Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100186
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100186.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu
Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO:
31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov,
Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) HERMÉS IP s.r.o.,
Tallerova 4, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 444 300, 2) mesto Martin, Nám. S.
H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, 3) A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX,

XXX XX D., 4) E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXXX/X, XXX XX D. a 5) F. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2024/004679-002 zo dňa 31. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie z a m i e t a .

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi, žalovanému ani ďalším účastníkom konania 1) až 5) náhradu trov konania n e p r i z n
á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Na základe žiadosti ďalšieho účastníka 1) ako navrhovateľa podanej dňa 22. 12. 2022 Okresnému
úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) sa začalo
zisťovacie konanie podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

a o zmene a doplnení neskorších predpisov v znení účinnom v čase podania žiadosti (ďalej len „zákon
EIA“) vo veci navrhovanej činnosti Hypermarket Martin (ďalej len „navrhovaná činnosť“). V priebehu
konania podali k navrhovanej činnosti stanoviská dotknuté orgány, žalobca a ďalší účastníci 3) a 4) ako
dotknutá verejnosť a ďalší účastník 2) ako dotknutá obec.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-MT-OSZP-2023/003466-035-No zo dňa 10.
05. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude

posudzovať podľa zákona EIA a zároveň v súlade s § 29 ods. 13 zákona EIA určil 25 podmienok
na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré je potrebné
rešpektovať pri spracúvaní dokumentácie stavby pre ďalšie stupne konania o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov. V odôvodnení uviedol, že navrhovaná činnosť je zaradená v prílohe č. 8,kapitola 9, položka č. 16, písm. b) zákona EIA. Navrhovaná činnosť je riešená jednovariantne, nakoľko
prvostupňový správny orgán už skôr rozhodnutím č. OU-MT-OSZP-2022/012444-002 zo dňa 12. 09.
2022 (v odôvodnení zjavne nesprávne uvedené rozhodnutie č. OU-MT-OSZP-2022/014962-No zo dňa

09. 11. 2022 – pozn. správneho súdu) upustil od variantnosti riešenia podľa § 22 ods. 6 zákona EIA.
Pri posudzovaní zámeru navrhovanej činnosti použil prvostupňový orgán podľa § 29 zákona EIA kritériá
uvedené v prílohe č. 10 zákona, ktorá je transpozíciou prílohy č. III smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2011/92/EÚ (ďalej len „smernica EIA“) a uviedol, že vplyvy na životné prostredie a zdravie
obyvateľstva z hľadiska druhu, rozsahu a intenzity navrhovanej činnosti možno hodnotiť ako málo

významné, pričom ich je možné eliminovať za predpokladu dodržania podmienok uvedených vo výroku
prvostupňového rozhodnutia a pri dodržaní všeobecne platných predpisov.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolania žalobca a ďalší účastníci 3) a 5) v postavení
dotknutej verejnosti, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2024/004679-002 zo dňa 31. 01.
2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení

uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení
námietok odvolateľa nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa odchýlil od právneho názoru
prvostupňového správneho orgánu. Taktiež sa vysporiadal s odvolacími námietkami jednotlivých
odvolateľov s tým, že odvolacie námietky vznesené žalobcom vznesené pod 12 bodmi považoval
za neopodstatnené.

Správna žaloba

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou v postavení zainteresovanej verejnosti domáhal zrušenia
prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu

na ďalšie konanie.

5. V úvode žaloby žalobca uviedol, že v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie sa
koná podľa zákona EIA, prostredníctvom ktorého boli prebraté právne akty EÚ a pri výklade tohto
zákona sa musí použiť nielen gramatický, logický a teleologický, ale aj systematický výklad. Porušenie

verejného záujmu v oblasti životného prostredia spočíva v tom, že žalovaný neaplikoval základnú
zásadu ochrany životného prostredia podľa § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej
len „zákon o životnom prostredí“) a napadnuté rozhodnutie neuvádza najvýznamnejšie vplyvy, ktoré
žalovaný identifikoval a na základe ktorých rozhodol a vyhodnotenie ich prípustnosti podľa prahových
hodnôt. Žalovaný v rozpore s § 22 ods. 6 zákona EIA v spojení s § 3 ods. 1 správneho poriadku nevrátil

navrhovateľovi zámer na dopracovanie, hoci obsahoval zjavné nedostatky a nie je zrejmé, na základe
čoho vyhovel návrhu na upustenie od variantného riešenia. Pri vyhodnotení akceptovania podmienok
ako opatrení nie je uvedené, aký vplyv a akým spôsobom tieto opatrenia zmierňujú a ako správny orgán
vyhodnotil efektivitu.

