Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125221209
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125221209.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: HASSO SLOVENSKO spol. s r.o., Košice,
Hlavná 45, IČO: 31668534, zastúpeného: Líška & Partners s.r.o., Košice, Brezová 10, IČO: 48052060,
proti žalovanému: polpet s.r.o., Košice, Slovenskej jednoty 8, IČO: 48070581, zastúpenému: ILLEŠ,
advokátska kancelária s.r.o., Košice, Františkánska 5, IČO: 52082881, o zriadenie vecného bremena a

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 51C/51/2025-226
z 8.1.2026 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zriadenia vecného
bremena v prospech vlastníka stavby - meštiansky dom so súp. č. XX, A. XX B., stojacej na parc. reg.
„C“ KN č. 777 C. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú.: D. E., obec: B. - D. E., okres: Košice I
spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami všetkého druhu do maximálnej
prípustnej hmotnosti vozidla 3,5 t s prihliadnutím na priestorové možnosti prejazdu, cez parc. reg. „C“
KN č. 778/1, diel č. 1 o výmere 146 m2 v zmysle geometrického plánu - GP č. 152/2024, autorizačne

overeného dňa 14.10.2024 a úradne overeného dňa 25.10.2024 č. G1-898/2024 pre katastrálne územie
D. E., obec B. - D. E., okres Košice I. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
titulom jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena sumu 1.253,08 eur. Spolu so žalobou
žiadal, aby súd formou neodkladného opatrenia, uložil žalovanému povinnosť strpieť a umožniť v
prospech žalobcu právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami všetkého druhu do maximálnej
prípustnej hmotnosti vozidla 3,5 t s prihliadnutím na priestorové možnosti prejazdu a to cez:

- podjazd vedúci cez stavbu - dom meštianky so súp. č. XX, A. XX, na parc. reg. „C“ KN č. 778/1 o
výmere 996 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a
- parc. reg. „C“ KN č. 778/1 o výmere 996 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúce sa v katastrálnom území D. E., F. B. - D. E., okres Košice I a to v rozsahu nevyhnutnom
pre účely prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu - parcele registra „C“ KN č. 777 o výmere 850 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k D. - G. E., D. D. H. XX, A. XX postavenej na parc. reg. „C“

KN č. 777 C. XXX/X, nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. E., obec B. - D. E., okres Košice I, ako
aj v rozsahu nevyhnutnom pre účely ich prevádzky, zásobovania, správy a riadneho užívania, opráv a
údržby a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zo žaloby mu vyplynulo, že žalobca
a žalovaný sú výlučnými vlastníkmi susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D. E., obec B.
E., pričom žalobca v minulosti na podklade zmluvy o zriadení vecného bremena z dňa 23.10.1997
bol oprávnený realizovať prechod cez podjazd v nehnuteľnosti patriacej žalovanému, keď neskôr

došlo k výpovedi tejto zmluvy zo strany žalovaného a potrebu zriadenia vecného bremena žalobca
odôvodnilhistorickýmahospodárskymfaktorom,akoajfaktoromprotipožiarnejochranyatoajvzhľadomk tomu, že vo svojich priestoroch podniká v oblasti obchodných, kancelárskych a reštauračných služieb
a k svojej nehnuteľnosti iný prístup ako cez nehnuteľnosť žalovaného nemá. Vzal do úvahy stanovisko
žalovaného, ktorý žiadal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko žalobca má

sám prístup k svojej nehnuteľnosti cez vchod na A. I., ku ktorému má prístup peši aj motorovými
vozidlami a za stav, že peší prístup vedie cez prevádzku nájomcu (reštaurácie) on nenesie žiadnu
zodpovednosť, keď naviac žalobca nedisponuje žiadnym hmotnoprávnym nárokom na užívanie jeho
nehnuteľnosti. Po osvedčení tvrdených vlastníckych práv strán sporu k nehnuteľnostiam sa zaoberal
minulými konaniami vedenými totožnými sporovými stranami na Mestskom súde v Košiciach pod sp.

