Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7Csp/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825200748
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2026:7825200748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so
sídlomPrievozská2,82109Bratislava,protižalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.C.D.XXXX/
XX, XXX XX E., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, o
zaplatenie 8 311,68 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2025 domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť

sumu8311,68eur,spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy8976,35eurod24.08.2021
do07.09.2021,zosumy8346,35eurod08.09.2021do09.02.2022,zosumy7846,35eurod10.02.2022
do02.03.2022,zosumy7546,35eurod03.03.2022do13.04.2022,zosumy7146,35eurod14.04.2022
do zaplatenia a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

2.Žalobcažalobuskutkovoodôvodniltým,žejeprávnymnástupcomspoločnostiOTPBankaSlovensko,
a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 (ďalej len „postupca“), na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) zo dňa 23.08.2021. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 17.08.2017
zmluvuč.17/5007/039636SPE(ďalejlen„zmluva“),ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky

splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca bol toho názoru, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam

postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak
postupca k 01.01.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpeniapredmetnej pohľadávky sumu 10 141,68 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8 976,35, z riadneho
úroku vo výške 977,57 eur, z úroku z omeškania vo výške 86,69 eur a z poplatkov vo výške 101,07
eur. Dňa 11.01.2022 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach č. 6426281, na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy uznal v zmysle §
110 ods. 1 v spojení s § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal sa,
že celkovú dlžnú sumu vo výške 10 400,40 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8 346,35 eur, z
ostatného príslušenstva predstavujúceho riadny úrok vo výške 977,57 eur, úrokov z omeškania vo výške
86,69 eur, poplatkov vo výške 101,07 eur, nákladov právneho zastúpenia vo výške 672,82 eur, úrokov z

omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 215,90 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 8 346,35 eur od 08.09.2021 do zaplatenia istiny, podľa dohody zaplatí v pravidelných mesačných
splátkach. Žalovaný podľa tvrdení žalobcu po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady
vo výške spolu vo výške 1 830,- eur. Dlžná suma tak predstavuje ku dňu podania žaloby sumu istiny
8 311,68 eur. Zvyšná dlžná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru v sume 7 146,35 eur, z riadneho
úroku v sume 977,57 eur, úroku z omeškania v sume 86,69 eur a poplatkov v sume 101,07 eur, ktorú si

žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní zároveň uplatnil úrok z omeškania podľa
ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. OZ počnúc dňom 24.08.2021, t.j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Súd vo veci vydal dňa 06.05.2025 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas riadne

odôvodnený odpor. V odpore žalovaný poprel doručenie, odoslanie ako aj samotné vykonanie
opakovaných výziev na úhradu úverových splátok, ďalej namietal platnosť zosplatnenia úveru dôvodiac,
že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by postupca doručil alebo aspoň odoslal žalovanému
upozorňujúcu výzvu pred zosplatnením úveru v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Rovnako namietal
aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca v návrhu netvrdí, akým úkonom žalovanému

postúpenie pohľadávky oznámil a nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiaden dôkaz
o tom, že by oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené v súlade s § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný podpísal formulárovú zmluvu,
ktorá je vopred pripravená pôvodným veriteľom a nemal možnosť znenie tejto formulárovej zmluvy
ovplyvniť. Žalovaný sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil až v priebehu tohto

súdneho konania. Žalovaný ich nikdy nepodpísal, neboli mu doručené a ani sa s nimi neoboznámil. Do
zmluvy neboli inkorporované správne, a preto nimi nie je viazaný. Ďalej namietal rozpor zosplatňujúcej
výzvy žalobcu, nakoľko neobsahuje informáciu, nezaplatením ktorej splátky boli splnené predpoklady na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024. Ďalej poukázal aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť

spotrebiteľského úveru a prehlásil, že všetky platby, ktoré historicky v súvislosti z predmetným úverom
vykonal, započítaval najprv na istinu a potom na úroky. V súvislosti s uvedením poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-147/16. Zákon (§ 9 ods. 2 písm. k) ako aj Smernica (čl. 10 ods. 2
písm. g) požadujú, aby boli v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené všetky predpoklady použité na
výpočet tejto miery. V zmluve síce je uvedená RPMN vo výške 5,82 %, ale predpoklady na výpočet

