Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011453
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8121011453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.01.2026 v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. C., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/71/2021 zo dňa 02.06.2025,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D.,

trvale bytom D. XXX, C. E.,

u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh poškodenému.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. C. za vinného z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v priebehu dňa 16.07.2019 v priestoroch autoservisu F. v obci G., okr. F., pod zámienkou možnosti
získania bankového úveru vo výške 100.000,- EUR od peňažného ústavu H. I. J. K. L. E., a. s., pobočky
zahraničnej banky osobne požiadal A. M. N. o krátkodobé poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške
10.000,- EUR slúžiacich na úhradu finančnej provízie O. D. za sprostredkovanie bankového úveru,
pričom poskytnutú sumu sa zaviazal v celom rozsahu vrátiť A. M. N. v lehote do jedného týždňa,
počas ktorého, podľa vyjadrení obvineného, malo dôjsť k schváleniu a čerpaniu bankového úveru v
prospech jeho osoby, a zároveň sa peňažné prostriedky zaviazal obvinený vrátiť aj pre prípad, ak by

k poskytnutiu bankového úveru z akýchkoľvek dôvodov nedošlo, v dôsledku čoho A. M. N. za týchto
podmienok s poskytnutím peňažných prostriedkov súhlasil a v priebehu dňa 17.07.2019 po tom, čo mu
obvinený vopred poskytol bankové údaje potrebné pre požadovaný prevod peňazí, vzápätí A. M. N.
sprostredkovane cez svoju známu zabezpečil v zmysle pokynov obvineného jednorazový bezhotovostnýprevod sumy vo výške 10.000,- EUR v prospech bankového účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedeného vo M. P. I., L. na meno N. D., avšak obvinený sa v nasledujúcom období v peňažnom
ústave H. I. J. K. L. E., a. s., pobočke zahraničnej banky o čerpanie bankového úveru a zároveň ani o

iný bankový produkt vôbec neuchádzal, a aj napriek opakovaným osobným a telefonickým výzvam zo
strany A. M. N., poskytnuté peňažné prostriedky v celom rozsahu nevrátil, pričom svoj záujem o čerpanie
bankového úveru len predstieral a už v priebehu dňa 16.07.2019 konal s vedomím, že vylákanú sumu
peňazí riadne a včas nevráti, čím takto poškodenému A. M. N., trvale bytom D. - O. Q., ulica G. R. XXX/
XX, C. D. A.. spôsobil škodu vo výške 10.000,- EUR.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona pri neexistencii
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36 a § 37 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 56
ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona samostatný peňažný trest vo výmere 2 000,- eur (dvetisíc eur). Podľa §
57 ods. 3 Tr. zákona mu pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil
náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému

povinnosť uhradiť poškodenému A. M. N. 7.000,- eur (sedemtisíc eur) a podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku
poškodeného odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Protitomutorozsudkupodalihneďpojehovyhlásenídozápisniceodvolanieokresnýprokurátor,atoproti
výroku o treste, ktorý považoval za neprimeraný a nespravodlivý. V písomných dôvodoch uviedol, že

prvostupňový súd o vine obžalovaného rozhodol v súlade s petitom v smere úpravy právnej kvalifikácie
skutku s prihliadnutím na aktuálnu novelu Trestného zákona o ustanovení o škode s tým, že za trestný
čin podvodu podľa § 221 ods. 1 hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. Uviedol, že obžalovaný bol
viackrát právoplatne odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného
súduPrešov sp.zn.1T/89/2015zprečinuporušeniaust.§276ods.1,2písm.d/Tr.zákona,začomubol

uloženýtrestodňatiaslobodypodmienečnena2rokysoskúšobnoudobouvtrvaní4rokydo01.12.2019.
Obžalovaný sa dopustil predmetného konania dňa 16.07.2019, teda počas plynutia skúšobnej doby,
ktorá bola nesprávne osvedčená dňa 02.12.2021. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol, alebo aby
odvolací súd sám rozhodol na podklade správne zisteného skutkového stavu veci.

Na základe riadne, včas a oprávnenou osobou podaného odvolania krajský súd, ako odvolací súd,
v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, avšak z iných dôvodov,
ako uviedol prokurátor.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, ktoré skutočnosti vzal tento do
úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že okresný súd vychádzal z trestnej
sadzby podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona vo výmere až na dva roky, že odsúdený predmetný trestný čin
spáchal počas plynutia skúšobnej doby, prihliadal najmä na osobu páchateľa a jeho osobné pomery a v

intenciách ust. § 38 ods. 2 Tr. poriadku konštatoval neexistenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti.
Vo vzťahu k výroku o treste vykonal dokazovanie najmä oboznámením odpisu registra trestov, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený z dôvodu amnestie, a v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený
po osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Okresný súd zároveň vzal do úvahy jeho

vyjadrenie v záverečnej reči, v ktorom uviedol, že mu je situácie ľúto a že má záujem škodu nahradiť
a vzal na vedomie, že obžalovanému už raz bol nariadený výkon peňažného trestu pri prvom odsúdení.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

V zmysle § 57 ods. 1 Tr. zákona, súd môže peňažný trest uložiť len vtedy, ak to odôvodňujú majetkové
a osobné pomery páchateľa a zároveň ho neuloží vtedy, ak ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.
Rovnako podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona má byť majetkový postih ukladaný len vtedy, ak tomu nebrániamajetkové a osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia
škodlivého následku trestného činu.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovanýnemáfinančnéúspory,lennedávnozačalpracovať
a jeho príjem sa pohybuje na úrovni minimálnych súm. Pre nedostatok finančných prostriedkov mu
bol dokonca vypovedaný mandát zvoleného obhajcu. Súčasne poškodenému doposiaľ nebola v plnom
rozsahu nahradená spôsobená škoda. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že jeho vymeriavací
základ za obdobie od júla 2025 do novembra 2025 dosahoval len minimálne sumy, čo jednoznačne

nasvedčuje tomu, že obžalovaný nie je schopný zaplatiť uložený peňažný trest. Uloženie peňažného
trestu by zároveň reálne znižovalo schopnosť obžalovaného uhradiť škodu a vytváralo by vysoké riziko
jeho premeny na náhradný trest odňatia slobody. Už z tohto dôvodu neboli splnené zákonné predpoklady
na uloženie peňažného trestu.

