Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202304
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5824202304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti
rodičov: matka E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX-XX, C. – A., zastúpená: JUDr. Adriana
Paneková, advokátka, so sídlom Miestneho priemyslu 1140, Námestovo a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX/XX, C. - A., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/116/2024-147 zo dňa 18. novembra 2024 v spojení

s Opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/116/2024-232 zo dňa 18. decembra 2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/116/2024-147 zo dňa 18. novembra 2024 v spojení
s Opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/116/2024-232 zo dňa 18. decembra
2024 vo výrokoch I., II., III., IV. a VI. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 140 eur mesačne, na výživu maloletého

C. výživným vo výške 115 eur mesačne a na výživu maloletej D. výživným vo výške 115 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa poskytuje výživné, počnúc dňom 10.09.2024 do
rúk matky maloletých detí; výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od
10.09.2024 do 18.11.2024 na maloletého A. vo výške186,60 eur do rúk matky maloletého do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; výrokom III. uložil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od
10.09.2024 do 18.11.2024 na maloletého C. vo výške 146,66 eur do rúk matky maloletého do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV. uložil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie

od 10.09.2024 do 18.11.2024 na maloletú D. vo výške 146,66 eur do rúk matky maloletej do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; výrokom V. návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol; výrokom VI. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4 zákona o rodine, § 78 ods. 1
zákona o rodine mal preukázané, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 5P/2/2016-327 zo dňa 23.01.2018

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/23/2018-414 zo dňa 12.07.2018, ktorým bol
otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 70 eur mesačne, na výživu maloletého C.
sumou 60 eur mesačne a na výživu maloletej D. sumou 60 eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia
o výživnom mal maloletý A. 5 rokov, maloletý C. a maloletá D. 4 roky, všetky deti navštevovali materskúškolu. V súčasnosti má A. 11 rokov, je žiakom 6. ročníka základnej školy; maloletý C. a maloletá D.
majú 10 rokov a sú žiakmi 4. ročníka základnej školy. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia
o výživnom uplynul dlhší čas, maloleté deti sú vekovo staršie, ich fyzické aj psychické potreby sa zvýšili.

Od posledného rozhodnutia o výživnom maloletým deťom rovnako pribudli v súvislosti s nástupom na
základnú školu ďalšie potreby, ako školské pomôcky, platby za ZRŠ, školské výlety a mimoškolskú
záujmovú činnosť. Okresný súd konštatoval, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného.
3. K pomerom matky maloletých detí okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že táto bola v čase

posledného rozhodnutia na predĺženej neplatenej rodičovskej dovolenke, jej príjmom boli len prídavky
na tri deti (3x 23,68 eur mesačne) a výživné od otca maloletých detí vo výške 125 eur mesačne.
V súčasnosti je matka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, jej príjmom sú prídavky na tri deti vo
výškespolu180eurmesačneavýživnéodotcamaloletýchdetívovýške210eurmesačne.Príjemmatky
maloletých detí sa oproti času posledného rozhodnutia o výživnom zvýšil. Matka v čase rozhodnutia
okresného súdu bola práceneschopná. K pomerom otca okresný súd uzavrel, že v čase posledného

rozhodnutia o výživnom bol zamestnaný, pričom dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 646,83 eur.
V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti ZUKAMAL s.r.o., so sídlom Popradská 71, Bratislava,
IČO: 46 399 445, jeho príjem od októbra 2023 do septembra 2024 bol v celkovej výške 9.833,97 eur,
to znamená priemerne vo výške 819,49 eur mesačne v čistom. Okresný súd vo vzťahu k príjmu otca
uzavrel, že tento sa od posledného rozhodnutia o výživnom zvýšil. Otec podľa vlastného vyjadrenia

v zamestnaní vykonáva pomocné stavebné práce, domov chodieva raz za dva týždne. Vznikajú mu
náklady na dopravu do práce cca 40 eur mesačne. Je vyučený ako opravár CNC strojov a zariadení,
avšak túto prácu nerobí. Maloletým deťom zakupuje školské pomôcky, zaplatil poplatok kňazovi za
prvé sväté prijímanie, maloletému C. a maloletej D. zaplatil aj pohostenie, rovnako tvrdil, že zaplatil aj
školu v prírode všetkým trom deťom. Okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým

deťom vychádzal z potencionálneho nefaktického príjmu, ktorý by otec dosahoval v prípade, ak by bol
pracoval v odbore, v ktorom je vyučený, teda ako opravár CNC strojov a zariadení. Z voľných pracovných
miest zverejnených na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo zistil, že v ponuke sú viaceré
pracovné miesta, na ktoré otec maloletých detí spĺňa požadované predpoklady a kde by zarobil vyššiu
mzdu, než zarába teraz a uzavrel, že otec by mohol dosahovať mzdu 1.800 eur mesačne v hrubom,

teda 1.352 eur mesačne v čistom. V súvislosti s tým, že okresný súd nevychádzal z faktického, ale
potencionálneho príjmu, poukázal aj na otcom deklarované výdavky, nájomné za byt 100 eur mesačne,
splátka pôžičky 139 eur mesačne, paušál 60 eur mesačne, doprava do zamestnania 60 eur mesačne,
cigarety 37,50 eur mesačne. Tieto pravidelné výdavky otca spolu s bežným výživným predstavujú
sumu 606,50 eur mesačne, pričom aj po odpočítaní výdavkov z deklarovaného príjmu otca otcovi

ostáva čiastka 212,90 eur mesačne na všetky jeho ostatné potreby. Otec v konaní neuviedol, či mu
zamestnávateľ poskytuje ubytovanie v Bratislave alebo si ho platí sám. Na základe toho okresný súd
vyhodnotil, že skutočný príjem otca zo zamestnania je vyšší, ako príjem deklarovaný v konaní vzhľadom
na ním uvádzané výdavky. Medzi rodičmi nebolo sporné, že otec maloletým deťom zakupuje na začiatku
školského roka školské potreby, zaplatil maloletým deťom školu v prírode, zakupuje im oblečenie aj

obuv, pričom tieto výdavky by podľa okresného súdu nebolo možné hradiť z otcom deklarovaného
príjmu. Pokiaľ ide o skutočnosť, že matka maloletých detí nepracuje, nemá príjem zo zamestnania,
čím maloleté deti oberá o svoj príjem, okresný súd konštatoval, že otec v konaní nespochybňoval
práceneschopnosť matky a poukázal na to, že matka si vo veľkej časti plní svoju vyživovaciu povinnosť
osobnou starostlivosťou o maloleté deti a domácnosť.

4. Okresný súd v celom rozsahu nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného, pretože zobral do
úvahy, že otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom čiastočne poskytovaním vecného
plnenia, čo medzi rodičmi nebolo sporné. Zameškané výživné okresný súd vypočítal ako rozdiel medzi
určeným výživným a novo určeným výživným. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č.

161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a uviedol, že nerozumie, prečo má platiť také
vysoké výživné a ešte aj zaplatiť dlžné výživné, keď si riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom, ktorá bola určená posledným rozhodnutím súdu. Finančne mu s jeho situáciou pomáhajú rodičia,
títo kupujú maloletým deťom oblečenie a obuv, rovnako prispeli maloletým deťom na školu v prírode

čiastkou 200 eur. Urobili maloletým deťom prijímanie, pričom matka, ani jej rodičia na to nedali nič.
Maloletému C. a maloletej D. dal 400 eur, jeho rodina im dala 300 eur, za čo sa maloletým deťom kúpila
izba. Maloletým deťom platil školu v prírode vo výške 450 eur, na čo mu sumou 200 eur prispeli aj
jeho rodičia. Takisto každý rok pri nástupe do školy všetkým trom maloletým deťom kupujú pomôckya písanky. Pomáha mu aj jeho sestra. Jeho príjem nie je dostatočný na to, aby mohol platiť zvýšené
výživné v sume určenej okresným súdom a rovnako na to, aby platil zameškané výživné. Jeho výdavky
sú: výživné zatiaľ 210 eur mesačne, pôžička 139 eur mesačne, nájom 210 eur mesačne, teda nie 100

eur, ako to uvádza okresný súd, paušál 60 eur mesačne, cesta do práce 60 eur mesačne, drogéria
a strava. S maloletými deťmi sa stretáva každý druhý víkend v kalendárnom roku, niekedy je s nimi celý
týždeň. A aj na to musí vynakladať finančné prostriedky. Ak je v tom čase v práci, trávia s maloletými
deťmi čas jeho rodičia. Matka vtedy výdavky na maloleté deti nemá. Maloletým deťom on, aj rodičia
kupujú prevažne nové veci, niekedy aj veci z druhej ruky. Podotkol, že jeho rodičia matke nosili plné

