Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 24P/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725200856
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725200856.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti

súduomaloletéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenýprocesnýmopatrovníkomÚradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/X, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského
313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, a otca E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. X, XXX XX B. H.,
t.č. ÚVTOS Prešov, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 04.03.2025 sa matka maloletého A. domáhala rozhodnutia, ktorým
súd zmení pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1Pc/26/2021-46 zo dňa 29.07.2022
v časti úpravy styku otca s maloletým A. tak, že zakáže otcovi stýkať sa s maloletým.

2. Matka podaný návrh odôvodnila tvrdeniami, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn.
1Pc/26/2021 zo dňa 29.07.2024 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý A. zverený
do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletého zároveň zastupuje a spravuje jeho majetok v bežných

veciach. Otec maloletého sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 30% sumy
životného minima vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletým bol schválenou
rodičovskou dohodou upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Denisom formou
videohovoru cez aplikáciu Skype každý prvý pondelok v mesiaci v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod.
za prítomnosti starej matky E. B., počnú mesiacom september 2022.

3. Matka má za to, že súčasná situácia má neblahý vplyv na duševný, telesný i citový vývin dieťaťa.

Otec počas videohovoru povedal maloletému, že zbil mamu. Od toho času začalo byť dieťa úzkostné,
má obavu o svoju matku. Maloletý odmieta videohovor s otcom. Matka s maloletým synom navštívila
detskéhopsychológa,ktorýpopsychologickomvyšetrenímaloletéhoodporučilobmedziťkontaktdieťaťa
s biologickým otcom. Správanie otca počas videohovoru je nielen nepriaznivé, ale vyslovene škodlivé
pre maloletého a to jednak z psychického, citového, morálneho a telesného vývinu, ale aj z pohľadu
zachovania bezpečia, fyzického a psychického zdravia maloletého.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

5. Právny zástupca matky na pojednávaní poukázal, že maloletý má problém so stykom s otcom tak ako
bol upravený v rozsudku, dieťa s otcom nechce komunikovať, má z toho traumu. Kontakt s otcom namaloletého vplýva nepriaznivo, ohrozuje to jeho psychický vývoj ako to vyplýva zo správy psychologičky,
ktorú dieťa navštevuje. Psychologička odporúčala styk obmedziť. Návrh na zákaz styku bol podaný
z dôvodu, že matka má informáciu, že otec má požiadať o podmienečné prepustenie, čím sa vytvára

situácia, kde je riziko podstatne inej úpravy styku. Návrh na zákaz styku bol podaný, aby sa predišlo
týmto okolnostiam a zamedzilo sa ďalšej traume dieťaťa.

6. Otec s návrhom na zákaz styku nesúhlasil, z jeho strany k psychickému nátlaku nedochádza a chce
aj naďalej vedieť informácie o svojom synovi.

7. Opatrovník maloletého taktiež s návrhom matky nesúhlasil, nakoľko nie je v záujme maloletého
zakázať styk s otcom.

8. Vypočutá svedkyňa E. B., stará matka maloletého, k predmetu výsluchu uviedla, že sú v obývačke
pri notebooku a vnúčik, keď má ísť volať, je z toho nervózny, nechce volať. Svedkyňa ho musí nútiť do

toho, čo nechce. On jej hovorí, že stále musí odpovedať na tie isté otázky, že napr. kde chodí do škôlky,
či má kamarátov, aké má hračky a nech mu ich ukáže. Nechce mu ich ukázať. Otec mu hovorí, že prečo
nechce odpovedať na otázky, ktoré sa pýta, tak mu odpovie, že nechce. A na to je nervózny. Proste
nechce. Potom jej hovorí, že má také zlé sny, keď s ním telefonuje, je nervózny na celý svet. Proste
nechce otca. Aj svedkyni povedal, že sa hanbí za neho, že kde je. A že keby to povedal v škôlke, tak

