Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126201288
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4126201288.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. D., proti
žalovaným: 1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. l. mája 37-39, Zlaté
Moravce; zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom: ARAMIS Správa bytov s.r.o., so
sídlom Hlavná 108, Červený Hrádok, IČO: 45 678 502, 2) VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom
Trieda SNP 39, Košice, IČO: 44 166 591, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva uskutočnením dobrovoľnej dražby,
predmetom ktorej je nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nachádzajúca sa v k. ú. E. D.,
zapísaná v katastri nehnuteľností, vedenom F. G. E. D., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako
- byt č. 6, 3. p., o. č. XX, v bytovom dome na ulici X. XXXX XX, súp. č. XXXX, postavenom na parcele

registra „C“ H. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2, spolu s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 7400/80416,
aždoprávoplatnéhoskončeniasporu,vedenéhonaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.TO–53C/86/2025.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. v rozsahu 100 %

s tým, že o výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním, doručeným súdu dňa 05.02.2026, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorýmžiadal,abysúduložilžalovanýmpovinnosťzdržaťsavykonaniaakýchkoľvekúkonovsmerujúcich
k vykonaniu dobrovoľnej dražby jeho bytu, a to najmä obhliadky bytu, vyhotovenia znaleckého posudku,
zverejnenia dražobnej vyhlášky a samotného vykonania dražby. Uviedol, že mu bolo oznámené,
že dňa 09.02.2026 má byť vykonaná obhliadky bytu so znalcom. Podľa neho je potrebné bezodkladne

upraviť pomery strán, pretože v danom prípade hrozí žalobcovi nenahraditeľná ujma, spočívajúca v
stratevlastníckehoprávakbytuazásahudojehozákladnéhoprávanabývanie.Pohľadávkažalovaného
1. je sporná a nepreukázaná, pričom dobrovoľná dražba nie je nástrojom na riešenie sporných nárokov.
Vykonanie dražby bytu v hodnote cca 160 000 eur pre údajný dlh 3 353,09 eur je v rozpore s princípom
primeranosti a proporcionality. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by došlo k zásahu, ktorý by
nebolo možne napraviť ani v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej.

2.Poukázalnato,žejevýlučnýmvlastníkombytučX,vchodč.XX,Xp.vbytovomdomenachádzajúcom
sa v E. D., na ulici X. XXXX XX, zapísaného na L V č. XXXX, pre k ú. E. D., ako bytový dom so súp. č.
XXXX, stojaci na parcele registra „C“ č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2 (ďalej len
byt). Vlastníci bytov prijali rozhodnutie o podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby predmetného
bytu z dôvodu údajnej pohľadávky vo výške 3 353,09 eur s prísl. Správca bytového domu podal na

súd návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie uvedenej sumy; proti nemu žalobca riadne a
včas podal odpor. O existencii a výške pohľadávky doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobcapredmetné vyúčtovanie rozporoval z dôvodu nesprávneho výpočtu nákladov, použitia neciachovaných
meradiel, čím je spochybnená správnosť nameraných údajov. Podľa žalobcu sú splnené všetky zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ak pohľadávka žalovaného 1. je sporná a prebieha

sporové konanie; tj. pohľadávka nie je právoplatne ani vykonateľne určená. Napriek tomu žalovaní
1. a 2. (ďalej aj ako žalovaní) smerujú k výkonu záložného práva najtvrdším možným spôsobom
dražbou bytu. Týmto postupom mu hrozí nenahraditeľná ujma, pretože v prípade vykonania dražby
by nenávratne prišiel o vlastnícke právo k bytu, ktorý má trhovú hodnotu približne 160 000 eur, a
to ešte pred rozhodnutím súdu o samotnej existencii pohľadávky. Takýto zásah by bol neprimeraný a

nezvratný, pričom prípadná náhrada škody by nebola reálnym a efektívnym prostriedkom ochrany práv
navrhovateľa. Údajná pohľadávka vo výške 3 353,09 eur predstavuje necelé 2 % hodnoty bytu, čo robí
zamýšľaný výkon práva formou dražby podľa žalobcu zjavne neprimeraným a v rozpore so zásadou
proporcionality a dobrých mravov. Žalobca nenavrhuje definitívne riešenie veci, ale iba dočasnú ochranu
práv, a to do právoplatného skončenia konania o zaplatenie údajnej pohľadávky.

3. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na
konanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresnýsúd.Neodkladnéopatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 2, veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

9. Podľa § 6 ods. 1, veta prvá a druhá zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci
bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom.

