Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124257030
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6124257030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko a.s., IČO:
31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D.,
zast. advokátom: Mgr. Peter Magdalík, IČO: 51 814 561, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, o 300
eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/54/2024-88
zo dňa 28.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 300 eur
( výrok I. ) a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením ( výrok II. ).

2. Súd prvej inštancie vyšiel zo záveru, že pri hotovostnom vklade žalovanej na jej účet vedený
žalobkyňoudošlokomyluprimanipuláciishotovosťou,vdôsledkučohobolanaúčetžalovanejpripísaná
suma 300 eur, ktorá jej nepatrila. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že na strane

žalovanej došlo k získaniu majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu. Zistený skutkový
stav subsumoval pod § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ,, O.z. “ ) a
žalobe vyhovel. Námietky žalovanej smerujúce k hmotnej zodpovednosti zamestnankyne banky, ako aj
k technickému fungovaniu zariadení banky, považoval za právne irelevantné.

3. Žalovaná napadla odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, uplatnila odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok ( ďalej aj ,, C.s.p. “ ). Namietala najmä neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, jej
aktívnu legitimáciu, spochybňovala skutkové zistenia súdu prvej inštancie a dôveryhodnosť výpovede
zamestnankyne banky. Namietala tiež porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nevykonania
navrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Navrhla zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozsudku.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie bol

preukázaný viacerými vzájomne sa podporujúcimi dôkazmi a že otázka prípadnej zodpovednosti jej
zamestnankyne nemá vplyv na povinnosť žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie. Navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p. ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359
C.s.p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolateľka v odvolaní použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného

vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

6. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, keď z ním vykonaných

dôkazovvyplývaucelenýskutkovýobraz,ktorýumožňujeustáliť,žesuma300eurbolanaúčetžalovanej
pripísaná bez právneho dôvodu.

7. Osobitne sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovanej, podľa ktorej súd prvej inštancie porušil jej
právo na spravodlivý proces tým, že nevykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy. Z konania pred súdom

prvej inštancie vyplýva, že žalovaná navrhovala najmä:
- vykonanie dôkazu pracovnoprávnou dokumentáciou zamestnankyne banky ( k otázke jej hmotnej
zodpovednosti ),
- výsluch ďalších zamestnancov banky,
- a vykonanie technického dokazovania k fungovaniu počítačky bankoviek.

Súd prvej inštancie uvedené dôkazy nevykonal, pričom sa s týmto postupom výslovne vyporiadal v
odôvodnení rozsudku, kde uviedol, že navrhované dôkazy nepovažuje za potrebné vykonať, keďže
smerujú k okolnostiam, ktoré nie sú rozhodujúce pre posúdenie predmetu sporu, a nemajú vplyv na
posúdenie splnenia zákonných predpokladov bezdôvodného obohatenia, pričom odvolací súd považuje
tento postup za správny.

8. Podľa ustálenej judikatúry platí, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len
tie, ktoré sú spôsobilé prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutkových otázok. Skutočnosť, že súd
nevykonal dôkazy smerujúce k prevereniu prípadnej pracovnoprávnej alebo hmotnej zodpovednosti
zamestnankyne banky, nemôže sama osebe zakladať procesnú vadu, keďže táto otázka nie je

rozhodujúca pre vznik nároku žalobkyne voči žalovanej.

9. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovanej, že skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vychádzal z viacerých dôkazov,
ktoré hodnotil vo vzájomných súvislostiach, a to najmä z:

- listinných podkladov banky k predmetnému hotovostnému vkladu,
- kamerového záznamu z pracoviska banky,
- výpovede zamestnankyne banky.
Uvedené dôkazy vytvárajú ucelený skutkový obraz, z ktorého je možné ustáliť, že suma 300 eur bola
pripísaná na účet žalovanej bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že žalovaná so skutkovými závermi

nesúhlasí, sama osebe nezakladá nesprávnosť skutkových zistení.

10. Odvolací súd nezistil pochybenia v skutkových zisteniach ani v procesnom postupe súdu prvej
inštancie, a preto považuje za nedôvodnú aj námietku žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci.
Súd prvej inštancie správne subsumoval zistený skutkový stav pod ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 O.z.,

keďže v konaní boli preukázané všetky zákonné predpoklady bezdôvodného obohatenia.

11. Ani odvolacia námietka žalovanej, že neboli splnené procesné podmienky na strane žalobkyne, a
to s poukazom na tvrdený nedostatok jej aktívnej vecnej legitimácie neobstojí, pretože otázka aktívnej
vecnej legitimácie nie je procesnou podmienkou konania, ale hmotnoprávnym predpokladom úspechu

vo veci samej. Z tohto dôvodu nemôže byť subsumovaná pod § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. Navyše, súd
prvej inštancie sa otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne vecne zaoberal a správne dospel k záveru, že
žalobkyňa je subjektom oprávneným domáhať sa uplatneného nároku.12. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo veci samej
vecne správny a odvolacie námietky žalovanej neobstáli, preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387
ods. 1 C.s.p. Keďže výrok o náhrade trov konania je závislým výrokom, ktorý zdieľa právny osud výroku

vo veci samej, a súd prvej inštancie o ňom rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).