RPMN v zmluve absentujú. Žalovaný bol povinný okrem zmluvy uzavrieť aj poistenie k úveru a mať
zriadený bežný účet, aby mu bola poskytnutá zľava z úrokovej sadzby, teda poskytnutý úver za
daných podmienok. Namietol, že náklad na poistenie a na vedenie bežného účtu nie je zohľadnený
pri výpočte RPMN. Poistenie nebolo dojednané individuálne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi účastníkmi je zmluvou formulárovou, poistenie v nej bolo veriteľom vopred stanovené. Žalovaný

ako spotrebiteľ nemal absolútne žiadnu možnosť prejaviť dobrovoľnosť a nemal možnosť vyjadriť
nesúhlas v časti poistného. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6Co/79/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/246/2016 a rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2016. Vzhľadom na túto skutočnosť je RPMN v zmluve celkom
jednoznačne podhodnotená a vyjadrená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho

je úver bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je v zmluve nesprávne uvedená aj celková
čiastka úveru. Žalovaný ďalej namietal uznanie dlhu ako neprijateľnú podmienku. Uznanie dlhu v
sebe obsahuje de facto dve dohody, a to v čl. 2. uznanie dlhu a v čl. 3 dohodu o splatení dlhu
v splátkach. Mal za to, že zmluvná podmienka tejto dohody uvedená v čl. 2 predstavuje neplatnú dohodu
a svojim obsahom predstavuje tiež o neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Dohoda o uznaní dlhu je

v hrubom rozpore s normami na ochranu spotrebiteľa a obsahuje viaceré neprijateľné spotrebiteľské
podmienky a je v rozpore s Občianskym zákonníkom. Uznanie dlhu predstavovalo formulárovú dohodu,
vopred pripravenú veriteľom, bez možnosti žalovaného vplývať na ich obsah. Hlavným dôvodom, prečo
žalovaný ako spotrebiteľ pristúpil k podpisu uznania dlhu zo dňa 11.01.2022 bolo, aby mal možnosťsvoj dlh uhradiť v splátkach. Princíp ochrany práv spotrebiteľa zahŕňa v sebe aj potrebu právneho
informovania spotrebiteľa o podstate a právnych dôsledkoch uznania dlhu. Spotrebiteľ pri uznaní dlhu
musí byť informovaný o tom, že premlčacia doba sa predlžuje na 10 rokov, a že dochádza aj k posunutiu

začiatku jej plynutia. Je zrejmé, že po takomto poskytnutí informácií by žalovaný ako spotrebiteľ nemal
záujem o uznanie dlhu. Ak chcel žalovaný uhrádzať dlh v splátkach, musel podpísať celý formulár
uznania dlhu. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že dohoda o uznaní dlhu je neplatný právny
úkon. Je zjavné, že predložením tejto dohody žalobca sledoval jediný cieľ, a to zneužiť nižšiu úroveň
informovanosti spotrebiteľa za účelom výrazného posilnenia svojho právneho postavenia, a preto je

takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že zmluva spolu s ďalšími časťami a prílohami zmluvy
boli žalovanému v rámci kontraktačného procesu predložené na preštudovanie, pričom súhlas so
všetkými jej ustanoveniami vyjadril svojím podpisom dňa 17.08.2017. Žalobca má za to, že žalovaný
nebol donútený zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom vyjadril

súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok. Individuálne
dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilo náklady spojené
s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Tvrdenia
žalovaného o tom, že predložená zmluva bola pripravená dodávateľom, žalobca nerozporoval. Po
oboznámenísasjejobsahomjenáslednelennauváženíklienta,čidozmluvnéhovzťahuzaponúkaných

podmienok vstúpi alebo nie, a preto samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, nemôže
bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy ani jej časti. Zároveň žalobca sa s námietkou žalovaného
ohľadne toho, že všeobecné obchodné podmienky doposiaľ neboli v konaní žalobcom predložené
a teda nemôžu tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy nestotožňuje. Žalovaný v čl. VIII ods. 2 svojim
podpisom potvrdil, že sa oboznámil s uvedenými OP, ako aj Všeobecnými obchodnými podmienkami

banky a zároveň svojim podpisom potvrdil aj ich prevzatie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal pri
podpise zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť a v prípade, že s ich ustanoveniami nesúhlasil,
zmluvu nepodpísať – čo však neurobil, a teda má žalobca za to, že zmluva bola uzavretá platne, v
súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami. Považoval za potrebné podotknúť, že žiadna norma
spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská

zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne
podpísaná, pričom poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. Vo
vzťahu k mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
dohodol so žalovaným v čl. X ods. 2 písm. e) zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 17.10.2020
vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 1 844,74 eur a upozornil ho na možnosť

