Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-6C/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421200506
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5421200506.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX XX C. D., E. XXXX/XX, zastúpená spoločnosťou Beňo & partners advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Nám. Sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti žalovanej:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom 811 05 Bratislava, Štefánikova 17,
IČO: 31 595 545, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom 974
01 Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, o zaplatenie sumy 31.660,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 24.788,- eur s 5% úrokom
z omeškania ročne od 07. 04. 2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 43%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.04.2021, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 31.660,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby.

2/ Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22.04.2018 okolo 00:10 hod. v obci F., okres C. D. bola účastníčkou
dopravnej nehody, ktorá bola spôsobená v dôsledku nedbalého konania G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXX, XXX XX I. (v ďalšom texte len ako „G. D.“). Ten v danom čase, po predchádzajúcom
požití alkoholických nápojov, riadil viacúčelovú štvorkolku, zn. B. B., EČV: J. XXX K. (ďalej ako „vozidlo“),
pričom jeho spolujazdkyňou bola práve žalobkyňa. Z dôvodu nesprávneho spôsobu jazdy a vyššie
spomenutého požitia alkoholických nápojov, stratil G. D. kontrolu nad vedením vozidla, čo viedlo
k jeho nárazu do štrkového násypu. V dôsledku tohto nárazu došlo k viacnásobnému prevráteniu

vozidla, čo malo za následok vymrštenie oboch osôb z vozidla. Žalobkyňa pri náraze utrpela viacero
poranení uvedených v lekárskej správe a súvisiacej dokumentácii. Svojím konaním G. D. porušil viaceré
ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ako „zákon o cestnej premávke“), predovšetkým ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d). Uznesením
povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície C. D. zo
dňa 25.07.2019 pod ČVS: L./X-XXX-XX-XXXX, bolo v danej veci začaté trestné stíhanie pre prečin
Ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (t. j. závažnejším spôsobom

konania, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, porušením dôležitej povinnosti
uloženej podľa zákona) a pre prečin Ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1)
Trestného zákona, pričom na základe predmetného bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, a
to G. D.. Na podklade obžaloby podanej voči obvinenému G. D. Okresnou prokuratúrou C. D. zo dňa03.03.2021, číslo: J. XXX/XX/XXXX-XX je v súčasnosti vo veci vedené súdne konanie na Okresnom
súde Dolný Kubín, pod sp. zn. 2T/17/2021. V dôsledku predmetnej dopravnej nehody, ktorú na podklade
doteraz vykonaného dokazovania zavinil G. D., utrpela žalobkyňa ťažkú ujmu na zdraví. Ako to vyplýva z

lekárskych posudkov o bolestnom vypracovaných dňa 22.06.2018 a 22.02.2019 M. J. J. a M. J. N., J., pri
tejto dopravnej nehode žalovaná utrpela zlomeninu hrudného stavca s kompresiou, zlomeninu kĺbového
výbežku, vnútrolebečné krvácanie, úrazový šok, zlomeninu tŕňového výbežku, zlomeninu jarmovej
kosti, pomliaždenie pečene a nadobličky vpravo, zlomeninu spodiny očnice vpravo, zlomeninu kľúčnej
kosti vpravo, zlomeninu kondylu záhlavovej kosti, pomliaždenie pľúc, pneumothorax vľavo, zlomeninu

nosovej priehradky, zlomeninu nosových kostí, vykĺbenie medzi 4. a 5. krčným stavcom, extrekciu
osteosyntetického materiálu (bližšie v lekárskom posudku). Spôsobené vážne zranenia žalobkyne si
vyžiadali lekárske ošetrenia a aj následne operačné zákroky, čo vyplýva aj z lekárskeho posudku o
bolestnom zo dňa 22.06.2018. Následne bol M. O. M. vyhotovený posudok, týkajúci sa hodnotenia
sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 22.11.2019. Ako to vyplýva z predmetného posudku,
žalobkyňa do dnešného dňa trpí nasledujúcimi diagnózami: postkomočný syndróm, poškodenie tváre

jazvami, funkčnými poruchami vzbudzujúce súcit, poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice
ľahkého stupňa, poúrazové obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice, obmedzenie pohyblivosti v pravom
ramennom kĺbe, plošné jazvy po operáciách následkom úrazu (bližšie v predmetnom posudku). Z vyššie
uvedeného vyplýva, že poškodenie zdravia žalobkyne bolo preukázané na základe lekárskych posudkov
o bolestnom zo dňa 22.06.2018 a 22.02.2019 a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia

posudkom zo dňa 22.11.2019. Predmetnými posudkami bolo bolestné ohodnotené na 1045 bodov a
sťaženie spoločenského uplatnenia na 570 bodov, žalobkyni bolo teda priznaných celkovo 1615 bodov.
Výška hodnoty bodu za rok 2018 bola Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR ustanovená na 19,08
€, za rok 2019 táto suma predstavovala 20,26 €. Žalobkyňa si prostredníctvom spoločnosti K., O.,
O. O.: O. XXXX/XX, XXX XX B., F.: XX XXX XXX G. I. L. H. L. O. B. F., L.: O., I. P. XXXXXX/X

(ďalej ako „K., O.“), uplatnila u žalovanej listom zo dňa 02.12.2019 nárok na odškodnenie za škodu
na zdraví v celkovej výške 31.660,- €, ktorá pozostávala z: 1. náhrada škody za bolestné, v počte 835
bodov x 19,08 € vo výške 15.934,- €, 2. náhrada škody za bolestné 2, v počte 210 bodov x 19,08
€ vo výške 4.007,- €, 3. náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, v počte 570 bodov x
20,26 € vo výške 11.549,- €, 4. náhrada škody za liečenie – celkové náklady na odborné vyšetrenie

+ poplatok za lekársky posudok v celkovej výške 50,- €, a to s poukazom na lekársky posudok o
bolestnom, lekárske správy a pokladničný doklad za vystavenie lekárskeho posudku. Žalovaná listom
zo dňa 09.06.2020 zaslala spoločnosti K., O. vyjadrenie k uplatneniu nároku na odškodnenie za škodu
na zdraví, v ktorom uviedla, že na poskytnutie preddavku poškodenému, teda žalobkyni, je potrebné,
aby jej bolo doručené konečné rozhodnutie príslušných orgánov o vine, či spoluvine poisteného. Takéto

stanoviskoboloprostredníctvome-mailovejkomunikáciedoručenéO.K.,O.ajpotom,akobolažalovanej
zo strany tejto spoločnosti doručená obžaloba zo dňa 03.03.2021, a z ktorej vyplýva, že obvineným v
danomkonaníjeG.D..Podľa§4ods.2písm.d)zákonaocestnejpremávke:„Vodičnesmieviesťvozidlo
v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte
môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom

a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným
motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo
alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu
pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej
osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.“ Žalobkyňa je osoba, ktorej

bolo v dôsledku dopravnej nehody ublížené na zdraví, resp. spôsobené poškodenie zdravia. Žalobkyňa
teda vystupuje v roli poškodenej, a preto v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je aktívne
vecne legitimovanou na podanie tejto žaloby. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je
poškodený,tedažalobkyňa,oprávnenápožadovaťnáhraduškodypriamoodpoisťovateľa,t.j.žalovanej,
ktorá je pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní. Žalobkyňa v žalobe poukázala (a aj citovala)

ustanovenie § 427 a § 444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 381/2001“) a § 4 ods. 1 a
§ 5 ods. 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004“)3/ Popri žalobe žalobkyňa súdu zároveň doručila návrh na prerušenie konania, a to až do skončenia
trestného konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/17/2021, ktorý odôvodnila
tým, že toto konanie sa vedie voči G. D. pre prečin Ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a)

Trestnéhozákona,atovsúvislostisdopravnounehodou,nazáklade ktorejsiuplatňuježalovanénároky.

4/ Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zo žaloby a k nej priložených príloh plynie, že žalobkyňa
sa voči žalovanej domáha priznania náhrady škody za bolestné vo výške 15.934,- €; náhrady škody za
bolestné 2 vo výške 4.007,- €; náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.549,-

€; náhrady škody za liečenie vo výške 50,- €; a to v súvislosti s konaním G. D., ktorý dňa 22.04.2018
okolo 00.10 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, riadil viacúčelovú štvorkolku zn.
B. B., EČV: J. (ďalej len ako „vozidlo“), pričom z dôvodu nesprávneho spôsobu jazdy, stratil kontrolu
nad vedením vozidla, čo viedlo k jeho nárazu do štrkového násypu. V dôsledku tohto nárazu došlo
k viacnásobnému prevráteniu vozidla, čo malo za následok vymrštenie G. D. a žalobkyne z vozidla.
Žalobkyňa mala pri predmetnom náraze utrpieť viacero poranení, ktoré majú vyplývať z predložených

posudkov. Žalovaná nepopiera, že dňa 22.04.2018 došlo k dopravnej nehode v dôsledku, ktorej došlo k
poškodeniu zdravia žalobkyne, pričom ale podotýka, že žalobkyňa žalobou a k nej pripojenými prílohami
nepreukázala, že vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bolo v čase vzniku dopravnej
nehody poistené u žalovanej ako poisťovateľa. Žalovaná, ale popiera istinu v celom žalobou uplatnenom
rozsahu, pričom uvádza nasledovné dôvody. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaná oznamuje,

že k dnešnému dňu zo žalovanej istiny, ktorá je predmetom tohto sporu, neposkytla žalobkyni ani
len časť, a to z dôvodu, že žalovaná ešte neskončila šetrenie potrebné na zistenie rozsahu svojej
povinnosti poskytnúť poistné plnenie v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 22.04.2018, pri ktorej
došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne. Žalobkyni do dnešného dňa nevznikol nárok na vyplatenie
poistného plnenia, a to s poukazom na § 15 ods. 7 zákona č. 381/2001. To, že prešetrovanie poistnej

udalosti nebolo do dnešného dňa skončené, nezapríčinila nečinnosť žalovanej alebo jej nezáujem o
skončenie tohto prešetrovania, ale rešpektovanie prezumpcie neviny G. D., o čom bola žalobkyňa zo
strany žalovanej niekoľkokrát informovaná. Žalovaná nemôže ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti
bez preukázania zodpovednosti konkrétnej osoby za vzniknutú škodu, ktorá zodpovednosť bude
nespochybniteľne preukázaná alebo vyvrátená až právoplatným a vykonateľným rozhodnutím vo veci

vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/17/2021. S poukazom na vyššie uvedené je
žaloba nedôvodná a predčasne podaná. Žalovaná má za to, že voči nej ako poisťovateľovi nie je možné
úspešne uplatniť nárok prostredníctvom žaloby na príslušnom súde bez toho, aby skončila šetrenie
potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, k čomu do dnešného dňa
nedošlo. Žaloba, ktorá predchádza skončeniu vyšetrenia poistnej udalosti, je podľa názoru žalovanej

predčasne podaná a súd by ju mal zamietnuť, inak by si prisvojil právo vyšetriť poistnú udalosť priamo
v súdnom konaní, vrátane splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia zo strany poisteného,
čo zjavne nie je jeho úlohou. Žalovaná je preto názoru, že súd ako orgán verejnej moci nemôže
nahradzovať výkon práv a povinností účastníkov právneho vzťahu, ktoré im plynú zo zmluvy alebo zo
zákonaajehoúlohouvsporovomkonaníjevýlučneposúdiťoprávnenosťuplatnenéhonárokuaprípadne

zaviazať účastníka na splnenie jeho povinnosti. V nadväznosti na uvedené, žalovaný poukazuje aj
na názor uverejnený v odbornej literatúre J., M., Q., M. J. G., J. : R. S. B., XXXX, XX -XXX O..
Pokiaľ by v rámci konania bolo nespochybniteľne preukázané zavinenie poisteného G. D., žalovaná
vo vzťahu k uplatnenému nároku v časti náhrady škody za bolestné vo výške 15.934,00 eur a v časti
náhrady škody za bolestné vo výške 4.007,00 eur vznáša námietku premlčania uplatneného nároku,

a to s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty závisí od nadobudnutia vedomosti oprávneného subjektu o zákonom
predpokladaných skutočnostiach, a to konkrétne o škode a o osobe, ktorá za túto škodu zodpovedá.
V uvedenom prípade je oprávneným subjektom žalobkyňa a práve na jej osobu je viazaná požiadavka
zákonodarcu, aby nadobudla vedomosť o definovaných skutočnostiach. Pokiaľ ide o vedomosť o škode,

vychádzajúc z predpokladu, že pri bodovom hodnotení bolesti sa vychádza z akútnej fázy bolesti
(vyplýva z § 9 ods. 1, druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z.) má žalovaná za to, že k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne na účely hodnotenia jej bolestného došlo najneskôr k 22.02.2019, teda
ku dňu, kedy bol vypracovaný v poradí druhý lekársky posudok o bolestnom, z ktorého (v spojení
s prvým lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 22.06.2018) bolo možné jednoznačne verifikovať

jednotlivé poškodenia (bolestné). Pokiaľ ide o vedomosť o osobe, ktorá za túto škodu zodpovedá,
žalovaná má za to, že žalobkyňa sa o uvedenej skutočnosti dozvedela v rámci trestného konania,
a to najneskôr dňa 30.05.2018 o 14.30 hod., kedy v predmetnej veci vypovedala ako svedok na
OR PZ v C. D.. V tomto smere žalovaná poukazuje na skutočnosť, že z aplikačnej praxe súdovSlovenskej republiky vyplýva, že poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá“ hneď ako získa
informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa
vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti

určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený
disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu
v určení zodpovednej osoby). „Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach,
na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická

osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca
nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.“ (R 16/2014)
„Dovolací súd nepovažuje za správny názor, že žalobca vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá, nadobudol až 30. júna 2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu
Humenné, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery a žalobca bol ako poškodený
odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (t.j. názor, že k tomuto

dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody). Poškodený sa totiž dozvie
o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových
okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna)
osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom
subjekte.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009).

S poukazom na vyššie uvedené bol podľa názoru žalovanej uplatnený nárok v časti týkajúcej sa
bolestného, ku dňu podania žaloby (t. j. ku dňu 21.04.2021) už premlčaný. Žalovaná má ďalej za
to, že žalobkyňa nesprávne stanovila hodnotu jedného bodu relevantnú pre určenie korektnej výšky
náhradyškodynazdravíspočívajúcejvsťaženíjejspoločenskéhouplatnenia.Vovzťahuktejtonámietke
dáva žalovaná do pozornosti súdu, že ak žalobkyňa utrpela škodu na zdraví dňa 22.04.2018, čo bolo

v deň dopravnej nehody, tak tento deň je právne významným pre korektné určenie správnej sadzby
jednéhobodu;apretobyžalobkynimohlapatriťjedinenáhradazasťaženiejejspoločenskéhouplatnenia
vo výške ustanovenej opatrením Ministerstva zdravotníctva SR P. O. zo 16. mája 2018 o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018, teda
vo výške 19,08 €, pričom žalovaná na podporu tejto argumentácie poukazuje na: názor publikovaný v

odbornej literatúre J., M., Q., M. J. G.. J. : R. S. B., XXXX, XXX O.: „...nároky (náhrada za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia) sa tak viažu k dátumu škodovej udalosti a nie k dátumu prejavenia
ich následkov, ....“; Podľa názoru žalovanej k takému záveru možno rovnako dospieť aj po rozbore
obsahu § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., z ktorého plynie, že na bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím

účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z., sa vzťahujú doterajšie predpisy. Z uvedeného teda plynie, že
v predmetnom spore je pre správne stanovenie hodnoty jedného bodu relevantným výška náhrady
za jeden bod stanovená pre rok 2018, teda rok, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne;
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 19/2011 z 25.10.2012, v ktorom
najvyšší súd potvrdil správnosť rozhodnutí nižších súdov, ktoré posudzovali moment vzniku nároku na

náhradu škody v obdobnom prípade, kedy ku škode na zdraví došlo pri dopravnej nehode a dospel
k záveru, že je ním deň dopravnej nehody. Žalobkyňa na preukázanie uplatneného nároku spolu so
žalobou predložila lekársky posudok o bolestnom zo dňa 22.06.2018, lekársky posudok o bolestnom
zo dňa 22.02.2019, hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 22.11.2019, prvú stranu
prepúšťacej správy a lekársku správu – nález. S poukazom na uvedené má žalovaná za to, že jednotlivé

lekárske posudky nie sú podložené žiadnymi lekárskymi správami, objektívnymi lekárskymi nálezmi, či
inou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, ktorá by potvrdzovala, nie len samotné diagnózy označené
v týchto lekárskych posudkoch, ale aj správnosť bodového hodnotenia týchto diagnóz. Rovnako nie
je z predložených listinných dôkazov možné posúdiť príčinnú súvislosť medzi deklarovanou škodou
na zdraví (bolestné a SSU) a predmetnou dopravnou nehodou a rovnako skutočnú výšku škody na

zdraví žalobkyne, nakoľko v konaní boli zo strany žalobkyne predložené jedine lekárske posudky bez
akejkoľvek lekárskej dokumentácie, z ktorej by bolo možné jednoznačne potvrdiť žalovaný nárok, čo
tento nárok žalobkyne robí v konečnom dôsledku nepreskúmateľným. Podľa § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. má právo poškodený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a
je povinný tento nárok preukázať. Žalovaná je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala vecnú a časovú

súvislosť, medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho vozidla, ako príčinou, a vznikom škody
na zdraví žalobkyne, ako škodovým následkom. Rovnako do dnešného dňa relevantným spôsobom
nepreukázala výšku škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná
v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že napr. položku č. 252 uvedenú v hodnotení sťaženiaspoločenského uplatnenia zo dňa 22.11.2019 hodnotil lekár so špecializáciou v odbore chirurgia, ktorý
ale nie je oprávnený danú položku hodnotiť. Uvedenú položku môže hodnotiť lekár so špecializáciou
v odbore neurológia, neurochirurgia, psychiatria, psychológia. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku

žalovaná poukazuje na skutočnosť, že celková výška uplatneného nároku (31.660,-eur) nekorešponduje
s jednotlivými nárokmi bližšie špecifikovanými v žalobe. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje bolestné vo
výške 15.934,- eur (správne má byť 15.932,- eur - 835 bodov x 19,08 eur), ďalej bolestné 2 vo výške
4.007,- eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.549,- eur a náhradu škody za liečenie
vo výške 50,- eur, čo spolu činí sumu 31.540,- eur. S poukazom na vyššie uvedené je tak zrejmé,

že nárok žalobcu je za súčasného stavu absolútne nepreskúmateľný a nedostatočne preukázaný.
Z opatrnosti a pre prípad, že by žalobkyňa neskôr preukázala jednotlivé žalobou uplatnené nároky,
žalovaná dáva do pozornosti súdu, že v predmetnom prípade je potrebné zohľadniť aj nezanedbateľnú
mieru spoluzavinenia samotnej žalobkyne, ktorá podľa názoru žalovanej vlastným konaním výrazne
prispela ku vzniku škody na jej zdraví. Žalovaná zastáva názor, že v tomto konkrétnom prípade existujú
okolnosti pre zohľadnenie zníženia uplatňovanej výšky škody, a to jednak s poukazom na skutočnosť,

že žalobkyňa bola v čase vzniku dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, že pristúpila do vozidla k
osobe (G. D.), ktorá bola taktiež pod vplyvom alkoholu a v neposlednom rade z dôvodu, že žalobkyňa
počas jazdy na vozidle nemala nasadenú ochrannú prilbu, pričom táto povinnosť jej vyplýva priamo z §
5 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel

a štvorkoliek zakotvuje, že medzi vozidlá kategórie L patria dvoj-, troj- a štvorkolesové vozidlá podľa
kategorizácie v tomto článku a prílohe I vrátane bicyklov s pohonným systémom, dvoj- a trojkolesových
mopedov, dvoj- a trojkolesových motocyklov, motocyklov s postranným vozíkom, ľahkých a ťažkých
cestných štvorkoliek a ľahkých a ťažkých štvorkolesových vozidiel.“ S poukazom na vyššie uvedené
má žalovaná za to, že v prípade preukázania nárokov uplatnených touto žalobou, by mal súd výšku

priznanej škody primerane znížiť.

5/ Žalovaná vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s návrhom žalobkyne na prerušenie konania.

6/ Uznesením č. k. 6C/11/2021-88 zo dňa 31.08.2021, právoplatným dňa 12.10.2021, súd konanie

prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.
2T/17/2021.

7/ Po tom, čo bolo konanie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/17/2021 právoplatne skončené, súd
uznesením č. k. 6C/11/2021-118 zo dňa 03.03.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní.

8/ Súd pokračoval v konaní, vykonajúc postup podľa § 167 ods. 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

9/ Žalobkyňa v replike uviedla, že vyjadrenie žalovanej, že zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu

skutočnosti, že by vozidlo, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bolo v čase vzniku dopravnej
nehody poistené u žalovanej, je účelové. Sama žalovaná, či už vo svojom vyjadrení alebo v predsúdnej
komunikácií uznala, že bola poisťovateľom tohto motorového vozidla, a to už len tým, že vo vzťahu
k predmetnej dopravnej nehode uskutočnila prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinností
poskytnúť poistné plnenie. Na jednej strane teda žalovaná tvrdí, že nebola poisťovateľom motorového

vozidla, no na druhej strane so žalobkyňou pred podaním žaloby komunikovala ohľadom uplatnených
nárokov, čím svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tejto veci uznala. Pre odstránenie všetkých pochybností
žalobkyňa predkladá výpis z webovej stránky T., na základe ktorej je možné zistiť existenciu zákonného
poistenia ku ktorémukoľvek motorovému vozidlu evidovanému na území SR, pričom platnosť poistenia
sa na tejto stránke dá zistiť aj spätne ku dňu škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody. Z uvedeného

výpisujezrejmé,žepoisťovateľommotorovéhovozidlasEČVJ.bolavčasedopravnejnehodyžalovaná.
Pokiaľ ide o predčasnosť žaloby, žalobkyňa považuje tvrdenia žalovanej v tomto smere za rozporné.
Na jednej strane v prvej časti svojho vyjadrenia žalovaná namieta, že žaloba bola zo strany žalobkyne
podaná predčasne, no na druhej strane v ďalšej časti svojho vyjadrenia vzniesla námietku premlčania
vo vzťahu k časti uplatneného nároku. Žalobkyni nie je zrejmé, ako môže byť žaloba podaná predčasne

a zároveň nárok na základe nej uplatnený premlčaný. Jedná sa o dva protichodné inštitúty, ktorých
význam je úplne opačný. Zatiaľ čo premlčanie možno charakterizovať ako kvalifikované uplynutie času,
po uplynutí ktorého nie je možné úspešné uplatnenie práva, v prípade ak protistrana vznesie námietku
premlčania, predčasnosť je možné klasifikovať ako uplatnenie práva pred tým, ako toto právo vôbecvzniklo. Z logiky veci vyplýva, že nie je možné, aby bol nárok premlčaný a zároveň uplatnený predčasne.
Na základe vyššie uvedeného, považuje žalobkyňa žalovanou uplatnenú námietku za nedôvodnú. K
otázke premlčania žalobkyňa poukazuje na samotný zmysel inštitútu premlčania, ktorý je odzrkadlený

predovšetkým v zásade právnej istoty a zásade vigilantibus iura. Vo vzťahu k dlžníkovi je možné zmysel
inštitútu premlčania badať v ochrane jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu
splnenia svojich povinností po kvalifikovanom časovom odstupe. Zatiaľ čo veriteľa tento inštitút núti,
aby sa domáhal súdneho priznania svojho nároku včas. Inštitút premlčania tak chráni dlžníkov, ako aj
veriteľov, okrem iného tým, že predovšetkým dôkazná situácia sa v dôsledku plynutia času spravidla

oslabuje, a to pre jednu, tak aj pre druhú stranu sporu. A preto je potrebné, aby sa nárok uplatnil ešte kým
je „čerstvý“, kým existujú dôkazy o jeho existencii, prípadne, kým existujú dôkazy, ktoré ho vyvracajú.
Na to nadväzuje zmysel subjektívnej premlčacej doby pri nezmluvných pohľadávkach na náhradu škody
a na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tieto nároky sa na rozdiel od zmluvných nárokov premlčujú aj
subjektívne. Pri zmluvných pohľadávkach veriteľ vždy vie, že došlo k porušeniu jeho práva, kto je jeho
dlžníkom, a aké je výška jeho pohľadávky. Pri nezmluvných pohľadávkach veriteľ v čase objektívneho

vzniku nároku túto vedomosť môže, ale nemusí mať. A spravidla ju vtedy ešte nemá. Hmotné právo preto
určujezačiatoksubjektívnejlehotynieodokamihu,kedykškodedošlo,aleodvtedy,kedymalpoškodený
k dispozícii informácie o všetkých troch podstatných zložkách, t. j. vzniku škody, výške škody, osobe
škodcu. Až po zistení všetkých týchto obligatórnych náležitostí mohla žalobcovi začať plynúť subjektívna
premlčacia lehota. Z vyjadrenia žalovanej možno za sporný považovať práve tretí atribút, a to vedomosť

poškodeného o osobe škodcu. V takomto prípade je potrebné, aby mal poškodený faktickú vedomosť o
osobe škodcu, nie iba vedomosť predpokladanú. Podľa názoru žalovanej získala žalobkyňa vedomosť o
osobe škodcu dňa 30.05.2018 o 14.30 hod., kedy ako svedok vypovedala na OR PZ v C. D.. Žalobkyňa
s uvedeným tvrdením žalovanej zásadne nesúhlasí. V uvedený deň stále prebiehalo trestné konanie,
ktorým malo byť o vine, či nevine škodcu rozhodnuté. To znamená, že v tento deň žalobkyňa nemohla s

určitosťou povedať, kto je skutočným škodcom, túto skutočnosť mohla iba predpokladať, pričom až na
podklade výsledkov trestného konania mohla dospieť k záveru o zodpovednosti konkrétneho subjektu.
Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 61/2003, podľa
ktorého „O tom kto za škodu odpovída, se poškozený dozví tehdy, jestliže získá vědomost o takých
skutkových okolnostech, ktoré mohou vést k závěru o odpovědnosti konkrétního subjektu; nepostačuje

k tomu pouhý předpoklad, rozhodující je, kdy se poškozený o těchto skutečnostech prokazatelně
dozvědel.“ Žalobkyňa mohla nadobudnúť vedomosť o osobe škodcu najskôr vydaním rozsudku OS
DolnýKubín,sp.zn.2T/17/2021zodňa15.07.2021,ktorýmbolG.D.uznanývinnýmzvyššieuvedeného
skutku. Zároveň žalobkyňa poukazuje na vyjadrenie samotnej žalovanej, ktorá uviedla: „Žalovaná
nemôže ukončiť prešetrenie poistnej udalosti bez preukázania zodpovednosti konkrétnej osoby za

vzniknutú škodu,...“ Žalovaná tak odmietla poskytnúť žalobkyni pred podaním tejto žaloby poistné
plnenie s odvolaním sa na prezumpciu neviny obžalovaného G. D.. Z uvedeného je zrejmé, že ani
samotná žalovaná si teda nebola istá osobou škodcu, preto nie je žalobkyni zrejmé, z akého dôvodu by
ona túto vedomosť mala mať a žalovaná nie, keď obidva subjekty vychádzali z rovnakých skutkových
okolností a dôkazov. Navyše, vo veci predmetnej dopravnej nehody prebiehalo trestné konanie voči

škodcovi, t. j. G. D., na Okresnom súde v Dolnom Kubíne. V súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných
súdov, premlčacia lehota na náhradu škody, počas priebehu trestného konania, voči škodcovi spočíva. V
prípadeodsúdeniaškodcuanepriznanínáhradyškodyvtrestnomkonaní,mápoškodenýprávovymáhať
nárok v civilnom konaní, pričom ak žalobu podá v primeranej lehote, dĺžka trestného konania sa do
premlčacej doby nezapočítava. (R 31/1974) (R 29/1985): „Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní

nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval,
premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v
ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení
stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje.“ Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/43/2010:
„Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody,

má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v civilnom súdnom konaní v premlčacej
dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený,
až do jeho úplného vyčerpania. Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného
konania v primeranej dobe pokračuje v civilnom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude
vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.“ Z uvedeného vyplýva, že dokonca

aj vtedy, keď je voči škodcovi už vedené trestné konanie, môže poškodený vyčkať na jeho výsledok
a následne podať civilnú žalobu bez rizika premlčania nároku. Jeho právo je totiž uplatnené včas a
to prostredníctvom trestného konania. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila aj v trestnom konaní, pričom
rozsudkomOkresnéhosúduDolnýKubín,sp.zn.2T/17/2021zodňa27.05.2022bolasosvojímnárokomna náhradu škody odkázaná na civilný proces. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k premlčaniu žalobou
uplatneného nároku nemohlo dôjsť a ani nedošlo. Žalobkyňa má za to, že hodnota bodu relevantná pre
určenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola určená správne. Podľa názoru žalobkyne,

nie je možné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia spájať s dátumom dopravnej nehody,
ale s dátumom kedy po ukončení liečby bolo možné posúdiť, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu
spoločenského uplatnenia, čo je približne 1 rok po ukončení liečby. Pričom v zásade až k uvedenému
dátumu dochádza k vypracovaniu lekárskeho posudku, a v nadväznosti na to, aj k stanoveniu hodnoty
1 bodu. Žalovaná vo svojom vyjadrení namieta, že zo strany žalobkyne nedošlo k dostatočnému

preukázaniu uplatnených nárokov. Žalobkyňa s uvedeným tvrdením nesúhlasí, avšak aj napriek tejto
skutočnosti v prílohe tohto vyjadrenia predkladá svoj súhlas s prípadným poskytnutím jej zdravotnej
dokumentácie súvisiacej s predmetnou dopravnou nehodou. Pokiaľ má žalovaná záujem o predloženie
ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktorá by podľa jej názoru dostatočným spôsobom preukázala uplatnený
nárok, žalobkyňa navrhuje, aby túto špecifikovala a bude jej predložená. Pokiaľ ide o jej spoluzavinenie,
žalobkyňa poukazuje na cieľ smernice č. 90/232/EHS,2 ktorá zakazuje aplikáciu takých ustanovení,

ktoré by vylučovali z poistného krytia cestujúcich, ktorí vedeli, že vodič vozidla bol v čase nehody pod
vplyvom alkoholu. Podľa čl. 1 ods. 2 Smernice Rady 90/232/EHS o aproximácií právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel:„Členskéštátyvykonajúpotrebnéopatrenianazabezpečenietoho,abysakaždézákonnéalebo
zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistení, ktoré vylučuje cestujúceho z takého krytia na základe toho,

že vedel alebo mal vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej
látky, považovalo za neplatné, pokiaľ ide o nároky na náhradu škody takéhoto cestujúceho.“ Žalobkyňa
nepopiera,žebynebolavčasedopravnejnehodypodvplyvomalkoholu,avšakpoukazujepredovšetkým
na skutočnosť, že v tom čase mala len 17 rokov, a teda z hľadiska občiansko-právnej zodpovednosti
za škodu, bola považovaná za osobu maloletú. V tomto smere odkazuje predovšetkým na ustanovenie

§ 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučuje zodpovednosť za spôsobenú škodu v prípade, ak
maloletý, buď: nevedel ovládať svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky. U žalobkyni, s prihliadnutím
na jej vek, je pravdepodobné, že v čase dopravnej nehody nemala veľké skúsenosti s alkoholom ako
takým, nie to ešte s alkoholom za volantom. Z toho dôvodu nemohla adekvátne posúdiť, aké bude
mať jej konanie (jazda s opitým vodičom) následky. Je zrejmé, že miera zodpovedného správania a

zodpovednosti by sa mala s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami získanými počas života zvyšovať.
Škodca mal v čase dopravnej nehody 26 rokov, čo je o 9 rokov viac ako mala žalobkyňa, a preto by mala
byť miera jeho zodpovedného správania vyššia ako u žalobkyni. Nehovoriac o tom, že škodca už bol
raz za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v roku 2012,
odsúdený. Aj napriek tejto skutočnosti, opätovne sadol za volant pod vplyvom alkoholu, v čoho dôsledku

spôsobil viaceré zranenia žalobkyni. Žalobkyňa je preto toho názoru, že by sa pri rozhodovaní o miere
zodpovednosti za škodu mal brať ohľad aj na túto skutočnosť. S prihliadnutím na vyššie uvedené má
žalobkyňa za to, že by miera jej spoluzavinenia mala byť nulová, prípadne minimálna.

