Rozsudok · Kúpna zmluva · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203968
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2220203968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcu: Dan - Slovakia Agrar, a.s., IČO:
36 240 729, so sídlom Nový Dvor, Veľký Meder, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
LANGER, s.r.o., so sídlom Seberíniho 19, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 542 648, proti
žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. C., zastúpenej advokátom: Mgr. Tomáš
Čentéš, PhD., so sídlom Stará Vajnorská 2672/90, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, o nahradenie
prejavuvôle,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.5C/37/2020-576
zo dňa 15. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací sú napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom nahradil prejav vôle žalovanej ako kupujúcej
na uzatvorenie kúpnej zmluvy v nasledovnom znení: K ú p n a z m l u v a uzavretá podľa § 588 a nasl.
Zák. č. 40/1964 Zb. Obč. zák. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmluva“) medzi: Predávajúci:
Dan-Slovakia Agrar, a.s. Sídlo: 932 01 Veľký Meder, Nový Dvor, IČO: 36240729, DIČ: XXXXXXXXXX,

Bankové spojenie: F. G. H. B., Č.ú.: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zast.: C. I. - predseda
predstavenstva B. J. C. - podpredseda predstavenstva, Spoločnosť zapísaná v OR OS Trnava v odd.
Sa , vo vl. č. 10177/T (ďalej len „Predávajúci“) a Kupujúci: A. C. B., K. L. M. pobyt: D. XXXX/XX, XXX XX
E. C. N. nar.: XX.XX.XXXX Rodné číslo: XXXXXX/XXXX Občan SR (ďalej len „Kupujúci“ alebo „Zmluvné
strany“)
Článok I.
1) Predávajúci je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností, parciel registra „C“ nachádzajúcich

sa v k.ú. O. H., zapísaných na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálnom
odbore: Parcelné číslo Výmera Druh pozemku 1618/4 581 Zastavaná plocha a nádvorie 1618/6 6196
Zastavaná plocha a nádvorie 1618/7 958 Zastavaná plocha a nádvorie 1618/8 2622 Zastavaná plocha
a nádvorie 1618/9 8512 Zastavaná plocha a nádvorie 1618/10 12 Zastavaná plocha a nádvorie 1618/11
15 Zastavaná plocha a nádvorie 1618/12 62 Zastavaná plocha a nádvorie 1619 300 Zastavaná plocha
a nádvorie 1620 1009 Zastavaná plocha a nádvorie 1621 963 Zastavaná plocha a nádvorie 1625/2 20
Zastavaná plocha a nádvorie Celkom 21250 m2 Súpisné číslo Na pozemku parcelné číslo Druh stavby

Popis stavby XXX XXXX X maštaľ pre teľatá XXX XXXX X silážny žľab XXX XXXX X mliečnica a kravín
XXX XXXX/X 2 maštaľ pre kone (ďalej len „Predmet kúpy“)
Článok II.1) Predmetom tejto Zmluvy je záväzok Predávajúceho previesť na Kupujúceho vlastnícke právo k
Predmetu kúpy a povinnosť Kupujúceho zaplatiť Predávajúcemu kúpnu cenu.
2) Kúpna zmluva sa uzatvára na základe čl. II. bod 5 Kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2017 zaevidovanej

na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálnom odbore pod číslom V 4410/2017 v znení dodatkov
č. 1 a 2 (ďalej len „Pôvodná kúpna zmluva“) v zmysle ktorej, ak kupujúci (v tejto zmluve Predávajúci)
požiada Predávajúceho (v tejto zmluve Kupujúci) o spätnú kúpu Predmetu kúpy, Predávajúci je povinný
tejto žiadosti Kupujúceho vyhovieť a uzatvoriť s kupujúcim kúpnu zmluvu predmetom ktorej budú
nehnuteľnosti špecifikované v článku I. bod 1 a 2 tejto zmluvy do 30 dní od obdržania žiadosti a kúpna

cena nehnuteľností bude totožná s pôvodnou kúpnou cenou.
3) Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena Predmetu kúpy, t.j. nehnuteľností špecifikovaných v čl. I
ods. 1 a 2 je vrátane stavieb špecifikovaných v čl. I, bod 2 tejto
Zmluvy, celkom 250.000.- € (slovom dvestopäťdesiattisíc eur). Zmluvné strany sa dohodli na započítaní
pohľadávky Kupujúceho vedenej voči Predávajúcemu v sume 100.000.- € z titulu nezaplatenej tretej
splátky kúpnej ceny vyplývajúcej z Pôvodnej kúpnej zmluvy. Zostatok kúpnej ceny, ktorú má zaplatiť

Kupujúci predávajúcemu po započítaní vyššie uvedenej pohľadávky je v sume 150.000.- € (slovom
stopäťdesiattisíc eur). Ku kúpnej cene sa pripočíta DPH v zmysle platných právnych predpisov.
4) Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude zaplatená bankovým prevodom na účet
Predávajúceho špecifikovaný v záhlaví tejto kúpnej zmluvy do troch dní od podpísania tejto kúpnej
zmluvy.

5) Kúpna cena sa považuje za zaplatenú jej pripísaním na účet Predávajúceho.
Článok III.
1) Predávajúci vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností popísaných v čl. I ods. 1 a 2 tejto
Zmluvy, že má neobmedzené právo s predmetom Zmluvy nakladať, na nehnuteľnostiach neviaznu
žiadne zmluvné ani iné záväzky, ktoré obmedzujú prevod alebo nakladanie s nehnuteľnosťami. Na časti

predávaných nehnuteľností viazne vecné bremeno špecifikované v bode 2 tohto článku.
2) Predávajúci vyhlasuje, že na parcele reg. „C“ č. 1618/9 viazne vecné bremeno zriadené podľa
§ 22 a nasl. zákona č.79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v
spojení s § 96 ods. 4 zákona č.251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v prospech spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s. podľa GP č. 45961581-32/17 týkajúce sa

elekroenergetickéhozariadenia-1x22kVVNlinkač.1066natraseRzVeľkýMeder-ČSZsVaKKolárovo
zapísané pod č. Z 2674/17.
3) Predávajúci prehlasuje, že nevykonal a ani v budúcnosti nevykoná žiadne kroky znemožňujúce
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech Kupujúceho do katastra nehnuteľností (napr.
uzavretie kúpnej zmluvy, záložnej zmluvy predmetom ktorej by boli nehnuteľnosti, s iným subjektom ako

s Kupujúcim alebo podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech iného
subjektu ako Kupujúceho).
4) V prípade, že vyhlásenia Predávajúceho v bode 1) až 3) tohto článku sa ukážu nepravdivé, nepresné
alebo neúplné, zaväzuje sa Predávajúci bez zbytočného odkladu vrátiť Kupujúcemu kúpnu cenu podľa
článku II. bod 1). Kupujúci má zároveň právo od zmluvy odstúpiť.

5) Predávajúci svojim podpisom taktiež potvrdzuje, že najneskôr do 3 dní odo dňa povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a zaplatenia celej kúpnej ceny odovzdá Predmet kúpy
špecifikovaný v článku I tejto Zmluvy zodpovedajúci súčasnému stavu, pričom táto skutočnosť bude
zaznamenaná v písomnom protokole o odovzdaní nehnuteľnosti.
6) Kupujúci vyhlasuje, že pred uzavretím tejto Zmluvy sa podrobne oboznámil so stavom nehnuteľností

tvoriacichPredmetkúpy,vočitomutostavunemážiadnevýhradyavtomtostaveichkupujeapreberátak
ako stoja a ležia. Kupujúci vyhlasuje, že sa podrobne oboznámil s polohou podzemných a nadzemných
inžinierskych sietí.
Článok IV.
1) Účastníci Zmluvy berú na vedomie, že dňom rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda,

katastrálny odbor o povolení vkladu prechádza na Kupujúceho vlastnícke právo ku kupovaným
nehnuteľnostiam.
2) Zmluvné strany sú podpísaním tejto zmluvy svojimi zmluvnými prejavmi viazaní až do rozhodnutia
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.

3) Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad na Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor
nepodajú skôr, než bude kúpna cena v plnom rozsahu pripísaná na účet Predávajúceho.
Článok V.
1) Táto Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Zmluvných strán.2) Zmluva môže byť doplnená alebo zmenená len na základe písomného dodatku podpísaného
Zmluvnými stranami.
3) Zmluvné strany sú povinné navzájom a bez zbytočného odkladu poskytnúť v požadovanom

rozsahu súčinnosť za účelom prevodu vlastníckeho práva Kupujúceho k nehnuteľnostiam a súčasne
odstrániť všetky vecné a formálne nedostatky tejto Zmluvy, prípadne návrhu ak z tohto dôvodu príslušný
okresný úrad, katastrálny odbor nezapíše vklad vlastníckeho práva Kupujúceho k nehnuteľnostiam.
4) Zmluvné strany prehlasujú, že Zmluva je prejavom ich zhodnej vôle, nebola uzavretá v tiesni ani za
nápadne nevýhodných podmienok, zmluvná voľnosť Zmluvných strán nie je ničím obmedzená.

5) Zmluva bola prečítaná, porozumená, schválená a Zmluvnými stranami na znak súhlasu vlastnoručne
podpísaná.
Vo Veľkom Mederi, dňa .......
Predávajúci: Dan-Slovakia Agrar, a.s. C. I.
predseda predstavenstva Dan-Slovakia Agrar, a.s. C. B. J. Podpredseda predstavenstva
Kupujúci: A. C. B.;

II. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %; III. výrokom rozhodol, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v samostatnom
uznesení.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 391 ods. 1 až 3 Civilného

sporového poriadku, § 51, § 610 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „Občiansky zákonník“), ako aj poukazom na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Prvoinštačný súd vychádzal zo skutkových zistení, že kúpnou zmluvou (čl. 20) uzavretou medzi

žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim dňa 02.06.2017, žalovaná odpredala
nehnuteľnosti vedené na LV číslo XXXX katastrálneho územia O. H. parcely registra „C“ číslo 1618/4
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 581 m2, parcela číslo 1618/6 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 6196 m2, parcela č. 1618/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 958 m2, parcela číslo
1618/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2620 m2, parcela č. 1618/9 zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 8512 m2, parcela číslo 1618/10 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 12 m2, parcela
číslo 1618/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parcela číslo 1618/12 zastáva plocha a
nádvorie o výmere 62 m2 parcela číslo 1619 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2, parcela
číslo 1602 stavaná plocha a nádvorie o výmere 1009 m2, parcela číslo 1620 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 963m2 a parcela č. 1625/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, ako aj

stavby súpisné č. XXX maštaľ pre teľatá, XXX, silážny žľab, XXX mliečnica a kravín a XXX, maštaľ
pre kone, za dojednanú kúpnu cenu 250.000 eur. V článku II. bod 5 si zmluvné strany dohodli, že,
ak príslušný správny orgán nevydá stavebné povolenie, respektíve integrované povolenie na stavbu
špecifikovanú v článku I. ani do 31.05.2018, alebo vydá rozhodnutie, ktorým zamietne vydať stavebné
povolenie, alebo integrované povolenie, alebo zastaví konanie o vydaní stavebného povolenia, alebo

integrovaného povolenia, kupujúci má právo požadovať odpredávajúceho spätnú kúpu predmetu kúpy
a predávajúci je povinný tejto žiadosti kupujúceho vyhovieť a uzatvoriť s kupujúcim kúpnu zmluvu
predmetom, ktorej budú nehnuteľnosti špecifikované v článku I. bod 1 a 2 uvedenej zmluvy a to do 30
dní od obdržania žiadosti. Dodatkom č. 1 (čl. 15) datovaný dňa 05.06.2017 došlo k zmene článku II.
kúpnej zmluvy, čo do špecifikácie kúpnej ceny vzhľadom na jednotlivé časti prevádzanej nehnuteľnosti a

Dodatkom č. 2 (čl. 18) datovaný dňa 04.07.2018 bol dojednané spôsob úhrady splátok, ako aj zmena v
článku II. bod 5 v časti termínu, do ktorého sa predĺžila lehota možnej spätnej kúpy, ak nedôjde vydaniu
stavebného povolenia najneskôr do 31.05.2019. Z výpisu katastra nehnuteľností č. XXXX, územie O.
H. (čl. 26) vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol na
základe kúpnej zmluvy (vklad vlastníckeho práva pod číslom D/4410/17). Podaním zo dňa 03.07.2019

označeným „Výzva na spätnú kúpu“ (na čl. 45) žalobca vyzval žalovanú s poukazom na Dodatok č.
2 na spätnú kúpu nehnuteľnosti v lehote 30 dní s odôvodnením, že ku dňu 31.05.2019 nedošlo k
vydaniu stavebného povolenia v zmysle článku II ods. 5 predmetného dodatku. Z podacieho lístka zo
dňa 04.07.2019 (čl. 238) vyplýva, že žalobca mal doručovať výzvu na spätnú kúpu vyhotovenú dňa
03.07.20219. Z listu-poskytnutie informácií Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 11.09.2020 (čl. 348) vyplýva,

že zásielka RE290478432SK pre adresáta: A. C. B., D. XXXX/XX, XXXXX E. C., bola dodaná dňa
08.07.2019, prevzal oprávnený prijímateľ - matka adresátky. Z predžalobnej výzvy zo dňa 24.07.2019
(čl. 158) žalovanej (prostredníctvom zástupcu JUDr. Milana Bányia) adresovanej žalobcovi v súvislosti
s návrhom dodatku č. 3 ku kúpnej zmluve vyplýva, že v treťom odseku sa odvoláva na list žalobcu,adresovaný žalovanej dňa 11.06.2019, resp. júl 2019, v ktorom bol návrh dodatku č. 3 v nadväznosti
na čl. II. bod 5 dodatku č. 2 k predmetnej zmluve, resp. bol uplatnené právo spätnej kúpy (ako príloha
je označená plná moc). Z plnej moci datovanej 01.07.2019 vyplýva, že žalovaná splnomocnila JUDr.

