Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421200506
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5421200506.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
(sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D., E. XXXX/XX, právne zastúpená: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom 058 01 Poprad, Nám. Sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti žalovanej:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom 811 05 Bratislava, Štefánikova 17,

IČO: 31 595 545, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom 974
01 Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, o zaplatenie sumy 31.660,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. DK-6C/11/2021-163 zo dňa 22.
júna 2023, takto

r o z h o d o l :

V nenapadnutej časti (výrok I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. DK-6C/11/2021-163
zo dňa 22. júna 2023 n e d o t k n u t ý .

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. DK-6C/11/2021-163 zo dňa 22. júna 2023 v napadnutom
výroku II. a III. zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu
15.432,50 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 07.04.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 22.04.2018
okolo 00:10 hod. v obci Istebné, okres Dolný Kubín došlo k dopravnej nehode tak, že žalobkyňa a F. D.
sa viezli na viacúčelovej štvorkolke zn. Borille Bory, EČV: G. XXX H., táto narazila do štrkového násypu,
čím došlo k jej viacnásobnému prevráteniu, čo malo za následok vymrštenie oboch osôb z vozidla. Tejto
nehode predchádzala grilovačka v Istebnom, ktorej sa zúčastnili okrem žalobkyne a F. D., H. D., C. B.

(sestra žalobkyne), I. J., A. E., K. D., K. L., K. M., C. B. (otec žalobkyne) a jeho priateľka K. D.. Na
tomto posedení sa pil aj tvrdý alkohol, ktorý požíval nielen F. D., ale aj žalobkyňa a jej otec (výpovede
svedkov H. D., C. B., A. E., K. D., K. L., K. M., C. B. vo vyšetrovacom spise na č. l. 117, 130, 139,
146, 149-150, 154, 157-158). Z výpovede svedka H. D. zároveň vyplýva, že predtým ako nasadla na
štvorkolku za F. D. žalobkyňa, sa bol so F. D. previezť on, pričom z jeho jazdy nemal dobrý pocit a tak
ho požiadal, aby sa vrátili. Potom, čo sa vrátili, žalobkyňa povedala, že aj ona sa chce ísť previezť. Tiež

tvrdila, že má skúsenosti, že už jazdila na štvorkolke (č.l. 107 a 114 vyšetrovacieho spisu). Z výpovede
K. L. vyplýva, že žalobkyňa povedala, že sa chce ísť previesť na štvorkolke (č. l. 150 vyšetrovacieho
spisu). Otec žalobkyne C. B. vo svojej výpovedi uviedol, že odhovoril svoju dcéru C., aby sa nešla voziť
so F. D. na motorke, keď ju volal. Pokiaľ ide o žalobkyňu C. B. vo svojej výpovedi uviedol, že F. D. išiel
po žalobkyňu ku stolu, načo sa on postavil, že nebude brať jeho dcéru, no pustili sa do neho nejakí traja
chalani, držali ho, aby žalobkyni nezakazoval ísť na štvorkolku, ona potom nasadla a so F. D. (ktorého

on poznal) odišla preč, načo on po cca 20 minútach odišiel domov (č. l. 157-158 vyšetrovacieho spisu).
Priateľka otca žalobkyne K. D. vo svojej výpovedi uviedla, že ona v ten večer pila iba nealko, F. D. volalpreviesť sa na štvorkolke C. B., ktorú ona držala za ruku a z druhej strany tam bol jej otec, a tak C. s ním
nešla. A. bola pri štvorkolke a keď jej išiel jej otec zakázať ísť na štvorkolku, tak ho nejakí dvaja chalani
zhodili z lavičky. A. sa od nich rozbehla a naskočila na štvorkolku za F. D. (č. l. 161-162 vyšetrovacieho

spisu). Z lekárskeho potvrdenia Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne vydaného s prihliadnutím
na § 114 ods. 1, 2 Trestného poriadku dňa 22.04.2018 vyplýva, že v tento deň o 0,40 hod. žalobkyňa pri
havárii štvorkolky utrpela ťažkú ujmu na zdraví, a to poranenia na viacerých častiach tela, pomliaždenie
mozgu, zlomeninu tvárovej časti lebky, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo, pomliaždenie pečene (č. l.
344 vyšetrovacieho spisu). Z prepúšťacej správy Kliniky detskej anestoziológie a intenzívnej medicíny

UNM č. l. 13 spisu vyplýva, že žalobkyňa bola na túto kliniku privezená RZP dňa 22.04.2018 o
1,30 hod. na ARO Dolný Kubín, o 00:40 hod. nájdená v bezvedomí pri prevrátenej štvorkolke. Pri
prijatí boli zistené poranenia viacerých oblastí tela, medzi nimi i zlomeniny hrudníkových stavcov
Th7, Th8, Th9 a Th10, pomliaždenie a hematóm pečene, zlomenina spodiny očnice, pomliaždenie
hrudníka, zlomenina kľúčnej kosti, viaceré povrchové poranenia hlavy, SAK. Zo znaleckého posudku
MUDr. Andreja Hajtmana, ktorý sa nachádza na č. l. 308 až 321 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že

koncentrácia alkoholu u žalobkyne bola v čase nehody (o 00:10 hod.) dňa 22.04.2018 2,23g/kg
až 2,45 g/kg, čo zo súdnolekárskeho hľadiska predstavuje stav ťažkého stupňa opitosti. S takýmto
stavom sa o.i. spája tendencia k podceňovaniu potencionálnych rizikových situácií pri neuvedomení
si hroziaceho nebezpečenstva pre seba či svoje okolie a taktiež rizikové správanie. Zároveň z tohto
znaleckého posudku vyplýva, že zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela pri nehode opísanej v odseku 20/

tohto odôvodnenia boli tieto: pomliaždenie pravej strany tváre s odreninami, krvácanie pod mäkkú blanu
mozgu a pod tvrdú blanu mozgu liečené konzervatívne, zlomenina pravého kĺbného výbežku záhlavovej
kosti, zlomenina pravej jarmovej kosti, pravej očnice a pravej hornej čeľuste - zlomenina pravého
zygomatiko-maxilárneho komplexu, odlomenie výbežku šiesteho krčného stavca, kompresívne úrazové
zmeny na štyroch hrudných stavcoch (Th7-Th10), zlomenina pravej kľúčnej kosti, pomliaždenie pravej

stranyhrudníka,pomliaždeniepravýchpľúc,pomliaždeniepečeneapomliaždeniepravejnadobličky(str.
7, 8 a 49 posudku). Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR nachádzajúceho
sa na č. l. 451-452 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že v čase od 15.07.2016 do 10.12.2020 sa
F. D. dopustil celkovo 4 priestupkov (dňa 15.07.2016, 06.11.2016, 14.11.2018, 01.12.2018), ktoré
všetky spočívali v porušení pravidiel cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. l), resp. h) zákona č.

