Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202198
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7821202198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. E. XXX, zastúpený JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, IČO:
35 544 163, 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, zastúpená JUDr. Pavol Kontra, advokát
so sídlom v Trenčíne, Prístavná 2600/58, IČO: 42 321 859, 3/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.
XXX, 4/ G. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., J. X, zastúpená JUDr. Attila Elek, advokát so sídlom v
Rožňave, Jovická č. 2, IČO: 42 331 374, proti žalovanému: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.
XXX, zastúpený JUDr. Peter Paulinský, advokát so sídlom v Moldave nad Bodvou, C. J. X, IČO: 42 239

630, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcu v 1. rade a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. decembra 2024 sp.zn. 9C/23/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. decembra 2024 č.k. 9C/23/2021-557
okrem výroku II.

Žalobkyne v 2. až 4. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalovanému.

Vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 18. decembra
2024 č.k. 9C/23/2021-557 rozhodol nasledovne:
I. Súd u r č u j e , že novovytvorená parcela registra „C“ pod parcelným číslom 457/1, záhrada o
výmere 303 m2 a novovytvorená parcela registra „C“ pod parcelným číslom 457/2, záhrada o výmere
40 m2, ktoré boli vytvorené z parcely registra „C“ pod parcelným číslom 457, záhrada o výmere 343

m2, zapísanej na liste vlastníctva č.: XXXX v katastrálnom území: C. D. E., v obci: C. D. E., v okrese:
Rožňava geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. 457/1, 457/2, číslo plánu: 66/2024,
vyhotoveným vyhotoviteľom: GEOPLÁN - TT, s. r. o., sídlo: Šafárikova 443/16, 048 01 Rožňava, IČO:
52057615 dňa 19.7.2024, autorizačne overeným dňa 19.7.2024 a úradne overeným Okresným úradom
Rožňava, katastrálnym odborom dňa 29.7.2024 pod č. L./XXXX patria do dedičstva po poručiteľovi F. C.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., v podiele 1/1.
II. Súd žalobu žalobcu 1) z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobkyniam 2) až 4) náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.IV. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu 1) s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2.1. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodne žalobca v 1. rade domáhal určenia, že je vlastníkom
v žalobe špecifikovaných nehnuteľností. Žalobu odôvodnil tým, že v 70. rokoch minulého storočia, jeho
nebohý starý otec F. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX nadobudol od svojho brata M. C. na
základe ich dohody do svojho výlučného vlastníctva a užívania pozemok, ktorý je v súčasnosti evidovaný

na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C. D. E., v obci C. D. E., N. I., ako parcela registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 457, druh pozemku záhrada o výmere 343
m2. Od tej doby jeho starý otec predmetný pozemok dobromyseľne, pokojne a nerušene užíval ako
vlastný, predmetný pozemok obhospodaroval za pomoci rodinných príslušníkov, najmä otca žalobcu
G. A. A.. Na Vianoce 2007 starý otec mu ústne daroval predmetný pozemok a následne, v januári
2008, nečakane zomrel. Aj po smrti starého otca žalobca 1) s pomocou svojho otca G. A. A. naďalej

pokojne a nerušene užíval pozemok a obhospodaroval, až do júna 2021, kedy zo strany žalovaného bol
vyzvaný, aby predmetný pozemok vypratal a umožnil mu vstup na tento pozemok, nakoľko pozemok je
oplotený. Žalovaný tvrdil, že tento pozemok nadobudol do svojho vlastníctva. Z výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX k. ú. C. D. E., na ktorom je evidovaný predmetný pozemok, ako titul nadobudnutia vlastníckeho
práva v prospech žalovaného je evidovaná Darovacia zmluva O./XXXX - XXX/XX a Kúpna zmluva

D.: XX/XXXX O. XXXX/XXXX - XXX/XXXX. Koncom roku 2021 bol namontovaný zámok na vstupnú
bránu pozemku a takto bol úplne znemožnený vstup na pozemok žalobcovi 1) zo strany žalovaného.
Predtým zámok namontovaný nebol, vstupná brána bola zabezpečená iba reťazou, ktoré zabezpečenie
bolo dostatočné z dôvodu, že oprávnenú držbu žalobcu a jeho právneho predchodcu obyvatelia obce
rešpektovali. Žalobca 1) uviedol, že jeho starý otec a následne on spolu so svojou rodinou viac ako

50. rokov mali v oprávnenej držbe a užívaní, ktorú držbu bezprostrední susedia medzi nimi aj právni
predchodcovia žalovaného a všetci obyvatelia obce rešpektovali, a nikdy nebol ani starý otec, ani on a
jeho rodina nijakou osobou ani žiadnym orgánom verejnej správy upozornený na také okolnosti, ktoré
by v ňom vzbudili akékoľvek pochybnosti v presvedčení, že mu pozemok skutočne patrí. Pred júnom
2021 žalovaný dvakrát prejavil záujem o odkúpenie pozemku, vždy však dostal odpoveď, že pozemok

nie je na predaj. Skutočnosť, že si žalovaný nárokuje moc nad touto nehnuteľnosťou, ktorej vlastníctvo
je medzi stranami sporu sporné, nepochybne zakladá naliehavý právny záujem žalobcu 1) na určení
jeho vlastníckeho práva k nemu vydržaním, preto navrhoval, aby súd žalobe vyhovel.
2.2. Podaním zo dňa 22.8.2024 žalobca v 1. rade navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že súd určí, že
novovytvorená parcelaregistra„C“podpar.č.457/1,záhradaovýmere303m2anovovytvorenáparcela

registra „C“ pod parcelným číslom 457/2, záhrada o výmere 40 m2, ktoré boli vytvorené z parcely registra
„C“ pod parcelným číslom 457, záhrada o výmere 343 m2, zapísanej na liste vlastníctva č.: XXXX v
katastrálnom území: C. D. E., v obci: C. D. E., v okrese: Rožňava Geometrickým plánom na oddelenie
pozemkov parc. č. 457/1, 457/2, číslo plánu: 66/2024, vyhotoveným vyhotoviteľom: GEOPLÁN - TT,
s.r.o., sídlo: Šafárikova 443/16, 048 01 Rožňava, IČO: 52057615 dňa 19.7.2024, autorizačne overeným

dňa 19.7.2024 a úradne overeným Okresným úradom Rožňava, Katastrálnym odborom dňa 29.7.2024
pod č. L./XXXX, patria do dedičstva po poručiteľovi F. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., v podiele 1/1 a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2.3. Podaním zo dňa 16.09.2024 navrhoval, aby súd pripustil, aby do súdneho konania pristúpili na

strane žalobcu nasledovné subjekty, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľovi F. C., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX, 049 43 Jablonov nad Turňou: 1) C.
C., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom C. D. E. P. XXX, 049 43 Jablonov nad Turňou - pozostalá manželka
poručiteľa, 2) F. A., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom C. D. E. P. XXX, XXX XX C. D. E. - dcéra poručiteľa
a 3) G. F. H., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom J. X, XXX XX I. - dcéra poručiteľa. To, že vyššie menované

osoby sú dedičia po poručiteľovi F. C., preukázal pripojeným Osvedčením o dedičstve po F. C. zo dňa
08.09.2008 pod č. k. 4D 40/08, Dnot. 29/08, ktoré bolo vydané notárkou JUDr. Juditou Nagyovou na
základe poverenia Okresného súdu Rožňava.
2.4. Uznesením sp. zn. 9C/23/2021-493 zo dňa 15.10.2024 súd pripustil zmenu žaloby a pripustil aj
vstup ďalších subjektov na strane žalobcov, v zmysle podania zástupcu žalobcu zo dňa 22.08.2024 a

zo dňa 16.09.2024. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2024.

3.1. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predávajúci M. C. a kupujúci C.
K. s manželkou, rod. Die, obyvatelia obce C. D. E. uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 18.09.1969.Predmetom prevodu bola nehnuteľnosť v celistvosti podľa zápisu obce Jablonov nad Turňou pod
poradovým číslom 147, číslo v katastri nehnuteľností 1099, pod B 3, za dohodnutú kúpnu cenu 33.000,-
Kčs.

