Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212294
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5124212294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/100/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., pr. zast.: JUDr. Mgr. Slavomíra
Propperová, advokátka, so sídlom Gen. M. R. Štefánika 440/120, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1/ D.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX E. F., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/
XXX, XXX XX G. H., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

2 49C/100/2024

I. Súd konanie o žalobe smerujúcej voči žalovanej 1/ zastavuje.

II. Súd konanie o návrhu na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zastavuje.

III. Súd stranám sporu v časti konania o žalobe smerujúcej voči žalovanej 1/ náhradu trov
konania nepriznáva.

IV. Súd stranám sporu v časti konania o žalobe na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
náhradu trov konania nepriznáva.

V. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 2/ k:
a) bytu č. X nachádzajúcom sa na 1. poschodí vo vchode 1 obytného domu súpisné číslo XXX
postavenom na pozemku parcelné číslo XXX/X, a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu

na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve o veľkosti 80/558, zapísané na liste
vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre obec C., katastrálne
územie C.,
b) pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 20 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
a pozemku registra „C“ parcela č. XXX/XX o výmere 217 m2, druh pozemku záhrada, zapísané na
liste vlastníctve č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbore pre obec C., katastrálne

územie C.,
a toto vyporiadava tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.

VI. Žalobkyňa je povinná zaplatiť za ustupujúce spoluvlastnícke podiely na byte, k nemu
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu a pozemkoch uvedených vo výroku I. tohto rozsudku
žalovanej 2/ primeranú náhradu vo výške 2.000,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.VII. Žalobkyňa má voči žalovanej 2/ v časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

9 49C/100/2024

1. Žalobkyňasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa18.01.2024domáhalazrušeniaavyporiadania
podielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiamvk.ú.C.,atozapísanýmnalistevlastníctvač.XXXako:
byt č. 2 na poschodí č. 1, I. I. J. 1 obytného domu súp. č. XXX postavený na pozemku C KN parc. č. XXX/
X, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXX-XX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu súp. č. XXX a na príslušenstve domu na liste vlastníctva č. XXX k. ú. C. ako: pozemok, ktorým
je parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X-XXXXXXXXX plocha a
nádvorie o výmere 20 m2, pozemok, ktorým je parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako
parc. č. XXX/XX-XXXXXXX o výmere 217 m2. Žiadala, aby súd nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva (do podielu 1/1) žalobkyni. Žiadala, aby jej súd uložil povinnosť vyplatiť žalovaného v rade

1/ a žalovaného v rade 2/ z titulu náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiele k nehnuteľnostiam
sumou 10 000,- eur žalovanému v rade 1/ a sumou 10 000,- eur žalovanému v rade 2/, a to do 15
dní po právoplatnosti rozsudku. Rovnako žiadala, aby súd uložil žalovanej v rade 2/ povinnosť vyplatiť
zostávajúcu časť úveru veriteľovi, ktorým je Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155 vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí euro flexi hypotéky č. XXX/XXXXXX/

XX-001/000 zo dňa 18.04.2007, a to do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Žiadala, aby jej súd voči
žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalované v rade 1/ a v rade 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi
s výškou spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 3-iny žalobkyne a 1/8-ina žalovanej v rade 1/ a 1/8 ina

žalovanej v rade 2/ k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre
okres Žilina, obec C., katastrálne územie C. takto: na liste vlastníctva č. XXX k. ú. C. ako: a. byt č. 2
na poschodí č. 1, I. I. J. 1 obytného domu súp. č. XXX postavený na pozemku C KN parc. č. XXX/
X, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXX-XX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu súp. č. XXX a na príslušenstve domu na liste vlastníctva č. XXX k. ú. C. ako: pozemok,

ktorým je parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 400/9-zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 20 m2, pozemok, ktorým je parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape
ako parc. č. XXX/XX - záhrada o výmere 217 m2. Spoluvlastníckemu podielu žalobkyne vo veľkosti
3- iny na pozemkoch zodpovedá výmera 19,50 m2, spoluvlastníckemu podielu žalovanej v rade 1/
vo veľkosti 1/8-ina na pozemkoch zodpovedá výmera 3,25 m2 a spoluvlastníckemu podielu žalovanej

