Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/3139/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125460552
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125460552.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného STABIL GROUP, spol. s r.o., so sídlom
Cyprichova 8, 831 05 Bratislava, IČO 35 760 460, právne zastúpený JUDr. Milan Žoldoš, advokát,
s.r.o, so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO 47 251 506, proti povinnému PETSOM, s. r. o., so
sídlom Vyšehradská 3713/8, 851 06 Bratislava, IČO 53 963 539, právne zastúpený URBAN advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava, IČO 47 254 173, o vymoženie 21.860,-

eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Libor Samec, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom
Bradačova 7, 852 86 Bratislava, pod sp. zn. 146EX 541/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s

návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 257,35 eur, ktoré budú vymáhané na základe
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydaného po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 15.12.2025 domáhal od
povinného vymoženia 21.860,- eur s prísl. na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 34Up/68/2025 dňa

07.02.2025. Exekučný súd dňa 19.12.2025 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn.
59Ek/3139/2025, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených
účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 23.01.2026 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v odôvodnení
ktorého prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že

platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom a konanie začalo na podklade nezákonne vydaného
exekučného titulu. Platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom z dôvodu, že návrh na vydanie
platobného rozkazu nespĺňal zákonom stanovené podmienky pre jeho vydanie, a aj napriek tomu ho
vyšší súdny úradník vydal, a to bez toho, aby návrh riadne preskúmal a posúdil splnenie zákonom
vyžadovaných podmienok. Citujúc ust. § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní
v znení neskorších predpisov ďalej uviedol, že platobný rozkaz bude vydaný iba v prípade, ak žalobca

v návrhu osvedčí svoj nárok. Toto osvedčenie spočíva v predložení takých listinných dôkazov, ktoré
zakladajú pravdepodobnosť žalobcovho nároku. Žalobcov nárok možno odôvodnene predpokladať,
pokiaľ to vyplýva z vystavenej faktúry alebo z výzvy, v ktorej je vyčíslený nárok žalobcu uplatňovaný
návrhom na súde v režime upomínacieho konania. Po dôkladnom preštudovaní platobného rozkazu
a návrhu na vydanie platobného rozkazu je zrejmé, že návrh žalobcu nespĺňa zákonom vyžadované
náležitosti. Zákon o upomínacom konaní výslovne vyžaduje pripojenie faktúry alebo výzvy. Žalobca v

návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že k návrhu pripojil výzvu, z ktorej mal byť zrejmý nárok
uplatňovaný návrhom. Obsahom výzvy, ktorú pripojil žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu,je však iba výzva na uzavretie dodatku k zmluve. Z výzvy, ktorá mala odôvodnene predpokladať nárok
žalobcu, nárok na úhradu žalovanej istiny vo výške 21.860,- eur nevyplýva. Okrem obsahu samotnej
výzvy, ktorá bola pripojená k návrhu na vydanie platobného rozkazu ako dôkaz, ktorý mal preukazovať

nárok žalobcu (z ktorej ale nárok žalobcu nevyplýva), dôkazom o nároku žalobcu nie je ani samotný
text (resp. formulár) návrhu na vydanie platobného rozkazu. V časti E) formulára – Trovy konania
žalobca uviedol, že si uplatňuje trovy konania iba za dva úkony právnej služby, a to za „prevzatie a
prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“ a za úkon „písomné podanie na súd“. Pokiaľ by
žalobca disponoval výzvou, ktorou by povinného vyzval pred podaním návrhu na úhradu žalovanej

istiny, uplatnil by si nárok na náhradu trov konania aj za túto predžalobnú výzvu. Nakoľko si tento
nárok v rámci upomínacieho konania neuplatnil, je zjavné, že takáto predžalobná výzva ani neexistuje,
žalovaný (povinný) nebol nikdy vyzvaný na úhradu žalovanej istiny žalobcom, a teda takáto neexistencia
písomnéhodôkazuouplatnenínárokuzostranyoprávnenéhozakladánezákonnosťplatobnéhorozkazu
vydaného bez splnenia zákonnej podmienky – dôvodného predpokladu nároku žalobcu. Nakoľko k
návrhu na vydanie platobného rozkazu nebola priložená faktúra ani výzva, z ktorej by odôvodnene

vyplýval žalobcom uplatnený nárok na súde, súd mal žalobcu vyzvať na predloženie dokumentu, z
ktorého by jeho nárok na zaplatenie istiny vo výške 21.860,- eur jednoznačne vyplýval a v prípade, ak
by žalobca taký doklad nepredložil, mal konajúci súd uplatniť postup podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona
o upomínacom konaní a návrh žalobcu ako nedôvodný odmietnuť.