10/ Žalovaná v duplike uviedla, že nepovažuje svoje vyjadrenie ohľadom predčasnosti podanej žaloby za

rozporné.Jasneazrozumiteľnevysvetlila,zakýchdôvodovpovažovalažalobuzapredčasnepodanú,čo
napokon potvrdil aj procesný krok žalobkyne, keď súčasne so žalobou súdu doručila návrh na prerušenie
konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý odôvodnila
tým, že na Okresnom súde Dolný Kubín je vedené trestné konanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 1 Trestného zákona voči G. D. pod sp. zn. 2T/17/2021 a žalobkyňa má za to, že rozhodnutie
Okresného súdu Dolný Kubín bude podkladom pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Uznesením č.
k. 6C/11/2021 – 88 zo dňa 31.08.2021 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/17/2021. Ak by žalobkyňa čítala vyjadrenie
žalovanejkžalobesporozumením,neuniklobyjejpozornosti,ženámietkupremlčaniažalovanávzniesla

v nasledujúcom bode svojho vyjadrenia, nie súčasne s poukázaním na predčasnosť podania žaloby,
ako si to žalobkyňa mylne, nelogicky vysvetlila. Žalovaná uviedla, že pokiaľ by v rámci konania bolo
nespochybniteľne preukázané zavinenie poisteného G. D., žalovaná vo vzťahu k uplatnenému nároku
v časti náhrady škody za bolestné vo výške 15.934,- € a v časti náhrady škody za bolestné vo výške
4.007,- € vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Postup žalovanej bol v súlade s uznesením

súdu č. k. 6C/11/2021 – 88 zo dňa 10.05.2021 a poučením o procesných právach a povinnostiach
strán sporu. Žalovaná aj po preštudovaní argumentácie žalobkyne k vznesenej námietke premlčania
nenašla dôvod na zmenu svojho postoja a vo vzťahu k uplatnenému nároku v časti náhrady škody za
bolestné vo výške 15.934,- € a v časti náhrady škody za bolestné vo výške 4.007,- € trvá na vznesenejnámietke premlčania uplatneného nároku z dôvodov uvedených vo vyjadrení k žalobe. Žalovaná má
naďalej za to, že žalobkyňa nesprávne stanovila hodnotu jedného bodu relevantnú pre určenie korektnej
výšky náhrady škody na zdraví spočívajúcej v sťažení jej spoločenského uplatnenia a v tejto súvislosti

odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe. Skutočnosť, že žalobkyňa predložila len
súhlas s prípadným poskytnutím jej zdravotnej dokumentácie neznamená, podľa názoru žalovanej, že
žalobkyňa žalobou uplatnené nároky preukázala v zmysle § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého
má poškodený právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento
nárok preukázať. S poukazom na čl. 8 CSP je žalobkyňa v konaní povinná nie len tvrdiť, ale aj preukázať

svoje tvrdenie. Pokiaľ samotná žalobkyňa nepreukáže uplatnený nárok, čo do základu a jeho výšky,
vystavuje sa riziku rozhodnutia súdu v podobe zamietnutia žaloby. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla
škoda na zdraví musí, takýto nárok aj náležite preukázať, označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy
na preukázanie tohto nároku. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení nepopiera,

že v čase dopravnej nehody bola pod vplyvom alkoholu. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v C.
D. ČVS: L./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 25.07.2019 vyplýva, že žalobkyňa mala ešte v čase 22.04.2018 o
02:30 hod. prítomnosť etanolu v krvi vo výške 1,95 g/kg (promile), čo je viac ako 2 hodiny po dopravnej
nehode (22.04.2018 o 00:10 hod.). Hodnota 1,95 promile sa považuje za strednú opilosť (1,50 až 1,99
promile), pri ktorej sa stupňujú príznaky prejavujúce sa v jemnej a hrubej motorike jedinca, dochádza

k zníženiu pozornosti, schopnosti plánovania, predvídania nebezpečenstva, narušeniu reči, znižovaniu
zábran, demaskujú sa skryté zložky osobnosti, pudová zložka osobnosti, afektemotivita je labilná až
inkontinentná, prejavuje sa agresivita (viď:S.). Žalobkyňa ďalej poukazuje na skutočnosť, že v čase
dopravnej nehody mala len 17 rokov a z hľadiska občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sa považuje
za maloletú, pričom poukázala na § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého:

„Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je
schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto
je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú
poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten,
kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.“ Žalovaná nepovažuje argumentáciu žalobkyne s poukazom

na § 422 ods. 1 OZ za relevantnú, keďže predmetné ustanovenie rieši situácie, keď maloletý zodpovedá
za škodu ním spôsobenú. Predmetné ustanovenie nerieši situáciu, keď je spôsobená škoda maloletému.
Až nepochopiteľne vyznieva pre žalovanú konštatovanie v tejto časti vyjadrenia žalobkyne o jej nie
veľkých skúsenostiach s alkoholom vzhľadom na jej vek, nie to ešte s alkoholom za volantom, z ktorého
dôvodu nemohla adekvátne posúdiť následky svojho konania (navyše, keď v inkriminovanom čase bol

na mieste prítomný aj jej otec). Je potrebné zažiť v živote človeka rôzne prežitky na vlastnej koži na
to, aby dokázal posúdiť nebezpečenstvo rôznych životných situácií, aby dokázal vlastným úsudkom
posúdiť následky svojho konania, aby sa vopred vyvaroval nebezpečným životným situáciám? Podľa
názoru žalovanej tomu tak nie je. Zjednodušene povedané na to, aby človek vedel, že ho oheň popáli,
nemusí nevyhnutne vkladať ruku do ohňa! Vzhľadom k veku žalobkyne v čase dopravnej nehody je

podľa názoru žalovanej možné predpokladať, že u nej boli dostatočne, primerane vyvinuté rozumové
a vôľové schopnosti na to, aby vedela ovládnuť svoje konanie a aby vedela posúdiť následky svojho
konania, a to už počnúc pitím alkoholu až po jazdu na motorovom vozidle bez prilby a s vodičom pod
vplyvom alkoholu. Žalovaná naďalej zastáva názor, že v tomto konkrétnom prípade existujú okolnosti pre
zohľadnenie zníženia uplatňovanej výšky škody, a to jednak s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa

bola v čase vzniku dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, že pristúpila do vozidla k osobe (G. D.),
ktorá bola taktiež pod vplyvom alkoholu a v neposlednom rade z dôvodu, že žalobkyňa počas jazdy
na vozidle nemala nasadenú ochrannú prilbu, pričom táto povinnosť jej vyplýva priamo z § 5 ods. 1
zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „Zákon o cestnej premávke“). Samotná žalobkyňa v trestnom konaní mala za

to, že mala podiel na dopravnej nehode a to v rozsahu 20% až 30% (viď uznesenie Krajský súd v Žiline
č. k. 1To/56/2021-757 zo dňa 15.02.2022, str. 10). S poukazom na vyššie uvedené má žalovaná za
to, že v prípade preukázania nárokov uplatnených touto žalobou, by mal súd výšku priznanej škody
primerane znížiť.

11/Súdnaprejednanievecinariadil(prvé)pojednávanienadeň25.05.2023,ktorévykonalzaprítomnosti
žalobkyne a právnych zástupcov strán sporu.12/ Právna zástupkyňa žalobkyne nad rámec svojich písomných vyjadrení na tomto pojednávaní
uviedla, že zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode si vyžiadali hospitalizáciu v čase
od 22.04.2018 až do 12.05.2018, taktiež lekárske ošetrenia a operačné zákroky. Vodič G. D. bol za

predmetný skutok uznaný vinným rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.01.2023 sp. zn.
1To/82/2022. Žalobou uplatnený nárok pozostáva z náhrady škody za bolestné vo výške 15.934,- eur,
za bolestné 2 vo výške 4.007,- eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len ako „SSU“) vo
výške 11.549,- eur, náhrady škody za liečenie vo výške 50,- eur a cestovných nákladov na odborné
vyšetrenia vo výške 120,- eur, ktorá vyplýva z predloženého dôkazu, a to z uplatnenia nároku škody

na zdraví zo dňa 02.12.2019. Čo sa týka výšky bodu SSU, táto sa má spájať s dátumom, kedy po
ukončeníliečbybolomožnéposúdiť,čiavakomrozsahudošloksťaženiuSSU,čovdanomprípadebolo
možné až 22.11.2019, kedy došlo k vypracovaniu posudku. Žalobkyňa preukázala nárok na náhradu
škody posudkami, ako aj lekárskou správou a prepúšťacou správou, ktoré tvorili prílohu žaloby zo dňa
21.04.2021. Pokiaľ ide o spoluzavinenie žalobkyne, táto mala v čase nehody iba 16 rokov, nemala veľké
skúsenosti s alkoholom a už vôbec nie s alkoholom za volantom a teda nemohla adekvátne posúdiť

následky svojho správania a jazdu na štvorkolke s vodičom pod vplyvom alkoholu, preto nemôže byť
zodpovedná za škodu na zdraví, ktorá jej bola spôsobená. Naproti tomu miera zodpovednosti u škodcu
G. D. mala byť v tom čase s ohľadom na jeho vek 26 rokov vyššia ako u žalobkyne, navyše škodca
bol už za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v r. 2012 odsúdený. Ani táto skutočnosť mu
nebránila sadnúť za volant opätovne pod vplyvom alkoholu. Miera spoluzavinenia žalobkyne by mala

byť nulová, resp. minimálna.

13/Právnazástupkyňanapojednávanípredložilazoznamciest,vovzťahukuktorýmsiuplatňujenáklady
na cestovné.

14/ Právny zástupca žalovanej nad rámec svojich písomných vyjadrení na pojednávaní uviedol,
že okrem námietky premlčania, námietky nesprávnosti určenia výšky jedného bodu SSU, námietky
nepreukázania nároku, žalovaná namieta aj uplatnený úrok z omeškania, keď žalovaná sa nemohla do
omeškania dostať, nakoľko niektoré potrebné doklady doložila žalobkyňa až v tomto súdnom konaní.

15/ V nadväznosti na predbežné právne posúdenie, ktoré súd uviedol v úvode pojednávania, právna
zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nesúhlasí s mierou spoluzavinenia žalobkyne v rozsahu 50%, ktorú
predbežne ustálil súd. Ako totiž vyplýva z trestného spisu, G. D., ešte predtým ako nasadol na štvorkolku
so žalobkyňou, sa bol povoziť ešte s jednou osobou - K. D.. Tiež protiprávneho konania sa dopustil
už v minulosti. Pokiaľ ide o žalovanou spochybňované ohodnotenie položky 252 v hodnotení SSU,

ide o odbornú otázku a nie právnu otázku, preto ak ju chce žalovaná vyvrátiť, mala by tak spraviť
prostredníctvom lekárskeho posudku, inak nejde o účinné popretie skutkového tvrdenia.

16/ Právny zástupca žalovanej k predbežnému právnemu posúdeniu súdu uviedol, že pokiaľ ide
onámietkupremlčaniajemožné,žepremlčaciadobavčaseCovidpandémiespočívala,avšakpokiaľide

oaplikáciu§112Občianskehozákonníka,tedaspočívaniapremlčacejdobypočastrestnéhokonania,tak
žalobkyňasiuplatnilanáhraduškodyzrejmelenvočiG.D.anieajvočižalovanej.Vovzťahukvýškebodu
SSU poukázal na, už vo vyjadrení uvedené, uznesenie Najvyššieho súdu SR 4MCdo 19/2011, ako aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/281/2018 26.03.2020 a Krajského súdu v Žiline
10Co/13/2021 z 27.10.2021. Pokiaľ ide o spoluzavinenie, v tom čase bol prítomný aj otec žalobkyne,

t. j. jej zákonný zástupca, čo neprispieva k argumentácii žalobkyne. Miera spoluzavinenia žalobkyne
by mala byť vyššia než 50%. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na cestovné vo výške 120,- eur, žalovaná
poukázalanato,žežalobkyňaktomutonárokunapojednávanípredložilalenrukouvypracovanýprehľad
jázd bez toho, že by doložila technický preukaz vozidla, ktorým sa mali tieto jazdy uskutočniť, čím nie je
známa spotreba tohto vozidla. Čo sa týka položky 252 uvedenej v lekárskom posudku o SSU, žalovaná

má opačný názor, keď nejde o otázku právneho posúdenia. Lekár so špecializáciou v odbore chirurgia
nie je oprávnený posudzovať zranenia alebo poškodenia, ktoré spadajú do odboru neurológie.

17/ Na pojednávaní súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Išlo jednak o listiny, ktoré žalobkyňa doložila
do spisu (č. l. 6 až 38 spisu) a ďalej rozhodnutia založené v pripojenom spise tunajšieho súdu sp. zn.

2T/17/2021 (rozsudky tunajšieho súdu č. k. 2T/17/2021-704 zo dňa 15.07.2021 a č. k. 2T/17/2021-825
zo dňa 27.05.2022, ako aj rozsudky Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/56/2021-757 zo dňa 15.02.2022
a 1To/82/2022-865). Z vyšetrovacieho spisu tvoriaceho súčasť trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
2T/17/2021 boli v rámci dokazovania oboznámené výpovede svedkov K. D., C. B., U. V., A. E., M. D.,M. Q., M. W., C. B. a M. D. a tiež závery znaleckého posudku M. K. S. na strane 8 a 49 tohto posudku.
Z tohto vyšetrovacieho spisu boli zároveň oboznámené výsledky toxikologicko-chemickej analýzy zo
dňa 18.05.2018, lekárske potvrdenie Dolnooravskej nemocnice zo dňa 22.04.2018 a výpis z ústrednej

evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR.

18/ Právna zástupkyňa žalobkyne k vykonanému dokazovaniu uviedla, že z výpovedí svedkov vyplýva,
že aj ostatné osoby naliehali na G. D., aby žalobkyňu previezol, nebola to len jej iniciatíva. Rovnako
z výpovede K. D. vyplýva, že škodca súhlasil s tým, že sa pôjde previesť so žalobkyňou na štvrkolke

a teda žalobkyňa ho nemusela nejakým spôsobom presviedčať, aby ju na štvorkolke previezol. Otec
žalobkyne C. B. chcel tejto jazde zabrániť, ale nebolo mu to umožnené zo strany ostatných prítomných
chlapcov, ako to vyplýva z výpovede C. B. a jeho priateľky G. D..

19/ Pojednávanie zo dňa 25.05.2023 súd odročil za účelom vyhlásenia rozsudku, ktorý vyhlásil dňa
22.06.2023 a ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobkyni zaplatila sumu 15.432,50 eur s 5% úrokom

z omeškania ročne od 07.04.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.). V druhom výroku súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v treťom výroku rozhodol o tom, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

20/ Takto súd vo veci rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý zistil dokazovaním, vykonaným na

pojednávaní dňa 25.05.2023 a ktorý zároveň vyplynul zo skutkových tvrdení, ktoré neboli v konaní
sporné.

21/ Skutkové okolnosti veci boli nasledovné:

22/ Dňa 22.04.2018 okolo 00:10 hod. v obci F., okres C. D. došlo k dopravnej nehode tak, že žalobkyňa
a G. D. sa viezli na viacúčelovej štvorkolke zn. B. B., EČV: J. XXX K., táto narazila do štrkového násypu,
čím došlo k jej viacnásobnému prevráteniu, čo malo za následok vymrštenie oboch osôb z vozidla.

23/ Tejto nehode predchádzala grilovačka v F., ktorej sa zúčastnili okrem žalobkyne a G. D., K. D., C. B.

(sestra žalobkyne), U. V., A. E., M. D., M. Q., M. W., C. B. (otec žalobkyne) a jeho priateľka M. D..

24/ Na tomto posedení sa pil aj tvrdý alkohol, ktorý požíval nielen G. D., ale aj žalobkyňa a jej otec
(výpovede svedkov K. D., C. B., A. E., M. D., M. Q., M. W., C. B. vo vyšetrovacom spise na č. l. 117,
130, 139, 146, 149-150, 154, 157-158). Z výpovede svedka K. D. zároveň vyplýva, že predtým ako

nasadla na štvorkolku za G. D. žalobkyňa, sa bol so G. D. previezť on, pričom z jeho jazdy nemal dobrý
pocit a tak ho požiadal, aby sa vrátili. Potom, čo sa vrátili, žalobkyňa povedala, že aj ona sa chce ísť
previezť. Tiež tvrdila, že má skúsenosti, že už jazdila na štvorkolke (č.l. 107 a 114 vyšetrovacieho spisu).
Z výpovede M. Q. vyplýva, že žalobkyňa povedala, že sa chce ísť previesť na štvorkolke (č. l. 150
vyšetrovacieho spisu). Otec žalobkyne C. B. vo svojej výpovedi uviedol, že odhovoril svoju dcéru C., aby

sa nešla voziť so G. D. na motorke, keď ju volal. Pokiaľ ide o žalobkyňu C. B. vo svojej výpovedi uviedol,
že G. D. išiel po žalobkyňu ku stolu, načo sa on postavil, že nebude brať jeho dcéru, no pustili sa do
neho nejakí traja chalani, držali ho, aby žalobkyni nezakazoval ísť na štvorkolku, ona potom nasadla
a so G. D. (ktorého on poznal) odišla preč, načo on po cca 20 minútach odišiel domov (č. l. 157-158
vyšetrovacieho spisu). Priateľka otca žalobkyne M. D. vo svojej výpovedi uviedla, že ona v ten večer

pila iba nealko, G. D. volal previesť sa na štvorkolke C. B., ktorú ona držala za ruku a z druhej strany tam
bol jej otec, a tak C. s ním nešla. A. bola pri štvorkolke a keď jej išiel jej otec zakázať ísť na štvorkolku,
tak ho nejakí dvaja chalani zhodili z lavičky. A. sa od nich rozbehla a naskočila na štvorkolku za G. D.
(č. l. 161-162 vyšetrovacieho spisu).

