Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200580
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8223200580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov

Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Branislava Krála, spore žalobcov: 1/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, N. W. U.
XXXX/XX, XXX XX N., 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, N. W.Á. U. XXXX/XX, XXX XX N., obaja žalobcovia
právne zastúpení: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237
proti žalovaným: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, N. W. U. XXXX/XX, XXX XX N., 2/ Ľ.Š. C., nar. XX.X.XXXX,
N. W. U. XXXX/XX, XXX XX N., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom,
Nerudova 6, 040 01 Košice, v konaní o odstránenie stavby oplotenia, vedeného na Okresnom súde
Bardejov pod sp.zn. 8C/16/2023, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove,

zo dňa 16. apríla 2024 č.k.12Co/2/2024-90 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného
súdu Bardejov zo dňa 5.septembra 2023 , č.k.8C/16/2023-43 ( ďalej „súd prvej inštancie“), ktorým
rozhodol tak, že: „ I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť stavbu plota, ktorá sa nachádza na

parcele registra „ C" č. XXX/XX o výmere 593 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v kat.úz. W. U., obec
Bardejov, zapísaná na LV č. XXX, ktorá stavba je postavená na hranici parciel v zmysle geometrického
plánu zo dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného L.. M. Š., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku a to parcely registra „C" č. XXX/XX o výmere 21 m2 a parcely registra „C" č. XXX/XX o výmere
593 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v kat. úz. W. U., obec Bardejov, zapísaná na LV č. XXX.
II.Žalobcomv1.a2.rade priznáva vočižalovanýmv1.a2.radenároknanáhradutrovprvostupňového,
odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník".

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením zo dňa 28.02.2023 sp.zn.
7Cdo/7/2022 zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/57/2020-131 zo dňa
23.09.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/46/2019-86 zo dňa 21.08.2020 a
vec vrátil Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcov bol v zmysle § 455 C.s.p. viazaný
právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.02.2023 uviedol dovolací súd (odsek 7.
odôvodnenia). Dovolací súd konštatoval, že súdna ochrana žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností saspravuje ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka (stavba na cudzom pozemku), keďže podanou
žalobou sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza stavba oplotenia. Na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že stavba plota, ktorú realizovali žalovaní 1/ a 2/

je postavená na pozemku žalobcov 1/ a 2/, a to na parcele CKN č. XXX/XX, pričom jej umiestnenie
vyplýva z geometrického plánu zo dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného L.. M. Š., kde je postavený
na hranici parciel a to parcely CKN č. XXX/XX a parcely CKN č. XXX/XX. V rámci procesnej obrany
žalovaných títo vzniesli námietku vydržania parcely vytvorenej predmetným geometrickým plánom a to
CKN č. XXX/XX. Súd prvého stupňa v skoršom rozsudku zo dňa 21.08.2020, a rovnako tak odvolací

súd v rozsudku zo dňa 23.09.2021 sa s uvedenou procesnou obranou žalovaných stotožnili a mali
za to, že žalovaní vydržali vlastnícke právo k parcele CKN č. XXX/XX a z uvedeného dôvodu žalobu
žalobcov ako nedôvodnú zamietli. Dovolací súd však uvedené rozsudky súdov nižšieho stupňa zrušil,
pričom konštatoval, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľností v zásade závisí od existencie
právneho titulu, ktorým nadobúdateľ nehnuteľnosti vstupuje do držby ako oprávnenej. V danom prípade
však podľa dovolacieho súdu takýto právny titul neexistuje. Ustanovenie § 132 ods. 2 Občianskeho

zákonníka vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákonom ustanovenú právnu skutočnosť.
Vydržanie vlastníckeho práva v zásade vyžaduje existenciu titulu pre vstup do držby, aby bola držba
považovaná za oprávnenú. Právny titul spravidla trpí určitou vadou, napr. nedostatkom formy, čím
nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa opätovne zdôraznil, že v zmysle § 455 C.s.p.
bol uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu viazaný. Dovolací súd

vo svojom rozhodnutí uviedol, že zistil odklon odvolacieho súdu a aj súdu prvej inštancie od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
01.03.2011 sp.zn. 5Cdo/30/2010. S poukazom na uvedené rozhodnutie dovolací súd konštatoval, že
právna otázka týkajúca sa tzv. domnelého právneho dôvodu (titulus putativus), ktorý v danom prípade
je odvodzovaný od chyby v katastrálnom operáte má zásadný právny charakter. Dovolací súd dospel