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. K predmetnej výzve žalobca predložil spolu so žalobou aj
vrátené zásielky, ktoré preukazujú doručovanie žalovanému. Z predloženého Výpisu z úverového účtu je
zrejmé, že žalovaný omeškané splátky neuhradil, a preto podaním zo dňa 30.11.2020 vyhlásil postupca
mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca predložil k predmetnej listine spolu so žalobou aj vrátenú zásielku
s vyznačeným dôvodom vrátenia a to „neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca zastáva názor, že v

spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Na preukázanie aktívnej vecnej
legitimácie v konaní žalobca poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky
podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu

omeškaných splátok, a to: poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 17.10.2020 a vyhlásením úveru
za predčasne splatný zo dňa 30.11.2020. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR (9Cdo/165/2022, 7Cdo/26/2017, 1Cdo/147/2017, 1Obdo/92/2018), z ktorých je
možné vyvodiť, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách sú, že banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky a dlžník

musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na
úhradu. Uvedené podmienky sú podľa názoru žalobcu bez pochybností splnené, nakoľko zmluva o
postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 30.11.2020 vyzvaný na splnenie
pohľadávky a z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaný po doručení tejto zásielky túto sumu
neuhradil. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto

omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Predmetný prípad zároveň predstavuje výnimku
z obmedzenia banky postúpiť pohľadávku nakoľko súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok v zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017. Žalobca zároveň poukázal na to,že obe uvedené výzvy možno považovať za relevantné výzvy postupcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, nakoľko samotný zákon o bankách nedefinuje žiadne osobitné náležitosti výzvy, ale len
určuje jej formu, ktorá má byť písomná. Postupca vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu o. i. i

prostredníctvom výzvy zo dňa 17.10.2020 a výzvy z 30.11.2020, a to bez ohľadu na ich označenie, resp.
bez ohľadu na to, že jedným z týchto podaní došlo aj k účinku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
V predmetných výzvach postupca uviedol žalovanému aktuálnu dlžnú sumu a vyzval ho na zaplatenie
dlžnej čiastky za poskytnuté finančné prostriedky. Žalobca má preto za to, že na základe tejto výzvy
bol nepochybne postupca oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu. Žalobca vyššie uvedené podložil

aktuálnou rozhodovacou praxou jednotlivých krajských súdov (rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6CoCsp/16/2022, 2CoCsp/83/2021, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/36/2021,
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoCsp/2/2022). Ohľadne oznámenia o postúpení pohľadávky
žalobca uviedol, že postupca na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2023
podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku postupcu na postupníka – žalobcu. Žalovaný bol teda v

súlade s § 526 OZ upovedomený o tom, že od doručenia tohto oznámenia je povinný plniť svoj záväzok
výlučne postupníkovi – žalobcovi. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že v prílohe podanej žaloby
dňa 27.03.2025 predložil vrátenú zásielku k Oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.08.2021,
ktoré preukazuje doručovanie žalovanému a zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Žalobca
zastáva názor, že postupca postupoval v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a k postúpeniu

pohľadávky na žalobcu došlo platne. Zmluva o postúpení pohľadávok nebola nikdy súdmi vyhlásená
za neplatný právny úkon a nemožno tak na ňu ani nazerať. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru aj v
prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, by žalobca mal na základe oznámenia o postúpení
pohľadávky aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie pohľadávky v tomto konaní – keďže účinkom
oznámenia o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že dlžník (žalovaný) môže docieliť zánik záväzku

plnením postupcovi, ako aj postupníkovi (bez ohľadu na platnosť, alebo neexistenciu zmluvy o postúpení
pohľadávky), a to bez obavy, že by jeho plnenie predstavovalo bezdôvodné obohatenie jedného z
takto domnelých veriteľov (v prípade nejasností ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky). Tvrdenia
žalovaného o absencií predpokladov na výpočet RPMN považoval za nesprávne. Argumentoval, že
požiadavku plne napĺňa zmluva o úvere, kde sú bez pochybností uvedené všetky údaje vstupujúce

do výpočtu, t.j. výška úveru – 20 000 eur, výška splátky – 278,01 eur a počet splátok – 84., pričom
jednotlivé položky na ktoré poukazuje žalovaný sú jednotlivé premenné vstupujúce do vzorca na výpočet
RPMN. Čo sa týka celkovej čiastky, ktorú musí žalovaný zaplatiť žalobca uviedol, že je v zmluve uvedená
správne, rovnako tak je uvedená správne aj ročná percentuálna miera nákladov. Rozdiel v hodnote
RPMN(0,01%)jeminimálny,spôsobenýzaokrúhľovanímaniejevneprospechspotrebiteľa.Sankciatzv.