6. V žalobnom bode A. žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo zosúladené s viacerými
právnymi predpismi a bolo vydané na základe nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa opiera len o niektoré konkrétne dôvody, avšak ich
vyhodnotenie je vecne nesprávne a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

7. V žalobnom bode B. žalobca uviedol, že už v administratívnom konaní napádal nezákonnosť
upustenia od variantného riešenia. V správnej žalobe citoval vyhodnotenie tejto otázky v prvostupňovom
a napadnutom rozhodnutí a uviedol, že žalovaný v rozpore s § 46 správneho poriadku nedôsledne zistil
stav veci a rozhodol na základe vymysleného tvrdenia, ktoré nemá oporu v prvostupňovom rozhodnutí.
Preskúmavané rozhodnutia neobsahujú dôvody, na základe ktorých bolo upustené od variantného

riešenia. Podľa § 2 písm. c) zákona EIA je účelom zisťovacieho konania porovnať nulový variant
s aspoň dvomi nenulovými. Len v osobitných prípadoch sa môže od tejto požiadavky upustiť, ak tým
nie je ohrozené naplnenie účelu zisťovacieho konania. Napadnuté rozhodnutie nezabezpečuje účel,
na ktorý bolo vydané. Dôvody upustenia musia byť v rozhodnutí explicitne uvedené, čo nebolo splnené,
a nie je možné ich domýšľať z celkového charakteru zámeru.

8. V žalobnom bode C. žalobca namietal, že bolo nedostatočne odôvodnené samotné rozhodnutie
(z kontextu vyplýva, že ide prvostupňové rozhodnutie – pozn. správneho súdu), pričom žalobca odcitoval
ako sa žalovaný s touto námietku vysporiadal. Podľa žalobcu je táto úvaha nedostatočne odôvodnenáv rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku a ustálenou judikatúrou ESĽP. Podľa § 20a písm. a) zákona
EIA obsahuje rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 zákona EIA (či sa zámer bude
ďalej posudzovať) odôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Toto rozhodnutie je založené na vyhodnotení

kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA, čo znamená uviesť, ktoré kritériá boli pri rozhodovaní použité a
ako boli vecne vyhodnotené, čo prvostupňové rozhodnutie neobsahuje, a preto je svojvoľné. Správny
orgán uviedol, že sa nepreukázalo prekročenie prahových hodnôt podľa osobitných predpisov, čo však
nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko zámer takéto vyhodnotenie neobsahoval a správny
orgán ho sám nerobil. Nie je možné prisvedčiť žalovanému, že odkazom na strany 5 až 10 (žalobca

mal zrejme na mysli prvostupňového rozhodnutia – pozn. správneho súdu) je možné utvoriť názor, že
kritériá primerane použité boli. Správny orgán nesprávne uvádza, že nenašiel dôvody svedčiace proti
realizácii zámeru, pretože mal v odôvodnení uviesť, čo zistil, aké vplyvy identifikoval a aké opatrenia pre
realizáciu určil a nie, že niečo nezistil. Žalobca v konkrétnostiach uviedol, že nie je zrejmé, ako žalovaný
vyhodnotil dostatočnosť opatrenia 1 stromu na 4 parkovacie miesta oproti žalobcom navrhovanému
štokholmskému systému a vyhodnotenie žalovaného je v rozpore s § 16 zákona o životnom prostredí

(zásada, že o životnom prostredí je potrebné hovoriť na základe vzdelávania a odbornej osvety).

9. V rámci žalobného bodu D. žalobca odcitoval časť napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za
nezákonné pre rozpor s právnymi predpismi. Tiež citoval ustanovenia správneho poriadku (§ 32 ods. 1,
§ 34 ods. 4 a § 59 ods. 1) a uviedol, že odvolací orgán má preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie

v plnom rozsahu a nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalovaný sa týmto spôsobom
odvolaním žalobcu nezaoberal, ale snažil sa tieto povinnosti „prehodiť“ na žalobcu. Žalobca ďalej
poukázal na smernicu EIA a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-263/08, z ktorých vyplýva právo verejnosti
na podanie opravného prostriedku. V závere tohto žalobného bodu uviedol, že v rámci administratívneho
konania nebolo preukázané, že opatrenia navrhnuté žalobcom, ktoré správny orgán neprevzal, nie sú

účinné alebo že by bol zanedbateľný vplyv, ktorý majú riešiť. Žalobca nemá nárok na automatické
akceptovanie jeho pripomienok, ale má nárok, aby sa o jeho pripomienkach rozhodlo na základe
vyhodnotenia ich účinnosti vo vzťahu k cieľu, ktorý majú plniť. Správny orgán nepreukázal, že uložené
podmienky sú dostatočné a že uloženie ďalších podmienok by neviedlo k účinnému zmierňovaniu
negatívnych vplyvov.

10. V žalobnom bode E. žalobca uviedol, že v dôsledku vyššie uvedených tvrdení nebol v rozpore
s § 46 správneho poriadku spoľahlivo zistený skutkový stav veci, v čoho dôsledku sú preskúmavané
rozhodnutia arbitrárne. Správny orgán nedostatočne vyhodnotil vplyv na pôdy a odkazoval, že pri
schvaľovaní územného plánu bol udelený súhlas na vyňatie, čo sa však nenachádza v administratívnom

spise, a teda nie je isté.