v rade 2/ vo veľkosti 1/8 ina na pozemkoch zodpovedá výmera 3,25 m2. Súčet spoluvlastníckych
podielov žalovanej v rade 1/ a v rade 2/ zodpovedá spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ina
k celku. Z uvedeného malo vyplývať, že žalobkyňa je majoritnou podielovou spoluvlastníčkou (3/4-
iny) a žalovaná v rade 1/ a v rade 2/ sú minoritnými podielovými spoluvlastníkmi (spolu 1-ina).
Žalobkyňa uvádzala, že ani po viacerých pokusoch, či už telefonicky alebo osobne, nebolo možné sa so

žalovanou v rade 1/ a so žalovanou v rade 2/ racionálne dohodnúť na odkúpení ich spoluvlastníckych
podielov alebo na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam akýmkoľvek
spôsobom. Žalobkyňa ako väčšinový podielový spoluvlastník nehnuteľností mala záujem zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, aby tieto mohla užívať a hospodáriť s
týmito v celom rozsahu tak ako doteraz. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne kontaktovala

žalované s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou
naposledy písomnou výzvou zo dňa 30.09.2024, ktorá bola žalovanej v rade 1/ doručená dňa
04.10.2024 a žalovanej v rade 2/ dňa 04.10.2024 do vlastných rúk. V predmetnej výzve žalobkyňa
mala ponúknuť žalovaným za ich ustupujúce spoluvlastnícke podiele na nehnuteľnostiach každej z nich
peňažnú náhradu vo výške 10 000,- eur, a to vzhľadom na doterajší spôsob užívania nehnuteľností,

technickú nemožnosť resp. neúčelnosť rozdelenia nehnuteľností a najmä s ohľadom na existenciu
vecného bremena, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech D. C. E.
D., nar. XX.XX.XXXX podľa Z XXXX/XX-63/14. Žalované ako menšinové podielové spoluvlastníčky
nehnuteľností v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov tieto nijakým spôsobom nemajú využívať,
nemajú sa starať o nehnuteľnosti ani ich obhospodarovať s výnimkou občasných návštev otca. Nakoľko

so žalovanými nemalo byť možné dohodnúť sa na mimosúdnom zrušení a vyporiadní podielovéhospoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v danom prípade nebolo možné zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam písomnou mimosúdnou dohodou so žalovanými. Vzhľadom k tomu,
že k dohode o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi

nedošlo žalobkyňa navrhovala, aby v zmysle § 142 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalobkyne ako majoritnej podielovej spoluvlastníčky s povinnosťou výplaty ako finančnej
náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Žalovaná v rade 1/
a žalovaná v rade 2/ nemali trvať na ďalšej existencii podielového spoluvlastníctva avšak každá

z ich namieta výšku finančnej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel, nakoľko s posledným
návrhom žalobkyne ani jedna nesúhlasila (10 000,- €) a žalovaná v rade 1/ navrhla sumu najmenej
15 000,- € celkom a žalovaná v rade 2/ navrhla sumu 25 000,- € celkom. Vzhľadom na výmeru a
spoluvlastnícke podiele žalovaných k nehnuteľnostiam vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam jeho reálnym faktickým rozdelením nemá byť technicky možné. Rozdelenie pozemkov
by viedlo k vytvoreniu veľmi malých parciel s výmerou 3,25 m2, ktoré by v žiadnom prípade nebolo

možné účelne využívať a hospodáriť na nich. Ako väčšinový podielový spoluvlastník žalobkyňa má
v záujme užívať nehnuteľnosti samostatne v celom rozsahu (v podiele 1/1), a to byt ako svoju
domácnosť kde býva spolu so svojím manželom a maloletými deťmi ako doteraz a pozemky tak aby
bolo zachované ich riadne a účelné využívanie, a to pozemok C KN parc. č. XXX/X predstavujúci
garáž umiestnenú v bezprostrednej blízkosti bytu v zástavbe ostatných garáží užívaných užívateľmi

