Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425202159
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425202159.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXX, XXX XX C. D. E., E. F., proti žalovanej v 1. rade: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/
X, XXX XX D. J. a žalovanej v 2. rade: K. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX N., o
vydanieneodkladnéhoopatreniapreochranuvlastníckehoprávaknehnuteľnostivobciO.I.,oodvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14C/28/2025 – 59 zo dňa 22. septembra 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14C/28/2025 – 59 zo dňa 22. septembra 2025
p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.); žalovanej v 1.
a 2. rade nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 324 ods. 1, §

325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 veta práva a ods. 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

1.2.Napadnutéuzneseniesúdprvejinštancievpodstateodôvodniltým,žežalobkyňasasvojimnávrhom
zo dňa 29.05.2025, opraveným dňa 07.09.2025, domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým
by súd prvej inštancie zakázal žalovaným plniť (vyplatiť spoludedičkám hodnotu ich zákonného podielu

sumou určenou súdom v súlade s platnými právnymi predpismi) v zmysle právoplatného rozhodnutia
súdu o dedičstve (uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8D/466/2014 - 797 zo dňa 09.04.2024,
potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoD/7/2024 - 1292 zo dňa 03.02.2025, a ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2025). Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade sa domáhala zákazu prevodu
jej dedičského podielu o veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnosti v k. ú. M. I., označenej v rozhodnutí o
dedičstve ako parcela EKN p. č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 3365 m2 za sumu 153,24 eura

a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade sa domáhala zákazu prevodu jej dedičského podielu o veľkosti 1/3 k
celku na nehnuteľnosti v k. ú. M. I., označenej v rozhodnutí o dedičstve ako parcela EKN p. č. XXX/X,
trvalé trávnaté porasty o výmere 1594 m2 za sumu 72,63 eura. Žalobkyňa svoj návrh v podstate založila
na tom, že takéto vyporiadanie dedičstva po poručiteľke je v rozpore so závetom poručiteľky, ktorá
odkázala svoj celý majetok dcéram, vystupujúcim v tomto konaní v postavení žalobkyne a v postavení
žalovaných, v pomere 1/3 k celku.1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila potrebu
nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Poukázal na to, že žalobkyňa
vo svojom návrhu neuviedla skutočnosti potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia, uviedla len, že

právnym dôvodom návrhu je ochrana jej vlastníctva, ktoré nadobudla titulom dedičky zo závetu, pretože
zdedila nehnuteľnosť z obce O. I., katastrálne územie M. I. na LV č. XXX, ktoré má výmeru 76.825 m2 v
podiele 1/3 k celku. Predmetný návrh žalobkyne považoval súd prvej inštancie za absolútne nedôvodný,
pretože žalobkyňa ním žiadala, aby bolo rozhodnuté v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu
o potvrdení a vyporiadaní dedičstva a o skutočnosti, ktorá bola predmetom rozhodovania predmetného

právoplatnéhorozhodnutiaodedičstve.Súdprvejinštanciekonštatoval,žejetýmtorozhodnutímviazaný
a nie je oprávnený opätovne prejednávať právoplatne skončenú vec. Žalobkyňa mala možnosť namietať
nesprávne označenie parciel v konaní o dedičstve, ktoré trvalo viac ako 10 rokov, ako aj výšku zistenej
všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností. Na predmetné parcely sa taktiež vzťahoval zákonný zákaz
drobenia pozemkov, a preto súd prvej inštancie nemohol tieto parcely vyporiadať v zmysle závetu
dedičky,keďžetakétovyporiadaniebybolovrozporesozákonom,apretovtejtočastibolzávetneplatný,

pričom o tejto skutočnosti dedičský súd poučil účastníčky konania. Súd prvej inštancie ďalej poukázal
na to, že v dedičskom konaní nedošlo k uzavretiu dohody dedičov, o ktorej sa žalobkyňa v návrhu
zmätočne zmieňuje, ale dedičský súd potvrdil a vyporiadal dedičstvo podľa testamentu poručiteľky,
tak ako opätovne žalobkyňa žiada (okrem sporných nehnuteľností kvôli ktorým bol testament neplatný
pre rozpor so zákonom). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa zúčastnila len jedného

pojednávania v roku 2015 a následne marila priebeh konania opakovanými žiadosťami o odročenie
pojednávaní z nepreukázaných dôvodov. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno v súvislosti s osvedčením
existencie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Proti napadnutému uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal inštrukcie, aby miestne príslušný okresný súd vydal
uznesenie, podľa ktorého rozdelí túto nehnuteľnosť v súlade s poručením matky L. B. a uzná žalobkynin
dedičský podiel vo výške 1/3 z tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd z obsahu odvolania vyvodil, že
napadnuté uznesenie žalobkyňa považovala za nesprávne z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods.