25/ Z lekárskeho potvrdenia Dolnooravskej nemocnice I. C. D. vydaného s prihliadnutím na § 114 ods. 1,
2Trestnéhoporiadku dňa22.04.2018vyplýva,ževtentodeňo0,40hod.žalobkyňaprihaváriištvorkolky
utrpela ťažkú ujmu na zdraví, a to poranenia na viacerých častiach tela, pomliaždenie mozgu, zlomeninu
tvárovej časti lebky, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo, pomliaždenie pečene (č. l. 344 vyšetrovacieho
spisu).

26/ Z prepúšťacej správy Kliniky detskej anestoziológie a intenzívnej medicíny UNM č. l. 13 spisu
vyplýva, že žalobkyňa bola na túto kliniku privezená RZP dňa 22.04.2018 o 1,30 hod. na ARO C.
D., o 00:40 hod. nájdená v bezvedomí pri prevrátenej štvorkolke. Pri prijatí boli zistené poraneniaviacerých oblastí tela, medzi nimi i zlomeniny hrudníkových stavcov Th7, Th8, Th9 a Th10, pomliaždenie
a hematóm pečene, zlomenina spodiny očnice, pomliaždenie hrudníka, zlomenina kľúčnej kosti, viaceré
povrchové poranenia hlavy, SAK.

27/ Zo znaleckého posudku M. K. S., ktorý sa nachádza na č. l. 308 až 321 vyšetrovacieho spisu
vyplýva, že koncentrácia alkoholu u žalobkyne bola v čase nehody (o 00:10 hod.) dňa 22.04.2018 2,23g/
kg až 2,45 g/kg, čo zo súdnolekárskeho hľadiska predstavuje stav ťažkého stupňa opitosti. S takýmto
stavom sa o.i. spája tendencia k podceňovaniu potencionálnych rizikových situácií pri neuvedomení

si hroziaceho nebezpečenstva pre seba či svoje okolie a taktiež rizikové správanie. Zároveň z tohto
znaleckého posudku vyplýva, že zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela pri nehode opísanej v odseku 20/
tohto odôvodnenia boli tieto: pomliaždenie pravej strany tváre s odreninami, krvácanie pod mäkkú blanu
mozgu a pod tvrdú blanu mozgu liečené konzervatívne, zlomenina pravého kĺbného výbežku záhlavovej
kosti, zlomenina pravej jarmovej kosti, pravej očnice a pravej hornej čeľuste - zlomenina pravého
zygomatiko-maxilárneho komplexu, odlomenie výbežku šiesteho krčného stavca, kompresívne úrazové

zmeny na štyroch hrudných stavcoch (Th7-Th10), zlomenina pravej kľúčnej kosti, pomliaždenie pravej
strany hrudníka, pomliaždenie pravých pľúc, pomliaždenie pečene a pomliaždenie pravej nadobličky
(str. 7, 8 a 49 posudku).

28/ Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR nachádzajúceho sa na č. l.

451-452 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že v čase od 15.07.2016 do 10.12.2020 sa G. D. dopustil celkovo
4 priestupkov (dňa 15.07.2016, 06.11.2016, 14.11.2018, 01.12.2018), ktoré všetky spočívali v porušení
pravidiel cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. l), resp. h) zákona č. 327/1990 Z. z.).

29/ Dňa 22.06.2018 M. J. J., úrazový chirurg a M. J. N., J., primár traumatologicko-ortopedickej

kliniky Fakultnej nemocnice X. vypracovali lekársky posudok o bolestnom, z ktorého vyplýva bodové
ohodnotenie bolestného spojeného s poškodením zdravia žalobkyne (vzniknutého dňa 21.04.2018)
vyžadujúceho si ústavné liečenie od 22.04.2018 do 12.05.2018. Zlomeninu hrudného stavca s
kompresiou do 1/3 výšky, zlomeninu 9. a 10. hrudného stavca, zlomeninu kĺbového výbežku 8.
hrudného stavca, vnútrolebečné krvácanie, úrazový šok ľahkého stupňa, zlomeninu tŕňového výbežku 6.

krčného stavca, zlomeninu jarmovej kosti vpravo s posunom liečenú operáciou, pomliaždenie pečene a
nadobličky vpravo, zlomeninu spodiny očnice vpravo, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo liečenú operáciou,
zlomeninu kondylu záhlavovej kosti, pomliaždenie pľúc, pneumothorax vľavo liečený konzervatívne,
zlomeninu nosovej priehradky bez posunu a zlomeninu nosových kostí bez posunu, posudzujúci lekári
ohodnotili 835 bodmi. V ďaľšom lekárskom posudku o bolestnom, ktorý M. J. J. a M. J. N., J. vypracovali

dňa 22.02.2019, títo vykonali bodové ohodnotenie bolestného spojeného s vykĺbením medzi 4. a 5.
krčným stavcom a extrakciu osteosyntetického materiálu z pravej kľúčnej kosti, pre ktoré zranenia bola
žalobkyňa ústavne liečená počas obdobia od 12.12.2018 do 15.12.2018. Počet bodov, ktoré boli v tomto
posudku uvedené, predstavuje 210. Súčet bodov z oboch posudkov je tak spolu vo výške 1045.

30/ Dňa 22.11.2019 bol chirurgom M. O. M. vyhotovený posudok obsahujúci hodnotenie sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne v rozsahu 570 bodov. Z posudku vyplýva, že toto sťaženie spočíva
jednak v postkomočnom syndróme (položka 252), jednak v poškodeniach tváre jazvami, funkčnými
poruchami a vzbudzujúcimi súcit - ľahkého stupňa u ženy, ďalej v poúrazovom obmedzení hybnosti
krčnej aj hrudnej chrbtice ľahkého stupňa bez koreňového dráždenia, ako aj v obmedzení pohyblivosti

v pravom ramennom kĺbe u praváka ľahkého stupňa a napokon v plošných jazvách po operáciách
následkom úrazu - na krku vpravo a v oblasti kľúčnej kosti vpravo v celkovom rozsahu 5-30 cm2. Za
tento posudok žalobkyňa M. O. M. zaplatila sumu 50,- eur, dňa 22.11.2019.

31/ Listom zo dňa 02.12.2019 žalobkyňa, prostredníctvom O. K., O. uplatnila, s poukazom na § 15 ods.

1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody v celkovej sume 31.660,- eur pozostávajúcej z bolestného v
sume 19.941,- eur, ďalej z náhrady za SSU v sume 11.549,- eur a náhrady škody za liečenie 170,- eur
(50,- eur za lekársky posudok, 120,- eur cestovné náklady na odborné vyšetrenia 1548 km x 1,36 eur
x 5,7/10). V uvedenom liste žalobkyňa žalovanú vyzvala na zaplatenie náhrady škody 11.719,- eur na
tam uvedený účet na základe priloženého plnomocenstva pre O. K., O..

32/Listomzodňa09.06.2020žalovanáodpovedalaO.K.,O.najejuplatnenienárokuzaškodunazdraví,
ktoré jej bolo doručené dňa 20.05.2020. V liste žalovaná odcitovala § 797 Občianskeho zákonníka a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2021 Z. z., v nadväznosti na ktoré uviedla, že v rámci PZP zákon poskytovaniepreddavkov neumožňuje, nakoľko medzi poškodeným a poisťovňou neexistuje v rámci danej škodovej
udalosti právny vzťah, ktorý by poskytnutie preddavku umožňoval. Pokiaľ ide o ukončenie likvidácie je
potrebné doručiť konečné rozhodnutie príslušných orgánov o vine, či spoluvine poisteného (k čomu ju

poisťovňa v minulosti niekoľkokrát vyzvala) a preto jej žiadosti nie je možné v súčasnosti vyhovieť.

33/ Emailovou správou zo dňa 11.03.2021 táto spoločnosť informovala žalovanú o podaní obžaloby
voči G. D. s tým, aby žalovaná zvážila vyplatenie primeranej zálohy poistného plnenia pre žalobkyňu.
Žalovanáodpovedalapožiadavkounazaslaniekonečnéhoaprávoplatnéhorozhodnutia,keďžedoposiaľ

nedisponuje žiadnym dokladom, v ktorom by pravdepodobný škodca priznal zavinenie dopravnej
nehody. Následne prebiehala ďalšia emailová komunikácia medzi uvedenými subjektmi a táto skončila
emailom žalovanej z 17.03.2021, v ktorom oznámila, že vzhľadom k faktu, že nedisponuje dokladom
s priznaním viny, ani právoplatným rozhodnutím vo veci zavinenia, či spoluzavinenia, nie je možné
poskytnúť poistné plnenie, a to ani formou zálohy.

34/Rozsudkom OkresnéhosúduDolnýKubínč.k.2T/17/2021-704zodňa15.07.2021 bolorozhodnuté,
že obžalovaný G. D., nar. XX.XX.XXXX je vinný, že dňa 22.04.2018 okolo 00.10 hod v obci F., okres
C. D., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, vo voľnom priestranstve, nachádzajúcom sa
medzi L. O. S., O. O. H., F. a budovou bývalého autoservisu „L. Q.“ O. O. F. XXX, po trávnatom poraste
viedolviacúčelovúštvorkolkuzn.B.B.čiernejfarbyEČ:J.XXXK.,zdôvodunesprávnehospôsobujazdy,

neprispôsobeniu rýchlosti jazdy po trávnatej lúke v nočných hodinách a bez dostatočného osvetlenia
stratil kontrolu nad vedením vozidla, nerozoznal včas násyp štrkovej cesty, ktorý križoval smer jeho
jazdy, narazil prednou časťou na tento násyp, následne došlo k niekoľkonásobnému prevráteniu vozidla,
v dôsledku čoho došlo k vymršteniu oboch osôb sediacich na štvorkolke, čím poškodená spolujazdkyňa
A.B.,nar.vroku2001utrpelapomliaždeniepravejstranytváresodreninami,krvácaniepodmäkkúblanu

mozgu a pod tvrdú blanu mozgu liečené konzervatívne, zlomeninu pravého kĺbneho výbežku záhlavovej
časti, zlomeninu pravej jarmovej kosti, pravej očnice a pravej hornej čeluste – zlomeninu pravého
zygmatiko-maxilárnehokomplexu,odlomenievýbežkuVI.krčnéhostavca,kompresívneúrazovézmeny
na štyroch hrudných stavcoch (Th7 až Th10), zlomeninu pravej kľúčnej kosti, pomliaždenie pečene
a pomliaždenie pravej nadobličky, s dobou liečenia minimálne 10 až 12 mesiacov, čím spáchal prečin

ublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaa prečinohrozeniapodvplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 4 roky a 6 mesiacov. Taktiež mu bola uložená povinnosť uhradiť poškodenej A.
B., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 19.939,- eur.

35/ Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 1To/56/2021-757 zo dňa 15.02.2022 vyššie uvedený rozsudok
zrušil vo výroku o treste a výroku o náhrade škody, a v tejto časti ju vrátil okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

36/ Okresný súd opätovne rozhodol dňa 27.05.2022 rozsudkom č. k. 2T/17/2021-825, ktorým na základe
nezmeneného výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2T/17/2021-704 zo dňa
15.07.2021, právoplatného dňa 15.07.2021 obžalovanému G. D. uložil podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 4 roky a 6 mesiacov. A. B., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody

odkázal na civilný proces.

37/ Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 1To/82/2022-865 zo dňa 10.01.2023, právoplatným dňa
10.01.2023 vyššie uvedený rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému G. D. uložil podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 rokov.

38/ Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motocykla, konkrétne štvorkolky ev. č. J.
bolo v čase dopravnej nehody, t.j. 21.04.2018 (a to od 29.03.2017 do 30.04.2018) poistené u žalovanej,
čo vyplýva z výtlačku webovej stránky S.:/T./J. (č. l. 129 spisu).

39/ Na skutkový stav opísaný v predchádzajúcich odsekoch 22/ až 38/ súd aplikoval nasledovné
ustanovenia procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov:40/ Podľa tretej vety § 193 CSP, je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

41/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

42/ Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

43/ Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

44/ Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa pri škode na zdraví uhradzujú aj účelné náklady

spojené s liečením.

45/ Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví.

46/ Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

47/ Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta

vrátila ako nedoručené.

48/ Použijúc na zistený skutkový stav vyššie citované ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je,
pokiaľ ide o právny základ uplatňovaného nároku, plne dôvodná.

49/ Rozsudkom konaní tunajšieho súdu č. k. 2T/17/2021-704 zo dňa 15.07.2021 bolo totiž právoplatne
rozhodnuté, že G. D. spáchal trestný čin, keď spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyňa utrpela
zranenia. Súd je v tomto civilnom spore podľa § 193 CSP týmto rozhodnutím, pokiaľ ide o to, že bol
spáchaný trestný čin a tiež pokiaľ ide o to, kto ho spáchal, viazaný. V nadväznosti na to možno uzavrieť,
že G. D. podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, primárne však podľa § 427 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (ako vlastník, t. j. prevádzkovateľ predmetnej štvorkolky) zodpovedá za škodu na zdraví, ktorá
žalobkyni nepochybne vznikla v súvislosti s jeho trestným činom.

50/ Keďže trestný čin bol spáchaný G. D. za použitia motorového vozidla (motocykla), ktoré bolo v čase
dopravnej nehody poistené (vo vzťahu k zodpovednosti za škodu ním spôsobenú) u žalovanej, v spore

je žalovaná pasívne vecne legitimovaná s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa § 4
ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. je žalovaná povinná za G. D. uhradiť žalobkyni, ako poškodenej,
ňou uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví.

51/ Žalobkyňa nároky na náhradu škody uplatnila u žalovanej listom zo dňa 02.12.2019 (č. l. 16

spisu), z ktorého vyplýva, že k nemu priložila aj lekárske posudky uvedené v odsekoch 29 a 30
tohto odôvodnenia a pokladničný doklad za vystavenie lekárskeho posudku. Z listu žalovanej zo
dňa 09.06.2020 a následnej emailovej komunikácie medzi spoločnosťou zastupujúcou žalobkyňua žalovanou, že táto odmietla zlikvidovať uplatnené nároky z dôvodu absencie právoplatného
rozhodnutia o vine, resp. spoluvine G. D..

52/ Ako už bolo uvedené trestný rozsudok tunajšieho súdu, ktorým bol G. D. uznaný za vinného zo
spôsobenia dopravnej nehody, nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2021. Týmto dňom bola definitívne
ustálená jeho vina a tým, v občianskoprávnej rovine, jeho protiprávne konanie, ako aj zavinenie.
Z predmetného trestného rozsudku zároveň vyplýva príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou
spôsobenou G. D. (t. j. medzi jeho protiprávnym konaním) a zraneniami žalobkyne, ktoré pri nehode

utrpela a v nadväznosti, na ktoré zranenia si vytrpela bolesť, sťažilo sa jej uplatnenie v spoločnosti
a vznikli jej liečebné náklady (t. j. škodou na zdraví).

53/ Z obsahu spisu (č. l. 107) vyplýva, že žalovaná bola, v súvislosti s trestnými rozhodnutiami,
preukázateľne informovaná o tom, že trestné konanie bolo definitívne skončené, a to (v poradí druhým
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/82/2022-865) prostredníctvom uznesenia tunajšieho súdu

o pokračovaní v konaní (č. l. 118 spisu). Žalovanej bolo toto uznesenie doručené dňa 22.03.2023 (k
rukám jej splnomocneného zástupcu).

54/Dňomnasledujúcimpo22.03.2023takodpadol(jediný)dôvod,prektorýžalovaná(včasedopodania
žaloby) odmietala žalobkyni poskytnúť uplatnenú náhradu škody. Do vyhlásenia rozsudku žalovaná

neposkytla žalobkyni žiadne plnenie.

