Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010673
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4418010673.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu

JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B.
a spol., pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k §
221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024, o odvolaní prokurátora
Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajský prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 03.03.2025, sp. zn. 3T/75/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. januára 2026,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom

rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaní :

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C.,
D. E. F. XXXX/XX,

G. G., nar. XX.X.XXXX v H., G. I.,
trvale bytom B. - J. H.,
J. XXX/X,

G. K., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom I.
XX,

podľa§285písmenoc/Trestnéhoporiadku oslobodzujú,spodobžalobyKrajskejprokuratúryvNitre
zo dňa 06.08.2018, č. Kv 40/14/4400, podanej na Okresný súd v Nových Zámkoch dňa 08.08.2018, pre

skutok v nej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že:
A. B., G. G. a G. K. na doposiaľ presne nezistenom mieste, v presne nezistenej dobe v priebehu roka
2013 na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody s doposiaľ ďalšími nestotožnenými osobami, sa
obohatili a uviedli do omylu a spôsobili škodu na cudzom majetku a to spoločnosti L. E., so sídlom G. X,
G., F. I. M. (ďalej len spoločnosť L. E.) tým spôsobom, že nestotožnená osoba sa v mene spoločnosti C.

C.,s.r.o.sosídlomM.A.N.X,C.,identifikačnéčísloXXXXXXXX(ďalejlenspoločnosťC.C.)zaoberajúca
sa medzinárodnou nákladnou cestnou dopravou, sa v priebehu mesiaca december XXXX prihlásilacez systém I. C. na inzerát spoločnosti L. E., pričom predmetnom inzerátu bola preprava svetelných
zdrojov zo spoločnosti L. M. O. do distribučného centra spoločnosti L. E. v P., pričom obžalovaný A.
B. , ako konateľ spoločnosti C. C. (napriek tomu, že už odo dňa 19.11.2013 nebol konateľom tejto

spoločnosti zabezpečil licenciu číslo C. tejto spoločnosti a poistný certifikát číslo XXXXXXXXXX, ktorý
získal tak, že dňa X.XX.XXXX uzatvoril v mene spoločnosti C. C. s ČSOB poisťovňou, a.s. poistnú
zmluvu číslo XXXXXXXXXX za zodpovednosť za škodu spôsobenú vnútroštátnym a medzinárodným
cestným dopravcom a to na vozidlá značky Volvo FH 12, evidenčné číslo vozidla: C. XXX B. a vozidlo
značky H. Q. XX C., evidenčné číslo vozidla: C. XXX Q., pričom prvú časť poistného vo výške 405,45 €

uhradil obžalovaný A. B. dňa 10.12.2013 z bankového účtu spoločnosti C. C., číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, a na základe vyššie uvedených dokladov získal pre spoločnosť C. C. vykonanie prepráv, ktoré
prebehli tak, že
1.
dňaXX.XX.XXXXo11.30hod.namiestonakládkyspoločnostiL.H.M.O.H.H.G.F.C.C.vozidloznačky
H. Q. s evidenčným číslo: C. XXX B. s návesom C. XXX R., ktoré viedol obžalovaný G. G. v

sprievode spolujazdca obžalovaného G. K. s tým, že obžalovaný G. K. vystupoval pod menom „G. G.“
ako vodič vyššie uvedeného kamiónu a pri vstupe do areálu spoločnosti L. M. O. sa preukázal dokladom
o trvalom pobyte číslo XXXXXXXX vystaveným na meno G. G. a tým dosiahol povolenie vstúpiť do
areálu spoločnosti L. M. O. a naložiť tovar, pričom na vyššie uvedené vozidlo bolo naložených 28 paliet
obsahujúcich svetelné zdroje - žiarovky v hodnote 179.324,87 € a v expedičnej časti nakládky uvedenej

spoločnosti už ako vodič vystupoval obžalovaný G. G., ktorý prevzal naložený tovar a prevzatie potvrdil
podpisom na Preberacom protokole zo dňa XX.XX.XXXX s časom ukončenia nakládky o 13.50 hod. a
2.
dňa XX.XX.XXXX o 14.52 hod. na miesto nakládky spoločnosti L. H. M. O. vyslal v mene spoločnosti C.
C. vozidlo značky H. s evidenčným číslom: C. XXX Q. s návesom C. XXX R., ktoré viedol obžalovaný

G. G. v sprievode spolujazdca obžalovaného G. K. s tým, že obžalovaný G. K. vystupoval pod menom
„G. G.“ ako vodič vyššie uvedeného kamiónu a pri vstupe do areálu spoločnosti L. M. O. sa preukázal
dokladom o trvalom pobyte číslo XXXXXXXX vystaveným na meno G. G., a tým dosiahol povolenie
vstúpiť do areálu spoločnosti L. M. O. a naložiť tovar, pričom na vyššie uvedené vozidlo bolo naložených
38 paliet obsahujúcich svetelné zdroje - žiarovky v hodnote 88.852,29 € a v expedičnej časti nakládky

uvedenej spoločnosti už ako vodič vystupoval obžalovaný G. G., ktorý prevzal naložený tovar a prevzatie
potvrdil podpisom na Preberacom protokole zo dňa XX.XX.XXXX s časom ukončenia nakládky o 17.00
hod.,
pričom s vyššie uvedenými vozidlami odišli z miesta nakládky pod prísľubom jeho prepravenia do miesta
dodania a to do distribučného centra spoločnosti L. E. H. P., v F. I. M., avšak do miesta určenia tovar

