Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204180
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Chalupka

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5122204180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

B. XXXX/XX, C., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., Kálov 1, Žilina,
IČO: 47 240 997, proti žalovanému: neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemnoknižného
vlastníkaD.E.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpený:Slovenskýpozemkovýfond,Búdkovácesta36,Bratislava,
IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti parcela registra „E“, parcelné číslo
XXXX/X o výmere 699 m2 – orná pôda, zapísanej na LV č. XXXXX, okres F., obec C., katastrálne územie
C. zrušuje.

II. Nehnuteľnosť parcela registra „E“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 699 m2 – orná pôda, zapísanú
na LV č. XXXXX, okres F., obec C., katastrálne územie C. prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu
v podiele 1/1.

III. Žalobca je p o v i n n ý titulom primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalovanému
sumu vo výške 3.166,47 EUR na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX, parcela registra „E“, parcelné číslo XXXX/X G. výmere 699 m2 – orná pôda,
okres F., obec C., katastrálne územie C. (ďalej len „nehnuteľnosť“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti v podiele 1/7. Na

nehnuteľnosti sa nenachádza žiadna stavba. Podľa LV Slovenský pozemkový fond vykonáva správu
k danej nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný je neznámy vlastník. Podľa listu Ministerstva vnútra SR zo
dňa 06.12.2021, č. SVS-OER2-2021/1-3938 sa žalovaný podľa zadaných údajov nedá jednoznačne
určiť. Podľa údajov Rímskokatolíckej cirkvi Farnosť Žilina – mesto sa informácie o žalovanom
a jeho potomkoch nenachádzajú v matrike, resp. týmito informáciami nedisponujú. Podľa odpovedi
Slovenského pozemkového fondu zo dňa 17.12.2021, informáciami o žalovanom nedisponujú. Žalobca
o poskytnutie údajov o žalovanom dňa 30.11.2022 požiadal aj Okresný úrad Žilina, ktorý ani po

úhrade správneho poplatku požadované informácie neposkytol. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti medzi
vlastníkov podľa veľkosti podielov neprichádza do úvahy, a to vzhľadom na ich veľkosť a predovšetkým
preto, že žalovaný je neznámy vlastník., ktorého nie je možné jednoznačne určiť, jeho pobyt je neznámy.Žalobca nehnuteľnosť zveľaďuje a obhospodaruje na vlastné náklady. Žalobca navrhuje všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti, resp. primeranú náhradu na 31,71 EUR/m2.

3. Zástupca žalovaného Slovenský pozemkový fond so žalobou v plnom rozsahu súhlasil. Keďže ide
o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v extraviláne obce, navrhovaná náhrada vo výške 31,71 EUR/m2 je
primeraná.

4. Súd dňa 06.02.2026 pojednával v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti

žalovaného a jeho zástupcu, pričom žalobca zotrval na žalobe.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Podľa LV č. XXXXX, pre katastrálne územie C., okres Žilina, obec C. sú strany podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parcela registra „E“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 699 m2 – orná
pôda, v podieloch – žalobca 6/7, žalovaný 1/7. (č. l. 6)

7. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2021, ktorou žalobca nadobudol svoj podiel na nehnuteľnosti
v rozsahu 6/7, bola dohodnutá kúpna cena vo výške 31,71 EUR/m2. (č. l. 46 – 50)

8. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9. Podľa § 136 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických
informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä

zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe, a d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

13. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, Fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe

registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

14. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami

s nezisteným vlastníkom (§ 13).

15. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak je potrebné, Fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, Fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene,
a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.17. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v

záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo
prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

18. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia

súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich
pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok,
alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

19. Podľa § 34 ods. ods. 3 veta druhá zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, pozemkový
fondnakladáspozemkami,ktorýchvlastníkniejeznámyokrempozemkov,ktorésúlesnýmipozemkami,

ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.

20. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, pozemkový fond za štát a
neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je

známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.
Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov) vyžaduje súhlasné stanovisko
fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je

určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko
a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území a ku konaniu o stavebnom
zámere.

21. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je

konaním iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe
zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal
na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Ak sa vec rozdeliť nedá, môže ju za
primeranú náhradu prikázať niektorému spoluvlastníkovi alebo spoluvlastníkom.

22. Vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že ide o nezisteného vlastníka podľa zákona č. 180/1995 Z.
z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Žalobca v tomto smere vykonal
rozsiahle šetrenie (dopyty na farnosť Žilina, osoby znalé miestnych pomerov, Obec Terchová, Okresný
úrad Žilina, Register obyvateľov Slovenskej republiky - MV SR), pričom žalovaného sa nepodarilo

stotožniť, resp. získať iné identifikačné údaje ako tie, ktoré sú uvedené na LV (meno, priezvisko a dátum
narodenia). Súd preto vychádza z označenia žalovaného tak, ako je uvedený na príslušnom LV. Nemôže
byť na ťarchu žalobcu postup štátu pri evidencii vlastníckych vzťahov. Zástupca žalovaného navyše jeho
označenie menom a priezviskom nerozporoval. Z príslušného LV vyplýva dátum narodenia žalovaného
– 03.08.1909; je tak zrejmé, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku je s pravdepodobnosťou blížiacou sa

istote zosnulý a jeho právny nástupca nie je známy (súd v tomto smere pripojil aj dedičský spis sp. zn.
D 769/79). Z tohto dôvodu súd žalovaného označil iba druhovo.

23. Podľa Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016, v záujme spriechodnenia procesu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv

k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením
intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený
zákonnýmechanizmusnakladaniaSlovenskéhopozemkovéhofondu1.spozemkami,ktorýchvlastníkje
známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona
180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe

takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu
por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch),
ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností
v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl.I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve
Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými
orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí

len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom.

24. Hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania je aj pri
jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“ prinajmenšom
diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje,
t. j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením
osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou

subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť
(Najvyšší súd SR sp. zn. 8Cdo/31/2018).

25. V konaní sa nepodarilo preukázať, že by v prípade žalovaného išlo o konkrétnu fyzickú osobu, ktorú
je možné identifikovať nezameniteľne na základe dostupných údajov. , t. j. mena, priezviska a dátumu

narodenia. Z doposiaľ uvedeného ako aj okolností sporu vyplýva, že zodpovednosť strany za správne
označenie protistrany v prípade inštitútu nezisteného vlastníka je oslabená povahou tohto osobitného
subjektu vyplývajúcou zo zákona.

26. Z podstaty podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti, vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

27. V konaní nebolo sporné, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Taktiež nebol
sporný rozsah, v akom ju užívajú/neužívajú. Keďže sa strany ohľadne zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva nedohodli, podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. V konaní
bola preukázaná nemožnosť ďalej v tomto spoluvlastníctve pokračovať, nakoľko žalovaného nie je
možné stotožniť, zistiť jeho právneho nástupcu a teda skontaktovať. Nakoľko rozdelenie veci nie je dobre

možné (zákaz drobenia – ide o ornú pôdu mimo zastavaného územia obce, a to aj s prihliadnutím na
zásadu účelného využitia), súd viazaný poradím podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pristúpil
k vyporiadaniu prikázaním do výlučného vlastníctva konkrétnemu spoluvlastníkovi, a síce žalobcovi.
Zástupca žalovaného so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva vo forme prikázania do
výlučného vlastníctva žalobcu súhlasil.

28. Čo sa týka primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, súd vychádzal so sumy navrhnutej
žalobcom, t. j. vo výške 31,71 EUR/m2. Uvedená suma predstavuje primeranú a aktuálnu náhradu,
nakoľko práve za takúto sumu žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel. S navrhnutou sumou
súhlasil aj zástupca žalovaného (t. j. nesporná skutočnosť).

29. Žalobca mal v spore plný úspech, v tom prípade by mal ako úspešná strana nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ale keďže si žiadne neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.