3.2. Z Kúpnej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice č. D. XXX/XX, D. XXX/XX zo dňa
25.10.1969, registrovanej Štátnym notárstvom v Rožňave pod č. R I-817/69 vyplýva, že predmetom
prevodu boli spoluvlastnícke podiely z pozemnoknižnej parcely č. 196 pod B 290, 291, 298, 299, 300,
303, 304, 305, 307 a 308. V bode 1 zmluvy je podrobne opísaná domová nehnuteľnosť, v bode 2 je
dohodnutá kúpna cena a je uvedená podmienka, že predávajúci M. C. si ponecháva zo záhrady, ktorá je

na konci - zadnej časti domovej nehnuteľnosti spolu 302,5 m2. V bode 2 je ďalej uvedené, že účastníci
navzájom súhlasia s tým, aby táto časť bola z nehnuteľnosti vyčlenená podľa dodatočne vyhotoveného
geometrického plánu, horeuvedené parcely u Strediska geodézie v Rožňave sa nedajú identifikovať a
tvoria časti parciel EN č. 340/1,-2, 341. Q. boli C. K., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka C. K., I. R.,
nar. XX.XX.XXXX.
3.3. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. C. D. E. vyplýva, že v tejto zložke bola vedená pozemnoknižná

parcela č. 196 vo výmere 470 siah, dom, dvor a záhrada a pod B 290 a B 291 boli vedení starí rodičia F.
C., S. C. a F. C., ktorých podiel nadobudol M. C., brat F. C., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva
v Rožňave sp. zn. D538/69 a sp. zn. D539/69, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969.
3.4. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave v dedičskej veci po poručiteľovi C. K., zomr.
XX.XX.XXXX, sp. zn. 2D 370/84-12 vyplýva, že predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti parcela č. 341

dom, dvor vo výmere 1064 m2, parcela č. 340/2 záhrada vo výmere 455 m2, parcela č. 340/1 záhrada
vo výmere 449 m2, pod A 1/a, b, v 3/5-inách, ktoré nadobudol C. K., nar. XX.XX.XXXX, syn poručiteľa.
3.5. Z notárskej zápisnice D.: XXX/XXXX, D.: XXXXX/XXXX, NCRIs: 25159/2008 zo dňa 16.06.2008
vyplýva, že C. K., nar. XX.XX.XXXX a ďalšie dve osoby, požiadali, aby do notárskej zápisnice bolo pojaté
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. Z bodu 1 tejto listiny vyplýva, že účastníci osvedčenia vyhlásili, že sú

vlastníkmi nehnuteľností v k. ú. C. D. E., na liste vlastníctva č. XX, okrem iných nehnuteľností C. K., nar.
XX.XX.XXXX, v 2/5-inách. Z bodu 2 vyplýva vyhlásenie účastníkov, že vlastníctvo nadobudli na základe
dohody s doterajšími vlastníkmi, oprávnenej držby a vydržania. Právnym titulom oprávnenej držby je
právne nástupníctvo po právnom predchodcovi - otcovi účastníkov osvedčenia C. K., ktorý zomrel v roku
1984 a dohoda o reálnom rozdelení. Vydržacia doba skončila 01.01.2002. Z bodu 4 vyplýva, že notár

osvedčil vyhlásenie účastníkov o nadobudnutí vlastníctva tak, ako je to uvedené v bode 1 notárskej
zápisnice. Na základe doterajšieho stavu a na základe tohto osvedčenia vyhlásenia o vydržaní budú
účastníci osvedčenia zapísaní ako vlastníci. Ohľadom parcely č. 457 záhrady s výmerou 343 m2 bol
zapísaný v katastri ako vlastník nehnuteľnosti v celosti C. K., nar. XX.XX.XXXX - otec žalovaného.
3.6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E. zo dňa 11.08.2008 vyplýva, že na tomto liste

vlastníctva bola zapísaná parcela č. 457 o výmere 343 m2 záhrady a vlastníkom tejto parcely bol C. K.,
nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/5, na základe osvedčenia o vydržaní N: 247/2008 a v podiele 3/5-ín, na
základe rozhodnutia 2D/370/1984.
3.7. Z notárskej zápisnice D.: XX/XXXX, D.: XXXXX/XXXX, D.: XXXXX/XXXX vyplýva, že do notárskej
zápisnice bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim C. K., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim D.

K., nar. XX.XX.XXXX, pričom predmetom prevodu bola nehnuteľnosť v k. ú. C. D. E., vedená na
liste vlastníctva č. XX, parcela registra „C“, parc. č. 457, záhrada o výmere 343 m2, vo vlastníctve
predávajúceho pod B 1 v 2/5-inách, pod B 2 v 3/5-inách, spolu v celosti 1/1.
3.8. Z úmrtného listu F. C. vyplýva, že zomrel XX.XX.XXXX a jeho úmrtie je zapísané v knihe úmrtí
Matričného úradu Rožňava vo zväzku 21, ročníka 2008, na strane 105, pod poradovým číslom 7.

3.9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. C. D. E. zo dňa 21.07.2021 vyplýva, že na tomto liste
vlastníctva je zapísané na parcele registra „C“ parcelné číslo 457 o výmere 343 m2 záhrada a výlučným
vlastníkom tejto nehnuteľnosti je žalovaný D. K., nar. XX.XX.XXXX.
3.10. Z oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo dňa 03.07.2024, podaného na
základe žiadosti zástupcu žalobcu 1) vyplýva, že C-KN parcela č. 457 záhrada, o výmere 343 m2,

evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. C. D. E., bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. 196
vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. C. D. E.. Parcely EN č. 340/1, 340/2, 341 boli zapísané
na základe RI817/69-23/70 na liste vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E.. Podľa porovnávacieho zostavenia
parciel na liste vlastníctva z roku 1987, parcely sa prečíslovali nasledovne: EN č. 341 - C-KN č. 455,
EN č. 340/2 - C-KN č. 456 a EN č. 340/1 - C-KN č. 457. Geometrický plán z kúpnej zmluvy RI817/69

sa nenachádza na katastrálnom odbore Okresného úradu Rožňava. Prílohou tohto oznámenia bola
overená kópia porovnávacieho zostavenia parciel na liste vlastníctva rok 1987, k. ú. C. D. E., z ktorého
vyplýva, že po prečíslovaní parcela EN č. 340/1 bola prečíslovaná na parcelu KN-C č. 457. Prílohou
bola aj kópia pozemnoknižnej mapy, kópia mapy evidencie nehnuteľností z roku 1970, XVI-16, originállistu vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E., z ktorého vyplýva, že na tomto liste vlastníctva okrem iných parciel
bola zapísaná parcela č. 340/1, na základe zmluvy I. vo vlastníctve K. C., nar. XX.XX.XXXX, v podiele
3/5-ín, na základe rozhodnutia sp. zn. 2D/370/84 a následne v podiele 2/5-ín na základe osvedčenia

o vydržaní N: 247/2008.
3.11. Z geometrického plánu č. XX/XX, vyhotoveného GEOPLÁN - TT s.r.o., zo dňa 19.07.2024 G. E.
E., úradne overeného 29.07.2024 vyplýva, že pôvodná parcela KN-C č. 457 o výmere 343 m2, záhrada,
vedená na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. C. D. E. bola rozdelená na novovytvorené parcely č. 457/1 o
výmere 303 m2, záhrada a č. 457/2 o výmere 40 m2, záhrada.

4. Právne vec posúdil podľa § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 868, § 872 ods. 6 OZ a
§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) konštatujúc, že predmetom konania na základe pripustenej
zmeny žaloby bolo určenie nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi F. C., zomr. dňa 07.01.2008 na
základe vydržania, v ktorom konaní ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo 16.12.2010, veci publikované v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2011 pod R 32/2011).

5. Bral zreteľ na námietky žalovaného, že žalobcovia nepreukázali predložením listinných dôkazov
nadobudnutie predmetnej záhrady poručiteľom, F. C. od svojho brata M. C. ako aj to, že nepreukázali

totožnosť záhrady, ktorá je predmetom konania s časťou záhrady, ktorú si M. C. ponechal v zmysle
Kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969. Žalovaný v záujme preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva
jeho právnymi predchodcami k spornej záhrade predložil listinné dôkazy, Kúpnu zmluvu zo dňa
18.09.1969 a Kúpnu zmluvu zo dňa 25.10.1969 I./XXXX.