k záveru, chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2,
písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť titulus putativus, keďže
neexistoval právny titul na vstup do držby a užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu
vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku, ktorú žalovaní 1) a 2) nadobudli na základe kúpnej zmluvy
v roku 1980. V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť aj na to, že nešlo o bežnú, primeranú

odchýlku hranice pozemkov v rozsahu desiatok centimetrov, ale o odchýlku v rozsahu metrov. Súd
prvéhostupňapriopätovnomrozhodovaníožalobežalobcovnauvedenéprávneposúdeniedovolacieho
súdu týkajúce sa vydržania časti susedného pozemku v dôsledku spornej vlastníckej hranice v celom
rozsahu poukazuje, keďže je ním viazaný. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhodnotil uvedenú
procesnú obranu žalovaných týkajúcu sa vydržania vlastníckeho práva k parcele CKN č. 716/61 ako

nedôvodnú.

4. Odvolací súd na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods.1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. K odvolacej argumentácii žalovaných 1/ a 2/ o vydržaní
vlastníckeho práva k parcele C KN č. XXX/XX vyčlenenej z parcely C KN XXX/XX vo vlastníctve

žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd na podklade ustálenej judikatúry vo všeobecnosti konštatoval, že vydržanie
vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo
ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický

stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 30/2010 z 01.03.2011).
Nevyhnutnou podmienkou vydržania vlastníckeho práva je (medzi iným) existencia právneho dôvodu,
z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom
vzťahu (v skutočnosti len domnelom) mu patrí vlastnícke právo. Oprávnený držiteľ práva musí byť „so
zreteľom ku všetkým okolnostiam" v dobrej viere, že jeho vlastnícke právo riadne vzniklo alebo na neho

riadne prešlo - to znamená, že držiteľ práva musí byť o tomto presvedčený, hoci v skutočnosti sa tak
nestalo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu takéto právo patrí.

5. Pokiaľ išlo o nesúhlas žalovaných 1/ a 2/ so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii právneho
titulu, na základe ktorého malo z ich strany dôjsť k vstupu do dobromyseľnej držby spornej časti pozemkua tým aj k jeho vydržaniu, založenom na tvrdení, že týmto titulom má byť podľa nich notárska zápisnica
sp. zn. N694/80, NZ 772/80 z 12.12.1980, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že aj keď medzi
stranaminebolosporné,žeňoužalovaní1/a2/ zakúpnucenu10600,-Kčsodkúpilirozostavanýrodinný

domodmanželovS.,ktoríimzacenu5100,-Kčssúčasnepostúpiliajprávoosobnéhoužívaniakparcele
č. EN XXX/X o výmere 633 m2 (uvedené bolo súdom prvej inštancie zistené z odôvodnenia rozsudku č.
k. 3C/39/2017-169 z 12.2.2020 pripojeného do spisu dňa 24.06.2020 a oboznámeného na pojednávaní
konanom 21.08.2020), relevantné je predovšetkým tvrdenie žalovaného 1/ vyplývajúce z jeho výsluchu,
že do Bardejova sa prisťahoval až v roku 1985 a že až v tomto roku začal stavať sporné oplotenie.

Je teda nepochybné, že v čase uzavretia označeného právneho úkonu, ktorým bolo žalovaným 1/ a 2/
postúpené právo osobného užívania k terajšej parcele C KN č. XXX/X, táto parcela na hranici s parcelou
C KN č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ nebola oplotená, a preto uvedený právny úkon nemôže
byť žiadnym (ani domnelým) právnym titulom, ktorým mali žalovaní 1/ a 2/ vstúpiť do oprávnenej držby
aj k časti parcely teraz C KN č. XXX/XX, ktorú si žalovaní 1/ a 2/ oplotili až s odstupom 5 rokov. Z obsahu
vykonaného dokazovania nevyplýva jednoznačne, že ku dňu nadobudnutia práva osobného užívania

parcely teraz označenej ako C KN č. XXX/X, žalovaní 1/ a 2/ začali skutočne užívať aj časť parcely
žalobcov 1/ a 2/, teraz špecifikovanej ako parcela C KN č. XXX/XX, v presvedčení, že ide o pozemok, ku
ktorému majú právo osobného užívania, keďže uvedené parcely v tom čase, predovšetkým v spornom
úseku, neboli vôbec oplotené, a to ani jednou zo sporových strán. Okrem toho k tejto odvolacej námietke
krajský súd dodal, že skutkové tvrdenie o vstupe žalovaných 1/ a 2/ do dobromyseľnej držby parcely C