327/1990 Z. z.). Dňa 22.06.2018 K. G. G., úrazový chirurg a K. G. N., G., primár traumatologicko-
ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice Trnava vypracovali lekársky posudok o bolestnom, z ktorého
vyplýva bodové ohodnotenie bolestného spojeného s poškodením zdravia žalobkyne (vzniknutého
dňa 21.04.2018) vyžadujúceho si ústavné liečenie od 22.04.2018 do 12.05.2018. Zlomeninu hrudného
stavca s kompresiou do 1/3 výšky, zlomeninu 9. a 10. hrudného stavca, zlomeninu kĺbového výbežku 8.

hrudného stavca, vnútrolebečné krvácanie, úrazový šok ľahkého stupňa, zlomeninu tŕňového výbežku 6.
krčného stavca, zlomeninu jarmovej kosti vpravo s posunom liečenú operáciou, pomliaždenie pečene a
nadobličky vpravo, zlomeninu spodiny očnice vpravo, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo liečenú operáciou,
zlomeninu kondylu záhlavovej kosti, pomliaždenie pľúc, pneumothorax vľavo liečený konzervatívne,
zlomeninu nosovej priehradky bez posunu a zlomeninu nosových kostí bez posunu, posudzujúci lekári

ohodnotili835bodmi.Vďalšomlekárskomposudkuobolestnom,ktorýK.G.G.aK.G.N.,G.vypracovali
dňa 22.02.2019, títo vykonali bodové ohodnotenie bolestného spojeného s vykĺbením medzi 4. a 5.
krčným stavcom a extrakciu osteosyntetického materiálu z pravej kľúčnej kosti, pre ktoré zranenia
bola žalobkyňa ústavne liečená počas obdobia od 12.12.2018 do 15.12.2018. Počet bodov, ktoré boli
v tomto posudku uvedené, predstavuje 210. Súčet bodov z oboch posudkov je tak spolu vo výške

1045. Dňa 22.11.2019 bol chirurgom K. O. K. vyhotovený posudok obsahujúci hodnotenie sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne v rozsahu 570 bodov. Z posudku vyplýva, že toto sťaženie spočíva
jednak v postkomočnom syndróme (položka 252), jednak v poškodeniach tváre jazvami, funkčnými
poruchami a vzbudzujúcimi súcit - ľahkého stupňa u ženy, ďalej v poúrazovom obmedzení hybnosti
krčnej aj hrudnej chrbtice ľahkého stupňa bez koreňového dráždenia, ako aj v obmedzení pohyblivosti

v pravom ramennom kĺbe u praváka ľahkého stupňa a napokon v plošných jazvách po operáciách
následkom úrazu - na krku vpravo a v oblasti kľúčnej kosti vpravo v celkovom rozsahu 5-30 cm2. Za
tento posudok žalobkyňa K. O. K. zaplatila sumu 50,- eur, dňa 22.11.2019. Listom zo dňa 02.12.2019
žalobkyňa, prostredníctvom spoločnosti ARBITRA, s.r.o. uplatnila, s poukazom na § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. náhradu škody v celkovej sume 31.660,- eur pozostávajúcej z bolestného v sume

19.941,- eur, ďalej z náhrady za SSU v sume 11.549,- eur a náhrady škody za liečenie 170,- eur (50,- eur
za lekársky posudok, 120,- eur cestovné náklady na odborné vyšetrenia 1548 km x 1,36 eur x 5,7/10). V
uvedenom liste žalobkyňa žalovanú vyzvala na zaplatenie náhrady škody 11.719,- eur na tam uvedený
účet na základe priloženého plnomocenstva pre spoločnosť ARBITRA, s.r.o. Listom zo dňa 09.06.2020žalovaná odpovedala spoločnosti ARBITRA, s.r.o. na jej uplatnenie nároku za škodu na zdraví, ktoré jej
bolo doručené dňa 20.05.2020. V liste žalovaná odcitovala § 797 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1
zákona č. 381/2021 Z.z., v nadväznosti na ktoré uviedla, že v rámci PZP zákon poskytovanie preddavkov

neumožňuje, nakoľko medzi poškodeným a poisťovňou neexistuje v rámci danej škodovej udalosti
právny vzťah, ktorý by poskytnutie preddavku umožňoval. Pokiaľ ide o ukončenie likvidácie je potrebné
doručiť konečné rozhodnutie príslušných orgánov o vine, či spoluvine poisteného (k čomu ju poisťovňa
v minulosti niekoľkokrát vyzvala) a preto jej žiadosti nie je možné v súčasnosti vyhovieť. Ďalej zistil, že
Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 2T/17/2021-704 zo dňa 15.07.2021 bolo rozhodnuté, že obžalovaný

F. D., nar. XX.XX.XXXX je vinný, že dňa 22.04.2018 okolo 00.10 hod v obci Istebné, okres Dolný Kubín,
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, vo voľnom priestranstve, nachádzajúcom sa medzi
obchodnou spoločnosťou Hoval, spol. s r.o., Istebné a budovou bývalého autoservisu „P. L.“ so sídlom
Q. XXX, po trávnatom poraste viedol viacúčelovú štvorkolku zn. Borille Bory čiernej farby EČ: G. XXX
H., z dôvodu nesprávneho spôsobu jazdy, neprispôsobeniu rýchlosti jazdy po trávnatej lúke v nočných
hodinách a bez dostatočného osvetlenia stratil kontrolu nad vedením vozidla, nerozoznal včas násyp