6. Vychádzal z úvahy, že v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním platný Občiansky
zákonník vyžaduje splnenie troch predpokladov, a to: existenciu spôsobilého predmetu vydržania,
oprávnenosť držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorá v prípade
nehnuteľných vecí predstavuje desať rokov. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera

spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva,
poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva, i keď v
skutočnosti tak tomu nie je. Oprávnený držiteľ je teda ohľadne existencie svojho práva v omyle, ktorý
sa vzťahuje buď k právnym skutočnostiam alebo k právnej úprave. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie
je v dobrej viere je pritom potrebné vždy hodnotiť objektívne, pričom je potrebné vždy brať do úvahy,

či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti a povahu prípadu požadovať
po každom, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec alebo právo patrí. Oprávnený držiteľ si môže pre účely vydržania kontinuálne započítať vydržaciu
dobu i svojho predchodcu a pokiaľ bol sám oprávneným držiteľom, môže si započítať vlastnú oprávnenú
držbu pozemku. Zákonom č. 509/1991 Zb. došlo k novelizácii Občianskeho zákonníka, s účinnosťou od

01.01.1992 došlo k zavedeniu vydržania v dnešnom ponímaní (od 01.04.1983 bolo možné síce pozemok
v osobnom vlastníctve vydržať, avšak len pre štát, s nárokom na uzavretie dohody o osobnom užívaní),
pričomdodobyoprávnenejdržbysavzmysleustanovenia§872ods.6Občianskehozákonníkazapočíta
i doba pred dňom 01.01.1992. K vzniku vlastníckeho práva vydržaním dochádza v okamihu, keď sú
naplnené zákonné podmienky vydržania bez ohľadu na to, či si oprávnená osoba uvedomuje, alebo či

sa vydržania dovoláva.

7.1. V súvislosti so splnením podmienok vydržania u poručiteľa v prejednávanej veci súd poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024, publikované v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2024 pod č. 15 (R 15/2024), s nasledujúcou právnou vetou:

„Právnytituljelenjednýmzdôkazovpreukazujúcichdobromyseľnosťdržiteľaaoprávnenosťdržby,preto
jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim
vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napríklad, či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“, ktoré rieši
právnu otázku, či môžu byť splnené podmienky vydržania aj bez existencie písomného nadobúdacieho

úkonu:
7.2. Veľký senát Najvyššieho súdu SR v súvislosti s riešením vyššie uvedenej otázky interpretoval
ustanovenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v bode 14
odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia uviedol, že „držba je historicky chápaná ako faktický stav,ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba
preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou,
ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba

a nakladať s ňou ako vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de
lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané, na vznik oprávnenej držby postačí
naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu nenachádza“.
„Držiteľ je dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou
držbou vykonáva vlastné právo, a teda, že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva

iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny
poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi,
ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda, či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodné,
čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej
držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania
držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia právneho dôvodu jej uchopenia a právny
dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť
držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie
dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby, potom ani právny omyl nie je z hľadiska platnosti
a existencie právneho dôvodu uchopenia držby rozhodujúci bez ohľadu na to, či je ospravedlniteľný

alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje
poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda, že
vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere, t.j. v ospravedlniteľnom omyle
o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvať na názore, že na
rozdiel od preukazovania vlastníctva, nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod

nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom
je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Poctivosť konajúceho
účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší
význam, ako neexistencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata
nestanovuje.“

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR súd dospel k
záveru, že žaloba žalobkýň 2) až 4) o určenie nehnuteľností do dedičstva po poručiteľovi F. C., zomr.
dňa 07.01.2008 je dôvodná.

9.1. Podľa súdu prvej inštancie v Kúpnej zmluve zo dňa 18.09.1969 bol predmet prevodu určený neurčito
a malo ísť o prevod iných nehnuteľností nesúvisiacich s predmetom sporu, vedených v pozemnoknižnej
vložke č. XXXX k. ú. C. D. E., preto súd pri posúdení prejednávanej veci z obsahu tejto listiny
nevychádzal. Mal za to, že zrejme pre neurčitosť obsahu tejto listiny, následne, približne o mesiac, bola
vyhotovená Kúpna zmluva zo dňa 25.10.1969 vo forme notárskej zápisnice.

9.2. Na základe oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo dňa 03.07.2024 a Kúpnej
zmluvy zo dňa 25.10.1969 R-I-817/1969 je podľa súdu možné konštatovať, že sporný pozemok - parcela
KN č. 457 o výmere 343 m2, záhrada, vedená na liste vlastníctva XXXX k. ú. C. na Turňou, ako aj
parcely KN-C 456 a 455 (pričom p. č. KN-C 455 podľa geometrického plánu č. 48/2008 bola rozdelená
na 455/1-4), boli vytvorené z pozemnoknižnej parcely č. 196 vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX

k. ú. C. D. E. a v evidencii nehnuteľností boli vedené pod parcelným č. EN 340/1, 340/2 a 341. M. C.,
jeden z predávajúcich, predával svoje podiely z pozemku mpč. 196 vedeného v pozemnoknižnej vložke
č. XXX k. ú. C. D. E. s podmienkou, že mu zostane výmera 302,5 m2 zo záhrady nachádzajúcej sa za
domom, ktorá bola už v tom čase oplotená tak, ako je v súčasnosti, čo vyplýva z výpovedí svedkýň C.
C. a G. C.. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969 č. I./XX došlo k zápisu parciel EN č. 340/1,

č. 341 a č. 342 na list vlastníctva č. XX, k. ú. C. D. E.. V roku 1987 došlo k prečíslovaniu parciel a
parcela EN č. 340/1 bola prečíslovaná na parcelu KN-C č. 457. Geometrický plán o odčlenení výmery
302,5 m2 nebol vyhotovený a takto došlo k zápisu parciel EN č. 340/1, č. 341 a č. 342 do evidencie
nehnuteľností na list vlastníctva č. XX k. ú Jablonov nad Turňou v celej výmere, v prospech kupujúcich
C. K., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky C. K., I. R., nar. XX.XX.XXXX. Na základe zápisu parcely č. EN

- 340/1 do evidencie nehnuteľností v celej výmere v prospech kupujúcich starých rodičov žalovaného
bola táto parcela predmetom dedenia a takto otec žalovaného nadobudol dedením 3/5-iny aj z parcely
č. 340/1, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave o prejednaní dedičstva po poručiteľovi
C. K., zomr. dňa 26.03.1983, sp. zn. 2D/370/84.9.3. Poukázal na to, že spornú záhradu nikdy neužíval ani starý otec, ani otec žalovaného, čo
vyplýva zo svedeckej výpovede otca žalovaného, preto zo strany otca žalovaného nemohli byť splnené
podmienky vydržania uvedené v Osvedčení o vyhlásení o vydržaní zo dňa 16.06.2008. Nakoľko právni

predchodcovia žalovaného predmetnú záhradu nikdy neužívali, ani nevykonávali oprávnenú držbu tejto
záhrady, otec žalovaného nemohol nadobudnúť 2/5-inový podiel zo záhrady, na základe vydržania tak,
ako je to uvedené v Osvedčení o vyhlásení vydržania zo dňa 16.06.2008. Nadobudnutie 3/5 podielu
z nehnuteľnosti č. EN 340/1 otcom žalovaného podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave sp.
zn. 2D 370/84 dedením po starom otcovi žalovaného (kupujúceho v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa

25.10.1969) je právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci vychádzajúc z ustanovenia § 70 ods.
1 katastrálneho zákona, pretože starý otec žalovaného C. K., nar. XX.XX.XXXX v Kúpnej zmluve zo dňa
25.10.1969súhlasil stým,žeM.C.siponechávačasťzozáhrady,vovýmere302,5 m2,pretominimálne
táto výmera nemala byť predmetom dedenia po ňom z pozemku s parcelným číslom EN 340/1.
9.4. V skutočnosti oprávneným držiteľom a užívateľom záhrady bol F. C., ktorý túto záhradu v hraniciach
akobolaoplotenámalvoprávnenejdržbeod70.rokov20.storočiaaždosvojejsmrti,jejdržbuvykonával

pokojne a nerušene na základe ústnej dohody uzavretej so svojim bratom M. C., ktorý mu túto záhradu
odovzdal do držby a užívania bezodplatne. Existenciu dohody o odovzdaní záhrady do držby a užívania
M. C., jej manželom F. C. potvrdila svedkyňa G. C.. Oprávnenú držbu záhrady F. C. v hraniciach, ako je
ohraničená oplotením potvrdili aj ďalší vypočutí svedkovia G. A. A., G. B. A., B. E., G. T. U., C. C., G. C.,
A. K. a C. K.. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že F. C. počas života splnil podmienky

vydržania, do oprávnenej držby vstúpil na základe dohody so svojim bratom, ktorý bezodplatne mu
odovzdal predmetnú záhradu v hraniciach, ako je aj toho času ohradená, nakoľko z výpovede svedkýň
C. C. a G. C. vyplýva, že záhrada bola už oplotená aj v 60. rokoch 20. storočia v čase, keď sa oni vydávali
(v roku 1963) a to v hraniciach, ako je teraz. F. C. vstúpil do oprávnenej držby predmetnej záhrady
vo výmere 343 m2 v hraniciach, ako je oplotená aj toho času, v držbe nikým nebol rušený, záhradu

užíval nepretržite, pokojne a nerušene. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je možné ho považovať
za poctivého nadobúdateľa predmetnej záhrady a oprávneného dobromyseľného držiteľa počas celej
zákonom ustanovenej doby, ktorá v prípade nehnuteľných vecí predstavuje desať rokov. Oprávnenú
držbu vykonával ohľadom celej výmery 343 m2 spornej záhrady, parcely KN-C 457 viac ako desať rokov
od 70. rokov 20. storočia až do svojej smrti, teda aj ku dňu 01.01.1992, preto v zmysle § 868 a § 872 ods.