nebol doručený, pričom naložený tovar odviezli na doposiaľ nezistené miesto, čím spoločnosti L. E., so
sídlom G. X, G., F. I. M. bola spôsobená škoda vo výške 268.277,16 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť S. E., T. I. so sídlom J. X, T. O. XX,
J., odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní A. B., G. G. a G. K. podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku
oslobodený zo skutku uvedeného v obžalobe Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn. Kv XX/XX/XXXX zo

dňa 6.8.2018, ktorý bol právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1,
odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona účinného do 5.8.2024 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že:
„A. B., G. G. a G. K. na doposiaľ presne nezistenom mieste, v presne nezistenej dobe v priebehu roka
XXXX na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody s doposiaľ ďalšími nestotožnenými osobami, sa

obohatili a uviedli do omylu a spôsobili škodu na cudzom majetku a to spoločnosti L. E., so sídlom G. X,
G., F. I. M. (ďalej len spoločnosť L. E.) tým spôsobom, že nestotožnená osoba sa v mene spoločnosti C.
C., F. so sídlom M. A. N. X, C., identifikačné číslo XXXXXXXX (ďalej len spoločnosť C. C.) zaoberajúca
sa medzinárodnou nákladnou cestnou dopravou, sa v priebehu mesiaca december XXXX prihlásila cez
systém I. C. na inzerát spoločnosti L. E., pričom predmetnom inzerátu bola preprava svetelných zdrojov

zo spoločnosti L. M. O. do distribučného centra spoločnosti L. E. H. P., pričom obžalovaný A. B. , akokonateľ spoločnosti C. C. (napriek tomu, že už odo dňa XX.XX.XXXX nebol konateľom tejto spoločnosti
zabezpečil licenciu číslo C. tejto spoločnosti a poistný certifikát číslo XXXXXXXXXX, ktorý získal tak,
že dňa X.XX.XXXX uzatvoril v mene spoločnosti C. C. s U. K., a.s. poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX

za zodpovednosť za škodu spôsobenú vnútroštátnym a medzinárodným cestným dopravcom a to na
vozidlá značky Volvo FH 12, evidenčné číslo vozidla: C. XXX B. a vozidlo značky H. FH 42 T, evidenčné
číslo vozidla: C. XXX Q., pričom prvú časť poistného vo výške 405,45 € uhradil obžalovaný A. B. dňa
10.12.2013 z bankového účtu spoločnosti C. C., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, a na základe vyššie
uvedených dokladov získal pre spoločnosť C. C. vykonanie prepráv, ktoré prebehli tak, že

1.
dňa 12.12.2013 o 11.30 hod. na miesto nakládky spoločnosti L. H. M. O. vyslal v mene spoločnosti C. C.
vozidlo značky H. Q. s evidenčným číslo: C. XXX B. s návesom C. XXX R., ktoré viedol obžalovaný G. G.
v sprievode spolujazdca obžalovaného G. K. s tým, že obžalovaný G. K. vystupoval pod menom „G. G.“
ako vodič vyššie uvedeného kamiónu a pri vstupe do areálu spoločnosti L. M. O. sa preukázal dokladom
o trvalom pobyte číslo XXXXXXXX vystaveným na meno G. G. a tým dosiahol povolenie vstúpiť do

areálu spoločnosti L. M. O. a naložiť tovar, pričom na vyššie uvedené vozidlo bolo naložených 28 paliet
obsahujúcich svetelné zdroje - žiarovky v hodnote 179.324,87 € a v expedičnej časti nakládky uvedenej
spoločnosti už ako vodič vystupoval obžalovaný G. G., ktorý prevzal naložený tovar a prevzatie potvrdil
podpisom na Preberacom protokole zo dňa XX.XX.XXXX s časom ukončenia nakládky o 13.50 hod. a
2.

dňa 12.12.2013 o 14.52 hod. na miesto nakládky spoločnosti L. H. M. O. vyslal v mene spoločnosti C.
C. vozidlo značky H. s evidenčným číslom: C. XXX Q. s návesom C. XXX R., ktoré viedol obžalovaný
G. G. v sprievode spolujazdca obžalovaného G. K. s tým, že obžalovaný G. K. vystupoval pod menom
„G. G.“ ako vodič vyššie uvedeného kamiónu a pri vstupe do areálu spoločnosti L. M. O. sa preukázal
dokladom o trvalom pobyte číslo 18090560 vystaveným na meno G. G., a tým dosiahol povolenie vstúpiť

do areálu spoločnosti L. M. O. a naložiť tovar, pričom na vyššie uvedené vozidlo bolo naložených 38
paliet obsahujúcich svetelné zdroje - žiarovky v hodnote 88.852,29 € a v expedičnej časti nakládky
uvedenej spoločnosti už ako vodič vystupoval obžalovaný G. G., ktorý prevzal naložený tovar a prevzatie
potvrdil podpisom na Preberacom protokole zo dňa XX.XX.XXXX s časom ukončenia nakládky o 17.00
hod., pričom s vyššie uvedenými vozidlami odišli z miesta nakládky pod prísľubom jeho prepravenia do

miesta dodania a to do distribučného centra spoločnosti L. E. H. P., v F. I. M., avšak do miesta určenia
tovar nebol doručený, pričom naložený tovar odviezli na doposiaľ nezistené miesto, čím spoločnosti L.
E., so sídlom G. X, G., F. I. M. bola spôsobená škoda vo výške 268.277,16 €, pretože skutok nie je
trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť S. E., T. I. so sídlom J. X, Im O.
XX, J., s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal preukázané, že skutok uvedený v obžalobe,
je trestným činom, nebolo jednoznačne preukázané, že by poistnú zmluvu uzatváral obžalovaný B.