3. Pokiaľ ide o skutočnosť, že vydaný platobný rozkaz bol doručovaný do jeho elektronickej schránky a
sa voči nemu účinne nebránil podaním odporu v zákonnej lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, povinný
uviedol, že nemal vedomosť o tom, že Okresný súd Banská Bystrica mu do elektronickej schránky
doručuje platobný rozkaz. Rovnako nemal vedomosť ani o fikcii doručenia, ktorá nastala zo zákona.
Jeho nevedomosť o doručovaní akýchkoľvek dokumentov do elektronickej schránky bola spôsobená

tým, že z neznámych dôvodov neboli povinnému doručené žiadne e-mailové upozornenia o doručovaní
správ do elektronickej schránky. Nedoručenie notifikácií o doručení dokumentov do elektronickej
schránky si vysvetľuje tak, že dlhšiu dobu vnímal technické problémy týkajúce sa elektronickej schránky,
ktoré pretrvávali od času, kedy ústredný portál verejnej správy sprístupnil nový portál slovensko.sk.
Vnímal problémy aj pri samotnom prihlasovaní sa do elektronickej schránky, keď sa mu viackrát

nepodarilo realizovať ani samotné prihlásenie do portálu a v prípade, keď sa prihlásenie realizovať
podarilo, nenačítal sa obsah jeho elektronickej schránky. Z objektívnych dôvodov teda nereagoval na
doručený platobný rozkaz. Pokiaľ by mal vedomosť o platobnom rozkaze, voči jeho vydaniu by sa
bránil včas podaným odporom, nakoľko je zjavné, že platobný rozkaz je nezákonný z dôvodu, že bol
vydaný bez náležitého preskúmania skutkového stavu a bez preukázania nároku žalovaného. Nakoľko

nemal o doručovaní platobného rozkazu z objektívnych dôvodov vedomosť a platobný rozkaz sa stal
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom aj napriek tomu, že bol vydaný v rozpore so zákonom,
na doplnenie uviedol, že bude v predmetnom prípade iniciovať žalobu na obnovu konania. Okrem vyššie
popísanej nezákonnosti platobného rozkazu, je dôležité poukázať aj na ďalšiu skutočnosť odôvodňujúcu
zastavenie exekúcie, ktorou je skutočnosť, že v platobnom rozkaze je ako žalobca uvedená obchodná

spoločnosť EV Rusovce, s. r. o. so sídlom Severovcov 1379/16, 851 10 Bratislava – mestská časť
Rusovce, IČO 47 257 954, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd.: Sro,
vložka č.: 104784/B, (vyššie v texte označovaný ako „žalobca“) a v upovedomení o začatí exekúcie
vydanej súdnym exekútorom je ako oprávnený označená spoločnosť STABIL GROUP, spol. s r.o. so
sídlom Cyprichova 8, 831 05 Bratislava, IČO 35 760 460, zapísaná v Obchodnom registri Mestského

súdu Bratislava III, odd.: Sro, vložka č.: 18529/B. Povinný má za to, že oprávnený žiadnym spôsobom
nepreukázal, že došlo k zmene v osobe oprávneného z exekúcie oproti vydanému exekučnému titulu,
platobnému rozkazu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov povinný žiada, aby bolo exekučné konanie
v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavené, nakoľko toto začalo na podklade
nezákonného exekučného titulu – platobného rozkazu a nenastali skutočnosti podľa § 36 ods. 1