55/ Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti namietala, že žaloba bola podaná predčasne, pretože ako
poisťovateľ nemohla skončiť šetrenie škodovej udalosti bez preukázania zodpovednosti G. D., súd túto
jej obranu vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v čase rozhodovania súdu v tomto spore už bolo trestné

konanie voči nemu právoplatne skončené. Súčasne, pokiaľ žaloba podaná ešte v čase prebiehajúceho
trestného konania, takýto postup žalobkyne nemožno vyhodnotiť ako nesprávny, či nehospodárny, ale
naopak. Obžaloba, na základe ktorej sa viedlo trestné konanie bola totiž trestnému súdu doručená až
03.03.2021 a žalobkyňa pri podaní žaloby dňa 21.04.2021 zrejme vychádzala z toho, že objektívna
premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody by jej skončila dňom 21.04.2021 (3 roky odo

dňa dopravnej nehody). Pokiaľ však ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, objektívna
premlčacia lehota sa neuplatňuje a platí len subjektívna premlčacia doba upravená v § 106 ods. 2
Občianskehozákonníka.Naustanovenie§106Občianskehozákonníkapriamoodkazujeajustanovenie
§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

56/ Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

57/ V nadväznosti na záver súdu o tom, že nároky na škodu na zdraví sa premlčujú výlučne
v subjektívnej, a to dvojročnej lehote, ktorá začína odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá (106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), sa súd zaoberal ďalšou obranou žalovanej,
spočívajúcou v námietke premlčania, ktorú žalovaná vzniesla voči nároku o bolestnom.

58/ Súd námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože vedomosť o škode spočívajúcej
v bolestnom žalobkyňa získala okamihom (dňom) ustálenia zdravotného stavu (rozsudok NS SR sp.
zn. M Cdo 37/2000 pod R 68/2003). Ustálenie zdravotného stavu určuje lekár, preto ak bol v poradí
druhý posudok o bolestnom vypracovaný dňa 22.02.2019 (č. l. 10 spisu), k ustáleniu zdravotného stavu
(pre účely hodnotenie bolestného) došlo, resp. mohlo dôjsť najskôr v tento deň. Vedomosť o tom, kto

za škodu zodpovedá, však žalobkyňa nemohla po prvýkrát preukázateľne získať dňa 30.05.2018 (kedy
bola vypovedať na OR PZ C. D. ako svedok predmetnej dopravnej nehody), ako to tvrdí žalovaná. Na
základe obsahu zápisnice o jej výsluchu nemožno totiž prijať záver, že získala informáciu, že dopravnú
nehodu, pri ktorej bola zranená, spôsobil G. D., pretože to nikde v zápisnici nie je uvedené a zároveň
žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že si ohľadom dopravnej nehody vôbec nič nepamätá (č. l. 90 - 94

vyšetrovacieho spisu). Inak tomu bolo v prípade jej výsluchu zo dňa 12.09.2019, kedy bolo v zápisnici
ovýsluchuuvedené,žebudevypočúvanávtrestnejveciobvinenéhoG.D.,stíhanéhozaprečinublíženia
na zdraví za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Z tejto v poradí druhej zápisnice zároveň vyplýva,
že keď chodila na rehabilitácie, tak ju oslovil muž, ktorý jej povedal, že je G. D. a že to je on, ktošoféroval štvorkolku (č. l. 75 až 89 spisu). Kedy žalobkyňa absolvovala rehabilitácie z dokazovania, ani
zo skutkových tvrdení strán sporu nevyplynulo, avšak z logiky veci (podľa názoru súdu) vyplýva, že
to muselo byť niekedy v bližšie neurčenom čase po operácii zranení, ktorých sa týka v poradí druhý

lekársky posudok o bolestnom (hospitalizácia od 12.12.2018 do 15.12.2018 – lekársky posudok na č. l.
10 a zoznam ciest z č. l. 157 spisu). V zhode so žalovanou tak súd ustálil začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na bolestné na deň 23.02.2019.

59/ Premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňa 23.02.2019 však neuplynula 23.02.2021, ale až

09.05.2021, pretože v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 (t.j. 35 dní) a od 19.01.2021 do 28.02.2021
(t.j. 41 dní) neplynula, a to s poukazom na § 1 a § 8 písm. a) v spojení s čl. VI zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony./ Ak bola potom žaloba podaná na
súde dňa 21.04.2021, bola podaná včas.

60/ Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že premlčacia doba spočívala počas trestného konania, keďže
žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila v trestnom konaní (čo aj vyplýva z trestných rozsudkov),
s touto argumentáciou sa súd nestotožnil, pretože si osvojil právny názor vyslovený v uznesení NS
SR sp. zn. 102/2017 (rozhodnutie publikované pod č. 35/2020), ktorý sa síce týka nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, avšak aj v tomto prípade ide o nárok uplatnený podľa § 15 ods. 1 zákona č.

381/2001 Z. z., ako je tomu v prejednávanom spore. V predmetnom uznesení najvyšší súd uviedol, že
uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe, usmrtenej
pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe,
ktorá škodu spôsobila, nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného
konania i voči poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila.

61/ Nakoľko súd považoval nárok (na bolestné) za nepremlčaný, zaoberal sa ďalšou námietkou
žalovanej, a to, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou spôsobenou
poistencom žalovanej a zraneniami žalobkyne, ktoré mali za následok vznik bolestí a sťaženie jej
uplatneniavspoločnosti.Súdtútonámietku vyhodnotilakozanedôvodnú,pretožežalobkyňasožalobou

predložila prepúšťaciu správu, z ktorej vyplývajú jej zranenia, ktoré podľa tejto správy mala v čase
jej privezenia RZP na ARO C. D. bezprostredne po dopravnej nehode. Tieto zranenia (pomliaždenie
hrudníka, zlomeniny hrudných stavcov Th 7 až Th10, zlomenina spodnice očnice, zlomenina kľúčnej
kosti, viaceré povrchové poranenia hlavy, pomliaždenie pečene a ďalšie) sa pritom prekrývajú s tými,
ktoré sú uvedené vo výroku o vine G. D. v rozsudku tunajšieho súdu č. k. 2T/17/2021-704 zo

dňa 15.07.2021. Týmto spôsobom súd považuje existenciu príčinnej súvislosti potrebnú pre vznik
zodpovednosti G. D. za škodu, ktorú žalobkyňa uplatnila priamo voči jeho poisťovateľovi, za dostatočne
preukázanú.

62/ Vychádzajúc z toho, že nárok žalobkyne je nepremlčaný a preukázaný je vznik škody, ako aj škodca

a príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a škodou, súd sa zaoberal obranou žalovanej
spočívajúcej v tom, že vznik škody si žalobkyňa spoluzavinila (popri G. D.) a žalovaná by tak mala za
svojho poistenca uhrádzať škodu len v pomere zodpovedajúcom zavineniu vodiča.

63/ Túto námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú.

64/ Z dokazovania totiž vyplynulo, že G. D. šoféroval štvorkolku po predchádzajúcom požití alkoholu
(v dobe nehody bola zistená jeho prítomnosť vo výške 1,15 až 1,27 g/kg), avšak žalobkyňa, ktorá
nasadla za ním na štvorkolku (s tým, že sa vyslovene s ním chcela na štvorkolke voziť), predchádzajúce
požívanie alkoholu u G. D. videla, pretože alkohol pili spolu (aj s ďalšími osobami) a alkohol pila aj

samotná žalobkyňa (2 hodiny po dopravnej nehode mala v krvi prítomnosť etanolu vo výške 1,95 g/
kg, t.j. promile), musela preto vedieť, že nasadá a chce si nasadnúť za šoféra, ktorý nie je triezvy
a vedela, že sama nie je triezva, nehovoriac o tom, že mala mať pri jazde ochrannú prilbu (§ 5 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
01.01.2023, podľa ktorého vodič motorového vozidla kategórie Ps s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou

prevyšujúcou 45 km.h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L a jeho spolujazdec sú tiež povinní
počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov; to neplatí pre
vodiča vozidla vybaveného bezpečnostnou kabínou alebo ochranným bezpečnostným rámom, ktoré je
vybavené bezpečnostnými pásmi, a jeho spolujazdca). To, že štvorkolka je vozidlom kategórie L vyplývaz čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a
dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú.v. EÚ L 60, 2.3.2013) v platnom
znení, na ktorý článok ustanovenie § 5 ods. 1 zmieňovaného zákona priamo odkazuje.

65/ Súd popri už uvádzaných ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa zodpovednosti za
škoduaplikovalajustanovenie§415tohtozákonnéhopredpisuavnadväznostinatoajjehoustanovenie
§ 441.

66/ Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

67/ Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

68/ Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa
vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, a vzťahuje sa samozrejme aj na toho,
komu riziko vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti poškodeným môže preto zakladať jeho
spoluzavinenie na vzniku škody v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Ide o záväznú
právnu povinnosť každého dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti

prevzaté zmluvne, ale - aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania - počínať si natoľko obozretne,
aby konaním alebo opomenutím konania nevznikla škoda iným ani jemu samému. Takto stanovená
generálna prevencia je súčasťou občianskoprávneho zodpovednostného systému. Ustanovenie §
415 Občianskeho zákonníka nemá len preventívne výchovnú povahu. Povinnosť vyslovená týmto
ustanovením je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou

určitým spôsobom sa správať. Preto jej nedodržanie predstavuje porušenie. Toto
ustanovenie je súčasne vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych
vzťahoch spočívajúce v tom, že sa účastníci občianskoprávnych vzťahov majú správať vždy tak,
aby nespôsobili škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode či životnom prostredí. Všetky
pravidlá správania sa v najrôznejších situáciách nemôžu byť ustanovené či podrobne upravené

právnymi predpismi. Ustanovenie § 415 ukladá preto povinnosť každému postupovať vzhľadom na
konkrétne okolnosti tak, aby nedal príčinu k vzniku škody na zdraví, na majetku a na iných hodnotách.
Správať sa v rozpore s touto povinnosťou znamená správať sa protiprávne. Ustanovenie § 415 ale
nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ako je niekedy mylne vyvodzované,
ale porušenie tejto povinnosti (namiesto porušenia konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti)

predstavuje porušenie, ktoré - ak je príčinou vzniku škody - znamená vznik zodpovednosti za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vždy je potrebné posúdiť, či škodlivý výsledok by nebol nastal
aj bez tohto porušenia, teda či počínanie v súlade s prevenčnou povinnosťou bolo spôsobilé škode,
ktorá vznikla, zabrániť. Východiskom ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že
škoda nemusí byť iba výsledkom konania škodcu (viacerých škodcov), ale aj samotného poškodeného.

Preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v občianskoprávnych vzťahoch
bola taká skutočnosť zohľadnená a poškodený buď pomerne, alebo úplne niesol škodu vzniknutú na
vlastnom majetku či zdraví. Aj keď zákon hovorí o zavinení poškodeného, neznamená to, že zavinenie
vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti je nevyhnutným predpokladom jeho spoluúčasti v zmysle § 441
Občianskeho zákonníka. V občianskom súdnom konaní súd o spoluzavinení poškodeného prihliada

aj bez návrhu z úradnej povinnosti (pozri R 27/1979). Ak v priebehu súdneho konania vyšli najavo
také skutkové okolnosti na strane poškodeného, ktoré boli príčinou, popr. jednou z príčin vzniku škody,
nemožnovyvodiťplnúzodpovednosťškodcupráveprechýbajúcupríčinnúsúvislosťmedzijehokonaním
a škodou. V rozsahu, v akom sa na škodlivom následku podieľali okolnosti na strane poškodeného,
nie je daná zodpovednosť škodcu. Príčinná súvislosť medzi odškodňovaným následkom a konaním

škodcu je nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti za škodu. Preto stále platí, že v spornom
konaní súd aj bez námietky škodcu rozhoduje o prípadnej spoluúčasti poškodeného na vlastnej škode.
Z obsahu spisu má dovolací súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca 2/ sa 13. júla 2002 zúčastnili
na večierku v meste B. (V. H.), na ktorom požili veľké množstvo alkoholu. Z večierka sa vracali 14. júla
2002 motorovým vozidlom odporcu 2/, ktoré aj sám pod vplyvom alkoholu šoféroval, pričom navrhovateľ

bol jeho spolujazdcom. Počas cesty z večierka došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil odporca 2/.
Navrhovateľ pri tejto dopravnej nehode utrpel zranenia celého tela. Z písomných potvrdení účastníkov
večierka Q. J., S. - D. G. a D. I. jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ a odporca 2/ sa spolu s týmito
osobami zdržali počas celého večierka, pričom obaja požili veľké množstvo alkoholu (svoju opitosť ajpriznali). Podľa názoru dovolacieho súdu preto navrhovateľ musel mať a mal vedomosť o skutočnosti,
že odporca 2/ počas celého večierka požíval alkoholické nápoje. Napriek tejto skutočnosti odporcu 2/
neodhovoril od riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ale navyše do tohto motorového

vozidla nastúpil ako spolujazdec, pričom ako sám vo svojej výpovedi uviedol, celú situáciu vnímal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že navrhovateľ týmto svojím správaním porušil svoju
všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, pretože ak by do
motorovéhovozidla,ktorériadilodporca2/podvplyvomalkoholunenastúpil,resp.odporcu2/odriadenia
odhovoril, ku škode na jeho zdraví by vôbec nedošlo. Keďže okolnosti na strane navrhovateľa viedli k

vzniku škody na jeho zdraví, súdy nižšieho stupňa správne postupovali, keď v zmysle ustanovenia § 441
Občianskeho zákonníka rozhodli, že navrhovateľ a odporca 2/ budú znášať následky škodnej udalosti
pomerne. Súdy nižšieho stupňa teda vo veci správne aplikovali ustanovenia § 415 a § 441 Občianskeho
zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 zo dňa 27.08.2014, ktorého závery doposiaľ neboli
judikatórne „prekonané“).

69/ Vychádzajúc z právnych názorov uvedených vo vyššie citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu, ku
ktorým sa súd v tomto spore priklonil (aj pre obdobnosť niektorých okolností skutkového deja), súd
dospel k záveru, že žalobkyňa pred dopravnou nehodou nepostupovala tak, aby nedala príčinu k vzniku
škody na jej zdraví. Týmto spôsobom porušila svoju prevenčnú povinnosť, ktorá jej vyplývala z § 415
Občianskeho zákonníka, teda konala protiprávne v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by

prevenčnú povinnosť dodržala, a to v prvom rade by nenasadla za opitého šoféra, v druhom rade sama
v opitom stave a v neposlednom rade by mala pri jazde ochrannú prilbu, ku škode na jej zdraví nemuselo
dôjsť, resp. rozsah škody by bol s vysokou pravdepodobnosťou menší. Žalobkyňa si vzhľadom na jej
vek v čase nehody (do plnoletosti jej chýbalo len 16 mesiacov), musela byť vedomá toho, že G. D.
nebol spôsobilý, vzhľadom na predchádzajúce spoločné popíjanie, bezpečne riadiť štvorkolku. Na viac

v prejednávanej veci existuje ešte určitá odlišnosť v tom smere, že nároky na to, aby bol spolujazdec
triezvy, sú nepochybne omnoho vyššie, ak ide o jazdu na motocykli, pretože na rozdiel od osobného, či
nákladného motorového vozidla, spolujazdec musí byť pri jazde aktívny (rukami sa držať šoféra alebo
štvorkolky), kým pri jazde autom môže byť úplne pasívny.

70/ Žalobkyňa bola síce v čase vzniku škody maloletá, ale mala vek blízky a nepochybne tak (s ohľadom
navekaplnéduševnézdravie,nienapožitýalkohol)bolaschopnáovládnuťsvojekonanieaposúdiťjeho
následky. Z tohto dôvodu jej (spolu) zodpovednosť za škodu nemožno vylúčiť ani s poukazom na § 442
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou
poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho

následky, spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad).

71/ Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa
zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

72/ Súd v rozsudku, ktorý vyhlásil dňa 22.06.2023 pod č. k. DK-6C/11/2021-163 dospel k záveru, že za
škodu na zdraví, ktorá bola spôsobená žalobkyni zodpovedá nielen G. D., ale aj žalobkyňa, a to spolu
so svojím otcom. Súd bol toho názoru, že otec žalobkyne C. B. zanedbal náležitý dohľad, pretože dovolil
svojej neplnoletej dcére požívať (a to v značnom množstve alkohol). Okrem toho tiež nezabránil, aby
táto nenasadla za G. D. na štvorkolku. V tomto smere súd považoval za nedostatočnú obranu to, že

mu niektorí z prítomných mali zabrániť, aby nepustil žalobkyňu jazdiť. Mohol totiž napríklad privolať
políciu, prípadne aspoň prítomným povedať, že privolá policajnú hliadku alebo inak zakročí, ak pôjde
žalobkyňa jazdiť so G. D..

