Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/30/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625204284
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625204284.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
omaloletédetiA.B.,nar.XX.XX.XXXXaC.B.,nar.XX.XX.XXXX,obidvedetitrvalebytomX.XXXXXXX/
XX, B. D., deti matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, B. D., a otca A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, F., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a

povinnostíaonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolaníotcaprotiuzneseniuOkresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/171/2025-20 zo dňa 22. decembra 2025 v napadnutom výroku II., takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/171/2025-20 zo dňa 22.
decembra 2025 v napadnutom výroku II. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I. Súd
ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský
Mikuláš, IČO: 30 794 536, za kolízneho opatrovníka, pre maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C.
B., nar. XX.X.XXXX, na ich zastupovanie v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. II. Súd nariaďuje
neodkladné opatrenie: 1. Maloleté dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX sa do právoplatného skončenia konania

vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/171/2025, zveruje do
osobnej starostlivosti matky E. B., nar. XX. X. XXXX. 2. Otec A. B., nar. XX. X. XXXX je povinný
odovzdať maloleté dieťa C. B., nar. XX. X. XXXX do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/171/2025, do starostlivosti matky E. B.,
nar. XX.X.XXXX. 3. Otec je až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného Okresným
súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/174/2025 povinný prispievať na výživu každého z maloletých

detí mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62
ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v spojení s § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov, do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí.“ (ďalej už len „výrok II.“)

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že matka maloletých detí sa návrhom

doručeným okresnému súdu dňa 17.12.2025 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom. Spolu s návrhom vo veci samej doručila matka aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do svojej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou platiť
výživné v nevyhnutnej miere. Svoj návrh odôvodnila nezodpovedným správaním otca k maloletým
deťom, keď opísala situáciu z posledných dní, kedy maloletý A. v prítomnosti svojho otca vytiahol z pece
horiacu škatuľu a hral sa s ňou. Otec na uvedenú situáciu žiadnym spôsobom nereagoval. Zasiahnuť

musela ona ako matka. Voči matke sa otec dopúšťa každodenného fyzického násilia, deťom vulgárne
nadáva a nestará sa o ne, matke s ničím nepomáha. V dôsledku uvedených skutočností sa rozhodla dňa16.12.2025, keď bola so starším synom A. na vyšetrení u neurológa, že opustí spoločnú domácnosť a
vráti sa bývať späť k svojim rodičom, kde plánuje aj zotrvať. Maloletý C. zostal u otca. Matka ho žiadala,
aby ho priniesol, otec to však odmietol a matke napísal, že jej syna nedá. Z uvedených dôvodov bola aj

na polícii. Nevie, ako sa otec zvládne postarať o syna, keď chodí do práce. Ona sa o deti vie postarať,
vie im zabezpečiť všetky potreby pre ich zdravý vývin a so starostlivosťou jej pomôžu aj starí rodičia.
Otcovi nebude brániť stretávať sa s deťmi, keď o to bude mať záujem. Uviedla, že jej príjem pozostáva
z rodičovského príspevku a prídavkov na maloleté deti.

3. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 19.12.2025 sa uvádza, že
dňa 16.12.2025 vo večerných hodinách kontaktovalo Okresné riaditeľstvo policajného zboru Liptovský
Mikuláš služobný pohotovostný mobil úradu s tým, že matka sa dostavila na ich oddelenie a žiadala o
pomoc v jej situácii. Rodina žila vo Važci. Matka uvádzala, že sa ešte v ten deň ráno rozhodla odísť od
svojho manžela s maloletým A.. Otec vzal maloletého C. k starým rodičom z otcovej strany na adresu
K jaskyni 1032 vo Važci. Matku otec podľa jej slov bil, mala na sebe aj modriny, ale trestné oznámenie

podať nechcela. Ohľadom maloletého C. sa pokúšala kontaktovať otca, jeho súrodencov a starých
rodičov maloletého zo strany otca, avšak nedvíhali jej telefón a ani neodpovedali na SMS správy, čiže
nemala žiadne informácie o maloletom. Dňa 17.12.2025 bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca na
adrese k G. XXXX, F., keď otec uviedol, že sa bude zdržiavať v domácnosti svojej matky G. B.. Ide o
trojizbový nájomný byt. V domácnosti býva otec s maloletým C., starí rodičia maloletého a ich dve deti.