Milana Bányia. Listom - Budovanie fariem pre chov odstavčiat zo dňa 13.12.2016 (čl. 350) Ministerstva
životného prostredia SR odmietlo poskytnutie stanoviska pre žalobcu k budovaniu príslušnej farmy na
20 000 ks, zvierat od 7 do 30 ks, s tvrdením, že to nepodlieha povinnému hodnoteniu a zisťovaciemu
konaniu. Listom zo dňa 05.12.2017 (čl. 540) Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o
životné prostredie na žiadosť o vyjadrenie k projektovej dokumentácii k farma odstavčiat - Gólyás.,

oznámil žalobcovi, že nemôže vydať vyjadrenie k projektovej dokumentácii stavby s názvom „Farma
odstavčiat – Gólyás“, kým pre predmetnú stavbu nebude ukončené posudzovacie konanie v zmysle
zákona č. 24/2006 Z. z. Vyjadrením Okresného úradu Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné
prostredie zo dňa 07.09.2018 (čl. 541) bolo žalobcovi oznámené, že projekt Farma odstavčiat Golyás
podlieha posudzovaniu v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Vyjadrením zo dňa 10.09.2018 (čl. 541) Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné

prostredie oznámil žalobcovi, na žiadosť zo dňa 06.09.2018 o vyjadrenie k akcii Farma odstavčiat –
Gólyás,žepoposúdeníprojektovejdokumentácie(vypracovanejA.P.Q.voktóbri2017)dávastanovislo,
že lokalita sa nachádza v území s 1. stupňom ochrany, v tesnom sudedstve sa nachádza chránené
vtáčie územie, vyjadrenie nenahrádza povolenie ani súhlas, nie je rozhodnutím. Vyjadrením Okresného
úradu Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 26.06.2019 (čl. 542), na žiadosť

o vydanie vyjadrenia, či realizácia projektu Farma odstavčiat Golyás, oznámil žalobcovi, že uvedená
činnosť je zaradená do povinného hodnotenia. Vo vyjadrení zo dňa 02.07.2019 (čl. 542) Okresný
úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie uviedol, že nemôže vydať vyjadrenie
k projektovej dokumentácii stavby Farma odstavčiat – Golyás, kým pre predmetnú stavbu nebude
ukončené posudzovanie podľa konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. Z odpovede Obce Okoč

k žiadosti o vydanie stanoviska z hľadiska územného plánu obce na farme odstavčiat - Gólyás zo
dňa 12.06.2019 (čl. 543) vyplýva, že daný pozemok je zahrnutý do územného plánu obce, lokalita je
vyčlenená pre menšie rodinné farmy a nie pre veľkokapacitné farmy, obec sa nevyjadruje k projektovej
dokumentácii pre územné rozhodnutie pre stavbu „Farma odstavčiat – Gólyás“.

4. Vecne zdôvodnil, že žalobca sa žalobou dňa 16.11.2020 domáhal nahradenia prejavu vôle s
poukazom na § 137 v spojitosti s § 229 CSP, uložiť povinnosť žalovanému uzatvoriť na strane
kupujúceho, kúpnu zmluvu, ktorou by žalobca previedol na žalovanú nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území O. H., vedené na LV číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny
odbor, parcely registra „C“ číslo 1618/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 581 m2, parcela číslo

1618/6zastavanáplochaanádvorieovýmere6196m2,parcelač.1618/7zastavanáplochaanádvorieo
výmere 958 m2, parcela číslo 1618/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2620 m2, parcela č. 1618/9
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8512 m2, parcela číslo 1618/10 zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 12 m2, parcela číslo 1618/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parcela číslo
1618/12 zastáva plocha a nádvorie o výmere 62 m2parcela číslo 1619 zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 300 metrov štvorcových, parcela číslo 1602 stavaná plocha a nádvorie o výmere 1009 m2,
parcela číslo 1620 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 963 m2 a parcela č. 1625/2 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 20 m2, ako aj stavby súpisné č. XXX maštaľ pre teľatá, XXX, silážny žľab, XXX
mliečnica a kravín a XXX, maštaľ pre kone, s odôvodnením, že medzi stranami sporu bola uzavretá
kúpna zmluva dňa 02.06.2017 (na základe, ktorej predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na žalobcu),

pričom dodatkom číslo 1 zo dňa 05.06.2017 bola podrobnejšie špecifikovaná kúpna cena za jednotlivé
nehnuteľnosti a dodatkom číslo 2 zo dňa 04.07.2018 bola špecifikovaná úhrada kúpnej ceny a úprava
podmienok spätného predaja nehnuteľností v zmysle článku II bodu 3 kúpnej zmluvy bola dohodnutá
druhá splátka kúpnej ceny do 3 dní od právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu do 31.07.2017,
s tým, že ak sa tak nestane, termín sa posúva podľa dohody v dodatku č. 2 s odkazom na čl. II.

bod 5. Žalobca mal úmysel na predmetných nehnuteľnostiach vykonať rekonštrukciu existujúcej farmy
ošípaných a zmodernizovať prevádzku rozšírením farmy na danom mieste za účelom chovu ošípaných.
Potom čo sa mu nepodarilo získať povolenie na rekonštrukciu, sa stali nehnuteľnosti nepoužiteľné pre
žalobcu na daný účel. S poukazom na článok II bod 5 Kúpnej zmluvy, si strany dohodli, že príslušný
správny orgán nevydá stavebné povolenie do 30, kupujúci mal právo požiadať predávajúceho o spätnú

kúpu. Napriek snahe a dosiahnutie uvedených povolení počnúc od roku 2017 do 31.05.2019, v dôsledku
čohovyzvaldňa03.07.2019žalovanúnaspätnúkúpunehnuteľnostisodkazomnadojednanievDodatku
číslo 2 do 30 dní od obdržania žiadosti, za totožných podmienok ako boli dojednania v kúpnej zmluve.
Žalovaná výzve žalobcu nevyhovela.5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal za preukázané, že žalobca sa žalobou domáha
nahradenia prejavu vôle žalovanej ako kupujúcej na Kúpnej zmluve k nehnuteľnostiam v kat. území O.

H., zapísaným na LV č. XXXX, a to na základe vedľajšieho dojednania ku kúpnej zmluve uzavretej dňa
02.06.2017 medzi stranami, ktoré dojednanie je upravené v čl. II. bod 5, druhá odrážka kúpnej zmluvy,
ako právo spätného predaja v prospech žalobcu, ktorý ako kupujúci mal právo požiadať predávajúceho ,
aby spätne kúpila predmet kúpy, ak do 31.05.2018 príslušný orgán nevydá stavebné povolenie na
stavbu „rekonštrukcia farmy ošípaných Golyás“.Uvedená skutočnosť nebola sporná medzi stranami .

Obsah dojednania v kúpnej zmluve potvrdila žalovaná aj svedok, potvrdené vlastnoručným podpisom
na kúpnej zmluve s overením. Rovnako nebol spochybnený ani dodatok č. 1 k zmluve, ktorý, ako
potvrdil svedok, pravdepodobne nebolo nutné ho overiť podpis žalovanej, keďže sa jednalo o účtovné
záležitosť. Následne došlo k uzavretiu dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve, v ktorom sa lehota na uplatnenie
práva predĺžila o rok, t.j. žalobca mal právo vyzvať žalovanú na odkúpenie nehnuteľností, ak k vydaniu
stavebného povolenia nedôjde do 31.05.2019. Dodatok č. 2 má v texte dátum 04.07.2018, avšak z

vykonaného dokazovania1 vyplynulo, že žalobca mal dodatok podpísať až najskôr 08.07.2018, o čom
svedčili doklady o neprítomnosti konateľa žalobcu na území Slovenska v čase od 04.07. do 08.07.2018.
To že došlo k určitým zmenám v dodatku č. 2 ohľadom dátumov, potvrdil aj svedok C., keď uviedol,
že nejaké zmeny ohľadom dátumov sa robili, konkrétne aké už si nepamätal. Rovnako tak žalovaná,
najprv poprela v písomnom vyjadrení sa k žalobe neskôr vo svojej výpovedi potvrdila, že dodatok bol

doručený obdobne ako ostatné časti zmluvy emailom na do jej emailovej schránky, ktorý mala dňa
05.07.2018 preposlať na emailovú adresu manžela. Rovnako tak tvrdila, že v prítomnosti manžela bol
z jej počítača ňou vytlačený a opatrený pečiatkou jej firmy, manželom bez podpisu. Rovnako to tvrdil aj
svedok C., ktorý takto pripravenú zmluvu mal odovzdať osobe R. J., s ktorým vo väčšej miere jednal.
Žalobca predložil originál dodatku č. 2, z ktorého bolo zrejmé, že na zmluve boli uvedené všetky podpisy

zúčastnených. Tvrdenie žalovanej, že všetky podpisy na zmluve sú rovnakým atramentom, nesvedčili o
pochybnostiachpravostipodpisužalovanejnadodatkuč.2.,berúcdoúvahyvýzvužalovanejadresovanú
žalobcovi, koncipovanú JUDr. Milanom Bányim, kde sa konkrétne odvoláva na platné dojednania v
kúpnej zmluve a v dodatku č. 2, keď reagovala na návrh dodatku č. 3 predložené žalobcom. Bolo
nesporné, že žalovaná splnomocnila JUDr. Bányiho v júli 2019 na napísanie výzvy a uviedla rozhodujúce

doklady, na ktoré sa odvolal. Žalovaná v priebehu konania podotkla, či nedošlo k zneužitiu jej podpisu,
nežiadala vykonanie znaleckého úkonu na preverenie pravosti podpisu na zmluve, čo svedčí o tom, že
o svojich tvrdeniach zjavne pochybovala. Jej vysvetlenia boli nepresvedčivé, v dôsledku čoho účinne
nevedela svojimi argumentami poprieť tvrdenia žalobcu v zmysle § 151 CSP v súvislosti s uzavretým
dodatkom č. 2. Správanie sa strán a ich úkony jasne preukazujú, že konali v presvedčení, že zmluva

a oba jej dodatky sú platné a účinné. Po podpísaní dodatku č. 2, žalovanou, najskôr 04.07.2018 až
05.07.2018 a žalobcom najskôr dňom 08.07.2018, o ktorých zmenách v dátumoch spomenul aj svedok
C., to svedčí o tom, že dátum 04.07.2018 na dodatku č. 2 nemohol byť dátumom uzavretia dodatku č. 2,
keďnedošlovtendeňjehoakceptácii.Okolnostivyplateniačastikúpnejcenyvsume100.000,-eurdňom
10.07.2018, prvoinštančný súd považoval za neopodstatnené, pre argumentáciu zo strany žalobcu,

pričom podmienky vyplatenia kúpnej ceny boli dojednané v kúpnej zmluve, dodatkom č. 2 nedošlo k
zmene splatnosti. Pokiaľ išlo o opatrenie dodatku pečiatkou firmy žalovanej, je treba mať pochybnosť o
jej tvrdeniach, a tvrdení svedka, že sa zmluva uzatvárala medzi firmami žalobcu a žalovanej, nakoľko
nehnuteľnosti boli vedené výlučne na meno žalovanej, nie na meno jej spoločnosti, pričom ani z kúpnej
zmluvy a dodatkov takéto údaje nevyplývali. Ako predávajúca bola žalovaná uvedená ako fyzická

osoba. S ohľadom na vyššie uvedené považoval okresný súd dodatok č. 2 za platne uzavretý. Žalobca
zaslal žalovanej výzvu na spätnú kúpu nehnuteľností datovanú dňa 03.07.2019, ktorá bola žalovanej
doručená dňa 08.07.2019, čo preukazuje potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 11.09.2020. Podľa
uvedeného potvrdenia zásielku prevzal oprávnený prijímateľ (matka adresátky). Adresa firmy žalovanej
bola totožná s adresou jej svokry, E. C., D. F. S. XX. Žalovaná sama tvrdila, že všetky zásielky boli

zasielané na túto adresu, kde obyčajné zásielky boli prevzaté svokrou, prípadne hodené do schránky
a doporučené na základe oznámenia preberala na pošte. Inú adresu nikde v dokladoch neuvádzala.
O tvrdení, že uvedenú zásielku neprevzala, možno mať pochybnosť, keď Slovenská pošta, a.s. potvrdila
prevzatie zásielky matkou. Okresnému súdu je známe, že v niektorých prípadoch je zaužívané aj zo
strany nevesty označovať svokru matkou, hoci ide o matku jej manžela a potom aj v rodine je takéto

označenie samozrejmosťou. Bez ohľadu na to, že zásielku prevzala osoba, ktorá aj dovtedy zásielky
preberala a žalovaná sama potvrdila, že nikdy sa nestalo, že by nejakú zásielku nedoručili jej. O tom, že
žalovaná musela disponovať výzvou, svedčí odpoveď od povereného právneho zástupcu JUDr. Milana
Bányiho zo dňa 26.07.2019 (zjavne mal na mysli 24.07.2019), reagujúc na konkrétnu výzvu. Tvrdeniasvedka, že doklad videl prvýkrát v spise v spore medzi žalovanou, kde vystupuje ako žalobkyňa, kde sa
domáha vyplatenia zvyšku kúpnej ceny, neobstojí. Poukázal na to, že vyjadrenie obsahuje presné údaje
odvolávajúce sa na konkrétnu výzvu, s ktorou sa mohol advokát oboznámiť len po predložení danej

výzvy.Ichtvrdenia,týmprvoinštančnýsúdpovažovalzanevieryhodné,vrozporesexistujúcimilistinnými
dôkazmi. Ak by zásielka podaná doporučene na pošte nedošla k adresátovi, bola by vrátená, buď preto,
že adresát nebol zastihnutý, tým uložená na pošte a ak je adresát neznámy vrátená zasielateľovi, čo sa
nestalo (pošta zásielku doručila). Žalovaná potvrdila, že nemala nikdy problémy s doručovaním zásielok
poštou. Súd prvej inštancie tým považoval za preukázané prevzatie výzvy žalovanou zo dňa 08.07.2019.