štrkovej cesty, ktorý križoval smer jeho jazdy, narazil prednou časťou na tento násyp, následne došlo k
niekoľkonásobnému prevráteniu vozidla, v dôsledku čoho došlo k vymršteniu oboch osôb sediacich na
štvorkolke, čím poškodená spolujazdkyňa A. B., nar. v roku XXXX utrpela pomliaždenie pravej strany
tváre s odreninami, krvácanie pod mäkkú blanu mozgu a pod tvrdú blanu mozgu liečené konzervatívne,
zlomeninu pravého kĺbneho výbežku záhlavovej časti, zlomeninu pravej jarmovej kosti, pravej očnice a

pravej hornej čeluste - zlomeninu pravého zygmatiko - maxilárneho komplexu, odlomenie výbežku VI.
krčného stavca, kompresívne úrazové zmeny na štyroch hrudných stavcoch (Th7 až Th10), zlomeninu
pravej kľúčnej kosti, pomliaždenie pečene a pomliaždenie pravej nadobličky, s dobou liečenia minimálne
10 až 12 mesiacov, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo

mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky a 6 mesiacov. Taktiež mu bola
uložená povinnosť uhradiť poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 19.939,- eur. Krajský
súd v Žiline uznesením č. k. 1To/56/2021-757 zo dňa 15.02.2022 vyššie uvedený rozsudok zrušil vo
výroku o treste a výroku o náhrade škody, a v tejto časti ju vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Tamojší súd opätovne rozhodol dňa 27.05.2022 rozsudkom č. k.
2T/17/2021-825, ktorým na základe nezmeneného výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubínč.k.2T/17/2021-704zodňa15.07.2021,právoplatnéhodňa15.07.2021obžalovanémuF.D.uložil
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky a trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky a 6 mesiacov. A. B., nar. XX.XX.XXXX s nárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 1To/82/2022-865
zo dňa 10.01.2023, právoplatným dňa 10.01.2023 vyššie uvedený rozsudok vo výroku o treste zrušil a
obžalovanému F. D. uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2
roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 rokov.

2. Súd prvej inštancie uzavrel, že trestný čin bol spáchaný F. D. za použitia motorového vozidla
(motocykla), ktoré bolo v čase dopravnej nehody poistené (vo vzťahu k zodpovednosti za škodu ním
spôsobenú) u žalovanej, v spore je žalovaná pasívne vecne legitimovaná s poukazom na § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. je žalovaná povinná za F.
D. uhradiť žalobkyni, ako poškodenej, ňou uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví.

Žalobkyňa nároky na náhradu škody uplatnila u žalovanej listom zo dňa 02.12.2019 (č. l. 16 spisu), z
ktorého vyplýva, že k nemu priložila aj lekárske posudky uvedené v odsekoch 27 a 28 tohto odôvodnenia
apokladničnýdokladzavystavenielekárskehoposudku.Zlistužalovanejzodňa09.06.2020anáslednej
emailovej komunikácie medzi spoločnosťou zastupujúcou žalobkyňu a žalovanou, že táto odmietla
zlikvidovať uplatnené nároky z dôvodu absencie právoplatného rozhodnutia o vine, resp. spoluvine F.

D.. Žalobkyňa v tomto spore podala žalobu na súde dňa 21.04.2021, t.j. presne pred uplynutím troch
rokov od dopravnej nehody, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje nároky. Z trestného rozsudku, ktorým bol
F. D. uznaný za vinného zo spôsobenia dopravnej nehody, nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2021.
Týmto dňom bola definitívne ustálená jeho vina a tým, v občianskoprávnej rovine, jeho protiprávne
konanie, ako aj zavinenie. Z predmetného trestného rozsudku zároveň vyplýva príčinná súvislosť medzi

dopravnou nehodou spôsobenou F. D. (t.j. medzi jeho protiprávnym konaním) a zraneniami žalobkyne,
ktoré pri nehode utrpela a v nadväznosti, na ktoré zranenia si vytrpela bolesť, sťažilo sa jej uplatnenie
v spoločnosti a vznikli jej liečebné náklady (t.j. škodou na zdraví). Z obsahu spisu (č. l. 107) vyplýva,
že žalovaná bola, v súvislosti s trestnými rozhodnutiami, preukázateľne informovaná o tom, že trestnékonanie bolo definitívne skončené, a to (v poradí druhým rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
1To/82/2022-865) prostredníctvom uznesenia tunajšieho súdu o pokračovaní v konaní (č. l. 118 spisu).
Žalovanej bolo toto uznesenie doručené dňa 22.03.2023 (k rukám jej splnomocneného zástupcu). Dňom

nasledujúcim po 22.03.2023 tak odpadol (jediný) dôvod, pre ktorý žalovaná (v čase do podania žaloby)
odmietala žalobkyni poskytnúť uplatnenú náhradu škody. Do vyhlásenia rozsudku žalovaná neposkytla
žalobkyni žiadne plnenie. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti namietala, že žaloba bola podaná predčasne,
pretože ako poisťovateľ nemohla skončiť šetrenie škodovej udalosti bez preukázania zodpovednosti F.
D., súd prvej inštancie túto jej obranu vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v čase rozhodovania súdu v

tomto spore už bolo trestné konanie voči nemu právoplatne skončené. Súd prvej inštancie vyhodnotil
námietku premlčania žalovanej ako nedôvodnú, pretože vedomosť o škode spočívajúcej v bolestnom
žalobkyňa získala okamihom (dňom) ustálenia zdravotného stavu (rozsudok NS SR sp. zn. M Cdo
37/2000 pod R 68/2003). Ustálenie zdravotného stavu určuje lekár, preto ak bol v poradí druhý posudok
o bolestnom vypracovaný dňa 22.02.2019 (č.l. 10 spisu), k ustáleniu zdravotného stavu (pre účely
hodnotenie bolestného) došlo, resp. mohlo dôjsť najskôr v tento deň. Vedomosť o tom, kto za škodu

zodpovedá, však žalobkyňa nemohla po prvýkrát preukázateľne získať dňa 30.05.2018 (kedy bola
vypovedať na OR PZ Dolný Kubín ako svedok predmetnej dopravnej nehody), ako to tvrdí žalovaná. Na
základe obsahu zápisnice o jej výsluchu nemožno totiž prijať záver, že získala informáciu, že dopravnú
nehodu, pri ktorej bola zranená, spôsobil F. D., pretože to nikde v zápisnici nie je uvedené a zároveň
žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že si ohľadom dopravnej nehody vôbec nič nepamätá (č. l. 90 - 94

vyšetrovacieho spisu). Inak tomu bolo v prípade jej výsluchu zo dňa 12.09.2019, kedy bolo v zápisnici o
výsluchu uvedené, že bude vypočúvaná v trestnej veci obvineného F. D., stíhaného za prečin ublíženia
na zdraví za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Z tejto v poradí druhej zápisnice zároveň vyplýva,
že keď chodila na rehabilitácie, tak ju oslovil muž, ktorý jej povedal, že je F. D. a že to je on, kto
šoféroval štvorkolku (č. l. 75 až 89 spisu). Kedy žalobkyňa absolvovala rehabilitácie z dokazovania,

ani zo skutkových tvrdení strán sporu nevyplynulo, avšak z logiky veci (podľa názoru súdu) vyplýva,
že to muselo byť niekedy v bližšie neurčenom čase po operácii zranení, ktorých sa týka v poradí
druhý lekársky posudok o bolestnom (hospitalizácia od 12.12.2018 do 15.12.2018 - lekársky posudok
na č. l. 10 a zoznam ciest z č. l. 157 spisu). V zhode so žalovanou tak súd prvej inštancie ustálil
začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na bolestné na deň