11. V žalobnom bode F. žalobca odcitoval časť napadnutého rozhodnutia venujúcu sa vykonaniu
konzultácií. Vnútroštátne právo podľa žalobcu rozširuje konzultáciu upravenú smernicou EIA v § 63
zákona EIA. Keďže správny poriadok sa aplikuje len subsidiárne, nie je možné akceptovať substitúciu

konzultácií všeobecnými inštitútmi § 23 a § 33 správneho poriadku. Bez poučenia podľa § 3 ods. 2
správneho poriadku o tom, ako sa účastníci konania vzájomne oboznamujú o svojich stanoviskách,
nie je možné prisvedčiť názoru, že konzultácia podľa § 63 zákona EIA bola vykonaná prostredníctvom
týchto subsidiárnych inštitútov. Správne orgány uplatňujú zužujúci výklad rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015, že zainteresovaná verejnosť nemá nárok na vyhovenie jej návrhom

a pripomienkam. Preto je nutné, aby príslušný orgán zainteresovanú verejnosť poučil o tom ako sa
vykoná konzultácia, aby boli naplnené všetky náležitosti podľa § 63 ods. 2 zákona EIA, ako sa
zapojí navrhovateľ, dotknuté orgány a zainteresovaná verejnosť, ako bude prebiehať odborná diskusia
a akým spôsobom môže zainteresovaná verejnosť ovplyvniť výsledok posudzovania. Konzultácia
nepredstavuje len oboznámenie sa s obsahom spisu a vyjadrenie k podkladom, ale predpokladá

sa aj vzájomná koordinácia jednotlivých aktérov procesu zisťovacieho konania zo strany správneho
orgánu prostredníctvom oznámenia o vykonaní konzultácie, ktorým by správny orgán informoval o forme
vykonania konzultácie (ústna, písomná). Žalovaný týmto spôsobom nepostupoval a žalobcu nepoučil
ako sa má vykonať konzultácia, čo je procesná vada majúca za následok nezákonnosť konania.
Výsledkom je rozhodnutie, ktoré nie je súladné s právnymi predpismi (neobsahuje výsledok konzultácií

podľa§63ods.3zákonaEIA).Odžalobcunemožnospravodlivoočakávať,žebudevyužívaťinéinštitúty
správneho poriadku a zákona EIA, keď o tom nebol poučený a vyjadroval názor, že konzultácia musí
byť vykonaná prezenčne. Žalovaný nepoučil ani o tom, ako má konzultácia prebehnúť písomne. Tiež
namietal, že neboli zabezpečené náležitosti obsahu konzultácie podľa § 62 (žalobca mal zjavne na mysli§ 63 – pozn. správneho súdu) ods. 3 písm. a), b), c), d) a e) zákona EIA. Podľa žalobcu sa požiadavka
konzultácie ukázala ako opodstatnená pre rozhodnutie vo veci samej, lebo bolo potrebné ďalej ozrejmiť
napr. ochranu genofondovej lokality, v dôsledku čoho došlo k zmene realizačného variantu. Žalobcovi

bolo znemožnené vykonať konzultácie, nakoľko neboli naplnené hmotné obsahové predpoklady pre ich
vykonanie, čím je nezákonný proces EIA a v tomto dôsledku aj samotné rozhodnutie.

12. V žalobnom bode G. žalobca uviedol, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada zákonnosti
a vecnej správnosti rozhodnutia a rozhodnutie musí byť dostatočne odôvodnené. Žalobca citoval

viaceré právne predpisy a rozhodnutia súdov a uviedol, že nie je jeho úlohou vykonávať právne
poradenstvo a nahrádzať tak metodickú a riadiacu činnosť Ministerstva životného prostredia SR,
ale viesť odbornú diskusiu, čo okresné orgány odmietajú. Žalobca je dostatočne právne bdelý
a konkrétny, aby bolo zrejmé, čo svojimi pripomienkami chce dosiahnuť. Vyhodnotenie odvolacích
námietok žalobcu ako neopodstatnených predstavuje denegatio iustitiae. V rozpore s § 46 správneho
poriadku a § 20a písm. a) zákona EIA nie je napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnené a nebol

spoľahlivo zistený skutkový stav veci, najmä nezisťovaním prípustnosti kumulatívnych a synergických
vplyvov podľa § 12 zákona o životnom prostredí pri vyhodnotení kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA.

13. V správnej žalobe žalobca zároveň požiadal o prerušenie konania a podanie návrhu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ s nasledovnými otázkami:

1. Či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez určenia porovnateľných alebo lepších opatrení
na ochranu životného prostredia, je v súlade s právom EÚ?
2. Či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice EIA v konaní o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie vzhľadom na recepčnú normu § 66 zákona EIA?