by sa mu detičky smiali. Nič také podstatné sa ho otec nepýta, nevie čo má rád, akú farbu má rád, kde
ide do školy, kedy ide do školy, nič podstatné. Keď ide volať, maloletý je nahnevaný a nechce rozprávať.
Maloletý nechce volať, ale stará matka mu povie, že musí, lebo dostali to predvolanie. Maloletý chce
robiť niečo iné, nie rozprávať sa s cudzím človekom, lebo ho nepozná, nemajú taký vzťah. On sa s ním
rozpráva ako s cudzím človekom, nevie čo mu má povedať. Vie, že mamke ublížil, hnevá sa na neho,

nechce ho. Otec o sebe a o svojej rodine nerozpráva. Otec s maloletým sa kontaktovali asi 10 krát.
Počashovorovsavzťahdieťaťakotcovizhoršil,lebopredtýmkeďspoluvolali,maloletýmuaspoňukázal
niektoré hračky, aj porozprával viac, ale teraz už nechce nič. Otec sa ho aj pýta, že prečo nechce s ním
rozprávať, maloletý povie, že ublížil mamke. Po skončení hovoru je maloletý nahnevaný na celý svet,
že musel tam byť zbytočne, hovorí, že otec mu stále tie isté otázky dáva, ktoré už vie. Potom maloletý

so svedkyňou idú trochu von sa prejsť, svedkyňa je s ním doma, urobí mu niečo jesť, maloletý pozerá
rozprávky alebo si čítajú. Niekedy to trvá dlhšie niekedy kratšie, kým sa maloletý ukľudní. Takú hodinu
to trvá, kým sa ukľudní. Sám od seba maloletý otca nespomína. Minule maloletému vraveli, že nesmie
byť zlý, tak svedkyni povedal, že nechce byť zlý ako E.. Nenazýva ho otcom, ale menom. Maloletý sám
neprejavuje záujem otca kontaktovať. Berie ho ako cudzieho. Svedkyňa do rozhovorov otca s maloletým

niekedy vstupuje, keď mu otec povie, že bude bojovať, tak mu svedkyňa povie, žeby s maloletým tak
nerozprával, lebo je ešte malý, on ešte nevie presne čo sa stalo, tak stará matka hneď zastavila ten
rozhovor, že sa to maloletý dozvie, keď bude veľký. Ani oni mu zatiaľ nič nepovedali, maloletý vie, že
otec ublížil matke, ale nevie, čo a ako sa stalo, na to má čas, je to dieťa.

9. Zo správy z prešetrenia rodinného prostredia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok
zo dňa 07.04.2025 vyplýva, že matka toho času žije s maloletým a so svojim novým partnerom G.
v podnájme v dvojizbovom byte. Maloletý A. má veľmi dobrý vzťah i s partnerom matky. Keď je
matka v práci, starostlivosť maloletému poskytuje stará matka (zo strany matky) alebo partner matky.
Otec pravidelne posiela výživné na maloletého A. mesačne v sume 50 Eur. Matka i jej partner sa

spoločne podieľajú na výdavkoch domácnosti. Maloletý A. navštevuje Materskú školu Cintorínska
v Kežmarku. Maloletý A. je v zdravotnej starostlivosti G. I., je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia.
Matka úradu uviedla, že kontakt maloletého A. s otcom sa realizuje len na základe videohovorov,
kedy otec pošle matke pozvánku s termínom, kedy by sa videohovor mal uskutočniť. Počas hovoru
prostredníctvom notebooku je prítomný maloletý A. i stará matka, matka prítomná nie je. Naposledy

prišla pozvánka v marci 2025 po dvoch mesiacoch, kedy sa hovor uskutočnil. Matka úradu uviedla, že
maloletý A. odpovedal jednoslovne, hovory s otcom berie tak, že musí s ním volať – stále si povie,
že päť minút nejak vydrží. Matku o tom informuje stará matka, inak matka nevie o čom sa rozprávali.
Maloletý A. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na zdravý morálny a psychický
vývin a všestranný rozvoj. Matka maloletému A. zabezpečuje riadnu starostlivosť. Na základe zistených

informácií z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Stará Ľubovňa bolo úradu vo februári 2025 oznámené, že otec si chce požiadať v apríli 2025
o podmienečné prepustenie z VTOS o čom úrad matku koncom februára 2025 informoval. Matke bolaponúknutá psychologická pomoc na referáte poradensko-psychologických služieb, čo matka odmietla,
nakoľko maloletý A. už navštevuje psychológa v Poprade.