23.02.2019. Premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňa 23.02.2019 však neuplynula 23.02.2021, ale až
09.05.2021, pretože v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 (t.j. 35 dní) a od 19.01.2021 do 28.02.2021
(t.j. 41 dní) neplynula, a to s poukazom na § 1 a § 8 písm. a) v spojení s čl. VI zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ak bola potom žaloba podaná na

súde dňa 21.04.2021, bola podaná včas. Nakoľko súd považoval nárok (na bolestné) za nepremlčaný,
zaoberal sa ďalšou námietkou žalovanej, a to, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi
dopravnou nehodou spôsobenou poistencom žalovanej a zraneniami žalobkyne, ktoré mali za následok
vznik bolestí a sťaženie jej uplatnenia v spoločnosti. Súd prvej inštancie túto námietku považuje za
nedôvodnú, pretože žalobkyňa so žalobou predložila prepúšťaciu správu, z ktorej vyplývajú jej zranenia,

ktorépodľatejtosprávymalavčasejejprivezeniaRZPnaARODolnýKubínbezprostrednepodopravnej
nehode. Tieto zranenia (pomliaždenie hrudníka, zlomeniny hrudných stavcov Th 7 až Th10, zlomenina
spodnice očnice, zlomenina kľúčnej kosti, viaceré povrchové poranenia hlavy, pomliaždenie pečene a
ďalšie) sa pritom prekrývajú s tými, ktoré sú uvedené vo výroku o vine F. D. v rozsudku tunajšieho
súdu č. k. 2T/17/2021-704 zo dňa 15.07.2021. Týmto spôsobom súd považuje existenciu príčinnej

súvislosti potrebnú pre vznik zodpovednosti F. D. za škodu, ktorú žalobkyňa uplatnila priamo voči jeho
poisťovateľovi, za dostatočne preukázanú.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že nárok žalobkyne je nepremlčaný a preukázaný je vznik
škody, ako aj škodca a príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a škodou, súd sa zaoberal

obranou žalovanej spočívajúcej v tom, že vznik škody si žalobkyňa spoluzavinila (popri F. D.) a žalovaná
by tak mala za svojho poistenca uhrádzať škodu len v pomere zodpovedajúcom zavineniu vodiča. Túto
námietku súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú. Z dokazovania totiž vyplynulo, že F. D. šoféroval
štvorkolku po predchádzajúcom požití alkoholu (v dobe nehody bola zistená jeho prítomnosť vo výške
1,15 až 1,27 g/kg), avšak žalobkyňa, ktorá nasadla za ním na štvorkolku (s tým, že sa vyslovene s

ním chcela na štvorkolke voziť), predchádzajúce požívanie alkoholu u F. D. videla, pretože alkohol pili
spolu (aj s ďalšími osobami) a alkohol pila aj samotná žalobkyňa (2 hodiny po dopravnej nehode mala
v krvi prítomnosť etanolu vo výške 1,95 g/kg, t.j. promile), Musela preto vedieť, že nasadá a chce si
nasadnúť za šoféra, ktorý nie je triezvy a vedela, že sama nie je triezva, nehovoriac o tom, že malamať pri jazde ochrannú prilbu (§ 5 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2023, podľa ktorého vodič motorového vozidla
kategórie Ps s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h-1 a vodič motorového vozidla

kategórie L a jeho spolujazdec sú tiež povinní počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú ochrannú
prilbu určenú pre motocyklistov; to neplatí pre vodiča vozidla vybaveného bezpečnostnou kabínou alebo
ochranným bezpečnostným rámom, ktoré je vybavené bezpečnostnými pásmi, a jeho spolujazdca).
To, že štvorkolka je vozidlom kategórie L vyplýva z čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových

vozidiel a štvorkoliek (Ú.v. EÚ L 60, 2.3.2013) v platnom znení, na ktorý článok ustanovenie § 5 ods.
1 zmieňovaného zákona priamo odkazuje. Súd prvej inštancie popri už uvádzaných ustanoveniach
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa zodpovednosti za škodu aplikoval aj ustanovenie § 415 tohto
zákonného predpisu a v nadväznosti na to aj jeho ustanovenie § 441. Súd prvej inštancie poukázal na
závery rozsudku NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 zo dňa 27.08.2014. Vychádzajúc z právnych názorov
uvedených vo vyššie citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu, ku ktorým sa súd prvej inštancie v tomto

spore priklonil, dospel k záveru, že žalobkyňa pred dopravnou nehodou nepostupovala tak, aby nedala
príčinu k vzniku škody na jej zdraví. Týmto spôsobom porušila svoju prevenčnú povinnosť, ktorá jej
vyplývala z § 415 Občianskeho zákonníka, teda konala protiprávne v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak by prevenčnú povinnosť dodržala, a to v prvom rade by nenasadla za opitého šoféra, v
druhom rade sama v opitom stave a v neposlednom rade by mala pri jazde ochrannú prilbu, ku škode na

jej zdraví nemuselo dôjsť, resp. rozsah škody by bol s vysokou pravdepodobnosťou menší. Žalobkyňa si
vzhľadomnajejvekvčasenehody(doplnoletostijejchýbalolen16mesiacov),muselabyťvedomátoho,
že F. D. nebol spôsobilý, vzhľadom na predchádzajúce spoločné popíjanie, bezpečne riadiť štvorkolku.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že by v jej prospech malo byť pričítané to, že nemala
skúsenosť s nadmerným požívaním alkoholu. V čase nehody totiž bola vo veku 16 rokov a takmer 8

mesiacov. Pre osoby v jej veku platí zákaz požívania alkoholických nápojov, ktorý zákaz je viac ako
všeobecne známy. Ak niekto poruší takýto zákaz, nemôže dôvodne očakávať, že bude následne jeho
konanie pod vplyvom alkoholu ospravedlnené, ale je tomu naopak. Žalobkyňa bola síce v čase vzniku
škody maloletá, ale mala vek blízky a nepochybne tak (s ohľadom na vek a plné duševné zdravie, nie
na požitý alkohol) bola schopná ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Súd prvej inštancie

uzavrel, že v prejednávanej veci to znamená, že za škodu na zdraví, ktorá bola spôsobená žalobkyni
zodpovedá nielen F. D., ale aj žalobkyňa spolu so svojím otcom. Z uvedeného dôvodu by mali znášať
škodu pomerne a keďže súd nezistil žiadne také dôvody, pre ktoré by mal byť pomer určený iným
spôsobom ako rovným dielom, súd náhradu škody, na ktorú vznikol žalobkyni nárok znížil o polovicu, t.j.
spoluzavinenie žalobkyne (vrátane jej otca) ustálil na 50%.