bezúročnostiabezpoplatkovostiúverubybolaneprimeraná,navyšerozpornásjudikatúrouSDEÚ,ktorá
preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. K tvrdeniu, že uzatvorenie dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 11.01.2021 je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje
nekalú obchodnú praktiku žalobca uviedol, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžadujepreplatnosťuznaniadlhuzostranydlžníka,tedamápísomnúformu,vyplývaznejdôvodvzniku

pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že
záväzok trval aj v čase uznania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol toho názoru, že nemožno
mať pochybnosti o platnosti uznania predmetného záväzku žalovaným alebo o jeho súlade s dobrými
mravmi,apretosavžiadnombodenestotožňovalsnázoromžalovaného.Podľajehonázoružalovanýpo
tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju

vedomosť s premlčaním pohľadávky. Žalovaný nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútený,
pričom uzatvorením predmetnej dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa, tak ako tvrdí žalovaný, ale práve naopak, žalobca poskytol žalovanému možnosť plniť už
existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, v splátkach. Poukázal
na skutočnosť, že predmetná dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva

dopĺňala alebo menila, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva
v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene v spôsobe
plnenia záväzku a premlčacia doba pre novo dohodnuté splátky začína plynúť od splatnosti jednotlivých
splátok. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu

nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. V závere uviedol, že ustanovenie dohody
o tom, že žalovaný uznáva svoj záväzok nemohlo byť žalovanému vnútené ako neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.5. Žalovaný v replike uviedol, že skutkové tvrdenia o procese uzatvárania zmluvy, o splnení zákonných
podmienok zosplatnenia úveru, dojednania práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ako aj k

odoslaniu / doručovaniu výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a s tým súvisiace nové dôkazy považuje
za neprípustnú zmenu žaloby a má za to, že súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia
nemôže prihliadať, nakoľko žalobcovi nič nebránilo, aby už v žalobe uviedol tieto skutočnosti a predložil
dôkazynapodporusvojichtvrdení.Žalobcatakneučinilaažvovyjadreníuviedol,čopredchádzapodpisu
zmluvy, že žalovanému bolo údajne umožnené preštudovať si zmluvu a až následne s ňou vyjadriť

súhlas. Podľa jeho názoru žalobca nijako nepreukázal, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so
všetkými podkladmi a vyjadriť s nimi súhlas. Podotkol, že nie je povinný rozumieť všetkým ustanoveniam
a dojednaniam v zmluve, ktoré sú častokrát napísané komplikovane a nezrozumiteľne pre bežného
občana – laika, na rozdiel od banky, ktorej zákon jej vyslovene ukladá povinnosť informovať klienta o
podstatných náležitostiach a podmienkach poskytnutia a splácania úveru pred podpisom zmluvy. Zotrval
na tom, že VOP neboli do zmluvy inkorporované platne, žalovaný bol s nimi po prvýkrát oboznámený až

počas tohto súdneho konania a teda VOP nie sú pre žalovaného ako spotrebiteľa záväzné. Tvrdenie,
že tieto podmienky mu boli odovzdané, resp. boli zaslané elektronickou poštou či iným dohodnutým
spôsobom poprel. Ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo platne dojednané právo veriteľa podľa §
565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, nakoľko bola banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť aj v
prípade, ak by žalovaný bol v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy, alebo v

prípade napr. porušenia úplne akéhokoľvek záväzku žalovaného podľa zmluvy. Uvedené ustanovenia
sú nielen zjavne rozporné s § 53 ods. 9 OZ, ale predstavujú aj neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku a
sú teda z tohto dôvodu neplatné, v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako sú
tieto ustanovenia rozporné s poctivým obchodným stykom a teda v zmysle § 265 ObZ nemôže žalobca
požívať právnu ochranu. Žalovaný vzniesol prostriedky procesnej obrany k obsahovej stránke poslednej