bytov predmetného bytového domu súp. č. XXX a pozemok C KN parc. č. XXX/XX predstavujúci časť
záhrady umiestnenej v bezprostrednej blízkosti bytu a spoločne oplotenej so spoločným vchodom s
pozemkom vo vlastníctve iného, susediaceho vlastníka bytu predmetného bytového domu súp. č. XXX.
Žalobkyňa má záujem zabezpečiť aj naďalej riadne platenie príslušných poplatkov a daní. Poukazovala
na potrebu na zabezpečenie ďalšieho účelného využívania nehnuteľností, ktorých stav je vzhľadom na

ich vek (obytný dom bol daný do užívania v roku 1976 a byt odvtedy neprešiel výraznými zmenami)
potrebné rekonštruovať, a preto je vhodné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k týmto tak, že súd
prikáže nehnuteľnosti za primeranú finančnú náhradu do výlučného vlastníctva žalobkyne. Za účelom
určenia výšky primeranej náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiele navrhovala vziať do úvahy
trhové ceny tak ako tieto vyplývajú z ponuky realitných kancelárii porovnateľných nehnuteľností s

prihliadnutím na existenciu vecného bremena resp. stanovenie ceny nehnuteľnosti, na ktorej spočíva
vecné bremeno. Žalované nemali brať existenciu vecného bremena do úvahy, inak by si uvedomovali
potrebu špecifického prístupu k určeniu peňažnej náhrady za ich ustupujúci podiel. Uvedené vecné
bremeno má byť možné oceniť ako závadu viaznucu na nehnuteľnosti, resp. náklady, ktoré je nutné
vynaložiť, aby vecné bremeno na nehnuteľnosti nespočívalo. Z tohto hľadiska malo byť možné

konštatovať, že vecné bremeno nehnuteľnosti prakticky znehodnocuje a cena nehnuteľností zaťaženej
vecným bremenom bude zrejme iná (nižšia) ako cena nehnuteľnosti nezaťaženej. Žalované 1/, 2/ počas
opakovaných rokovaní ani raz nemali uviesť, že by mali záujem o uplatnenie predkupného práva,
resp. nadobudnutie výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam. Avšak v prípade takéhoto protinávrhu by
žalobkyňa nemohla súhlasiť nakoľko v prospech prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva

malo byť možné považovať skutočnosť, že žalobkyňa je toho času jedinou vlastníčkou (v podiele 1/1)
spoluvlastníckeho podielu 1/7 -ina, ktorá zodpovedá podielu vlastníka celého bytu č. 2 na pozemku
C KN parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 209 m2, na ktorom je bytový dom
súp. č. XXX postavený ako aj na pozemku C KN parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1010 m2, ktorý predstavuje uzatvorený dvor okolo bytového domu a prístup do bytového domu,

v ktorom je byt umiestnený. Žalované nemali využívať v rozsahu svojho podielu nehnuteľnosti, nakoľko
predmetný byt pozostáva z kuchyne a troch miestností a jedna najväčšia miestnosť mala byť vyhradená
najmä pre osobné veci otca ako oprávneného z vecného bremena, ktorý byt užíva titulom vecného
bremena. Príslušenstvom bytu má byť predsieň, WC (pôvodné), kúpeľňa (pôvodná), balkón, loggia a
pivnica. Celková výmera podlahovej plochy bytu je 79,76 m2. Užívanie zo strany všetkých podielových

spoluvlastníkov by nemalo byť ani reálne možné a žalované sa ani nikdy nemali podieľať a nepodieľajú
na znášaní nákladov spojených s užívaním bytu ani na údržbu a prevádzku. Žalobkyňa poukazovala na
predkupné právo podielových spoluvlastníkov, pričom sa jedná o vzájomne blízke osoby, a to vlastné
sestry, s ktorými už nemalo byť možné pokojne komunikovať bez prehnaných emócií a vášne resp. so
žalovanou v rade 2/ dlhšiu dobu nemala komunikovať vôbec. Žalobkyňa spolu so žalobou predkladala