4. Súd prvej inštancie dospejúc k záveru o spoluzavinení žalobkyne na vzniknutej a žalobou uplatnenej
škode sa zaoberal obranou žalovanej týkajúcej sa výšky žalovaného nároku. Žalovaná na prvom
mieste namietala, že žalobkyňa vykonala nesprávny výpočet výšky bolestného, keď násobkom súčtu
bodov vyplývajúceho z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 22.06.2018 (835 bodov) a hodnotou

jedného bodu ustanovenou na rok 2018 (opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S05091-2018-OL)
na 19,08 eur je (po zaokrúhlení) suma 15.932,- eur, a nie teda suma 15.934,- eur uplatnená žalobou.
Túto námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú. Na druhom mieste žalovaná namietala, že pokiaľ ide o
výšku SSU, konkrétne o lekárskym posudkom priznaných 100 bodov za postkomočný syndróm (položka
č. 252), toto hodnotenie vykonal chirurg, avšak podľa názoru žalovanej túto položku mohol hodnotiť

len neurológ, neurochirurg, psychiater alebo psychológ. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú,
resp. tejto obrane súd nepriznal žiadnu relevanciu, pretože žalobkyňa na hodnotenie tejto položky
predložila lekársky posudok, teda dôkaz, ktorý má odborný charakter. Žalovaná popierala správnosť
tohto odborného dôkazu, avšak toto popretie nepodoprela žiadnym, nie to ešte odborným dôkazom,
ktorý jediný by mohol vyvrátiť nesprávnosť časti lekárskeho posudku. Okrem toho samotná skutočnosť,

že ak by aj ohodnotenie nevykonal lekár z príslušného odboru ešte sama o sebe nepredstavuje dôvod,
pre ktorý by toto ohodnotenie bolo nesprávne a nebolo by možné zaň priznať SSU, keďže postkomočný
syndróm bol u žalobkyne zistený (uvádza sa v lekárskej správe - náleze na č. l. 18 spisu). Zhrnúc
doteraz uvedené, súd v súvislosti s touto námietkou nezistil dôvod, pre ktorý by mal žalobu v časti
nároku na SSU vzťahujúcej sa k 100 bodov za položku č. 252 (postkomočný syndróm) zamietnuť. Preto

žalobe (aj) v tejto časti vyhovel. Napokon pokiaľ žalovaná, vo vzťahu k istine namietala, že žalobkyňa
nepreukázala cestovné náklady v sume 120,- eur, ktorých zoznam predložila na pojednávaní, súd
túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú. Súd nespochybňuje, že žalobkyňa po nehode mohla vykonať
cesty do Univerzitnej nemocnice v Martine, avšak pre priznanie cestovného bolo potrebné žalobkyňouuvádzané dôvody jednotlivých ciest preukázať dôkazmi, akými mohli byť napríklad lekárske správy/
nálezy, z ktorých by dôvod cesty, a to v konkrétny deň, vyplýval. Bez preukázania dôvodu cesty
(kontrola, vyšetrenie a podobne), nárok na náhradu tejto škody žalobkyni priznať nebolo možné, pretože

na záver o zodpovednosti za škodu bolo potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi vykonaným
jazdami (vynaloženými cestovnými nákladmi, resp. škodou) a dopravnou nehodou. Nehovoriac o tom,
že v prípade vykonania ciest osobným motorovým vozidlom bolo potrebné preukázať akým vozidlom
a s akou spotrebou boli cesty vykonané. Z dôvodu nepreukázania nároku súd dospel k záveru, že
žaloba je v tejto časti nedôvodná. Žalovaná napokon namietala, že žalobkyňa nesprávne stanovila

hodnotu jedného bodu relevantnú pre určenie výšky náhrady škody na zdraví spočívajúcej v sťažení jej
spoločenského uplatnenia, keď ju stanovila vo výške 20,26 eur, teda vo výške platnej pre rok 2019 a
nie pre rok 2018, hoci žalobkyňa utrpela škodu na zdraví dňa 22.04.2018. Žalovaná v tejto súvislosti
poukázala na názor publikovaný v odbornej literatúre, podľa ktorého nároky (náhrada za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia) sa viažu k dátumu škodovej udalosti a nie k dátumu prejavenia
ich následkov. Taktiež poukázala na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., z ktorého plynie, že na

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z., sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 19/2011 z
25.10.2012. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovanej týkajúcu sa určenia výšky jedného bodu
za SSU za dôvodnú. Pokiaľ potom súd dospel k názoru, že rozsah bodov, ktorý bol určený lekárskym

posudkom zo dňa 22.11.2019 vo výške 570 bodov bol určený správne (resp. žalovaná správnosť tohto
rozsahu čo do položky č. 252 nevyvrátila, čo bolo vzhľadom na potrebu odborného posúdenia spornej
otázky žiadúce), výška SSU predstavuje násobok 570 bodov a výšky 19,08 eur ustanovenej na rok
2018 opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S05091-2018-OL a ide tak (po zaokrúhlení) o sumu
10.876,- eur. Pokiaľ potom žalobkyňa žiadala priznať SSU vo výške 11.549,- eur, v časti o zaplatenie