Otec má s maloletým k dispozícii jednu izbu. Domácnosť je zariadená účelným nábytkom a hygiena je
na požadovanej úrovni. Za elektriku, plyn, nájom a vodu uhrádzajú 400 eur. Otec pracuje v občianskej
hliadke F. od decembra 2025, s predpokladaným príjmom 800 - 900 eur. Výdavky má na vodu a elektriku
vo výške 50 eur. Otec uviedol, že s matkou nemal predchádzajúci deň žiaden konflikt. Išla s maloletým
A. k lekárovi a už sa nevrátili. Volal matke, aby sa vrátili, ona ale odmietla. Otec uviedol, že to robila

aj v minulosti a bezdôvodne deťom podpálila oblečenie. Otec uviedol, že má záujem, aby bol maloletý
C. zverený do jeho starostlivosti. Matka o neho podľa jeho slov neprejavuje záujem a starostlivosť o
neho zanedbávala. Otec navrhol, aby deti pre prípad, že by mali zostať spolu, boli zverené do striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov. Maloletý reagoval na otca pozitívne, usmieval sa a snažil sa dostať
do jeho náručia. V domácnosti matky bolo vykonané šetrenie dňa 19.12.2025. Matka s maloletým A.

aktuálne býva spolu s matkou, jej manželom a ich synom v dvojizbovom mestskom nájomnom byte.
Domácnosť je zariadená k potrebám rodiny. Matka s maloletým má k dispozícii jednu izbu, kde má
maloletý k dispozícii postieľku. Matka má zabezpečené oblečenie, plienky a hygienické potreby pre
maloleté deti. Bytové pomery sú vhodné pre zdravý vývin maloletých detí. Matka poberá rodičovský
príspevok vo výške 351,80 eur a prídavky na obidve maloleté deti vo výške 120 eur. Má výdavky na

paušál vo výške 60 eur mesačne a 250 eur na hygienické potreby pre maloleté deti. Matka uviedla, že
deti majú absolvované prehliadky u lekára a sú aj zaočkované. Maloletý C. je dojčený aj prikrmovaný.
Matka uviedla, že už tri dni nemá žiadne informácie o maloletom C., nakoľko otec a ani príbuzní z jeho
strany neodpovedajú ani na telefonáty, ani na SMS správy. Maloletý C. je, podľa slov matky, na ňu
naviazaný, vždy plakal, keď niekam odbehla. Maloletý A. sa na brata pýta, je na neho zvyknutý a plače

za ním. Matka si želá, aby deti vyrastali spolu. V závere správy je konštatované, že útly vek maloletých
detí a ich vývinové obdobie si vyžadujú stabilné a pokojné výchovné prostredie, a preto by dočasné
opatrenia mali smerovať k stabilizácii pomerov maloletých detí, k zachovaniu ich vzájomnej väzby, ako
aj k zachovaniu vzťahu maloletých detí k obidvom rodičom.

4. Okresný súd s poukazom na § 31 ods. 2 Zákona o rodine, § 360 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, § 366 Civilného mimosporového poriadku, § 367 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Civilného mimosporového
poriadku, § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, §
325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, § 328 ods.
1 Civilného sporového poriadku, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Civilného sporového poriadku, čl. 5

Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

5. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom
rade ochrana maloletých. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (článok 3 Dohovoru o právach

dieťaťa, článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa súd zohľadňuje najmä skutočnosti uvedené v článku 5 Základných zásad Zákona
o rodine. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnostizjednodušeným spôsobom, pričom spravidla vychádza z návrhu, príp. podnetu, pripojených listín, aj z
aktuálneho skutkového stavu.

6. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. Účelom neodkladného
opatrenia je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Základným
zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvanie
uplatneného práva, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Vzhľadom na účel a podstatu

neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený.

7. Pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa okresný súd oboznámil
s obsahom spisovej dokumentácie, s návrhom vo veci samej, s rodnými listami maloletých detí a
so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš o prešetrení pomerov v rodine
maloletých detí zo dňa 19.12.2025 a po vyhodnotení doposiaľ zadovážených dôkazov dospel k záveru,

že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. „V zmysle § 329 ods. 2 CSP je
pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania tohto uznesenia. Maloletý A. je aktuálne v
prevažnej starostlivosti matky, a maloletý C. je od 16.12.2025 v starostlivosti otca. Pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliadal predovšetkým na útly vek maloletých detí
a ich vývinové potreby. Chlapci sú na seba ako súrodenci naviazaní a preto nie je žiadúce tieto väzby

narúšať ich vzájomným odlúčením. Je potrebné zdôrazniť, že maloletý C., ktorý je už niekoľko dní bez
matky, je ešte stále dojčený. A prostredie, kde je podozrenie, že sa otec dopúšťa fyzického násilia na
matke maloletých detí, určite nemožno považovať za stabilné a vhodné na ich výchovu.“

8. V danom štádiu okresný súd považoval za náležite osvedčené, že návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia do času právoplatného skončenia konania vo veci samej je dôvodný. S
poukazom na skutočnosť, že v starostlivosti matky je aktuálne len maloletý A., rozhodol súd týmto
uznesením o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky. Vo vzťahu ku maloletému C., ktorý je aktuálne
s otcom, okresný súd rozhodol o povinnosti otca odovzdať maloletého C. jeho matke. Súd zdôrazňuje,
že pri výchove dieťaťa je nezastupiteľná úloha aj druhého rodiča, a preto je žiadúce, aby otec v záujme

maloletých detí, za účinnej pomoci matky, podnikol kroky smerujúce k adaptácii maloletých na ich novú
životnú situáciu. Je potrebné, aby sa matka i otec snažili o chápajúci prístup k deťom a vzájomne im
pomáhali spracovať i zmeny v rámci rodičovských vzťahov.

9. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že kladúc dôraz na záujem maloletých

detí, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, rozhodol
neodkladným opatrením o dočasnom zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a o
dočasnom odovzdaní maloletého C. otcom matke. Okresný súd síce zo správy o šetrení pomerov
v rodine otca nemal preukázané, že by starostlivosť otca vykazovala nedostatky, avšak je potrebné
zdôrazniť, že súrodencov v tak útlom veku nie je vhodné rozdeľovať a spôsobovať im tak ešte väčšiu

traumu ako tú, ktorú aktuálne prežívajú.

10. Na základe vyhodnotenia doposiaľ zadovážených dôkazov, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre
rozhodnutie o neodkladnom opatrení, okresný súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady
pre jeho nariadenie. Ochrana záujmov maloletých detí, najmä ich zdravý psychický vývoj, si vyžadujú

okamžitú úpravu formou neodkladného opatrenia, pokiaľ nedôjde k právoplatnému skončeniu veci
samej. Je zrejmé, že deti potrebujú rodinné prostredie, kde cítia stabilitu, priazeň, harmóniu domova, čo
im doterajší domov určite neposkytoval. Súčasne zdôraznil, že otec nie je týmto neodkladným opatrením
inak nijako obmedzovaný vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. Má právo participovať na
riešení otázok súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti, má právo byť o nich informovaný, o ich

zdraví, záujmoch, potrebách, má právo informovať sa u lekára o zdravotnom stave detí a ich liečbe,
a pod.

11. Okresný súd uviedol, že matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne žiadala
zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletých v nevyhnutnej miere a uviedla, že je

poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 351,80 eur a prídavku na dve deti vo výške 120 eur. Ako
náklady uviedla paušál vo výške 60 eur a hygienické potreby pre deti vo výške 250 eur. Otcov príjem je
vo výške 800 - 900 eur mesačne a ako výdavky uviedol sumu 50 eur na vodu a elektrinu.12. Okresný súd považoval za dôvodný i návrh matky v časti nariadenia neodkladného vo veci
výživného, keďže otec, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, má zákonnú
povinnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Výživné, určené neodkladným

opatrenímvnevyhnutnejmiere,jecielenélennauspokojovaniezákladnýchosobnýchpotriebmaloletých
detí. Neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej cieľom je prioritne zabezpečiť v
nevyhnutnej miere základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca. Pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné v rámci tohto zrýchleného konania určiť
skutočnú, objektívnu sumu výživného. O návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

sa bude rozhodovať vo veci samej. Za tým účelom súd vykoná potrebné dokazovanie a následne,
po vyhodnotení všetkých dôkazov, rozhodne v súlade s najlepším záujmom detí. Súd určí výživné
v takej výške, ktorá bude zodpovedať odôvodneným potrebám maloletých a súčasne schopnostiam
a možnostiam otca. Aktuálne okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na každé z detí výživné v
nevyhnutnej miere, a to mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v spojení s § 2 písm. c/

zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred
k rukám matky maloletého.