3. Či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice o vodách v konaní o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie vzhľadom na recepčnú normu § 82 vodného zákona?
4. Pôsobia smernice ako prameň práva EÚ prostredníctvom recepčných noriem vnútroštátnych
predpisov priamo alebo nepriamo a ak pôsobia výhradne nepriamo, čo presne znamená povinnosť
eurokonformného výkladu a aký je rozsah tejto povinnosti?

5. Či je odmietnutie pripomienky zainteresovanej verejnosti na základe absencie právneho nároku
zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho odôvodnenia v súlade s právom EÚ?
6. Či výklad práva poskytnutý správnym orgánom je bližšie k výkladu práva EÚ ako výklad žalobcu vo
vzťahu k inštitútom, ktoré majú základ v Smernici EIA a ostatných relevantných aktoch EÚ?

14. Žalobca tiež prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 07. 11. 2024
požiadal, aby sa správny súd obrátil na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou, či použitie § 42, § 177
ods. 2 a § 178 ods. 3 SSP je obligatórne na žalobcu, ktorý je zainteresovanou verejnosťou ako na plnenie
povinností súdneho orgánu členského štátu do Aarhuského dohovoru (čl. 3 ods. 4, čl. 9 ods. 2 a 3).

Vyjadrenia účastníkov konania

15. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca uvádza znenia všeobecne
záväzných právnych predpisov a poukazuje na ich porušovanie správnymi orgánmi bez
uvedenia konkrétností. V žalobe tiež nezohľadňuje konkrétny druh navrhovanej činnosti. Takto

formulované žalobné body nie sú dostatočne konkrétne. Vo zvyšku žalovaný argumentoval obdobne
ako v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového
orgánu v celom rozsahu, ale ak nezistil pochybenie majúce za následok nezákonnosť prvostupňového
rozhodnutia, v odôvodnení sa primárne zaoberal vyhodnotením odvolacích námietok, pričom
s jednotlivými žalobcovými odvolacími námietkami sa vysporiadal.

16. Ďalší účastník 1) sa vo veci nevyjadril.

17. Ďalší účastník 2) uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím. K vyjadreniu
priložil stanoviská Úradu hlavného architekta mesta Martin, z ktorých vyplýva súhlas s výstavbou
hypermarketu v meste Martin, nakoľko výstavba je v súlade s územným plánom mesta.

18. Ďalší účastník 3) uviedol, že sa stotožňuje so žalobou.19. Ďalší účastník 4) žiadal vysloviť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a vrátiť vec žalovanému.
Uviedol, že vyjadrenie žalobcu sa zhoduje s jeho argumentmi v stanovisku podanom v rámci
administratívneho konania, na ktorých naďalej trvá, pričom tieto zdôraznil v piatich bodoch.

20. Žalobca v replikách uviedol, že považuje vyjadrenie ďalšieho účastníka 2) za bezpredmetné.
K vyjadreniu žalovaného uviedol, že opakuje argumentáciu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Žalobca sa stotožnil s vyjadreniami ďalších účastníkov 3) a 4), ktorým vyjadril podporu. Vyjadrenie
ďalšieho účastníka 4) považoval za rozšírenie žalobnej argumentácie a za doplňujúci dôkaz podľa

ustanovení § 120 písm. a) SSP, § 121 ods. 1, 2 SSP a s prihliadnutím na článok 11 SSP a odbornosť
ďalšieho účastníka 4) ako ekológa.

Posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd vo veci na žiadosť žalobcu nariadil pojednávanie na 21. 01. 2026, na ktorom vyhlásil

rozsudok. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

22. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúv§134ods.2SSP.Podľa§182

ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach
uviesť, v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore
so zákonom a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže

žalobné body sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého
rozhodnutia. Po preskúmaní správnej žaloby správny súd konštatuje, že jej prevažná časť vyššie
uvedenénáležitostinespĺňa.Správnažalobaobsahujelenvšeobecnéúvahyžalobcuovýkladeprávnych
predpisov a všeobecné konštatovania nesprávnosti postupu a záverov správnych orgánov, avšak bez
bližšieho zdôvodnenia. Takto formulované časti správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu vykonať

prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. K jednotlivým žalobným bodom, ako ich správny súd
zhrnul v odsekoch 5. až 12. tohto rozsudku, uvádza správny súd nasledovné:

23. Žalobca v úvode správnej žaloby len všeobecne konštatuje, že žalovaný neaplikoval zásadu
uvedenú v § 12 zákona o životnom prostredí a v napadnutom rozhodnutí neuviedol najvýznamnejšie

identifikované vplyvy a vyhodnotenie ich prípustnosti podľa prahových hodnôt. Žalobca však neuvádza,
ktoré konkrétne vo veci relevantné vplyvy neboli žalovaným identifikované, ani aký vplyv to malo na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd napriek všeobecnosti námietky dopĺňa, že jednotlivé
vplyvy boli vyhodnotené v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 5 až 10 v rámci jednotlivých odsekov
označených ako: zdroje znečistenia ovzdušia; odpadové vody; odpady; hluk a vibrácie; zdroje žiarenia

tepla a zápachu; iné očakávané vplyvy a vyvolané investície; vplyv na obyvateľstvo; vplyvy na reliéfne
a horninové prostredie; vplyv na povrchovú vodu; vplyv na podzemnú vodu, minerálne a termálne vody;
vodohospodársky chránené územia; vplyv na ovzdušie; vplyv na pôdu; vplyv na flóru a faunu; vplyv
na chránené územia; vplyv na krajinu a scenériu; vplyv na dopravu; vplyv na miestnu klímu. Žalobca
posúdenie ani jedného z uvedených vplyvov v konkrétnostiach nerozporuje. S uvedenou námietkou

sa vysporiadaval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď rovnako poukázal na jej všeobecnosť a
zároveň odkázal na strany 5 až 10 prvostupňového rozhodnutia a uviedol, že prvostupňový správny
orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA.

24. Pokiaľ žalobca v úvode správnej žaloby ďalej namieta, že žalovaný nevrátil ďalšiemu účastníkovi

1) ako navrhovateľovi zámer na dopracovanie, hoci obsahoval zjavné nedostatky, ide o všeobecnú
námietku bez uvedenia, o aké nedostatky ide a prečo v tomto dôsledku nebol zámer dostatočným
podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namieta, že nie je zrejmé, na
základe čoho bolo vyhovené návrhu na upustenie od variantného riešenia, správny súd uvádza,
že o tejto otázke rozhodol prvostupňový správny orgán samostatným rozhodnutím č. OU-MT-

OSZP-2022/012444-002 zo dňa 12. 09. 2022, obsahujúcim vlastné odôvodnenie (priložené ako príloha
č. 1 k zámeru), ktoré však nie je predmetom prieskumu v prejednávanej veci. Žalobca rovnako
v úvode správnej žaloby namietal, že pri vyhodnotení akceptovania podmienok ako opatrení nie
je uvedené, aký vplyv a akým spôsobom tieto opatrenia zmierňujú a ako bola vyhodnotená ichefektivita, avšak nekonkretizuje ani jedno opatrenie, ktoré malo byť takto nedostatočne vyhodnotené, ani
neuvádza žiadne dôvody, prečo považuje vyhodnotenie vykonané správnymi orgánmi za nedostatočné.
Takto všeobecne formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu vykonať súdny prieskum

napadnutého rozhodnutia.

25. Rovnako nekonkrétny je aj žalobný bod A., kde žalobca len všeobecne tvrdí, že napadnuté
rozhodnutie nebolo zosúladené s viacerými právnymi predpismi, keďže nekonkretizuje o aké právne
predpisy ide. Žalobca tiež len všeobecne tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe

nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, avšak bez uvedenia, aké ďalšie dokazovanie malo
byť v administratívnom konaní pre účely riadneho zistenia skutkového stavu vykonané, prípadne
v čom boli vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotené. Nekonkrétne je aj tvrdenie žalovaného, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa opiera len o niektoré dôvody, ktorých vyhodnotenie je vecne
nesprávne, keďže neuvádza, ktoré dôvody boli takto nesprávne vyhodnotené. Všeobecná je aj námietka
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalobca nešpecifikuje s akými konkrétnymi pre

vec relevantnými námietkami sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach nezaoberali a v čom je ich
vyhodnotenie nedostatočné.

26. V žalobnom bode B. žalobca rozporuje vyhodnotenie otázky upustenia od variantného riešenia
a považuje ho za nezákonné. Správny súd opakuje, že rozhodnutie o upustení od variantného

riešenia nie je predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci. Napriek tomu správny súd
uvádza, že s touto námietkou sa vecne vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, kde uviedol
dôvody prvostupňového správneho orgánu pre upustenie od variantného riešenia, ktoré boli uvedené
v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu o upustení od variantného riešenia č. OU-MT-
OSZP-2022/012444-002 zo dňa 12. 09. 2022 (žalovaný zjavne nesprávne označil iné rozhodnutie OU-

MT-OSZP-2022/014962-No zo dňa 09. 11. 2022), a to konkrétne, že umiestnenie navrhovanej činnosti
je v súlade s platným územným plánom mesta Martin, funkčne je lokalita určená ako plochy občianskej
vybavenosti s dopravnými plochami, stavba je v maximálnej dostupnosti ku všetkým potrebným
inžinierskym sieťam, lokalita je dopravne veľmi dobre dostupná, v danom prípade nie je známa iná
vhodnejšia lokalita na umiestnenie navrhovanej činnosti, a preto nevyplynula potreba posudzovania

ďalšiehoreálnehovariantunavrhovanejčinnosti.Žalovanýsatakstoutootázkouriadnezaoberal,pričom
žalobca v správnej žalobe nerozporuje ani jeden z konkrétne uvedených dôvodov pre upustenie od
variantného riešenia.

