Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8826200163
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8826200163.1

Uznesenie

2 5C/4/2026

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Ing. Dušan Ivančo, so sídlom Ul. Jána Švermu 7,
071 01, Michalovce, správca konkurznej podstaty úpadcu C.S.I. Slovenka Vranov, akciová spoločnosť,
v likvidácii so sídlom Povstania českého ľudu 1, Košice, IČO: 31 719 325, proti žalovanému: A. B. C.,

trvale bytom D. XX, XXX XX D., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

15 5C/4/2026

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 29.1.2026 domáha,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania so svojim majetkom, najmä jeho prevodu,
darovania, zaťaženia alebo iného scudzenia až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu vo
Vranove na Topľou o vrátení finančných prostriedkov do konkurznej podstaty.

2. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní
vedenom na KS Košice pod sp.zn. 1K/162/1998 vyhlásenom v roku 1998. V priebehu konkurzného
konania vykonáva funkciu správcu po predchádzajúcom správcovi A. B. C.. Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn 1K/162/1998- 1191 zo dňa 27.10.2025 schválil záverečnú správu správcu, v
ktorej sa jednoznačne uvádza, že bývalý správca A. B. C. je povinný vrátiť do konkurznej podstaty
preplatok na odmene správcu vo výške 10448,65 eur ( bod 8.6 schválenej správy ) Navrhovateľ túto

sumu nedostal i napriek opakovaným výzvam. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že povinný môže
previesť alebo darovať majetok, zaťažiť majetok záložným právom, inak zmazať alebo sťažiť výkon
budúceho rozhodnutia Hrozí tým ohrozenie vymoženia pohľadávky konkurznej podstaty. Navrhovateľ
týmto nepožaduje uloženie povinnosti plniť, ale dočasnú ochranu, aby sa predišlo zmareniu výkonu
budúceho rozhodnutia. Poukázal na ust. § 324 ods. 1 CSP s tým, že sú podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia splnené: nárok je osvedčený schválenou záverečnou správou, existuje reálna

hrozba ohrozenia budúceho rozhodnutia.

3. Zo Konečnej správy o speňažení majetku a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správy úpadcu C.S.I.
Slovenka Vranov a.s. „v likvidácii“, so sídlom Povstania českého ľudu 1, 040 01 Košice, IČO: 31
719 325, zo dňa 15.3.2025 predloženej žalobcom na Krajský súd v Košiciach k sp.zn.1K/162/1998,
konkrétne bodu 8.6 vyplýva nasledovné: „ Na základe opatrenia KS Košice sp.zn 1K162/1998-697 zo

dňa 16.10.2015 bola zálohová odmena pre správcu A. B. C. prepočítaná a to podľa § 7 ods 1 vyhlášky
č 389 /2001 zo dňa 26.09.2001. Na základe prepočtu došlo k zníženiu pôvodnej zálohy na odmenu nasumu 52.333,90 eur na základe čoho došlo k zníženiu pôvodnej zálohy na odmenu o sumu 10.448,65
eur, čo znamená že došlo k preplatku na odmene správcu. Z prepočtu vyplýva, že bývalý správca KP
A. B. C. je povinný uvedenú sumu vrátiť do konkurznej podstaty.“

4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1K/162/1998-1191 z 27.10.2025 schválil konečnú správu
zo dňa 15.3.2025 s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu. Súd odôvodnil rozhodnutie tým, že
vzhľadomnanávrhsprávcukonkurznejpodstaty,abysúdschválilkonečnúsprávuavyúčtovanieodmeny
a výdavkov správcu zo dňa 15.3.2025, proti ktorej neboli podané námietky, súd schválil konečnú správu

a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu zo dňa 15.3.2025 v súlade s § 29 ods.4 Zákona o konkurze
a vyrovnaní.

5. Ako vyplýva z o žalobcom predloženej listiny z 2.2.2017 adresovanej žalovanému, žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie preplatku za odmenu správcu vo výške 10448,31 eur.

6. Ako vyplýva z o žalobcom predloženej listiny z 21.2.2017 adresovanej žalovanému, žalobca urgoval
žalovaného na vrátenie preplatku za odmenu správcu vo výške 10448,31 eur.

7. Ako vyplýva z o žalobcom predloženej listiny z 6.3.2017 adresovanej žalovanému, žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie pomernej časti odmeny správcu vo výške 18.316,87 eur.

8. Ako vyplýva z o žalobcom predloženej listiny z 23.10.2023 adresovanej žalovanému, žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie preplatku za odmenu správcu vo výške 28.765,20 eur. Z toho pre uspokojenie
veriteľov sumu 10 448,31 eura sumu vo výške 18 317,00 eur ako alikvotnú časť na odmenu správcu KP.