13. Z dôvodu hospodárnosti konania okresný súd jedným uznesením rozhodol aj o ustanovení kolízneho
opatrovníka maloletým deťom (výrok I.), keďže z dôvodu možnej kolízie záujmov ich rodičia v tomto

konaní zastupovať nemôžu.

14. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec. Uznesenie napadol v celom v celom
rozsahu, pretože ho považuje za predčasné, neprimerané a založené na neúplne zistenom skutkovom
stave.Okresnýsúdvychádzalvýlučnezjednostrannýchtvrdenímatky,ktorénebolipreukázanéžiadnymi

objektívnymi dôkazmi. Nebol vypočutý, ani mu nebola daná možnosť sa k veci vyjadriť pred vydaním
rozhodnutia. Nebolo preukázané bezprostredné ohrozenie maloletých detí, ktoré by odôvodňovalo
taký závažný zásah do rodičovských práv, akým je neodkladné opatrenie. Má vytvorené primerané
bytové a osobné podmienky na starostlivosť o maloleté deti. Deti mali u neho zabezpečené bývanie,
stravu, hygienu a riadnu starostlivosť. Nikdy deťom neubližoval ani ich neohrozoval a zásadne odmieta

tvrdenia o fyzickom násilí, ktoré považuje za nepravdivé a účelové. Má záujem aktívne sa podieľať
na výchove a starostlivosti o deti, spolupracovať s orgánmi sociálnoprávnej ochrany a súdom a konať
vždy v najlepšom záujme maloletých detí. Nariadené neodkladné opatrenie považuje za neprimeraný
zásah, ktorý nerešpektuje zásadu rovnosti rodičov a princíp zachovania vzťahu detí k obom rodičom.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, alebo ho zmenil tak, že neodkladné opatrenie sa

nenariaďuje, prípadne vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Žiadal, aby súd v ďalšom konaní
vykonal riadne dokazovanie, najmä preverenie jeho osobných a bytových pomerov prostredníctvom
kolízneho opatrovníka.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania, na

základe odvolania podaného v zákonnej lehote osobou na to oprávnenou, posúdil uznesenie okresného
súduvnapadnutomvýrokochII.zaaplikácie§65a§66CMPadospelkzáveru,žeuznesenieokresného
súdu je v celom výroku II. potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods.
1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia,
jednotlivé argumenty otca predostreté v odvolacom konaní spočívajúce v námietke nesprávne
a nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci,
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matky

opodstatnene.

17. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom
mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť
zväčša dočasnou, alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím

konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že
nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú
všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, prirelevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia,postačujeichosvedčenie(tzn.stavvysokejmierypravdepodobnosti)zdostupnýchdôkazných
prostriedkov.

18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil
uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z
naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu

maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia
pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v
meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne
dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení

neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd
môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo
dôkazmi predloženými navrhovateľkou.

20. Pripomína odvolací súd, že mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom

súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného
opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa
vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku,
ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov
účastníkovsarozumietakýstavvzťahovúčastníkov,priktoromaktívnakorekciazostranysúduneznesie

odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií,
kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v
konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia.
Neodkladné opatrenie je teda možné vydať len za predpokladu, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie
odklad a kedy je potrebný okamžitý zásah súdu a súčasne, keď sú aspoň osvedčené základné

skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana.
Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho
zásahu súdu do pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, je ponechané na úvahe súdu, pričom určujúcim je aktuálny stav. Jedná sa vždy o
výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej (jeho úlohou je len dočasná

úprava pomerov) a ktoré zároveň neslúži ako prostriedok nahrádzania konania vo veci samej, resp. na
urýchlenie súdneho konania. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie
povahu osvedčenia, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti

a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich
skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, resp. výrok
zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov
účastníkov, je ponechaná výlučne na úvahe súdu, pričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti
súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletých detí

– A. a C..