6 Občianskeho zákonníka je možné započítať jeho vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania
pozemkupred01.01.1992stým,žepodmienkyvydržaniasplnilk01.04.1993,kuktorémudňunadobudol
vlastníctvo k predmetnej záhrade vydržaním uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty, nakoľko Občiansky
zákonník oprávnenú držbu upravoval od 01.04.1983 a 10 ročná lehota uplynula dňa 01.04.1993. Počas
života nepreviedol vlastnícke právo k tejto záhrade na inú osobu, nakoľko platný prevod nehnuteľností

vyžaduje písomnú formu, preto je možné konštatovať, že ku dňu smrti bol vlastníkom spornej záhrady
vo výmere 434 m2, nielen výmery 302,5 m2, ktorá je uvedená v Kúpnej zmluve a ktorú si ponechal jeho
brat M. C. pri prevode nehnuteľností.

10. Súd žalobu žalobcu v 1. rade zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní,

pretože stranami sporu majú byť dedičia poručiteľa a v danom prípade dedičmi sú žalobkyne 2), 3) a 4),
čo vyplýva z rozhodnutia o prejednaní dedičstva po poručiteľovi F. C., sp. zn. 4D/40/08 Okresného súdu
Rožňava. Žalobca 1) je vnukom poručiteľa (ktorý by mohol byť vecne legitimovaným iba v prípade ak
jeho matka ako dcéra poručiteľa by nededila (§ 473 Občianskeho zákonníka).

11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vychádzajúc z citovaného zákonného
ustanovenia súd priznal náhradu trov konania úspešným žalobkyniam 2), 3) a 4) voči žalovanému v
rozsahu 100 % a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi 1) v rozsahu 100 %.

12. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca v 1. rade (proti výroku IV.)
a žalovaný (proti výrokom I. a III.).

13.1. Žalobca v 1. rade podal odvolanie proti výroku IV. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/
CSP a navrhol, aby odvolací súd tento výrok zmenil tak, že neprizná žalovanému náhradu trov konania

voči žalobcovi v 1. rade a súčasne žalobcovi v 1. rade prizná voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, alternatívne, aby ním napadnutý výrok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.13.2. Podľa žalobcu v 1. rade výrok IV. nie je správny a spravodlivý, nakoľko súd opomenul zohľadniť
všetky okolnosti prípadu, ktoré je potrebné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
zakladajú dôvod na iný spôsob rozhodnutia. Napadnutým výrokom súd priznal právo na náhradu trov

konania práve tej strane, ktorá celú situáciu - celý spor zavinila, prinajmenšom spoluzavinila. Zdôraznil
pritom, že súd prvej inštancie aj v odôvodnení vychádzal z úvahy, že starý otec ani otec žalovaného
spornú záhradu nikdy neužíval, čo vyplýva zo svedeckej výpovede otca žalovaného, a preto zo strany
otca žalovaného nemohli byť splnené podmienky vydržania uvedené v osvedčení o vyhlásení o vydržaní
zo dňa 16.6.2008. Zároveň súd konštatoval, že v skutočnosti oprávneným držiteľom a užívateľom

záhrady bol F. C. (starý otec žalobcu v 1. rade), a to od 70. rokov 20. storočia až do svojej smrti,
počas celej doby držbu vykonával pokojne a nerušene na základe ústnej dohody uzavretej so svojím
bratom M. C., ktorý mu túto záhradu odovzdal do držby a užívania bezodplatne. Oprávnenú držbu
záhrady F. C. v hraniciach ako je ohraničená oplotením potvrdili aj ďalší vypočutí svedkovia (G. C., G.
A. A., G. B. A., B. E., G. T. U., C. C., G. C., A. K., C. K.). Poukázal aj na ďalšie skutočnosti, ktoré
vyplynulizvýpovedeotcažalovanéhoavyjadrilnázor,žežalovanývýraznýmspôsobomsaspolupodieľal

na tom, aby medzi nimi vznikol tento súdny spor. Skutočnosť, že si žalovaný zo dňa na deň začal
nárokovať moc nad spodnou záhradnou, ktorú v minulosti nikdy neužíval, neobhospodaroval a ani
neznášal žiadne náklady súvisiace s jej údržbou, podľa neho zakladá dôvod na to, aby o medzi nimi
spornej otázke ohľadne vlastníckeho práva v predmetnej nehnuteľnosti rozhodol nezávislý a nestranný
súd za účelom dosiahnutia spravodlivého riešenia veci. Žalobca v 1. rade si preto myslí, že súd pri

rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným mal prihliadnuť
aj na skutočnosti vedúce k vzniku predmetného súdneho sporu a o trovách rozhodnúť tak zohľadňujúc
základné princípy spravodlivosti. Keďže úvaha, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci,
súd mal uvedeným spôsobom postupovať, pričom bolo nutné zohľadniť napr. aj okolnosti, ktoré viedli

k uplatneniu nároku (práva) na súde. Žalobca v 1. rade poukázal na skutočnosti týkajúce sa notárskej
zápisnice a v nej obsiahnuté osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v kontexte s obsahom výpovede svedka
C. K., ktorý mal takýmto spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo. Žalobca v 1. rade zdôraznil, že
súd prvej inštancie by mal splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP skúmať ex offo, teda aj
bez návrhu strany sporu. Odvolateľ tiež vyjadril názor, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá

vyžadované právnymi predpismi, pričom súd má dbať, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozsudok vo vzťahu k výroku IV. je podľa neho nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov v jeho
odôvodnení.

14.1. Žalovaný podal odvolanie proti výrokom I. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/

CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu žalobcov v 2. a
4. rade zamietne a prizná mu náhradu trov konania (odvolacieho aj prvostupňového) v rozsahu 100%.
14.2. Podľa žalovaného v spore nebol zo strany žalobcu v 1. rade a najmä žalobcov v 2. a 4. rade
preukázanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehopráva,keďženijakonenaliehalinazaradení
spornej nehnuteľnosti do dedičského konania po poručiteľovi F. C. bezprostredne po jeho smrti a sporná

nehnuteľnosť nebola zaradená do dedičského konania, preto podľa neho nemožno dospieť k záveru, že
C. žili od 70-tych rokov 20. storočia v presvedčení, že im sporná záhrada vlastnícky patrí. Práve naopak,
z uvedeného je podľa neho možné vyvodiť, že F. C. túto záhradu počas svojho života s konkludentným
súhlasom K. iba bezodplatne užíval, ale nevlastnil.
14.3. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne právne posúdil písomný právny úkon – kúpnu

zmluvu zo dňa 25. októbra 1969 spísanú do notárskej zápisnice, keďže nebolo v konaní sporné,
že nedošlo k vyhotoveniu geometrického plánu, preto nemohlo podľa neho dôjsť ani k legitímnemu
odčleneniu výmery 302,5 m2, a teda v priestore nebolo možné určiť, kde sa oddelená časť nachádza.
Odčlenená časť záhrady vo výmere 302,5 m2 právne neexistovala, a to bez ohľadu na to, či bola alebo
nebola oplotená, pričom podľa neho nebolo preukázané, že v čase podpisu predmetnej zmluvy už

oplotená bola práve v takejto výmere. Keďže nedošlo k vyhotoveniu geometrického plánu podľa jeho
názoru pôvodne podmienený právny úkon sa stal nepodmienený. Zároveň zdôraznil, že vlastnícke právo
K. bolo zapísané až neskôr po smrti F. C. na základe osvedčenia o vydržaní.
14.4. Podľa žalobcu súd procesne pochybil, keď na základe návrhu žalobcu v 1. rade pripustil zmenu
žalobyavstupďalšíchúčastníkovkonanianastranežalobcu,čímnapravilnesprávne–zbytočnepodanú