zn. 30Cb/91/2021, 39C/3/2020, 34C/20/2020, ako aj 75C/34/2024. Konštatoval, že vstup z Hlavnej
ulice do nehnuteľnosti žalobcu je zabezpečený cez prevádzku reštaurácie „CENTRAL PUB“, ktorá je
súčasťou nehnuteľnosti žalobcu a prístup do dvora žalobcu v zadnej časti nehnuteľnosti je možný
len cez podjazd a priľahlý pozemok žalovaného. Citoval § 151o ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 27 ods. 1 a § 28 ods. 2 zák.č. 49/2002 a tiež § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, 2 a napokon § 230 CSP a mal za to, že predošlé rozhodnutia súdu o návrhoch žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavujú procesnú prekážku (tzv. res iudicata). Zaoberal
sa ďalej inštitútom neodkladného opatrenia a predpokladmi, ktoré musia byť splnené pre vyhovenie
takémuto návrhu a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil danosť nároku a dostatočne neodôvodnil
neodkladnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru žalobca neosvedčil existenciu
nároku, ktorého sa navrhnutým neodkladným opatrením domáha, nakoľko nemá ani na podklade

zmluvy ani zo zákona žiaden titul, ktorý by ho oprávňoval na prechod, či prejazd cez nehnuteľnosť
žalovaného. Zmluvný vzťah z r. 1997 bol ukončený a po zániku neodkladného opatrenia vydaného
v predchádzajúcom konaní žalobca nemá iný hmotnoprávny nárok, ktorý by ho oprávňoval na prechod
prípadne prejazd cez nehnuteľnosti žalovaného. Neodkladnosť návrhu nebola naplnená ani kvôli tomu,
že podľa samotného žalobcu má zabezpečený prístup k nehnuteľnosti cez vchod na Hlavnej ulici a to,

že ide o prechod cez prevádzku reštaurácie je v kontexte návrhu irelevantné. Žalobca ako vlastník
nehnuteľnosti v rámci výkonu svojho vlastníckeho práva vstupuje do zmluvných (vrátane nájomných)
vzťahov dobrovoľne a rovnako tak určuje aj ich obsah. Nebolo osvedčené ani tvrdenie žalobcu o reálnej
hrozbe nebezpečenstva nenahraditeľných škôd na majetku v dôsledku požiaru, keď hasiči a záchranné
zložky majú pri plnení svojich zákonných úloh oprávnenia pri zásahoch v zmysle zák.č. 314/2001

Z.z. a zák. č. 129/2002 Z.z. a to vrátane práva vstupovať na cudzie pozemky alebo nehnuteľnosti.
Nebol naplnený ani princíp proporcionality, nakoľko žalovaný by bol vyhovením návrhu obmedzený nad
primeranú mieru.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a jeho návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP. Nesúhlasil s dôvodmi vedúcimi konajúci súd k zamietnutiu návrhu a zdôraznil, že
ním realizovaný návrh je založený na troch vzájomne previazaných dôvodoch osvedčujúcich potrebu
bezodkladnej súdnej ochrany. Ide pritom o ochranu života a zdravia osôb ako aj majetkových hodnôt,
zohľadnenie historického a architektonického charakteru nehnuteľnosti v jeho vlastníctve ako aj vo

vlastníctve žalovaného a tiež o zachovanie riadnej hospodárskej využiteľnosti jeho nehnuteľnosti.
Konajúci súd mal zohľadniť fakt, že nehnuteľnosti strán sporu v minulosti približne od r. 1904
predstavovali jeden celok s konštrukčne a funkčne prepojenými prvkami, v dôsledku čoho fakticky došlo
aj ku zrušeniu prejazdu v dome v jeho vlastníctve, ktorý prepojením zadných dvorov stratil význam.
Už len samotný preukázaný historický pohľad na charakter nehnuteľnosti v jeho vlastníctve podľa jeho

názoru jednoznačne deklaruje jediný možný spôsob prístupu k jeho nehnuteľnosti v podobe prechodu
cez podjazd na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Predmetný podjazd má nezastupiteľnú funkciu
prístupového koridoru slúžiaceho obom nehnuteľnostiam, ktoré v minulosti tvorili jeden celok. Poukázal
na to, že dňa 16.1.2026 došlo v ranných hodinách v jeho nehnuteľnosti k požiaru zadného traktu budovy,
pričom privolané záchranné zložky museli prekonať prekážku v podobe uzamknutej brány podjazdu vo