a že ju uzatváral v úmysle zabezpečenia prepravu tovaru zo spoločnosti L.. Z výpovede svedkyne
H. bolo preukázané, že poistné zmluvy podpísal obžalovaný B., avšak rovnako bolo preukázané, že
obžalovaného na svedkyňu nakontaktoval T. J., ktorý podľa tvrdení tejto svedkyne mal sám vybrať
predmetnú zmluvu, ktorú následne svedkyňa pripravila, pričom obžalovaný B. už v tom čase nebol
reálne konateľom spoločnosti C. C.. Tento podpis nezakladá žiadny úmysel v tom, že mal vedieť, ako

bude následne s poistným a celou licenciou na dopravu naložené, teda že mal vedieť a mal úmysel
zneužiť kamiónovú dopravu, ktorú už ani v tej dobe nevlastnil. V konaní nebolo preukázané, že by
obžalovaný B. zakladal emailovú adresu C. a že by touto emailovou adresou komunikoval, pretože
jednak meno, na ktorú znela táto emailová adresa bol A. B., teda meno nie je zhodné s menom
obžalovaného a navyše emaily, ktoré komunikovali aj ohľadne uzatvorenia poistnej zmluvy mali v rámci

podpisu uvádzanú adresu spoločnosti K. XX, C., teda miesto sídla, kde spoločnosť sídlila predtým, ako
bola odkúpená a jediným spoločníkom v nej sa stal obžalovaný A. B.. Aj uvedené potvrdzuje tvrdenie
obžalovaného B., že emailovú adresu nezakladal. Ani pri domových prehliadkach, resp. pri prehliadke
iných priestorov, ktoré boli vykonané u obžalovaného B., jednak v jeho rodinnom dome a jednak v sídle
jeho spoločnosti podnikajúcej v gastre, neboli nájdené a zaistené žiadne počítače, ktoré by preukazovali

akúkoľvek komunikáciu obžalovaného B. prostredníctvom emailu, prípadne skutočnosti týkajúce sa
spoločnosti C. C.. Z uvedeného posudku je práve preukázané, že informácie o spoločnosti C. C., F.,
ako aj o spoločnosti L. sa nachádzali v počítačoch, ktoré nepatrili obžalovanému B., ale boli zaistené
v priestoroch spoločnosti V., s.r.o., Q. XX, C., v ktorých priestoroch boli zaistené i dokumenty z D. B.,P., ktoré sa týkali spoločnosti C. C., F., ako i kniha výdaja kľúčov k vozidlu H. C.. Z obsahu jednotlivých
emailov, ktoré boli predložené svedkyňou H., je preukázané, že to bola práve emailová komunikácia,
ktorou bola zmluva s U. vybavená a vyšpecifikované k nej detaily, a práve emailom bol i potvrdený

výber tejto zmluvy na poistenie, pričom vôbec nie je z emailovej komunikácie zrejmé a nie je to z nej
preukázané, že práve obžalovaný B. bol osobou, ktorá emaily písala a odosielala. Uvedené skutočnosti
nepreukazujú úmysel obžalovaného B. uzavrieť poistnú zmluvu za účelom toho, aby mohli kamióny,
ktoré už v tej dobe ani nevlastnil, vykonávať nákladnú dopravu, pričom je evidentné, že napríklad kniha
výdaja kľúčov k jednému z kamiónov (C.) sa počas celej doby nachádzala v priestoroch spoločnosti

V., F., ktorá skutočnosť taktiež potvrdzuje tvrdenie obžalovaného v tom, že on túto firmu (C. C., F.,)
vôbec neriešil. Navyše zo zmluvnej dokumentácie k účtu spoločnosti C. C. vyplýva, že bolo zriadené i
elektronické bankovníctvo, a teda prostredníctvom elektronického bankovníctva mohla aj iná osoba ako
obžalovaný B. uhradiť poistku a navyše v celom konaní nebolo preukázané, že práve obžalovaný B., by
dal pokyn k prevodu poistky, prípadne tieto poistné plnenie osobne vložil na účet príjemcu- poisťovne.
V konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že obžalovaný G. by sa dopustil podvodného konania. V

konaní bolo výpoveďou obžalovaného G. preukázané, že sa chcel zamestnať ako šofér kamiónu, pričom
ho kontaktovali 2 osoby, ktoré mu prisľúbili vybavenie práce a potrebných zmlúv. Ďalej bolo z výpovede
preukázané, že obžalovaný išiel kamiónom z H. do M. O. (táto skutočnosť je preukázaná i údajmi z M.),
kde naložil kamión tovarom zo spoločnosti L.. Uvedená skutočnosť je preukázaná jednak výpoveďou
samotného obžalovaného, ale i výpoveďou svedka Q., ktorý uviedol, že vodič menom G. G. podpísal