21. Jednou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako odvolací súd uviedol už vyššie,
je teda osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by primárne mala vyplývať z naliehavostisituácie, a v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých i z existencie záujmu maloletých detí,
ktorýmivprejednávanejvecisúmal.–A.aC..Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouznesenia,ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Z vyššie uvedeného

zároveň teda vyplýva, že zásah do rodičovských práv musí byť odôvodnený konkrétnymi skutočnosťami
viazanými na dieťa, v tomto prípade – A. a C. a musí byť primeraný sledovanému cieľu ochrany, musí
byť zrejmé pred hrozbou čoho a koho má byť dieťa chránené. Odvolací súd nevylučuje, že okresný
súd tieto skutočnosti posudzoval, ak však nenašli premietnutie v písomnom vyhotovení napadnutého
rozhodnutia, tak potom ich nemožno podriadiť odvolaciemu prieskumu a vyhodnotiť ich (ne)relevanciu

vo vzťahu k namietaným záverom okresného súdu.

22. V prejednávanej odvolacej veci okresný súd vyhodnotil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
zo skutkových okolností, podľa ods. 21. odôvodnenia sa oboznámil s obsahom spisovej dokumentácie,
s návrhom vo veci samej, s rodnými listami maloletých detí a so správou Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 19.12.2025

a po vyhodnotení doposiaľ zadovážených dôkazov dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný s dôrazom na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby,
vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, rozhodol neodkladným opatrením o dočasnom
zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a o dočasnom odovzdaní maloletého C. otcom
matke. Podľa ods. 21. odôvodnenia napadnutého uznesenia „Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia súd prihliadal predovšetkým na útly vek maloletých detí a ich vývinové potreby.
Chlapci sú na seba ako súrodenci naviazaní a preto nie je žiadúce tieto väzby narúšať ich vzájomným
odlúčením. Je potrebné zdôrazniť, že maloletý C., ktorý je už niekoľko dní bez matky, je ešte stále
dojčený. A prostredie, kde je podozrenie, že sa otec dopúšťa fyzického násilia na matke maloletých detí,
určite nemožno považovať za stabilné a vhodné na ich výchovu.“ Z ods. 22. odôvodnenia napadnutého

uznesenia vyplýva, že „ V danom štádiu súd považuje za náležite osvedčené, že návrh matky na
nariadenieneodkladnéhoopatreniadočasuprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejjedôvodný.
S poukazom na skutočnosť, že v starostlivosti matky je aktuálne len maloletý A., rozhodol súd týmto
uznesením o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky. Vo vzťahu ku maloletému C., ktorý je aktuálne
s otcom, súd rozhodol o povinnosti otca odovzdať maloletého C. jeho matke. Súd zdôrazňuje, že pri

výchove dieťaťa je nezastupiteľná úloha aj druhého rodiča, a preto je žiadúce, aby otec v záujme
maloletých detí, za účinnej pomoci matky, podnikol kroky smerujúce k adaptácii maloletých na ich novú
životnú situáciu. Je potrebné, aby sa matka i otec snažili o chápajúci prístup k deťom a vzájomne im
pomáhali spracovať i zmeny v rámci rodičovských vzťahov.“ Okresný súd, tiež konštatoval, že síce
zo správy o šetrení pomerov v rodine otca nemal preukázané, že by starostlivosť otca vykazovala

nedostatky, avšak zdôraznil, že súrodencov v tak útlom veku nie je vhodné rozdeľovať a spôsobovať
im tak ešte väčšiu traumu ako tú, ktorú aktuálne prežívajú. Napadnuté uznesenie však, podľa zistení
odvolacieho súdu, neobsahuje presvedčivý a konkrétny skutkový záver o tom, že by nevhodné, resp.
rizikové správanie otca smerovalo voči maloletým– A. a C., ani že by z neho vyplývala bezprostredná
hrozba ujmy pre nich. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že tak zásadné rozhodnutie, o akom rozhodol

okresný súd, predstavuje tak výnimočný zásah do rodinného života, ktorý je prípustný len vtedy, ak
je aktuálne nevyhnutné v záujme mal. detí a ak táto nevyhnutnosť vyplýva z osvedčených okolností
týkajúcichsabezprostrednemal.detí.TátolíniavyplývazosúhrnnéhojudikatórnehozáveruNajvyššieho
súdu SR publikovaného k opatrovníckym veciam, podľa ktorého je rozhodnutie neodkladným opatrením,
výnimočným riešením a musí byť viazané na nevyhnutnosť v záujme detí. Zároveň z ústavného rámca