vlastníctve žalovaného, aby mohli realizovať hasenie. Hoci záchranné zložky sú technicky vybavené na
prekonávanie prekážok za účelom ochrany života a zdravia osôb, ako aj materiálnych hodnôt, oproti
tomu fyzické osoby unikajúce pred požiarom nedisponujú páčidlami, či kliešťami na otvorenie mreží
osadených v jedinom únikovom koridore, ktorým je práve zmieňovaný podjazd. Takto vo forme využitia
podjazdu posudzovala možné únikové cesty z nehnuteľnosti aj J. B. A. K. – špecialista požiarnej ochrany

vo svojom vypracovanom stanovisku. Poukázal ďalej na svoju sťaženú pozíciu pri rekonštrukčných
a sanačných prácach objektu, na čo upozornil aj Krajský pamiatkový úrad dňa 22.1.2026 a to v dôsledku
situácie, kedy rozhodnutím orgánu verejnej moci pri zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia mu vznikajú neprekonateľné prekážky brániace riadnemu plneniu zákonných povinností,vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov. Mal za to, že žalovaný mal vedomosť o existencii
prevádzky spoločnosti Green mark sk s.r.o. v jeho nehnuteľnosti, keďže zmluvný vzťah s týmto
subjektom bol realizovaný oveľa skôr, ako žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX a z jeho strany nehnuteľnosť bola užívaná dlhodobo aj teraz realizovaným
spôsobom, vychádzajúcim z konštrukčnej a historickej podstaty susediacich budov, tvoriacich v minulosti
jeden funkčný celok s jedným prístupom do časti nádvoria. Účel podjazdu je ovplyvnený aj zásadami
ochrany pamiatkovej rezervácie a chránené je aj dispozičné riešenie nehnuteľnosti vo vlastníctve strán
sporu a tak navrhované neodkladné opatrenie nemôže predstavovať neprimeraný zásah do chránených

práv žalovaného.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne
správne. Vzniesol námietku právoplatne rozhodnutej veci, keďže žalobca vo svojom návrhu uplatňuje
totožnú skutkovú argumentáciu, použitú už vo svojom skoršom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 34C/20/2020. Zdôraznil, že žalobca

neosvedčil svoj nárok pre účely § 326 CSP, pri ktorom musí ísť o súkromnoprávny nárok, keďže
ku dňu podania návrhu nedisponoval žiadnym užívacím právom, od ktorého by mohol odvodzovať
svoj návrh. Je nesporné, že žalobca má prístup k svojej nehnuteľnosti priamo z A. I. a nie sú
tak naplnené predpoklady pre aplikáciu § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a fakt, že žalobca
dotknuté priestory prenajíma sú následkom jeho rozhodnutia o hospodárení s nehnuteľnosťou. Neuznal

argumentáciu historickým usporiadaním pomerov, keďže z týchto nevyplývajú žiadne súkromnoprávne
práva a povinnosti a súčasne logicky je vylúčená aj bezprostredná potreba úpravy pomerov. Vyjadril
ľútosť, že došlo ku vzniku požiaru v nehnuteľnosti žalovaného, na čo reagoval už aj emailom zo
dňa 2.2.2026, kedy informoval žalobcu, že za účelom odstránenia jemu vzniknutých škôd mu bude
dočasne umožnené užívať sporný podchod. Existencia dočasnej mimoriadnej situácie a s tým spojené

nové dôkazy týkajúce sa požiarnej bezpečnosti sú však z procesného hľadiska v odvolacom konaní
už neprípustné, keď navyše úprava protipožiarnej bezpečnosti a ochrany je otázkou verejnoprávnych
predpisov a nevyplývajú z nich súkromnoprávne nároky.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu (navrhovateľa

neodkladného opatrenia) ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361
C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p.,
z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a napadnuté uznesenie je v zamietavom výroku vecne správne, preto ho odvolací súd

postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

6. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 C.s.p., ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. § 324
ods. 1 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je
nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy
veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnostihodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná
požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len)
osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť

nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, ako potrebu
neodkladnejúpravypomerovaleboohrozenieexekúcie.Ztohojemožnévyvodiť,žesúdnemôženariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a
zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu

právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok
je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s
1540, str. 1108).

9. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že účelom neodkladného opatrenia, ktorým sa upravujú pomery
do času skončenia konania vo veci samej, je umožniť ohrozenému subjektu, aby mohol spor začať
alebo v už začatom konaní nerušene uplatňovať a svoj nárok uplatňovať bez toho, aby sa obával, že
zdĺhavosť súdneho konania alebo zmeny v právnom stave znemožnia iný, než akademický alebo nútene

nerealizovateľný výsledok sporu (i), alebo zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo inej ujmy alebo
zhoršovanie právnej pozície strany do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu
ochranu (ii) alebo vylúčiť vznik nenávratného stavu, prípadne nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej
ujmy (iii; por. J., Mazák, Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, IURA EDITION, spol. s r.o.,
1997, str. 87).

10. Z preskúmavaného spisu je zrejmé, že vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovanému zriadenia
vecného bremena s poukazom na § 151o Občianskeho zákonníka, pričom návrh na zriadenie vecného
bremena súdom predpokladá, že takéto právo žalobcovi (v čase podania žaloby) inak nesvedčí.

11. Súd, ako už bolo uvedené, môže nariadiť neodkladné opatrenie aj vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviťpomerystrán.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrenímupravenémusiamaťvždypovahu
právnych vzťahov. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vždy (okrem
iného) posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Právne

účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedzovať povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutý rozsah (princíp proporcionality).

12. V prejednávanej veci strany sporu sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území D. E., obec Košice – Staré Mesto. Z pohľadu odvolacieho súdu môže

byť diskutabilná už otázka, či toho času medzi stranami sporu, okrem všeobecných (bežných)
vzťahov vlastníkov susediacich nehnuteľností existuje právny vzťah relevantný pre posudzovanie
opodstatnenosti navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže vecné bremeno v prospech vlastníka
stavby má byť súdom (v konaní vo veci samej) ešte len konštituované. Na túto skutočnosť upozornil aj
súdprvejinštancievbode39.preskúmavanéhouznesenia.Ďalejsaprvoinštančnýsúdsprávnezaoberal

i problémom neodkladnosti návrhu.

13. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Z obsahu
spisu je zrejmé, že otázka možnosti žalobcu realizovať právo prechodu peši, či prejazdom motorovými
vozidlami cez podjazd vedúci cez stavbu žalovaného pre účely prístupu k jeho nehnuteľnosti je dlhodobo

medzi stranami sporná, riešená mimosúdne a opakovane aj cestou súdu.

14. V minulosti žalobca realizoval prechod cez podjazd tvoriaci súčasť nehnuteľnosti žalovaného
na podklade zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej 23.10.1997 medzi ním a právnymi
predchodcami žalovaného. Žalovaný listom z 23.4.2021 (doručeným žalobcovi 28.4.2021) prejavil vôľu

túto zmluvu vypovedať a to pre omeškanie s úhradou odplaty za vecné bremeno. Žalobca sa domáhal
určenianeplatnostipredmetnejvýpovedevkonanípredOkresnýmsúdomKošiceIsp.zn.30Cb/91/2021,
avšak konajúci súd rozsudkom jeho žalobu zamietol a Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 4Cob/99/2023
z 21.11.2023 rozsudok prvoinštančného súdu z 25.1.2023 potvrdil, pričom Najvyšší súd Slovenskejrepubliky uznesením sp. zn. 4Obdo/12/2024 z 29.7.2025 dovolanie žalobcu odmietol. Z uvedeného je
zrejmé, že žalobcovi na podklade zmluvy právo prechodu už viac nesvedčí.