list vlastníctva č. XXX k. ú. C., list vlastníctva č. XXX k. ú. C., snímku z katastrálnej mapy C KN parc.
č. XXX/X a XXX/XX, písomnú výzvu na mimosúdne vyporiadanie zo dňa 30.09.2024, doručenku výzvy
žalovanej v rade 1/ zo dňa 04.10.2024, doručenku výzvy žalovanej v rade 2/ zo dňa 04.10.2024, písomné
vyjadrenie žalovanej v rade 2/, potvrdenie obce Jasenové o platení miestnej dane z nehnuteľností,potvrdenie obce Jasenové o veku stavby, doklad o úhrade do fondu prevádzky, údržby a opráv za
roky 2024, 2023, doklad o vlastníctve C KN par. č. XXX/X a XXX/XX – plomba I./2024. Žalobkyňa
sa opakovane mala snažiť ešte pred podaním návrhu na súd o dohodu. Mala navrhnúť odkúpenie

podielov žalovaných z toho dôvodu, že nehnuteľnosti má užívať, v podstate to má byť dedičstvo, len
to nemá byť právne vyriešené. K nehnuteľnostiam má mať citovú väzbu nakoľko v byte býva spolu so
svojim otcom, manželom a s dvoma maloletými deťmi, spoločne v jednej domácnosti, v ktorej majú
vytvorený spoločný domov a hradí náklady spojené s bývaním. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli
žalobkyňa spolu so žalovanými v dedičskom konaní po nebohej matke titulom Osvedčenia o dedičstve

30D 136/2013 Dnot 206/2013, Z XXXX/XX 63/14. Vecné bremeno má byť zriadené v prospech tretej
osoby – nevlastníka, a teda „in personam“ a teda je spojené s určitou osobou a jej smrťou zaniká.
Obsahom zriadeného vecného bremena je právo doživotného bývania a užívania bytu v plnom rozsahu
čo zahŕňa všetky práva spojené s trvalým pobytom a užívaním celého bytu a bytu prislúchajúceho
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Vecné bremeno je
zriadené na dobu života oprávneného z vecného bremena. Žalobkyňa žiadala súd, aby prihliadol na

skutočnosti či a do akej miery sa ten-ktorý spoluvlastník pričinil o zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti
investíciami príp. iným spôsobom a aby súd zohľadnil pri určení náhrady žalovaným zhodnotenie ich
podielov investíciami vykonanými výlučne zo strany žalobkyne ako aj iné skutočnosti, ktoré priamo
súvisia s existujúcim podielovým spoluvlastníctvom a bez súčasného vyriešenia ktorých nie je možné
dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Počas trvania podielového spoluvlastníctva nemalo dôjsť nikdy zo

strany spoluvlastníkov k dohode o spôsobe úhrady akýchkoľvek nákladov. Žalobkyňa mala na vlastné
nákladyzabezpečiťvýmenukotlavbytecelkovousumou1298,-euratakoutoinvestícioumalazhodnotiť
podielostatnýchspoluvlastníkov,apretosiuplatňovalavydanieneoprávnenéhomajetkovéhoprospechu
ostatných spoluvlastníkov vo výške 150,- Eur od žalovanej rade 1/ a 150,- Eur od žalovanej v rade 2/.
Na byte má viaznuť ťarcha, ktorou je záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy v prospech

Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí euro flexi hypotéky č. XXX/XXXXXX/
XX-001/000 zo dňa 18.04.2007 zapísané v časti „C“ ťarchy- listov vlastníctva č. XXX K. XXX k. ú.
C.. Záložným právom zabezpečený úverový vzťah mal byť v roku 2007 založený medzi Všeobecnou
úverovou bankou ako veriteľom a žalovanou v rade 2/ ako dlžníčkou, ktorá finančné prostriedky týmto

získané použila na kúpu nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva (do podielu 1/1), a to bytu č. X,
L. X. G., vo vchode XXX bytového domu súp. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. G.
H.. Súhlas so zápisom záložného práva mal byť udelený zo strany vtedajších vlastníkov nehnuteľností
(rodičov žalovanej v rade 2/) za podmienky, že záložné právo si prenesie na vlastnú nehnuteľnosť.
Žalovaná v rade 2/ vo veci uvedeného nemala komunikovať vôbec a žalobkyňa nemala vedomosť a