V zmysle dodatku č. 2 sa lehota na zabezpečenie stavebného povolenia mala predĺžiť do 31.05.2019.
Žalobca po márnom uplynutí lehoty na získanie stavebného povolenia, ktoré záležitosti vybavoval už
v čase uzavretia kúpnej zmluvy o čom svedčia doklady od štátnych orgánov, ktoré rozhodovali o jeho
žiadosti a vyjadrenia od roku 2017 do roku 2019, kde bola spomenutá aj projektová dokumentácia z
roku 2017 na stavbu špecifikovanú v čl. I ani do 31.05.2019. Zároveň boli dohodnuté aj ďalšie dve
skutkové podstaty, ak vydá rozhodnutie, ktorým zamietne vydať stavebné povolenie alebo integrované

povolenie, alebo zastaví konanie o vydaní stavebného povolenia alebo integrovaného stavebného
povolenia. integrovaného povolenia. Výzva zo dňa 03.07.2019 sa viaže ku skutkovej podstate, že
stavebné povolenie (resp. integrované) povolenie nebolo (ku dňu výzvy) vydané. Keďže dodatkom č. 2
bolo okrem iného medzi stranami dojednané iné vedľajšie dojednanie právo spätného predaja v zmysle
§ 51 a § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň bola dojednaná aj odlišná lehota v zmysle

§ 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť od 01.06.2019, v prípade, že príslušný orgán
nevydá stavebné povolenie, resp. integrované v zmysle § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak lehota
na predloženie výzvy na spätné odkúpenie nehnuteľností uplynula až 1 rok po dohodnutom dátume, t.j
k 01.06.2020, v ktorej lehote výzva na spätný predaj nehnuteľnosti bola doručená žalovanej. Vzhľadom
na nesúhlas žalovanej so spätným predajom nehnuteľností okresný súd v súlade s § 610 ods. 2

Občianskehozákonníkanahradilvýrokom(I.)súhlasžalovanejkzápisuspätnéhoprevodunehnuteľností
do vlastníctva žalovanej.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto rozsudku žalovaná podala odvolanie navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP.

Argumentovala tým, že napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti, svojvoľnosti a arbitrárnosti.
Napadnutý rozsudok nereflektuje argumentáciu žalovanej, že vyplatenie časti kúpnej ceny sa v dôsledku
správania žalobcu stalo nepodmieneným právnym úkonom, pričom túto skutočnosť nebolo možné
dodatočne konvalidovať domnelým uzatvorením dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve o niekoľko mesiacov
neskôr potom, ako sa vyplatenie zostatku kúpnej ceny stalo nepodmieneným právnym úkonom, že

žalobca požiadal o vydanie stavebného povolenia stavebný úrad až oveľa neskôr, ako to predpokladala
kúpna zmluva (dokonca aj v znení údajného dodatku č. 2), dokonca až po podaní žaloby žalobcom,
pričom z tohto dôvodu žalobcovi nikdy nevzniklo právo na spätný predaj vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam, lebo nebola splnená základná podmienka pre jeho vznik. Okresný súd neustálil,
kedy malo prísť k údajnému uzatvoreniu dodatku č. 2 a ani, ako a kde malo dôjsť k jeho podpisu

zo strany žalovanej, pričom nevedno, že na základe čoho vyhodnotil výpoveď žalovanej a svedka T.
C. ako nedôveryhodnú a naopak, tvrdenia žalobcu, ktorý roky nepravdivo tvrdil, že dňa 04.07.2018
došlo k uzatvoreniu dodatku č. 2, označil za hodnoverné. Prvoinštančný súd si dotvoril skutkový stav,
keď tvrdil, že žalovanej bola riadne doručená výzva na spätný predaj nehnuteľnosti, tvrdenia o tom,
že svokru žalovanej volá Slovenská pošta, a.s. „mama“ (resp. spätnú kúpu, ako tvrdil roky žalobca).

K listu žalobcu zo dňa 11.06.2019, je potrebné pozrieť sa na reakciu žalovanej zo dňa 24.07.2019
cestou JUDr. Milana Bányiho, v ktorom žalovaná už v roku 2019 popierala uzatvorenie dodatku č. 2
alebo dodatku č. 3 ku kúpnej zmluve. Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve nebol nikdy platne uzatvorený.
Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že žalobca do 31.05.2018 ani len nepožiadal
príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia a dokonca ani len územného rozhodnutia ako

podmienky pre vydanie následného stavebného povolenia. Ak by aj odvolací súd posúdil, že vedľajšie
dojednanie bolo platne dojednané, je potrebné poukázať na to, že okresný súd sa nevysporiadal s
tým, že žalobca požiadal o vydanie stavebného povolenia Obec Okoč dňa 11.10.2021 a následne dňa
22.11.2021 o územného rozhodnutie. Ak by bol aj platne dojednaný dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve alehota v čl. II. bod 5. zmluvy by sa predĺžila do dňa 31.05.2019, z obsahu odsekov 20 až 26 napadnutého
rozsudku nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vzniklo akékoľvek právo spätného predaja voči žalovanej,
keď uvedené odseky preukazujú, že žalobca nerobil prakticky nič za účelom získania stavebného

povolenia v rozhodujúcom období. Ak žalobca zmaril vydanie územného a stavebného rozhodnutia
tým, že v rozhodujúcej prekluzívnej lehote nevykonal nič pre ich vydanie, tak má žalovaná za to, že
aj vyplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny sa stalo nepodmieneným a nebolo viazané na vydanie
stavebnéhopovolenia.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuniejezrejméakýmspôsobommalodôjsťk
uzatvoreniudodatkuč.2.,pričomsúčasťouspisuniejeorigináldodatkuč.2,ibaúradneneoverenákópia,

bezelektronickejkonverzieadvokáta.Žalobcaodmietolorigináldodatkuzaložiťdosúdnehospisu,ibaho
priniesolukázaťnajednozosúdnychpojednávaní.Výpovedežalovanejasvedkasúvkľúčovýchveciach
identické. Prvoinštančný súd nereflektoval ani fakt, na ktorý poukázala žalovaná, že dodatok, ktorý bol
na jednom pojednávaní v origináli k nahliadnutiu, je podpísaný rovnakým atramentom, čiže rovnakým
perom zo strany žalobcu a žalovanej, keď žalovaná sa nikdy nestretla so zástupcami žalobcu a ani nikdy
nebola v priestoroch žalobcu. Dokonca ani žalobca nikdy netvrdil, že by k podpisu prišlo v rovnaký deň,

na rovnakom mieste a rovnakým perom. Nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd neuveril žalovanej
a svedkovi, ale uveril žalobcovi, ktorý klamal o uzatvorení dodatku č. 2 dňa 04.07.2018. Prvoinštančný
súd obhajuje doručovanie výzvy žalovanej tým, že vraj má volať svoju svokru „mama“, prípadne, že
Slovenská pošta, a.s. a jej doručovateľ ju tak má volať. Ak nie je doručovanie vykonané lege artis, a teda
je v rozpore s Poštovým poriadkom, má sa za to, že z nepráva právo vzniknúť nemôže. Navyše, keby

aj neprevzala poštu matka žalovanej, ale jej svokra, tak ani svokra nie je a ani nikdy nebola oprávnenou
osobou na prevzatie pošty adresovanej doporučene žalovanej v zmysle Poštového poriadku.

8. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalovanej, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, že žalobca do

31.05.2018nepožiadalovydaniestavebnéhopovoleniapríslušnýstavebnýúrad,poukazujenastr.9,10,
13 a 14 napadnutého rozsudku, na ktorých chronologicky opisuje aké úkony vykonal žalobca s cieľom
získať nevyhnutné podklady pre vydanie stavebného povolenia. Pričom bez stanovísk oslovených
dotknutých orgánov, ktoré majú byť nevyhnutnou súčasťou žiadosti o vydanie stavebného povolenia,
prípadne nevyhnutnou podmienkou pre vydanie stavebného povolenia, nie je možné získať kladné

rozhodnutie stavebného úradu. Podanie žiadosti o vydanie územného a stavebného povolenia bez
kladných stanovísk orgánov nemalo žiadnu šancu na úspech, čo žalobca názorne preukázal tým, že po
začatí konania podal návrhy na stavebný úrad, ktoré boli okamžite zamietnuté. Žalobca prakticky hneď
po uzavretí kúpnej zmluvy 02.06.2017 vynaložil desaťtisíce eur na prípravu projektu rekonštrukcie farmy
ošípaných a na získanie potrebných súhlasných stanovísk dotknutých orgánov. V prílohe k vyjadreniu

zo dňa 31.01.2024 pripojil ako dôkaz faktúru od dodávateľa projektovej dokumentácie A. P. Q., z ktorej
je zrejmé, že už 05.09.2017 (2 mesiace po uzavretí kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam) zadal objednávku
na architektonickú štúdiu a na projekt pre územné rozhodnutie na farmu na nehnuteľnostiach kúpených
od žalovanej. Dňa 07.11.2017 už dodávateľ vystavil žalobcovi za dodané práce faktúru na 36.600,-
eur, ktorú žalobca uhradil. Chronologický prehľad úkonov (na získanie potrebných kladných stanovísk,

ktoré by mu umožnili začať územné a následne stavebné konanie s úspešným výsledkom) prezentoval
vo vyjadrení zo dňa 31.01.2024, z ktorých vyplýva, že žalobca už na jeseň 2017 žiadal o vydanie
stanoviska k projektu a územnému konaniu. Okresným súdom opísané listinné dôkazy potvrdzujú
existenciu právoplatného rozhodnutia o tom, že v nehnuteľnostiach predaných žalovanou žalobcovi
kúpnou zmluvou zo dňa 02.06.2017 (v znení jej dodatkov) nie je možné realizovať stavebný zámer -

Rekonštrukciu farmy odstavčiat Golyás. Okresný úrad Dunajská Streda potvrdil závery prezentované
žalobcovi stavebným úradom - obcou Okoč od roku 2017), keď navrhovaná stavba „Farma odstavčiat
- Golyás“ podľa priloženej dokumentácie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce Okoč.
Z dôvodov nezávislých od žalobcu je však objektívne nemožné stavebné povolenie predpokladané
kúpnou zmluvou vydať. Listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise (napr. prílohy vyjadrenia

žalobcu z 31.01.2024) preukazujú intenzívnu snahu žalobcu o získanie stavebného povolenia a finančné
výdavky, ktoré investoval. Žalovaná sama mala napísať na obec Okoč ako stavebný úrad žiadosť zo
dňa 06.11.2020 o záväzné stanovisko k farme Golyás, keď starosta obce A. D. U. jej v ten istý deň,
t.j. 06.11.2020 odpísal listom s názvom Záväzné stanovisko, v ktorom ju informoval, že daná farma
sa nachádza na území, kde je povolená výroba bez zvýšenia kapacity poľnohospodárskej výroby, a

maximálna povolená kapacita je do 400 VDJ (veľké dobytčie jednotky), predložil žalobca okresnému
súdu i žalovanej jej právnemu zástupcu na nahliadnutie na pojednávaní. Námietka žalovanej, že originál
dodatku č. 2 nie je súčasťou spisu, nie je relevantná. Jej vysvetlenia opísal ako nepresvedčivé, v
dôsledku čoho účinne nevedela svojimi argumentmi poprieť tvrdenia žalobcu v zmysle § 151 CSP.Žalovaná mohla navrhnúť znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo, či podpis na dodatku č. 2 patrí
jej, prípadne či nedošlo k technickému falšovaniu listiny. S námietkami ohľadne uzavretia dodatku č.
2 a jeho platnosti sa okresný súd vysporiadal v dokazovaní aj v odôvodnení rozsudku na strane 15.