KN č. XXX/XX pochádzajúcej z parcely C KN XXX/XX titulom kúpnej zmluvy v notárskej zápisnici sp.
zn. N 694/80, NZ 772/80 z 12.12.1980 je novým skutkovým tvrdením žalovaných 1/ a 2/ produkovaným
až v tomto odvolacom konaní, na ktoré by bolo možné prihliadať len za podmienok uvedených v § 366,
ktoré však v danom prípade splnené neboli.

6. V danom prípade žalovaní 1/ a 2/ svoje presvedčenie o oprávnenej držbe časti pozemku v dobrej viere
v konaní pred súdom prvej inštancie opierali o bezproblémové susedské vzťahy medzi stranami sporu v
období 1985 - 2011 a tiež o prenesenie chybného výsledku registra obnovenej evidencie pozemkov do
katastrálneho operátu, ktorý však v zhode s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadrenom v uznesení sp. zn. 7Cdo/7/2022 z 28.2.2023 nemožno považovať za domnelý právny

titul, z ktorého by žalovaní 1/ a 2/ mohli vyvodzovať dobromyseľnosť držby parcely C KN č. XXX/XX
pochádzajúcej z parcely C KN XXX/XX. Z tohto dôvodu ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít
opísaná žalovanými 1/ a 2/ v ich odvolaní z 20.11.2023 nemôže mať relevantný dopad pre iné právne
posúdenie daného prípadu, než ktoré vo veci urobil súd prvej inštancie.

7. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ v zastúpení advokátom včas dovolanie. z dôvodu podľa
§ 420, písm. f) CSP a podľa § 421 ods.1, písm. c) CSP.

8. Podľa ust. § 420 písm. f) CSP „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupovom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces“ .

9. Ako dôvod nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom bolo porušenie práva odvolateľa na
spravodlivý proces je postup prvostupňového súdu na pojednávaní dňa 1.8.2023, keď vyzýval žalobcov

na zmenu žalobného návrhu. Je potrebné poznamenať, že žalobcovia boli právne zastúpení. Súd
tak neprimeraným spôsobom zvýhodnil stranu sporu poskytovaním právnej rady resp. usmerňovaním
žalobcov na zmenu žaloby. Zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že žalobcovia tak urobili až na výzvu
súdu. Pritom strany sporu boli dňa 30.5.2023 súdom vyzvané, aby uplatnili procesné prostriedky do
15.7.2023. Bez uvedeného zásahu súdu by musel súd žalobu v predošlom znení zamietnuť.

10. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods.1, písm. c) CSP žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že podľa
aplikovateľnej právnej doktríny platí, že uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam
odvolacieho súdu predpokladá, že riešená právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne
a pre dovolací súd je tu preto daná potreba, aby ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od posúdenia splnenia podmienok vydržania, ktoré sa v
rozhodovacej praxi rieši rozdielne a ktorú podľa názoru dovolateľov odvolací súd nesprávne právne
posúdil. Teda zo strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktorá je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Treba uviesť, že ide o komplexný problém v celom danomkatastrálnom území, ktorý vznikol prekreslením máp pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom
územíW.U.,ktorévyhotovilvroku1999KatastrálnyústavvŽiline,pričomnebolzohľadnenýgeometrický
plán č. 761-0073-71, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX v dôsledku čoho došlo k

posunu hraníc. Následne po tomto zistení (až okolo roku 2010) došlo z uvedeného dôvodu k zhoršeniu
susedských vzťahov a následnej sérii súdnych sporov z dôvodu vzájomných územných nárokov podľa
novovzniknutého stavu. Od osemdesiatych rokov až do roku 2011 všetci susedia spolunažívali v
harmónii, užívali pozemky podľa dovtedajšieho stavu a nemali ani potuchy o posunutí pozemkov a
teda ani nevznášali voči sebe navzájom žiadne územné nároky. Právny názor na ktorom je založené