10. Podľa § 7 ods. 1, veta prvá a druhá zák. č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo je právnická osoba založená

podľatohtozákona,ktoráspravujespoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,nebytovépriestory,
ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové
priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje
plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.

11. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba
podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu;
správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť
správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

12. Podľa § 9 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a
iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo
nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,

b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru v dome.

13. Na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil potrebnosť dočasnej
úpravy pomerov alebo osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z dočasného charakteru

neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia
byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. V rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) podstatne zúžený. Osvedčovanie na

rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom
takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
javia pravdepodobné.

14. Žalobca doručil súdu listiny, a to výpis z LV č. XXXX pre k. ú. E. D., odpor proti platobnému rozkazu,
zápisnicu o schválení dražby, sporné vyúčtovanie nákladov a výzvu dražobnej spoločnosti
k umožneniu vykonania obhliadky.

15. Z týchto listinných dôkazov má súd osvedčenú skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom

jedného z bytov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre k. ú. E. D., pričom zo zákona vzniká k bytu
alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov (§ 15 zák. č. 182/2003 Z. z.). Ostatné byty sú vo vlastníctve ďalších
subjektov, pričom dňa 23.09.2025 sa konala schôdza vlastníkov bytom, na ktorej sa riešil návrh na
dobrovoľnú dražbu bytu žalobcu. Prítomní vlastníci okrem žalobcu odsúhlasili dražbu bytu žalobcu

a v tomto zmysle bolo prijaté aj uznesenie. Žalobca v rámci diskusie nesúhlasil s výškou jeho záväzku.
Vzhľadom na to, že z obsahu podania žalobcu ako aj predložených dôkazov vyplývalo, že v prípade
žalovaného 1. má na mysli vlastníkov bytov v dome 37 a 39, vyhodnotil si to súd tak, že ho označil tak,
ako je to uvedené v záhlaví uznesenie. Žiadne spoločenstvo vlastníkov ako právnická osoba v tomto
prípade neexistuje, pričom je zrejmé, že ak žalobca označil správcu ako zástupcu vlastníkov zo zákona,

treba na to prihliadať. Súd nepristúpil vo vzťahu k tejto otázke príliš formalisticky, práveže vychádzal
z obsahu celého podania ako aj dôkazov a dospel k záveru, že týmto postupom neporuší žiadnu zásadu
ani právo na spravodlivé prejednanie veci a pod. Zo znenia § 9 ods. 8 zák. 182/2003 Z. z., vyplýva,
že pasívne vecne legitimovanými sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. V predmetných
sporoch žalobca nemusí v žalobe vymenovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

ale postačí, ak sa v žalobe všeobecne uvedie, že pasívne vecne legitimovaní sú vlastníci bytov
a nebytových priestorov v konkrétnom dome (prípadne priloží list vlastníctva, z ktorého sú konkrétni
vlastníci bytov a nebytových priestorov zrejmí) a uvedie, že zo zákona koná v mene a na účet žalovaných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca.

16. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že na tunajšom súde (na pracovisku súdu) prebieha pod
sp. zn. TO – 53C/86/2025 spor žalobcu ARAMIS Správa bytov s.r.o., proti žalobcovi ako žalovanému,
o zaplatenie sumy titulom dlhu žalobcu na službách spojených s užívaním jeho bytu. Ide o pohľadávku,
ktorú žalobca od počiatku namieta, pričom na jej základe bol začatý aj výkon dobrovoľnej dražby. To
vyplýva práve z výzvy žalovaného 2. zo dňa 15.01.2026, (VDS-27-7/2025), adresovanej žalobcovi,

kde sa uvádza, že je oprávnený k výkonu dobrovoľnej dražby na základe návrhu vlastníkov bytov ako
záložných veriteľov zo zákonného záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z., zastúpených
správcom podľa zmluvy o výkone správy. Podľa tohto úkonu mala byť uskutočnená obhliadka bytu
žalobcu. Na LV č. XXXX je evidovaná pri žalobcovi poznámka o začatí výkonu záložného práva
veriteľa :Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.č.XXXX, ulica 1.mája, Zlaté

Moravce, zastúpený správcom ARAMIS, Správca bytov s.r.o. I. XXX, XXX XX H. I., IČO 45678502, na
základe plnej moci zastúpený VIAM -dražobná spoločnosť s.r.o., Trieda SNP 39, 040 11 Košice formou
predaja nehnuteľnosti byt.č.6, vch.XX, 3p, v bytovom dome súp.č.XXXX na CKN p.č.XXXX, podiel na
spoločných častiach a spoločných zariad .domu a k pozemku o veľkosti 7400/80416 vovlastníctve: B. A., nar.XX.X.XXXX, X.XXXX XXXX/XX, 953 01 Zlaté Moravce v podiele 1/1. (záložné
právo v zmysle §15 zák.č.182/1993 Z. z.).P 196/2025.-č.z.1689/25.