ani nemalo byť možné bez súčinnosti žalovanej v rade 2/ získať informácie ohľadom zostatkovej výšky
úveru zabezpečeného záložným právom. Žiadala, aby súd uložil žalovanej v rade 2/ povinnosť predložiť
uvedený doklad, nakoľko bez tejto informácie, nie je možné určiť hodnotu nehnuteľnosti resp. primeranú
náhradu za ustupujúce spoluvlastnícke podiele. Žalobkyňa nemá záujem o nadobudnutie nehnuteľností
so záložným právom, ktoré zabezpečuje pohľadávku voči žalovanej v rade 2/. Predkladala faktúru č.

XXXXXXXX zo dňa 20.01.2022 a žiadala vypočuť žalobkyňu, svedka C. D., ako aj žalovaných. Žiadala,
aby doklad o zostatkovej výške úveru zabezpečeného záložným právom predložila žalovaná v rade 2/,
predkladala list vlastníctva č. XXXX k. ú. G. H., por. č. 70.

3. Dňa 21. 01. 2025 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovanej 1/ (na č. l. 53 spisu), v ktorom uviedla,

že súhlasí s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale nesúhlasí so sumou
10 000 eur ako náhradou. Požadovala minimálne 18 000 eur, nakoľko ceny nehnuteľností mali výrazne
stúpnuťnacene.Prihliadalaajnato,ženabytejeťarcha,alevzhľadomnato,žeotecmábyťsamostatný
a finančne má prispievať aj na domácnosť, ako aj na to, že v byte majú záujem ďalej bývať, a nemajú
ho záujem ďalej predať, ťarcha nemala byť problém. Ku skutočnosti, že sa nemali podieľať na opravách

aúdržbebytuuviedla,žetamnebývalianevyužívaliho.Žalobkyňamalaužívaťajčiastkyžalovanýchbez
toho, aby bol žalovaným platený nejaký nájom. Uviedla, že žalobkyňa za ňou osobne neprišla a nemala
sa chcieť dohodnúť ústne na tom, za akú sumu byt odkúpi. Mal jej prísť až list od právničky, a až vtedy sa
mala dozvedieť, že chce urobiť vysporiadanie bytu. Týmto spôsobom sa mali ich vzťahy narušiť, keďže
si myslí, že sa mohli dohodnúť aj ústne.

4. Žalovaná 2/ sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk, v súdom stanovenej lehote
nevyjadrila.5. Dňa 14. 02. 2025 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobkyne (na č. l. 58 – 59 spisu), v ktorom
uviedla, že prvý krát vôbec sa žalovaná v rade 1/ písomne vyjadrila k zrušeniu spoluvlastníctva kde
uviedla aj konkrétnu sumu (min. 18 000,- Eur), nakoľko o opakovaných snahách žalobkyne o riešenie

spoluvlastníctva má svedčiť aj predchádzajúca rozsiahla sms- komunikácia so žalovanou v rade 1/
avšak bez akéhokoľvek konkrétneho záveru. Vo veci návrhu žalovanej v rade 1/ na uzavretie ústnej
dohody žalobkyňa namietala, že takáto dohoda týkajúca sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam musí byť písomná, inak je absolútne neplatná, teda ako keby neexistovala a peňažná
náhrada, ktorá by bola žalovanej v rade 1/ zaplatená, by bola bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa v

reakcii na tvrdenie žalovanej 1/ o tom, že ceny nehnuteľností výrazne stúpli na cene, dala predmetné
nehnuteľnosti oceniť realitnou kanceláriou, ktorá v ocenení prihliadala na umiestnenie nehnuteľností
resp. atraktívnosť lokality, dopyt a ponuku po porovnateľných nehnuteľnostiach, ako aj skutočnosť, že sa
jedná o bytový dom bez výťahu, bez zázemia (chýbajúce ihrisko, parkovisko,...) a má viac ako 50 rokov.
Celková cena nehnuteľností, vrátane garáže mala byť stanovená na sumu 98 000,- Eur. Vzhľadom na
uvedené, žalobkyňa upravila výšku finančnej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanej v