dovolaním napadnuté rozhodnutie súdu je v rozpore so všetkými doterajšími identickými rozhodnutiami
v k.ú. W. U., ktoré sú už právoplatne skončené. V danom katastrálnom území práve v dôsledku
nesúladu právneho a faktického stavu ku ktorému však došlo až pri obnove katastrálneho operátu v roku
1999, došlo k viacerým identickým právnym sporom. Uvedené rozhodnutie sa tak vymyká doterajšiemu
právnemu posúdeniu, ktoré aplikovali súdy v danej oblasti v identických veciach. Uvádza napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co/34/2020-214 zo dňa 24.06.2021 (spor susedov C. proti C.). Rovnako

právoplatne skončil spor susedov G. a C.P.. Takisto sú už v danom katastrálnom území právoplatne
skončené rovnaké spory napr. M. c/a O.. V hore uvedených obsahovo identických veciach bola
priznaná ochrana vlastníckeho práva držiteľovi. Pritom je zákonnou povinnosťou všeobecných súdov
v obdobných veciach rozhodovať rovnako a v prípade odklonu od judikatúry má súd povinnosť uviesť
dostatočné a presvedčivé dôvody na tento odklon. V danom prípade však súd neuviedol dostatočné

a presvedčivé dôvody na odklon od nami predloženej a v doterajších rozsudkoch krajského súdu
aplikovanej judikatúry, a preto treba rozhodnutie súdu považovať za nepreskúmateľné. V podstate tým
došlo k situácii, kde v rámci jednej línie plota pozdĺž hranice susedov súd v spore susedov G. proti C.
žalobu zamietol z dôvodu vydržania a v druhej časti toho istého plota v našom prípade žalobe vyhovel,
keďže k vydržaniu nemohlo dôjsť. Z parcely XXX/X P. výmere 633m2, ktorú nadobudli dovolatelia v roku

1980 tak predovšetkým namietali, že dovolaním napadnuté rozsudky nezohľadnili podstatu, funkciu a
samotný účel vydržania, ktorým je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Účelom
vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym - uznesenie Najvyššieho súdu
z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010 ale aj uznesenie 5Cdo/87/2010).

11. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že podľa odôvodnenia rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/751/2011, ak sa
nadobúdateľnehnuteľnostichopídržbyčastisusednejparcely,ktorúnenadobudol,môžebyťsozreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie
ospravedlniteľnosti chyby držiteľa je v takom prípade aj prípadný pomer plochy kúpeného a skutočne
držaného pozemku. Nie je pritom možné stanoviť jednoznačne hľadisko na posúdenie, aký pomer

plôch kúpeného a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru nadobúdateľa o tom, že drží len
kúpený pozemok; každý prípad treba posúdiť individuálne. Podľa názoru dovolateľov súdy prvej a druhej
inštancie nepostupovali správne, keď z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že stavba plota, ktorú
realizovali dovolatelia je postavená na pozemku žalobcov 1/ a 2/ a to na parcele C KN č. XXX/XX.
Žalovaní 1/ a 2/ užívali novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/XX ako súčasť im vlastnícky patriacej

parcely CKN č. XXX/X, ktorú v zmysle notárskej zápisnice nadobudli do práva osobného užívania od
manželov S., a to spolu s rozostavaným rodinným domom v roku 1980. Z výsluchu žalovaného 1/ bolo
preukázané, že tento v čase nadobudnutia parcely CKN č. XXX/X nemal vedomosť o priebehu hranice
tejto parcely, avšak už v tom čase bol postavený plot zo západnej strany z parcely C. (CKN č. XXX/XX)
a z južnej strany z parcely A. (CKN č. XXX/X).

12. Platnosť vydržania na základe putatívneho titulu pripustil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení zo dňa 24.04.2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016. V uvedenom rozhodnutí dovolací súd v bode 13.2
uviedol,že:„Posúdenietoho,čidržiteľjesozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žemuvecpatrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus): ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že

nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi
základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sámosebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva“.
13. Poukazovali na samotný účel vydržania a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorý v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 tiež konštatoval, že vydržanie, ako právny inštitút, má slúžiť na to.
aby sa dostal do súladu stav dlhodobej faktickej držby oprávneným držiteľom so stavom vlastníckym.