73/ Vzhľadom na záver o spoluzavinení škody súd vyhodnotil, že škodu by tak mali osoby zodpovedné

za jej vznik znášať pomerne, a to rovným dielom. Spoluzavinenie žalobkyne (vrátane jej otca) ustálil
na 50%.

74/ Dospejúc k záveru o spoluzavinení žalobkyne na vzniknutej a žalobou uplatnenej škode sa súd
zaoberal obranou žalovanej týkajúcej sa výšky žalovaného nároku.

75/ Žalovaná na prvom mieste namietala, že žalobkyňa vykonala nesprávny výpočet výšky bolestného,
keď násobkom súčtu bodov vyplývajúceho z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 22.06.2018 (835
bodov) a hodnotou jedného bodu ustanovenou na rok 2018 (opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č.O.) na 19,08 eur je (po zaokrúhlení) suma 15.932,- eur, a nie teda suma 15.934,- eur uplatnená žalobou.
Túto námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú.

76/ Na druhom mieste žalovaná namietala, že pokiaľ ide o výšku SSU, konkrétne o lekárskym posudkom
priznaných 100 bodov za postkomočný syndróm (položka č. 252), toto hodnotenie vykonal chirurg,
avšak podľa názoru žalovanej túto položku mohol hodnotiť len neurológ, neurochirurg, psychiater alebo
psychológ. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, resp. tejto obrane súd nepriznal žiadnu
relevanciu, pretože žalobkyňa na hodnotenie tejto položky predložila lekársky posudok, teda dôkaz,

ktorý má odborný charakter. Žalovaná popierala správnosť tohto odborného dôkazu, avšak toto popretie
nepodoprela žiadnym, nie to ešte odborným dôkazom, ktorý jediný by mohol vyvrátiť nesprávnosť
časti lekárskeho posudku. Okrem toho samotná skutočnosť, že ak by aj ohodnotenie nevykonal lekár
z príslušného odboru ešte sama o sebe nepredstavuje dôvod, pre ktorý by toto ohodnotenie bolo
nesprávne a nebolo by možné zaň priznať SSU, keďže postkomočný syndróm bol u žalobkyne zistený
(uvádza sa v lekárskej správe - náleze na č. l. 18 spisu). Súd teda v súvislosti s touto námietkou nezistil

dôvod, pre ktorý by mal žalobu v časti nároku na SSU vzťahujúcej sa k 100 bodov za položku č. 252
(postkomočný syndróm) zamietnuť.

77/ Pokiaľ tiež žalovaná, vo vzťahu k istine ešte namietala, že žalobkyňa nepreukázala cestovné náklady
v sume 120,- eur, ktorých zoznam predložila na pojednávaní, súd túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú,

pretože ak aj žalobkyňa po nehode mohla vykonať cesty do Univerzitnej nemocnice v M., re priznanie
cestovného bolo potrebné žalobkyňou uvádzané dôvody jednotlivých ciest preukázať dôkazmi, akými
mohli byť napríklad lekárske správy/nálezy, z ktorých by dôvod cesty, a to v konkrétny deň, vyplýval.
Bez preukázania dôvodu cesty (kontrola, vyšetrenie a podobne), nárok na náhradu tejto škody žalobkyni
priznať nebolo možné, pretože na záver o zodpovednosti za škodu bolo potrebné preukázať príčinnú

súvislosť medzi vykonaným jazdami (vynaloženými cestovnými nákladmi, resp. škodou) a dopravnou
nehodou. Nehovoriac o tom, že v prípade vykonania ciest osobným motorovým vozidlom bolo potrebné
preukázať akým vozidlom a s akou spotrebou boli cesty vykonané. Z dôvodu nepreukázania nároku súd
preto v rozsudku vyhlásenom dňa 22.06.2023 pod č.k. DK-6C/11/2021-163 dospel k záveru, že žaloba
je v tejto časti nedôvodná.

78/ Žalovaná napokon namietala, že žalobkyňa nesprávne stanovila hodnotu jedného bodu relevantnú
pre určenie výšky náhrady škody na zdraví spočívajúcej v sťažení jej spoločenského uplatnenia, keď
ju stanovila vo výške 20,26 eur, teda vo výške platnej pre rok 2019 a nie pre rok 2018, hoci žalobkyňa
utrpela škodu na zdraví dňa 22.04.2018. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na názor publikovaný v

odbornej literatúre, podľa ktorého nároky (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) sa
viažu k dátumu škodovej udalosti a nie k dátumu prejavenia ich následkov. Taktiež poukázala na § 11
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., z ktorého plynie, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 437/2004 Z. z., sa vzťahujú doterajšie predpisy. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 19/2011 z 25.10.2012.

79/ Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „zákon č. 437/2004 Z. z.“) upravuje výšku náhrady za bolesť a za SSU v
ustanovení § 5 ods. 2 tak, že táto sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie euro

smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za
SSU určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov uverejnením oznámenia o jeho
vydaní najneskôr do 31.05. príslušného kalendárneho roka (§ 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.).

80/ Rozhodujúce pre určenie výšky bodu podľa názoru tunajšieho súdu bolo ustálenie časového

momentu, v ktorom roku vznikol nárok na náhradu SSU a bolestného. Z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 19/2011 z 25.10.2012 jednoznačným spôsobom vyplýva, že
momentom vzniku nároku na náhradu škody na zdraví (a teda bolestného a SSU) je deň dopravnej
nehody, pri ktorej žalobca utrpel škodu na zdraví. Zo záverov tohto rozhodnutia vychádzal pri svojomrozhodovaní aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 10Co/13/2021 zo dňa 27.10.2021 (odsek 24),
ktorý uviedol, že “žalovaný opodstatnene poukazuje na to, že okamihom vzniku nároku na náhradu
škody je deň škodovej udalosti, ktorým bol v súdenej veci deň dopravnej nehody.”

81/ Zároveň z rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/66/2018 zo dňa 21.03.2019 (odsek 20) vyplýva právny
názor najvyššieho súdu, že z hľadiska odškodnenia nie je určujúce, kedy (v akom časovom odstupe od
vytrpenia bolesti alebo SSU) znalec v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. vyhotovil posudok. Opačný
názor by viedol k tomu, že určujúcim by nebol objektívny stav (poškodenie zdravia, rozsah vytrpenej

bolesti a SSU), ale okolnosti subjektívnej povahy, podmienené napríklad tým, kedy bolo znalcovi uložené
vyhotoviť posudok, alebo kedy ho vypracoval.

82/ Vychádzajúc z týchto právnych záverov súd vyhodnotil námietku žalovanej týkajúcu sa určenia
výšky jedného bodu za SSU za dôvodnú a pokiaľ potom dospel k názoru, že rozsah bodov, ktorý bol
určený lekárskym posudkom zo dňa 22.11.2019 vo výške 570 bodov bol určený správne (resp. žalovaná

správnosť tohto rozsahu čo do položky č. 252 nevyvrátila, čo bolo vzhľadom na potrebu odborného
posúdenia spornej otázky žiadúce), výška SSU predstavuje násobok 570 bodov a výšky 19,08 eur
ustanovenejnarok2018opatrenímMinisterstvazdravotníctvaSRč.O.aidetak(pozaokrúhlení)osumu
10.876,- eur. Pokiaľ potom žalobkyňa žiadala priznať SSU vo výške 11.549,- eur, v časti o zaplatenie
673,- eur, súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú.

83/ Zhrnúc doteraz uvedené súd ako nedôvodne uplatňované nároky v rozsudku č. k. DK-6C/11/2021 –
163 zo dňa 22.06.2023 určil vo vzťahu k sumám 2,- eurá, 120,- eur a 673,- eur, čo spolu predstavuje
795,- eur. Dôvodne uplatňované nároky potom predstavovali 30.865,- eur (31.660,- eur mínus 795,-
eur), ktoré zahŕňajú aj škodu spočívajúcu v nákladoch, ktoré žalobkyňa preukázateľne vynaložila z titulu

úhrady lekárskeho posudku, ktorú časť škody žalovaná ani v spore nenamietala. Keďže súd v rozsudku
zo dňa 22.06.2023 č. k. DK- 6C/11/2021-163 dospel k záveru o tom, že žalobkyňa a škodca a poistenec
žalovanej G. D., znášajú škodu v rovnakom pomere, t.j. v každý v rozsahu 50%, súd žalovanú zaviazal,
aby žalobkyni zaplatila polovicu zo sumy 30.865,- eur, čo je 15.432,50 eur, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

84/ Popri žalovanej istine súd žalobkyni priznal aj 5% úrok z omeškania ročne, nie však od podania
žaloby (t.j. od 21.04.2021).

85/ Pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne (ako poškodenej) voči žalovanej (ako poisťovateľovi škodcu)

na úroky z omeškania, Ústavný súd SR vo svojom náleze II. ÚS 263/2022 zo dňa 07.09.2022 dospel
k záveru tak, že „ak poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému
včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením
náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka“ (odseky 28 až 32 uvedeného nálezu).

Tunajší súd z tohto záveru, vzhľadom na skutočnosť, že ho prijal jedna z najvyšších súdnych autorít,
bez ďalšieho vychádzal.

86/ Súd však žalobkyni nepriznal 5% úrok z omeškania ročne z priznanej istiny 15.432,50 eur od
21.04.2021, t.j. od podania žaloby, ale až po uplynutí 15 dní od momentu, kedy mala žalovaná skončiť

šetrenie škodovej udalosti. K skončeniu šetrenia škodovej udalosti pritom mohlo dôjsť najskôr okamihom
nadobudnutia informácie o právoplatnom výsledku konania tunajšieho súdu 2T/17/2021 (G. D. totiž
počas trestného konania svoju vinu popieral, keď tvrdil, že štvorkolku v čase nehody riadila žalovaná).
Túto informáciu, vychádzajúc z obsahu spisu, žalovaná získala preukázateľne až doručením uznesenia
tunajšieho súdu č. k. 6C/11/2021-118 o pokračovaní v konaní, t.j. až dňom 22.03.2023 (doručenka na č.

l. 122 p. v. spisu). Žalobkyňa netvrdila, ani nepreukázala, že by žalovanú o výsledku trestného konania
informovala skôr, prípadne jej zaslala právoplatné rozhodnutie.

87/ 5% ročný úrok z omeškania súd potom priznal žalobkyni od 07.04.2023 až do zaplatenia zo sumy
15.432,50 eur, keď postupoval podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ bol tento úrok žiadaný aj za obdobie od 21.04.2021 do 06.04.2023, súd
v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.88/ Voči rozsudku tunajšieho súdu č. k. DK-6C/11/2021-163 zo dňa 22.06.2023, podala odvolanie
žalobkyňa, na základe čoho vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením sp. zn.
9Co/155/2023 zo dňa 26.03.2024 v nenapadnutej časti (výrok I.) prvostupňový rozsudok ponechal

nedotknutý a zrušil ho vo výroku II. a III. a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2024.

89/ Krajský súd v Žiline v odôvodnení uznesenia sp. zn. 9Co/155/2023 zo dňa 26.03.2024 konštatoval,
že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že je daná aj spoluzodpovednosť žalovanej na vzniknutej

škode, keď pod vplyvom alkoholu nastúpila na štvorkolku, ktorú viedol vodič pod vplyvom alkoholu,
ktorý následne spôsobil dopravnú nehodu. Odvolací súd tiež uviedol, že na vec možno aplikovať aj
súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vo svojom rozsudku súd prvej inštancie
označil. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa je
spoluzodpovednou v rozsahu 50%. Odvolací súd mal za to, že žalobkyňa bola osobou neplnoletou, čiže
mladšou ako 18 rokov veku. Pri posudzovaní konania takejto osoby sa vždy vychádza v rámci práva,

že takáto osoba ešte nie je plne právne spôsobilá a konanie takejto osoby je potrebné vyhodnocovať
vždy individuálne. Rovnako tak tomu býva aj v rámci trestného konania. Podľa názoru odvolacieho súdu
nemožnodaťnaroveňkonanie26ročnéhodospeléhomužaaosobymladšejako17rokov.Tujezásadný
rozdiel oproti situácii, ktorá bola posudzovaná v súdom prvej inštancie označených rozhodnutiach. V
uvedených rozhodnutiach išlo o osoby plnoleté. Je všeobecne známe, že osoby vo veku 15 až 17 rokov

často konajú impulzívne a nepremyslene, a to aj v triezvom stave. Zhodnotiť vek 16 rokov ako vek
dostatočnej vyspelosti pre posúdenie všetkých následkov konania nebol správny. Osoby vo veku pod 18
rokov často s cieľom zaujať spoločnosť vykonávajú pochabé a nepremyslené činy, s cieľom zdôrazniť
svoju takmer dospelosť. Preto aj trestný zákon nahliada na uvedené osoby pri trestných činoch rozdielne
od plnoletých páchateľov. Tu odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na to, že plnoletá

osoba ako vodič (s patričným oprávnením viesť motorové vozidlá) je primárne zodpovedná za vedenie
motorového vozidla (štvorkolky), pričom jeho zodpovednosť musí byť vždy vyššia ako zodpovednosť
neplnoletého spolujazdca, ktorý patričným oprávnením na vedenie motorového vozidla nedisponuje a
teda nevie presne vyhodnotiť schopnosti a možnosti vodiča pod vplyvom alkoholu. Bez ohľadu, že
žalobkyňa chcela ísť na štvorkolke bolo na uvážení vodiča vozidla, či osobu tak výrazne pod vplyvom

alkoholu na túto štvorkolku vezme, a to bez prilby. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že je rozdiel aj v tom,
žeišlooštvorkolkuaniebežnémotorovévozidlo(skarosériou,bezpečnostnýminárazníkovýmizónami),
ktoré je podstatne bezpečnejšie. Rovnako tak bolo potrebné vyhodnotiť aj čas jazdy, ku ktorej došlo
o 00:10 (v noci), vyhodnotiť terén (trávna lúka), nedostatočné osvetlenie. Podľa názoru odvolacieho
súdu nepoužitie prilby v tomto prípade nemožno klásť za vinu žalobkyni, ale vodičovi štvorkolky pre

účely posúdenia spoluzodpovednosti pri náhrade vzniknutej škody. Vodič štvorkolky mal odmietnuť
viezť žalobkyňu bez prilby a vo svojej podstate aj vzhľadom na stav jej opitosti a neplnoletosti, zvlášť
ak s tým jej otec nesúhlasil. Skutočnosť, keď otcovi tretie osoby znemožnili, aby zabránil žalobkyni
nasadnúť na štvorkolku, nemožno posúdiť, ako jeho zodpovednosť, alebo zodpovednosť žalobkyne, ale
spoluzodpovednosť týchto osôb za konanie vodiča štvorkolky, nakoľko vo svojej podstate napomáhali

trestnému činu vodiča štvorkolky, proti vôli zákonného zástupcu žalobkyne. Odvolací súd konštatuje, že
záver o maximálnej spoluzodpovednosti žalobkyne v rozsahu najviac 20% až 30% sa javí ako správny
s tým, že vhodnejšia sa javí spodná hranica spoluzodpovednosti s prihliadnutím na vek a dôsledky
škodovej udalosti pre žalobkyňu. Odvolací súd ďalej vyhodnotil ako dôvodné aj odvolacie námietky
týkajúce sa úrokov z omeškania. Odvolací súd má za to, že sa možno stotožniť so záverom, že najneskôr

právoplatným uznaním viny vodiča štvorkolky došlo k okolnostiam, po ktorých mohla žalovaná plniť, ak
tak dobrovoľne neurobila, dostala sa do omeškania. Tu však odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do
pozornosti, že je potrebné vyriešiť otázku, či bolo nevyhnutné prerušovať civilné sporové konanie, resp.
bolo možné prijať záver o zodpovednosti vodiča štvorkolky aj v civilnom konaní. V prípade kladného
zodpovedania uvedenej otázky, by prípadný nárok na úrok z omeškania bolo možné priznať aj od iného

dátumu. Ďalej odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaná rozporovala nárok na náhradu 120,- eur až v
záverečnej reči, tak bez ďalšieho nemal súd prvej inštancie na to prihliadať, nakoľko takýto prostriedok
procesnej obrany bol uplatnený neskoro.

90/ V nadväznosti na uvedené odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil

skutkový stav, ktorý nesprávne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. a III. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní
je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude v súčinnosti so
sporovými stranami, nanovo posúdiť mieru zavinenia žalobkyne v naznačenom smere, posúdiť úroky zomeškania, ako aj náklady na dopravu v sume 120,- Eur, ako sa vysporiadať aj ostatnými námietkami
žalobkyne vznesenými k jeho záverom. Po doplnení dokazovania a ustálení skutkového stavu súd prvej
inštancie nanovo vo veci rozhodne.