výzvy pred zosplatnením zo dňa 17.10.2020, nakoľko upomienku považoval za neurčitú a neplatnú.
Zo zákonnej textácie ako aj zo záverov odbornej literatúry a z podstaty veci vyplýva, že veriteľ musí
v takomto upozornení jasne uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Takéto
konkrétne vymedzenie tejto nesplnenej povinnosti následne musí byť tiež uvedené v právnom úkone,
ktorým veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť. V spise je založená Posledná výzva pred zosplatnením zo

dňa 17.10.2020, ktorá však tieto zákonné náležitosti nespĺňa. Z výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou
splátkou zmluvy bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku žalobca požadoval od žalovaného
ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Žalovaný bol žalobcom
vyzvaný na úhradu čiastky 1844,74 eur, pričom výška splátky bola 288,99 eur (s poistením 10,98 eur).
Podľajehonázorujetakýtoprávnyúkonneurčitý,nakoľkoniejemožnéidentifikovať,sktoroukonkrétnou

splátkou mal byť žalovaný v omeškaní. Takýto právny úkon je neplatný, nakoľko je vykonaný v rozpore
s § 53 ods. 9 OZ a žalobca tak neumožnil žalovanému sa riadne brániť, nakoľko zabráneniu vyhlásenia
predčasnej splatnosti podmieňoval zaplatením viac ako jednej splátky, čo je v rozpore s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Navyše, tento právny úkon je ďalej neurčitý aj z dôvodu, že z tohto právneho
úkonu nie je možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiacov,

alebo nie a súd to nemá pre nedostatok vymedzenia tejto náležitosti v upozornení žalobcu ako posúdiť.
Nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, ani platné dojednanie možnosti zosplatnenia
úveru v zmluve, nemohlo podľa jeho názoru dôjsť ani k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru
podľa § 565 OZ. Na podporu svojich argumentov poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/197/2022 a sp. zn. 5Cdo/2/2023. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, podľa ktorého za výzvu

v zmysle § 92 ods. 8 možno považovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko podľa jeho
názoru s prihliadnutím na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, výzvou nie je (nemôže byť) výzva
banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za
predčasne splatný. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy, týkajúcich sa výpočtu RPMN a mal žalovaný za
to, že ide o nové skutkové tvrdenia, a teda opäť neprípustnú zmenu žaloby. Vyjadrenia žalobcu, ktorý

tvrdil, že „predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu
zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky
a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania“
žalovaný poprel, a v celom rozsahu odkázal na argumentáciu uvedenú v odpore. V závere uviedol, že
ani z predložených dôkazov ani z uplatnených prostriedkov procesného útoku žalobcu nevyplynulo, že

by pôvodný veriteľ riadne splnil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, a teda žalobca podľa nášho
názoru nepreukázal splnenie povinností pôvodného veriteľa podľa § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. Podľa jeho názoru pôvodný veriteľ tieto svoje povinnosti nesplnil, čím zároveň vyvrátil domnienku o
existencii dlhu v čase podpisu dohody o uznaní dlhu, pretože úver v tom čase nebol platne zosplatnený abol postihnutý vadou bezúročnosti. Navrhol, aby tunajší súd po prejednaní veci zamietol žalobu žalobcu
v celom rozsahu a aby o trovách rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením.

6. Žalobca v rámci dupliky uviedol, že pôvodné vyjadrenia, ktoré podľa žalovaného predstavujú zmenu
žaloby, predstavujú len ozrejmenie a priblíženie pôvodne uvedených skutkových tvrdení v žalobe a
vyplývajú z potreby žalobcu reagovať na námietky žalovaného. V reakcií na vyjadrenie žalovaného,

že z predložených dôkazov ani z uplatnených prostriedkov procesného útoku žalobcu nevyplýva,
že by pôvodný veriteľ riadne splnil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pred poskytnutím
úveru poukázal nato, že žalobca nenachádza v žiadnych zákonných ustanovenia Civilného sporového
poriadku povinnosť osoby žalujúcej plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy predkladať dôkaz o splnení
povinnosti skúmania odbornej starostlivosti spolu so žalobou. Žaloba vo vyjadrení bližšie špecifikoval
postup overovania bonity žalovaného, pričom v závere skonštatoval, že odborná starostlivosť pri

posudzovaní bonity bola zachovaná a navrhol, aby konajúci súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.01.2026.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na žalobe tak, ako bola doručená súdu,

nakoľko od jej podania nedošlo k žiadnej zmene, alebo nejakej čiastočnej úhrade. Mal za to, že v tomto
konaní produkoval množstvo listinných dôkazov ako aj vyjadrenia, ktoré považuje za komplexné.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava uplatnených
prostriedkov procesnej obrany, ktoré boli v doterajšom priebehu sporu vznesené. Zároveň uviedol,