14. Ďalej poukazovali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6/2015 pod č. 74: „Dobrá

viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si
prisvojuje určitú vec. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti,
sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul
nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul
je. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu“.
Tiež poukazovali na rozhodnutie NS SR 2Cdo/236/2012 z 30.04.2013 v ktorom v obdobných prípadoch

naopak dovolanie odmietol.

15. Rovnako podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 287/2006 zo dňa 28.11.2007: „Pri
posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla

treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje.

16. Žalovaní 1/ a 2/ sa nestotožnili ani s tvrdením súdu, že právny titul neexistuje. Právnym titulom na
základe ktorého sa žalovaní ujali držby spornej časti pozemku je notárska zápisnica sp.zn. N694/80, Nz
772/80 z 12.12.1980. Predmetom notárskej zápisnice bola kúpna zmluva medzi predávajúcimi manželmi
S. na jednej strane a žalovanými ako kupujúcimi na strane druhej, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy
žalovaní za kúpnu cenu 10.600,- Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom, ktorý manželia S. začali stavať

na základe stavebného povolenia vydaného MNV, odborom výstavby v Bardejove č. 1565/1980 zo
07.071980, a to na spornej parcele cit.: „EN 716/8 o výmere 633 m2", ku ktorej parcele mali manželia
S. zriadené právo osobného užívania, ktoré právo užívania k tejto spornej parcele súčasne manželia S.
H.aktiež touto zmluvou postúpili žalovaným za sumu 5.100 Kčs.

17. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúcej
k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočností, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby
nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, prípadne v inej verejnej knihe, o ktorej sa
držiteľ nepresvedčil. Je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená (viď
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/837/1998). O výnimočnosť okolností, za ktorých môže byť aj právny

omylospravedlniteľný,môžeísťnapr.vtedy,keďomylbolvyvolanýajkonanímštátnymorgánom,pretože
držiteľ mohol dôvodne predpokladať, že štátne orgány poznajú právo (6M Cdo 5/2010 z 20. apríla
2011). Majúc na zreteli konkrétne okolnosti preskúmavanej právnej veci, bolo potrebné pri posudzovaní
otázky dobromyseľnosti dovolateľov prihliadnuť tiež na to, že vo veci konali aj orgány štátnej správy
(Miestny národný výbor) a notársku zápisnicu spísal štátny notár M.. M. Š.H.. Dovolatelia nadobudli

právo osobného užívania od manželov S., a to spolu s rozostavaným rodinným domom v roku 1980.
Tiež mapovanie a geometrické plány vykonávali štátne orgány. Tiež v danom prípade pri obnove
katastrálneho operátu v katastrálnom území W. U., ktorý bol vyhotovený v roku 1999 Katastrálnym
ústavomvŽiline,nebolzohľadnenýgeometrickýplánč.761-0073-71,ktorýbolvyhotovenýnarozdelenie
parcely CKN č. XXX v dôsledku čoho došlo k posunu hraníc.

18. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držby nemožno opomenúť, že v čase, kedy sa dovolatelia ujali
držby žalobcovia 1/ a 2/ nijakým spôsobom nespochybňovali užívacie právo dovolateľov a nepodnikli
žiadne právne kroky k náprave tohto stavu, pričom v tom čase mali Národné výbory široké faktickéi zákonné oprávnenia zasahovať do vlastníckych vzťahov. Objektívnou skutočnosťou svedčiacou o
oprávnenej držbe dovolateľov je správanie žalobcov, ktorí po tom, čo žalovaní postavili plot na
vymedzenie hraníc parciel CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/X takto faktický vymedzený užívací stav

predmetných parciel nenamietali až do roku 2010, t. j. najmenej 25 rokov ho v pokoji a nerušene
akceptovali. Žalobcovia ani len netvrdili, aby počas uvedenej 10 ročnej vydržacej doby namietali faktický
užívací stav, ktorý nastal postavením plota, vymedzujúceho hranicu parciel CKN č. XXX/XX a CKN
XXX/X. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (3 Cdo 97/2009 z 30. marca

2011). Dovolatelia sa objektívne oboznámili so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať
pochybnosti o tom, že im pozemok XXX/XX patrí až po roku 2010 resp. na základe písomnej výzvy
žalobcov zo dňa 25.1.2018.

19. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej poukazovali na to, že na pojednávaní dňa 15.6.2020 na otázku právneho
zástupcu žalobcov, kedy sa žalobkyňa 1/ prvýkrát dozvedela, že plot stojí na parcele žalobcov, uviedla:

„Naisto sme to vedeli v roku 2010. Tušili sme to už skôr, ale nemali sme peniaze na geodeta, aby
to poriadne premeral. Žalovaní, ako aj rodina C. sa za komunistov tvárili, že majú moc, takže sme to
neriešili“.

20. Tiež poukazovali aj na požiadavku „racionálnosti", ktorú zdôrazňuje Ústavný súd SR vo svojich

rozhodnutiach. Ústavný súd SR uvádza: „Výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie
všeobecným súdom musí byť v súlade s ústavou (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy) a ústavný súd
iba posudzuje, či príslušný výklad právnej normy aplikovanej v konkrétnych okolnostiach prípadu ... je
racionálne akceptovateľný alebo či nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu." (IV. ÚS 123/08, IV. ÚS
313/08).

21. Vychádzajúc zo všetkého hore uvedeného žalovaní 1/ a 2/ žiadali Najvyšší súd Slovenskej republiky,
aby tento v súlade s ust. § 449 ods. 3 CSP podanému dovolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté
rozhodnutia súdov nižších stupňov v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

22. Žalobcovia 1/ a 2/ v zastúpení advokátom, vo vyjadrení zo dňa 10.10.2024 k dovolaniu žalovaných
1/ a 2/ navrhovali, aby dovolací súd dovolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol a priznal im náhradu trov
dovolacieho konania. Ohľadne bodu IV. dovolania žalobcovia namietali podsúvané tvrdenia, že od 80
- tych rokov až do roku 2011 žili susedia v harmónii. Zo žaloby, výpovedí žalobcov i ďalších okolností

vyplýva, že spor o priebeh hranice bol od počiatku a žalovaní využili to, že do vlastníckeho práva
žalobcov za bývalého režimu zasiahol spoločný sused C.. Ten navyše výrazne zasiahol aj do pozemku
žalovaných (čo je zrejmé z pohľadu do geometrického plánu), avšak uvedené nie je možné riešiť na úkor
žalobcov. V spise sa nachádza čestné prehlásenie geodetov p. H. a Š.X., ktorí potvrdili, že žalovaná
2/ prejavila záujem o spoločný geometrický plán, a že dotknuté parcelu vrátia manželom G.. Rovnako

sa mala vyjadriť dňa 06.06.2013 i 14.04.2017. Tvrdenie žalovaných o tom, že žalobcovia neuplatňovali
svoj vlastníctvo je nepodložené.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podali včas
účastníci konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpení v súlade s §

429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie žalovaných 1/
a 2/ podľa § 448 CSP zamietol.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

24. Podľa § 420, písm. f) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Žalovaní 1/ a 2/ porušenie práva na spravodlivý proces považovali postup prvostupňového súdu
na pojednávaní dňa 1.8.2023, keď vyzýval žalobcov na zmenu žalobného návrhu. V tejto súvislosti
dovolací súd poukazuje na to, že išlo o vypratanie nehnuteľnosti na ktorej sa nachádzala stavba
oploteniaasúdnaochranavlastníkanehnuteľnostisaspravovalaustanovením§135c OZ(vyporiadaniepráva k neoprávnenej stavbe) . Spôsob vyporiadania sa týka obidvoch sporových strán a vyplýva z
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a
doplnkov, účinný v čase začatia konania. Podľa § 140 ods.3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok v účinnom znení ( ďalej „CSP“): „ Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým
mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu“. Vzhľadom na uvedené ustanovenie nešlo o zmenu žaloby, ale o úpravu petitu žaloby, ktorú
súd prvej inštancie vykonal v súčinnosti so žalobcami 1/ a 2/ v zmysle § 140 ods.3 CSP. V tejto
súvislosti dovolací súd poukazuje aj na komentár ASPI k ust. § 143 CSP: „.....Ustanovenie § 140 CSP

vymedzuje zmenu
žaloby negatívne, a teda zmenou žaloby nebude úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ide najmä o prípady tzv.
iudicium duplex, keď sa spôsob vyporiadania týka obidvoch strán sporu, ako sú napríklad vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyporiadanie
práva k neoprávnenej stavbe a podobne...“. Dovolací súd preto konštatuje, že nesprávny procesný

postup, ktorým by znemožnil žalovaným 1/ a 2/ uskutočňovať ich procesné práva podľa § 420, písm. f)
CSP nezistil. Preto dovolanie v tejto časti dovolacieho dôvodu ako nedôvodné zamietol podľa § 448
CSP.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1, písm. c) CSP

26. Podľa § 421, ods.1, písm. a) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) Dovolanie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne.