ochrany rodičovstva a rodinného života vyplýva, že rozhodnutia súdov neodkladným opatrením majú
primárne podporovať zachovanie a udržiavanie rodinných väzieb a súd pri zásahoch do rodinných
väzieb musí postupovať nanajvýš obozretne, primerane a s dôsledným, podrobným odôvodnením, so
zdôvodnením splnenia všetkých zákonných podmienok, primárne s dôrazom na osvedčenie naliehavosti
a najlepší záujem maloletých detí. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie okresného súdu tieto kritériá k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, nespĺňa, keďže
okresný súd v ňom neodôvodnil naliehavosť zásahu a neosvedčil existenciu bezprostredného ohrozenia
maloletých detí, ako to vyžaduje § 325 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Z uznesenia
okresnéhosúdunevyplýva,akékonkrétneokolnostimalinasvedčovaťtomu,žezotrvaniedetívpôvodnej
starostlivosti až do rozhodnutia vo veci samej by im spôsobilo okamžitú bezprostrednú ujmu . Okresný

súd svoje rozhodnutie založil najmä na tom, že matka opustila spoločnú domácnosť spolu so starším
dieťaťom A.. Okresný súd neuviedol dôvody, v čom samotný odchod rodiča z domácnosti, s jedným z
detí má, bez ďalšieho, byť jedným z dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Takáto situácia
je v kontexte rozvratu rodinných pomerov bežná a neznamená automaticky, že by deti boli vystavenériziku ohrozenia ich zdravia alebo psychickej integrity. Okresný súd neoznačil žiadnu skutočnosť, ktorá
by naznačovala, že odchod matky vytvoril pre deti stav núdze, ohrozenia alebo potreby okamžitého
zásahu súdu. Na uvedených zisteniach odvolacieho súdu, bez vplyvu zostávajú závery okresného

súdu v ods. 21., v zmysle ktorých „súd prihliadal predovšetkým na útly vek maloletých detí a ich
vývinové potreby. Chlapci sú na seba ako súrodenci naviazaní a preto nie je žiadúce tieto väzby
narúšať ich vzájomným odlúčením. Je potrebné zdôrazniť, že maloletý C., ktorý je už niekoľko dní
bez matky, je ešte stále dojčený.“ Tieto dôvody, na ktoré okresný súd poukázal – najmä útly vek
maloletých detí, ich vývinové potreby, skutočnosť, že súrodenci sú na seba naviazaní, ako aj tvrdenie,

že maloletý C. je ešte dojčený – samé osebe nepredstavujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali
vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keďže
nie je z nich zrejmé, v čom by preukazovali existenciu bezprostredného a vážneho ohrozenia, ktoré
je nevyhnutné pre zásah do rodičovských práv otca. Odvolací súd konštatuje, že síce zodpovedajú
osvedčenému skutkovému stavu, avšak sú fakticky opisom prirodzených charakteristík detí v nízkom
veku, nie právne relevantným ohrozením, ktoré by bolo spôsobené, zvýšené alebo podporené konaním

otca. Samotný útly vek detí a ich prirodzené vývinové potreby sú všeobecnými vlastnosťami každého
dieťaťa v obdobnom veku. Nemožno ich automaticky spájať s ohrozením dieťaťa pri kontakte s druhým
rodičom. Naviazanosť súrodencov je síce významnou vývinovou väzbou, avšak nijako nepreukazuje,
že by ich kontakt s otcom bol nevhodný alebo ohrozujúci, ani že by prítomnosť otca narušovala
ich vzájomnú súrodeneckú väzbu. Takýto dôvod nemá naliehavú povahu, akú zákon vyžaduje pre

vydanie neodkladného opatrenia, a nevytvára potrebu okamžitého zásahu súdu. Rovnako skutočnosť,
že maloletý C. je dojčený, nie je právnym dôvodom, ktorý by bez ďalšieho bol dôvodom pre zásah do
rodičovských práv otca. Dojčenie nepreukazuje existenciu žiadneho ohrozenia a jeho existencia sama
osebe nespadá do kategórie dôvodov, ktoré by svojou povahou odôvodňovali okamžité, predbežné a
zásadné zásahy do výkonu rodičovských práv druhého rodiča. Odvolací na tomto mieste uvádza, že