9. Ako vyplýva z o žalobcom predloženej listiny z 15.11.2023 adresovanej žalovanému, žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 28.765,20 eur v lehote do 22.11.2023.

10. Ako vyplýva z o žalobcom predloženej listiny z 9.9.2024 adresovanej žalovanému, žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie pomernej časti odmeny správcu vo výške 10.448,31 eur.

11.Zpripojenéhospistunajšiehosúdusp.zn.5C/1/2026súdzistil,žežalobcasaodžalovanéhonávrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému zákaz nakladať s jeho
majetkom najmä, prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zriaďovať záložné práva, darovať
alebo inak scudzovať majetok, a to až do právoplatného ukončenia konkurzného konania, resp. do

splnenia povinnosti vrátiť sumu vo výške 22.488,63 eur do konkurznej podstaty a zároveň uložil zapísať
poznámku o nariadení neodkladného opatrenia do katastra nehnuteľnosti. Návrh odôvodnil tým, že
žalobcajesprávcomkonkurznejpodstatyvkonkurznomkonanívedenomnaKSKošicepodsp.zn.sp.zn
1K/162/1998 vyhlásenom v roku 1998. V rámci konkurzného konania bolo zistené, že bývalý správca
KP je povinný vrátiť do konkurznej podstaty peňažné prostriedky vo výške 22488,63 eur, ktoré mu

boli neoprávnene vyplatené nad rámec skutočnej odmeny. Súd uznesením z 21.1.2026 návrh žalobcu
zamietol. V uvedenej veci žalobca predložil súdu ako prílohy návrhu Návrh rozvrhového uznesenia
úpadcu C.S.I. Slovenka Vranov, predložený žalobcom na Krajský súd v Košiciach k sp.zn.1K/162/1998
zo dňa 30.12.2025, ďalej list vlastníctva č. XX kat. úz. D. E. F..

12. Žalobcom ako správcom konkurznej podstaty bolo konkurznému súdu predložené rozvrhové
uznesenie, ktorým navrhol súdu určiť, že peňažné prostriedky vyplatené bývalému správcovi A. C. B.,
bytom D. XX, XXX XX boli vyplatené nad rámec celkovej primeranej odmeny správcov predstavujú
sumu 22488,63 eur, ktorá patrí do konkurznej podstaty a zároveň navrhol uložiť bývalému správcovi
konkurznej podstaty A. B. C., bytom D. XX, XXX XX, aby peňažné prostriedky odviedol do konkurznej

podstaty úpadcu, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet konkurznej podstaty.

13. Z listu vlastníctva č. XX kat. úz. D. E. F. vyplýva, že žalovaný je na ňom zapísaný ako vlastník
pozemkov parciel reg. „C“ parc. č. XXX/X, G. XXX/X, G. XXX/X, G. XXX/X, G. XXX/X, G. XXX/X a
rodinného domu postaveného a garáže so skladom, pod B1 v podiele 1/1.

14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

18. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

23. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

24. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

25. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

26. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesného
zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto
procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní
o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia

pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani
zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

27. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného

žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

29. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudoksúdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

30. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

31. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

K subsidiarite vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu:

32. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že, ak súd dospeje k záveru, že zabezpečenie
peňažnej pohľadávky žalobcu, je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí zamietnuť.

33. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

34. Pokiaľ ide o subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu zabezpečovaciemu opatreniu, súd
zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy
prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne, čo platí aj v

prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia by boli splnené.
Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne pritom musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím
návrhom sleduje a následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z
ohrozenia exekúcie. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať
za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené (napr. žaloba
na nepeňažné plnenie, prípadne neexistencia obavy navrhovateľa z ohrozenia exekúcie). Pokiaľ
však dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa všeobecných

kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne
okolnosti prípadu. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu
rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Vzhľadom na skrátený zjednodušený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z
vlastnejiniciatívyskúmaťsplnenieinýchakovšeobecnýchpodmienoknadosiahnutieúčelusledovaného

zabezpečovacím opatrením a bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom, nie
je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom veci, práva alebo
iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo. Navrhovateľ musí
preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie
účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, inak súd jeho návrh, ktorým sa bude

domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie
peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa
§ 343 CSP. Súd pritom nie je povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka za
účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych právach alebo inýchmajetkových hodnotách (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 28Co/118/2025 z 21. 10.
2025).

35. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
žalovanému uložil zákaz nakladať s jeho majetkom dôvodiac, že exekúcia pohľadávky vyplývajúcej zo
záverečnej správy žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorá bola schválená konkurzným
súdom, bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo
vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožné. Je zrejmé, že

vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci nie je vylúčené, keďže žalobca sa obáva o ukrátenie
ním tvrdenej peňažnej pohľadávky.

36. V danom prípade však žalobca ani len neoznačil majetok, s nakladaním ktorého by sa mal žalovaný
zdržať. Ak by malo ísť o nehnuteľnosti (onačené vo veci sp. 5C/1/2026) a v prípade núteného výkonu
rozhodnutia sa bude môcť uspokojiť z predmetných nehnuteľností, je zrejmé, že zabezpečovacie

opatrenie nie je vylúčené. Žalobca tak primárne v konaní neosvedčil princíp subsidiarity (t.j. že sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením), čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v súvislostiach s dôsledkom neosvedčenia princípu
subsidiarity, ktorého dôsledkom je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia porovnaj
vyššie cit. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 28Co/118/2025).

37. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho
nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti
sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle
§ 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ
svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu

zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje
súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na skrátený a
zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie
je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie

sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov
navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z
dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu
sámosvedčiť,žeindividuálnepodmienkynadosiahnutiesledovanéhoúčeluzabezpečovacímopatrením

nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z
dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na
prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo
komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia
záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách (porovnaj Civilný

sporový poriadok, 2. vydanie, Beck online, 2022, s. 1225 - 1231: F. Sedlačko)

38. Naviac je potrebné dodať, že aj v prípade nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem

existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017).39. Sledovaným účelom návrhu žalobcu je tak odvrátiť nebezpečenstvo, že exekúcia bude ohrozená
a preventívne zabezpečiť, aby žalovaný nezmenšil svoj majetok v snahe vyhnúť sa plneniu peňažnej

povinnosti, ak na jej plnenie bude vo veci samej právoplatne zaviazaný. Pre sledovaný účel
(odvrátiť riziko zmarenia exekúcie) procesný predpis upravil nielen inštitút neodkladného, ale aj
zabezpečovacieho opatrenia, v zmysle ktorého súd na zabezpečenie peňažnej pohľadávky dlžníka
môže zriadiť na majetku dlžníka záložné právo, ak je obava, že by exekúcia majetku bola ohrozená.
Navrhovateľ si pritom nemôže sám zvoliť, či mu viac vyhovuje nariadenie zabezpečovacieho,

alebo neodkladného opatrenia, pretože zákonodarca výslovne pre zabezpečenie plnenia peňažnej
pohľadávky favorizuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že ním
sledovaný účel je možné splniť len nariadením neodkladného opatrenia, je povinný tento svoj výber
odôvodniť. Žalobca však v návrhu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré v danom prípade sledovaný účel
odvrátiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho
opatrenia. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné iba na návrh, pričom súd je viazaný rozsahom

návrhu a skutkovými tvrdeniami, v návrhu uvedenými. Ako súd pri preskúmaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zistil, žalobca uviedol všeobecne formulované podozrenia a obavy, ale
neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplýval záver o bezprostrednom nebezpečenstve
znižovania hodnoty majetku žalovaného. Samotná existencia pohľadávky, dokonca ani pohľadávky
právoplatne priznanej, ešte nie je sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

Neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie je odôvodnené nariadiť až v prípade, ak žalovaný začal
robiť úkony, ktoré môžu smerovať k zmenšeniu jeho majetku a teda k ohrozeniu výkonu exekúcie. V
návrhu žalobca však neuviedol žiadne také relevantné a konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu
nevyplýva, že by žalovaný zmenšoval hodnotu svojho majetku. Neodkladné opatrenie nie je možné

nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby potreba neodkladnej úpravy pomerov bola
náležite tvrdená a osvedčená (porovnaj v obdobnej veci, kde správca konkurznej podstaty uplatňuje
nárok v rámci konkurzného konania a žiada nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze
nakladania s majetkom bývalému správcovi Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43Cbi/1/2022 z 16. 02. 2022).

40. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh obavou,
že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností

osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods.
2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny,

na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,
zakladápotrebuvysokejpresvedčivostisamotnéhonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Preto
je povinnosťou súdu dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k
osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť

hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

41. Danosť nároku žalobcu, ako úplne základného predpokladu pre prípadné nariadenie neodkladného

opatrenia, tento odvodzuje od skutočnosti, že v rámci konkurzného konania ako správca konkurznej
podstaty úpadcu zistil, že žalovaný ako bývalý správca je povinný vrátiť do konkurznej podstaty preplatok
na odmene správcu vo výške 10.448,65 eur. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn 1K/162/1998-
1191 zo dňa 27.10.2025 schválil záverečnú správu správcu, v ktorej sa jednoznačne uvádza táto
povinnosť žalovaného.