žalobu o určenie vlastníckeho práva. Skutočnosti, ktoré vyšli najavo v predmetnom právnom spore do
času procesného návrhu žalobcu v 1. rade na zmenu žaloby a tiež vstupu ďalších účastníkov do konania
na strane žalobcu, mohli vyjsť najavo v súdnom konaní, ktoré by žalobou iniciovali výlučne žalobcovia
v 2. a 4. rade ako dedičia po poručiteľovi. Ďalej namieta, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa15.10.2024, ktorým došlo k zmene žaloby je nepreskúmateľné, keď z jeho odôvodnenia nevyplýva,
či došlo k zmene žaloby podľa § 140 ods. 1 alebo odsek 2 alebo odsek 3. Má za to, že súd prvej
inštancie nemal návrhu na zmenu žaloby vyhovieť, pretože zmenenou žalobou uplatňované právo nie

je hmotnoprávnym ekvivalentom pôvodne uplatňovaného práva.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v 1. rade vyjadril tak, že toto je podľa neho nedôvodné, keďže
nemožno hovoriť o dôvodoch hodných osobitného zreteľa v danom prípad, naopak žalobca ako dominus
litis je vždy plne právne zodpovedný za právne dôsledky žaloby. Žalobca v 1. rade podal zlú žalobu,

a preto nejde o žiadnu výnimočnú situáciu, ktorá by bola subsumovateľná pod dôvody hodné osobitného
zreteľa, preto navrhol, aby odvolací súd výrok IV. ako vecne správny potvrdil.

16.1. Žalobca v 1. rade k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok považuje za zákonný, vecne
správny, dostatočne a presvedčivo odôvodnený, preto navrhol, aby ho odvolací súd v žalovaným
napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.

16.2. K námietkam týkajúcim sa naliehavého právneho záujmu (neexistencie) a obsahu osvedčenia
o dedičstve po F. C. uviedol, že ide o skutočnosti, na ktoré žalovaný prvýkrát poukázal až po
rozhodnutí súdu prvej inštancie, napriek tomu, že na ne mal možnosť poukázať už dávno pred vydaním
napadnutého rozhodnutia, teda sa jedna o neprípustné novoty v odvolacom konaní, preto na ne
nie je možné prihliadať. Zároveň, však vyjadril názor, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne

preukázané, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva,
resp. určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi F. C., pričom tvrdenia žalovaného, že
nenaliehali na zaradení záhrady do dedičstva bezprostredne po smrti F. C. je s poukazom na predmet
sporu úplne bez právnej relevancie.
16.3. Žalobca v 1. rade odmieta úvahy žalovaného, že K. nadobudli celú záhradu, nakoľko títo už od

samotného uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969 mali vedomosť o tom, že M. C. si ponechal
časť zo svojej záhrady, ku ktorej nemohli nadobudnúť vlastnícke právo. Nemohli byť ani dobromyseľní
v tom, že im patrí prevádzaná záhrada v celom rozsahu, keďže súhlasili s vyčlenením časti záhrady
v prospech M. C.. Preto M. C. nič nebránilo v tom, aby ponechanú časť záhrady odovzdal do držby
a bezodplatného užívania svojmu bratovi F. C., čo bolo v priebehu konania preukázané výsluchmi

svedkov. Má za to, že otec žalovaného nemohol nadobudnúť žiadny spoluvlastnícky podiel k spornej
záhrade na základe vydržania (ako je uvedené v notárskej zápisnici spísanej dňa 16.6.2008), keďže
samotný otec žalovaného vo svojom výsluchu uviedol, že nemá vedomosť o vydaní tohto osvedčenia
a zároveň jasne vyhlásil, že ani jeho rodičia ani on so svojou manželkou nikdy neužívali spornú záhradu
pred začatím tohto súdneho konania, teda ju neužívali ani v roku 2008 ani pred týmto rokom.

16.4. Námietky týkajúce sa pripustenia zmeny žaloby považuje žalobca v 1. rade za nedôvodné
s poukazom na to, že zmena žaloby je dispozičný procesný úkon, nie prostriedok procesného útoku
alebo procesnej obrany, preto sa naň nevzťahujú zásady sudcovskej koncentrácie konania. V danom
prípade žaloba bola zmenená so súhlasom súdu ešte v priebehu dokazovania na súde prvej inštancie
pred vyhlásením napadnutého rozsudku, teda v súlade so zákonom.

16.5. Rozhodnutie podľa neho nemožno považovať za nepreskúmateľné, pretože súd jasne
a zrozumiteľne odôvodnil, prečo pripustil zmenu žaloby a vstup ďalších subjektov do súdneho konania.
Má za to, že zmena žaloby vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo bola
plne opodstatnená a jej pripustenie nevylučovali žalovaným namietané skutočnosti. Napokon vyjadril
názor, že žalovaný v odvolaní netvrdí a už vôbec nepreukazuje také skutočnosti, ktoré by u oprávneného

držiteľa – F. C. spochybnili alebo vyvrátili splnenie zákonom stanovených predpokladov nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním.

17.1. Žalobkyňa v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil, pretože rozhodnutie považuje za

zákonné, vecne správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Poukázala na to, že žalovaný niektoré
odvolacie dôvody uplatňuje iba formálne, bez bližšieho odôvodnenia prečo a z akých konkrétnych
dôvodov si uplatňuje ten ktorý odvolací dôvod, a to napr. podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ CSP.
17.2. Argument žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
s poukazom na to, že žalobcovia v 2. a 4. rade nejako nenaliehali na zaradenie záhrady do dedičského

konania, žalobkyňa v 2. rade považuje za neopodstatnený a rozporný s ustálenou rozhodovacou praxou.
Poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/26/2007, v zmysle ktorého dedič má vždy naliehavý
právny záujem na určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Na požadovanom určení
(v zmysle petitu zmenenej žaloby) má naliehavý právny záujem, pretože vydaným rozhodnutím môžedôjsť k zosúladeniu právneho stavu so skutočným stavom. Zároveň zdôraznila, že vlastnícke právo sa
nepremlčuje a tiež dodala, že žalovaný absenciu naliehavého právneho záujmu nenamietal pred súdom
prvej inštancie, ale iba v odvolaní, preto poukázala na ust. § 366 CSP majúc za to, že v danom prípade

v ňom upravené podmienky nie sú splnené.
17.3.Nestotožnilasaanistvrdenímonesprávnomprávnomposúdeníkúpnejzmluvyzodňa25.10.1969,
z ktorej explicitne vyplýva, že odčlenená časť parcely tvorila časť parcely EN č. 340/1, 2, 341, preto
nie je možné súhlasiť ani s tým, že by spornú záhradu nebolo možné určiť (zadefinovať), z ktorej časti
záhrady mala byť výmera 302,5 m2 odčlenená. V tejto súvislosti poukázala na oznámenie Okresného

úradu Rožňava, katastrálneho odboru, zo dňa 3.7.2024, z ktorého vyplýva, že parcela C-KN č. 457 bola
vytvorená z pozemkovoknižnej parcely 196, vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. územie C.
D. E. a parcely EN 340/1, 340/2, 341 boli zapísané na základe I.-XX/XX. Zároveň z nej vyplýva, že došlo
k prečíslovaniu tak, že parcela EN 340/1 bola prečíslovaná na parcelu C-KN 457. Tiež zdôraznila, že
v čase vyhlásenia rozhodnutia už bol vypracovaný geometrický plán k spornej záhrade a pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17.4. Podľa žalobkyne v 2. rade k zápisu vlastníckeho práva v prospech K. nemohlo dôjsť, pretože
títo už od okamihu uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969 vedeli o tom a súhlasili s tým, že brat
F. C. M. C. (ako predávajúci) si ponechá časť zo svojej záhrady, ktorá tvorila časti parciel EN 340/1,
2, 341. Preto nemohli nadobudnúť vlastnícke právo, prípadne iné užívacie právo. Rovnako nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo ani právny predchodca žalovaného (jeho otec), a to ani na základe

osvedčenia o vydržaní, keďže on samotný vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že on ani nemal
vedomosť o vydaní tohto osvedčenia. Vypovedal aj o tej podstatnej skutočnosti, že ani on, ani jeho
rodičianikdyneužívalispornúzáhradupredzačatímtohtosúdnehokonania,lebobolivtompresvedčení,
že záhrada je vo vlastníctve poručiteľa F. C..
17.5. Žalobkyňa v 2. rade považuje za správny aj postup súdu, pokiaľ pripustil zmenu žaloby a vstup

ďalších účastníkov do konania, čo aj preskúmateľne a presvedčivo odôvodnil vo svojom rozhodnutí.

