Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/240/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126218658
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikola Marcíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126218658.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, právne zast.: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom
Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti povinnému 1): ORECHOVÁ s. r. o.,
so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 43783449, proti povinnému 2): A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/X E., XXX XX F., o vymoženie pohľadávky vo výške 2274,00

EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 12,26 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.01.2026 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2274,00 EUR s príslušenstvom na základe exekučného

titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1533/2025 zo dňa 13.11.2025,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2025 (voči povinnému 1), a právoplatnosť
a vykonateľnosť 30.12.2025 (voči povinnému 2) (ďalej ako „Exekučný titul“).

2. Výzvou zo dňa 04.02.2026 exekučný súd vyzval oprávneného na opravu vád návrhu na vykonanie
exekúcie a to nasledovne: „1) v časti F) Trovy exekúcie – oprávnený opravíte výšku trov exekúcie v časti

Trovy právneho zastúpenia, nakoľko tieto sa vypočítavajú iba z istiny, 2) zároveň v časti F) upravíte Trovy
celkom (vrátane DPH). Základná sadzba za 1 úkon: 91,29 eur, znížená o 50% v exekučnom konaní
45,64 eur, oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, spolu
vo výške 91,29 eur + režijný paušál vo výške 2x 18,86 spolu 31,72 eur, celková výška trov právneho
zastúpenia 123,01 eur. Pokiaľ je právny zástupca oprávneného platcom DPH, k uvedenému má nárok
pripočítať sumu predstavujúcu výšku DPH. Ustálený právny názor hovorí o tom, že ak príslušenstvo nie

je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len
istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.7.2012 sp. zn. 17Co/179/2012, Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.9.2013 sp. zn. 14Co/663/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa
28.3.2013 sp. zn. 7Co/34/2012, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.4.2014 sp. zn. 4Cob/44/2014
a iné). Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva

pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, zákonodarca by to
v ustanovení § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky uviedol. Ide v princípe o rovnaké určenie hodnoty predmetu
sporu, ako pri určovaní základu pre výpočet súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého je základom pre výpočet poplatku cena
predmetu poplatkového úkonu (t.j. hodnota žalovanej pohľadávky), pričom cena príslušenstva sa do
predmetu zahrnie len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom konania. Ustálená súdna prax

sa zhoduje v tom, že rovnako treba postupovať aj pri určení základu pre výpočet odmeny advokáta, tzv.tarifnej hodnoty. Tarifnou hodnotou v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. je v zmysle
ustálenej súdnej praxe len hodnota pohľadávky, nie aj hodnota jej príslušenstva.“.

3. Oprávnený na predmetnú výzvu reagoval podaním, ktoré bolo označené ako „Oprava návrhu“
doručené súdu dňa 06.02.2026. Oprávnený v predmetnom podaní v časti F) návrhu na vykonanie
exekúcie „Odôvodnenie trov“ uviedol nasledovné: „Náhrada trov bola vypočítaná štandardným
spôsobom podľa ust. § 199e Exekučného poriadku a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. a je v návrhu uvedená správne. Základom pre odmenu je suma 2.335,84 €, pozostávajúca z nárokov

priznaných v platobnom rozkaze. Poznajúc protiústavnú prax tunajšieho súdu dodávame, že vyhláška
MS SR č. 655/2004 Z.z. na žiadnom mieste nenormuje o "istine". Hovorí o základe, ktorým je peňažné
plnenie. Tak ako bolo priznané v platobnom rozkaze. Peňažné plnenie, ktorého sa právna služba týka,
je tu jednoznačne suma 2.335,84 €. Pokiaľ súd bude mať záujem abstrahovať od riadne priznaného
peňažného plnenia na úroky, na toto nevidíme žiadny zákonný podklad. Žiadne zákonné ustanovenie
nenormuje,žepeňažnéplneniemôžebyťibaavýlučneistinaaadvokátnemánároknapriznanieodmeny

z kapitalizovaného príslušenstva. Zo žiadneho ustanovenia vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. nevyplýva,
že základom pre výpočet odmeny advokáta je len istina. Ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky v žiadnom
prípade neuvádza ako základ pre právnu službu sumu istiny bez príslušenstva.“.

4. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), „súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.“
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, „súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak

zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.“

6. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, „súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.“

7. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, „trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

8. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, „oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v ako ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

9. Podľa § 199e Exekučného poriadku, „ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.“

10. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška “), „ak nie je ustanovené inak,
považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna

služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota
pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je
predmetom súdneho sporu.“

11. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, „odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej

odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“12. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením.

13. Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia
v návrhu uplatnených trov exekúcie oprávneného v nadväznosti na znenie § 9 až 14 vyhlášky, na ktoré
odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e.

14. Ohľadom určenia tarifnej hodnoty, z ktorej sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny
pri poskytovaní právnych služieb advokátom, je potrebné uviesť, že podľa § 121 ods. 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú príslušenstvom pohľadávky úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie § 10 ods.
2 vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo
cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej

hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne
ako je to upravené pri súdnych poplatkoch v § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach
do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne

uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak
je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“ (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, G., H., I., J. a kolektív, 2015, str.
62).

15. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor, podľa
ktorého, ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet
trov právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.07.2012,
sp. zn. 17Co/179/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2013, sp. zn.
14Co/663/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012,

rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.04.2014, sp. zn. 4Cob/44/2014 a iné). Ustanovenie §
10 ods. 2 Vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky.
Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca
výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou
hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa

28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012).

16. Do pozornosti súd dáva tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015, kde dovolací súd skonštatoval, že: „Úroky z omeškania sú
príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej

veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie
dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom
ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon.“
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však možné pri jej určení vychádzať len z

istiny peňažnej pohľadávky a zo zmluvnej pokuty. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného
peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 2274,00 EUR, potom odmena za polovičný úkon právnej
služby predstavuje 45,64 EUR bez DPH. Výška trov právneho zastúpenia za dva polovičné úkony
právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie návrhu na vykonanie exekúcie,
po pripočítaní režijného paušálu a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty je teda výška dôvodne

uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní v sume 151,29 EUR (2 x 45,64 EUR + 2 x 15,86
EUR + 23% DPH). Po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie
vo výške 25,00 EUR predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní
sumu 176,29 EUR. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha.
Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov celkom v sume 188,55 EUR, je tento nárok v časti sumy 12,26

EUR (188,55 EUR – 176,29 EUR) uplatnený v rozpore s § 10 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky.

18. Na záver súd konštatuje, že príslušenstvo pohľadávky nemení svoj charakter či je uplatnené v
základnom či exekučnom konaní. Stále je príslušenstvom v zmysle § 121 ods. 3 OZ bez ohľadu, čije v stave dohodnutom, splatnom či judikovanom, a to aj pre účely vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z.
Preto ak je nesprávne ho zahrňovať do výpočtového základu v základnom konaní, ak nie je uplatnené
samostatne, tak potom nie je správne ho zahrňovať do výpočtového základu ani v exekučnom konaní.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor
návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 12,26 EUR zamietol.

20. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd pokračovať v rozhodovaní o zvyšnej časti návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorej sa rozhodnutie nedotýka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.