tašky potravín, aby maloleté deti mali čo jesť, čo predstavuje mesačne sumu cca 50 eur. Avšak na
súde matka tvrdila, že jej pomáhajú len jej rodičia. Matka maloletých detí viac ako 10 rokov nerobí, ale
ak by pracovala, mohla by zarobiť minimálne 600 eur v čistom. Naviac, matka nechcela, aby požiadal
o daňový bonus na maloleté deti, pričom on by ich dal maloletým deťom na účet. Je pravdou, že matka
je chorá, ale len pár mesiacov. Doteraz bola zdravá, ale robiť sa jej nechcelo. Má za to, že maloleté
deti sú aktuálne malé a nepotrebujú, aby výživné bolo určené v takej vysokej výške. Podotkol, že nikto

neprihliada na jeho výdavky a na jeho životné minimum, ktoré mu musí zostať. Na okresnom súde mal
veľmi málo priestoru, okresný súd jeho situácia nezaujímala.
6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí.

7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že žiada napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ju otec napáda, že nikde nerobila a tým oberá
maloleté deti o peniaze, zvýraznila, že sa stará o tri maloleté deti od narodenia, pričom okresný súd
na túto jej starostlivosť správne prihliadol. Naposledy si našla prácu v zdravotníckom zariadení, ale
keďže pracovná doba bola od 6:00 do 18:00 hod., mala problém so starostlivosťou o maloleté deti.

Preto tento pracovný pomer musela ukončiť. V apríli 2024 náhle odpadla a bola hospitalizovaná. Trpela
epileptickými záchvatmi, ktoré mierne ustúpili po pravidelnom užívaní liekov. Avšak stále pociťuje určité
problémy. Jej rodičia jej pomáhajú, kúpili byt, aby mohla s maloletými deťmi niekde bývať, platia za ňu
zálohový predpis, preto nie sú pravdivé argumenty otca. Otec požíva alkoholické nápoje, na maloleté
deti robí psychický nátlak, pretože im hovorí, že sa obesí. Je presvedčená, že otec dosahuje vyššiu

mzdu, než je deklarovaná na výplatných páskach. Maloletým deťom nemôže byť na príťaž skutočnosť,
že zamestnávateľ otcovi vypláca časť mzdy oficiálne a časť neoficiálne. Je evidentné, čo konštatoval
aj okresný súd v napadnutom rozsudku, že príjem otca je vyšší, než deklaruje, čo je zrejmé aj z jeho
výdavkov, ktoré sú vyššie, ako deklarovaný príjem. Priemerná oficiálna mzda otca je cca 820 eur
mesačne, jeho výdavky, ktoré deklaruje, sú vo výške výživné 210 eur, nájom 210 eur, paušál 60 eur,

doprava do práce 60 eur, pôžička 139 eur, cigarety 37,50 eur, výdavky na stravu, drogériu, ošatenie,
nákupy pre deti, ktoré nie je možné pokryť z jeho deklarovaného príjmu. Správne okresný súd poukázal
na potencionalitu príjmu otca, ktorý by mohol dosiahnuť. Nespochybnila tvrdenia otca, že prispel na
školu v prírode, aj na školské pomôcky, avšak tieto skutočnosti okresný súd zohľadnil pri určovaní výšky
výživného. O tom, že by otec maloletým deťom robil oslavu na prvé sväté prijímanie alebo že zaplatil

farárovi odmenu, nevie, pretože oslavu maloletým deťom robila rovnako ona, rovnako dala aj milodar na
kostol. Pokiaľ ide o potraviny, ktoré jej majú nosiť rodičia otca, je pravdou, že raz za čas niečo prinesú,
avšak polovicu z týchto potravín maloleté deti nejedia alebo ich nevie spotrebovať.
8. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že ju nenapáda, avšak o prácu v zdravotníctve prišla z iného dôvodu,
než aký uvádza. Matka sa nevedela podľa otca správať, nevedela pracovať s váhou, bola arogantná.

Matkini rodičia jej pomáhajú len teraz, keď vidia, ako je zdravotne na tom. Byt kúpili rodičia matky sebe
ako investíciu, matka nikdy nebude jeho vlastníkom. Na maloleté deti nevytvára žiadny psychický nátlak,
vypije si tak, ako každý muž. Dokladoval svoj skutočný príjem, oslavu na prvé sväté prijímanie nerobil
on, ale jeho rodičia, prispel peňažným darom on aj jeho rodina k tejto príležitosti. Farárovi dal 90 eur.
Matke pomáha aj jej priateľ. Nie je pravdou, že by jeho rodičia nakupovali zbytočnosti. Chce, aby matka