18.1. Žalobkyňa v 3. rade sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že toto nie je dôvodné a navrhla
rozsudok vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdiť.
18.2. Aj ona poukázala na to, že žalovaný nekonkretizoval niektoré odvolacie dôvody a jeho

argumentácia v odvolaní nemá vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov. Námietky
o nedostatku naliehavého právneho záujmu považuje za bezpredmetné aj s poukazom na konštantnú
judikatúru, v zmysle ktorej dedič má vždy naliehavý právny záujem na určení, či určitá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi. 18.3. Tvrdenie žalovaného, že jeho právni predchodcovia mali nadobudnúť
vlastnícke právo k celej záhrade, bolo vyvrátené listinným dôkazom - kúpnou zmluvou vyhotovenou vo

forme notárskej zápisnice zo dňa 25.10.1969, čo súd správne zohľadnil. V zmysle uvedenej listiny jeho
právni predchodcovia mali o tejto skutočnosti aj vedomosť, pričom zdôraznila, že ak by si mysleli, že
sú vlastníkmi celej záhrady, teda aj spornej časti, nebol by dôvod, aby žalovaný opakovane žalobcov
oslovoval s cieľom odkúpiť spornú záhradu. Otec žalovaného nemohol záhradu nadobudnúť, a to aj
s poukazom na obsah jeho výpovede, kde potvrdil, že on ani jeho rodičia nikdy neužívali predmetnú

záhradu.

19.1. Žalobkyňa v 4. rade sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadrila písomne tak, že súd
prvej inštancie rozhodol vecne správne, spravodlivo, zákonne a odvolanie žalovaného považuje za
nedôvodné, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil.

19.2. Zdôraznila, že dedič má vždy naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, kde poukázala napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/222/2010. Zároveň vyjadrila názor,
že v tomto súdnom konaní nemá žiadnu právnu relevanciu, či sa domáhala zaradenia spornej záhrady
do dedičstva po poručiteľovi bezprostredne po jeho smrti, pretože predmetom tohto konania je určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi titulom vydržania. V tomto konaní rozhodujúcou

otázkou bolo, či poručiteľ počas svojho života splnil zákonom stanovené podmienky vydržania v zmysle
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je presvedčená o tom, že konajúci súd sa
s touto rozhodujúcou otázkou vyporiadal vecne správne a zákonne, pričom v odôvodnení presvedčivo
a precízne vysvetlil, z ktorých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel k záveru, že poručiteľa F. C.
je možné považovať za poctivého nadobúdateľa predmetnej záhrady a oprávneného dobromyseľného

držiteľa počas celej zákonom stanovenej 10-ročnej doby. Nad rámec uvedeného doplnila, že žalovaný
v priebehu konania nedostatok naliehavého právneho záujmu nenamietal a jedná sa o prostriedok
procesnej obrany, ktorý neuplatnil včas bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali použitie
ust. § 366 CSP. 19.3. Nedôvodné sú podľa nej námietky žalovaného aj vo vzťahu k existencii oploteniazáhrady v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 25.10.1969, keďže túto existenciu potvrdila vo svojej
výpovedi okrem žalobkyne v 2. rade aj svedkyňa G. C.. K. nemohli nadobudnúť právo k celej záhrade,
pričom toto vlastnícke právo bolo v ich prospech zapísané na základe osvedčenia o vydržaní až oveľa

neskôr a zdôraznil, že záhradu nikdy neužíval ani starý otec, ani otec žalovaného, čo potvrdil samotný
otec žalovaného pri svojom výsluchu, preto z ich strany nemohli byť splnené podmienky vydržania
uvedené v predmetnom osvedčení o dedičstve zo dňa 16.6.2008, ako to správne konštatuje aj súd
v odôvodnení rozsudku.
19.4. Za nesprávne považuje aj tvrdenia žalovaného vo vzťahu k pripusteniu zmeny žaloby s poukazom

na tú skutočnosť, že žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu a v danom
prípade žalobca v 1. rade navrhol zmenu žaloby ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku
v priebehu dokazovania na súde prvej inštancie. Žalovaný vo 4. rade považuje za dostatočné
a preskúmateľné aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde poukázal napríklad na uznesenie NS SR
sp.zn. 8Sžo/122/2010, v zmysle ktorého nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom
podrobná odpoveď.

20. Strany sporu v odvolacích replikách zotrvali na svojich stanoviskách.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolaním nebol napadnutý výrok II. (ktorým súd zamietol žalobu
žalobcu v 1. rade), tento nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

22. Predmetom odvolacieho prieskumu boli výroky I., III. a IV.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcu v 1. rade a žalovaného ako podané včas oprávnenými osobami proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniam žalobcu v 1. rade a žalovaného nie je možné vyhovieť.

24. Rozsudok je v napadnutých výrokoch I., III. a IV. vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. januára 2026 o 09.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.01.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

26. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP,
t. j. že neboli splnené procesné podmienky (a/), súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

27.Odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaciedôvodyuplatnenéžalovanýmvodvolaníniesúnaplnené.

28. Ako prvé odvolací súd skúmal či došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a/, b/ a d/ CSP.

29.Odvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.a/CSPjenaplnenývtedy,aksúdkonalnapriektomu,že
neboli splnené procesné podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné
podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej
povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane
účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a

tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie
týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je
skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej
na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku
bránisúduvkonaníarozhodovaní,čovediekzastaveniukonania.Vostatnýchprípadochjepovinnosťou
súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP

tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom.

30. Žalovaný neuviedol, ktorá z vyššie uvedených procesných podmienok nebola splnená, avšak súd
je povinný splnenie procesných podmienok skúmať ex offo v každom štádiu konania. Po preskúmaní
veci odvolací súd dospel k záveru o splnení všetkých procesných podmienok, teda dospel k záveru, že

nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP.

31. Odvolací súd nezistil žiaden nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ani žiadne vady konania, ktoré by napĺňali odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 pís. b/ a d/ CSP.

32. Žalovaný za procesné pochybenie súdu prvej inštancie označuje pripustenie zmeny žaloby a vstup
ďalších účastníkov na strane žalobcu, avšak odvolací súd v procesnom postupe súdu nevzhliadol
pochybenie, ktorým by došlo k naplneniu uvedených odvolacích dôvodov (porušeniu práva na
spravodlivý proces- k odňatiu možnosti konať pred súdom alebo vade, ktorá mohla mať vplyv na
správnosť výroku rozhodnutia) s poukazom na nasledovné:

33. Podľa ust. § 139 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) žalobca
môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

34. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou

žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu
žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. (§ 140 ods. 1, 2, a 3 CSP)

35. Podľa § 143 ods. 1,2,3 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania

nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by
na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí zmenu
žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

36. Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním

a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu (so súhlasom súdu). V zmysle legálnej
definície zmeny žaloby (obsiahnutej v § 140 CSP) zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené
právo alebo sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna alebo kvantitatívna zmena petitu žaloby, kedy žalobca
s poukazom na rovnaký alebo zmenený a doplnený skutkový stav požaduje niečo iné než pôvodne
alebo žiada viac, než žiadal v pôvodnej žalobe), ako aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich

skutočností tvrdených v žalobe (zmenu skutkového stavu, na ktorom žaloba spočíva, ktorý je podstatnou
náležitosťou každej žaloby - tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca). Zákon vymedzuje zmenu
žaloby aj negatívne (zmenou žaloby nebude úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ide najmä o prípady tzv.
iudicium duplex, keď sa spôsob vyporiadania týka obidvoch strán sporu, ako sú napríklad vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyporiadanie
práva k neoprávnenej stavbe a podobne). Zmenou žaloby nie je ani zmena právnej kvalifikácie, lebo
právne posúdenie nároku patrí len súdu samému, ani zníženie, resp. obmedzenie uplatneného práva
napríklad z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby čiastočne plnil svoj dlh, ktorý je predmetom konania
- takéto podanie sa považuje za späťvzatie žaloby.