10. Maloletý A. sa počas pohovoru (bez prítomnosti matky) ku kontaktu s otcom vyjadril, že s otcom
telefonuje cez notebook. Je pri ňom aj babka. Pri otcovi nebol. Otec je preč, nepovedal mu kde je. Myslel
si, že otec je na výstave, ale je v ústave – to je väzenie. Vie, že je tam, lebo zbil mamku. Nevie, či mu to
otec povedal. S otcom nechce volať, lebo mu to robí zle, že mu volá. Hovorí mu aby mu nevolal, ale on
stále volá. Otec sa ho pýta, kam chodí do škôlky, dookola to isté. S otcom by maloletý nechcel ísť nikam,

lebo je zlý. On (Erik) sa mu vysmieva, keď spolu volajú, raz maloletý vypol aj kameru. Keď ho nepočul,
tak neodpovedal. Keď spolu volajú, otec si zakrýva rukou ústa, maloletý mu vravel, aby to nerobil, že
mu to vadí. Potom sa mu aj zle snívalo, ale otec cez kameru vyzerá horšie ako v snoch. Keď sa o otcovi
rozpráva s mamkou alebo babkou, hnevá sa nato a niekedy aj plače, lebo s ním nechce volať.

11. Zo správy z psychologického vyšetrenia G. C. J. zo dňa 27.02.2025 vyplýva, že maloletý A. veľmi

citlivo reaguje aj na menej silné emočne sýtené podnety z prostredia. Je emočne naviazaný na matku,
nakoľko od narodenia vyrastá len s ňou. U dieťaťa sa aktuálne prejavuje zvýšené úzkostné prežívanie,
pričom úzkosť súvisí s obavami o matku, čo vedie k zvýšenej fixácií na matku. Ako diagnostický záver
je uvedená – úzkosť z odlúčenia v detskom veku. V závere s ohľadom na výsledky psychologického
vyšetrenia psychologička odporučila obmedziť kontakt s biologickým otcom. Tento kontakt má na dieťa

negatívny vplyv, dieťa prežíva silnú úzkosť, obavy o matku.

12. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2022, č.k. 1Pc/26/2021-46 bolo výrokom súdu
určené, že E. D., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX z matky C. B. , nar.
XX.XX.XXXX. V rozsudku súd ďalej schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený

do osobnej starostlivosti matky, ktorá zároveň bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach. V rámci dohody sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou
rovnajúcou sa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené
dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. a to vždy vopred do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Stretávanie sa
otca s maloletým rodičia upravili formou videohovoru cez aplikáciu Skype každý prvý pondelok v mesiaci

v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod. za prítomnosti starej matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc
mesiacom september 2022.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd zistený nasledujúci skutočný stav:

14. U maloletého A. bolo rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2022 určené otcovstvo
v prospech E. D., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň rodičia rodičovskou dohodou upravili výkon svojich
rodičovských práv a povinností k maloletému, s tým, že styk otca s maloletým vzhľadom na okolnosť,
že tento sa podrobuje výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody bol dohodnutý vo forme
videohovorov cez aplikáciu Skype každý prvý pondelok v mesiaci v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod

za prítomnosti starej matky maloletého E. B.. Podľa výpovede svedkyne E. B. sa otec touto formou
s maloletým kontaktoval asi 10 krát. Spočiatku bol kontakt medzi otcom a maloletým bezproblémový,
avšak bez vytvorenia hlbšej citovej väzby (maloletý otca oslovuje menom). Zmenu vo vnímaní osoby
otca spôsobila okolnosť, že otec maloletému povedal, že zbil matku. Po tejto udalosti maloletý začal
kontakt s otcom odmietať. Matka s maloletým vyhľadala pomoc psychológa, ktorý u maloletého zistil

veľmi senzitívne emocionálne reakcie aj na menej silné emočné podnety, s tým, že maloletý úzkostne
prežíva obavy o matku. V závere psychologička odporučila obmedziť kontakt dieťaťa s biologickým
otcom.