preberací protokol a tomuto vodičovi dal všetky doklady. Zo znaleckého posudku G. M. je preukázané,
že preberací protokol podpisoval práve obžalovaný G., ktorú skutočnosť vedela jednoznačne znalkyňa
potvrdiť, a ktorá skutočnosť je v zhode i s tvrdením svedka Q., pričom z výpovede práve tohto svedka je
preukázané, že videl iba jednu osobu a to pri odovzdávaní papierov k nakládke, teda sa jedná o osobu
obžalovaného G.. Zároveň tieto isté dôkazy nepotvrdzujú tvrdenie svedka Q. pri rekognícii, kde ako

vodiča opoznal G. K., pričom je potrebné uviesť, že ho opoznal iba na 70% a toto opoznanie nemôže byť
správne, ak sám svedok Q. tvrdil, že videl iba jednu osobu a to osobu pri odovzdávaní papierov, ktorá
bolo aj s poukazom na preberací protokol evidentne obžalovaný G.. Rovnako tak svedok Q. potvrdil,
že obžalovaný G. prišiel o niekoľko hodín na nakládku aj s druhým kamiónom, čo potvrdzuje i výpoveď
samotného obžalovaného, ktorý vypovedal, že prvý kamión na pokyn (osôb pre ktorých pracoval ako

šofér) odovzdal nejakým ľuďom, a následne zobral na naloženie druhý kamión, ktorú skutočnosť svedok
Q. potvrdil, keď vypovedal, že vodič vypísal svoje meno a priezvisko a podpísal sa na protokol, že prevzal
tovar. Po nakládke mu dal svedok všetky doklady. O niekoľko hodín prišiel ten istý vodič na kamióne C.
a taktiež ho svedok dal pristaviť na nakladaciu rampu, overil si či môže vozidlo nakladať, pričom mohol,
vozidlo naložili o 17:00 hod toho istého dňa, taktiež vodič podpísal preberací protokol a svedok mu dal

všetky doklady. Uvedené, že vodičom kamiónov bol obžalovaný G., potvrdil i svedok J., ktorý uviedol, že
vodič mu dal doklad - potvrdenie o pobyte, ktoré predtým nevidel a uviedol, že kontroloval i kabínu, či v
kabíne nie je viac osôb. Svedok J. potvrdil i skutočnosť, že sa stávalo, že jeden vodič v jeden deň prišiel s
viacerými kamiónmi, čo potvrdzuje i tvrdenie obžalovaného G. v tom, že v daný deň išiel dvakrát naložiť
dva rozdielne kamióny. Je absolútne nelogické, aby sa niekto iný ako sám obžalovaný G. prezentoval

a preukazoval dokladom o pobyte na meno G. G., keď v kabíne iná osoba byť nemala a pri nakladaní
kamiónu a pri vypisovaní dokladov (preberací protokol) bol práve obžalovaný G.. Teda i opoznanie osoby
G. K. svedkom J. pri rekognícii nemôže byť správne, keďže svedok zjavne komunikoval s obžalovaným
G. a ako sám uviedol, pri opoznávaní si istý stopercentne nebol, keďže všetko bolo inak, farba vlasov
bola úplne iná, bol úplne tmavý, bolo ťažko povedať, či je to na 100 % on. K rekogníciám súd I. stupňa

uviedol, že svedkovia J. a Q. boli účastní na rekognícii takmer rok po tom, ako mal byť skutok spáchaný,
a teda i táto skutočnosť mohla mať a aj mala vplyv na opoznanie osoby a navyše podľa tvrdení svedka J.
denne vykonávali približne 25 nakládok, teda tak svedok J. ako i svedok Q. boli na dennej báze v styku
s približne 25 osobami a ich kontakt (minimálne svedka J.) s týmito osobami trval asi 10 minút, teda je
veľmi nepravdepodobné, že pri takej frekvencii stretnutí na tak krátku dobu, po približne roku spoznal

osobu. Teda podľa názoru súdu I. stupňa nie je možné pripísať obžalovanému G. úmysel v tom, že chcel
niekoho uviesť do omylu a obohatiť sa na úkor iného, pretože obžalovaný sa chcel zamestnať, sám sa
dostavil s jedným kamiónom na nakládku do spoločnosti L., s ktorým kamiónom po naložení vyšiel von
z areálu L. a potom sa vrátil s druhým kamiónom, pričom je preukázané, že obžalovaný G. podpisoval
preberací protokol a bol tou osobou a jedinou osobou, ktorú aj svedok Q. videl. Súd I. stupňa uviedol,

