Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoEk/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115209514
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2115209514.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT FINANCE,
a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. B. XXXX/XX, D., o vymoženie sumy 1.431,40 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 45Er/678/2015-16 zo dňa 16. mája 2016

v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 45Er/678/2015-56 zo dňa 19. novembra
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Exekučné konanie sa z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Právne rozhodnutie odôvodnil použitím
ustanovení § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 199, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 103, § 104 ods. 1, § 159
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). Vecne dôvodil, že súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Ak súd zistí, že v danej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje nedostatky.
Za neodstrániteľné nedostatky sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata
a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Okresný súd šetrením zistil, že v tej istej veci už
okresný súd právoplatne skončil exekučné konanie, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn.
37Er/912/2012. Ide o prekážku veci rozhodnutej(res iudicata). Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009, podľa ktorého prekážka rozhodnutej veci nastáva vtedy,

ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý
nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania
a tých istých osôb. V prípade posúdenia, či je v predmetnej exekúcii prekážka rozhodnutej veci, nie je
významné, ako súd rozhodol v už skončenej veci. Nakoľko v predmetnej exekúcii ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd prvej inštancie konanie vedené na súde pod spisovou
značkou 45Er/678/2015 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 1754/2015 zastavil. Vo vzťahu k trovám

exekúcie poukázal na to, že súd prvej inštancie bude rozhodovať o náhrade trov konania osobitným
uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zmenu tak, aby bolo
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovené, resp. navrhol
zrušenie uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie

vytýkal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, súd prvej inštancie
rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím konaním odňal účastníkom konania možnosť konaťpred súdom a zároveň pri posudzovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto
fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia
pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvomi spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí

poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie
je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo/40/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
254/2012.Exekučnékonanienemávosvojompredmetevec,oktorejbysamohloprávoplatnerozhodnúť
a predstavuje len vykonávacie konania, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej

veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje
len proces. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvej inštancie vykonáva samostatne nové
dokazovanie skutkového stavu. Došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné
súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú. Poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 zo

dňa 18.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 5.4.2007.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Okresný súd dopĺňacím uznesením č. k. 45Er/678/2015-56 zo dňa 19.11.2025 doplnil výrok uznesenia

okresného súdu č. k. 45Er/678/2015-16 zo dňa 16.5.2016 o ďalší výrok: „Súd súdnemu exekútorovi
nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.“

5.OdvolacísúdzObchodnéhovestníkač.129/2023,vydaného7.7.2023zistil,žeuznesenímOkresného
súdu Trnava zo dňa 28.6.2023 č. k. 23OdK/152/2023 bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej A.

E. (teraz B.), ktorej bol ustanovený správca (JUDr. Viera Nováková, so sídlom kancelárie Z. Kodálya
769/29, Galanta), súčasne bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka tak, že sa zbavuje všetkých dlhov, ktoré
môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov,
ktoré sú vylúčené z uspokojenia, pričom bolo začaté hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 34 CSP) zistil, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na
zastavenieexekučnéhokonaniapodľa§167fods.2zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v účinnom znení (ďalej len „ZoKR“) a preto exekučné konanie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a meritórneho prejednania odvolania,

podľa § 167f ods. 2 ZoKR zastavil.

7. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným
od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017), ak to
povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Podľa § 167f ods. 1 a ods. 2 vety prvej ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas

konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený
konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

10. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len

v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá
vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred
veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

11. Podľa § 167e ods. 1 a 3 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví

konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo
sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre
vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.12. Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) predstavuje procesný nástroj určený pre
dlžníka, ktorým možno za podmienok stanovených v zákone dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok
v zákonom stanovenom rozsahu. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je, že súdne konania,

v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a ZoKR)
a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b ZoKR) sa
zastavujú, a to na základe súdneho rozhodnutia vydaného ex offo. Počas konkurzu však nemožno viesť
ani exekučné konanie, v dôsledku čoho vzniká dôvod na rozhodnutie o zastavení konania, v ktorom sa
vymáha pohľadávka, ako tomu bolo v prejednávanej veci.

13. Zverejnením rozhodnutia v obchodnom vestníku o vyhlásení konkurzu na majetok povinnej (ku
ktorému došlo až po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie) nastali účinky vyhláseného
konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení povinnej. Pretože oprávnený si v tomto konaní
uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok úpadcu (povinnej), boli
naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti predmetné prebiehajúce

exekučné konanie podľa § 167f ods. 2 ZoKR zastavil.

14. O náhrade trov exekučného konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1, § 256 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 1 CSP. Na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, a to v štádiu po
rozhodnutí súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, a po podaní odvolania oprávneným. Zavinenie na

zastavení exekučného konania preto nemohlo byť pričítané žiadnemu z účastníkov. Procesné zavinenie
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska (nie hmotného práva). Preto o náhrade trov konania
oprávneného a povinnej bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
exekučného konania.

15. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd prvej inštancie.

16. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).