42. „Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom,
čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutieje opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu
síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za
následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov
alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom
na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú
aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.“ (Citované z publikácie Veľký komentár k
Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J.,Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1252, výklad k § 327 CSP).

43. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná
zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne
vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu
aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu.

Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP) a prípadné
odstraňovanie vád podľa ust. § 128 a §129 CSP. Keďže pod potrebou dočasnej úpravy pomerov
účastníkov treba rozumieť taký stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, navrhovateľ - žalobca
mal takúto potrebu dočasnej úpravy odôvodniť. Mal sa zaoberať tým vo svojom návrhu, že nastáva stav
medzi vzťahom účastníkov, ktorý neznesie odklad a je potrebné, aby sa takéto neodkladné opatrenie

nariadilo.

K zákazu nakladania s majetkom žalovaného:

44. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobcom formulovaný petit v prejednávanom prípade je neprimerane

široko koncipovaný, a to aj vo vzťahu k petitu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/1/2025
(čo je aj jedna z najpodstatnejších okolností, pre ktoré súd nemohol posudzovať daný prípad ako
prekážku listispendencie, k tomu pozri viac v odsekoch nižšie). V prejednávanej veci sa žalobca domáha
dokonca zákazu nakladania so všetkým majetkom bez ďalšej konkretizácie. Vo veci sp.zn. 5C/1/2026
sa žalobca domáhal uloženia zákazu žalovanému nakladať s majetkom, avšak aspoň s konkretizáciou,

že má ísť o nehnuteľnosti, čo v petite o značil spojením „prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam“
a v prílohe k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil konkrétny list vlastníctva, na ktorom
súd nehnuteľnosti žalovaného vedené. V prejednávanom prípade však žalobca tento petit ešte viac
zovšeobecnil, pričom je možné predpokladať, že má na mysli aj nehnuteľnosti žalovaného, nijako bližšie
však svoj návrh nespresnil, a to ani v rámci jeho príloh. Uvedeným postupom žalobca spôsobil nie

iba prílišnú všeobecnosť svojho návrhu, ale zvýraznil naviac jeho neprimeranosť vo vzťahu k nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to sume 10.448,65 eur (návrh je tak v zjavnom rozpore s princípom
proporcionality).

45. V prípade, ak sa žalobca domáha povinnosti zdržať sa nakladania so svojim majetkom žalovanému,

musí najskôr tento majetok v návrhu označiť a následne musí osvedčiť naliehavú potrebu neodkladnej
úpravy vzťahov medzi stranami sporu, ktorá musí byť konkrétna, t.j. žalobca musí osvedčiť, že žalovaný
niektorý z úkonov mieni uskutočniť, pričom by tak mohlo dôjsť k ohrozeniu exekúcie. Za osvedčenie
naliehavej potreby nariadiť neodkladné opatrenie žalovanému spočívajúce v zákaze disponovať s vecou
jej predajom sa napríklad považuje tvrdenie, že žalovaný prostredníctvom realitnej kancelárie ponúka

nehnuteľnosti na predaj a žalobca zároveň k návrhu pripojí inzerát ako dôkaz (osvedčenie) svojho
tvrdenia o reálnej možnosti dispozície s vecou (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 23Co/15/2020 z 13. 05. 2020, tiež uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/219/2019
z 21. 01. 2020). Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia bez jeho preukázania, nemôže byť vyvodené a nahradené súdom

len z hypotetických úvah o možnom nakladaní s majetkom (napr. nehnuteľnosťou) vo vlastníctve
žalovaného a z obáv žalobcu o možnom ohrození exekúcie, či vzniku škody, alebo inej ujmy. Táto
obava by v posudzovanom prípade musela vychádzať z konkrétneho konania žalovaného, smerujúceho
k takej dispozícii s konkrétnym majetkom, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu vzniku
bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi (napr.

listom vlastníctva k nehnuteľnostiam, s vyznačenou plombou, ktorá by deklarovala budúcu zmenu
vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj nehnuteľností, prípadne fotodokumentáciu, ktorá
by preukazovala demoláciu, alebo iné zásahy do podstaty nehnuteľnosti a pod.). V opačnom prípade
nemožno do vlastníckeho práva žalovaného zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasneupraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie (porovnaj
uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11Co/12/2025 z 12. 03. 2025, kde bol obdobný návrh na zákaz
dispozície zamietnutý dokonca v špecifickom type konaní o určenie právnej neúčinnosti úkonov dlžníka

voči veriteľovi – k tomu v ďalších odsekoch nižšie). Ako vyplýva napríklad z uznesenia Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 24Co/43/2024 z 07. 05. 2024, v konaní o nahradenie prejavu vôle bolo obdobnému
návrhu žalobcov na neodkladné opatrenie vyhovené za situácie, kedy už žalovaný uzatvoril kúpnu
zmluvu s treťou osobou a zároveň podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
o čom svedčil zápis plomby na liste vlastníctva.