Tvrdenie žalovanej, že výpovede žalovanej a svedka T. C. sú v kľúčových veciach identické, je v rozpore
so zápisnicou z pojednávania z 28.11.2023 a zvukového záznamu, keď výpovede oboch boli miestami
protikladné, nevierohodné a nepresvedčivé, neozrejmili základné a kľúčové okolnosti ohľadne doručenia
návrhu dodatku č. 2 emailom, dôvody jeho upravenia, vytlačenia, doručenia žalobcovi a údajného
nepodpísania (keďže žalovaná nemala k dodatku č. 2 žiadne výhrady, ako uvádza na str. 4 zápisnice z

28.11.2023). Žalovaná tvrdí, že jej nebola doručená výzva žalobcu zo dňa 03.07.2019, tiež že jej svokra
nebola a nie je oprávnenou osobou na prevzatie pošty adresovanej doporučene žalovanej. Okresný súd
na strane 16 napadnutého rozsudku zhrnul podstatné závery k doručeniu výzvy a to tak, že žalovaná
musela disponovať výzvou, o čom svedčí odpoveď od jej povereného právneho zástupcu JUDr. Milana
Bányiho zo dňa 24.07.2019 reagujúceho na konkrétnu výzvu. Pri výsluchu na pojednávaní 28.11.2023
žalovaná potvrdila (odsek 10 napadnutého rozsudku), že list z 24.07. vypracovaný advokátskou

kanceláriou JUDr. Milana Bányiho (ktorý ju na základe plnomocenstva právne zastupoval v predžalobnej
komunikácii so žalobcom) určite videla. Vo výsluchu žalovaná neurčito uviedla, že nevie, ako je možné,
že JUDr. Milan Bányi, jej právny zástupcu v júli 2019 vedel o existencii výzvy žalobcu na spätnú kúpu
nehnuteľností zo dňa 04.07.2019. Nevedela sa vyjadriť, kedy sa o tejto výzve dozvedela ona. Takisto
nevedela, či JUDr. Milana Bányiho splnomocnila na vymáhanie pohľadávok voči žalobcovi. Na ďalšej

strane zápisnice z 28.11.2023 (str. 4) uviedla k listu z obce Okoč zo 06.11.2020 adresovanom na jej
meno, že bližšie sa k nemu nevie vyjadriť, keď ona osobne žiadnu iniciatívu nevyvíjala a nevie, či žiadosť
písal jej bývalý manžel, svedok T. C.. V nadväznosti výsluch žalovanej sa javí jasné a presvedčivé
konštatovanie okresného súdu, že „jej výpovede boli nepresvedčivé“, keď jej odpovede boli vyhýbavé,
na všetky podstatné otázky odpovedala: nevie, nepamätá si, prípadne že sa nevie vyjadriť. Okresný

súd v odsekoch 27 až 32 napadnutého rozsudku vysvetlil svoj právny záver zrozumiteľne v súlade s
§ 220 ods. 2 CSP.

9. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej a uviedla, že odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b) (z opatrnosti aj písm. d/ CSP) súvisia s nepreskúmateľnosťou napadnutého

rozsudku (napr. okresný súd sa nevenoval otázke vydávania stavebných povolení a podmienenosti
právneho úkonu, a nevenoval sa ani skúmaniu presného okamihu údajného uzatvorenia dodatku č. 2,
či okamihu doručenia výzvy žalobcu žalovanej, atď.). Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), g)
CSP sa týkajú toho, že okresný súd neustálil, v ktorý deň malo prísť k údajnému uzatvoreniu dodatku
č. 2, ani kde malo dôjsť k jeho uzatvoreniu a akým spôsobom mal podpis prebehnúť, neuviedol, na

základe čoho považuje výpoveď žalovanej a svedka za nedôveryhodnú. Okresný súd sa nevysporiadal
s nepodmienenosťou vyplatenia zostávajúcej časti kúpnej ceny žalovanej alebo s tým, že s ohľadom
na okolnosti popísané žalovanou aj v odvolaní nemohlo nikdy dôjsť k vzniku práva žalobcu na spätnú
kúpu, ako to žalobca roky volal vo svojich písomnostiach a žalobe, až kým žalovaná neupozornila na to,
že žalobca používa právny inštitút, ktorý nie je možné dojednať k nehnuteľnosti. Žalovaná nerozumie

vete (Žalobca po márnom uplynutí lehoty na získanie stavebného povolenia, ktoré záležitosti vybavoval
už v čase uzavretia kúpnej zmluvy o čom svedčia doklady od štátnych orgánov, ktoré rozhodovali o
jeho žiadosti a vyjadrenia od roku 2017 do roku 2019, kde bola spomenutá aj projektová dokumentácia
z roku 2017 „stavbu špecifikovanú v čl. I ani do 31.05.2019.), sú v nej akoby tri myšlienky, ktoré
ale spolu nedávajú žiaden jednotný a logický celok. Ak znie hypotéza na právo spätnej kúpy (ako to

nazýval niekoľko rokov žalobca v každej písomnosti, vrátane žaloby) v zmysle údajného dodatku č.
2 kúpnej zmluvy, tak je nepochybné, že hypotéza je jednoznačne viazaná na procesné konanie pred
stavebným úradom alebo úradom inšpekcie životného prostredia vydávajúcim integrované povolenie. V
zmysle hypotézy sa predpokladalo, že bude dňa 31.05.2019 (respektíve 31.12.2017, keďže žalovaná
odmieta, že by kedykoľvek podpísala dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve) právny stav príslušného konania

nasledovný: buď bude už vydané stavebné povolenie alebo integrované povolenie, alebo stavebné
povolenie alebo integrované povolenie ešte nebude vydané, pretože o žiadosti o vydanie rozhodnutia
ešte nebude rozhodnuté príslušným stavebným úradom alebo inšpekciou životného prostredia, alebo
žiadosť o vydanie stavebného povolenia alebo integrovaného povolenia bude stavebným úradom
alebo inšpekciou životného prostredia zamietnutá, resp. konanie o žiadosti zastavené. Žalobca mal

dokumentáciu doručiť stavebnému úradu a požiadať o vydanie stavebného povolenia. Ak si myslí, že to
bolo na zamietnutie žiadostí, mal počkať na zamietnutie žiadostí a potom sa pokúsiť, ak mal za to, že
vedľajšie dojednanie ku kúpnej zmluve bolo platne dojednané, sa obrátiť na žalovanú s právom spätnej
kúpy, ako to volá žalobca. Táto zmluvná hypotéza neobsahuje možnosť, že žalobca ani nepožiada ovydanie stavebného alebo integrovaného povolenia. Je právne irelevantné, že žalobca v roku 2021
demonštroval, že mu stavebný úrad nevydal povolenie. O vydanie stavebného povolenia sa nežiada
žiadosťou na okresný úrad, odbor životného prostredia, ani zaplatením za projektovú dokumentáciu, ale

podľa§58ods.1zákonač.50/1976Z.z.Stavebnýporiadokvzneníplatnomaúčinnompred31.05.2019.
Žalobca do dňa 31.05.2019 žiadnu žiadosť stavebnému úradu nedoručil. Čo sa týka procesu získania
integrovaného povolenia, tak podľa § 6 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom
v rozhodnom čase platilo, že: „Žiadosť o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia predkladá inšpekcii

prevádzkovateľ v elektronickej podobe a v požadovanom počte vyhotovení v listinnej podobe.“ Žalobca
do dňa 31.05.2019 žiadnu žiadosť úradu inšpekcie životného prostredia nedoručil, preto nepochybne
zmaril naplnenie hypotézy do 31.05.2019 alebo do dňa 31.12.2017 uvedenej ku kúpnej zmluve a
prípadne aj v údajnom dodatku č. 2 svojim vlastným nekonaním a nečinnosťou voči stavebnému úradu
alebo inšpekcii životného prostredia. Tým sa s podmieneného právneho úkonu stal nepodmienený a
žalobca je tak už niekoľko dlžný žalovanej tretiu časť kúpnej ceny a z toho dôvodu žalovaná vedie súdny

spor so žalobcom o zaplatenie tejto kúpnej ceny (sp. zn. 17Cb/1/2021). Spomínaná hypotéza kúpnej
zmluvy a údajného dodatku č. 2 hovorí o povolení stavby špecifikovanej v článku I. Kúpnej zmluvy. V
článku I však o žiadnej stavbe žalobcu nie je ani len zmienka, je tam iba zmienka o existujúcich stavbách,
ktoré žalovaná predala žalobcovi kúpnou zmluvou. Z logiky veci ale na výstavbu už existujúcich stavieb
nie je možné vydať stavebné alebo integrované povolenie. V zmluve sa nespomína žiadna konkrétna

stavba žalobcu. Prvoinštančný súd aj z tohto dôvodu vec nesprávne právne posúdil, keď ignoroval
argumentáciu žalovanej vo vzťahu k podmienenosti vyplatenia kúpnej ceny vznesenej už pre okresným
súdom. Súčasťou spisu je len faktúra na projektovú dokumentáciu k nejakej stavbe žalobcu, nie samotná
dokumentácia, čiže je otázne a nepreukázané, čo si vlastne dal žalobca u projekčnej spoločnosti
vyhotoviť a čo je obsahom danej dokumentácie. Faktúra nie je listinným dôkazom, ktorý by preukazoval

obsah projektovej dokumentácie. Z listu žalobu zo dňa 11.6.2019 je evidentné, že žalobca mal záujem
naďalej o realizáciu rekonštrukcie a mal záujem o vydanie stavebného povolenia. Poštový podnik sa
vyjadril jasne, zásielka bola doručená matke žalovanej. Žalobca mal okresnému súdu preukázať okamih,
kedy presne prišla žalovaná do styku s výzvou žalobcu, aby bolo možné ustáliť, či bola zachovaná
príslušná prekluzívna lehota na uplatnenie jeho domnelého práva žalobou. Toto dôkazné bremeno

zaťažuje žalobcu, no ten v tejto súvislosti nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. V vyjadreniu žalobcu
k výsluchu žalovanej uviedla, že právny zástupca žalobcu sa zbytočne dlhým výsluchom žalovanej a
kladením nezmyselných a pre vec nepodstatných otázok snažil žalovanú unaviť a zmiasť, aby následne
mohol tvrdiť, že pri nepodstatných veciach si po piatich rokov nevedela spätne spomenúť na detaily. Ku
kľúčovým okolnostiam sa žalovaná vyjadrila úplne jasne a zreteľne. Zaujímavé je, že výpoveď p. T. C.

žalobca nespochybňuje.

10. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej a uviedol, že
žalovaná dopĺňa a konkretizuje jednotlivé odvolacie dôvody odvolania, keď v odvolaní len všeobecne
vymedzila, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP. Na str. 2 vyjadrenia

žalovaná dopĺňa a konkretizuje, ktorá argumentácia z odvolania patrí, pod ktorý odvolací dôvod. V
zmysle § 364 CSP je však možné rozširovať rozsah odvolania len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Dopĺňanie a konkretizácia odvolacích dôvodov prezentovaná žalovanou na str. 2 a 3, preto
podľa žalobcu bolo predložené po zákonnej lehote a odvolací súd na neho nemôže prihliadať. Porušenie
práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí pod odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.

b) CSP a nie pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ku ktorému chýba akékoľvek
odôvodnenie.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h),žesúdprvejinštanciesanevysporiadal
s argumentáciou žalovanej, prečo nebolo platne dojednané vedľajšie dojednanie ku kúpnej zmluve
poukázal na to, že tieto výhrady vyvrátil v priebehu konania žalobca a s jeho argumentáciou sa
stotožnil aj Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. 10Co/27/2022 (odsek 19), ktorú prezentoval aj

súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (odsek 29 na str. 14 rozsudku a odsek 32, str. 16 dole).
Žalovaná tvrdí, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že žalobca do 31.05.2018
nepožiadal o vydanie stavebného povolenia príslušný stavebný úrad. Okresný súd na str. 9, 10, 13
a 14 napadnutého rozsudku pritom podrobne a chronologicky opisuje, aké úkony vykonal žalobca s
cieľom získať nevyhnutné podklady pre vydanie stavebného povolenia. Žalovaná tvrdí, že jediné čo

okresný súd v tejto otázke (aktivita žalobcu pri získavaní stavebného povolenia) uvádza v odôvodnení
rozsudku je ním citovaná 1 veta ktorej nerozumie. Pravdou však je, že ako uviedol žalobca vo vyjadrení
zo 07.06.2024, okresný súd sa rozsiahlo venoval dokazovaniu, zisťovaniu, opisu tejto skutkovej otázky
a aktivity žalobcu pri získavaní podkladov nevyhnutných na vydanie stavebného povolenia k farmeGolyás opísal na str. 9, 10, 13 a 14 rozsudku (odseky 9, 20 až 26). Žalobca zosumarizoval svoje
kroky a vydané záporné stanoviská dotknutých orgánov vo vyjadrení z 31.01.2024, časť II. (príkladmo
poukázal na 7 dokumentov od MŽP, Okresného úradu Dunajská Streda, obec Okoč). Žalovaná na

str. 3. a 4. vyjadrenia ďalej spochybnila dôležitosť vyhotovenia projektovej dokumentácie v roku 2017,
pričom tvrdí, že žalobca ju mal predložiť stavebnému úradu. Stavebný úrad vraj nevydal stavebné
povolenie preto, že žalobca nepožiadal o územné rozhodnutie, čím zmaril stavebné konanie. Žalovaná
nesprávne interpretuje obsah dojednania o spätnom predaji medzi stranami, keď tvrdí, že ku dňu
31.05.2019, resp. 31.12.2017 malo dôjsť k podaniu o žiadosti o vydanie stavebného povolenia, keď

takáto podmienka sa v dodatku č. 2 nenachádza. Žalobca požiadal dotknuté orgány o vydanie
kladných stanovísk k územnému a stavebnému konaniu, keďže všetky zainteresované orgány mu
vydali negatívne stanovisko, nebolo možné požiadať o územné a následne ani stavebné povolenie
a dosiahnuť ich vydanie. To napokon potvrdil stavebný úrad Obec Okoč, keď nevyhovel žiadostiam
žalobcu o vydanie územného a stavebného povolenia. Podanie žiadosti o stavebné povolenie zo strany
žalobcu bolo preto zbytočné, a dodatok č. 2 to ani nevyžadoval. Relevantné pre toto konanie je, že

žalobca vyvinul všetku možnú aktivitu a finančné náklady na dosiahnutie cieľa, získania stavebného
povolenia k farme Golyás, to sa však z dôvodov objektívnej nemožnosti nepodarilo. Žalobca predložil
v konaní zápisnicu z obecného zastupiteľstva obce Okoč zo dňa 13.12.2017, z ktorej vyplýva, že (ods.
4., str. 3 s názvom: Predloženie petície obyvateľov obce proti projektu „Farma pre chov odstavčiat
Gólyás“), že starosta oboznámil prítomných o tom, že investor projektu (t.j. žalobca) sa obrátil na obec

Okoč so žiadosťou o vyjadrenie k projektovej dokumentácii na územné rozhodnutie pre stavbu farmy
odstavčiat v lokalite Gólyás. Starosta tiež informoval, že v ďalšom podaní z 29.11.2017 doplnil investor
pôvodný zámer tak, že žiadal vydanie odborného stanoviska z hľadiska územného plánu obce žalovaná
spochybňuje vyhotovenú a zaplatenú projektovú dokumentáciu za vyše 70.000,- eur a namieta, že
žalobca ju mal predložiť stavebnému úradu - t.j. obci Okoč. V súdnom spise je listinný dôkaz predložený

žalobcom, že táto projektová dokumentácia predložená obci Okoč bola a že žalobca (neúspešne)
žiadal obec o stanovisko k nej. Z danej zápisnice z obecného zastupiteľstva obce Okoč z 13.12.2017
tiež vyplýva, že pani Q., ako odborná referentka informovala, že z hľadiska ÚPN obce dotknutá
lokalita sa nachádza v nezastavanom území označenom ako Z4 zmiešané územie - osady s menšími
farmami rodinného typu a ubytovaním. Negatívne stanovisko stavebného úradu a nadriadeného orgánu

je explicitne uvedené aj v listinných dôkazoch: Odpoveď obce Okoč k žiadosti žalobcu o vydanie
stanoviska z hľadiska územného plánu obce k farme odstavčiat – Gólyás z 12.06.2019, Rozhodnutie
obce Okoč o zamietnutí návrhu na umiestnenie stavby zo dňa 28.12.2021, č. 294/837/2021/OcU,
Rozhodnutie obce Okoč o zastavení konania o návrhu na vydanie stavebného povolenia zo dňa
12.01.2022,č.252/2021/15/2022/OcU, RozhodnutieOkresnéhoúraduTrnava,odborvýstavbyabytovej

politiky z 13.04.2022, č. OUTT-OVBP2-2022/011203-003 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu obce
Okoč z 28.12.2021, č. 294/837/2021/OcU v územnom konaní, Rozhodnutie Okresného úradu Trnava,
odbor výstavby a bytovej politiky z 03.05.2022, č. OUTT-OVBP2-2022/011206-003 o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu obce Okoč z 12.01.2022, č. 252/2021/15/2022/OcU v stavebnom konaní. Z týchto
listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že (v zmysle právoplatného rozhodnutia stavebného úradu)

v nehnuteľnostiach predaných žalovanou žalobcovi kúpnou zmluvou zo dňa 02.06.2017 (v znení jej
dodatkov) nie je možné realizovať stavebný zámer - Rekonštrukciu farmy odstavčiat Golyás. Okresný
úrad ako odvolací orgán potvrdil závery prezentované žalobcovi stavebným úradom - obcou Okoč od
roku 2017, s tým že: Navrhovaná stavba „Farma odstavčiat - Golyás“ podľa priloženej dokumentácie v
kat. ú. O. H. je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce Okoč. Žalobca nemal povinnosť

doručiť žiadosť úradu inšpekcie životného prostredia. Celé konanie viedol so stavebným úradom.
Žalobca súhlasí s tým, že stratil o nehnuteľnosti záujem, keď napriek enormným investíciám a snahe
stavebný úrad nepovolil plánovanú stavbu farmy odstavčiat v kúpených nehnuteľnostiach. To bol jediný
účel kúpy nehnuteľností, a strany si to explicitne vymienili v kúpnej zmluve aj jej dodatkoch. Práve
preto strany legitímne a legálne dohodli právo spätného predaja, ktoré žalobca v súlade so zmluvnými

dojednaniami a Občianskym zákonníkom neskôr zrealizoval. Výkon práva (práva spätného predaja)
v súlade so zmluvou a jej dodatkom č. 2 nepredstavuje nepoctivé konanie. Žalovaná uvádza, že
hypotéza kúpnej zmluvy a dodatku 2 hovorí o povolení stavby špecifikovanej v článku I. kúpnej zmluvy.
V článku I. vraj však o žiadnej stavbe žalobcu nie je ani zmienka. Ide o nový argument, ktorý žalovaná
nepoužila v prvoinštančnom konaní ani v odvolaní. Žalobca poukazuje na to, že v článku I. Kúpnej

zmluvy sú špecifikované stavby zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. O. H. tvoriace súčasne existujúci
hospodársky dvor, ktorý kúpil od žalovanej. Predmetom stavebného konania mala byť rekonštrukcia
farmy ošípaných Golyás (t.j. stavieb uvedených v čl. I. Kúpnej zmluve), čo vyplýva z článku II. bod 3.
kúpnej zmluvy, ako aj z nového článku II. bod 3 dohodnutého v dodatku č. 2. Je to zrejmé aj z rozhodnutík územnému a stavebnému konaniu, kde stavebný aj nadriadený orgán opisujú, že predmetom konania
je stavba „FARMA ODSTAVČIAT-Golyás“. Faktúra za projektovú dokumentáciu nehovorí o „nejakej
stavbe“. Žalobca predložil ako dôkazy 3 faktúry z roku 2017 a 2018 vystavené žalobcovi dodávateľom

A. P. Q. - U.. V predmete faktúr na sumy 36.600,- eur, 50.400,- eur a 5.820,- eur je dostatočne jasný
popis dodania „Vyhotovenie architektonickej štúdie a projektu pre územné rozhodnutie na akciu „Farma
odstavčiat Gólyás“, vyhotovenie PD pre stavebné povolenie na akciu „Farma odstavčiat Gólyás“ na
základe objednávky, vyhotovenie PD pre stavebné povolenie: zmena PD ÚK, zmeny v súvisiacich
stavebných objektoch na akciu „Farma odstavčiat Gólyás“. Spolu s faktúrami predložil žalobca aj

objednávky.Žalovanátietodôkazyvprvoinštančnomkonaní nespochybnila.Oprojektovejdokumentácii
k farme Golyás sa jasne vyjadril aj starosta obce Okoč v zápisnici z obecného zastupiteľstva. V
súlade s hospodárnosťou konania žalobca projektovú dokumentáciu nepredložil a nechcel zaťažovať
okresný súd dôkazmi, ktoré nie sú nevyhnutné. Žalobca predložil originál dodatku č. 2 na pojednávaní
a zblízka sa s ním oboznámil aj právny zástupca žalovanej. Žalobca poskytol plnú súčinnosť, pričom je
štandardné, že originály zmlúv nie sú prílohami súdnych spisov ale ponechávajú si ich strany vo svojej

dispozícii, a predkladajú ich súdu a protistrane len k nahliadnutiu. Uniesol dôkazné bremeno a preukázal
doručenie výzvy doručenkou k zásielke, a tiež listom Slovenskej pošty a.s. z 11.09.2020, v ktorom pošta
uviedla, že zásielka bola dodaná dňa 08.07.2019, a prevzal ju oprávnený prijímateľ, matka adresátky.
Z potvrdenia pošty je nepochybné, že zásielka sa dostala do sféry dispozícii žalovanej 08.07.2019,
táto skutočnosť zakladá ďalšie následky a povinnosti žalovanej. Žalovaná nevysvetlila, prečo všade

uvádza adresu: D. XXXX/XX, XXX XX E. C., ako adresu svojho trvalého pobytu na zmluvné dokumenty,
plnomocenstvá, keď tvrdí, že dlhodobo žije na inej adrese. Okresný súd správne vyhodnotil skutkový
stav, keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaná musela disponovať výzvou, keďže jej
advokát JUDr. Milan Bányi na ňu odkazoval v jeho výzve z 24.07.2019. Žalovaná pri výsluchu potvrdila,
že nemala nikdy problémy s doručovaním zásielok poštou na danú adresu (str. 16 rozsudku). Tvrdenia

žalovanej o priebehu jej výsluchu sú v rozpore s priebehom pojednávania zo dňa 28.11.2023, keď zo
zápisnice vyplýva, že žalovaná hneď na druhú otázku advokáta žalobcu odpovedala, že si nepamätá, a
na tretiu otázku uviedla, že nevie odpovedať. Konkrétne ide o odpovede: Nepamätám si či manžel opatril
Dodatok č. 2 pečiatkou spoločnosti, neviem odpovedať na otázku, či evidujem úhradu časti kúpnej ceny
100.000,- eur z 10.07.2018. Na štvrtú otázku, či zisťovala prečo jej prišla suma 100.000,- eur na účet,

odpovedala, že nie. Z obsahu je zrejmé, že išlo o podstatné otázky, na ktoré sa právny zástupca žalobcu
pýtalhneďnazačiatkujejvýsluchu,keďnemalabyťprečounavená.Vprípadeakmaljejprávnyzástupca
za to, že ide o otázky nepodstatné, prípadne nesúvisiace s vecou, mohol ich na pojednávaní namietať.

11. Žalovaná podaním doručeným dňa 17.09.2025 (čl. 661) uviedla, že žalobca sa podanou žalobou

dožaduje nahradiť prejav vôle žalovanej na kúpnej zmluve, predmetom ktorej má byť spätný odplatný
predaj nehnuteľného majetku (všetkých stavieb a pozemkov) zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
k. ú. O. H. žalovanej, pričom aktuálne je tento nehnuteľný majetok ešte stále vo vlastníctve žalobcu,
a teda chce, aby sa žalovaná za odplatu stala opäť majiteľkou tohto nehnuteľného majetku. Žalobca
sa tento nehnuteľný majetok rozhodol, na konci leta roku 2025, zaťažiť záložným právom (niektorej

z Q. G. podnikajúcich na slovenskom trhu). Aktuálne je vkladové konanie vedené na Okresnom
úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor V-3988/2025 prerušené. Plomba o prebiehajúcom vkladovom
konaní o povolení vkladu záložného práva je vyznačená aj na liste vlastníctva č. XXXX.
Zo správania sa žalobcu je tak zrejmé, že v skutočnosti nezamýšľa tento nehnuteľný majetok spätne
odpredať žalovanej a potvrdzuje sa tak, že žaloba je šikanózna a žalobca iba simuluje svoj záujem

o spätný predaj nehnuteľnosti žalovanej. Pri posudzovaní odvolania žalovanej žiada, aby odvolací
súd zobral do úvahy uvedené novoty, a aby sa dopytoval u žalobcu, prečo zriaďuje záložné právo k
nehnuteľnému majetku, ktorého sa tak vehementne snaží zbaviť a odpredať ho späť žalovanej. Pripojila
informatívny výpis z LV č. XXXX, k. ú. O. H. zo dňa 16.09.2025, informáciu o prerušení konania č.
V-3988/2025, OÚ DS, katastrálny odbor získaná dňa 16.09.2025.