rade 1/ vo veľkosti 1/7-ina na sumu 12 000,- eur, nakoľko táto vyplýva z Ocenenia nehnuteľností zo dňa
10.02.2025,ktoréžalobkyňanavlastnénákladydalavyhotoviťvrealitnejkanceláriiRESgroupone,s.r.o.
so sídlom Veľký Diel 3323, 911 08 Trenčín, IČO: 46 526 757. Realitnú kanceláriu mala žalobkyňa vybrať
spomedzi viacerých ponúk náhodným výberom. Byt sa má nachádzať v pôvodnom stave a vyžaduje
rozsiahlu opravu resp. rekonštrukciu, a preto žalovanou v rade 1/ navrhovaná náhrada 18 000,- eur má

byť neprimerane vysoká, prehnaná, nepodložená žiadnymi dôkazmi. Okresný úrad Žilina, katastrálny
odbor mal vydať právoplatné rozhodnutie o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva v zmysle
Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností (V-7936/2024), v zmysle ktorého malo prejsť vlastnícke
práva v rozsahu 1/7-ina na pozemku pod bytovým domom a na pozemku priľahlom bytovému domu
(C KN par. č. XXX/X a XXX/XX), v ktorom sa predmetný byt nachádza, na žalobkyňu. Predkladala list

vlastníctva č. XXX k. ú. C., Ocenenie nehnuteľností zo dňa 10.02.2025.

6. Dňa 22. 05. 2025 sa za účasti strán a právnej zástupkyne žalobkyne konalo pojednávanie, ktoré bolo
odročené za účelom poskytnutia stranami vyžiadaného priestoru za účelom uzatvorenia mimosúdnej
dohody o predmete sporu.

7. Keďže mimosúdnu dohodu o predmete sporu sa nepodarilo stranám dosiahnuť, súd na návrh
žalobkyne doručený súdu dňa 24. 09. 2025 pokračoval v konaní. Na pojednávaní konanom vo veci dňa
20. 01. 2026 za účasti žalobkyne, jej právnej zástupkyne a žalovanej 2/ vo veci rozhodol.

Súd v predmetnej právnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/8, a žalovaná 2/
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 bytu č. 2 na 1. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu súpisné
číslo XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/X a zapísaný na liste vlastníctva č. XXX (kat. územie

C.) a v rovnakých veľkostiach spoluvlastníckych podielov sú spoluvlastníčkami aj pozemkov: parcela
registra „C“ č. XXX/X o výmere 20 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parc. č. XXX/
XX o výmere 217 m2, druh pozemku záhrada zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k. ú.
C. (podľa výpisov z listov vlastníctva na č. l. 10 – 13 s ich aktualizáciou vyhotovenou súdom ku dňu
vyhlásenia rozsudku vo veci).

9. Žalobkyňa je jedinou spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 1/7, ktorá má zodpovedať podielu
vlastníka celého bytu č. 2 na pozemku parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 209 m2,
na ktorom stojí bytový dom súp. č. XXX, ako aj pozemku parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 1010 m2, na ktorom je uzatvorený dvor okolo bytového domu a prístup do bytového domu,

na ktorom je byt umiestnený (podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX na č. l. 89 – 90, ako aj podľa jeho
aktualizácie z verejne prístupného katastrálneho portálu ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci).

10. Predmetný byt č. 2 užíva žalobkyňa so svojou rodinou a otcom.

11. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený
ako „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.12. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne, ktorý bol učinený pred otvorením pojednávania

vpredmetnejveciazasúhlasužalovanej1/sospäťvzatímžaloby,ktorývyjadrilavovyjadrenídoručenom
súdu dňa 09. 01. 2026 (hoci tento súhlas s poukazom na ust. § 146 ods. 1 druhá veta CSP nebol
potrebný), súd výrokom č. I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania a žalobe smerujúcej voči
žalovanej 1/.

15. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanej 1/ späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody
o predmete sporu so žalovanou 1/. Vzhľadom na skutočnosť, žalobkyňa aj žalovaná 1/ žiadali, aby súd

v časti zastaveného konania náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane, súd na uvedené skutočnosti
prihliadol a výrokom III. tohto uznesenia stranám v časti konania o žalobe smerujúcej voči žalovanej 1/
náhradu trov konania nepriznal.

18. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 20. 01. 2025

zobrala žalobu voči žalovanej 2/ v časti o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (t. j.
o zaplatenie 162,25 eur) späť. Keďže žalovaná 2/ s uvedeným čiastočným späťvzatím nevyslovila na
pojednávaní konanom dňa 20. 01. 2026 nesúhlas, súd výrokom II. tohto rozsudku konanie o návrhu na
širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zastavil.

19. Zavinenie na čiastočnom zastavení konania (v časti uplatneného nároku na širšie vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva) bolo na strane žalobkyne, ktorá zobrala žalobu v tejto časti späť (bez
relevantného dôvodu). Žalovaná 2/ si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu ani nevyplynulo,
že by jej nejaké trovy konania vznikli, preto súd výrokom IV. tohto rozsudku stranám v časti konania
o žalobe na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva náhradu trov konania nepriznal.

20. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej označený
ako „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

21. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

22.Podľaustanovenia§142ods.1Občianskehozákonníka,aknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvo

a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

23. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôžebyť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nebola
mimosúdne uzatvorená, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe

rozhodnutia súdu.

24. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, je potrebné, aby išlo o

nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

25. V prípade, ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva.

26. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom

rozdelení veci súd okrem fyzickej a právnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva prihliada aj na účelné
využitie rozdelenej veci.
Pod pojmom dobre možné sa sleduje najmä cieľ, aby aj po rozdelení nehnuteľnosti mohli bez závad
slúžiť na určené účely.

27. V predmetnom prípade z povahy predmetu vyporiadania vyplýva, že rozdelenie bytu a pozemkov
o výmere 20 m2 (parc. č. XXX/X) a 217 m2 (parc. č. XXX/XX) nie je s prihliadnutím na charakter
predmetu vyporiadania – byt a výmeru pozemkov (nízka výmera) dobre možné. Medzi stranami nebolo
sporné, že predmetný byt s pozemkami užíva žalobkyňa s rodinou, a strany ani nenamietali, aby
z tohto dôvodu bol byt č. 2 v byt. dome M. J. XXX bol aj spolu s prísl. spol. podielom na spoločných

častiach, zariadeniach a príslušenstve, ako aj pozemky parc. č. XXX/X, XXX/XX prikázané do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Na základe uvedeného súd pristúpil k druhej zákonom predpokladanej možnosti
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a s poukazom na ust. § 142 ods. 1 druhá veta CSP
a výrokom V. zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázal ich do
výlučného vlastníctva žalobkyne.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní konanom vo veci dňa 20. 01. 2026 došlo medzi
(ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci) zostávajúcimi spoluvlastníčkami bytu a pozemkov, t.j. medzi
žalobkyňou a žalovanou 2/ k dohode ohľadne výšky primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky
podiel žalovanej 2/, súd na tento konsenzus strán pri rozhodovaní prihliadol. Nebolo sporným a vyplýva

to aj z e-mailovej komunikácie medzi právnou zástupkyňou žalobkyne a žalovanou 1/ (na č. l. 123
spisu), že žalobkyňa sa so žalovanou 1/ dohodla na vyplatení za ustupujúci spoluvlastnícky podiel na
vyporiadavaných nehnuteľnostiach na sume 10 000 eur. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/
na predmetných nehnuteľnostiach pritom predstavuje 1/8, teda je rovnaký ako bol pred jeho prevodom
na žalobkyňu aj spol. podiel žalovanej 1/. Žalobkyňa a žalovaná 2/ sa pritom dohodli na primeranej