Exekučného poriadku, teda oprávnený nie je oprávneným v zmysle Exekučného poriadku na vymáhanie
istiny 21.860,- eur s prísl., keďže nie je totožnou osobou so žalobcom uvedeným v platobnom rozkaze
a nedošlo ani k preukázateľnému prechodu práv a povinností z exekučného titulu.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho

zástupcu uviedol, že povinný má povinnosť podať prvý návrh na zastavenie exekúcie do 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; len taký návrh má odkladný účinok. Povinný zároveň
musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Na neskoršie novoty sa
neprihliada, pokiaľ nevznikli až následne alebo ich povinný bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.Oprávnený poukazuje, že v podaní povinného absentujú údaje a dôkazy preukazujúce včasnosť jeho
návrhu (najmä dátum doručenia upovedomenia o začatí exekúcie). V tomto konaní súd neskúma
vecnú správnosť exekučného titulu; preskúmava iba to, či nastali taxatívne dôvody zastavenia podľa

§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Ustanovenia § 3 zákona o upomínacom konaní definujú, kedy
možno "odôvodnene predpokladať" uplatňovaný nárok a aké listiny sa k návrhu prikladajú. Avšak
prípadné pochybenia pri vydaní platobného rozkazu sú otázkou vecnej správnosti a zákonnosti
rozhodnutia v základnom (upomínacom) konaní, nie otázkou vymáhateľnosti v exekučnom konaní.
Platný a vykonateľný titul je pre exekučný súd záväzný, pokiaľ nebol zrušený (§ 61k ods. 1 písm.

b) EP). Samotné tvrdenie nezákonnosti bez zrušenia titulu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
K námietkam povinného oprávnený ďalej uviedol, že doručovanie do aktivovanej e-schránky sa riadi
zákonom o e-Governmente, pričom pri doručovaní do vlastných rúk platí fikcia doručenia po uplynutí
15-dňovej úložnej lehoty; účinky doručenia nastanú bez ohľadu na to, či sa adresát so zásielkou
oboznámil. Samotné nezaslanie e-mailovej notifikácie nie je právnym dôvodom na popretie účinného
doručenia. Samotná intencia podať mimoriadny opravný prostriedok nepredstavuje dôvod podľa § 61k

ods. 1 EP; dôvodom by bolo až zrušenie exekučného titulu právoplatným rozhodnutím. Do toho času
je titul vykonateľný a exekúcia dôvodná. Exekučný poriadok umožňuje viesť exekúciu v prospech
iného subjektu než je označený v exekučnom titule, ak sa preukázal prevod práva z exekučného
titulu (§ 36 ods. 1 EP). Oprávnený preukázal prevod práva prostredníctvom zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi spoločnosťou EV Rusovce, s.r.o. a oprávneným, ktorá sa nachádza v súdnom spise

59Ek/3139/2025.Oprávnenýzastávanázor,žeargumentáciapovinného,ženemalvedomosťodoručení
platobného rozkazu do elektronickej schránky, je v exekučnom konaní irelevantná. Platobný rozkaz
bol povinnému riadne doručený, po uplynutí zákonnej lehoty sa uplatnila fikcia doručenia (zo svojej
povahy nevyvrátiteľná) a povinný nepodal v zákonnej lehote odpor. Povinný ani žiadnym spôsobom
nepreukázal ním tvrdené objektívne technické ťažkosti týkajúce sa elektronickej schránky. Nepreukázal

včasnosť návrhu a tým ani podmienky odkladného účinku (§ 61k ods. 2 EP). Aj keby bol návrh včasný,
neuvádza žiadny zákonný dôvod podľa § 61k ods. 1 EP. Argumentácia smeruje proti vecnej zákonnosti
exekučného titulu, ktorá nie je predmetom prieskumu v tomto štádiu; dôvodom na zastavenie by bolo až
zrušenie titulu. Námietka k doručovaniu elektronického platobného rozkazu neobstojí – pri doručovaní
do aktivovaných e-schránok platí fikcia doručenia; notifikačné e-maily majú informačný charakter a

ich absencia neprelamuje účinky doručenia. Oprávnený tiež poukazuje na skutočnosť, že na návrh
na zastavenie exekúcie nie je možné prihliadnuť, keďže osoba, ktorá podala návrh na zastavenie
exekúcie, nepreukázala plnomocenstvo konať za povinného v danej veci. Advokátska kancelária
URBAN advokátska kancelária, s.r.o. predložila plnomocenstvo, ktoré sa netýka tejto exekučnej veci
(146EX 541/25, 59Ek/3139/2025). S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd návrh

povinného zamietol a v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu priznal nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví

v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý
sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už
skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)
je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zameškanie lehôt.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strana sa
môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na

celé konanie, alebo len na určité úkony.