15. Uloženia povinnosti žalovanému strpieť a umožniť v prospech žalobcu právo prechodu peši
a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu registra C č. XXX sa žalobca domáhal aj v konaní
pod sp. zn. 75C/34/2024 Mestského súdu Košice, ktorý uznesením zo dňa 25.11.2024 návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, avšak Krajský súd v Košiciach v konaní pod sp. zn.
5Co/11/2025 uznesením z 10.3.2025 uznesenie prvoinštančného súdu z 25.11.2024 zmenil a návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd v bode 71. odôvodnenia uznesenia
konštatoval,žezostranyžalobcunebolapreukázanáaninaliehavápotrebaneodkladnejúpravypomerov
strán, ktorú odôvodňoval nevyhnutnosťou denného zásobovania prevádzok jeho nájomcov, keďže
nebolo osvedčené ani bezprostredné ohrozenie užívania nehnuteľnosti žalobcu na podnikateľské účely
– komerčný prenájom.

16. Pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 34C/20/2020 je vedené aj ďalšie konanie za účasti
totožných sporových strán (o určenie práva prejazdu vozidlami cez sporný podjazd, spôsobilé byť
obsahom vecného bremena) a aj v tomto konaní sa žalobca dňa 5.8.2025 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému strpieť a umožniť v prospech
žalobcu právo prechodu peši cez podjazd vedúci cez jeho stavbu a to v rozsahu nevyhnutnom pre

účely prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu, ako aj v rozsahu nevyhnutnom pre účely ich prevádzky,
zásobovania, správy a riadneho užívania ako aj opráv a údržby, keď Mestský súd v Košiciach uznesením
z 8.9.2025 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Konajúci súd v uznesení
(viď bod 43. odôvodnenia) uviedol, že žalobca neosvedčil základnú podmienku a to existenciu nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, keďže právoplatné skončenie

konania o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o vecnom bremene malo za následok zánik práva
z vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu peši cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu v teraz prejednávanej veci neexistuje prekážka veci rozsúdenej
(res iudicata), brániaca vecnému posúdeniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je dané

časovým posunom od posledného rozhodnutia súdu, zaoberajúceho sa obdobným návrhom a čiastočne
zmenenými skutkovými okolnosťami a variovanými dôvodmi prezentovanými žalobcom, sledujúcim
záujem dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia.

18.Nadruhejstranejeevidentné,žezpohľadužalobcuťažkomožnohovoriťonaliehavostipotrebyriešiť

jeho situáciu cestou neodkladného opatrenia a o bezodkladnosti takejto požiadavky. Snahu dosiahnuť
možnosť prechodu či prejazd cez podchod tvoriaci súčasť nehnuteľnosti žalovaného možno pozorovať
u neho dlhú dobu a to aj cestou opakovaných návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
však súdy (právoplatne) zamietali, dávajúc vyčerpávajúce odpovede na ním formulované požiadavky,
ktoré by mali viesť ku vyhoveniu návrhu. Neodkladné opatrenia nemôžu nahrádzať rozhodnutia vo veci

samej, ktorým predchádza riadny civilný proces, zahŕňajúci v sebe aj adekvátne dokazovanie.

19. Súd prvej inštancie sa správne a výstižne vysporiadal so všetkými dôvodmi teraz uvádzanými
žalobcom v jeho návrhu a na jeho priliehavé odôvodnenie skúmaného uznesenia poukazuje aj odvolací
súd. Prvoinštančný súd sa dôsledne vysporiadal i s otázkou možnej hrozby škôd na majetku pri

požiaroch, s odkazom na oprávnenia záchranných zložiek upravené v príslušných zákonoch. Bez toho,
aby možnosť a dopady požiaru boli zľahčované, na základe praxe na takúto živelnú udalosť treba
nahliadaťakonapomernezriedkavýikeďneželanýjav,naktorýhasičireagujúvrámcisvojichzákonných
možností, ako tomu bolo i pri požiari, na ktorý poukazoval žalobca. Navyše pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pri argumentácii odvolateľa zásadami

ochrany pamiatkovej rezervácie a užívaním podchodu určitým spôsobom „desiatky rokov“ má odvolací
súd za to, že táto sama o sebe neodôvodňuje rozhodovanie v zjednodušenom a zrýchlenom konaní,
realizovanom podľa § 324 a nasl. CSP.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil preskúmavané uznesenie ako vecne správne.

21. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím vo veci samej
(§ 262 ods. 1 CSP).22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).