673,- eur, je žaloba nedôvodná. Súd prvej inštancie ako nedôvodne uplatňované nároky určil vo vzťahu
k sumám 2,- eurá, 120,- eur a 673,- eur, čo spolu predstavuje 795,- eur. Dôvodne uplatňované nároky
potom predstavujú 30.865,- eur (31.660,- eur mínus 795,- eur), ktoré zahŕňajú aj škodu spočívajúcu
v nákladoch, ktoré žalobkyňa preukázateľne vynaložila z titulu úhrady lekárskeho posudku, ktorú časť
škody žalovaná ani v spore nenamietala. Keďže súd dospel k záveru o tom, že žalobkyňa a škodca a

poistenec žalovanej F. D., znášajú škodu v rovnakom pomere, t.j. v každý v rozsahu 50%, súd žalovanú
zaviazal, aby žalobkyni zaplatila polovicu zo sumy 30.865,- eur, čo je 15.432,50 eur, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj 5% ročný úrok z omeškania súd
počítaný od 07.04.2023 až do zaplatenia sumy 15.432,50 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
255 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 257 CSP, podľa

ktorého súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože čiastočný neúspech žalobkyne sa (až
na nepatrnú sumu) odvíjal výlučne od posúdenie miery zavinenia žalobkyne na vzniknutej škode, t.j.
závisel na voľnej úvahe súdu.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa sa nestotožnila s výškou
jej spoluzavinenia v rozsahu 50%, ktorá je rovnaká ako zodpovednosť vodiča štvorkolky F. D.. Za
podstatné označila, že šoférom bol práve F. D., ktorý mal v tom čase nehody 26 rokov a bol držiteľom
vodičského preukazu. Zodpovednosť za vznik dopravnej nehody bola riadne preukázaná v trestnom

konaní, pričom za túto škodu zodpovedá F. D., poistený u žalovanej, čo potvrdil aj prvoinštančný súd v
bodoch 45. - 47. rozsudku. F. D., ako šofér, bol zodpovedný za riadenie štvorkolky, a teda aj za jazdu na
štvorkolke.DopravnánehodabolaspôsobenáF.D.,niežalobkyňou.Rovnakéspoluzavineniežalobkyne,
ako pasívnej spolujazdkyne, so šoférom štvorkolky, ktorý ju ovládal a zodpovedal za spôsob jazdy, je
v rozpore s princípmi elementárnej logiky. Žalobkyňa nepopiera svoju spoluzodpovednosť za zavinenie

z dôvodu požitia alkoholických látok, avšak táto spoluzodpovednosť rozhodne nemôže byť v rovnakom
rozsahu ako u vodiča. Uvedenú argumentáciu podporuje aj skutočnosť, že žalobkyni bola dve hodiny po
dopravnej nehode nameraná prítomnosť etanolu v krvi vo výške 1,95 g/kg, t.j. jedno promile, pričom v
čase dopravnej nehody išlo o prítomnosť etanolu v krvi vo výške 2,45 g/kg. Z uvedeného je zrejmé, že pri
takomto množstve prítomnosti etanolu v krvi vnímanie a vyhodnocovanie reality boli u žalobkyni značne

ovplyvnené a vzhľadom na vek a stav opitosti, si nevedela a ani nemohla uvedomiť následky svojho
konania. Žalobkyňa mala v čase dopravnej nehody len 16 rokov, čo je vek, v ktorom si neuvedomuje
následky svojho konania ako dospelá osoba a to viac, ak bola pod značným vplyvom alkoholu. Rovnako
je potrebné podotknúť, že v danom stave si nemusela ani uvedomiť opitosť F. D., obzvlášť, ak bolasama pod vplyvom alkoholu. Konanie žalobkyne, či už pri požívaní alkoholických látok, ako aj jazde na
štvorkolke bolo do značnej miery ovplyvnené aj správaním F. D., ktorý ju v jej správaní podporoval a do
určitej miery tento jej stav zneužil. Zo strany súdu nie je prípustná argumentácia, že žalobkyňa požívala

alkohol ako dospelá osoba, a preto by mala byť tak aj posudzovaná jej spoluzodpovednosť. Osoby v
tomto veku ešte len prichádzajú na to, aké má alkohol účinky a často si neuvedomujú, že prekročili
mieru, ktorú ich organizmus dokáže zvládnuť. K argumentácii súdu ohľadom toho, že žalobkyňa mala
mať počas jazdy ochrannú prilbu, uvádzame nasledovne. Žalobkyňa nebola vlastníkom štvorkolky, teda
nemala ani povinnosť byť vlastníkom osobitnej ochrannej prilby. Povinnosť vlastniť, resp. zabezpečiť

ochrannú prilbu pre spolujazdca mal práve vlastník a zároveň šofér štvorkolky. Ochranná prilba však
žalobkyni ponúknutá nebola, a preto uvedená situácia nemôže byť na jej ťarchu. Ďalej žalobkyňa
namietala,že vjejprípadesúodlišnéokolnosti,akopri rozhodnutíNajvyššiehosúduzodňa27.08.2014,
sp. zn. 2MCdo/9/2023, predmetom ktorého bolo spoluzavinenie navrhovateľa, avšak okolnosti, za
ktorých došlo k dopravnej nehode sa podstatne odlišujú. V uvedenom konaní si navrhovateľ, poškodený,
ktorý bol už zjavne plnoletý, situáciu pred nehodou plne uvedomoval. Naproti tomu, žalobkyňa si na

okolnosti dopravnej nehody, ako ani situáciu tesne pred nehodou nepamätá. Namietala, že neporušila
žiadnu zo zákonných povinností vo vzťahu k jazde na štvorkolke ako spolujazdec pod vplyvom alkoholu,
nakoľko zákon to vyslovene nezakazuje. Preto skutočnosť, že ako spolujazdec na štvorkolke bola pod
vplyvom alkoholu, jej nemôže byť dávaná za vinu. Žalobkyňa vyjadrila právny názor, že maloletá, ale
ani žiadna iná osoba predsa nemôže byť zodpovedná za správanie akejkoľvek inej dospelej osoby a už

vôbec jej to nemôže byť pripísané ako vlastné zavinenie. Uvedená argumentácia súdu nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a navyše je v rozpore so závermi trestného konania, v ktorom bolo ustálené, že
spoluzavinenie žalobkyne je v rozsahu najviac 20 – 30 %.