14.Podľa§92ods.2CSPsplnomocnenieudelenénacelékonanieasplnomocnenieudelenéadvokátovi
nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky
úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

15. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

16. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

17. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

18. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu a písomností predložených súdnym exekútorom
konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do elektronickej schránky
dňa 05.01.2026, čo preukazuje doručenka založená v spise. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 06.01.2026, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie a jej koniec pripadol na deň 20.01.2026, čo bol deň, v ktorom by bola splnená podmienka
včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol
odoslaný súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2026. Aj napriek skutočnosti, že samotný návrh na zastavenie
exekúcie je datovaný dňom 21.01.2026, exekučný súd mal v konaní preukázané, že právny zástupca
povinného návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 22.01.2026. Právny zástupca podanie adresované

súdnemu exekútorovi označené v predmete ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ autorizoval v zmysle
osobitného predpisu, t.j. kvalifikovaným elektronickým podpisom, ku ktorému pripojil časovú pečiatku,
pričomzúdajovvnejuvedenýchjezrejmé,žeprávnyzástupcanávrhautorizovaldňa22.01.2026o09.17
hod. Vychádzajúc z uvedeného preto nemôže byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku

(návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného
konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť
judikovanýnárokpriznanýexekučnýmtitulom,vsúvislostiskoncentrácioukonaniavrámcirozhodovania
o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh vlehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na
všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu
známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená

lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej
lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v
poradí za predpokladu, že ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie
exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali

odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podania povinného však vyplýva, že povinným
namietané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte
pred začatím exekučného konania, a preto tieto mal namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo
dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a
preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo

pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie.

19. Povinný podaním zo dňa 06.02.2026 oznámil súdnemu exekútorovi, že žalobu na obnovu konania,
ktorou napáda platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Up/68/2025 zo dňa

07.02.2025 a platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Up/1175/2025 zo dňa
24.09.2025 bola podaná príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, dňa 06.02.2026.

20. Pokiaľ povinný podal žalobu na obnovu konania, exekučný súd musí konštatovať, že podanie
mimoriadneho opravného prostriedku voči súdnemu rozhodnutiu na príslušnom súde nemá vplyv

na platnosť a záväznosť rozhodnutia, keďže napadnuté rozhodnutie zostáva naďalej právoplatné a
vykonateľné. Povinný zároveň nepreukázal, že by bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu,
avšak aj tu je potrebné zdôrazniť, že v prípade ak by aj došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného
titulu, nebolo by možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a túto zastaviť, keďže
odklad vykonateľnosti by nespôsobil zrušenie rozhodnutia alebo jeho zmenu. Exekučný súd je viazaný

spôsobilým exekučným titulom, pričom predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným
titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť a zároveň platí prezumpcia správnosti právoplatného
rozhodnutia súdu, a to až do doby, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.

21. Exekučný súd vo väzbe na uvedené poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie je

procesnou obranou povinného, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia
exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s
podaným návrhom z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou
a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených
zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými

dôvodmi podaného návrhu.

22. Nakoľko v predmetnom konaní neboli naplnené predpoklady podľa vyššie citovaného ust. § 61k ods.
2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú
lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia
a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako
oneskorene podaný zamietol bez toho, aby sa zaoberal jeho obsahom.

23. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov

exekučného konania a trovy štátu.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.26. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je
ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,
ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje

aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej
vydanie je predmetom súdneho sporu.

31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

32. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex

upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení

oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,
ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť

o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a
v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia
súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči
povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na

náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie
exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, nakoľko súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, o nároku na náhradu trov rozhodol tak, ako je uvedenévo výrokovej časti uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov voči povinnému v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči
povinnémunároknanáhradutrovexekučnéhokonaniavsúvislostisjehovyjadrenímknávrhupovinného
na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške
257,35 eur (polovičný úkon v sume 193,37 eur + režijný paušál za rok 2026 v sume 15,86 eur + 23 %
DPH v sume 48,12 eur). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie

exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.