Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/82/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208842
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122208842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Annou Majerikovou v spore žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko,

a.s., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. E., F., o zaplatenie sumy 90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 90 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 90 eur od 26.11.2021 do zaplatenia a poplatok za upomienku vo výške 2 eurá, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2022 sa žalobca domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 90 eur s príslušenstvom (5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
90 eur od 2.11.2021 do zaplatenia, poplatok za upomienku vo výške 2 eurá) na tom skutkovom základe,
že žalovaná dňa 1.11.2021 využila službu poskytovanú žalobcom, a to prepravu osôb na železničných
dráhach nastúpením do vlaku žalobcu č. 3424. Počas prepravy žalovaná odmietla rešpektovať pokyn
vedúceho vlaku na povinné prekrytie horných dýchacích ciest v čase, keď takéto zakrytie bolo povinné

pred nástupom do vlaku žalobcu a počas prepravy následne bola privolaná policajná hliadka, za
asistencie ktorej bola zistená totožnosť žalovanej a bola vylúčená z prepravy v železničnej stanici Vrútky.
Žalovaná svojím konaním spôsobila zdržanie vlaku žalobcu v dĺžke trvania 3 minúty. Žalobca si uplatňuje
za zdržania vlaku sumu 90 eur v zmysle ustanovení Prepravného poriadku. Žalobca vyzval žalovanú
na úhradu dlhu výzvou zo dňa 16.11.2021, pričom žalovaná nesplnila svoj záväzok a neuhradila dlh
ani čiastočne. Zároveň žalobca uplatňuje i úrok z omeškania z dlžnej sumy a to nasledujúci deň po dni,
v ktorom došlo k porušeniu prepravných podmienok odo dňa 2.11.2021. Na základe uvedeného žalobca

žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

2. Okresný súd Žilina žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 17C/82/2022-50 zo dňa
15.11.2022 v celom rozsahu.

3. Žalovaná v zákonnej lehote proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala odpor dňa
20.12.2022 (čl. 54), v ktorom uviedla, že uplatnený nárok žalobcu je absolútne nedôvodný,

neopodstatnený a šikanózny, popiera dôvod a výšku tohto nároku. Nárok žalobcu nemá oporu v žiadnom
relevantnom právnom predpise a nemá príčinnú súvislosť medzi údajným vznikom meškania a tým,
že využila služby žalobcu, a to na základe údajnej povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, ktorá
nie je daná. Ak má byť žaloba postavená na tvrdení, že zamestnanec žalobcu mal právo stanoviť jejpovinnosti prekrytia horných dýchacích ciest porušením tohto „pokynu“, má byť dôvodné prerušenie jej
cesty a vylúčenie z prepravy, tak uvedené je absolútne nielen svojvoľné a nemá základ v prepravnom
poriadku, zamestnanec žalobcu na uvedené nemal žiadne právo. Ak meškanie vlaku vzniklo, tak práve

konaním predmetného zamestnanca, ktoré bolo protiprávne. Zároveň navrhla vypočuť svedkov a to
vedenie žalobcu.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2024 (č.l. 59) uviedol, že zákon o doprave na dráhach,
podľa ktorého sa aj doprava žalobcu riadi, neukladá dopravcovi len povinnosti, aby bola doprava čo

najbezpečnejšia a najpohodlnejšia vo vzťahu ku všetkým cestujúcim, ale dáva mu aj práva zakročiť
tam, kde správanie jedného cestujúceho obťažuje ostatných cestujúcich. V zmysle zákona o doprave na
dráhach má žalobca ako dopravca riadne schválený prepravný poriadok, ktorý je dostupný na webovej
stránke dopravcu. V čase, kedy žalovaná odmietla mať prekryté horné dýchacie cesty počas prepravy
vlakom, Úrad verejného zdravotníctva SR podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu pandémie

ochorenia COVID-19 bola účinná podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. vyhláška Úradu verejného
zdravotníctva SR č. 250/2021 V.v. SR ktorou nariadil podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona opatrenia pri
ohrození verejného zdravia, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti
prekrytia horných dýchacích ciest. Účinnosť vyhlášky trvala až do 24.11.2021 a bola zrušená vyhláškou
Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia

k povinnosti prekrývania horných dýchacích ciest č. 262/2021 V.v. SR. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky: „Podľa
§ 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest
(nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti, vo všetkých priestoroch interiérov, budov, v prostriedkoch
verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti“.
Žalobca ako prevádzkovateľ osobnej prepravy je povinný riadiť sa uvedenými právnymi predpismi nielen

z dôvodu, že by mohol byť za ich nedodržanie sankcionovaný pokutami, ale hlavne z dôvodu ochrany
života a zdravia fyzických osôb, ktoré prepravuje. Z odporu žalovanej jasne vyplýva, že v čase prepravy
nemala prekryté horné dýchacie cesty a odmietla dodržiavať vyhlášku a prepravné podmienky žalobcu
s odôvodnením, že povinnosť prekrytia dýchacích ciest nemá oporu v žiadnom relevantnom právnom
predpise. Žalovaná nemala prekryté dýchacie cesty počas prepravy vlakom žalobcu dňa 1.11.2021

a nie je to sporné. Počas prepravy vlakom žalobcu bola žalovaná vyzvaná oprávneným zamestnancom
žalobcu,abysiprekryladýchaciecesty,pričompovinnosťprekrytiahornýchdýchacíchciestpripoužívaní
verejnej dopravy bola v tom čase všeobecnou známou skutočnosťou. „Potvrdenie“ vydané žalobcom
o porušení prepravného poriadku (čl. 37,38) sa vystavuje na základe prepravného poriadku personálom
žalobcu pri porušení prepravného poriadku cestujúcim, jeho účelom je zaznamenanie rôznych porušení,

nielen cesta bez platného cestovného dokladu. V potvrdení sa ako príčina vydania potvrdenia uvádza,
že žalovaná spôsobila zastavenie, zdržanie vlaku v stanici Vrútky, toto potvrdenie vypisuje vlakový
personál spolu s „oznámením o chybách a nedostatkoch“ s doplnením, že cestujúceho chcel vylúčiť už
v železničnej stanici Kraľovany, kde ale po konzultácii s operačným dôstojníkom zistil, že sa nenachádza
žiadna hliadka PZ a cestujúca odmietla dobrovoľne vystúpiť, bola z prepravy vylúčená až v žst. Vrútky

za asistencie hliadky PZ. Vedúci vlaku tak konal v súlade s vyhláškou, prepravným poriadkom a pokynmi
žalobcu, keď vylúčil žalovanú z prepravy. Napriek všetkým porušeniam zo strany žalovanej táto odmietla
dobrovoľne si zakryť horné dýchacie cesty alebo opustiť priestor prepravného prostriedku (ako sama
uvádza), čím jej konanie podnietilo zastavenie prepravy a privolanie PZ, čo v priamej príčinnej súvislosti
spôsobilo zdržanie vlaku najprv v stanici Kraľovany a následne aj v stanici Vrútky. Žalobca zdôraznil, že

žalobca je prepravcom v zmysle zákona o doprave, má v zmysle zákona o doprave na dráhach vydaný
prepravný poriadok a každý, kto uzatvoril zmluvu o preprave so žalobcom, sa musí riadiť prepravným
poriadkom,žalovanázakúpenímcestovnéholístkauzatvorilasožalobcomzmluvuoprepravenazáklade
ktorej bola povinná dodržiavať prepravný poriadok; okrem všeobecnej povinnosti každého dodržiavať
všeobecné záväzné predpisy je táto povinnosť zdôvodnená a zdôraznená i v prepravnom poriadku

s nasledovnou sankciou, ktorá je v ňom (cenník č. 15) jasne uvedená. Cestujúci – žalovaná prepravovala
sa vo vlaku žalobcu bez prekrytých horných dýchacích ciest, čo aj potvrdila, bola vyzvaná vlakovým
personálom žalobcu, aby si prekryla horné dýchacie cesty, čo neurobila a následne bola vyzvaná
vlakovým personálom na dodržanie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo aby vystúpila
z vlaku s upozornením na povinnosť zamestnancov žalobcov privolať orgán dohliadajúci na dodržanie