že v konaní nebolo preukázané podvodné konanie obžalovaného K.. Zo žiadnej svedeckej výpovede
a ani z výpovede či už samotného obžalovaného prípadne spoluobžalovaných nebolo preukázané, že
obžalovaný G. K. bol akokoľvek prítomný a účastný na prevoze tovaru zo spoločnosti L., prípadne že
bol v kontakte s obžalovaným B., G. alebo že bol nejako prepojený na spoločnosť C. C.. S poukazomna vyššie uvedené, kedy s predmetnou trestnou činnosťou mal byť spájaný obžalovaný K., iba na
základe rekognície svedkami Q. a J., pričom ako už bolo uvedené svedok Q. ho opoznal iba na 70%
a svedok J. si nebol istý, že je to on, keďže všetko bolo iné a zároveň obaja vykonávali rekogníciu

takmer po roku od spáchania skutku, pričom spoznávali osobu, s ktorou mali byť v kontakte 10 minút a
popri tom denne stretali 25 osôb, tak takéto stotožnenie osoby nie je možné považovať za dostatočné
a jednoznačné na to, aby stačilo na stíhanie osoby. Navyše skutočnosť, že vodičom kamiónov nebol
obžalovaný K., ale obžalovaný G., je preukázaná vykonaným dokazovaním, pretože zo žiadnej inej
listiny, prípadne výpovede svedkov, meno obžalovaného K. v celom konaní nevyplynulo a skutočnosť,

že bol v minulosti odsúdený za trestnú činnosť v súvislosti s falšovaním dokladov, mu nie je možné v
tomto konaní pričítať, ako motív na páchanie predmetnej trestnej činnosti. V konaní nebolo preukázané
ani to, že obžalovaní sa navzájom poznali a že sa dohodli spoločne na konaní, ako to vyplýva z obžaloby.
Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by obžalovaných poznal, ani z jednej výpovede svedkov alebo aj
samotných obžalovaných nebolo preukázané, že obžalovaní by sa mali navzájom poznať a dohodnúť
vzájomne celé konanie tak, ako ho popísal v obžalobe prokurátor. Súd I. stupňa uviedol, že k znakom

skutkovej podstaty trestného činu podvodu po subjektívnej stránke patrí úmyselné zavinenie, ktoré v
konaníneboloanijednémuobžalovanémupreukázané.Nebolopreukázané,žeobžalovanýB.úmyselne
a so zámerom získania možnosti vykonávať dopravu pre spoločnosť L. uzavrel poistnú zmluvu a že
týmto konaním chcel obohatiť seba na úkor iného tým, že ho priviedol do omylu, najmä ak sa jednalo o
zabezpečenie dopravy spoločnosťou, právnickou osobou, o ktorú neprejavoval záujem a v čase podpisu

poistnejzmluvy,užnebolanivlastníkomspoločnostiC.C..Taktiežúmyselnékonanienebolopreukázané
ani u obžalovaného G. a K., nebolo preukázané, že by úmyselne niekoho uviedol do omylu a týmto
seba obohatil.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaných,

čo do výroku o oslobodení spod obžaloby. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že má za
to, že vykonaným dokazovaním boli preukázané skutočnosti ohľadom prevodov obchodného podielu
spoločnosti C. C. od T. C. na obžalovaného B. a následne na svedka E. I., bolo preukázané, že
obžalovaný ukončil svoje postavenie konateľa k XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol
zapísaný ako konateľ tejto spoločnosti, v jej mene uzatvoril poistnú zmluvu, k jej uzatvoreniu došlo až

po tom, čo mu zanikla funkcia konateľa a nie je pritom podstatné, že by ju uzatváral práve v úmysle
zabezpečenia prepravy tovaru zo spoločnosti L.. Bol disponentom bankového účtu tejto spoločnosti
a XX.XX.XXXX bol z účtu spoločnosti uhradená poistná suma. Z týchto skutočností možno vyvodiť
trestnoprávnuzodpovednosťobžalovanéhoB.zaskutkyuvedenévobžalobe.Pokiaľideoobžalovaného
G. uviedol, že tento obžalovaný 2-krát v krátkom časovom úseku vošiel na rôznych nákladných vozidlách

do areálu spoločnosti L. a po prvom naložení odovzdal vozidlo jemu neznámym osobám a teda nemal
reálne úmysel vykonať prepravu nákladu do M. tak, ako to bolo dojednané. K osobe obžalovaného K.
uviedol, že tak svedok J., ako aj svedok Q. v prípravnom konaní spoznali obžalovaného K. ako osobu,
ktorá sa zúčastnila nakládky tovaru spoločnosti L.. Na hlavnom pojednávaní títo svedkovia dostatočne
neodôvodnili rozpory, pričom rekognícia, vykonaná síce takmer rok po skutku, z tohto pohľadu vyznieva

presvedčivejšie, ako ich výpoveď na hlavnom pojednávaní, a to najmä z hľadiska zachovania ich
pamäťovej stopy. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/,
písmeno d/ Trestného poriadku a vec podľa § 322 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného poriadku
vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný G. K. a obžalovaný A. B. prostredníctvom

svojich obhajcov.
Obžalovaný K. v písomnom vyjadrení zdôraznil nedostatočnú identifikáciu jeho osoby svedkami Q. a J.,
poukázal na záver posudku G. M. o podpise na preberacích protokoloch, ktoré patria obžalovanému G.
a poukázal na rozpor v odvolaní prokurátora, keď na jednej strane tvrdí, že obžalovaný G. bol jediný
človek, ktorého videl svedok Q. a ktorý podpísal preberací protokol, na strane druhej však tvrdí, že

nakládky tovaru sa zúčastnil aj on. Ak svedok Q. jednoznačne označil len G. ako jedinú osobu pri
preberaní tovaru, tak tvrdenie o jeho účasti stráca akýkoľvek dôkazný základ. Odvolanie prokurátora je
fakticky polemikou s hodnotím dôkazov súdom I. stupňa, no neobsahuje relevantné nové skutočnosti
a ani dôkaz, ktorý by spôsobil zvrat v skutkových záveroch. Rozsudok súdu I. stupňa je zákonný,
vecne správny a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený. Navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319

Trestného poriadku zamietnuť.
Obžalovaný B. v písomnom vyjadrení uviedol, že súd I. stupňa vykonal podrobné dokazovanie,
prokurátor sa v dôvodoch odvolania nevenoval skutočnostiam, o ktoré obhajoba oprela svoje dôvody.
Poukázal na nezrovnalosti v emailových adresách, s podvodným konaním tretích osôb nemá ničspoločné, vyšetrovateľ sa snažil preukázať jeho vinu opoznaniami a konfrontáciami, ktoré nič
nepreukázali.