46. Súd však zdôrazňuje, že v danom prípade nie je preukázaná (osvedčená) skutočnosť, ktorú
tvrdí žalobca, že žalovaný má skutočne tendenciu s majetkom nakladať, pričom naviac ani neoznačil
konkrétny majetok, o ktorý sa má jednať (napr. nehnuteľnosť).

47. Uvedené tvrdenie v danom prípade nie je ničím podložené, pričom ak by majetkom mali byť

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XX kat. úz. D. E. F. (zistené z pripojeného
spisu sp.zn. 5C/1/2026), už samotná skutočnosť, že sa jedná o nehnuteľnosti, kde pravdepodobne
žalovaný býva (adresa trvalého pobytu je zhodná so súpisným číslom stavby evidovanej na predmetnom
liste vlastníctva), znižuje pravdepodobnosť, že žalovaný by kvôli pohľadávke žalobcu vo výške
10.448,65 eur, začal s náhlym zbavovaním sa svojho majetku, ktorého hodnota veľmi pravdepodobne

niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu žalobcom tvrdenej pohľadávky. Jedná sa o pozemky v zastavanom
území obce, rodinný dom a garáž so skladom. Žalobca naviac v danom prípade petitom neodkladného
opatrenia žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s celým jeho majetkom,
čo je v extrémnom rozpore s princípom proporcionality, podľa ktorého právne účinky neodkladného
opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Naviac

tento majetok (na rozdiel od veci sp.zn. 5C/1/2026) žiadnym spôsobom nekonkretizoval.

48. Neodkladným opatrením je možné zasiahnuť do práv žalovaného iba v nevyhnutnej miere, a to iba za
predpokladu, že účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Účel a predmet
neodkladného opatrenia pritom úzko súvisí s účelom a predmetom konania vo veci samej. Žalobca

ani odhadom neuviedol predpokladanú hodnotu majetku žalovaného vo väzbe na výšku uplatneného
peňažného nároku, tento majetok ani dostatočne neoznačil. Zákaz nakladania so všetkým majetkom,
vrátane evidovaných nehnuteľností, nie je žalobcom odôvodnený ani z pohľadu proporcionality. Súd
pritom v procese konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený vykonávať
vlastné skúmanie a dokazovanie, preto pokiaľ nemôže zo skutkových tvrdení poskytnutých žalobcom

dospieť k záveru o proporcionalite nariadeného neodkladného opatrenia, nemôže takémuto návrhu ani
vyhovieť (porovnaj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cbi/1/2022 z 16. 02. 2022).

49. Žalobca vôbec neosvedčil konkrétne skutočnosti, z ktorých by mohla vyplývať obava, že žalovaný
v priebehu konkurzného konania prevedie akýkoľvek svoj majetok na iný subjekt (v týchto súvislostiach

pozri najmä Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/2017 z 2. marca 2017).

50. Pokiaľ by žalobca argumentoval rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov z ktorých rozhodnutí
vyplýva záver v podstate v tom smere, že pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie nie je dôvodné
vyčkávať na prejavenie úmyslu majetok scudziť, keďže by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, tieto sú

vydávané v špecifickom type konaní o určenie právnej neúčinnosti úkonov dlžníka voči veriteľovi (tzv.
odporovacej žalobe v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka). Ide o prípady, kedy už dlžník
vykonal právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, z povahy veci teda
vyplýva, že tieto osoby už predtým prejavili úmysel ukrátiť veriteľa najčastejšie prevodom nehnuteľnosti
na tretie osoby a existuje motivácia previesť vlastnícke právo k takémuto majetku opätovne, čo ale nie

je daný prípad.

51. Preto, ak v danom prípade žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy jeho
právam tým, že by žalovaný relevantne prejavil úmysel svoj majetok (akýkoľvek majetok) previesť
alebo zaťažiť, neosvedčil jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Žiadna

relevantná indícia vo vzťahu k samotnej dispozícii však nebola tvrdená ani osvedčená.