začala chodiť do práce a nepriživovala sa na ňom a jeho rodičoch. Žiadal, aby odvolací súd znížil výživné
určené napadnutým rozsudkom, pretože potrebuje žiť ako človek. Má veľké výdavky a nezostane mu
ani životné minimum, musia mu pomáhať jeho rodičia.
9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho vo výrokoch I., II., III.,
IV. a VI. ako vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,

na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a
aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). V tejto súvislosti odvolací súd považuje

za potrebné uviesť, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by otec nemal priestor uviesť svoje
tvrdenia, vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam alebo označiť dôkazy na ich preukázanie. Zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.11.2024 (č.l. 143-146 spisu okresného súdu) vyplýva, že otec bol
riadne vypočutý, mohol prezentovať svoj pohľad na vec a súd prvej inštancie sa jeho argumentáciou
zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Samotný subjektívny pocit otca, že mal „málo priestoru“

a že okresný súd jeho situácia „nezaujímala“, nemôže bez ďalšieho založiť záver o porušení práva
na spravodlivý proces, najmä ak z priebehu konania a odôvodnenia rozsudku vyplýva opak. Súd prvej
inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho
rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako
aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom

odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej
inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím
dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387
ods. 2 CSP).
12. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná

právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o
rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,

zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú

komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež

osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch

najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.
13. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1
zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto

okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej

a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

14. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov

pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté
deti z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností
rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti doposiaľ plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia

podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými
pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu
Námestovo č.k. 5P/2/2016-327 zo dňa 23.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
9CoP/23/2018-414 zo dňa 12.07.2018. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že
v konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí (vekovo staršie deti,

nástup na druhý stupeň ZŠ, vyššie náklady na školu a mimoškolské aktivity), ktorá odôvodňuje zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca, na čo okresný súd správne reagoval primeraným zvýšením výživného.
16. Odvolací súd považuje za potrebné osobitne sa zaoberať odvolacou argumentáciou otca, ktorou
namietal najmä neprimeranosť okresným súdom určenej výšky výživného, nedostatočné zohľadnenie
jeho výdavkov a svoju údajnú neschopnosť platiť výživné v takto určenej výške. Z obsahu spisového

materiálu vyplýva, že hoci otec poukazoval na obmedzenosť svojho príjmu, zároveň deklaroval
schopnosť zabezpečovať pre maloleté deti viaceré nadštandardné výdavky – úhradu školy v prírode,
opakované nákupy školských pomôcok, oblečenia a obuvi, finančné dary pri prvom svätom prijímaní,
zariadenie izby pre maloleté deti a pod. Súčasne tvrdil, že na krytie vlastných životných nákladov je
odkázaný na finančnú pomoc rodičov. Táto kombinácia tvrdení objektívne spochybňuje vierohodnosť

jeho argumentácie o nepostačujúcom príjme a podporuje záver okresného súdu, že reálne finančné
možnosti otca sú vyššie, než deklaruje.
17. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby
povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v
čase rozhodovania, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, t.j. príjmov, ktoré by povinný mohol

dosahovať pri primeranom využití svojich schopností, zdravotného stavu, dosiahnutého vzdelania, praxe
a reálnych možností na trhu práce (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). Otec je vyučený v odbore opravár CNC
strojov a zariadení, čo je kvalifikácia viažuca sa na lepšie odmeňovanú prácu, než sú pomocné stavebné
práce, ktoré v súčasnosti vykonáva. Z podkladov, z ktorých vychádzal okresný súd, vyplýva existencia
pracovných ponúk, na ktoré otec spĺňa kvalifikačné predpoklady a pri ktorých by mohol dosahovať vyšší

zárobok, než je jeho aktuálny oficiálny príjem. Potencionálny príjem otca okresný súd správne ustálil
na sume 1.352 eur mesačne v čistom, a to na základe ponuky voľných pracovných miest zverejnených
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, pri zohľadnení odboru, v ktorom je otec vyučený.
Odvolací súd sa s týmto postupom stotožňuje.
18. Pokiaľ otec zvýrazňuje svoje výdavky (výživné v doterajšej sume 210 eur, pôžička 139 eur, nájom