že žalovanému bol pri podpise zmluvy odovzdaný na podpis dokument označený ako štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere a neboli mu odovzdané všeobecné obchodné podmienky.
Naďalej popieral, že integrácia bola v zmluve platná, teda že žalovaný nemal možnosť sa s nimi
oboznámiť a nestal sa ani súčasťou zmlúv. Zároveň mal za to, že pôvodný veriteľ nesplnil podmienky
zosplatnenia úveru, nakoľko nedodržal postup podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka. Poukázal tiež na to, že ani výzva, alebo upozornenie pred zosplatnením ani zosplatňujúca
výzva neobsahuje konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru,
ohľadom ktorého mohol žalovaný predísť zosplatneniu a vyhláseniu predčasnej splatnosti. Nakoľko
termín konečnej splatnosti bol podľa zmluvy až v auguste 2024, postúpenie pohľadávky je neplatné pre
nedodržanie ustanovenia § 17 z. č. 129/2010 Z. z. Rovnako veriteľ nekonal v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách. Taktiež mal za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré už boli vznesené v
prostriedkoch procesnej obrany v priebehu sporu, a že žalobca v konaní nepreukázal, že by pôvodný
veriteľ konal v súlade s § 11 ods. 2 a § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda nepreukázal splnenie
povinnosti pôvodným veriteľom. Tvrdenie žalobcu, že pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu nemal
postavenie dodávateľa a nevzťahujú sa na neho predpisy o neprijateľných zmluvných podmienkach

považuje za nesprávny právny názor a naďalej trval na tom, že je potrebné aplikovať právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa.

10. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu
vyplývali zo zmluvy tým, že neuhradil riadne a včas dohodnuté splátky. Právny predchodca žalobcu

využil svoje oprávnenie a predčasne zosplatnil úver. Podľa neho došlo k platnému zosplatneniu úveru,
nakoľko v súčasnosti zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre poskytovateľov úverov povinnosť,
aby konkretizovali splátku, pre ktorú k zosplatneniu dochádza. Mal za to, že boli dodržané všetky
zákonné povinnosti, ktoré sú kladené na poskytovateľov úverov aj z iných právnych predpisov, a že
právny predchodca žalobcu v rámci skúmania bonity konal s odbornou starostlivosťou. V závere navrhol,

aby súd žalobe vyhovel aj napriek právnemu posúdeniu súdu a v prípade úspechu konaní si uplatnil
nárok na náhradu trov konania.

11. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči v celom rozsahu zotrval na uplatnených prostriedkoch
procesnej obrany a navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol tak,

že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými podaniami strán sporu, s
listinnými dôkazmi založenými v spise, zistil nasledovný skutkový stav a vec právne posúdil:13. Spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. v hmotnoprávnom postavení veriteľa a žalovaný
v hmotnoprávnom postavení dlžníka uzatvorili dňa 17.08.2017 zmluvu o spotrebiteľskom poistenom

F. EXPRES úvere č. XX/XXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 20 000,- eur, pričom v zmluve boli uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo výške 4 275,16 eur,
celková čiastka 24 275,16 eur, výška splátky 278,01 eur, poistenie v sume 10,98 eur, pri počte splátok
84, splatnosť prvej splátky 17.09.2017, ďalšie splátky splatné k 17. dňu v mesiaci, ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 5,82 %, priemerná hodnota RPMN 8,96 %, termín konečnej

splatnosti 17.08.2024, najvyššia prípustná výška odplaty 18,16 %. V čl. VI. zmluvy bol uvedený splátkový
kalendár. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky.

14. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnil, preto žalobca, poslednou výzvou
pred zosplatnením zo dňa 17.10.2020, vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej
výške 1 844,74 eur a zároveň ho upozornil, že ak do 15 dní od doručenia tejto výzvy nedôjde k úhrade

bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Dotknutá výzva bola žalovanému doručovaná do vlastných
rúk na adresu A. C. D. XXXX/XX, E., pričom sa zásielka vrátila právnemu predchodcovi žalobcu
s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne právny predchodca žalobcu písomným
oznámením zo dňa 30.11.2020, vyhlásil úver za predčasne splatný a vyzval žalovaného na úhradu
sumy vo výške 13 974,15 eur s upozornením, že dlžná čiastka sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom

z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného zaplatenia istiny. Oznámenie bolo žalovanému
doručované do vlastných rúk na adresu A. C. D. XXXX/XX, E., pričom sa zásielka vrátila právnemu
predchodcovi žalobcu s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

15. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad, z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil, a preto ich
súd považuje za nesporné (a samotnej zmluvy) súd zistil, že žalovanému boli žalobcom, z titulu úveru,
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 20 000,- eur, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky žalobcovi
predstavovala pohľadávka sumu vo výške 10 141,68 eur.

16. Zo žiadosti o poskytnutie úveru bolo zistené, že žiadateľ je fyzická osoba – podnikateľ, slobodný,
má stredoškolské vzdelanie, počet plnoletých osôb v spoločnej domácnosti: 1, počet nezaopatrených
detí: 0, zamestnaný od 7/2014, býva u rodičov, nemá zrážky zo mzdy, priemerný čistý mesačný príjem
zo závislej činnosti za 12 mesiacov: 900,- eur, nemá žiadne iné záväzky.

17. Z dát dopytu zo dňa 17.08.2017 vyplýva, že žalovaný bol posúdený ako stav: v poriadku.

18. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému ,,Oznámenie o postúpení pohľadávok“ zo dňa
27.08.2021, v ktorom žalovanému oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
23.08.2021 bola pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 10 141,68 eur postúpená na postupníka

spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Oznámenie bolo žalovanému doručované do vlastných rúk na
adresuA.C.D.XXXX/XX,E.dňa31.08.2021,pričomsazásielkavrátilaprávnemupredchodcovižalobcu
s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ dňa 27.09.2021.

19. Dňa 11.01.2022 uzavrel žalovaný so žalobcom Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky

v splátkach, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť dlh vo výške 10 400,40 eur v 6. pravidelných mesačných
splátkach vo výške 200,- eur a poslednú 6. splátku v dohodnutej výške 9 400,40 eur k 31. dňu v mesiaci,
s dátumom splatnosti prvej splátky k 31.12.2021 a dátumom splatnosti poslednej splátky k 31.05.2022.
Žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 1 830,- eur.

20. V zmysle čl. X ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. e) zmluvy, za prípad porušenia zmluvných povinností
sa považuje, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, je banka
oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred
termínom splatnosti.

21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoráje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky.

24. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o

stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

26. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak odseky

2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

29. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

31. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka) musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.32. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

33. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi

na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

34. Podľa § 11 ods. 1, písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov ak, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru

prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

35. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

36. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

37. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická
osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez
možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba
konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu
ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z .z.

o spotrebiteľských úveroch.

38. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a
vykonaných dôkazov.39. Súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že právny predchodca žalobcu v postavení banky postúpil pohľadávku voči žalovanému na

žalobcu, a keďže zákonné úpravy v prípade takéhoto postúpenia vyžadujú splnenie viacero podmienok
(platné a účinné zosplatnenie, výzva na zaplatenie pred postúpením, trvanie omeškania dlžníka 90
dní pred postúpením), súd tieto podmienky preskúmal. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta
(bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

40. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v citovanom §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z
dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase stanovuje, že
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej

splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

41. V prejednávanom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 8 311,68 eur s príslušenstvom. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 20 000,- eur, oproti povinnosti žalovaného úver
riadne a včas splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach, a to 83 splátok po 278,01 eur a 84 - tú
splátku po 277,34 eur splatných vždy k 17. dňu v mesiaci. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti
podľa zmluvy právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve zo dňa 17.10.2020 úver dňa
01.01.2021 zosplatnil. Po zosplatnení úveru žalovaný vykonal štyri úhrady v celkovej sume 1 830,- eur.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že banka/právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 17.10.2020
oznámil žalovanému, že mešká zo splácaním úveru viac ako 3 splátky, a preto ho žiada o uhradenie
dlžnej čiastky, ktorá je k 16.10.2020 vo výške 1 844,74 eur najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy;
v opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Vzhľadom na zistený
skutkový stav veci, a to výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny

dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka,
za ktorú výzvu možno považovať práve Poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 17.10.2020, súd
dáva do pozornosti, že k zosplatneniu úveru podľa pôvodného veriteľa ku dňu 01.01.2021, a to v zmysle
Vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 30.11.2021, nedošlo platne, nakoľko uvedenie splátky,
pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru, absentuje.