všeobecne záväzných právnych predpisov v prípade, ak nevykoná ani jednu z uvedených alternatív.
Žalovaná si nezvolila ani jedno z uvedených možností. V príčinnej súvislosti s uvedenými porušeniami
a vedomím správaním sa žalovanej došlo k zdržaniu a meškaniu vlaku, čo spôsobilo žalobcovi škodu
v podobe meškania vlaku vyčíslenej podľa cenníka č. 15 Prepravného poriadku.5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní zo dňa 22.02.2023 (č.l. 72) uviedla že, zotrváva
na tom, že uplatnený nárok je absolútne nedôvodný, neopodstatnený. Uviedla, že vyhláška Úradu

verejného zdravotníctva SR nie je ústredným orgánom štátnej správy, a teda nie je ani orgánom
krízového riadenia, tým je naopak, Ministerstvo zdravotníctva a vláda SR. Poukázala na články Ústavy,
že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikto nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá. Jej ako občanovi nikdy nebola uložená právna povinnosť nosiť rúško alebo akékoľvek
iné prekrytie horných dýchacích ciest, na základe ktorého odborných štúdií dochádza k obmedzeniu

alebo úplnému znemožneniu prijímania kyslíka zo vzduchu životne potrebného pre chod základných
biologických funkcií človeka. Poukázala na Nález Ústavného súdu publikovaný v Zb. zákonov 551/2021
a zhrnula svoje stanovisko, že nedopustila sa žiadneho protiprávneho konania, a to len na základe
zámienky, že jej údajne bola uložená nejaká povinnosť, ktorá jej ani nebola nikdy ústavne uložená,
pričom údajné protiprávne konanie nebolo vecne príslušným orgánom nikdy preukázané. Boli vydané
rozhodnutia o zastavení takýchto konaní, ktoré nie sú priestupkami. Žalobu žiadala ako nedôvodnú

zamietnuť, nakoľko neexistuje dôvod na náhradu škody žalobcovi.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.03.2023 (č.l. 78) zotrval na uplatnenom nároku.
Na doplnenie uviedol, že pokiaľ žalovaná spochybňuje povinnosti dodržiavať vyhlášku Úradu verejného
zdravotníctva s tým, že toto nie je ústredným orgánom verejnej správy, poukázal na Nálezy Ústavného

súdu SR sp. zn. IV. ÚS 249/2021 a sp. zn. PL ÚS 8/2021 týkajúcej sa tejto podmienky, v ktorých ústavný
súd nepochyboval, že Úrad verejného zdravotníctva SR je orgánom štátnej správy. Tiež k tvrdeniu
žalovanej, že Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nie sú prameňom práva, dal do pozornosti súdu
nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 8/2021 z 1.12.2021. Žalobca záverom uviedol, že pri preprave
žalovanej postupoval v súlade s prepravným poriadkom a všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ktoré je povinný dodržiavať, pre žalobcu nebolo príslušné o všeobecne záväzných právnych opatreniach
štátu polemizovať, ale bol povinný ich striktne dodržiavať. Na základe uvedených skutočností žalobca
zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom ako stranou sporu a

výsluchom strán sporu, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam

8. Strany sporu zásadne zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z ich vyššie opísaných
písomných podaní.

9. V konaní nebolo sporné, že žalovaná dňa 1.11.2021 využila službu žalobcu, a to prepravu osôb
na železničných dráhach nastúpením do vlaku č. 3424 a nebolo sporné, že počas cesty vo vlaku
žalovaná nemala prikryté horné dýchacie cesty a na výzvu zamestnanca žalobcu nereagovala. Bol
spísaný záznam „oznámenie o chybách a nedostatkoch“ v spojení s potvrdením č. 057991 dňa
1.11.2021, z ktorého vyplýva, že v železničnej stanici Vrútky bola vylúčená z prepravy cestujúca

– žalovaná z dôvodu porušenia protipandemických opatrení, odmietala mať nasadený respirátor.
CestujúcaargumentovalaprotizákonnosťoutýchtonariadeníabolanáslednevželezničnejstaniciVrútky
vylúčená z prepravy, vzniklo meškanie vlaku 3 minúty - hlásenka č. 057991, zároveň cestujúcej bol
odobratý aj preukaz na bezplatnú prepravu č. 301885 (č.l. 3, 38). Žalobca voči žalovanej teda uplatňuje
v zmysle prepravného poriadku a cenníka nárok na zaplatenie sumy 90 eur ako sankcie za narušenie

prepravy cestujúcim vo vlaku.

10. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sankcie listom zo dňa 16.11.2021 (čl. 7) a poskytol lehotu do
7 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala žalovaná dňa 18.11.2021 (č.l. 40), pričom dlžnú sumu doposiaľ
neuhradila.

11. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne
a včas.

12.Podľa§761Občianskehozákonníka,dopravcajepovinnýstaraťsapriprepravenajmäobezpečnosť
a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych
zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky.13. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (s účinnosťou v čase prepravy),
dopravcom na účely tohto zákona je dráhový podnik, ktorý vo verejnej osobnej doprave uzatvára s
cestujúcim zmluvu o preprave osôb a v nákladnej doprave uzatvára s odosielateľom zmluvu o preprave

nákladu (ďalej len "zmluva o preprave"). Dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných
prepravných podmienok (ďalej len "prepravný poriadok") a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa
cestovného poriadku.

14. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a), b), c) zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach

(s účinnosťou v čase prepravy) dopravca je oprávnený dávať pokyny cestujúcim s cieľom zaistenia
bezpečnej prepravy a vylúčiť z prepravy osoby, ktoré porušujú zákon alebo prepravný poriadok tým,
že fajčia alebo požívajú zmrzlinu a nápoje v dráhových vozidlách a na miestach, kde je to zakázané,
obťažujú iných cestujúcich, znečisťujú alebo poškodzujú dráhové vozidlá a priestory pre cestujúcich.
Každý je povinný v doprave na dráhe a) zachovávať opatrnosť primeranú povahe prevádzky dráhy a
dopravy na dráhe, starať sa o svoju bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť život alebo

zdravie, alebo obmedziť prevádzku dráhy alebo dopravu na dráhe, b) dodržiavať prepravné podmienky
podľa zákona a prepravného poriadku dopravcu, c) rešpektovať pokyny označených zamestnancov
prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku týkajúce sa prepravy a pohybu v dráhových vozidlách, na
staniciach a na zastávkach.

15. Podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (s účinnosťou
v čase prepravy), cestujúci je povinný a) správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a pokojnú prepravu,
nevyrušovalaneobťažovalostatnýchcestujúcichapersonáldráhovéhovozidla,nepoškodzovaldráhové
vozidlo, jeho vybavenie a zariadenia slúžiace doprave, neznečisťoval dráhové vozidlo a priestory v
staniciach určené pre cestujúcich,

b) rešpektovať pokyny označených zamestnancov dopravcu a prevádzkovateľa dráhy týkajúce sa
prepravy a pohybu v staniciach a na zastávkach,

16. Podľa článku A 4, bod A 4.2. písm. a) veta prvá Prepravného poriadku ZSSK (s účinnosťou od
18.5.2020 a v čase prepravy 1.11.2021) cestujúci je povinný dodržiavať ustanovenia PP ZSSK.

17. Podľa článku A 4, bod A 4.2. písm. o) a p) PP ZSSK, cestujúci je povinný správať sa tak, aby
nedošlo k poškodeniu jeho vlastného zdravia, bezpečnosti a majetku, ako aj zdravia, bezpečnosti a
majetku spolucestujúcich a personálu vlaku, ktoré bolo zavinené správaním cestujúceho, prípadne
ním prepravovanými predmetmi. Riadiť sa príkazmi oprávnených zamestnancov dopravcu, príslušnými

bezpečnostnými označeniami, výveskami a piktogramami, a to v záujme zachovania bezpečnosti,
pokoja a poriadku počas prepravy.