6. Žalobkyňa ďalej namietala, že škoda na zdraví sa určuje lekárskym, resp. znaleckým posudkom

vyhotoveným v súlade s platnými právnymi predpismi, a to až po ustálení zdravotného stavu. Pri sťažení
spoločenského uplatnenia je to obvykle možné až po jednom roku od poškodenia zdravia, teda od
momentu vzniku škody (§8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.). Podľa žalobkyne nie je možné, aby sa
poškodený dozvedel pred týmto okamihom o rozsahu škody na zdraví. Nárok síce môže vzniknúť
momentom dopravnej nehody, ale jeho určenie vznikne momentom, kedy je možné objektívne tvrdiť,

kto za danú škodu zodpovedá a súčasne momentom určenia škody, teda ustálením zdravotného stavu.
Trvala na tom, že výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019 za jeden bod
je 20,26 €. Ďalej žalobkyňa namietala nepriznanie úrokov z omeškania. Uviedla, e žalovaná mohla
mať vedomosť o zodpovednosti svojho poisteného už momentom podania obžaloby, t.j. 03.03.2021,

najneskôr však dňa 15.07.2021 rozhodnutím trestného súdu. Mala za to, že nesprávnosť záverov súdu
prvej inštancie spočíva aj v tom, že ak by trestné konanie prebiehalo 15 rokov, napr. z dôvodu obštrukcií
obžalovaného, žalobkyňa by nemala nárok na úroky z omeškania po celý čas, aj keď by bola vina
škodcu preukázaná už v podanej obžalobe a sporné by bolo len posúdenie trestu. Žalobkyňa záverom
namietala nepriznanie náhrady cestovných nákladov, s poukazom na skutočnosť, že žalovaná uvedené

rozporovala až v záverečnej reči, pričom išlo o novú skutočnosť, ktorá predtým nebola namietaná.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Žalovaná nesúhlasila s argumentami žalobkyne týkajúcimi sa jej nespoluzodpovednosti -
nespoluzavinenianainkriminovanejdopravnejnehode.Žalovanávyjadrila domnienku,žeňouuvádzané

argumenty, ktorá ona vykresľuje ako poľahčujúce okolnosti, pôsobia práve priťažujúco pre žalobkyňu
a preto navrhovala, aby súd ustálil mieru spoluzavinenia žalobkyne na dopravnej nehode viac ako
v rozsahu 50%. Skutočnosť, že zákon o cestnej premávke výslovne nezakazuje spolujazdcovi na
štvorkolke jazdiť pod vplyvom alkoholu určite nie je možné zjednodušene vykladať tak, ako to predviedla
žalobkyňa a to, že jazda pod vplyvom alkoholu na štvorkolke jej nemôže byť kladená za vinu. Žalovaná

mala za to, že s prihliadnutím na vek žalobkyne v čase dopravnej nehody je podľa názoru žalovanej
možné predpokladať, že u nej boli dostatočne, primerane vyvinuté rozumové a vôľové schopnosti na
to, aby vedela ovládnuť svoje konanie a aby vedela posúdiť následky svojho konania. Žalovaná sa
nestotožnila s argumentáciou žalobkyne ohľadne výšky bodového ohodnotenia (sumy) a v tejto časti jej
odvolania, považuje rozhodnutie súdu ohľadom hodnoty výšky jedného bodu za zákonné a spravodlivé.

Ďalej k cestovným nákladom uviedla, že výhrady žalobkyne sú nedôvodné. Žalobkyňa opakovane
nachádza pochybenia v konaní súdu a žalovanej a svoje vlastné konanie v súvislosti s preukázaním
predmetného nároku relativizuje. Z obsahu textu žaloby žalobkyne zo dňa 21.04.2021, konkrétne
bodu III., nevyplýva, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu cestovných nákladov, preto jepochopiteľné, že sa žalovaná k predmetnému nároku nevyjadrila, ale všetky ostatné nároky, uvedené
v žalobe a žalobou uplatnené žalovaná rozporovala a vyjadrovala sa k nim. Rovnako ani z obsahu
textu vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovanej zo dňa 16.03.2023 nevyplýva, že si voči žalovanej

uplatňuje nárok na náhradu cestovných nákladov. Žalobkyňa až na pojednávaní dňa 25.05.2023 tzv.
krátkou cestou predložila súdu a právnemu zástupcovi žalovanej prehľad ciest, ktorý mal slúžiť ako
dôkaz na preukázanie nároku žalobkyne na cestovné v sume 120,00 €. Právny zástupca žalovanej na
pojednávaní dňa 25.05.2023 k predbežnému právnemu posúdeniu súdu uviedol (viď bod 16 rozsudku
súdu) a reagoval na prehľad ciest predložených žalobkyňou v tom zmysle, že sa jedná len o rukou

vypracovaný prehľad jázd bez toho, aby žalobkyňa predložila technický preukaz vozidla, ktorým sa mali
tieto jazdy uskutočniť, v dôsledku čoho nie je známa ani spotreba tohto vozidla. Vyjadrenie právneho
zástupcužalovanejniejemožnévykladaťvinomzmysleakovtom,žespochybnil,rozporovalpredložený
prehľad ciest, čo akcentoval aj vo svojej záverečnej reči, kde v súlade s § 182 CSP zhrnul svoje návrhy,
vyjadril sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Bolo chybou žalobkyne, že až na pojednávaní dňa
25.05.2023predložilasúdupredmetnýprehľadciest,navyšetaký,ktorýnebolomožnépreskúmať,keďže

absentovalipodpornélistiny(dôkazy),akonapríkladtechnickýpreukazmotorovéhovozidla,ktorýmmala
žalobkyňa uskutočňovať cesty, z ktorého by vyplývala spotreba motorového vozidla alebo lekárske
správy, z ktorých by vyplýval dôvod cesty žalobkyne v daný deň.

8. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej v celom rozsahu zotrvala na svojich

predchádzajúcich, či už písomných alebo ústnych vyjadreniach prezentovaných v konaní na súde
prvej inštancie a v odvolaní zo dňa 07.07.2023. Žalobkyňa poukázala na to, že nepopiera svoju
spoluzodpovednosť za zavinenie z dôvodu požitia alkoholických látok, avšak táto spoluzodpovednosť
rozhodne nemôže byť v rovnakom rozsahu ako u vodiča. Žalobkyňa bola pasívna spolujazdkyňa,
teda nemala možnosť ovplyvňovať rýchlosť a spôsob jazdy vodiča. K nároku na náhradu cestovných

nákladov žalobkyňa uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.05.2023 je zrejmé, že žalovaná
rozporovala nárok na cestovné náklady v súvislosti s tým, že nebol predložený technický preukaz až v
rámci záverečnej reči, pričom išlo o novú skutočnosť, ktorá nebola predtým namietaná.