42. Konajúci súd v prípade uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil poskytnutý úver poukazuje na
judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025, ktorého
právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch

lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka)“.

43. Účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 OZ je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho
omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú
možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého
dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky
mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 OZ.

44. Výzvu veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ, ako aj žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ je tak nesporne bez najmenších pochybností potrebné
považovať za právne úkony, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zánikupráv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú uvedené ustanovenia OZ. Tieto právne úkony
tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle § 37 OZ určitosť a zrozumiteľnosť. Inak povedané, z prejavu
vôle veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne zrejmé naplnenie

podmienok/hypotézy týchto právnych noriem. V prípade výzvy veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ by tak
malo byť z tohto právneho úkonu veriteľa zrejmé, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej
individualizovanej splátky/splátok, pre ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude
môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15
dní predtým, ako veriteľ toto právo uplatní. Rovnako tomu je aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa

§ 565 OZ, keďže pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky
len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“
celú svoju pohľadávku podľa § 53ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa
o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania
spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti
splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením

tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok
podľa tohto ustanovenia a súčasne § 53 ods. 9 OZ. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať
s vyššie uvedeným zmyslom a účelom § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.

45. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany úverového vzťahu; dochádza k zmene práva

povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru má pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len
o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára, ale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie
celejsumyposkytnutéhoanesplatenéhoúveruvrátanepríslušenstva;predlžníkazosplatnenieznamená
stratu výhody splátok. So zosplatnením je spojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu
zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní

pred súdom využiť, vrátane možnej námietky premlčania; v prípade postúpenia pohľadávky obrany
spočívajúcej v tvrdení o absencii aktívnej vecnej legitimácie a v konečnom dôsledku aj obrany
spočívajúcej v tvrdení, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu, neboli splnené
zákonné podmienky pre vyhlásenie úveru za predčasne splatný, z dôvodu nedodržania podmienok pre
zosplatnenie vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho

zákonníka.

46. S neuvedením splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, sú spojené
aplikačné problémy v prípadných súdnych konaniach, kedy veritelia často modifikujú skutkový stav
tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli splnené; priemerný spotrebiteľ, často

nezastúpený právnym zástupcom, zväčša nie je spôsobilý reálne na takúto modifikáciu skutkového
stavu relevantne reagovať. Je potrebné zdôrazniť, že uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany
sporu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa §53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi

poskytuje na jednej strane právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; uvedenie splátky, pre
ktorú sa dlh zosplatňuje má za následok pre spotrebiteľa presvedčivé východiská k procesnej obrane.
Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatňuje, totiž veriteľovi následne neumožňuje dotvárať
skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ k zosplatneniu
pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil platne. Uvedenie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému

zosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či veriteľ úver predčasne zosplatnil platne. Bez
uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá
a bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nie je dostatočne určitý ani právny úkon,
ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru (bližšie rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn.11CoCsp/6/2024 zo dňa 30. 05. 2024, ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6CoCsp/14/2023zo dňa 29. 06. 2023).

47. Z vyššie uvedených dôvodov, v súlade so závermi prijatými aj vyššími súdnymi autoritami, v záujme
rešpektovania princípu právnej istoty a legitimity očakávaní rozhodovať v skutkovo obdobných veciach

rovnako,dospelsúdkzáveru,žepokiaľvprejednávanejvecinedošlokuvedeniusplátky,prektorúveriteľ
dlh zosplatnil už v oznámení o predčasnej splatnosti úveru a veriteľ vo výzve na zaplatenie neuviedol
splátku, pre ktorú mieni dlh zaplatiť, nie je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasne
zosplatňuje dostatočne určitý a z toho dôvodu je tak úkonom neplatným.48. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť postúpenia neplatne zosplatnenej
pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. v spojení s ustanovením§

17 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z.

49. Jediným záverom je tak záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku, že sa
platne nestal veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi
spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaným. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu

žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku
z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).