1 písm. h) CSP.

2.1. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že v rozhodnutí Okresného súdu Nové Zámky č. k.
8D/466/2014 – 797 (právoplatné dňa 26.03.2025), sú chyby v označení nehnuteľnosti z obce O. I.
a súdom darované parcely žalovaným nie je možné proti jej vôli vydať. Toto rozhodnutie podľa žalobkyne

nie je spôsobilou listinou na vykonanie záznamu v katastre nehnuteľností, tak ako to navrhovali žalované
proti majetkovým záujmom žalobkyne pre svoje bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa poukázala na to,
že miestne príslušný súd musí vydať ďalšie, nové uznesenie, v ktorom správne označí predmetnú
nehnuteľnosť pre Katastrálny úrad Slovenskej republiky, tak aby tento úrad vykonal prevod tejto
nehnuteľnosti na dedičky. Žalovaná žiadala odvolací súd, aby oslovil príslušný okresný súd, ktorý má

byť viazaný závetom poručiteľky v predmetnom dedičskom konaní, na vydanie uznesenia o prevod
vlastníctva, v ktorom rozhodne o prevode nehnuteľnosti z obce O. I. na žalobkyňu a strany konania.
Zároveň poukázala na to, že tento súd bude musieť doručiť Katastrálnemu úradu Slovenskej republiky
toto uznesenie, aby sa mohol uskutočniť takýto prevod. Žalobkyňa žiadala ochranu majetku pred
zámerom žalovaných sa bezdôvodne obohatiť z jej dedičstva proti jej vôli a v rozpore so závetom

poručiteľky. Ako prílohy žalobkyňa predložila oznámenia Okresného úradu Levice, katastrálny odbor,
o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 27.08.2025.

3. Odvolací súd umožnil žalovaným sa vyjadriť k odvolaniu, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP, a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy.

Krajský súd v Nitre poznamenáva, že v prípade žalovanej v 2. rade nečakal na jej vyjadrenie, keďže
vzhľadom na samotnú povahu a účel neodkladného opatrenia, ktorým je okamžitá reakcia súdu
a vzhľadom na zachovanie zákonnom stanovej 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vydanie
neodkladnéhoopatrenia(oddoručeniatohtonávrhu,atoajvprípadeodvolaniaprotirozhodnutiu,ktorým
bolo rozhodnuté o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia), zákon v tomto prípade obmedzuje

mieru kontradiktórnosti konania. Zákon v danom prípade uprednostňuje rýchlu ochranu pred plnou
procesnou participáciou (dikcia ustanovenia § 328 ods. 2 CSP). Odvolací súd zároveň poukazuje na to,
že vyjadrenie žalovaných by nijakým spôsobom neovplyvnilo závery odvolacieho súdu vyslovené nižšie,
keďže samotné rozhodnutie smeruje v prospech žalovaných.4. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce CSP,

preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalobkyne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 325 ods. 1, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil.

11. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a za účelom
vysporiadania sa s relevantnými tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odvolaní odvolací súd konštatuje
nasledovné:

12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že vo všeobecnosti súd môže nariadiť neodkladné opatrenie

v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava,
že exekúcia bude ohrozená (ani kumulácia dôvodov nie je vylúčená). Vždy je potrebné skúmať, či
je samotný nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a trvá, a či je ním navrhované
neodkladnéopatrenienaliehavopotrebné.Toznamená,žepreúspešnéuplatnenienárokunanariadenie
neodkladného opatrenia zákon vyžaduje jednak osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

ako aj naliehavosť potreby požadovanej úpravy pomerov strán sporu, respektíve osvedčenie, že bez
bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí byť
bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené kumulatívne, inak nie je možné návrhu
vyhovieť. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany,
a preto splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí

súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka
odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa tak dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má len osvedčovaciu povahu. Konanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je riadnym kontradiktórnym procesom s prostriedkami

procesného útoku a procesnej obrany. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd ani nevykonáva riadne dokazovanie [viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 9Co/3/2022 zo dňa 08.01.2025]. Je teda povinnosťou navrhovateľa
opísaním rozhodujúcich skutočností súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutiaochrannéhoúčelu,ktorýjepretentoinštitútcharakteristický.Totopredstavujeargumentačnú

líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Zároveň tieto rozhodujúce skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie
je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviťpomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov,
ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany.

13. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP je možné neodkladným opatrením strane uložiť, aby
niečo vykonala, niečo znášala alebo sa niečoho zdržala. To znamená, že neodkladné opatrenie
nariadené podľa predmetného ustanovenia spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať
sa rušivých zásahov alebo strpieť určité obmedzenie, čím súdu umožňuje poskytnúť účastníkovi konania
efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách. Súd musí zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia

s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku nepriamej ujmy na strane povinnej osoby, tak aby bol
zachovaný princíp proporcionality.

14. Podľa súdnou praxou rešpektovanej právnej doktríny (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 1231 - 1246), súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom

kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;

b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

(princíp opodstatnenosti);

c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav;

e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality);

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

15. Vyššie uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne.
Pokiaľ súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospeje k záveru, že nie je
naplnený čo i len jeden z týchto predpokladov, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť.

16. Odvolací súd, tak isto ako súd prvej inštancie, dospel k záveru o neosvedčení potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami konania žalobkyňou. Nedošlo tak k osvedčeniu hrozby bezprostredne
hroziacej a nenapraviteľnej, respektíve ťažko napraviteľnej ujmy na právach žalobkyne. Žalobkyňa
sa svojim návrhom domáha zásahu do právoplatného rozhodnutia dedičského súdu. Súd je však

týmto právoplatným rozhodnutím viazaný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie
Najvyššiehosúdusp.zn.1Cdo/44/2010zodňa31.01.2012publikovanévZbierkestanovískNajvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 40/2013, podľa ktorého: „Pokiaľ už bola
v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov,
je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším

posúdením.“ Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia: „Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu
riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce,
či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom
na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie
byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých

istých účastníkov je neprípustné. ... Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý
proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného rozhodnutia znamená zásah do stability práva
a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti.“.

17. Ďalej odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa

mohla namietať nesprávnosť označenia parciel práve v dedičskom konaní. V tomto konaní bola taktiež
poučená o neplatnosti závetu v časti, keďže bol v tejto časti v rozpore so zákonom z dôvodu zákonného
zákazu drobenia pozemkov, ktorý sa vzťahuje na sporné parcely. Žalobkyňa túto argumentáciu súdu
prvej inštancie nijakým spôsobom nerozporovala. Súd prvej inštancie taktiež dal do pozornosti, ževdedičskomkonanínedošlokuzavretiudohodydedičov,alededičskýsúdpotvrdilavyporiadaldedičstvo
podľa závetu, tak ako žalobkyňa opätovne žiada, s výnimkou predmetných nehnuteľností, kvôli ktorým
bol závet v tejto časti neplatný. Odvolací súd konštatuje, že v prípade nesplnenia, čo i len jedného

predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie nemôže byť nariadené,
tak ako je uvedené vyššie (odsek 15.) a súd nemusí skúmať ďalšie predpoklady, pričom v tomto
prípade nemá za preukázané osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zároveň odvolací súd
konštatuje, že ani zo skutočností uvádzaných žalobkyňou nevyplýva, že by sa jednalo o skutočnosti,
ktorévyžadujúbezodkladnýzásahsúduprostredníctvomvýnimočnéhoinštitútuneodkladnéhoopatrenia

a teda nie je naplnený ani princíp opodstatnenosti. Z petitu ako aj z obsahu odvolania odvolaciemu súdu
dokonca nevyplynulo, že by sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, žalobkyňou
navrhovaný petit je svojim obsahom nevykonateľný. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že inštitút
neodkladného opatrenia nemá slúžiť na zmenu dedičského rozhodnutia, ale výlučne na bezodkladnú
úpravu pomerov medzi stranami konania.

18. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02,
I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04,
III.ÚS284/08).Odvolacísúdtedaniejeviazanýprávnymnázoromstránsporuanerozhodujenazáklade
nespokojnosti strany s výsledkom konania. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je potrebné mať na

zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať
podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

19. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, a preto ho ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovaným sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len

o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľmusí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.