17. Zo skutočností, ktoré žalobca osvedčil, súd považuje za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie
v rozsahu, uvedenom vo výrokovej časti, pretože existuje hroziaca ujma, spočívajúca v zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu k bytu, kde má evidovaný trvalý pobyt. Je zrejmé, že účelom návrhu žalobcu
je zachovanie faktického právneho vzťahu k nehnuteľnosti, špecifikovanej vo výroku
a má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci sporného záväzku žalobcu nebol zo strany žalovaných

realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento účel súd považuje za legitímny,
sledujúci pokojné rozhodnutie o žalobe v spore o zaplatenie sumy 3 353,09 eur, ktorú žalobca namieta
a odmieta ju uhradiť pre tvrdenia, na ktoré poukazuje v danom spore sp. zn. TO – 53C/86/2025 (tj. aj
v odpore). Súd je názoru, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným žiadna ujma,
pretože aktuálny právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nemení – zostáva zachované zákonné záložné
právo a dočasne je pozastavený len výkon záložného práva.

18. V predmetnom konaní žalobca osvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov, keďže je nevyhnutné
prihliadať na to, že o výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby (keď o tom, či sa dražba
vykoná, či o výške pohľadávky), rozhodujú vlastníci bytov bez súdneho rozhodnutia a samotnú dražbu
vykonáva iná súkromná osoba, ktorá pri tejto činnosti sleduje zisk, sa dostáva do konfliktu s ústavou

garantovanými základnými právami žalobcu - právom na bývanie a na súkromný život. Žalobca v
nehnuteľnosti dotknutej výkonom záložného práva má v súčasnosti trvalý pobyt; to, či tam aj býva,
súdu nie je presne z obsahu spisu známe. Za situácie, keď žalobca poukazuje na spornosť uplatnenej
pohľadávky voči nemu (nesprávne vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu), kedy výkonom
záložného práva žalovaného 1. by sa vymohlo aj to, na čo nemá prípadne nárok, je nariadenie

neodkladného opatrenia na mieste. V konaní samom sa bude posudzovať a preukazovať výška dlhu
žalobcu, ktorý je sporný ako aj ostatné skutočnosti, súvisiace s nákladmi, spojenými s užívaním bytu
žalobcu v bytovom dome. Keďže ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou by mohlo dôjsť k vzniku
ďalších škôd aj tretím subjektom, ktorí by mohli v rámci dražby kúpiť sporný byt, súd návrhu vyhovel a
neodkladné opatrenie nariadil.

19. V súvislosti s výkonom záložného práva súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že dobrovoľná dražba
podľa zákona č. 524/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách predstavuje jeden zo spôsobov výkonu
záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže
výkon dražby je limitovaný len zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách bez akejkoľvek

kontroly verejnej moci nad dodržiavaním zákonnosti tohto procesu, vzhľadom na povahu a podmienky,
za ktorých sa dobrovoľná dražba uskutočňuje, neodkladné opatrenie sa javí ako jediný efektívny
prostriedok dočasnej ochrany, ktorým možno zabrániť vzniku značnej a nenapraviteľnej škody na
právach žalobcov.

20. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,
aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Žalobca v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzil, zo žalobného návrhu súdu bolo
zrejmé, čoho sa žalobca dovoláva. Požiadavku, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh
znenia výroku neodkladného opatrenia, ktorý sudca len prevezme do výroku uznesenia. Žalobca v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že sa domáha vykonania akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby bytu, a to najmä obhliadky bytu, vyhotovenia znaleckého
posudku, zverejnenia dražobnej vyhlášky a samotného vykonania družby. Súd v záujme toho vymedzil

výrok rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, že sa vzťahuje na celé konanie výkonu dobrovoľnej dražby,
nielen na niektoré úkony.

21. V danom prípade boli zo strany žalobcu splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
a vzhľadom na to, že žalovaný 1. ako záložný veriteľ už pristúpil k realizácii výkonu záložného práva

formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., súd uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby aj žalovanému 2., ktorý je
v tomto prípade dražobníkom.22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Žalobca mal vo veci plný úspech a z uvedeného dôvodu súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd rozhodol o nároku z dôvodu, že vo veci samej sa

rieši otázka zaplatenia medzi správcom a žalobcom ako jedným z vlastníkov bytu v bytovom dome, tj.
ide o iný okruh strán ako v tomto prípade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.