Na verejné zasadnutie sa obžalovaní G. G. a G. K. nedostavili, prostredníctvom svojich obhajcov
predložiližiadostiovykonanieverejnéhozasadnutiavichneprítomnosti.Otermíneverejnéhozasadnutia
boli riadne a včas upovedomení a preto krajský súd za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 7
Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaných G. G. a G. K..

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch podaného odvolania, nad
rámec týchto dôvodov nič nedoplnil a navrhol podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/
TrestnéhoporiadkuzrušiťnapadnutýrozsudokavecvrátiťsúduI.stupňananovékonaniearozhodnutie.

Obhajca obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch vyjadrenia
k podanému odvolaniu, tak ako aj obžalovaný A. B. a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako

nedôvodné.

Obhajca obžalovaného G. G. na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za
vecne správny a zákonný a navrhol ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného G. K. na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch písomne podaného vyjadrenia
k podanému odvolaniu a navrhol ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, než
z akých sa zrušenia napadnutého rozsudku tento domáha.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého materiálu zistil,

ževtomtokonaníbolzadováženýdostatokdôkazov,ktorýmiboliobjasnenévšetkyzákladnéskutočnosti,
dôležité pre trestné stíhanie uvedené v § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd potreboval pre
svoje rozhodnutie.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy

na zistenie skutkového stavu veci a pri vyhodnocovaní dôkazov, vykonaných tak v prípravnom konaní
ako aj na hlavnom pojednávaní, postupoval dôsledne v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku, keď
sa vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a právne úvahy súdu I. stupňa sú
správne.

V prejednávanej veci bolo od začiatku trestného konania potrebné vykonať dokazovanie k objasneniu
základnej skutkovej otázky vyplývajúcej z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného
poriadku, teda či sa skutok stal a či má znaky trestného činu a kto tento skutok spáchal a z akých
pohnútok. V dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní bolo síce preukázané spáchanie skutku
uvedenom v obžalobnom návrhu, avšak nebolo preukázané, že skutku, ktorý je popísaný v obžalobe

prokurátora, sa dopustili obžalovaní A. B., G. G. a G. K., navyše po predchádzajúcej vzájomnej dohode.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, nie je možné bez dôvodných pochybností zistiť,
že to boli práve obžalovaní A. B., G. G. a G. K., ktorí po vzájomnej dohode uviedli do omylu poškodenú
spoločnosť a spôsobili škodu na cudzom majetku tak, že po prihlásení cez systém I. C. na základe

objednávkypoškodenejspoločnosti,vykonalinakládkutovaruzpoškodenejspoločnosti,ktorýbolurčený
na prepravu zo spoločnosti L. so sídlom v M. O. do distribučného centra spoločnosti L. E. v F. I. M.,
pričom tento tovar do miesta určenia úmyselne neprepravili a tovar bol odvezený na doteraz nezistené
miesto. Krajský súd sa preto nemôže stotožniť s úvahami súdu I. stupňa, ktoré sú síce vo vzťahu k účastiobžalovaných na spáchaní skutku správne, avšak záver súdu I. stupňa, že skutok nie je trestným činom,
jednak nezodpovedá popisu skutku uvedenom v obžalobnom návrhu, ktorý je podľa názoru krajského
súdu trestným činom, avšak nebolo bez dôvodných pochybností zistené, že skutok spáchali obžalovaní

a k úvahám súdu I. stupňa, ktoré krajský súd považuje za správne, dopĺňa nasledovné:

Obžaloba kladie obžalovanému A. B. za vinu, že jeho úmyselné konanie spočívajúce v uvedení do
omylu poškodenej spoločnosti tým, že po dohode s obžalovaným G. a K. zabezpečil nakládku tovaru
v poškodenej spoločnosti na vozidlách spoločnosti C. C. s tým, že tovar určený do distribučného centra

poškodenej spoločnosti úmyselne na miesto určenia doručený nebol a bol odvezený na nezistené
miesto. Úmysel obžalovaného B. prokurátor v podanej obžalobe vyvodzuje zo skutočnosti, že po predaji
spoločnosti C. C., ktorej už nebol konateľom, uzavrel na predmetné vozidlá poistnú zmluvu a z účtu tejto
spoločnostiuhradilčasťpoistného.Zavinenieobžalovanéhovovzťahukúmysluvyjadrenéhovskutkovej
vete obžaloby však nie je možné vyvodiť výlučne zo tejto skutočnosti a zo skutočnosti uvedenej
v písomných dôvodoch odvolania a to, že skutočnosť C. C. bola prevedená z pôvodného majiteľa T.