Nad rámec uvedeného krajský súd poukazuje aj na to, že peňažný trest sa u obžalovaného v minulosti

nepreukázal ako účinný prostriedok nápravy. Zo spisového materiálu vyplýva, že v predchádzajúcej
trestnej veci mu už bol uložený peňažný trest, ktorý však nebol vykonaný a bol premenený na trest
odňatia slobody. Hoci výkon tohto trestu bol následne odpustený amnestiou, samotná skutočnosť
premenysvedčíotom,žetentodruhsankcieuobžalovanéhonesplnilsvojindividuálno-preventívnyúčel.

Za tejto situácie krajský súd dospel k záveru, že peňažný trest uložený okresným súdom je nezákonný,
keďže nespĺňa účel trestu podľa § 34 Tr. zákona, nezodpovedá zásadám ukladania sankcií podľa §
33a ods. 2 Tr. zákona ani zákonným podmienkam pre uloženie peňažného trestu podľa § 57 ods. 1 Tr.
zákona. Preto bolo potrebné zmeniť druh uloženého trestu, ktorý lepšie zodpovedá povahe spáchaného
činu, osobe obžalovaného a požiadavke individuálnej prevencie.

Krajský súd považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného)
roka, ktorý zodpovedá osobe obžalovaného, povahe a závažnosti spáchaného prečinu, spôsobu jeho
vykonania, výške spôsobenej škody, ako aj miere zavinenia obžalovaného. Krajský súd vychádzal zo
zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorej možno za prečin podvodu

uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody na
jednej strane zohľadnil, že obžalovaný konal úmyselne, jeho konanie bolo motivované snahou získať
majetkový prospech, zneužil dôveru poškodeného a spôsobil mu značnú majetkovú ujmu, ktorú doposiaľ
v prevažnej časti nenahradil. Na druhej strane však súd prihliadol na to, že ide o prečin s hornou hranicou
trestnej sadzby dva roky, že od spáchania skutku uplynul dlhší čas, obžalovaný v súčasnosti pracuje a

už uhradil poškodenému časť spôsobenej škody vo výške 3.000,- eur. Táto okolnosť síce sama osebe
neodstraňuje následky trestného činu, avšak svedčí o určitej snahe obžalovaného aspoň čiastočne
zmierniť dôsledky svojho konania. Pri vyvážení týchto okolností trest odňatia slobody vo výmere jedného
roka, teda v polovici zákonnej trestnej sadzby, primerane vyjadruje závažnosť činu aj mieru zavinenia
obžalovaného, pričom nie je trestom neprimerane prísnym.

Výkon uloženého trestu krajský súd podmienečne odložil, keď dospel k záveru, že v danom prípade sú
splnené podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 Tr. zákona a na nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný
jeho bezprostredný výkon. Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu je rozhodujúci stav v čase
rozhodovania súdu. Obžalovaný ma 3 záznamy v registri trestov, avšak v každom prípade sa na neho

hľadí, akoby nebol odsúdený. Krajský súd určil skúšobnú dobu na tri roky, čo považuje za dostatočný
časový priestor na preverenie, či obžalovaný povedie riadny život a splní uložené povinnosti. Táto doba
je primeraná aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie a zároveň vytvára reálny priestor na
pokračovanievnáhradespôsobenejškody.Prirozhodovaníopodmienečnomodkladevýkonutrestuvzal
krajský súd do úvahy najmä to, že nejde o násilnú trestnú činnosť, obžalovaný v súčasnosti pracuje a má

vytvorené základné podmienky pre riadny spôsob života. Súd prihliadol aj na vyjadrenie obžalovaného
v záverečnej reči o snahe postupne uhradiť spôsobenú škodu, ktoré hodnotil ako relevantné z hľadiska
reálnej možnosti reparácie pri ponechaní obžalovaného na slobode, nie však ako poľahčujúcu okolnosť.
Obžalovaný síce v priebehu konania vinu odmietal a spochybňoval podvodný charakter konania i
úmyselnézavinenie,avšakjehovyjadreniapotvrdzujúvedomosťoexistenciizáväzkuvočipoškodenému

a potrebe jeho postupného splnenia. Existuje preto predpoklad, že zotrvanie na slobode pod hrozbou
výkonu trestu môže viesť k jeho resocializácii účinnejšie než okamžitý výkon trestu odňatia slobody.Uložením povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu v skúšobnej dobe krajský súd posilnil
reparatívnu funkciu trestu a zabezpečil, aby uložený trest nepôsobil len represívne, ale smeroval aj k
odstráneniu následkov trestnej činnosti. Táto povinnosť zároveň predstavuje konkrétny kontrolovateľný

záväzok obžalovaného, ktorého plnenie bude významným kritériom pri hodnotení jeho osvedčenia sa
v skúšobnej dobe.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd ako odvolací súd na podklade odvolania podaného
okresným prokurátorom, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil v napadnutom

rozsudku výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku, pri nezmenenom výroku o vine a náhrade
škody sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.