27. Dovolací súd poukazuje na to, že spor žalobcov 1/ a 2/ so žalovanými 1/ a 2/ vychádza z
individuálnych skutkových okolností, ktoré už boli predmetom skúmania najvyššieho súdu v dovolacom
konaní sp. zn. 7Cdo/7/2022. V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť na to, že nešlo o bežnú
primeranú odchýlku hranice pozemkov v rozsahu desiatok centimetrov, ale o odchýlku v rozsahu 1,88
m a 2,03 m, čo vyplýva z geometrického plánu z 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného L.. M. Š.X..

XX. Podľa § 442 CSP „ Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“.
Odvolací súd v bode 4 napadnutého rozhodnutia uviedol stav zistený súdom prvej inštancie nasledovne:
„ Z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že stavba plota, ktorú realizovali žalovaní 1/ a 2/, je postavená
na pozemku žalobcov 1/ a 2/ a to na parcele C KN č. XXX/XX, kat. územie W. U., obec Bardejov,

ktorej bezpodielové vlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ je vedené na LV č. XXX. Konštatoval, že umiestnenie
tejto stavby plota je medzi stranami nesporné, pričom je zdokumentované geometrickým plánom z
21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveným L.. M. Š.X.O., z ktorého vyplýva, že plot je postavený na hranici
parciel C KN č. XXX/XX a č. XXX/XX vyznačených v geometrickom pláne. Súčasne vychádzal zo
skutkového záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia právneho titulu, z ktorého by bolo možné

vyvodiť dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/ ako jeden z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva
parcely C KN č. XXX/XX vyčlenenej z parcely C KN č. XXX/XX. Konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ ako
vlastníci stavby, v čase jej zriadenia nedisponovali žiadnym občianskoprávnym oprávnením, ktoré by ich
oprávňovalo zriadiť na pozemku žalobcov 1/ a 2/ uvedenú stavbu. Zo skutkových tvrdení žalobcov 1/ a
2/, ktoré žalovaní 1/ a 2/ v konaní nepopreli, mal za nesporné, že predmetná stavba plota pozostáva

z 20 cm až 30 cm vysokého betónového múrika, v ktorom sú osadné stĺpiky, medzi ktorými je osadený
vlnitý plech“.

29. Dovolací súd poukazuje na to, že v rozsudku najvyššieho súdu zo dňa 30.04.2013 sp.zn.
2Cdo/236/2012, na ktorí poukazovali žalovaní 1/ a 2/ v dovolaní predmetom sporu o určenie

vlastníckeho práva bola odchýlka od hranice pozemku 0,70 m. Podľa dovolaním napadnutého rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 20. októbra 2011 sp. zn. 8 Co 6/2011 s. 5, prvý odsek ako súdu odvolacieho : „...
Právni predchodcovia účastníkov konania ohľadne týchto pozemkov nemali ani tušenie o tom, že niekde
v zadnej časti je predmetný pozemok o 19 cm užší a v prednej časti je užší o 70 cm a v dobrej viere
takto užívali pozemky od roku 1979 pôvodní vlastníci pozemkov“. Uvedené rozhodnutie teda vychádza

z iného skutkového stavu ako vo veci 7Cdo/2/2022 a 7Cdo/123/2024.

30. Z hľadiska skúmania existencie právneho titulu držby je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že
žalovaní 1/ a 2/ so žalobcami 1/ a 2/ nie sú a neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu ohľadne susediacichpozemkov. V pomere medzi nimi neexistuje ani putatívny právny titul. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že právnym
titulom na základe ktorého sa žalovaní ujali spornej časti pozemku je notárska zápisnica sp.zn. N694/80
, Nz 772/80 z 12.12.1980. Predmetom notárskej zápisnice bola kúpna zmluva

medzi predávajúcimi manželmi S. na jednej strane a žalovanými ako kupujúcimi na strane druhej, pričom
na základe tejto kúpnej zmluvy žalovaní za kúpnu cenu 10.600,- Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom,
ktorý manželia S. začali stavať na základe stavebného povolenia vydaného MNV, odborom výstavby
v Bardejove č. 1565/1980 zo 07.07.1980 a to na spornej parcele cit.: „EN XXX/X o výmere 633 m2",
ku ktorej parcele mali manželia S. zriadené právo osobného užívania, ktoré právo užívania k tejto