náhrade za ustupujúci spol. podiel žalovanej 2/ vo výške 2 000 eur, ktorá sumu zohľadňuje aj záložné
právo, ktoré viazne na byte č. 2 (na základe zmluvy o zriadení záložného práva pre VÚB, a.s. na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky č. XXX/
XXXXXX/XX-001/000 zo dňa 18. 04. 2007), keďže týmto záložným právom ku dňu vyhlásenia rozsudku
vo veci je predmetný byt zaťažený. Keďže sa pri predmetnom úvere, ktorý bol zabezpečený záložným

právom na byt č. 2 jedná o úver žalovanej 2/, súd aj s prihliadnutím na konsenzus žalobkyne a žalovanej
2/ zobral do úvahy zostatok úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci, ktorý je podľa potvrdenia VÚB,
a.s. na č. l. 104 spisu ku dňu 22. 10. 2025 vo výške 7 936,06 eur, a na rovnakej výške zostatku úveru
zotrvali aj strany na pojednávaní konanom dňa 20. 01. 2026. S prihliadnutím na uvedené, primeraná
náhrada predstavuje sumu 2 000 eur, t.j. 10 000 eur (výška dohodnutej primeranej náhrady) – 8 000 eur

(výškazostatkuúveru,ktorýjezabezp.zál.právomkbytu).SúdnazákladeuvedenéhovýrokomVI.tohto
rozsudku uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť za ustupujúce spoluvlastnícke podiely na byte a k nemu
prisl. spol. podielu a pozemkoch žalovanej 2/ primeranú náhradu vo výške 2 000 eur, a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený
ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Súd uvádza, že výrok rozsudku v časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v zásade zodpovedá návrhu žalobkyne v podanej žalobe. Žalobkyňa adresovala
žalovanej 2/ návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 30. 09. 2024, v ktorom navrhovala uzatvorenie dohody
zhodne ako v rozsudočnom návrhu obsiahnutom v následne podanej žalobe (na č. l. 14 spisu). Žalovaná
2/ v rámci odpovede na návrh uviedla, že so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí za výplatu
vo výške 25 000 eur (podľa odpovede na č. l. 16 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že výrok rozsudku v časti
týkajúcej sa vyplatenia primeranej náhrady žalovanej 2/ nezodpovedá návrhu žalovanej 2/. Naviac,

z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa ešte pred podaním žaloby vo veci samej pokúsila so žalovanou
2/ mimosúdne dohodnúť, ale bezúspešne. Výrok rozsudku pritom zodpovedá návrhu žalobkyne na
mimosúdnu dohodu. Naviac, súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom vo veci dňa 22. 05.
2025 konanie prerušil na návrh strán za účelom pokusu dohodnúť sa mimosúdne. Výsledkom prerušenia
konania bola napokon (až následne po tom, ako súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie) mimosúdna

dohoda o predmete sporu, ale len medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ (dôsledkom čoho bolo čiastočné
späťvzatie návrhu zo strany žalobkyne). Právna zástupkyňa žalobkyne po prerušení konania iniciovala
komunikáciusmerujúcukuzatvoreniumimosúdnejdohody,tátovšakbolabezúspešná(uvedenévyplýva
z komunikácie PZ žalobkyne a žalovanej z 18. 06. 2025 na č. l. 80 spisu). K čiastočnej dohode medzi
žalobkyňou a žalovanou 2/ pritom došlo až krátko pred pojednávaním konanom dňa 20. 01. 2026.

Súd je toho názoru, že strany sa mohli o predmete sporu dohodnúť aj mimosúdne, o čom svedčí
aj tá skutočnosť, že výrok rozsudku v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
zodpovedá návrhu žalobkyne v žalobe, a rovnako aj jej návrhu na mimosúdne urovnanie sporu (so
zohľadnením výšky zostatku úveru zabezpečeného záložným právo na byte pri výpočte primeranej
náhrady). Pre tieto dôvody je súd toho názoru, že žalobkyňa bola v spore úspešná, so žalovanou 2/ sa

pokúšala mimosúdne dohodnúť, avšak z dôvodov bezúspešnosti snahy o mimosúdne urovnanie sporu
iniciovala tento spor. Súd pre tieto dôvody výrokom VII. tohto rozsudku rozhodol, že žalobkyňa má voči
žalovanej 2/ v časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 49C/100/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).