91/ Uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 22.05.2024
a právnemu zástupcovi žalovanej dňa 06.06.2024, ktorí na toto uznesenie, resp. závery z neho
plynúce v danom čase nijako nereagovali Následne bol vo veci určený termín pojednávania na deň
30.07.2024, ktorého sa zúčastnili žalobkyňa a jej právny zástupca. Žalovaná, ani jej právny zástupca,

sa pojednávania nezúčastnili, keď na pojednávanie volaný právny zástupca žalovanej predvolanie na
pojednávanieprevzaldňa10.07.2024adňa12.07.2024súdudoručilpísomnévyjadreniekveci,vktorom
zároveňospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaní.Nakoľkooodročeniepojednávaniaprávnyzástupca
žalovanej nežiadal, súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej.
Vyjadrenie žalovanej strany zo dňa 12.07.2024 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa
15.07.2024.

92/ Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobkyne zotrval na všetkých doterajších písomných
a ústnych vyjadreniach a žiadal rozhodnúť s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu tak, že
spoluúčasť žalobkyne by mala byť maximálne 20%. Návrhy na ďalšie dokazovanie žalobkyňa nemala.

93/ Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.07.2024 vzniesla námietku premlčania, keď poukázala
na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.“ Z uvedeného vyplýva,
že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty závisí od nadobudnutia vedomosti oprávneného
subjektu o zákonom predpokladaných skutočnostiach, a to konkrétne o škode a o osobe, ktorá za

túto škodu zodpovedá. V uvedenom prípade je oprávneným subjektom žalobkyňa a práve na jej
osobu je viazaná požiadavka zákonodarcu, aby nadobudla vedomosť o definovaných skutočnostiach.
Pokiaľ ide o vedomosť o škode, vychádzajúc z predpokladu, že pri bodovom hodnotení bolesti sa
vychádza z akútnej fázy bolesti (vyplýva z § 9 ods. 1, druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z.) má
žalovaná za to, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne na účely hodnotenia jej bolestného došlo

najneskôr dňa 22.02.2019, teda ku dňu, kedy bol vypracovaný v poradí druhý lekársky posudok o
bolestnom, z ktorého (v spojení s prvým lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 22.06.2018) bolo
možné jednoznačne verifikovať jednotlivé poškodenia (bolestné). Pokiaľ ide o vedomosť o osobe, ktorá
za túto škodu zodpovedá, žalovaná má za to, že žalobkyňa sa o uvedenej skutočnosti dozvedela
v rámci trestného konania, a to najneskôr dňa 30.05.2018, kedy v predmetnej veci vypovedala ako

svedok na OR PZ v C. D., alternatívne sa žalobkyňa o tejto skutočnosti dozvedela niekedy v bližšie
neurčenom čase po operácii zranení, ktorých sa týka v poradí druhý lekársky posudok o bolestnom
(hospitalizácia od 12.12.2018 do 15.12.2018). V tomto smere žalovaná poukazuje na skutočnosť, že
z aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu
zodpovedá“ hneď ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho

škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver
o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti,
ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o
nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). „Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu
zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie

o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne
ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z
rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho
zodpovednosti.“ (R 16/2014). „Dovolací súd nepovažuje za správny názor, že žalobca vedomosť o tom,
ktozavzniknutúškoduzodpovedá,nadobudolaž30.júna2001,kedynadobudolprávoplatnosťrozsudok

Okresného súdu Humenné, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery a žalobca bol ako
poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (t .j. názor, že
k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody). Poškodený sa totiž
dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu
o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá

určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto
zodpovedajúcom subjekt.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1
Cdo 82/2009). „Dovolací súd uzatvára, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom,
ktozaškoduzodpovedá,jetrebavychádzaťzpreukázanejvedomostipoškodeného.Otom,ktozaškoduzodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o
osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré sú
rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu. Pritom stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený

disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúcim
teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol
na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby či si overiť jej identitu. Začiatok
behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok
dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti,

o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o
osobe, ktorá je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby
zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody,
možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku
škody,zaktorýchsajavízodpovednosťurčitejkonkrétnejosobydostatočnepravdepodobná.“(Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.09.2023 sp. zn. 4 Cdo 110/2022). Podľa názoru žalovanej

začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné
najneskôr dňa 23.02.2019 a uplynula by dňom 23.02.2021, t. z., že najneskôr dňa 23.02.2021 mala
žalobkyňa uplatniť svoj nárok na bolestné na súde. Na uvedenom konštatovaní žalovanej nič nezmení
ani skutočnosť, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňa 23.02.2019 nakoniec neuplynula dňom
23.02.2021, ale uplynula až dňom 01.03.2021, pretože v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021 premlčacia

doba neplynula a to s poukazom na § 8 písm. a) z. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „COVID zákon“). Podľa ustálenej súdnej praxe
a súdnych rozhodnutí týkajúcich sa plynutia/neplynutia premlčacej doby v čase šírenia COVID-19 je
možné uzavrieť, že premlčacie doby neplynuli len v COVID zákonom uvedenej tzv. ochrannej dobe a

teda k premlčaniu práva sa navyše nepripočítavajú žiadne ďalšie dni, nedochádza k prenášaniu tzv.
ochrannej doby na ďalšie obdobia. V uvedenej súvislosti žalovaná podporne poukazuje napríklad na:
rozsudok KS v BA sp. zn. 3Cob/22/2022 zo dňa 28.09.2022, rozsudok KS v BA sp. zn. 7Cob/46/2024
zo dňa 28.02.2024, rozsudok KS v BB sp. zn. 43CoCsp/16/2022 zo dňa 07.07.2022, rozsudok KS v BB
sp. zn. 17CoCsp/44/2023 zo dňa 24.01.2024. S poukazom na vyššie uvedené bol nárok žalobkyne v

časti týkajúcej sa bolestného ku dňu podania žaloby (t. j. ku dňu 21.04.2021) premlčaný a súd by mal
žalobu žalobkyne v tejto časti zamietnuť.

94/ Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2024 namietla výšku hodnoty bodu, a to pre prípad,
že súd vyhodnotí jej námietku premlčania ako bezdôvodnú a z uvedeného dôvodu žalobu žalobkyne

nezamietne. Žalobkyňa nesprávne stanovila hodnotu jedného bodu relevantnú pre určenie korektnej
výšky náhrady škody na zdraví spočívajúcej v sťažení jej spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu k tejto
námietke dáva žalovaná do pozornosti konajúceho súdu, že ak žalobkyňa utrpela škodu na zdraví
dňa 22.04.2018, čo bolo v deň dopravnej nehody, tak tento deň je právne významným pre korektné
určenie správnej sadzby jedného bodu; preto by žalobkyni mohla patriť jedine náhrada za sťaženie jej

spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. O. zo 16.
mája2018oustanovenívýškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia
na rok 2018, teda vo výške 19,08 € a v prevyšujúcej časti by mal súd žalobu žalobkyne zamietnuť.
Žalovaná na podporu tejto argumentácie poukazuje na: a) názor publikovaný v odbornej literatúre J.,
M., Q., M. J. G., J.: R. S. B., XXXX, XXX O.: „...nároky (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia) sa tak viažu k dátumu škodovej udalosti a nie k dátumu prejavenia ich následkov, ....“; Podľa
názoru žalovanej k takému záveru možno rovnako dospieť aj po rozbore obsahu § 11 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z. z., z ktorého plynie, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu
a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004
Z. z., sa vzťahujú doterajšie predpisy. Z uvedeného teda plynie, že v predmetnom spore je pre správne

stanovenie hodnoty jedného bodu relevantným výška náhrady za jeden bod stanovená pre rok 2018,
teda rok, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, b) rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4M Cdo 19/2011 z 25.10.2012, v ktorom najvyšší súd potvrdil správnosť rozhodnutí
nižších súdov, ktoré posudzovali moment vzniku nároku na náhradu škody v obdobnom prípade, kedy
ku škode na zdraví došlo pri dopravnej nehode a dospel k záveru, že je ním deň dopravnej nehody.

Rozsudok KS v BB sp. zn. 16Co/281/2018 zo dňa 26.03.2020, rozsudok KS v ZA sp. zn. 10Co/13/2021
zo dňa 27.10.2021 a rozsudok OS NO sp. zn. 7C/111/2022 zo dňa 07.07.2023.95/ Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2024 tiež uviedla, v prípade, že súd vyhodnotí námietku
premlčania žalovanej ako bezdôvodnú a z uvedeného dôvodu žalobu žalobkyne nezamietne, tak
žalovaná zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj Krajský súd v Žiline vo svojom zrušujúcom uznesení,

v bode 12 odôvodnenia uviedol, že je daná spoluzodpovednosť žalobkyne na vzniknutej škode. Podľa
názoru Krajského súdu v Žiline je spoluzodpovednosť žalobkyne na vzniknutej škode daná v rozsahu
najviac 20% až 30% s tým, že vhodnejšia sa javí spodná hranica spoluzodpovednosti s prihliadnutím
na vek a dôsledky škodovej udalosti pre žalobkyňu. Žalovaná od začiatku predmetného súdneho sporu
prezentovala svoje názory a argumenty ohľadom spoluzavinenia žalobkyne, pretože zo skutkového

stavubolozrejméanespochybniteľné,žežalobkyňavlastnýmkonanímvýrazneprispelakuvznikuškody
na jej zdraví. Žalovaná sa nestotožňuje s názorom Krajského súdu v Žiline o tom, že nie je namieste
aplikovať v predmetnom súdnom spore spoluzavinenie žalobkyne na vzniknutej škode v rozsahu 50%.
Žalovaná si je však vedomá, že súd je viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline a teda o
spoluzavinení žalobkyne bude rozhodovať v daných mantineloch 20% až 30%. Žalovaná zastáva názor,
že v tomto konkrétnom prípade existujú okolnosti pre zohľadnenie zníženia uplatňovanej výšky škody, a

to jednak s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase vzniku dopravnej nehody pod vplyvom
alkoholu, že pristúpila do vozidla k osobe (pán G. D.), ktorá bola taktiež pod vplyvom alkoholu a v
neposlednom rade z dôvodu, že žalobkyňa počas jazdy na vozidle nemala nasadenú ochrannú prilbu,
pričom táto povinnosť jej vyplýva priamo z § 5 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Čl. 4 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj-
alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek: „Medzi vozidlá kategórie L patria dvoj-, troj- a štvorkolesové
vozidlá podľa kategorizácie v tomto článku a prílohe I vrátane bicyklov s pohonným systémom, dvoj- a
trojkolesových mopedov, dvoj- a trojkolesových motocyklov, motocyklov s postranným vozíkom, ľahkých
a ťažkých cestných štvorkoliek a ľahkých a ťažkých štvorkolesových vozidiel.“ Žalovaná v súvislosti so

spoluzavinením žalobkyne poukazuje na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.05.2021, vyjadrenie zo dňa
19.04.2023, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.08.2023. S poukazom na vyššie uvedené a s poukazom
na ostatné skutkové okolnosti predmetného súdneho sporu má žalovaná za to, že v prípade preukázania
nárokov uplatnených touto žalobou, by mal súd výšku priznanej škody primerane znížiť a to v rozsahu
30% spoluzavinenia samotnej žalobkyne.

96/ Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku na náhradu cestovných nákladov vo výške 120,- €
žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.07.2024 uviedla, že žalobkyňa ich nepreukázala a súd by mal žalobu
žalobkyne v tejto časti zamietnuť. Žalobkyňa súdu predložila len zoznam ciest, ktorý však nepodložila
ďalšími dôkazmi, z ktorých by bolo možné verifikovať účel predmetných ciest. Bez preukázaniu účelu

cesty nárok na náhradu cestovných nákladov žalobkyni nie je možné priznať, pretože žalobkyňa
nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vykonanými cestami a dopravnou nehodou, pri ktorej jej vznikla
škoda na zdraví. Zároveň z predmetného zoznamu ciest nevyplýva akým, príp. koho motorovým
vozidlom žalobkyňa absolvovala uvedené cesty. Z predmetného zoznamu ciest nie je možné verifikovať
ani žalobkyňou uvádzanú prejdenú vzdialenosť v km.

97/ Napokon sa žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.07.2024 vyjadrila k žalobkyňou žiadanému 5% úroku z
omeškania p. a. odo dňa podania žaloby zo sumy 31.660,- eur. Žalovaná namieta žalobkyňou uplatnený
nárok na úrok z omeškania a to z dôvodu, že žalobkyňa žalovanej predložila len súhlas s prípadným
poskytnutím jej zdravotnej dokumentácie a teda nároky, ktorých sa v konaní domáha nepodložila

žiadnymi lekárskymi správami, objektívnymi lekárskymi nálezmi, či inou zdravotnou dokumentáciou,
ktorá by potvrdzovala, nie len samotné diagnózy označené v týchto lekárskych posudkoch, ale aj
správnosť bodového hodnotenia týchto diagnóz. Žalovaná nemohla začať prešetrovanie potrebné na
zistenie jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie skôr, nemohla postupovať spôsobom uvedeným v z.
č. 381/2001 Z. z., konkrétne podľa § 11 ods. 6 a ods. 7, pretože žalobkyňa nepreukázala žalovanej

svoje nároky v zmysle § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. (podľa ktorého má poškodený právo uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať). Žalobkyňa
de facto až v konaní pred súdom preukazovala a opätovne preukáže alebo nepreukáže svoje nároky
na náhradu škody priamo proti žalovanej v zmysle už uvedeného § 15 8 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z.
Žalovaná by som v tomto prípade mohla dostať do omeškania len v prípade, ak by žalobkyni neplnila

súdom priznané nároky, v súdom určenej lehote a preto by mal súd žalobu žalobkyne v časti úroku z
omeškania zamietnuť.98/ Súd konštatuje, že ani žalovaná strana nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Pokiaľ potom ide
o doplnenia dokazovania, prípadne nedostatočne zistený skutkový stav, ktoré v odseku 14 odôvodnenia
uzneseniauvádzalodvolacísúd,beznávrhustránsporu,tunajšísúdvtomtotypesporu(kedypodľaCSP

nejde o spor s tzv. slabšou stranou) nemohol vykonať žiadne ďalšie dôkazy a doplniť tak skutkový stav.
Pre účely nového rozhodnutia o veci však súd žalujúcu stranu vyzval na doplnenie skutkových tvrdení,
konkrétne tvrdenia, kedy sa zasielal rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2T/17/2021-704 zo
dňa 15.07.2021 žalovanej a či pečiatka na tomto rozsudku s dátumom 30.07.2021 označuje deň, kedy
bol rozsudok doručený ich kancelárii. Právny zástupca k tomu uviedol, že žalovaná mala vedomosť, že

prebiehalo trestné konanie a tiež ako toto skončilo a pečiatka 30.07.2021 označuje deň, kedy bol trestný
rozsudok doručený ich kancelárii.

99/ Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu, a najmä z jeho právneho názoru, sa súd na podklade
skutkového stavu tak, ako bol zistený a ustálený pred prvým rozsudkom vyhláseným v tejto veci dňa
22.06.2023 (a ako je opísaný v odôvodnení rozsudku vyhláseného dňa 30.07.2024) a ako bol doplnený

o tvrdenia žalujúcej strany uvedené v predchádzajúcom odseku 100, opätovne zaoberal právnym
posúdením tohto nároku. A to najmä pokiaľ ide o rozsah maximálnej spoluzodpovednosti žalobkyne
na vzniku škody. Ako už bolo uvedené, odvolací súd spoluzodpovednosť žalobkyne vymedzil na
20% až 30% s tým, že vhodnejšia sa javí spodná hranica spoluzodpovednosti. Prvostupňový súd
v nadväznosti na uvedené určil rozsah spoluzodpovednosti žalobkyne na 20% , keď okolnosti uvedené

v odsekoch 71, 72 a 74 tohto odôvodnenia korigoval v tom smere, že kým v súdnych rozhodnutiach,
na ktoré súd v daných súvislostiach poukazoval, išlo o spoluzodpovednosť medzi plnoletými osobami.
V prejednávanej veci ide o spoluzodpovednosť na jednej strane 26 ročného dospelého muža, vodiča
s oprávnením viesť motorové vozidlo (štvorkolku) a na druhej strane neplnoletej osoby, mladšej ako
17 rokov, spolujazdkyne, bez oprávnenia viesť motorové vozidlo. Zodpovednosť tak mala byť výrazne

vyššia u G. D., ktorý mal (ako osoba takmer o 10 rokov staršia od žalobkyne a tým skúsenejšia)
vyhodnotiť, či umožní žalobkyni v podnapitom stave, bez prilby, počas noci, bez osvetlenia a na trávnatej
ploche odviesť sa na štvorkolke spolu s ním. Rozsah zodpovednosti u G. D. tak súd vymedzil na 80%.