15.Podľa§121zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CMP“)rozsudky

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa čl. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloletédieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

20. Podľa § 38 Zákona o rodine ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv
a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť
výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom

obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje
povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú
výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku
2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak rodič zneužíva
svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa

alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností
napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu
rodičovských práv.

21.Podľa§39Zákonaorodineaksúdrozhodoloobmedzeníalebopozbavenívýkonurodičovskýchpráv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské
práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič. Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať
ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu
rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. Ak súd rozhodol o obmedzení
výkonurodičovskýchprávapovinnostívovzťahukobidvomrodičomalebokjedinémužijúcemurodičovi,

ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60. Vyživovacia povinnosť
rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.

22. Výkon rodičovských práv a povinností patrí v rovnakej miere obidvom rodičom. K prelomeniu tejto

zásady môže dôjsť len výnimočne v situáciách, keď jeden z rodičov nežije, alebo nie je známy, alebo
nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, tiež keď bol jednému z rodičov pozastavený
výkon rodičovských práv a povinností alebo bol vo výkone rodičovských práv a povinností obmedzený
alebo pozbavený. Pozastavenie, obmedzenie aj pozbavenie výkonu rodičovských práv patrí výlučne
do právomoci súdu, ktorý ich môže uložiť iba a len v prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované

skutočnosti dané v § 38 zákona o rodine. Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností
vyžaduje existenciu závažnej prekážky brániacej rodičovi vykonávať rodičovské práva a povinnosti
a skutočnosť, že si pozastavenie vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Obmedzenie výkonu
rodičovských práv a povinností spočíva vždy v zavinenom správaní rodičov, v prípade pozbavenia
výkonu rodičovských práv a povinností ide o zneužívanie rodičovských práv a povinností alebo o ich

zanedbávanie závažným spôsobom napriek predchádzajúcim upozorneniam. Tzv. sistácia rodičovských
práv a povinností znamená, že rodič je aj naďalej nositeľom rodičovských práv a povinností, nemôže
ju však z dôvodov ako napríklad choroba, alebo dlhodobý pobyt v zahraničí vykonávať. Platná právna
úprava nerobí žiadne rozdiely medzi zásahom takéhoto druhu a zásahom, ktorý má byť sankciou
pre rodiča, ktorý z vlastného zavinenia riadne neplní svoje povinnosti alebo porušuje svoje práva

voči dieťaťu; v oboch prípadoch hovorí o obmedzení rodičovských práv. V odseku 4 § 39 cit. zákona
je upravený príkladmý výpočet spôsobov zneužívania rodičovskej zodpovednosti. Vo všeobecnosti
rodičovské práva a povinnosti v zmysle zákona o rodine zahŕňajú starostlivosť o dieťa, najmä pokiaľ ide
o jeho zdravie a o jeho fyzický, citový, intelektuálny a morálny vývoj, ďalej ochranu dieťaťa, udržiavanieosobného styku s dieťaťom, zabezpečovanie jeho výchovy a vzdelania, určenie jeho miesto bydliska a
zastupovanie dieťaťa a spravovanie majetku dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti prislúchajú rovnako
obom rodičom. Má ich každý rodič s výnimkou prípadu, keď ich bol zbavený. Nie je podstatné, či rodičia

sú alebo nie sú manželmi.

23. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému A. bola obsiahnutá vo výroku
rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2022, č.k. 1Pc/26/2021-49. V rámci schválenej
rodičovskej dohody sa rodičia maloletého dohodli aj na úprave styku otca s maloletým. Rozsudok

o výkone rodičovských práv a povinností je možné zmeniť a to aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
(§121 CMP).