27. V žalobnom bode C. žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené

a mal za to, že s touto námietkou vznesenou v odvolaní sa žalovaný nedostatočne vysporiadal. Žalobca
konkrétne vyčíta správnym orgánom nevysporiadanie sa s kritériami podľa prílohy č. 10 zákona EIA
a považuje odkaz na str. 5 až 10 prvostupňového rozhodnutia za nedostatočný. Správny súd aj k
tomuto žalobnému bodu uvádza, že je nedostatočne konkrétny, keď žalobca vôbec nešpecifikuje,
ktoré z kritérií posudzovania nebolo dostatočne vyhodnotené a aký to malo vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal v konkrétnostiach uviesť, či a prečo by iné vyhodnotenie
niektorého konkrétneho kritéria viedlo k inému výroku vo veci samej. Bez tejto konkretizácie nemôže
správny súd preskúmať postup a úvahu správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí.
Jediná konkrétna námietka v žalobnom bode C. sa týkala toho, že nie je zrejmé ako žalovaný vyhodnotil
dostatočnosť opatrenia jedného stromu na 4 parkovacie miesta, oproti žalobcom navrhovanému

štokholmskému systému. Správny súd však považuje túto námietku za nedôvodnú, pretože takéto
opatrenie (jeden strom na 4 parkovacie miesta) nebolo uložené výrokom prvostupňového rozhodnutia,
a teda je irelevantné posudzovať, či žalovaný správne vyhodnotil jeho dostatočnosť. Taktiež z odvolania
žalobcu nevyplýva, že by žalovanému predostrel štokholmský systém, a teda žalovanému nemožno
vyčítať, že sa touto otázkou nezaoberal, keďže nebola predmetom odvolania.

28. V rámci žalobného bodu D. žalobca v podstate namietal, že žalovaný sa nezaoberal zákonnosťou
prvostupňového rozhodnutia aj nad rámec odvolania žalobcu, hoci mal takúto povinnosť. Správny súd
vo všeobecnosti súhlasí so žalobcom v tom, že odvolací orgán má podľa § 59 ods. 1 Správneho
poriadku preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a v prípade nevyhnutnosti

doplniť doterajšie konanie alebo odstrániť zistené vady a taktiež s tým, že v súlade s § 32 odseku 1
Správneho poriadku je každý správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a nie je
pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalovaný teda mal povinnosť preskúmať zákonnosť
prvostupňového rozhodnutia vrátane úplnosti zistenia skutkového stavu veci aj nad rámec odvolacíchnámietok.Žalobcavšakanivtomtožalobnombodevkonkrétnostiachneuvádza,ktoréskutočnostineboli
riadne zistené pre účely úplného zistenia skutkového stavu, respektíve akými inými vadami okrem tých,
ktoré boli namietané v odvolaní, trpelo prvostupňové rozhodnutie a žalovaný sa s nimi nevysporiadal.

Žalobca len všeobecne uvádza, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a že
nebolo preukázané, že opatrenia navrhnuté žalobcom a neprevzaté správnym orgánom neboli účinné.
Bez dostatočnej konkretizácie právnych predpisov a namietaného rozporu a bez uvedenia konkrétnych
žalobcom navrhnutých a neprevzatých opatrení správny súd nemôže vykonať prieskum napadnutého
rozhodnutia.

29. Aj v žalobnom bode E. žalobca len vo všeobecnosti tvrdí, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav
veci, v dôsledku čoho sú preskúmavané rozhodnutia arbitrárne, avšak bez akejkoľvek konkretizácie
nedostatkov zistenia skutkového stavu a vysvetlenia, prečo považuje žalobca preskúmavané
rozhodnutia za arbitrárne. Jediná konkrétna námietka žalobcu v tomto žalobnom bode sa týka
nedostatočného vyhodnotenia vplyvu na pôdy a to, že správny orgán odkazoval, že pri schvaľovaní

územného plánu bol udelený súhlas na vyňatie, čo sa však v administratívnom spise nenachádza.
Napriek nie úplne jasnej formulácii uvedenej námietky má správny súd za to, že žalobca namietal, že
v administratívnom spise sa nenachádza súhlas k použitiu poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa má
realizovať navrhovaná činnosť, na nepoľnohospodárske účely. S touto otázkou sa však prvostupňový
správny orgán riadne zaoberal na strane 8 prvostupňového rozhodnutia, kde v časti „Vplyv na pôdu“

uviedol, že udelenie súhlasu k použitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely vyplýva
zo stanoviska Okresného úradu Martin, pozemkový a lesný odbor (nachádzajúce sa v administratívnom
spise), ktorý odkázal na ním už skôr udelený súhlas (konkrétne odboru pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva) zo dňa 02. 09. 1999 pod č. OPPLH-CE-99/01052-Š. Podľa správneho súdu
nie je potrebné, aby sa v administratívnom spise nachádzal aj samotný súhlas, keďže tento bol vydaný

totožným orgánom, ktorý naň vo svojom stanovisku odkázal. Nie je potrebné, aby tento orgán zasielal do
administratívneho konania ešte aj ďalšiu ním vydanú listinu, ktorej absencia nespôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