12. Žalobca podaním zo dňa 02.10.2025 (čl. 669) uviedol, že tzv. novoty, ktoré uviedla žalovaná
nezmenili skutkový ani právny stav veci a nemajú vplyv na konanie. Žalobca konal v dobrej viere,
okamžite odstránil akékoľvek riziko zaťaženia predmetných nehnuteľností a tým zabezpečil, že
neexistuje žiadne právne alebo faktické ohrozenie práv žalovanej. Z dôvodu nedávneho výskytu

slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky došlo v roku 2025 k obmedzeniu obchodnej činnosti
žalobcu a dočasnej nemožnosti predaja ošípaných. Žalobca túto situáciu potreboval finančne preklenúť
a to prostredníctvom podnikateľského úveru. Za týmto účelom uzatvoril žalobca ako dlžník a F. G.
P. K. B. H., B. ako veriteľ zmluvu o úvere (Zmluva o úvere). V nadväznosti na Zmluvu o úvere bolanásledne uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva na väčšinu nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu (Zmluva o zriadení záložného práva). Prípravu zmluvnej dokumentácie pripravovala F. G., nie
žalobca. Pri podpise predmetných zmlúv si žalobca neoveril (a neuvedomil), že predmetom záložného

právasúajnehnuteľnostievidovanénalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.O.H.,ktorésúpredmetomkonania.
Predmetom záložného práva boli stovky nehnuteľností zapísané na viac ako 230 listoch vlastníctva.
Ihneď po zistení, že predmetné nehnuteľnosti sa omylom stali predmetom Zmluvy o zriadení záložného
práva, vykonal žalobca okamžité kroky na nápravu. Konanie o návrhu na vklad bolo prerušené. Dňa
22.09.2025 uzatvoril žalobca s F. G. dodatok č. 2 ku Zmluve o zriadení záložného práva, v zmysle

ktorého sa mení rozsah zálohu tak, že predmetom záložného práva nie sú pozemky evidované na liste
vlastníctva č. XXXX, k.ú. O. H., ktoré sú predmetom súdneho konania (Konkrétna špecifikácia parciel
je uvedená v čl. II dodatku č. 2). V rovnaký deň, t.j. 22.09.2025 podal spolu s F. G. na Okresný úrad
Dunajská Streda, katastrálny odbor opravu návrhu na vklad záložného práva pod č.k. V-3988/2025. V
oprave návrhu strany ozrejmili, že predmetné nehnuteľnosti z kat. územia O. H. nebudú predmetom
záložného práva. V nadväznosti na podanú opravu návrhu bola plomba o prebiehajúcom vkladovom

konaní z LV č. XXXX už odstránená, a to 01.10.2025. Vkladové konanie (V-3988/2025) bolo prerušené,
žiadne záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach nevzniklo, keďže nebolo zapísané v katastri
nehnuteľností, ani nevznikne, keďže žalobca uzavrel dodatok k záložnej zmluve, opravil návrh na vklad
záložného práva a vylúčil z neho predmetné nehnuteľnosti v kat. ú. O. H.. Na LV č. XXXX už žiadne
zmeny neprebiehajú ani sa nebudú zapisovať. Zdôraznil, že predmetné nehnuteľnosti nemá v úmysle

predať (okrem žalovanej, v zmysle podanej žaloby), ani ich nijakým spôsobom scudziť alebo zaťažiť,
keďže majú byť hneď po právoplatnom skončení súdneho konania prevedené späť na žalovanú. Pripojil
Dodatok č. 2 ku Zmluve o zriadení záložného práva z 22.09.2025, Opravu návrhu na vklad záložného
práva z 22.09.2025, List vlastníctva č. XXXX z 02.10.2025.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP v spojení s § 360 ods. 2 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§

365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom I. výroku a aj v závislých výrokoch II. a III. vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

14. Predmetom konania na okresnom súde bola požiadavka žalobcu nahradil prejav vôle žalovanej ako
kupujúcej na uzatvorenie kúpnej zmluvy (v pripojenom znení kúpnej zmluvy, ktorá tvorí súčasť žaloby),
ktorou by žalobca previedol na žalovanú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O. H.,
vedené na LV číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda , katastrálny odbor, parcely registra „C“
číslo 1618/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 581 m2, parcela číslo 1618/6 zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 6196 m2, parcela č. 1618/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 958 m2, parcela
číslo 1618/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2620 m2, parcela č. 1618/9 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 8512 m2, parcela číslo 1618/10 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 12 m2,
parcela číslo 1618/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parcela číslo 1618/12 zastáva
plocha a nádvorie o výmere 62 m2parcela číslo 1619 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 metrov

štvorcových, parcela číslo 1602 stavaná plocha a nádvorie o výmere 1009 m2, parcela číslo 1620
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 963 m2 a parcela č. 1625/2 zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 20 m2, ako aj stavby súpisné č. XXX maštaľ pre teľatá, XXX, silážny žľab, XXX mliečnica a
kravín a XXX, maštaľ pre kone.

15. Rozsudkom č. k. 5C/37/2020-198 zo dňa 21.09.2021 (prvý v poradí) I. výrokom súd prvej inštancie
žalobu zamietol; II. výrokom žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %;
III. výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
v samostatnom uznesení.16. Uznesením č. k. 10Co/27/2022-380 zo dňa 31.03.2023 Krajský súd v Trnave (na odvolanie žalobcu)
rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odôvodnení konštatoval, že s poukazom na obsah výzvy zo dňa 03.07.2019 (čl. 45) mal súd prvej
inštancie z tejto výzvy vychádzať (keď nebolo sporné v konaní, že táto bola žalovanej doručená,
sporným zostal deň jej doručenia žalovanej), keď sa javí, že Dodatkom č. 2 bolo okrem iného medzi
stranami dojednané iné vedľajšie dojednanie právo spätného predaja v zmysle § 51 a § 610 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň bola dojednaná aj odlišná lehota v zmysle § 610 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť od 01.06.2019 (v prípade, že príslušný orgán nevydá
stavebné povolenie, resp. integrované povolenie na stavbu špecifikovanú v čl. I ani do 31.05.2019).
Pričom zároveň boli dohodnuté aj ďalšie dve skutkové podstaty, ak vydá rozhodnutie, ktorým zamietne
vydať stavebné povolenie alebo integrované povolenie, alebo zastaví konanie o vydaní stavebného
povolenia alebo integrovaného povolenia. Výzva zo dňa 03.07.2019 sa viaže ku skutkovej podstate,
že stavebné povolenie (resp. integrované povolenie) nebolo (ku dňu výzvy) vydané. Uvedené v tomto

odseku je však relevantné za predpokladu, že Dodatok č. 2 bol medzi stranami sporu platne dojednaný.
Okresný súd síce v napadnutom rozsudku vychádza z toho, že Dodatok č. 2 bol dojednaný dňa
04.07.2018, avšak v súvislosti s týmto svojím záverom opomenul, že žalovaná v podaní (replika) zo dňa
17.02.2021 poprela uzavretie tohto dodatku (otázkou posúdenia, či žalovaná účinne toto svoje tvrdenie
podľa § 151 CSP, čím sa okresný súd už nezaoberal).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej je
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobe vyhovel (nahradil prejav
vôle žalovanej ako kupujúcej na uzatvorenie kúpnej zmluvy), II. výrokom žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %, III. výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

18. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Keďže súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach primerane odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto

odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

19. Vo vzťahu v odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne
zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale
aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote

na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z
hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

20. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní
zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom

spore žalovanú). Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolanie
musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363 CSP), čo znamená,
že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom

konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný
využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu
argumentáciukonkrétnepochybenia,vytýkanésúduprvejinštancievrámcidanéhoodvolaciehodôvodu.

21. V odvolaní žalovaná označila ako odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP.

22. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následoknesprávne rozhodnutie. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie
sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie, napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní

súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z
prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods. 2 CSP), ale aj § 171 ods. 1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods. 2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných

otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené.
Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade
s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako

účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný
v rozpore s § 204 CSP a podobne. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej manudukčnej
(poučovacej povinnosti) povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie
nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a
podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

Odvolací súd poukazuje na to, že nestačí len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné
ho identifikovať, t. j. uviesť v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľka vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu, čo však v danom prípade z odvolania nevyplýva, keď odvolateľka vo vzťahu k
označenému odvolaciemu dôvodu nevysvetlila, či a prípadne v čom konkrétne je podľa jej názoru
naplnený uvedený odvolací dôvod. S poukazom na uvedené odvolateľka znemožnila odvolaciemu súdu

(ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi § 380 CSP) prieskum napadnutého rozsudku v kontexte (iba)
formálne uvedeného odvolacieho dôvodu (písm. d/). Na uvedený záver už nemá vplyv, že žalovaná (až)
vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej z opatrnosti (okrem iného) uviedla, že odvolací
dôvod súvisí s nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku a to tým skôr, že vada nepreskúmateľnosti
spadá pod iný odvolací dôvod (písm. b/), ale predovšetkým tvrdenú vadnosť žalovaná uviedla už po

odvolacej lehote (§ 362 ods. 1 CSP).

23. V kontexte odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené), odvolací súd poukazuje na to, že v odvolaní žalovaná neuviedla žiadny

prostriedokprocesnejobrany,ktorýneboluplatnenýpredsúdomprvejinštancie.Odvolacísúdpoukazuje
aj na to, že prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366
písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich
v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej viny. Pokiaľ žalovaná až vo vyjadrení
k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu (teda po uplynutí odvolacej lehoty) uplatnila prostriedok procesnej

obrany, tvrdenie, že v článku I predmetnej zmluvy nie je zmienka o žiadnej stavbe žalobcu (je tam
iba zmienka o existujúcich stavbách, ktoré žalovaná predala žalobcovi kúpnou zmluvou) nejedná sa
o novotu, uvedené platí aj vo vzťahu k listinám informatívny výpis z LV č. XXXX, k. ú. O. H. zo dňa
16.09.2025 a informácia o prerušení konania č. V-3988/2025 zo dňa 16.09.2025. S ohľadom na uvedené
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP nebol naplnený.

24. Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).25. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu, a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci, po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

26. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

27. Podľa § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj
iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu

založeného kúpnou zmluvou, ods. 2 pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a
podmienky najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto
lehote neuplatnil.

28. Ustanovenie § 610 Občianskeho zákonníka vypĺňa priestor, ktorý vznikol tým, že zákonodarca

výslovne upravil ako vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve len tie dojednania, ktoré sa v praxi využívajú
najčastejšie, t. j. výhradu vlastníctva (§ 601), predkupné právo (§ 602-606) a právo spätnej kúpy (§
607-609). Zmluvné strany si však môžu dohodnúť aj akékoľvek ďalšie dojednanie, ktoré bude mať
charakter výhrad a podmienok, spôsobujúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou,
najčastejšie pôjde o výhradu spätného predaja, výhradu lepšieho kupca, kúpu na skúšku či opčnú

zmluvu. Spoločným znakom a zároveň spoločnou podmienkou pre všetky typy vedľajších dojednaní
dohodnutých podľa § 610 Občianskeho zákonníka je ich obligatórna písomná forma.

29. Ustanovenie § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje výlučne lehotu trvania dohodnutých
výhrad, preto aj týmto ustanovením pripustená možnosť zmluvných strán dohodnúť sa inak, sa týka

iba dohody o inej ako jednoročnej lehote trvania výhrad, pričom vzhľadom na obligatórnu písomnú
formu vedľajších zmluvných dojednaní (§ 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka) aj táto „iná“ dohoda
účastníkov musí mať zo zákona písomnú formu a jej platné dojednanie nemožno vyvodzovať iba z
úmyslu zmluvných strán vyplývajúceho z komplexného obsahu zmluvy. Uvedené ustanovenie má teda
dispozitívnu povahu a strany si môžu dojednať dĺžku lehoty na uplatnenie práva odlišne od zákona.

30. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie (o vyhovení žalobe) na tom právnom názore, že
vzhľadom na nesúhlas žalovanej so spätným predajom nehnuteľnosti v súlade s § 610 ods. 2
Občianskeho zákonníka nahradil súhlas žalovanej k zápisu spätného prevodu nehnuteľností do
vlastníctva žalovanej. Pričom vychádzal zo záveru, že v zmysle dodatku č. 2 sa lehota na zabezpečenie

stavebného povolenia mala predĺžiť do 31.05.2019 a zároveň ním boli dohodnuté aj ďalšie dve skutkové
podstaty, ak vydá rozhodnutie, ktorým zamietne vydať stavebné povolenie alebo integrované povolenie,
alebozastavíkonanieovydanístavebnéhopovoleniaalebointegrovanéhostavebnéhopovolenia.Výzva
zo dňa 03.07.2019 sa viaže ku skutkovej podstate, že stavebné povolenie (resp. integrované povolenie)
nebolo (ku dňu výzvy) vydané. Keďže dodatkom č. 2 bolo okrem iného medzi stranami dojednané iné

vedľajšie dojednanie právo spätného predaja v zmysle § 51 a § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom zároveň bola dojednaná aj odlišná lehota v zmysle § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorá začína plynúť od 01.06.2019, v prípade, že príslušný orgán nevydá stavebné povolenie, resp.
integrované v zmysle § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak lehota na predloženie výzvy na spätné
odkúpenie nehnuteľností uplynula až 1 rok po dohodnutom dátume, t.j k 01.06.2020, v ktorej lehote

výzva na spätný predaj nehnuteľnosti bola doručená žalovanej.

31. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísanýkonajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

32. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu, písomný prejav platí až od
podpisu. Podpisom fyzickej osoby je napísanie mena fyzickej osoby jej vlastnou rukou. Z hľadiska
identifikácie podpísanej osoby je náležitosť vlastnoručného podpisu splnená aj vtedy, ak ide len o podpis
priezviskom alebo jeho skratkou (šifrou) všade tam, kde je identita podpisujúceho nesporná a kde je

také podpisovanie obvyklé.

33. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona
(ex lexe), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne
účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného
právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z

úradnej povinnosti. To však platí len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo.

34. Žalovaná zotrvala na námietke, že Dodatok č. 2. ku kúpnej zmluve nebol nikdy platne uzatvorený.

35. K námietke v odseku 34 odvolací súd poukazuje na odôvodnenie odseku 31 napadnutého rozsudku,
vktoromokresnýsúduzavrel,žeDodatokč.2bolplatneuzavretý.Prvoinštančnýsúdmalzapreukázané
vykonaným dokazovaním, že Dodatok č. 2 má v texte dátum 04.07.2018, avšak Dodatok mal žalobca
podpísať najskôr 08.07.2018 (o čom svedčili doklady o neprítomnosti konateľa žalobcu na území
Slovenska v čase od 04.07. do 08.07.2018). To že došlo k určitým zmenám v Dodatku č. 2 ohľadom

dátumov,potvrdilajsvedokT.C.(zápisnicaopojednávanídňa28.11.2023načl.522–pozn.odvolacieho
súdu), keď uviedol, že nejaké zmeny ohľadom dátumov sa robili, konkrétne aké už si nepamätal.
Rovnako tak žalovaná, najprv poprela v písomnom vyjadrení k žalobe, neskôr vo svojej výpovedi
potvrdila, že dodatok bol doručený obdobne ako ostatné časti zmluvy emailom (zo dňa 04.07.2018 –
pozn. odvolacieho súdu) do jej emailovej schránky, ktorý mala dňa 05.07.2018 preposlať na emailovú

adresu manžela (svedka – pozn. odvolacieho sudu). Tiež tvrdila, že v prítomnosti manžela bol z
jej počítača ňou vytlačený (Dodatok č. 2 – pozn. odvolacieho súdu) a opatrený pečiatkou jej firmy,
manželom, bez podpisu. Rovnako to tvrdil aj svedok C., ktorý takto pripravenú zmluvu mal odovzdať R.
J., s ktorým vo väčšej miere jednal. Okresný súd tiež konštatoval, že žalobca predložil originál dodatku
č. 2 (na pojednávaní dňa 15.02.2024 na čl. 571 - pozn. odvolacieho súdu), z ktorého bolo zrejmé, že

na zmluve boli uvedené všetky podpisy zúčastnených. Okresný súd konštatoval, že tvrdenie žalovanej,
že všetky podpisy na zmluve sú rovnakým atramentom, nesvedčili o pochybnostiach o pravosti podpisu
žalovanej na Dodatku č. 2, berúc do úvahy výzvu žalovanej adresovanú žalobcovi, koncipovanú JUDr.
Milanom Bányim, v ktorej sa konkrétne odvoláva na platné dojednania v kúpnej zmluve a v Dodatku č.
2, keď žalovaná reagovala na návrh Dodatku č. 3 predložený žalobcom. Bolo nesporné, že žalovaná

splnomocnila JUDr. Bányiho v júli 2019 na napísanie výzvy a uviedla rozhodujúce doklady na ktoré
sa odvolal. Tiež prvoinštančný súd uviedol, že hoci žalovaná v priebehu konania podotkla, či nedošlo k
zneužitiu jej podpisu (vo výpovedi označenej v odseku 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedla,
že Dodatok č. 2 nepodpísala – pozn. odvolacieho súdu), nežiadala vykonanie znaleckého úkonu na
preverenie pravosti podpisu na zmluve, čo svedčí o tom, že o svojich tvrdenia zjavne pochybovala.

Správanie sa strán a ich úkony jasne preukazujú, že konali v presvedčení, že zmluva a oba jej dodatky
sú platné a účinné. Okresný súd neakceptoval tvrdenia (svedka), že zmluva sa uzatvárala medzi firmami
žalobcu a žalovanej, keď ani z obsahu zmluvy a dodatkov takéto skutočnosti nevyplývajú, žalovaná
bola označená ako fyzická osoba. Tiež nehnuteľnosti boli vedené výlučne na žalovanú, nie na jej
spoločnosť. Zároveň okresný súd uzavrel, že Dodatok č. 2 bol podpísaný žalovanou, najskôr 04.07.2018

až 05.07.2018 a žalobcom najskôr dňom 08.07.2018, o ktorých zmenách v dátumoch spomenul aj
svedok C., čo svedčí o tom, že na Dodatku č. 2 dátum 04.07.2018 nemohol byť dátumom uzavretia
dodatku, keď nedošlo v ten deň k jeho akceptácii druhou zmluvnou stranou.

36. S ohľadom na uvedené v odseku 35 nemôže obstáť argument, že okresný súd neustálil, kedy malo

prísťkúdajnémuuzatvoreniuDodatkuč.2aani,akoakdemalodôjsťkjehopodpisuzostranyžalovanej.37. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

39. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40. V zmysle § 153 CSP civilné sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená
to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,
ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia

procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany
sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

41. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej

koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania,
čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany
sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom
chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe,
túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné

a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na
skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí sa na ne akoby neboli
uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154
CSP). Sudcovská koncentrácia sa neuplatní v sporoch s ochranou slabšej strany, okrem výnimky, ak je
spotrebiteľ v konaní zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).

42. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť môže strana v závislosti od jej procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe,
vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní

pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a
vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane
sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také

rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou,
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

43. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako

vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

44. Súd vykonáva dokazovanie zásadne na návrh strán sporu. Avšak v danej veci napriek tvrdeniu
žalovanej,žeDodatokč.2nepodpísala,napreukázanieuvedenéhonenavrhlavykonaťdôkaz–znalecké
dokazovanie, čo ani v odvolaní nenamieta. S ohľadom na uvedené v konaní nebolo preukázané, žežalovaná Dodatok č. 2 nepodpísala (tak ako to tvrdila), preto obstojí záver okresného súdu o platnosti
Dodatku č. 2.

45. Žalovaná namietala, že žalobca odmietol originál dodatku založiť do súdneho spisu, iba ho priniesol
ukázať na jedno zo súdnych pojednávaní (z obsahu nahrávky nevyplýva, že odmietol, 15.02.2024 na
čl. 571).

46. Námietka v odseku 45 neobstojí, keď z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 15.02.2024 (čl. 571)

ani z nahrávky z pojednávania (ktorú si odvolací súd vypočul) nevyplýva, že by žalobca (prostredníctvom
právneho zástupcu) odmietol založiť originál Dodatku č. 2 (ktorého kópia je založená na čl. 18), naopak
na pojednávaní bol originál predložený k nahliadnutiu aj právnemu zástupcovi žalovanej a následne bol
originál vrátený právnemu zástupcovi žalobcu. Následne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany
nepredniesli.Zároveňodvolacísúdpoukazujenato,žežalovanánerozporovala,žebysakópiazaložená
na čl. 18 odlišovala od originálu Dodatku č. 2, ale predovšetkým žalovaná počas konania nenavrhla

znalecké dokazovanie vo vzťahu k Dodatku č. 2 (ohľadom podpisu žalovanej), teda založenie originálu
Dodatku č. 2 by za uvedenej procesnej situácie bolo zjavne nadbytočné. K uvedenému odvolací súd ešte
dopĺňa, že hoci žalovaná v odvolaní poukázala na to, že z obsahu reakcie žalovanej zo dňa 24.07.2019
na list žalobcu zo dňa 11.06.2019 okrem iného vyplýva, že žalovaná popierala uzatvorenie dodatku č. 2
(alebo dodatku č. 3) ku kúpnej zmluve, uvedené nemôže byť dôkazom o tom, že žalovaná dodatok č. 2

nepodpísala, keďže žalovaná v konaní ohľadom uvedeného tvrdenia neuniesla dôkazné bremeno (ani
k uvedenému tvrdeniu nenavrhla vykonať dokazovanie – znalecký posudok).

47. Žalovaná namietala aj, že prvoinštančný súd nereflektoval fakt, na ktorý poukázala, že dodatok č.
2 v origináli je podpísaný rovnakým atramentom, čiže rovnakým perom zo strany žalobcu a žalovanej,

ktorá sa nikdy so zástupcami žalobcu nestretla, žalobca nikdy netvrdil, že by k podpisu prišlo v rovnaký
deň, na rovnakom mieste a rovnakým perom.

48. K námietke v odseku 47 odvolací súd poukazuje na záver okresného súdu v odseku 31 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že tvrdenie žalovanej, že všetky podpisy na zmluve sú rovnakým atramentom,

nesvedčili o pochybnostiach pravosti podpisu žalovanej na dodatku č. 2, berúc do úvahy výzvu žalovanej
adresovanú žalobcovi, koncipovanú JUDr. Bányim (zo dňa 24.7.2019 – pozn. odvolacieho súdu).
Odvolací súd dopĺňa, že žalovaná nepreukázala v konaní svoje tvrdenie, ktorým spochybňovala podpis
na Dodatku č. 2, teda v konaní bolo preukázané, že Dodatok č. 2 podpísala.

49. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné
teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie,
nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá

postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
(akt. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016), podľa ktorého súd hodnotí
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie
dôkazovbybolomožnévytknúťsúduprvejinštancievprípade,akbyzobraldoúvahyskutočnosti,ktoréz

vykonanýchdôkazovaleboprednesovstránnevyplynuli,aleboinaknevyšlivkonanínajavo,prípadne,že
by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní
najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický
rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

50. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

51. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina

alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv.
váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie
princípu voľného hodnotenia dôkazov.52. Dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 132 OSP znení
platnom do 30.06.2016, § 191 CSP v znení účinnom od 01.07.2016). Pri hodnotení dôkazov súd v

zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania teda súd
musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť
tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska
pravdivosti. Pričom pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, ako sa jeho

výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /ne/zaujatosť svedka. V
kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne
procesnej aktivite sporových strán.

53. Žalovaná považuje svoju výpoveď a výpoveď svedka v kľúčových veciach za identické.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola vypočutá na pojednávaní dňa 28.11.2023 (zápisnica
o pojednávaní na čl. 520), rovnako ako svedok T. C., a to za účasti právnych zástupcov strán sporu,
pričomobsahvýpovedežalovanejuviedolokresnýsúdvodseku10odôvodnenianapadnutéhorozsudku
a obsah výpovede svedka v odseku 11 odôvodnenia.

55. S poukazom na argument žalovanej v odseku 54 odvolací súd konštatuje, že žalovaná neuviedla,
v ktorých konkrétnych kľúčových veciach, bola jej výpoveď identická s výpoveďou svedka. K uvedenému
však odvolací súd poukazuje na záver okresného súdu v odseku 31 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, že žalovaná vo výpovedi potvrdila, že dodatok bol doručený obdobne ako ostatné časti zmluvy
emailom do jej emailovej schránky, ktorý mala dňa 05.07.2018 preposlať na emailovú adresu manžela,

že v prítomnosti manžela bol z jej počítača ňou vytlačený a opatrený pečiatkou jej firmy manželom, bez
podpisu.RovnakototvrdilajsvedokC.,ktorýtaktopripravenúzmluvumalodovzdaťosobeR.J.,sktorým
voväčšejmierejednal.Odvolacísúddopĺňa,žeDodatokč.2,ktorýsvedokodovzdalneobsahovalpodpis
žalovanej, keď žalovaná výslovne uviedla, že Dodatok č. 2 nepodpísala, svedok uviedol, že podpis na
pečiatke žalovanej nie je žalovanej. Keď však žalovaná, ktorá spochybňovala pravosť svojho podpisu na

Dodatku č. 2, nenavrhla dôkaz – znalecké dokazovanie, je nutné vychádzať z toho, že podpis žalovanej
je jej pravým podpisom. V kontexte výpovede žalovanej ako aj svedka odvolací súd konštatuje, že tieto
dôkazy neozrejmili skutočnosť nepodpísania dodatku žalovanou, ktorá nemala k Dodatku č. 2 žiadne
výhrady (zápisnica o pojednávaní dňa 28.11.2023).