37. Ustanovenie § 143 CSP upravuje dve situácie, keď súd zmenu žaloby nesmie pripustiť:
- ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe
- ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

38. V zmysle ustálenej judikatúry úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom
požadovanou zmenou žaloby, ne/môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí spredbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového
postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby.

39. Odvolací súd zároveň prihliadol aj na to, že síce zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá
je typická pre sporové konanie (umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu, aby modifikovala
svoj žalobný návrh), avšak súd je povinný vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase podľa
procesných pravidiel a zásad, preto je potrebné prihliadať aj na to, že zmena návrhu nesmie byť v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu

sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd.

40. V preskúmavanej veci súd návrhu na zmenu žaloby vyhovel v zmysle citovaných ustanovení majúc
za to, že vykonané dokazovanie môže byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe. Súd prvej
inštancie teda v súlade s vyššie uvedenými zásadami procesnej teórie a súdnej praxe posúdil návrh
žalobcu a dospel k záveru, že vykonané dokazovanie môže byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej

žalobe, preto zmenu pripustil. V danom prípade sa nejednalo o situáciu, za ktorej by súd zmenu nemohol
pripustiť v zmysle § 143 CSP. Pripustenie zmeny nebolo ani v rozpore so zásadou hospodárnosti o čom
svedčí to, že zmena bola pripustená uznesením zo dňa 15.10.2024 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
22.10.2024) a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 18.12.2024.

41. Podľa ust. § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt.
Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

42. V zmysle citovaného ustanovenia žalobca môže navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu na strane
žalobcu alebo na strane žalovaného. Vstup ďalšej sporovej strany do konania je viazaný na schválenie

súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádza z hľadísk hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k
názoru, že je hospodárnejšie vstup ďalšej sporovej strany umožniť, uznesením pripustí tento vstup; v
opačnom prípade tento návrh zamietne. Inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní
a slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Z dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť
za stanovenie okruhu subjektov konania má výlučne žalobca, z tohto dôvodu rozhoduje súd len na návrh

žalobcu. Zákon vyžaduje v prípade, ak má ďalší subjekt vystupovať na strane žalobcu, súhlas tohto
subjektu vstupujúceho do konania.

43. Zákon neustanovuje dôvody, za splnenie ktorých má vstup ďalšieho účastníka do konania
pripustiť alebo nepripustiť, preto záleží vždy od úvahy súdu, vzhľadom na konkrétne skutočnosti

v danom konkrétnom prípade. Súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu aplikuje len
ustanovenia procesného práva a prihliada najmä na to, či sú splnené všeobecné podmienky účastníctva,
teda predovšetkým procesná subjektivita a procesná spôsobilosť pristupujúceho subjektu. Súd pri
rozhodovaní o pristúpení ďalšieho subjektu neprihliada na hmotnoprávne ustanovenia, a teda či je
označenýsubjektajnositeľomtvrdenýchprávalebopovinností.Podľajudikatúrysúdspravidlanepripustí

vstup ďalšieho účastníka do konania, ak by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak
predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť, ak navrhovateľ nešpecifikoval, čoho
sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do konania vstúpiť.

44. V preskúmavanej veci bol daný súhlas toho, kto mal na návrh žalobcu vstúpiť do konania na

strane žalobcu a súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade je hospodárne vstup ďalších
žalobcom navrhovaných subjektov do konania pripustiť, preto v súlade s ust. § 79 CSP návrhu na vstup
ďalších žalobcov do konania vyhovel. Rešpektoval tak dispozičnú zásadu v sporovom súdnom konaní
a pripustenie zmeny nebolo ani v rozpore so zásadou hospodárnosti o čom svedčí to, že pristúpenie
bolo pripustené uznesením zo dňa 15.10.2024 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2024) a vo

veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 18.12.2024.

45. Odvolacie námietky týkajúce sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie pri pripustení zmeny
žaloby a pristúpenia ďalších žalobcov tak nebolo možné považovať za dôvodné. Rozsudok nie je ani
nepreskúmateľný a nebol zistený ani žiaden iný nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.46. Následne odvolací súd skúmal či boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP a dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193 a § 205 CSP. Nezistil ani, že by súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

47. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

48. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

49. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného,
keďže boli uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

50. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:

51. Predmetom konania je určenie nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi F. C., zomr. dňa

07.01.2008.

52. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je (okrem tvrdenej procesnej vady spočívajúcej
v pripustení zmeny žaloby a pristúpenia ďalších žalobcov do konania) nesprávne posúdenie
- ne/existencie naliehavého právneho záujmu,

- kúpnej zmluvy zo dňa 25. októbra 1969 spísanú do notárskej zápisnice.

53. Podľa odvolacieho súdu nemožno akceptovať námietku o nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, nakoľko súdna prax je ustálená v závere, že naliehavý právny záujem dedičov
na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, je daný tým, že súd v prípade vyhovenia žalobe určí,

že vec (ktorá je predmetom konania) patrila k okamihu smrti do vlastníctva poručiteľa a preto sa stane
predmetom dedičského konania (bez takéhoto rozhodnutia by to nebolo možné, keď je ako vlastník
nehnuteľnosti v katastri zapísaná iná osoba).

54.1. Naliehavý právny záujem na určovacom výroku podľa § 137 písm. c) CSP sa viaže na konkrétny

určovací petit a súvisí s riešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalovaného práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Záver súdu o existencii
či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba

nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov.
54.2. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP (predtým § 80 písm. c) OSP) je preventívneho
charakteru a miesto má tam, kde možno jej pomocou eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v
právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a tiež v prípadoch, v ktorýchurčovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu a prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov strán. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou

naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba
bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takom určení. Príslušné právne závery sú pritom
podmienené aj tým, z akých právnych pomerov žalobca vychádza, akého konkrétneho určenia sa
domáha a voči komu žaloba o určenie smeruje.
54.3. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/172/2017 Najvyšší súd SR uviedol, že predpokladom úspešnosti

určovacej žaloby je jednak, že stranám sporu v konaní svedčí vecná legitimácia a jednak, že na
požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Naliehavý
právny záujem sa teda viaže k žalobe resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým

procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorého určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie
(sp. zn. 5Cdo/136/2007). Vecná legitimácia nie je určujúcim kritériom z hľadiska naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení, preto je nesprávny názor, že aktívna vecná legitimácia a
naliehavý právny záujem pri určovacej žalobe splývajú; práve naopak, súd je povinný posúdiť zvlášť,

či každý z týchto predpokladov úspešnosti určovacej žaloby v konaní je daný, pričom vo všeobecnosti
posúdenie aktívnej vecnej legitimácie predchádza posúdeniu danosti naliehavého právneho záujmu,
pretože pokiaľ v konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, tento nemôže mať na
požadovanom určení ani naliehavý právny záujem. Nedostatok vecnej legitimácie a/alebo nedostatok
naliehavého právneho záujmu sú vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

54.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 1 H. XX/XXXX zotrval na závere skoršej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.
decembra 2008 sp. zn. 3 Cdo 44/2008, z 30. júna 2008 sp. zn. 5 Cdo 147/2007, z 29. januára 2008
sp. zn. 1 Cdo 43/2007, z 26. júla 2007 sp. zn. 3 Cdo 25/2007) o prípustnosti určovacieho návrhu,
že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým návrhom sa

môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy
prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je
poručiteľovým dedičom). Poukázal aj na to, že rozhodovanie súdu v spore o určenie, že určitá vec patrí
do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve podľa § 175a a nasl. O.s.p. a že samotné
prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré je svojou podstatou nesporovým

konaním, nemohlo by odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému predmetu medzi navrhovateľmi
(poručiteľovými dedičmi) na jednej strane a odporcami (neúčastníkmi takéhoto nesporového konania)
na strane druhej, a vo svojom výsledku by iba založilo dôvody pre ďalší spor o určenie vlastníctva, keď
rozhodnutie vydané v dedičskom konaní je deklaratórnym a zaväzuje iba účastníkov tohto konania.
54.5. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do

dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti
vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a ak súd vyhovie žalobe
požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,
nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom
veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok

spája vznik vlastníctva niekoho iného (3Cdo 154/2010).