zásah v podobe neodkladného opatrenia je prípustný len vtedy, ak sú preukázané konkrétne skutočnosti
nasvedčujúce bezprostrednému ohrozeniu života, zdravia alebo priaznivého vývinu maloletého, pričom
takéto ohrozenie musí byť v príčinnej súvislosti s konaním, alebo správaním rodiča, voči ktorému má byť
zásahsmerovaný.Vprejednávanejveci,podľaodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,neboliokresným
súdom konštatované okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že styk detí s otcom predstavuje akékoľvek riziko,

alebo ohrozenie ich telesného či duševného zdravia, stability, bezpečia, či vývinu. Uvedené dôvody,
odvolací súd, s dorazom na ich špecifikáciu okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
nemohol vyhodnotiť inak, než že sú iba všeobecnou opisnou charakteristikou detí v nízkom veku, bez
vzťahu k osobe otca, alebo k okolnostiam jeho starostlivosti a neboli k nim uvedené skutočnosti v
potrebnej intenzite, ktorá by predstavovala aktuálne a bezprostredné riziko a spôsobilosť odôvodniť

zásah do rodičovských práv prechodným, mimoriadnym opatrením. Opätovne odvolací súd uvádza,
že východiskom jeho rozhodnutia bol postulát, že neodkladné opatrenie predstavuje, tak významný
zásah do rodinného života, že môže byť nariadené len v prípade, ak riziko nemožno riešiť iným, menej
invazívnym spôsobom, alebo ak existuje naliehavosť, ktorá znemožňuje vyčkať rozhodnutie vo veci
samej, čo však k momentu rozhodovania odvolacím súdom z napadnutého rozhodnutia okresného súdu

nevyplýva.

23. Odvolací súd na tomto mieste opäť akcentuje, že neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút,
ktorý možno nariadiť iba vtedy, ak sú splnené oba predpoklady: naliehavosť a bezprostredná ujma.
Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 358/2021 uviedol, že neodkladné opatrenie je možné len

v prípade „nevyhnutnosti jeho vydania“ a návrh musí „hodnoverne osvedčovať“ potrebu okamžitého
zásahu. Ústavný súd zároveň v Náleze sp.zn. III. ÚS 406/2023 zdôraznil, že súd nesmie ignorovať
rozhodujúceokolnostiprípaduanesmierozhodnúťsvojvoľnebezkonkrétnehoodôvodnenianaliehavosti
zásahu.

24. V súvislosti s odvolacím prieskumom odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti v prejednávanej veci okresný súd
identifikoval ako konkrétne riziko a hrozbu ujmy, ktorá by maloleté deti reálne a okamžite postihovala.
Správa ÚPSVaR neuvádza žiadny nedostatok v starostlivosti otca ani žiadne ohrozenie detí, napriek
tomu okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, pričom neuvádzal, prečo by zotrvanie maloletého C. u

otca predstavovalo bezprostrednú ujmu, prečo by maloletý A. mal byť zverený matke, keďže otec mal
podľa dostupných informácií vytvorené primerané podmienky, deti mali zabezpečenú starostlivosť a v
čase rozhodovania žiadne ohrozenie nebolo preukázané, resp. konkretizované. V súvislosti s odvolacou
argumentáciou otca, odvolací súd konštatuje, že okresný súd uviedol, k dôvodom svojho rozhodnutia,že „Súd zdôrazňuje, že pri výchove dieťaťa je nezastupiteľná úloha aj druhého rodiča“, napriek tomu
v ods. 21. za jeden z rozhodujúcich dôvodov považoval, že „.Chlapci sú na seba ako súrodenci
naviazaní a preto nie je žiadúce tieto väzby narúšať ich vzájomným odlúčením.“ Okresný súd teda svoju

argumentáciu oprel v tejto časti o všeobecnú úvahu, že nie je vhodné rozdeľovať súrodencov. Odvolací
súd zdôrazňuje, že hoci súrodenecká väzba má nepochybne význam pre rozhodovanie, tak nemôže byť,
bez ďalšieho, jedným z nosných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ nie je spojená
s identifikovateľnou bezprostrednou ujmou. Zákon nepozná naliehavosť založenú na hypotetickej,
nešpecifikovanej alebo možnej psychickej ujme detí; naliehavosť musí byť aktuálna, konkrétna a