52. Tiež je potrebné poukázať aj na podstatu právneho vzťahu medzi stranami sporu, kde žaloba
nespochybňuje súčasné vlastníctvo žalovaného k jeho majetku a ani žalobca netvrdí prípadne svojevlastnícke právo. Jedná sa o peňažnú pohľadávku týkajúcu sa prebiehajúceho sa konkurzného konania,
v rámci ktorého žalobca vystupuje ako správca konkurznej podstaty úpadcu.

53. Je potrebné rešpektovať slobodu nakladania každého s vlastným majetkom, pričom zákaz dispozície
s majetkom je zásahom do vlastníckeho práva a podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a tona základe zákona.
Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle §
325 ods. 2 písm. c) a d) CSP a pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť

nenakladať s určitými vecami alebo právami alebo zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, prípadne
strpieť zásah do vlastníckeho práva, je potrebné venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu dispozície
nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru (princíp proporcionality). Za situácie,
že žalobca neosvedčil žiadne rozhodujúce (významné) konanie žalovaného smerujúce k nakladaniu s
majetkom spôsobom vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, by uloženie zákazu
žalovanému nakladať so svojím majetkom bolo v tomto momente neprimeraným zásahom do jeho

vlastníckych práv (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/22/2024 z 24.
06. 2024).

54. Žalobca nepreukázal ani jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

konkrétnymi skutočnosťami (princíp opodstatnenosti), že uložením zákazu objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia, ktorým
by samu zakázalo nakladať s celým jeho majetkom kvôli pohľadávke vo výške 10.448,65 eur,
neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality) a ani že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania so svojim
majetkom, najmä jeho prevodu, darovania, zaťaženia alebo iného scudzenia až do právoplatného

rozhodnutia Okresného súdu vo Vranove na Topľou o vrátení finančných prostriedkov do konkurznej
podstaty.

56. V súlade s § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vždy
príslušný okresný súd (súd prvej inštancie). To platí aj v prípade, že v danej veci prebieha konanie na

súde vyššej inštancie.

57. Ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd,
ktorý je zároveň kauzálne príslušným súdom v danej veci. V prípade, že miestne príslušný súd nie je
zároveň kauzálne nepríslušným súdom, bude kauzálne príslušný súd podľa obvodu krajského súdu, do

ktorého spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd podľa kritérií stanovených v paragrafe 13 a
15 CSP, alebo výlučne určený miestne príslušný súd podľa § 20 CSP. Kauzálna príslušnosť má prednosť
pred miestnou príslušnosťou, rovnako ako výlučná miestna príslušnosť má prednosť pred všeobecnou
miestnou príslušnosťou (porovnaj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Ncb/1/2025
z 8.1.2025).

58. Pokiaľ ide o možné pochybnosti ohľadne príslušnosti tunajšieho súdu na konanie o návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako správcu konkurznej podstaty, súd musel zohľadniť okolnosti
postúpenia obdobnej veci sp.zn. 5C/1/2026 tunajšiemu súdu, ktorá bola tunajšiemu súdu postúpená
Krajským súdom v Košiciach, na ktorom sa vedie konkurzné konanie, pričom na účely rozhodovania

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konajúci súd považoval toto postúpenie za úkon
nadriadeného súdu, ktorým sa cítil byť viazaný. Súd preto aj v tomto prejednávanom prípade, kedy
sám žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na tunajší súd ako všeobecný súd
žalovaného, uprednostnil právo žalobcu na spravodlivý proces zahŕňajúc najmä žalobcovo právo na
prístup súdu a právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, v tomto prípade zákonnej lehote

na rozhodnutie o jeho návrhu na neodkladné opatrenie. Je totiž potrebné zdôrazniť, že určovanie
príslušnosti súdu miestnej či kauzálnej by v danom prípade mohlo byť založené na viacerých kritériách,
napríklad aj s ohľadom na judikatúru najvyššieho súdu, pričom tento vo vzťahu k veciam, ktoré sú
predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril názor, že skutočnosť, že návrh nanariadenie neodkladného opatrenia smeruje voči správcovi konkurznej podstaty nerobí z veci obchodnú
vec alebo vec vyvolanú, či súvisiacu s konkurzom (rozhodnutie 6Ndc/33/2011). Krajský súd v Košiciach
(vo veci sp.zn. 5C/1/2026) založil príslušnosť tunajšieho súdu na kritériu, že sa jedná o návrh, o

ktorom nie je Krajský súd v Košiciach ako konkurzný súd príslušný na konanie a rozhodovanie, pričom
príslušnýmnakonaniejevšeobecnýsúdžalovanéhoakobývaléhosprávcukonkurznejpodstatyúpadcu,
ktorým súdom je tunajší súd.

59. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia samo o sebe nemožno bez ďalšieho

považovať za konanie súvisiace s konkurzom. Súvisiace konanie nie je konaním o procesných otázkach
v prebiehajúcom konkurznom konaní (napr. rozhodovanie o paušálnej odmene správcu (§ 43 ods.
1 ZKR), rozhodovanie o zrušení uznesenia schôdze veriteľov (§ 35 ods. 8 ZKR), rozhodovanie o
predbežnom opatrení (§ 203 ZKR) a pod.), ale predstavuje samostatné súdne konanie. Keďže zároveň
ide len o sporové konania, takéto konanie môže začať len na návrh (porovnaj SOJKA, P.: Vis attractiva
concursus a konania súvisiace s konkurzom; Justičná revue, 62. 2010, č. 1, s. 51 – 60.). Uvedené by

však nemuselo platiť pre žalobu správcu vo veci samej.

60. „Správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konkurzného konania. Ide o osobitný procesný
subjekt zúčastnený na konkurznom konaní, ktorý má samostatné postavenie ako voči úpadcovi, tak
voči veriteľom a nie je ho možné považovať ani za zástupcu úpadcu a ani zástupcu veriteľov. Správcu

konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu navyše nie je možné automaticky stotožňovať s fyzickou
osobou, ktorá túto funkciu vykonáva. Správca konkurznej podstaty tak „sám osebe“ nie je navrhovateľom
v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ ide výkon jeho práv a povinností v súvislosti s prebiehajúcim
konkurzom (je teda navrhovateľom ako správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu), ibaže by išlo
o jeho vlastné práva – napr. odmenu, náhradu nákladov a pod.“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 417/2020-22 z 22. septembra 2020).

61. „Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o
hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych
predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov

pre prípad konkurzu, príp. úpadku (pozri Sojka, P.: Vis attractiva concursus a konania súvisiace s
konkurzom.InJustičnárevueč.1/2010,s.55).Tojenapr.konanieonáhraduškodyvzniknutejporušením
povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5,
§ 66, § 87 ods. 3, 4, 6). Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom

práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že
správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť
kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj
napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics
Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland

Binding BV)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ndc 33/2011 z 9. 11. 2011).

62. Za konania „súvisiace“ s konkurzným konaním možno teda považovať najmä spory o určenie
pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu majetku, spory o odporovateľnosť právnych úkonov
a pod. V žiadnom prípade nemožno za také konanie považovať konanie, v ktorom správca úpadcu

vymáhal proti dlžníkovi (povinnému) peňažný nárok a v tomto konaní bol neúspešný, z čoho vznikli
predmetnétrovykonania.Takýtospornemožnopovažovaťzakonaniesúvisiaceskonkurznýmkonaním,
pretože by ho bolo možné viesť aj pokiaľ by konkurzné konanie neprebiehalo (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 417/2020-22 z 22. septembra 2020).

63. Prípadná argumentácia týkajúca sa nepríslušnosti tunajšieho súdu pre vydanie neodkladného
opatrenia by bola sporná aj z dôvodu, že táto príslušnosť bezpochyby vyplýva z § 324 ods. 2 CSP.
Príslušnosť ustanovená v § 324 ods. 2 CSP predstavuje voči príslušnostiam uvedeným vo všeobecnej
časti CSP špeciálnu právnu úpravu, ktorá miestnu príslušnosť súdu na nariadenie neodkladného
opatrenia výslovne nestanovuje.

64. Civilný sporový poriadok osobitne vymedzuje vecnú príslušnosť súdu na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vecne príslušný je vždy okresný súd, a to aj v prípade,
ak vo veci samej bolo podané odvolanie, o ktorom v čase podania návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia koná krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) (pozri Civilný sporový poriadok, 2. vydanie,
2022, s. 1225 - 1231: F. Sedlačko).

65. Aj pri existencii pochybností o príslušnosti tunajšieho súdu, minimálne pre účely rozhodovania
o nariadení neodkladného opatrenia, sud vyhodnotil, že je príslušný ako všeobecný súd žalovaného
o takomto návrhu žalobcu rozhodnúť.

66. Pokiaľ ide predmet konania medzi tými istými stranami sporu ako v konaní vedenej na tunajšom

súdu pod. sp.zn. 5C/1/2026, súd toto právoplatne neskončené konanie nevyhodnotil ako také, ktoré by
zakladalo prekážku litispendencie, či prekážku veci rozhodnutej, a to vzhľadom na čiastočne odlišné
skutkové vymedzenie žalobcovho nároku, zároveň vymedzenie nároku s odkazom na odlišné listinné
dôkazy v oboch týchto konaniach, výšku nároku ktorému má byť poskytnutá ochrana, rozsahu povinnosti
alebo zákazu, ktorého sa žalobca domáhal a v neposlednom rade aj vzhľadom na uplynutie určitého
časového obdobia od podania tohto návrhu. Súd musel zohľadniť špecifickosť konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia.