56. Podľa žalovanej nevedno, že na základe čoho vyhodnotil okresný súd výpoveď žalovanej a svedka
T. C. ako nedôveryhodnú a naopak, tvrdenia žalobcu, ktorý roky nepravdivo tvrdil, že dňa 04.07.2018
došlo k uzatvoreniu Dodatku č. 2, označil za hodnoverné.

57. K námietke v odseku 56 dáva odvolací súd po pozornosti, že okresný súd v odseku 32 odôvodnenia

napadnutého rozsudku konštatuje, že žalovaná musela disponovať výzvou (zo dňa 03.07.2019 – pozn.
odvolacieho súdu), svedčí o tom odpoveď JUDr. Milana Bányiho zo dňa 24.07.2019, ktorou reagoval
na výzvu zo dňa 03.07.2019. Pričom odpoveď zo dňa 24.07.2019 obsahuje presné údaje odvolávajúce
sa výzvu žalobcu zo dňa 03.07.2019, s ktorou sa mohol JUDr. Milan Bányi oboznámil po jej predložení.
Tvrdenie svedka, že doklad (výzvu zo dňa 03.07.2019) videl v spise neobstojí. Okresný súd považoval

uvedené tvrdenia za nevierohodné, v rozpore s existujúcimi listinnými dôkazmi. Z uvedeného vyplýva, že
okresný súd hodnotil výpoveď žalovanej a svedka vo vzťahu k skutočnosti o doručovaní výzvy žalobcu
zo dňa 03.07.2019 žalovanej, pričom v súvislosti s touto skutočnosťou nevyjadroval k hodnoteniu
vierohodnosti tvrdeniam žalobcu. I keď možno prisvedčiť tomu, že žalobca pôvodne tvrdil v konaní,
že k uzatvoreniu Dodatku č. 2 došlo dňa 04.07.2018, vykonaným dokazovaním mal okresný súd

preukázané, že dátum uvedený na Dodatku č. 2 (04.07.2018) nie je dňom jeho uzavretia. S ohľadom
na uvedené námietka nemohla obstáť.

58. Podľa žalovanej okresný súd obhajuje doručovanie výzvy žalovanej tým, že vraj má volať svoju
svokru „mama“, prípadne, že Slovenská pošta, a.s. a jej doručovateľ ju tak má volať, čím si dotvoril

skutkový stav. Ak nie je doručovanie vykonané lege artis, a teda je v rozpore s Poštovým poriadkom, má
sa za to, že z nepráva právo vzniknúť nemôže. Navyše, keby aj neprevzala poštu matka žalovanej, ale
jej svokra, tak ani svokra nie je a ani nikdy nebola oprávnenou osobou na prevzatie pošty adresovanej
doporučene žalovanej v zmysle Poštového poriadku.59. K námietke v odseku 58, odvolací súd konštatuje, že v odseku 32 odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresný súd vyjadril záver ku skutočnosti, či a kedy bola žalovanej doručená výzva žalobcu zo

dňa 03.07.2019, keď uzavrel, že to bolo dňa 08.07.2019. Vychádzal z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s.
zo dňa 11.09.2020 (zásielku prevzal oprávnený prijímateľ – matka adresátky). Konštatoval, že adresa
firmy žalovanej bolo totožná s adresou jej svokry (E. C., D. F. S. XX). Tiež poukázal na tvrdenie svedka
(mylne uviedol žalovanú), že zásielky žalovanej na adrese E. C., D. F. S. XX preberá svokra (žalovanej),
resp. sa hádžu do schránky, doporučené zásielky, na základe oznámenia si preberala na pošte. Odvolací

súdpoukazujeajnatvrdeniesamotnejžalovanej,ženemalažiadnyproblémsdoručovanímdoporučenej
pošty na adresu D., E. C., ako aj skutočnosť, že na kúpnej zmluve ako aj v Dodatkoch č. 1 a č. 2
má žalovaná ako predávajúca uvedenú adresu (trvalého pobytu) E. C., D. XXXX/XX. Okresný súd sa
teda nestotožnil s tvrdením žalovanej, že zásielku (list žalobcu zo dňa 03.07.2019) neprevzala, keď mal
za to, že zásielku prevzala osoba, ktorá aj dovtedy zásielky žalovanej preberala, a žalovaná ako už
je uvedené, potvrdila, že s doručovaním zásielok nemala žiaden problém. Na podporu uvedeného, že

žalovaná disponovala listom zo dňa 03.07.2019 dôvodne poukázal na list JUDr. Milana Bányiho zo dňa
24.07.2019, z ktorého obsahu vyplýva, že reaguje na výzvu žalobcu zo dňa 03.07.2019. Teda žalovaná
najneskôr k 24.07.2019 disponovala výzvou žalobcu zo dňa 03.07.2019.

60. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že žalobca do 31.05.2018 nepožiadal

príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia a dokonca ani len územného rozhodnutia ako
podmienky pre vydanie následného stavebného povolenia. To znamená, že nebola, ani len teoreticky
nemohla byť splnená hypotéza na vznik práva žalobcu na „spätnú kúpu“. Žalobca až dňa 11.10.2021
požiadal obec Okoč o vydanie stavebného povolenia a následne dňa 22.11.2021 požiadal obec Okoč
o vydanie územného rozhodnutia.

61. Námietku v odseku 60 nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Okresný súd správne uzavrel,
že v zmysle Dodatku č. 2 sa lehota pre stavebné povolenie predĺžila do 31.05.2019, a zároveň
si zmluvné strany dojednali odlišnú lehotu v zmysle § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá
začína plynúť od 01.06.2019. Pričom ani odvolateľka nenapadla odvolaním záver okresného súdu, že

lehota na predloženie výzvy na spätné odkúpenie nehnuteľnosti uplynula k 01.06.2020. Hoci žalovaná
namietala doručenie výzvy žalobcu zo dňa 03.07.2019, aj odvolací súd mal za to, že uvedená výzva
sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, a to najneskôr dňa 24.07.2019, s poukazom na obsah
výzvy JUDr. Milana Bányiho, k čomu sa už odvolací súd vyjadril vyššie. Dodatok č. 2 obsahuje
dohodu o ďalších dvoch skutkových podstatách, ak vydá rozhodnutie, ktorým zamietne vydať stavebné

povolenie alebo integrované povolenie, alebo zastaví konanie o vydaní stavebného povolenia alebo
integrovaného povolenia. Výzva zo dňa 03.07.2019 sa viaže ku skutkovej podstate, že stavebné
povolenie (resp. integrované povolenie) nebolo (ku dňu výzvy) vydané (teda bez ohľadu na existenciu
zamietajúceho alebo zastavujúceho rozhodnutia o stavebnom povolení, resp. integrovanom povolení.
Pričom z vykonaného dokazovanie je nesporné, že ku dňu výzvy žalobcu zo dňa 03.07.2019 stavebné

povolenie vydané nebolo. O čom svedčia aj následné rozhodnutia obce Okoč z 12.01.2022, č.
252/2021/15/2022/OcU/, ktorým bolo zastavené stavebné konanie vo veci vydávania povolenia stavby
„Farma odstavčiat – Gólyás“ zo dňa 12.01.2022, Rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby
a bytovej politiky z 03.05.2022, č. OUTT- OVBP2-2022/011206-003 o zamietnutí odvolania žalobcu
a potvrdení rozhodnutia obce Okoč č. 252/2021/15/2022/OcU zo dňa 12.01.2022, Rozhodnutie obce

Okoč č. 294/837/2021/OcU zo dňa 28.12.2021 o zamietnutí územného konania o umiestnení stavby
„Farma odstavčiat-Gólyás“, Rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.
OUTT- OVBP2-2022/011203-003 z 13.04.2022 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia
obce Okoč č. 294/837/2021/OcU z 28.12.2021. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd
konštatoval, že žalobca už v čase uzavretia kúpnej zmluvy vybavoval záležitosti ohľadom stavebného

povolenia s poukazom na doklady od štátnych orgánov, ktoré rozhodovali o jeho žiadostiach od roku
2017 do 2019, v ktorých bola spomenutá aj projektová dokumentácia na stavbu špecifikovanú v čl.
I kúpnej zmluvy. Pričom v odsekoch 20 až 26 označil konkrétne listiny, ktoré žalobcovi adresovali
štátne orgány. V tejto súvislosti je dôvodné poukázať aj na to, že žalobca okrem žiadostí, ktoré označil
okresný súd v odsekoch 20 až 26, sa obrátil na Obec Okoč so žiadosťou o vyjadrenie k projektovej

dokumentácii na územné rozhodnutie pre stavbu farmy odstavčiat v lokalite Gólyás a v ďalšom podaní
zo dňa 29.11.2017 žiadal vydanie odborného stanoviska z hľadiska územného plánu obce (pričom
uvedené vyplýva zo Zápisnice z obecného zastupiteľstva Obce Okoč zo dňa 13.12.2017).62. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k argumentácii, že ak žalobca zmaril
vydanie územného a stavebného rozhodnutia tým, že v rozhodujúcej prekluzívnej lehote nevykonal
nič pre ich vydanie, tak má žalovaná za to, že aj vyplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny sa

stalo nepodmieneným a nebolo viazané na vydanie stavebného povolenia. K uvedenému odvolací
súd poukazuje na už uvedené v odseku 61, keď žalobca prakticky už v roku 2017 (kúpna zmluva
datovaná dňom 02.06.2017) aj v nasledujúcich rokoch realizoval administratívne kroky (žiadosti na
štátny orgány, projektová dokumentácia) súvisiace so stavbou „Rekonštrukcia farmy ošípaných Gólyás“,
preto nemožno súhlasiť, že zmaril vydanie územného a stavebného rozhodnutia. Pričom opäť je nutné

poukázať na to, že výzva zo dňa 03.07.2019 sa viaže ku skutkovej podstate, že stavebné povolenie
(resp. integrované povolenie) nebolo (ku dňu výzvy) vydané, z ktorej nevyplýva povinnosť podať žiadosť
o stavebné povolenie do 31.05.2019.

63. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

64. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

65. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že zo strany prvoištančného súdu je napadnutý rozsudok primerane odôvodnený v zmysle § 220 ods.
2 CSP vo vzťahu k vyhoveniu žaloby (I. výrok), je preskúmateľný. Možno však konštatovať čiastočnú

dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá však nie je v takej intenzite, ktorá
by v konečnom dôsledku mala vplyv na správnosť rozhodnutia, pričom odvolací súd postupom podľa
§ 387 ods. 3 CSP čiastočné pochybenie okresného súdu svojím rozhodnutím odstránil. S ohľadom na
uvedené podľa odvolacieho súdu nedošlo ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na
vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

66.Podľa§366Civilnéhosporovéhoporiadkuprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

67. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba

v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

68. Žalovaná až vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej uplatnila ako prostriedok
procesnej obrany tvrdenie, že v článku I predmetnej zmluvy nie je zmienka o žiadnej stavbe žalobcu
(je tam iba zmienka o existujúcich stavbách, ktoré žalovaná predala žalobcovi kúpnou zmluvou). Podľa

odvolacieho súdu sa nejedná o novotu v zmysle § 366 CSP (preto postup podľa § 384 ods. 3 CSP ani
neprichádzal do úvahy), keďže žalovaná uvedené tvrdenie uplatnila až pop uplynutí lehoty na podanie
odvolania.

69. Žalovaná podaním doručeným dňa 17.09.2025 (čl. 661) predložila nové listinné dôkazy (informatívny

výpis z LV č. XXXX, k. ú. O. H. zo dňa 16.09.2025 a informácia o prerušení konania č. V-3988/2025 zo
dňa 16.09.2025) až po uplynutí odvolacej lehoty, preto sa týmito dôkaznými prostriedkami odvolací súd
nezaoberal (nejedná sa o novoty).70. Žalobca podaním zo dňa 02.10.2025 (čl. 669) predložil nové listinné dôkazy v odvolacom konaní
až po uplynutí lehoty na podanie odvolania (odvolanie nepodal), odvolací súd sa listinami - Dodatok
č. 2 ku Zmluve o zriadení záložného práva z 22.09.2025, Oprava návrhu na vklad záložného práva z

22.09.2025, List vlastníctva č. XXXX z 02.10.2025, taktiež nezaoberal (nejedná sa o novoty).

71. Nad rámec uvedeného v odsekoch 69 a 70, odvolací súd konštatuje, že žalobca bol ku dňu
rozhodovania okresného súdu ako aj odvolacieho súdu vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX (ktoré sú predmetom predmetnej kúpnej zmluvy strán sporu).

72. Odvolací súd nepovažoval žalovanou uvádzané tvrdenia k odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1)
za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil, vrátane (závislých) výrokov II. a III. (o náhrade trov konania), nenapadnutých výslovne
žiadnou odvolacou námietkou.

73. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

74. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

76. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v tomto odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nezistil (ani
strany netvrdili) dôvody odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

77. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne).

78. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).79. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 3. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Kúpna zmluva , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025