30. V žalobnom bode F. žalobca v podstate namieta, že neboli riadne vykonané konzultácie podľa § 63

zákona EIA. Správny súd v tomto smere odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 3Svk/22/2023 zo dňa 27 06. 2024, konkrétne odsek 34., v ktorom je uvedené, že v rámci zisťovacieho
konania zákon s konzultáciami obligatórne nepočíta, a preto nemožno ich nevykonanie považovať
za nezákonný postup príslušného orgánu, ktorý by mal za následok nezákonnosť posudzovaných
rozhodnutí. Správny súd dodáva, že táto skutočnosť vyplýva výslovne z § 63 ods. 1 zákona EIA,

podľa ktorého je príslušný orgán povinný zabezpečiť vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom
alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou
verejnosťou v prípade posudzovania vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností,
alebo ich zmien, alebo pri postupe zisťovacieho konania o posudzovaní strategického dokumentu
podľa § 7 zákona EIA. V rámci zisťovacieho konania o iných ako strategických dokumentoch, čo bolo

predmetomkonaniavpredmetnejveci,takútopovinnosťnemá.Pretonámietkyžalobcuojehonepoučení
ohľadom vykonania konzultácie, o forme konzultácie, o absencii obsahových náležitostí konzultácie
a celkového znemožnenia vykonania konzultácií, nemohli mať za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, a preto považoval správny súd tento žalobný bod za nedôvodný.

31. Nekonkrétny je aj žalobný bod G., kde žalobca uviedol, že vyhodnotenie odvolacích námietok ako
neopodstatnených predstavuje denegatio iustitiae a napadnuté rozhodnutie nie je v tomto smere riadne
odôvodnené a skutkový stav zistený spoľahlivo, keďže v rámci tohto žalobného bodu žalobca len cituje
právne predpisy a rozhodnutia súdov a len tvrdí, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, avšak
neuvádza s akými pre vec podstatnými otázkami sa preskúmavané rozhodnutia nevysporiadali alebo

vysporiadali nedostatočne, ani v čom nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Nekonkrétna je aj
námietka žalobcu, že nebola zisťovaná prípustnosť kumulatívnych a synergických vplyvov podľa § 12
zákona o životnom prostredí pri vyhodnotení kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA, keďže neuvádza,
ktoré konkrétne kritériá takto neboli vyhodnotené, prípadne v čom je ich vyhodnotenie nesprávne.

32. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal o prerušenie konania a podanie návrhu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, pričom formuloval 6 otázok uvedených v odseku
13. tohto rozsudku. V priebehu konania žiadal žalobca položiť ďalšiu otázku uvedenú v odseku 14.
tohto rozsudku. Správny súd k tomuto návrhu vo všeobecnosti uvádza, že v súlade s čl. 267 Zmluvyo fungovaní Európskej únie má Súdny dvor EÚ právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa
týkajú výkladu zmlúv a platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr EÚ s tým, že
ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že

rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol. Z uvedeného ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že
správny súd musí uvedenú právnu otázku riešiť v prebiehajúcom konaní a zároveň sa musí týkať výkladu
práva Európskej únie, konkrétne zmlúv alebo aktov vydaných niektorým z jej orgánov, kam patria aj
smernice Rady a Parlamentu. Žalobca sa tak môže pýtať na výklad ustanovení smerníc Európskej

únie, nie však na výklad vnútroštátneho práva ani na skutkové otázky prejednávané pred vnútroštátnym
súdom.Otázkypoloženéžalobcomvšaknáležitostičl.267ZmluvyofungovaníEurópskejúnienespĺňajú,
preto správny súd jeho návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP zamietol. Žalobca
totiž v žiadnej zo svojich otázok nekonkretizuje ustanovenie práva Európskej únie (článok smernice),
ktoré by sa malo vyložiť, čo znemožňuje položiť Súdnemu dvoru EÚ konkrétnu prejudiciálnu otázku
a zároveň znemožňuje správnemu súdu posúdiť, či je pre vydanie jeho rozhodnutia v prejednávanej veci

potrebný výklad nejakého konkrétneho ustanovenia práva Európskej únie.

