosťou do právoplatného skončenia konania vedeného na
súdeprvejinštanciepodsp.zn.111P/6/2024uložilotcovipovinnosťzdržaťsastretávaniasasmaloletými
deťmi.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 až 3,
§ 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1, §
360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil, že
osvedčený skutkový stav neodôvodňuje úpravu pomerov neodkladným opatrením matkou navrhovaným
spôsobom. Posúdil, že návrh matky fakticky smeruje k zákazu styku otca s maloletými deťmi. Z pohľadu

dôvodnosti návrhu považoval za právne bezvýznamné matkine tvrdenia, že otec matku nedostatočne
informujeomaloletýchdeťochohľadompriebehustykusotcom,žesatentostykrealizujebezprítomnosti
otcových rodičov, že sa otec nevhodne správa k matke, resp. že otec mal sledovať matkinu sestru. Vo
vzťahu k tvrdeniam matky, že otec má maloleté deti biť, resp. ich fyzicky trestať (ktoré mal prezentovať
pred znalcom aj samotný maloletý A.), súd prvej inštancie uviedol, že zohľadnil závery znalca, podľa
ktorých je každý s rodičov spôsobilý starať sa o maloleté deti, že maloleté deti sa pri kontakte s oboma

rodičmi správali uvoľnene ich reakcie pôsobili spontánne, bolo pritom jedno, či sú v kontakte s otcom,
s matkou alebo s oboma rodičmi súčasne. Mal za to, že ak by bolo možné považovať za pravdivé
informácie o bití detí otcom, odrazilo by sa to v záveroch znaleckého posudku. Upriamil pozornosť na
závery znaleckého posudku, podľa ktorého obaja rodičia majú limitovanú schopnosť racionálnejšieho
náhľadu na svoje správanie a prežívanie, s tým, že maloleté deti konfliktom medzi rodičmi trpia. Uzavrel,
že matka podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesleduje najlepší záujem maloletých

detí, ale je to prostriedok boja s otcom maloletých detí. Nezistil ohrozenie záujmu maloletých detí, ktoré
by odôvodňovalo bezodkladnú potrebu úpravy pomerov.3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak,

že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Poukázala na to, že ňou predložený
kamerový záznam z 02.11.2025 preukazoval ohrozenie zdravého psychického vývoja maloletých detí.
Súd prvej inštancie sa podľa matky s predloženým kamerovým záznamom nevysporiadal, nevyhodnotil,
či ho vzal do úvahy, a ak nie, prečo tak neurobil, čo podľa nej robí rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľným. Z predmetného záznamu je podľa matky zrejmé, že otec agresívnym a vulgárnym

spôsobom nadával matke priamo pred maloletými deťmi a pred rodičmi matky a to aj v prítomnosti
ďalších príbuzných matky. Takéto správanie otca podľa matky maloleté deti ohrozuje a nie je v ich
najlepšom záujme. K apelu súdu prvej inštancie, aby s otcom komunikovala, uviedla, že je to otec, kto
s matkou riadne nekomunikuje a je to on, kto konštruktívnu komunikáciu trvalo odmieta. Mala za to,
že súd prvej inštancie riadne nevysvetlil ani svoj záver, že návrh matky je len ďalším z prostriedkov
jej boja s otcom maloletých, obzvlášť, ak sa nevysporiadal so skutočnosťou, že otec maloleté deti

fyzicky trestá, odmieta o deťoch riadne komunikovať s matkou a nevysporiadal sa ani s kamerovým
záznamom z 02.11.2025. Má za to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie by sa mohlo zdať, že otec
môže deti fyzicky trestať, agresívne pred nimi verbálne útočiť na matku, pričom vina padne na matku,
že sa nesnaží o komunikáciu a dohodu s otcom a dohodu o úprave práv a povinností k maloletým
deťom k maloletým deťom. Rozhodnutie súdu by podľa matky malo napĺňať aspoň základné parametre

spravodlivosti a ochrany záujmu maloletých detí.

4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas oprávnenou osobou, matkou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm.
d)), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovala,
aby s účinnosťou do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.
111P/6/2024 uložil otcovi povinnosť zdržať sa stretávania sa s maloletými deťmi.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
SR“), starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a

starostlivosť.

16. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu

nežijú.

17. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne

vysvetlil dôvody, pre ktoré návrh matky zamietol. Rozhodnutie bolo presvedčivé a odvolaciemu súdu
dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§387
ods. 2 CSP). Pre potrebu vysporiadania sa s odvolacími námietkami matky odvolací súd považuje za
potrebné doplniť nasledovné.

18. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.

Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).

Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti
s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom
prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo
vzájomných vzťahoch účastníkov.

19. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že matka sa svojím návrhom de facto domáha zásahu do
rodičovských práv otca, konkrétne jeho práva na styk s maloletými deťmi, ktorý navrhuje obmedziť a to
dokoncavrozsahu,žeotecbysamalpodľamatkystretávaniasmaloletýmideťmizdržaťúplne.Stykotca
s maloletými deťmi je nateraz upravený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/40/2025-230

z 10.04.2025, v zmysle ktorého sa má otec právo stretávať s maloletými každý párny týždeň od piatku
od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme zo školského zariadenia,
a v prípade, že sa nebudú nachádzať v školskom zariadení, miestom prevzatia bude bydlisko matky
a maloleté deti odovzdá matke v čase určenom v mieste bydliska matky.20. Matka súdu prvej inštancie vyčíta, že sa nevysporiadal s kamerovým záznamom zo dňa 02.11.2025.
Predmetný kamerový záznam osvedčuje nezvládnutie komunikačnej situácie medzi rodičmi maloletých

zo strany oboch rodičov. V prvom rade zo strany otca, ktorý na matku pokrikuje a správa sa k správa sa
k nej vulgárne. Rovnako zo strany matky, ktorá nezabezpečila, aby deti neboli svedkami tejto situácie,
hoci deti už boli v jej starostlivosti. Celej situácii predchádzal príchod detí s otcom k bráne domu a z tejto
časti nemožno vyvodiť žiadnu skutočnosť, ktorá by mala odôvodňovať taký závažný zásah tak do práv
detí, ako aj do práv otca, ktorý by sa rovnal uloženiu zákazu styku. Obaja rodičia majú dostatočný

priestornato,abydetivzájomnýmkonfliktomuchránili.Obajamajúdostatočnýpriestor,abykomunikovali
racionálne, otec sa určite má zdržať vulgarizmov, a ak to nedokážu, obaja majú dostatočné možnosti
na to, aby zamedzili prítomnosti detí v situáciách, kedy vzájomnú komunikáciu nezvládajú. Ak to ale
nezvládnu a nie sú schopní zabezpečiť, aby deti neboli účastné ich vzájomného konfliktu, pričom treba
uviesť, že v čase, kedy otec pokrikoval na matku dňa 02.11.2025, už boli v reálnej dispozícii matky, nie
je adekvátnym riešením zásah súdu, ktorým by zasiahol do práva maloletých detí na vytváranie a rozvoj

ich vzťahových väzieb s oboma rodičmi neodkladným opatrením tak, že fakticky zakáže ich styk s otcom.

21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj podozrenie matky, že otec má maloleté deti v čase, keď
sú u neho, biť, resp. fyzicky trestať, o čom mal znalcovi hovoriť maloletý A.. Takúto informáciu od
maloletého dieťaťa je potrebné vyhodnocovať v širšom kontexte. Týmto kontextom je v tomto prípade

pohľad znalca na rodičovského kompetencie rodičov, ktoré vyhodnotil znalec ako dostatočné u oboch,
aby sa dokázali o maloleté deti postarať. Obe deti boli podľa znalca uvoľnené a spontánne v prítomnosti
tak matky ako aj otca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak v žiadnom prípade nevytvára zdanie, že
otec môže deti biť, fyzicky trestať, verbálne znevažovať v komunikácii s nimi ich matku. Akýkoľvek
fyzický atak voči maloletým deťom zo strany ktoréhokoľvek z rodičov je neprípustný. Nateraz však

nemožno prijať záver, že by bolo akokoľvek osvedčené, že by otec predstavoval pre maloleté deti
nejakú hrozbu. Spôsob, ako budú rodičia vzájomne komunikovať a v akej miere budú do konfliktov
zaťahovať maloleté deti je výzvou pre oboch rodičov, nielen pre matku. To ale neznamená, že riešením je
absolútne vyčlenenie otca zo života maloletých detí, čo by bol výsledok rozhodnutia podľa návrhu matky.
Otázka úpravy zverenie maloletých detí do starostlivosti toho-ktorého rodiča bude ešte predmetom

dokazovania na súde prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 111P/6/2024 a jej odpoveď
bude výsledkom vyhodnotenia zrealizovaného dokazovania. Nateraz však neexistuje dôvod, aby bolo
do realizácie styku otca s maloletými deťmi v intenciách uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k.
15CoP/40/2025-230 z 10.04.2025 zasahované. Obaja rodičia si však musia byť vedomí, že spôsob,
ako realizáciu výkonu tohto rozhodnutia nateraz uchopia, vrátane vzájomného správania sa k sebe

a vzájomnej komunikácie spojených s elementárnym rešpektom má potenciál zásadne sa odraziť na
realizácii výkonu ich rodičovských práv v budúcnosti.

22. Súd prvej inštancie tak vychádzal z dostatočne osvedčeného stavu veci, vec správne právne posúdil
a správne uzavrel, že nie je potrebné zasahovať do súčasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi,

ktorá sa nateraz spravuje Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/40/2025-230 z 10.04.2025.

23. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami matky, keď z obsahu
spisu nevzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby

bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

24. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu

trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže
zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).