67. Prekážka listispendencie je vyjadrená v § 159 CSP, podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby
o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie,
súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

68. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal,
je vyslovená po ustanovení § 230 CSP: „Ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
a rozhodovať znova.“ Ako predpoklad použitia tejto prekážky musia byť súčasne splnené 3 podmienky
(obdobne litispendencia): 1. súd začne opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté

(existencia prebiehajúceho konania pri listispendencii), 2. súd začne opätovne konať s tými istými
účastníkmi konania, 3. súd začne opätovne konať o tej istej veci.

69. Zato istú vec v zmysle § 230 CSP treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúce z totožného skutkového stavu. V konaní

o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia podľa § 329 ods. 3 CSP taktiež platí, že „ak po
vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci“.

70. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci
právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými
stranami (účastníkmi) a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba
v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten
istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (porov. uznesenie NS SR z 20.10.2011 sp.

zn. 5 Cdo 280/2010 ).

71. Dôvodom, pre ktorý nie je možné použiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci v prípade konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, že prekážka res iudicati sa vzťahuje na rozhodnutia vo
veci samej, ale uznesenie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutie vo veci samej. Touto otázkou sa

už zaoberal Najvyšší súd slovenskej republiky a v rozhodnutí 5M Cdo 13/2007 sa vyjadril nasledovne:
„Úpravou predbežných opatrení umožňuje Občiansky súdny poriadok rýchlo a pružne riešiť situáciu,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie, ktorým súd vydá predbežné opatrenia alebo
zamietne návrh na jeho vydanie, nie je rozhodnutím vo veci samej a zásadne ani neprejudikuje konečné
rozhodnutie vo veci samej. Nie je preto ani svojou povahou res iudicata, ktorá skutočnosť by bránila

opätovnému rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ak sú na jeho vydanie splnené
podmienky podľa § 74 a nasl. O.s.p.” Z uvedeného teda možno konštatovať, že prekážka právoplatne
rozhodnutej veci sa v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedá aplikovať.
Primerane uvedené závery možno použiť pre prekážku litispendencie.

72. V teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného
opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, čomu zásadne
prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho
neodkladného opatrenia však spravidla nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviťpomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu.
Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaanímzaloženúprekážkuresiudicata(porovnajprimeraneuznesenieKrajského

súdu v Prešove sp.zn.20Co/21/2021 z 22. 06. 2021).

73. Keďže v danom prípade nemožno bezpečne stotožniť nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť
ochrana v tejto veci s vecou sp.zn. 5C/1/2026, nakoľko je odlišná výška samotného nároku a žalobca ho
zároveň odôvodňuje čiastočné odlišným skutočnosťami a listinnými dôkazmi, pričom aj samotné petity

na nariadenie neodkladných opatrení sa v oboch veciach čiastočne líšia, a to aj rozsahom zákazu,
ktorého s ažalobca v oboch prípadoch domáha. Súd je za takýchto okolností toho názoru, že by nemal v
takomto prípade postupovať mechanicky a prísne formalisticky, ale pri svojom rozhodovaní postupovať
s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový
poriadok, pričom ako najvhodnejší spôsob javí sa rozhodnúť v tomto prípade o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Je naviac potrebné zdôrazniť, že ani v jednom z posudzovaných prípadov

súd rozhodnutím o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaložil žiadne práva ani
povinnosti protistrane ani žiadnemu ďalšiemu subjektu, nakoľko návrhy na nariadenie neodkladného
opatreniavobochprípadochzamietol.Problémprípadnejlitispendenciejetakčistodoktrinálny,nemajúci
vplyv na žiadne skutočné práva či právom chránené záujmy strán alebo kohokoľvek iného.

74. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

75. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

76. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

77. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

78. Nakoľko v danom prípade súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v súvislosti

s ktorým sa nevedie konanie o veci samej, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom na
vyššie uvedené, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, plne
neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému v tomto
štádiu konania nebol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne trovy konania
mu nevznikli, pričom uznesenie o zamietnutí návrhu sa žalovanému tak isto nedoručuje (§ 331 ods. 1

CSP), preto súd o jeho nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval.

Poučenie:

2 5C/4/2026

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.