Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/3059/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122456811
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Betková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6122456811.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Collect Management s.r.o., Námestie sv.
Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53 033 361 zast.: JUDr. Peter Behúň, Námestie sv. Egídia 44, 058 01
Poprad, IČO: 52 461 092 proti povinnému: A. B., C.: X.XX.XXXX, Duklianskych hrdinov 1210/22, 093
01 Vranov nad Topľou o vymoženie 237,69 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu A. XXXX/XX, XXX XX D., IČO:37 883 470 pod sp. zn. 265

EX 991/22, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 27.10.2022, domáhal od

povinného vymoženia 237,69 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 34Up/914/2022 zo dňa 29.06.2022, vykonateľný dňa 31.08.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 10.11.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ján Harvan, so sídlom
exekútorského úradu A. XXXX/XX, XXX XX D., IČO:37 883 470, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 265

EX 991/22.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 13.08.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie 265 EX
991/22. Poverený súdny exekútor zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že je tu

dôvod na zastavenie exekúcie, pretože na majetok povinného bol uznesením E. F. G. F.. XXXX/
XXX/XXXX zo dňa 05.08.2025 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
pod č. 149/2025. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo dňa 18.08.2025 doručené právnemu
zástupcovi oprávneného. Dňa 25.08.2025 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie zo dňa 19.08.2025 podané
v zákonom stanovenej lehote.

4. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie okrem iného uviedol, že:
„ Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je nútený výkon súdnych a iných
rozhodnutí, vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku, súčasťou základného práva na
súdnu a inú právny ochranu podľa čI. 46 ods. 1 Ústavy SR (o.i. III. ÚS 266/07, Pl. ÚS 21/00, II. ÚS
143/02, I. ÚS 164/04, III. ÚS 60/04 atď.). Súdny exekútor tak pri rozhodovaní vykonáva úlohy štátneho

orgánu,vykonávaverejnúmoc.Dôsledkyjehorozhodovaniasazásadnýmspôsobomdotýkajúprávneho
postavenia (o.i. i zaručených základných práv) minimálne dvoch subjektov - oprávneného a povinného.Výkonom a priebehom exekučného konania dochádza - o.i. vo vzťahu k oprávnenému - k činnosti, ktorá
smeruje k naplneniu záruk, resp. obsahu vyplývajúcich/vyplývajúceho minimálne zo základných práv
zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a čl. 20 ods. 1 Ústavy

SR (právo na majetkovú ochranu). Oprávnený nemôže súhlasiť so zastavením exekúcie z dôvodu
vyššie uvedeného, nakoľko uvedeným postupom je porušené právo oprávneného na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a rovnako tak právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pohľadávku oprávneného
je potrebné považovať za oddlžením nedotknutú, nakoľko povinný spôsobil svojím konaním právnemu

predchodcovi škodu. Z uvedeného dôvodu je potrebné na predmetnú pohľadávku oprávneného hľadieť
ako na pohľadávku, ktorá vznikla úmyselným a nepoctivým konaním povinného, a teda vymáhaná
pohľadávka patrí do kategórie oddlžením nedotknutých pohľadávok. Domnievame sa, že rovnako tak je
nepoctivý zámer povinného v konkurznom konaní. V danom prípade máme za to, že príslušný exekučný
orgán pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania nedostatočne vykonal primerané zisťovanie,
čím porušil svoju povinnosť náležite skúmať, či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením

nedotknutou pohľadávkou a teda, či skutočne existuje zákonný dôvod na zastavenie predmetného
exekučného konania. Zastávame názor, že v predmetnom prípade nie je možné favorizovať osobný
bankrot pred konaním exekučným, a preto ani v procesnej rovine nemôže byť následkom zastavenie
prebiehajúceho exekučného konania. Podľa nášho názoru, je potrebné v exekúcii ďalej pokračovať a
pohľadávku ďalej vymáhať, nakoľko nie je účinkami vyhlásenia konkurzu dotknutá, preto neexistuje

žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť predmetné exekučné konanie zastavené, čiže vyhlásenie
konkurzu nie je takou právne relevantnou skutočnosťou, existenciou ktorej by bol následok zastavenia
exekučného konania. Záverom je možné konštatovať, že exekučný orgán nedostatočne resp. vôbec
neposúdil, či sa jedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku. V zmysle vyššie uvedeného je podľa nášho
názoru dôsledkom to, že exekútor je nepochybne povinný vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne

zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia
dotknuté alebo nie (pričom bude o.i. v prípade potreby postupovať v súlade a súčinnosti s účastníkmi
a ďalšími osobami, požiada o súčinnosť podľa § 42 Exekučného poriadku, zabezpečí si informácie z
rôznych registrov atď.). Postup v rozpore s uvedeným je nepochybne postupom v rozpore so zákonom
(o.i. i s ohľadom na vyššie uvedené povinnosti "ústavnoprávneho" typu). Dôrazne je nutné odmietnuť

postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez ďalšieho“, t.j. len na
základe informácií plynúcich z exekučného spisu, v ktorom vlastne žiadne relevantné informácie nie sú.
Takýto postup by bol nepochybne nesprávnym úradným postupom, v podstate vedúcim k absolútnej
"bagatelizácii" základných práv veriteľa a neprimeranému zvýhodňovaniu práv dlžníka (povinného). Bol
by to postup v rozpore s koncepciou materiálneho právneho štátu (podľa Pl. ÚS 22/06 „Koncepcia

materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie "hierarchie" základných práv a slobôd, v ktorej by sa
jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo
sloboda. Konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd v
režime medzinárodných dohovorov o ľudských právach) treba riešiť uplatnením zásady ich spravodlivej
rovnováhy), kedy by sa práve takáto neproporčná hierarchizácia vytvorila, pričom je tiež potrebné

poukázať na § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekučný orgán
(súdneho exekútora nevynímajúc) zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako
štátny orgán a štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
takejto nesprávnej exekučnej činnosti (vrátane činnosti súdneho exekútora), posúdenie toho, či má

pohľadávka atribút nedotknuteľnosti, je spornou záležitosťou v tom rozsahu, v ktorom exekučný orgán
relevantnou informáciou nedisponuje, resp. nedisponuje dostatočnou informáciou, čo bude absolútne
prevažujúcim stavom, nie výnimkou. Len dôsledkom (a výsledkom) riadnej činnosti exekučného orgánu
môže byť zákonné rozhodnutie. Aplikujúc základné princípy právnej istoty, legitímnych očakávaní a
predvídateľnosti aplikácie práva, ako aj základného princípu rovnosti ("v rovnakej situácii rovnako"),

máme za to, že je (vždy) povinnosťou exekučného orgánu vydať rozhodnutie o tom, či exekučné
konanie zastavuje alebo nie, t.j. nielen vtedy, ak exekučné konanie zastavuje, pretože pohľadávka
nie je nedotknutou, ale aj vtedy, ak vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že pohľadávka atribút
nedotknuteľnosti spĺňa a exekučné konanie z toho dôvodu nezastavuje. Dôkazné bremeno spočíva na
povinnom, pretože on je tým subjektom, ktorý sa dožaduje bankrotovej ochrany, preto by mal niesť

aj riziko vo vzťahu k právnym následkom stretu bankrotu s exekúciou. Postup opačný by znamenal
popretie princípu legality, popretie obsahu práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a znamenal by
rozhodovanie na základe nijako nepreukázanej domnienky, čo zákon neumožňuje. Príslušný exekučný
orgánjepredrozhodnutímozastaveníexekučnéhokonaniavždypovinnývykonaťprimeranézisťovanie,či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením nedotknutou pohľadávkou, a teda či tu skutočne
existuje zákonný dôvod na zastavenie exekučného konania.“ Na základe vyššie uvedeného žiadal
podaným námietkam vyhovieť.

5. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie bližšie
nevyjadril.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9.Podľa§199cods.1Exekučnéhoporiadku,aksaexekúciaukončilazinéhodôvoduakoprevymoženie
alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo
z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa
§ 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa,
platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

10. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), každý platobne
neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo
splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 166f ods.1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na

spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

12. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f
ZoKR,jezákazzačatiaavedeniaexekučnéhokonaniaaobdobnéhovykonávaciehokonaniaapovinnosť
rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v

konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

13. Exekučným titulom v posudzovanej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
34Up/914/2022 zo dňa 29.06.2022, vykonateľný dňa 31.08.2022. Zo spisového materiálu vyplynulo,
že sa v danom konaní nevymáha pohľadávka podľa § 166c ods. 1 ZoKR a teda sa nejedná o

oddlžením nedotknutú pohľadávku ako to prezentoval oprávnený. Naopak, zo spisového materiálu,
najmä žalobného návrhu je zrejmé, že oprávnený si v základnom konaní ako žalobca uplatnil voči
žalovanému (povinnému) časť nezaplatenej dlžnej sumy za poskytnuté služby. Oprávnený v žalobnom
návrhu doslovne uviedol, že „Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému časť nezaplatenej
dlžnej sumy za poskytnuté služby resp. dodaný tovar vo výške postúpenej pohľadávky spolu s

príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej výzve nezaplatil. Vzhľadom na tú
skutočnosť, že žalovaný sa dostal s plnením svojich peňažných záväzkov do omeškania, žalobcovi ako
právnemu nástupcovi vznikol okrem iného aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške
počnúc prvým dňom omeškania, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, ako ajnároknanáhradutrovkonania.“ Vkonečnomdôsledkunakoniecoprávnenýaniničímnepreukázal,žeby
sa jednalo o pohľadávku oddlžením nedotknutú v zmysle § 166c ods. 1 ZoKR a uvedenú skutočnosť ani
bližšie nekonkretizoval. Čo sa týka namietaného nepoctivého zámeru súd v tomto smere oprávneného

odkazuje na ustanovenie § 166f ZoKR.

14. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora dospel k záveru, že námietky sú nedôvodné, a preto súd v celom rozsahu s
poukazomna§61nods.4Exekučnéhoporiadkunámietkyoprávnenéhoprotiupovedomeniuozastavení

exekúcie a výzve na úhradu trov zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.