9. Žalovaná v písomnej duplike k replike žalobkyne poukázala na svoje predchádzajúce písomné

podania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutý výrok II a III. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie s poukazom na nasledovné.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že bola daná
zodpovednosť vodiča štvorkolky na podklade trestných rozsudkov, súčasne pasívna vecná legitimácia
žalovanej, pričom nárok žalobkyne nebol premlčaný. Vzhľadom na vek a požitie alkoholických nápojov,

nepoužitie prilby dospel súd prvej inštancie k záveru, že spoluzodpovednou je aj žalobkyňa, a to
v rozsahu 50%.

12.Odvolacísúdsastotožnilsnázoromsúduprvejinštancie,žejedanáajspoluzodpovednosťžalovanej
na vzniknutej škode, keď pod vplyvom alkoholu nastúpila na štvorkolku, ktorú viedol vodič pod vplyvom

alkoholu, ktorý následne spôsobil dopravnú nehodu. Odvolací súd je toho názoru, že možno na vec
aplikovať aj súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vo svojom rozsudku súd
prvej inštancie označil. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že
žalobkyňa je spoluzodpovednou v rozsahu 50%. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa bola osobou
neplnoletou, čiže mladšou ako 18 rokov veku. Pri posudzovaní konania takejto osoby sa vždy vychádza

v rámci práva, že takáto osoba ešte nie je plne právne spôsobilá a konanie takejto osoby je potrebné
vyhodnocovať vždy individuálne. Rovnako tak tomu býva aj v rámci trestného konania. Podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno dať na roveň konanie 26 ročného dospelého muža a osoby mladšej ako 17
rokov. Tu je zásadný rozdiel oproti situácii, ktorá bola posudzovaná v súdom prvej inštancie označených
rozhodnutiach. V uvedených rozhodnutiach išlo o osoby plnoleté. Je všeobecne známe, že osoby vo

veku 15 až 17 rokov často konajú impulzívne a nepremyslene, a to aj v triezvom stave. Zhodnotiť vek
16 rokov ako vek dostatočnej vyspelosti pre posúdenie všetkých následkov konania nebol správny.
Osoby vo veku pod 18 rokov často s cieľom zaujať spoločnosť vykonávajú pochabé a nepremyslené
činy, s cieľom zdôrazniť svoju takmer dospelosť. Preto aj trestný zákon nahliada na uvedené osobypri trestných činoch rozdielne od plnoletých páchateľov. Tu odvolací súd upriamuje pozornosť súdu
prvej inštancie na to, že plnoletá osoba ako vodič (s patričným oprávnením viesť motorové vozidlá)
je primárne zodpovedná za vedenie motorového vozidla (štvorkolky), pričom jeho zodpovednosť musí

byť vždy vyššia ako zodpovednosť neplnoletého spolujazdca, ktorý patričným oprávnením na vedenie
motorového vozidla nedisponuje a teda nevie presne vyhodnotiť schopnosti a možnosti vodiča pod
vplyvom alkoholu. Bez ohľadu, že žalobkyňa chcela ísť na štvorkolke bolo na uvážení vodiča vozidla,
či osobu tak výrazne pod vplyvom alkoholu na túto štvorkolku vezme, a to bez prilby. Odvolací súd
ďalej zdôrazňuje, že je rozdiel aj v tom, že išlo o štvorkolku a nie bežné motorové vozidlo (s karosériou,

bezpečnostnými nárazníkovými zónami), ktoré je podstatne bezpečnejšie. Rovnako tak bolo potrebné
vyhodnotiť aj čas jazdy, ku ktorej došlo o 00:10 (v noci), vyhodnotiť terén (trávna lúka), nedostatočné
osvetlenie. Podľa názoru odvolacieho súdu nepoužitie prilby v tomto prípade nemožno klásť za vinu
žalobkyni, ale vodičovi štvorkolky pre účely posúdenia spoluzodpovednosti pri náhrade vzniknutej škody.
Vodič štvorkolky mal odmietnuť viezť žalobkyňu bez prilby a vo svojej podstate aj vzhľadom na stav
jej opitosti a neplnoletosti, zvlášť ak s tým jej otec nesúhlasil. Skutočnosť, keď otcovi tretie osoby

znemožnili, aby zabránil žalobkyni nasadnúť na štvorkolku, nemožno posúdiť, ako jeho zodpovednosť,
alebo zodpovednosť žalobkyne, ale spoluzodpovednosť týchto osôb za konanie vodiča štvorkolky,
nakoľko vo svojej podstate napomáhali trestnému činu vodiča štvorkolky, proti vôli zákonného zástupcu
žalobkyne. Odvolací súd konštatuje, že záver o maximálnej spoluzodpovednosti žalobkyne v rozsahu
najviac 20% až 30% sa javí ako správny s tým, že vhodnejšia sa javí spodná hranica spoluzodpovednosti

s prihliadnutím na vek a dôsledky škodovej udalosti pre žalobkyňu.

13. Odvolací súd ďalej vyhodnotil ako dôvodné aj odvolacie námietky týkajúce sa úrokov z omeškania.
Odvolací súd má za to, že sa možno stotožniť so záverom, že najneskôr právoplatným uznaním viny
vodiča štvorkolky došlo k okolnostiam, po ktorých mohla žalovaná plniť, ak tak dobrovoľne neurobila,

dostala sa do omeškania. Tu však odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že je potrebné
vyriešiť otázku, či bolo nevyhnutné prerušovať civilné sporové konanie, resp. bolo možné prijať záver
o zodpovednosti vodiča štvorkolky aj v civilnom konaní. V prípade kladného zodpovedania uvedenej
otázky, by prípadný nárok na úrok z omeškania bolo možné priznať aj od iného dátumu. Ďalej odvolací
súd má za to, že pokiaľ žalovaná rozporovala nárok na náhradu 120,- eur až v záverečnej reči, tak bez

ďalšieho nemal súd prvej inštancie na to prihliadať, nakoľko takýto prostriedok procesnej obrany bol
uplatnený neskoro.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý nesprávne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku II a III. podľa § 389 ods. 1 písm. c), CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odvolaním
nenapadnutý výrok I. ponechal nedotknutý. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude v súčinnosti so sporovými stranami, nanovo posúdiť
mieru zavinenia žalobkyne v naznačenom smere, posúdiť úroky z omeškania, ako aj náklady na dopravu

v sume 120,- Eur, ako sa vysporiadať aj ostatnými námietkami žalobkyne vznesenými k jeho záverom.
Po doplnení dokazovania a ustálení skutkového stavu súd prvej inštancie nanovo vo veci rozhodne.

15. Súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).