C. na obžalovaného a následne v novembri XXXX na ďalšieho majiteľa. Z dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní, ktoré súd I. stupňa správne vyhodnotil jednak jednotlivo, a predovšetkým vo
vzájomnej súvislosti, možno mať dôvodné pochybnosti, že so spoločnosťou C. C. disponoval reálne
práve obžalovaný A. B. a nie iná osoba. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že tejto spoločnosti sa
chcel zbaviť práve z dôvodu, že táto nevykonávala žiadnu činnosť, požiadal o to svedka C., ktorý vykonal

aj všetky úkony súvisiace s prevodom tejto spoločnosti. O vierohodnosti tohto tvrdenia obžalovaného
svedčí celý súhrn vykonaných dôkazov. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v priebehu prípravného
konania a na hlavnom pojednávaní nevyplýva, tak ako na to správne poukázal súd I. stupňa, že emailová
adresa priradená k spoločnosti C. C. bola aktivovaná a používaná práve obžalovaným, o čom svedčí
aj skutočnosť, že meno zobrazované pri tejto emailovej adrese, nie je meno obžalovaného A. B..

Z vykonaného dokazovania nie je bez dôvodných pochybností preukázaná ani skutočnosť, že to bol
práve obžalovaný, ktorý sa v mene spoločnosti C. C. prihlásil do systému I. C., prostredníctvom ktorej
bola objednaná preprava tovaru z poškodenej spoločnosti, navyše túto skutočnosť netvrdí ani prokurátor
v podanej obžalobe, pretože udáva, že išlo o nestotožnenú osobu. Existujú dôvodné pochybnosti,
že obžalovaný mal vôbec prístup k používaniu elektronickému vybaveniu danej spoločnosti a mohol

v jej mene elektronicky vykonávať akékoľvek úkony. O dôvodnosti pochybnosti v súvislosti s danou
skutočnosťou nasvedčujú výsledky domovej prehliadky, keď v priestoroch prevádzky obžalovaného
a dokonca ani v priestoroch spoločnosti C. C. sa nenašli žiadne vecné dôkazy, z ktorých by bolo
možné vyvodiť, že obžalovaný vôbec mohol vykonávať nejaké úkony v mene tejto spoločnosti, ba
naopak všetky vecné dôkazy vrátane počítačov, tlačiarní a listinných dôkazov, boli nájdené práve

v spoločnosti V. F., teda v spoločnosti, ktorá pôvodne vlastnila spoločnosť C. C. a predmetné vozidlá,
na ktorých sa vykonávala preprava a ktorej je konateľom svedok T. C.. Závažnou skutočnosťou, ktorá
spochybňuje dôvodnosť podozrenia, že skutok spáchal obžalovaný a potvrdzuje obranu obžalovaného,
že fakticky so spoločnosťou nenakladal, a že prevod spoločnosti C. C. v mesiaci november 2013 išiel
mimo jeho dispozíciu a toto riešil T. C. a na žiadosť tohto svedka podpísal iba papiere a s osobou,

na ktorú bola spoločnosť prevedená, sa nestretol, je skutočnosť, že v sídle spoločnosti V. s.r.o. sa
okrem iných vecných dôkazov nachádzal aj občiansky preukaz na meno E. I., t.j. osoby, na ktorú
bola spoločnosť C. C. prevedená, doklady na jedno z vozidiel, ktoré vykonávali prepravu, pečiatky
spoločnosti C. C.. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by mal obžalovaný A. B. akýkoľvek
prístup do priestorov spoločnosti V. F. a používal elektronické zariadenia tejto spoločnosti na výkon

svojich konateľských oprávnení spoločnosti C. C.. Pokiaľ ide o tvrdenia prokurátora o zistení zavinenia
obžalovaného, vzhľadom na podpis poistnej zmluvy obžalovaným B., krajský súd udáva, že aj v tomto
smere sa potvrdila vierohodnosť tvrdení obžalovaného, že aj poistnú zmluvu uzatvoril práve na žiadosť
svedka C. a túto jeho obranu navyše potvrdzuje svedkyňa H., ktorá uviedla vo svojej výpovedi, že danú
poistnú zmluvu s obžalovaným uzatvorila po tom, ako sa jej ozval svedok C., ktorého predtým poznala,

odporučil jej obžalovaného B.. Zmluvu síce podpísal obžalovaný B., avšak všetko ďalšie vybavoval
T. C.. Navyše z obsahu listinných dôkazov vyplýva, že listinné dokumenty potrebné k uzatvoreniu
poistnej zmluvy, boli poslané na emailovú adresu svedkyni H., síce z emailovej adresy spoločnosti C.
C., avšak pôvodne na emailovú adresu spoločnosti C. C. boli odoslané toho istého dňa z emailovej
adresy spoločnosti V., pričom v tejto spoločnosti bol toho istého dňa vytvorený sken týchto listín na