55. Námietka žalovaného, že dedičia nenaliehali na zaradení záhrady do dedičstva bezprostredne po
smrti F. C. nespôsobuje nedostatok naliehavého právneho záujmu dedičov na určení, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva. Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva poručiteľa

(ku dňu smrti), ktoré nepodlieha premlčaniu, ani sa plynutím času neoslabuje (bez pristúpenia iných
skutočností relevantných pre zmenu vlastníctva).

56. Nedôvodná je aj námietka o nesprávnom posúdení kúpnej zmluvy zo dňa 25. októbra 1969 spísanú
do notárskej zápisnice. Žalovaný v tejto súvislosti v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal

už v konaní pred súdom prvej inštancie, tieto boli predmetom dokazovania a súd sa s nimi náležite
a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto odvolacie námietky žalovaného nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.57. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého v
prejednávanom spore boli splnené všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie sporného pozemku do
vlastníctva právneho predchodcu žalobcov F. C., nar. XX.XX.XXXX.

58.Súdsvojeúvahy,akodospelktomutozáveru,vodôvodnenírozsudkuuviedolspoukazomnadôkazy,
ktoré vykonal, na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné zákonné
ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými skutkovými
i právnymi dôvodmi súdu prvej inštancie, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí v preskúmavanej

veci, plne stotožňuje, považuje ich sa správne a zákonné.

59. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávne vyhodnotenie právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa
25. októbra 1969 spísanej do notárskej zápisnice (nedošlo k splneniu podmienky- vyhotoveniu
geometrického plánu), odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje s poukazom na to, že súd prvej
inštancie nedospel k záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva poručiteľa na základe tejto zmluvy ale

na základe vydržania, t.j. uplynutím vydržacej lehoty, pričom uvedenú zmluvu považoval iba za titul
vstupu do oprávnenej dobromyseľnej držby. Správne pritom zohľadnil aj aktuálnu judikatúru, vrátane
rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024, publikované
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2024 pod č. 15 (R 15/2024), ktoré rieši právnu otázku,
či môžu byť splnené podmienky vydržania aj bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu: „Právny

titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho
nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim
vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napríklad, či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“.

60. Nemožno akceptovať ani tvrdenie odvolateľa o nepreukázaní, že v čase podpisu predmetnej zmluvy
už bola oplotená sporná časť záhrady, nakoľko uvedené vyplýva z výpovedí svedkýň C. C. a G. C..

61.Listinnýmidôkazmiasvedeckýmivýpoveďamibolotedapreukázané,žeM.C.predávalsvojepodiely
z pozemku mpč. 196 vedeného v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. C. D. E. s podmienkou, že mu

zostane výmera 302,5 m2 zo záhrady nachádzajúcej sa za domom, ktorá bola už v tom čase oplotená
tak, ako je v súčasnosti. Zároveň nemožno opomenúť vziať zreteľ na tú skutočnosť (ktorá vyplynula
z vykonaného dokazovania), že spornú záhradu nikdy neužíval ani starý otec, ani otec žalovaného, čo
vyplýva zo svedeckej výpovede otca žalovaného, preto zo strany otca žalovaného nemohli byť splnené
podmienky vydržania uvedené v Osvedčení o vyhlásení o vydržaní zo dňa 16.06.2008. Nakoľko právni

predchodcovia žalovaného predmetnú záhradu nikdy neužívali, ani nevykonávali oprávnenú držbu tejto
záhrady, otec žalovaného nemohol nadobudnúť 2/5-inový podiel zo záhrady, na základe vydržania tak,
ako je to uvedené v Osvedčení o vyhlásení vydržania zo dňa 16.06.2008.

62. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že užívateľom záhrady bol F. C., ktorý túto záhradu v

hraniciachakobolaoplotenámalvoprávnenejdržbeod70.rokov20.storočiaaždosvojejsmrti,jejdržbu
vykonával pokojne a nerušene na základe ústnej dohody uzavretej so svojim bratom M. C., ktorý mu túto
záhradu odovzdal do držby a užívania bezodplatne. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že žalovaný
alebo jeho právny predchodcovia po smrti F. C. právne relevantným spôsobom nadobudli vlastnícke
právo k spornej oplotenej časti záhrady.

63. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v žalovaným napadnutých výrokoch
I. a III. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

64. Žalobca v 1. rade podal odvolanie proti výroku IV. o trovách konania medzi ním a žalovaným,

kde podstatou jeho námietok bolo opomenutie zohľadniť všetky okolnosti prípadu, ktoré je podľa
neho potrebné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zakladajú dôvod na iný spôsob
rozhodnutia (aplikáciou ust. § 257 CSP).

65. Rozsudok je vo výroku IV. vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

tiež potvrdil.

66. Vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v
zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a vychádzajúc z plného úspechu žalovaného (žaloba bola voči žalobcoviv 1. rade zamietnutá), priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi v 1. rade. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

67. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods.1 CSP).

68. Ustanovenie § 255 ods.1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady úspechu v spore.
Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), charakteristická pre sporové
konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy

konania, ktoré jej vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba
trov konania vymedzených v ustanovení § 251 CSP, tzn. trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne
vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu
(miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Úspešná strana má teda
nárok na náhradu trov konania v rozsahu svojho úspechu (čiastočného alebo plného) v spore.

69. V prejednávanom spore s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP je potrebné dospieť k záveru, že
žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

70. Žalobca v 1. rade sa domáha aplikácie ust. § 257 CSP, a teda nepriznania náhrady trov konania

vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považuje okolnosti prípadu.

71. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

72. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

73. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

74.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

75. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy
nie sú dané dôvody.

76. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa
sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov

hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj
v konaní.

77. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane

sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

78. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

79. Pokiaľ žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania vidí
v okolnostiach prípadu, odvolací súd dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257
CSP. V danom prípade neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania
žalovanému.80. Žalobca v 1. rade v odvolaní argumentuje tým, že žalovaný celý spor zavinil, prinajmenšom
spoluzavinil, keďže zo strany otca žalovaného nemohli byť splnené podmienky vydržania uvedené

v osvedčení o vyhlásení o vydržaní zo dňa 16.6.2008 (oprávneným držiteľom a užívateľom záhrady
bol F. C. -starý otec žalobcu v 1. rade). Skutočnosť, že si žalovaný zo dňa na deň začal nárokovať
moc nad spodnou záhradnou, ktorú v minulosti nikdy neužíval, neobhospodaroval a ani neznášal žiadne
náklady súvisiace s jej údržbou, podľa neho zakladá dôvod na to, aby o medzi nimi spornej otázke
ohľadne vlastníckeho práva v predmetnej nehnuteľnosti rozhodol nezávislý a nestranný súd za účelom

dosiahnutia spravodlivého riešenia veci.

81. Uvedené skutočnosti sa však môžu vzťahovať iba na aktívne legitimované žalobkyne v 2.- 4.
rade, ale nemožno ich považovať za okolnosti, ktoré by odôvodnili nepriznať žalovanému náhradu trov
voči žalobcovi v 1. rade. Súd žalobu žalobcu v 1. rade zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej
legitimácie v konaní, pretože stranami sporu majú byť dedičia poručiteľa a v danom prípade dedičmi sú

žalobkyne 2., 3. a 4. rade, čo vyplýva z rozhodnutia o prejednaní dedičstva po poručiteľovi F. C., sp. zn.
4D/40/08 Okresného súdu Rožňava. Žalobca v 1. rade je vnukom poručiteľa (ktorý by mohol byť vecne
legitimovaným iba v prípade ak jeho matka ako dcéra poručiteľa by nededila). Konanie žalovaného
nospravedlňuje nesprávny postup žalobcu v 1. rade, ktorý podal žalobu napriek tomu, že jemu aktívna
legitimácia nesvedčí (nebránilo dedičom ako vecne aktívne legitimovaným osobám podať žalobu na

súd).

82. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok IV. rozsudku ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

83.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný (voči žalobcom v 2. až 4. rade),
nevznikol mu preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, naopak vznikla mu povinnosť nahradiť
trovy konania úspešným žalobcom v 2.-4. rade. Vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným takáto
povinnosť vznikla žalobcovi v 1. rade. Preto odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené

v enunciáte tohto rozsudku.

84. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).