18. Podľa článku A 5, bod A 5.1. písm. b) PP ZSSK, právom dopravcu je zamedziť vstup do vlaku alebo
z prepravy vylúčiť: b) osoby pod vplyvom alkoholu, toxických alebo omamných látok, osoby, ktoré majú

znečistený odev alebo šíria nepríjemný zápach, alebo nedodržujú ustanovenia PP ZSSK, ako aj osoby,
ktoré nerešpektujú predpisy a pokyny oprávneného zamestnanca dopravcu pri výkone jeho služby v
záujme zachovania bezpečnosti, pokoja a poriadku počas prepravy, resp. počas nákupu prepravných
služieb alebo poskytovania informácií v priestoroch dopravcu, alebo prostredníctvom jeho zariadení,

19. Podľa článku A 5, bod A 5.1. predposledný odsek PP ZSSK, cestujúci podľa bodov a), b) a c)
sa prepravia do najbližšej stanice, zastávky. Náklady s tým vzniknuté sú cestujúci povinní dopravcovi
uhradiť. Vylúčené osoby alebo osoby, ktorým dopravca zamedzil prístup, nemajú nárok na náhradu
neprecestovaného cestovného a náhradu nákladov podľa C.3.9.

20. Podľa článku B 29 bodu B.29.2 PP ZSSK, pri nepovolenom mimoriadnom zastavení a zdržaní vlaku
dopravca vyberie sankciu za nepovolené zastavenie a zdržanie vlaku osobnej dopravy podľa cenníka,
a prípadne aj náhradu škody. Podľa článku D cenníka č. 15 Sankcie, ceny, poplatky - sankcie ostatné
(poradové číslo 19 písm. c)), za nepovolené zdržanie a zastavenie vlaku osobnej prepravy zavinením
osoby za prvé tri minúty: pri vlakoch kategórie REX, Os – el. a motor trakcia 90,00 eur, za každé ďalšie

i len začaté 3 minúty 10,00 eur.

21. Podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Úrad verejného zdravotníctva nariaďuje opatreniana predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods.
4, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného
zdravotníctva. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) cit. zákona Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny

úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú používanie
preventívnych a iných ochranných pomôcok. Podľa § 59b ods. 1 cit. zákona (Vyhlášky na nariadenie
opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4), ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na
celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených
osôb, nariaďuje ich úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného

zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.

22. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") podľa § 5 ods. 4 písm. k)
zákonač.355/2007Z.z.oochrane,podporearozvojiverejnéhozdraviaaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19
vydáva podľa § 59b zákona túto vyhlášku, ktorou nariaďuje podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona tieto

opatrenia pri ohrození verejného zdravia:

Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 250/2021 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou
sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest
( s účinnosťou od 4.10.2021 do 24.11.2021 – Vestník Vlády SR ročník 31 zverejnený 1.10.2021) -

prekrytie horných dýchacích ciest v interiéri - podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám
nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo
všetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave
s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.

23. Súd mal za preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti cestujúceho a žalobca dôvodne
uplatňuje v zmysle zákona o dráhach, prepravného poriadku a cenníka nárok na zaplatenie sumy
90 eur ako sankcie za narušenie prepravy cestujúcim vo vlaku, ktorá povinnosť vznikla žalovanej
použitím služieb dopravného prostriedku žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 761 Občianskeho
zákonníka bolo povinnosťou žalobcu ako dopravcu postarať sa o bezpečnosť cestujúcich pri preprave

a na druhej strane bolo povinnosťou žalovanej ako cestujúceho riadiť sa pokynmi, ktoré jej boli ukladané
oprávneným zamestnancom dopravcu pri výkone jeho služby. Žalovaná ako cestujúci bola povinná
zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy. Žalovaná nastúpením do
dopravného prostriedku uzavrela zmluvu o preprave a počas prepravy porušila svoje povinnosti ( podľa
§ 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos

a ústa) použitím respirátora v prostriedkoch verejnej dopravy) a ohrozila svojím správaním bezpečnosť
a plynulosť dopravy, ktorá povinnosť vyplývala z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 s účinnosťou
od 4.10.2021 vyhláškou ÚVZ č. 250/2021. Keďže žalovaná nerešpektovala ani pokyny oprávneného
zamestnancažalobcupodľaprepravnéhoporiadkuazákonaodráhach bolaprivolanápolíciaanásledne
žalovaná vylúčená z prepravy. Žalovaná svojím konaním spôsobila zdržanie vlaku žalobcu v dĺžke

trvania 3 minúty a teda v príčinnej súvislosti s uvedenými porušeniami a správaním sa žalovanej došlo
k zdržaniu a meškaniu vlaku, ktorá výška 90 eur zodpovedá sankcii vyčíslenej podľa cenníka č.
15 Prepravného poriadku žalobcu. Žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie sankcie pri
nepovolenom mimoriadnom zastavení a zdržaní vlaku osobnej dopravy zavinením žalovanej za prvé
tri minúty 90,00 eur, a preto súd žalobcovi priznal voči žalovanej tento nárok, keďže nevyšlo v konaní

najavo, že by žalovaná do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnila.

24. Argumentáciu žalovanej, že nárok žalobcu nemá oporu v žiadnom relevantnom právnom predpise
a nemá príčinnú súvislosť medzi údajným vznikom meškania a tým, že využila služby žalobcu, a to
na základe údajnej povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, ktorá nie je daná súd vyhodnotil ako

nedôvodnú.VdanejprejednávanejvecibolažalovanápovinnázdôvodupandémieochoreniaCOVID-19
rešpektovať a podriadiť sa prijatým opatreniam pri ohrození verejného zdravia a povinnosť prekrytia
horných dýchacích ciest v prostriedkoch verejnej dopravy v čase prepravy 1.11.2021 stanovených vo
vyhláške č. 250/2021 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (§ 2 ods. 1). Úrad verejného
zdravotníctva bol oprávnený vydať takéto opatrenia, ktorými sú používanie preventívnych a iných

ochranných pomôcok v zmysle zák. č. 355/2007 Z. z.. Súd poukazuje na to, že v náleze Ústavného
súdu PL.ÚS 8/2021 pri posudzovaní vyhlasovania vyhlášok úradu verejného zdravotníctva ústavný
súd konštatoval, „úrady verejného zdravotníctva sú tak, ako vyžaduje čl. 123 Ústavy SR, zákonom
zriadené orgány štátnej správy, ktoré sú zákonom o ochrane verejného zdravia splnomocnené vydávaťvšeobecne záväzné právne predpisy (vyhlášky); Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva môžu byť
vyhlasované vo Vestníku vlády SR“.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobca popri istine uplatnil i zákonný úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy a to nasledujúci
deň po dni, v ktorom došlo k porušeniu prepravných podmienok odo dňa 2.11.2021. Nárok na

úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.
Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným
predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného
dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné
plnenie a jej zročnosť. V konaní bolo preukázané, že na výzvu žalobcu listom zo dňa 16.11.2021

a poskytnutej lehoty do 7 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala žalovaná dňa 18.11.2021 nereagovala.
Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného
mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju
povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie
dlžníka je právnou skutočnosť, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej

korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri
peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva
dlžník do omeškania. V danom prípade súd vychádzal z toho, že žalovanej poskytnutá lehota 7 dní
od doručenia výzvy márne uplynula dňa 25.11.2021 a nasledujúci deň od 26.11.2021 sa žalovaná
dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd v zmysle ustanovenia § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi úroky
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90 eur od 26.11.2021 až do zaplatenia a vo zvyšku (uplatnený
úrok z omeškania od 2.11.2021 do 25.11.2021) zamietol. Poplatok za upomienku 2 eur (výzva zo dňa
16.11.2021) súd posúdil ako dôvodnú a účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky
s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (príslušenstvom pohľadávky sú úroky,

úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením).

28. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a pri aplikácii vyššie citovaných zákonných
ustanovení, súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 90 eur spolu
s príslušenstvom tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti uplatneného

úroku z omeškania návrh zamietol.

29.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpriaplikáciiustanovenia§262ods.1CSP(onárokunanáhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanej ako neúspešnej strane priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).