33. V rámci prvej otázky sa žalobca dopytuje na súlad postupu správneho orgánu pri ustanovovaní
záväzných podmienok s právom EÚ bez konkretizácie akéhokoľvek ustanovenia zmlúv alebo aktov
vydaných orgánmi EÚ. Bez dostatočnej konkretizácie ustanovenia práva EÚ nie je možné položiť otázku

Súdnemu dvoru EÚ. Tiež nie je prípustná formulácia tejto otázky smerujúca k tomu, či je správny
postup nejakého vnútroštátneho orgánu, keďže na zodpovedanie takejto otázky nemá Súdny dvor
EÚ právomoc. V rámci druhej, tretej a štvrtej otázky sa žalobca pýta, či je možné aplikovať priamu
účinnosť smernice EIA a smernice o vodách v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
prípadne, či tieto smernice pôsobia len nepriamo, avšak v žiadnej z týchto otázok neuvádza konkrétne

ustanovenia smerníc, ani v čom spočíva problematickosť ich výkladu. Súdny dvor sa vo viacerých
svojich rozhodnutiach vyjadroval k tzv. priamemu a nepriamemu účinku smerníc a za akých podmienok
k nim môžu vnútroštátne orgány pristúpiť. Bez konkretizácie ustanovenia smernice, ktoré by malo mať
takýto účinok, však nie je možné položiť konkrétnu prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ. Zároveň
nie je možné takto žalobcom všeobecne formulované otázky prepojiť na skutkové a právne okolnosti

prejednávanej veci a tak zistiť, či výklad práva EÚ je nevyhnutný pre vydanie rozhodnutia vo veci
samej. V otázke č. 5 sa žalobca len všeobecne pýta na súlad odmietnutia pripomienky zainteresovanej
verejnosti s právom EÚ bez konkretizácie akéhokoľvek ustanovenia zmlúv alebo aktov vydaných
orgánmi EÚ. Rovnako tak v otázke č. 6 žalobca nekonkretizuje aké konkrétne ustanovenie zmlúv alebo
aktov vydaných orgánmi EÚ sa má interpretovať a všeobecne sa pýta, či je k výkladu práva EÚ bližší

výklad poskytnutý správnym orgánom alebo výklad poskytnutý žalobcom bez uvedenia obsahu tohto
výkladu. Neprípustná je aj otázka vznesená žalobcom v podaní zo dňa 07. 11. 2024, nakoľko sa pýta
na možnosť aplikácie ustanovení SSP ako vnútroštátneho predpisu s tým, že na takýto výklad nemá
Súdny dvor EÚ právomoc.

34. Žalobca ďalej v replike uviedol, že považuje vyjadrenie ďalšieho účastníka 4) za rozšírenie žalobnej
argumentácie a za doplňujúci dôkaz. Správny súd nemohol akceptovať vyjadrenie ďalšieho účastníka
4) ako rozšírenie žalobnej argumentácie, pretože podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu
žalobu o ďalší žalobný návrh alebo ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby,
ktorá je podľa § 181 ods. 3 SSP dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy,

keďže žalobca je v postavení zainteresovanej verejnosti. Keďže podľa obsahu administratívneho spisu
nadobudlo napadnuté rozhodnutie právoplatnosť dňa 27. 02. 2024, mohol žalobca rozširovať žalobné
bodynajneskôrdo27.04.2024.Vyjadrenieďalšiehoúčastníka4)všakbolopodľapodacejpečiatkypošty
zaslané správnemu súdu až dňa 31. 07. 2024, teda zjavne po lehote a žalobca ho navrhol použiť ako
rozšírenie žalobnej argumentácie až následne. Preto správny súd nemohol na takto po lehote uplatnené

žalobné body prihliadnuť. Správny súd nemohol vyjadrenie ďalšieho účastníka 4) použiť ani ako dôkaz
podľa § 120 písm. a) SSP, ako to navrhuje žalobca. Podľa uvedeného ustanovenia nie je správny
súd viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie,
ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Obsah vyjadrenia ďalšieho účastníka 4) však
nepredstavuje nové skutočnosti, ktoré by neboli súčasťou skutkového stavu zisteného správnymi

orgánmi v predmetnej veci. Prakticky totožné vyjadrenie obsahujúce rovnakých 5 bodov už ďalší
účastník 4) podal aj v administratívnom konaní (č. l. 38 administratívneho spisu) a prvostupňový správny
orgán sa s týmito argumentami vysporiadal na stranách 18 až 22 prvostupňového rozhodnutia. Pretoneboli splnené podmienky na doplnenie dokazovania v správnom súdnom konaní podľa § 120 písm. a)
SSP a správny súd žalobcom navrhnuté dokazovanie nevykonal.

35. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,
správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

36. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom 1) až 5). V zmysle § 169 SSP
majú ďalší účastníci konania, voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu
iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil a z dôvodov
hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať aj právo na náhradu ďalších trov
konania. Správny súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, v súvislosti
s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy, ani pre priznanie trov nevzhliadol dôvody hodné osobitného

zreteľa.

37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.