osvedčená. Odvolací súd si je vedomý, že bezodkladnosť úpravy pomerov nemusí byť viazaná iba na
jednorazový akútny incident. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 422/2021 zdôraznil, že atribút
„bezodkladne“ bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav; rozhodujúce je, či účel
predbežnej ochrany vyžaduje okamžitý zásah. To však neoslabuje povinnosť súdu odôvodniť, prečo
v konkrétnom prípade hrozí dieťaťu ujma, ktorá neznesie odklad do meritórneho rozhodnutia. Práve
táto väzba medzi skutkovými zisteniami a záverom o potrebe rozhodnutia neodkladným opatrením v

napadnutomuzneseníúplneabsentuje.Natomtomiesteodvolacísúdlenpripomínaústavnúpožiadavku
riadneho odôvodnenia a vysporiadania sa s kľúčovými otázkami.

25. Odvolací súd len primerane a podporne z eurokonformného prístupu považuje za podstatné uviesť,
že z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 484/23 vyplýva, že „Ústavní soud, obdobně jako

Evropský soud pro lidská práva (dále jen "ESLP"), ve své rozhodovací praxi opakovaně zdůrazňuje
význam práva na rodinný život zaručeného obecně v čl. 10 odst. 2 Listiny a čl. 8 Úmluvy, jehož základním
prvkem je soužití rodičů a dětí - právě v jeho rámci se má uskutečňovat péče o děti a jejich výchova ze
strany rodičů, na což mají jak děti, tak i rodiče právo podle čl. 32 odst. 4 Listiny [nález ze dne 10. 10. 2007
sp. zn. II. ÚS 838/07 (N 157/47 SbNU 53) či nález ze dne 13. 7. 2011 sp. zn. III. ÚS 3363/10 (N 131/62

SbNU 59) dostupné stejně jako dále uvedená rozhodnutí Ústavního soudu na http://nalus.usoud.cz)].
Vazba mezi rodiči a dítětem představuje nejpřirozenější lidskou vazbu a jeden z prvořadých předpokladů
lidského vývoje [nález ze dne 20. 7. 2010 sp. zn. IV. ÚS 2244/09 (N 146/58 SbNU 227 bod 43)]. Jakékoliv
opatření státu narušující tuto vazbu, respektive soužití rodičů a dětí, tak představuje zásah do práva na
rodinný život (rozsudek velkého senátu ESLP ve věci K. a T. proti Finsku ze dne 12. 7. 2001 č. 25702/94,

§ 151; všechna rozhodnutí ESLP citovaná v tomto nálezu jsou dostupná na http://hudoc.echr.coe.int).“

26. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez
toho, aby sa riadil vyššie spomenutými všeobecnými zásadami vzťahujúcimi sa na tvorbu rozhodnutia,
čo do jeho odôvodnenia, z ktorého by jednoznačne vyplývali konkrétne okolnosti, ako aj ich posúdenie v

kontexte prejednávanej veci, ktoré v konečnom dôsledku viedli súd k vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Súd prvej inštancie vec nevyhodnotením potrebných skutočností privodil nedostatočnosť odôvodnenia
napadnutého uznesenia, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov.
Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov a čl. 46
a nasledujúcich Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o
dôvodoch rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov,
táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavanej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu

nepreskúmateľné,leboobsahujeibanedostatočnédôvody,prichádzadoúvahylenzrušenierozhodnutia
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

27.Súdprvejinštancievďalšomkonaní,atoivrozsahuvyššieuvedenýchskutočnostíodvolacímsúdom
v tomto rozhodnutí, komplexne, ale dôsledne objasní a zhodnotí všetky vyššie uvádzané skutočnosti

odvolacím súdom, pričom neopomenie podrobne odôvodniť všetky aspekty záujmu mal. A. a C. v
okolnostiach konkrétnej prejednávanej veci, s dôrazom na obsah celého spisového materiálu, teda i
z podaného odvolania ako i na skutočnosti vyplývajúce zo skutkového stavu, všetko za dôsledného
dodržania § 220 CSP. Až na takto zistenom podklade potom vec teda opätovne právne posúdi,
vysporiada sa s argumentáciou účastníkov, aj tou produkovanou v odvolacom konaní a nanovo

rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

28. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení poukazoval primerane a
podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup nie je rozpornýani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp.
zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne
prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s

ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia“.

29. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.