kopírovacom zariadení, ktoré sa však nenachádzalo v priestoroch prevádzky obžalovaného. Krajský súd
preto opakuje, že z vyššie uvedeného súhrnu dôkazov možno vyvodiť významnú dôvodnú pochybnosť,
že úkony súvisiace so spoločnosťou C. C., vrátane prevodu tejto spoločnosti na ďalšiu osobu a tým aj
zabezpečenie prepravy tovaru poškodenej spoločnosti motorovými vozidlami tejto spoločnosti, reálnevykonával práve obžalovaný A. B. a túto dôvodnú pochybnosť nenarušuje ani skutočnosť, že po
prevode tejto spoločnosti na inú osobu vykonal ešte uzatvorenie poistnej zmluvy, pretože z vykonaných
dôkazov vyplýva, a to predovšetkým z výpovede obžalovaného, ktorej vierohodnosť potvrdzujú tvrdenia

svedkyne H., že aj podpis poistnej zmluvy bol vykonaný zo strany obžalovaného čisto formálne. Nebolo
preukázané žiadne aktívne konanie obžalovaného B., okrem formálneho podpisu poistnej zmluvy
azaplateniačastipoistného,pretožeakonatoužkrajskýsúdvyššiepoukázal,svojekonanieobžalovaný
vierohodne vysvetlil, pričom vierohodnosť jeho tvrdení odôvodňuje práve obsah výpovede svedkyne
H., ktorá uviedla, že po prvotnom kontakte s obžalovaným B. následne komunikovala len s T. C.. Nie

je logiky vysvetliteľné, aby úplne iná spoločnosť, s iným konateľom, s iným miestom podnikania mala
k dispozícii relevantné doklady a elektronický prístup k spoločnosti C. C., prostredníctvom ktorej sa
realizovala preprava tovaru poškodenej spoločnosti.
Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaných G. G. a G. K., krajský súd sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že
to bol práve obžalovaný G. G., ktorý kritického dňa v dvoch prípadoch po vojdení do areálu poškodenej
spoločnosti v M. O., vykonal nakládku prepravovaného nákladu, ktorú skutočnosť potvrdzuje jednak

výpoveď svedka Q., jednak výpoveď obžalovaného G. a v neposlednom rade záver znaleckého posudku
z odboru písmoznalectva, znalkyne G. M., z ktorého vyplýva, že podpis na preberacom protokole
vyhotovil práve obžalovaný G. a nie obžalovaný K. a keďže z obsahu výpovedí svedkov Q. a J. vyplýva,
že pre tovar prišiel s vozidlom jeden vodič, nie je vysvetliteľné, že to bola iná osoba, ako práve osoba
obžalovaného G.. Z týchto dôvodov preto záver súdu I. stupňa, že obžalovaný K. nebol osobou, ktorá

sa zúčastnila nakladania tovaru v priestoroch poškodenej spoločnosti v M. O., je správny. Pokiaľ ide
o zavinenie obžalovaného G. G. na spáchaní trestného činu napriek tomu, že tento vo svojej výpovedi
uviedol, že nakladania tovaru v poškodenej spoločnosti v M. O. sa zúčastnil a tento odovzdal v zmysle
dohody neznámym osobám, výlučne z takéhoto konania obžalovaného nie je možné vyvodiť záver, že
tento po vzájomnej dohode s obžalovanými v úmysle uviesť do omylu poškodenú spoločnosť, naložil

tovar a tento úmyselne odovzdal na inom mieste určenia, ako bol tento určený. Obžalovaný vo svojej
výpovedi uviedol, že bol požiadaný o naloženie a prepravu tovaru, osoby nepoznal, nepoznal ani osobu
jedného spoluobžalovaného. Žiadnym z vykonaných dôkazov teda nebolo preukázané, že obžalovaný
G. mal vedomosť o faktickom spôsobe prepravy naloženého tovaru tak, že tento fakticky nebude
doručený na miesto jeho určenia, nemal vedomosť o tom, ako bola preprava tovaru objednaná práve

prihlásením do systému I. C., cez ktorý sa objednávka prepravy tovaru realizovala, prostredníctvom
objednávky poškodenej spoločnosti na prepravu do konkrétneho miesta určenia.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná bez dôvodných pochybností, musí sa opierať o dôveryhodné
a zákonné dôkazy. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvrdiť logickú, ničím narušenú sústavu

vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale aj vylučuje možnosť akéhokoľvek
iného záveru. S ohľadom na uvedené krajský súd zistil, že v danom prípade dôkazy vykonané tak
orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj pre súdom I. stupňa neposkytujú podklad na rozhodnutie
o vine obžalovaných, t.j. že skutku, ktorý je trestným činom a ktorý je popísaný v skutkovej vete podanej

obžaloby spáchali práve obžalovaní.

Z tohto dôvodu rešpektujúc základné pravidlo vyplývajúce zo zásady trestného konania uvedenej v
§ 2 odsek 4 Trestného poriadku bolo v prejednávanej veci možné dospieť iba k takému záveru, že
neexistuje relevantný, priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by umožňoval súdu zákonu zodpovedajúcim

spôsobom a opodstatnene dospieť k záveru, že žalovaný skutok spáchali obžalovaní a konali spôsobom
predpokladaným v ustanovení § 221 odsek 1 Trestného zákona.

So zreteľom na uvedené, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu postupom podľa § 321
odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a § 285 písmeno

c/ Trestného poriadku obžalovaných spod obžaloby krajského prokurátora oslobodil a vzhľadom na
to, že takéto rozhodnutie urobil na podklade odvolania prokurátora, toto nezamietal postupom podľa
§ 319 Trestného poriadku. Postupom podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.