24. Okolnosťou definujúcou zmenu pomerov v prípade maloletého A. podľa tvrdení matky má byť
skutočnosť, že otec počas videohovoru maloletému mal povedať, že zbil matku maloletého.

25. Kontakt otca s maloletým bol spočiatku bezproblémový. Maloletý začal telefonáty s otcom odmietať
po informácií, že otec zbil matku. Práve okolnosť násilného útoku otca voči matke bola determinujúcim
faktorom pri schvaľovaní rodičovskej dohody, nakoľko v dôsledku tohto útoku sa otec podroboval (a ešte
stále podrobuje) výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na
obmedzené možnosti otca sa kontakt otca s maloletým realizoval formou videohovorov v prvý pondelok

v kalendárnom mesiaci v stanovenom čase medzi 17.00 hod a 18.00 hod. Podľa svedeckej výpovede
starej matky, ktorá z dôvodu zachovania bezpečia maloletého, bola pri týchto hovoroch prítomná, otec
možnosť kontaktovať maloletého využil cca. 10 krát. Rovnako z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že
otec rozhovor s maloletým neviedol spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za taký, ktorý ohrozuje
maloletého, či už po stránke psychického či morálneho vývinu. Otec sa snažil s maloletým nadviazať

kontakt cez témy, ktoré by mohli byť maloletému blízke, hoci sa mal opakovane dopytovať na tie isté
okolnosti zo života maloletého.

26. Odmietanie videohovorov s otcom u maloletého nastalo potom, čo sa dozvedel o tom, že otec zbil
matku maloletého. Túto skutočnosť matka aj stará matka pred maloletým dovtedy tajili. Potom čo sa

maloletý s touto skutočnosťou oboznámil, začal prežívať obavy o svoju matku, v dôsledku čoho matka
vyhľadala pomoc psychológa, ktorý u maloletého zistil úzkosť z odlúčenia v detskom veku.

27. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené také správanie otca, ktoré by ho malo diskvalifikovať
z výkonu jeho rodičovských práv vo vzťahu k maloletému A.. Otec sa o maloletého v rámci možností

zaujíma, snaží sa s ním nadviazať kontakt a budovať si vzťah. Na výživu maloletého prispieva pravidelne
nad rámec výživného určeného rodičovskou dohodou v rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa
29.07.2024, č.k. 1Pc/26/2021. Dokonca ani oznámenie informácie o útoku otca na matku nie je samo
o sebe prejavom absencie rodičovských kompetencií u otca vo vzťahu k maloletému. Na druhej strane
je potrebné pozitívne hodnotiť následný postup matky, ktorá v tejto situácií vyhľadala pre maloletého

pomoc psychológa. Za tejto situácie, kedy prebieha konsolidácia vzájomných vzťahov medzi rodičmi
a maloletým Denisom, s poukazom na obmedzené možnosti kontaktu otca s maloletým, vylúčenie
otca zo života maloletého zákazom styku medzi nimi, by otca úplne eliminovalo z možnosti budovať si
vzťah so svojim synom, čo je aj v rozpore so záujmom maloletého A., nakoľko tento má právo poznať
svojho otca. Treba uviesť, že ani zo správy psychológa nevyplýva, že otca je potrebné vylúčiť zo života

maloletého zákazom styku, jeho odporúčanie smerovalo len k obmedzeniu kontaktu otca so synom.
Keďže styk otca s maloletým sa realizuje už aj tak v minimálnej miere, súd úpravu styku z rodičovskej
dohody z rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2024, č.k. 1Pc/26/2021-49, považoval
nateraz za takú, ktorá zabezpečí jednak realizáciu práv otca na kontakt so synom a jednak záujem
dieťaťa vo forme minimálneho kontaktu s otcom do času konsolidácie ich vzájomného vzťahu. Pokiaľ

nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je
pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých zákonný dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. Intenzita
zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, nedáva v danom prípade legitimitu návrhu matky

maloletého dieťaťa na takýto výkon právomoci súdu.

28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.29. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

30. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že

žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.