spornej parcele súčasne manželia S. taktiež touto zmluvou postúpili žalovaným za sumu 5.100,- Kčs."
Z uvedeného je zrejmé, že išlo o kúpnu zmluvu s ich právnymi predchodcami. Z obsahu spisu vyplýva,
že hranice pozemku neboli vytýčené. Žalovaný 1/ M. C. vo výpovedi pred súdom prvej inštancie na
pojednávaní dňa 15.6.2020 uviedol, že: „Nevedel som, kde sú hranice pozemku, keď som kupoval svoju
parcelu. Mal som za to, že tí, ktorým boli pridelené pozemky vedia, kadiaľ hranica ide. Plot z parcely
C. už bol postavený, t. j. zo západnej strany, rovnako tak z južnej strany od A.. Mne ostávala už len

severná hranica, kde som potreboval jeden bod, aby som mohol postaviť plot na hranici z východnej
a aj zo severnej strany. Tento bod mi ukázal žalobca. V čase kúpy pozemky boli postavené ploty zo
strany C. a A.. Až v priebehu stavby rodinného domu boli postavené moje ploty“. Z uvedeného je
zrejmé,žeprinadobudnutístavebnéhopozemkusrozostavanoustavbou,užívacístavhranice pozemku
so žalobcami 1/ a 2/ nebol vyznačený ani sa neodvíjal od predchádzajúceho oplotenia (ako vo veci

2Cdo/236/2012). Pred výstavbou oplotenia žalovaný 1/ nezabezpečil vytýčenie hranice pozemku.

31. Dovolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o dovolacie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, na ktoré poukazovali žalovaní 1/ a 2/, tieto nie je možné pre účely aplikácie ustanovenia § 421
ods.1, písm. c) CSP považovať za rozhodnutia dovolacích súdov, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje

na rozhodnutia vydané v dovolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

32. Právna otázka týkajúca sa tzv. domnelého právneho dôvodu (titulus putativus), bola preskúmaná
v konaní 7Cdo/2/2022. Dovolací súd dospel k záveru, chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape,
ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2, písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola

spôsobilá v danom prípade založiť titulus putativus, keďže neexistoval právny titul na vstup do držby a
užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku,
ktorú žalovaní 1/ a 2/ nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 1980. V danom prípade bolo
nevyhnutné prihliadnuť aj na to, že nešlo o bežnú, primeranú odchýlku stavby plota ( napr. vo veci
sp.zn.2Cdo/236/2012 judikatúra akceptovala 0,70 m od hranice pozemkov) , ale v rozsahu 2 m.

33. Je potrebné zdôrazniť, že vlastnícke právo je v zmysle čl. 12 ods.1 Ústavy SR neodňateľné a
nepremlčateľné. Žalovaní 1/ a 2/ neposkytli v súvislosti s tvrdeným putatívnym titulom žalobcom 1/ a
2/ žiadnu protihodnotu v zmysle rozhodnutia veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 13.5.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2004, ktoré predstavuje výnimku z existencie právneho

titulu pri vstupe do držby pozemku v zmysle jeho právnej vety : „ Právny titul je len jedným z dôkazov
preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania
sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo,
teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.

34. Dovolací súd poukazuje na prejudikatúru, týkajúcu sa držby pozemku v súvislosti opravou hranice
pozemku v katastri nehnuteľností, ktorú predstavuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 1.3.2011 sp.zn. 5Cdo/30/2010, kde na s. 10 odôvodnenia dovolací súd uvádza : „ V zmysle
citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je

ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,

nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každéhopožadovať“. Omyl ohľadne priebehu hranice pozemku pri stavbe plota nemožno v danom prípade
považovať za ospravedlniteľný, pretože žalovaní 1/ a 2/ ako stavebníci nezabezpečili pred stavbou
oplotenia vytýčenie hranice pozemku ( § 75 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v roku 1985). V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť
aj na to, že išlo o podstatnú odchýlku stavby plota od hranice pozemkov v rozsahu 2 m.

35. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP
tak, že úspešným žalobcom 1/ a 2/ v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.