210 eur, paušál 60 eur, doprava 60 eur, výdavky na stravu, drogériu, ošatenie a pod.) a namieta, že
mu po úhrade týchto položiek nezostáva ani životné minimum, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa §
62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neprihliada na
tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Nie je preto možné pri určovaní výživného prisudzovaťrovnakú váhu všetkým výdavkom, ktoré povinný rodič subjektívne považuje za potrebné. Výdavky typu
splátkaspotrebiteľskejpôžičky,výdavkynacigarety,čiinénadštandardnépoložkynemajúprednosťpred
zabezpečením primeranej výživy maloletých detí. Je na povinnom rodičovi, aby svoje záväzky, spotrebu

a životný štýl prispôsobil skutočnosti, že jeho zákonnou prioritou je zabezpečenie odôvodnených potrieb
jeho maloletých detí.
19. K námietke otca, že si doterajšie výživné riadne plnil a že starí rodičia a ďalší príbuzní významne
prispievajú na potreby detí (oblečenie, obuv, škola v prírode, potraviny), odvolací súd uvádza, že hoci
tieto skutočnosti svedčia o reálnej snahe širšej rodiny podieľať sa na zabezpečení životných podmienok

maloletých detí, nič nemenia na tom, že primárnu a zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým
deťom majú ich rodičia – otec a matka – nie starí rodičia, či iní príbuzní. Dobrovoľné plnenia starých
rodičov sú vítaným doplnkom, avšak nemôžu nahrádzať, ani znižovať zákonnú vyživovaciu povinnosť
otca. Nemožno preto akceptovať argument, že vzhľadom na pomoc jeho rodičov a sestry je namieste
ponechať výživné na úrovni sumy určenej v čase, keď boli maloleté deti v predškolskom veku.
20. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že matka „desať rokov nerobí“ a podľa jeho

názoru by mohla dosahovať príjem minimálne 600 eur mesačne, odvolací súd pripomína, že matka od
narodenia troch maloletých detí zabezpečuje ich každodennú osobnú starostlivosť a vedie domácnosť.
Vyživovacia povinnosť rodiča sa neplní len v peniazoch; rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti,
poskytuje významnú časť výživy v naturálnej forme (bývanie, strava, starostlivosť v chorobe, dohľad nad
prípravou do školy, sprevádzanie do školy, na krúžky a pod.). Okresný súd na tieto skutočnosti primerane

prihliadol a odvolací súd v tomto smere nenachádza dôvod na korekciu jeho úvah, dodávajúc, že táto
skutočnosť nie je skutočnosťou novou/zmenenou oproti času posledného určenia vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom súdnym rozhodnutím. Zároveň matka v konaní vierohodne vysvetlila dôvody
skončenia posledného pracovného pomeru (kolízia pracovnej doby so starostlivosťou o maloleté deti a
následné zdravotné ťažkosti – epileptické záchvaty a hospitalizácia), pričom otec tieto tvrdenia nevyvrátil

hodnovernými dôkazmi a obmedzil sa len na vlastné hodnotiace úsudky o povahe jej osobnosti.
21. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 10.09.2024 do 18.11.2024 v sume 186,60 eur na
maloletého A., v sume 146,66 eur na maloletého C. a v sume 146,66 eur na maloletú D. súd prvej
inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že otec si naposledy
určené výživné v priebehu konania plnil riadne, nakoľko z vykonaného dokazovania súdom prvej

inštancie nevyplýval opak. Dopĺňa však, že okresný súd rovnako správne určil povinnosť otca uhradiť
dlžné výživné za obdobie od 10.09.2024 do 18.11.2024 vo výške rozdielu medzi novo určeným výživným
a výživným určeným posledným súdnym rozhodnutím v súlade s § 77 ods. 1 zákona o rodine. Ak
súd výživné zvyšuje a povinný rodič v priebehu celého konania platí výživné len v pôvodnej výške,
je nevyhnutným dôsledkom vznik nedoplatku na zročnom výživnom, s ktorým sa súd musí vo výroku

rozhodnutia výslovne vysporiadať.
22.Odvolacísúduzatvára,žeodvolaciaargumentáciaotcaohľadomjehoneschopnostiplniťvyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom v zvýšenej sume je podmienená jeho subjektívnym vnímaním vlastnej
finančnej situácie a neodzrkadľuje objektívne zistené možnosti a schopnosti otca ani preukázané
odôvodnené potreby maloletých detí. Zo strany otca neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by

preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať zvýšeným výživným v rozsahu
určenom súdom prvej inštancie. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že otec je povinný vyvíjať primeranú
snahuozabezpečeniesiadekvátnehozdrojapríjmu,zodpovedajúcehojehokvalifikáciiamožnostiamna
trhu práce, a primerane prispôsobiť svoj osobný a spotrebný štandard tomu, že má zákonnú povinnosť
podieľať sa na zabezpečení odôvodnených potrieb svojich maloletých detí.

23. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
24. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch I., II., III., IV. a VI. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1

CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí
okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc
ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

tento zákon neustanovuje inak.

27. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.