100/ Odvolací súd prikázal tunajšiemu súdu opätovne sa zaoberať aj úrokmi z omeškania, keď v tomto

smere odvolací súd uviedol, že sa možno stotožniť so záverom, že najneskôr právoplatným uznaním
viny u G. D. došlo k okolnostiam, po ktorých mohla žalovaná plniť a kedy aj v civilnom konaní bolo možné
prijať záver o zodpovednosti vodiča. V tejto súvislosti by mal okresný súd vyriešiť, či bolo nevyhnutné
prerušovať civilné sporové konanie.

101/ Tunajší súd k uvedenému uvádza, že k prerušeniu konania do skončenia trestného konania
vedeného na OS Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/17/2021 došlo na základe návrhu na prerušenie, ktorý
súdu doručila žalobkyňa v deň podania žaloby. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa
27.05.2021 s prerušením konania vyslovila súhlas. Nakoľko bol v trestnej veci 2T/17/2021 určený termín
pojednávania na deň 15.07.2021, 02.08.2021 bola vyhotovená kópia zápisnice z pojednávania v tejto

trestnej veci, z ktorej súd zistil, že G. D. bol uznaný za vinného zo skutku, ktorým bola žalobkyni
spôsobená škoda. V zápisnici bolo zaznamenané, že prokurátor zahlásil odvolanie čo do výroku
o treste a obhajca G. D. uviedol, že si ponecháva lehotu na rozmyslenie a poradí sa s klientom. Dňa
06.08.2021 bolo zistené, že obžalovaný podal voči rozsudku odvolanie s tým, že bol vyzvaný na jeho
doplnenie. Nakoľko stav k 31.08.2021 bol taký, že rozsudok vo veci 2T/17/2021 nebol právoplatný

z dôvodu odvolaní obžalovaného a prokurátora, súd 31.08.2021 vydal uznesenie o prerušení konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/17/2021. Voči tomuto
uzneseniu nepodala odvolanie žiadna zo sporových strán. Trestný spis sa nachádzal na odvolacom
súde a dňa 21.03.2022 bolo zistené, že vec vedená pod sp. zn. 2T/17/2021 bola zrušená a vrátená
prvostupňovému súdu a vo veci bol určený termín pojednávania na 12.05.2023. Na tomto pojednávaní

bolo rozhodnuté opätovne a prokurátor opätovne podal odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol dňa
10.01.2023 a na OS Dolný Kubín bol jeho rozsudok doručený dňa 16.02.2023. Až z tohto rozsudku
odvolacieho súdu tunajší súd ako súd konajúci v civilnej veci zistil, že výrok o vine G. D. nadobudol
právoplatnosť dňa 15.07.2021, a to ešte na základe v poradí prvého trestného rozsudku zo dňa
15.07.2021 (č. l. 109 spisu).

102/KýmtedasúduneboldoručenýtrestnýrozsudokKSvŽilinezodňa10.01.2023,tedado27.02.2023,
tunajší súd nemal ako získať vedomosť, že pôvodný (prvotný) trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť
vo výroku o vine. Trestná kancelária súdu podala informáciu, že obžalovaný sa voči rozsudku zo dňa15.07.2021 odvolal a z tejto súd vychádzal, ako dôvodu, pre ktorý nemôže byť trestné konanie skončené.
Rozhodnutia v trestnom konaní boli doručované žalobkyni ako poškodenej, táto mala informácie o jeho
priebehu, a pokiaľ mala po 15.07.2021 vedomosť, že výrok o vine G. D. sa stal právoplatným dňa

15.07.2021 mohla túto skutočnosť súdu oznámiť, resp. podať odvolanie voči uzneseniu o prerušení
konania, ktoré bolo vydané dňa 31.08.2021. Pri pasivite žalobkyne ako „pánovi sporu“ a informáciách
podávaných trestnou kanceláriou, súd preto zistil dôvod na pokračovanie v konaní až po 27.02.2023
a o pokračovaní rozhodol dňa 03.03.2023 (č. l. 118 spisu).

103/ V súvislosti s uvedeným súd považuje za dôvodnú obranu žalovanej, že táto neplnila žalobkyni ňou
uplatnené nároky z dôvodu, že nedisponuje dokladom o priznaní viny, ani právoplatným rozhodnutím
o zavinení, či spoluzavinení danej dopravnej nehody G. D., jej poistencom, pričom tento dôvod neplnenia
uviedla v správach na č. l. 6 až 8 spisu. Šetrenie poistnej udalosti mohla žalovaná, podľa názoru súdu,
skončiť až po preukázaní, že škoda na zdraví, ktorú utrpela žalobkyňa bola spôsobená poistencom
žalovanej, t. j. až po právoplatnom odsúdení G. D. (po uznaní za vinného z daného skutku).

104/ Nakoľko súdne rozhodnutie, ktorým bol G. D. právoplatne uznaný za vinného zo spáchania
predmetného skutku nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2021, súd skúmal, kedy žalobkyňa túto
skutočnosť (ak jej bola známa skôr ako tunajšiemu civilnému súdu) oznámila, prípadne aj preukázala
žalovanej. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že rozsudok zo dňa 15.07.2021 bol

doručený ich kancelárii dňa 30.07.2021, a to spolu s doložkou o autorizácii. Následne však ani len
netvrdil, že by ho žalobkyňa zaslala žalovanej, či inak ju o tomto rozsudku informovala a kedy. Uviedol
len všeobecné tvrdenie, že žalovaná o trestnom konaní vedela, rovnako tak o jeho výsledku. Neuviedol
však kedy túto vedomosť získala. Ak by tomu tak bolo, súd by mohol ustáliť omeškanie po tomto termíne/
udalosti.

105/Keďžesataknestalo,súd prirozhodovaníopriznaníúrokuzomeškaniamoholvychádzaťopätovne
len z výsledkov doterajšieho dokazovania, z ktorých vyplýva, že o odsúdení G. D. sa žalovaná dozvedela
najskôr v deň, kedy jej bol doručený posledný rozsudok v danej trestnej veci, a to rozsudok KS v Žiline
1To/82/2022-865 zo dňa 10.01.2023. Tento rozsudok bol žalovanej doručený súdom dňa 22.03.2023 (č.

l. 117 a 122 spisu). Prvý deň omeškania na strane žalovanej tak bol 07.04.2023, pretože do 06.04.2023
žalovanej plynula 15-dňová lehota uvedená v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2021 Z. z. Vzhľadom na uvedené
súd rozhodol o priznaní 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy istiny od 07.04.2023 do zaplatenia.

106/ Nárok, ktorý žalobkyni celkovo prináleží v sume 24.788,- eur, súd ustálil nasledovne: počet bodov

za bolestné a SSU uplatnených žalobkyňou predstavuje 1615 (835 + 210 +570), čo pri hodnote jedného
bodu (19,08 eur) predstavuje sumu 30.814,20 eur, po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 č. 437/2004 Z.
z. sumu 30.815,- eur. K tejto sume súd pripočítal sumu 120,- eur, ktorú si žalobkyňa uplatnila titulom
cestovných nákladov vynaložených na cesty do Univerzitnej nemocnice v M., ktorých zoznam predložila
na pojednávaní prvom pojednávaní. Žalovaná tento nárok totiž rozporovala až v záverečnej reči na

prvom pojednávaní, čo treba považovať za neskoro uplatnený prostriedok procesnej obrany (posledná
vetaodseku13odôvodneniauzneseniaKSvŽilinesp.zn.9Co/155/2023).Ďalejsúdksume30.815,-eur
a 120,- eur pripočítal poplatok za lekársky posudok v sume 50,- eur zaplatený M. O. M. dňa 22.11.2019
(č. l. 12 p.v. spisu), ktorý nárok žalobkyňa preukázala a žalovaná nerozporovala. Všetky tri uvedené
sumy spolu predstavujú 30.985,- eur a po odpočítaní 20% spoluúčasti (6.197,- eur) ide o sumu 24.788,-

eur. Nakoľko Krajský súd v Žiline ponechal nedotknutý výrok prvostupňového v poradí prvého rozsudku
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 15.432,50 eur, je tak na mieste žalovanú zaviazať na
rozdiel medzi sumou 24.788,- eur a 15.432,50 eur, čo predstavuje 9.355,50 eur.

107/Zvyššieuvedenéhovyplýva,žesúdpokiaľideourčenievýškybodu,takakoajvprvotnomrozsudku

vychádzal zo záveru, že toto určenie sa odvíja od momentu/času, kedy vznikol nárok na náhradu SSU
a bolestného, resp. škody na zdraví a týmto momentom je deň dopravnej nehody, pri ktorej žalobca
utrpel škodu na zdraví (NS SR 4M Cdo 19/2011 z 25.10.2012, KS Žilina 10Co/13/2021 z 27.10.2021).
Nakoľko žalobkyňa utrpela škodu na zdraví dňa 22.04.2018, výška bodu SSU a bolestného je výška
ustanovená opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. O. na rok 2018 a ide o sumu 19,08 eur. Pokiaľ

žalobkyňa aj po prvom rozsudku okresného súdu a uznesení odvolacieho súdu zotrvávala na náhrade
SSU v sume 11.549,- eur ako zaokrúhleného súčinu počtu 570 bodov a výšky bodu 20,26 eur, tak jej
žaloba bola v časti presahujúcej zaokrúhlený súčin počtu bodov 570 a výšky bodu 19,08 eur (10.876,-
eur), nedôvodná a ide o sumu 673,- eur. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti opätovne zamietol.108/ Zároveň súd zamietol žalobu aj v časti 2,- eurá, pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za bolestné
uplatnený v sume 15.934,- eur za 835 bodov (x 19,08 eur), a to z dôvodu, že žalobkyňa aj po prvom

rozsudku okresného súdu a uznesení odvolacieho súdu zotrvala na takejto náhrade, hoci súčin počtu
bodov 835 a výšky jedného bodu 19,08 eur predstavuje 15.931,80 eur a po zákonnom zaokrúhlení
(podľa § 5 ods. 2 č. 437/2004 Z. z.) ide o sumu 15.932,- eur.

109/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie 2,- eurá pre nesprávny výpočet

výšky náhrady, ďalej v časti o zaplatenie 673,- eur pre nesprávne určenie výšky bodu pri výpočte SSU
a napokon v časti o zaplatenie 6.197,- eur. Zamietnutá časť žaloby tak spolu predstavuje 6.872,- eur
(rozdiel medzi žiadanou istinou 31.660,- eur a celkovo priznanou istinou 24.788,- eur).

110/ Nakoľko súd opätovne rozhodol o priznaní nároku pre žalobkyňu, je zrejmé, že sa opätovne
nestotožnil s obranou žalovanej spočívajúcej v jej námietke premlčania voči nároku na bolestné (pozn.

súdu:žalovanéhospoluvsume19.941,-eur),keďžalovanádoplnilasvojuargumentáciuktejtonámietke
poukazom na aktuálny rozsudok NS SR 4 Cdo 110/2022 z 25.09.2023, podľa ktorého „Subjektívna
vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú
istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby,
ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také

informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby
dostatočne pravdepodobná.“ Žalovaná taktiež doplnila, že žalobkyňa vedomosť o osobe, ktorá za
škodu zodpovedá získala najneskôr dňa 30.05.2018 v rámci trestného konania alternatívne túto
vedomosť získala v bližšie neurčenom čase po operácií zranení, ktorých sa týka v poradí druhý lekársky
posudok o bolestnom (hospitalizácia od 12.12.2018 do 15.12.2018). Podľa názoru žalovanej dvojročná

subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné začala plynúť najneskôr dňa 23.02.2019
auplynulaby23.02.2021,dokedyhomalažalobkyňauplatniťnasúde,načomničnemenískutočnosť,že
s poukazom na § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, táto neplynula od 19.01.2021
do 28.02.2021 v dôsledku čoho premlčacia doba uplynula až 01.03.2021, pretože podľa ustálenej súdnej

praxe a súdnych rozhodnutí týkajúcich sa plynutia/neplynutia premlčacej doby v čase šírenia COVID-19
je možné uzavrieť, že premlčacie doby neplynuli len v COVID zákonom uvedenej ochrannej dobe a teda
k premlčaniu práva sa navyše nepripočítavajú žiadne ďalšie dni, nedochádza k prenášaniu ochrannej
doby na ďalšie obdobia. Ku dňu podania žaloby, t. j. k 21.04.2021 bol tak nárok žalobkyne v časti
týkajúcej sa bolestného premlčaný. Pokiaľ ide o ustálenú súdnu prax a súdne rozhodnutie o premlčacej

dobe počas pandémie COVID-19, žalovaná uviedla dve rozhodnutia KS v Bratislave a dve rozhodnutia
KS v Banskej Bystrici.

111/ Súd na prvom mieste k tomu uvádza, že uvádzané rozhodnutia dvoch obchodných senátov KS
v Bratislave a dvoch civilných senátov v Banskej Bystrici nemožno považovať za ustálenú súdnu

prax, nakoľko tieto reprezentujú právne názory jednej štvrtiny všetkých krajských súdov v SR a nejde
o publikované, prípadne nepublikované, ale opakujúce sa rozhodnutia. Nemôžu preto predstavovať
ustálenú súdnu prax, rovnako ako ustálenú súdnu prax nepredstavujú nepublikované a neopakujúce sa
rozhodnutia NS SR (k tomu viď rozhodnutie NS SR 3 Cdo 6/2017 zo 6. marca 2017 + 6 Cdo/129/2017
z 31.10.2017).

112/ Na druhom mieste súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom, podľa ktorého premlčacie
doby neplynuli len v COVID zákonom uvedenej ochrannej dobe a teda k premlčaniu práva sa navyše
nepripočítavajú žiadne ďalšie dni a nedochádza k prenášaniu ochrannej doby na ďalšie obdobia.

113/ Podľa § 1 písm. a), b) zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (27.03.2020) do 30.04.2020
neplynú a tie, ktoré uplynuli po 12.03.2020 do dňa účinnosti tohto zákona sa neskončia skôr ako za 30
dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (27.03.2020) Podľa § 8 písm. a), b) zákona č. 62/2020 Z. z.,

lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie
práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti
tohto zákona (19.01.2021) do 28.02.2021 neplynú a tie, ktoré uplynuli po 31.12.2020 do dňa účinnosti
tohto zákona sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (19.01.2021).114/ Aj keď vyššie citované ustanovenia umožňujú prijať rôzne právne názory, za použitia účelového
a systematického výkladu možno dospieť k jedinému záveru, a to, že je na mieste jednotlivé premlčacie

lehoty tzv. predĺžiť, pretože zmyslom právnej úpravy počas pandémie COVID-19 bolo akési zmrazenie,
resp. zastavenie procesných a hmotnoprávnych lehôt po dobu, kým nedôjde k obnoveniu bežného
života. Po dobu tohto „zmrazenia“ nemohli právne subjekty, až na malé výnimky, robiť právne úkony, teda
„prišli“ o časť premlčacej doby, ktorá sa im podľa názoru súdu mala touto právnou úpravou „doplniť“.
Takýmto spôsobom bola zabezpečená rovnosť subjektov pred zákonom v tom zmysle, že každý z nich

bude mať rovnakú lehotu na uplatnenie, resp. bránenie práva. O tom svedčí aj text ustanovenia § 1,
resp. § 8 pod písm. b), ktorý dopadá na už skončené premlčacie lehoty, ktoré sa taktiež predĺžili.

115/ Vychádzajúc z tohto záveru, súd tak ako v prvotnom rozsudku ustálil začiatok behu premlčacej
lehoty na deň 23.02.2019 (ako aj uviedla žalovaná na str. 4 svojho posledného vyjadrenia), na základe
čoho táto lehota neuplynula 23.02.2021, ale jej koniec pripadol na 09.05.2021 (neplynula 35 dní od

27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021).

116/ Vzhľadom na takýto výsledok konania možno konštatovať, že žalobkyňa v konaní nebola úplne
úspešná a sčasti úspešná bola preto aj žalovaná. Žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy
31.660,- eur s úrokmi z omeškania, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavujú sumu 5.191,37 eur.

So stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku sa tak žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 36.851,37 eur.
Žalobkyni súd priznal celkovo sumu 24.788,- eur a úroky z omeškania, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku
predstavujú 1.633,29 eur. So stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku tak bola žalobkyni priznaná suma
26.421,29 eur. Celkový úspech žalobkyne v percentuálnom vyjadrení predstavuje 71,70% a celkový
úspech žalovanej 28,30 %, na základe čoho vzniklo žalobkyni právo na náhradu trov konania ako

vsporeúspešnejšejstranevrozsahu43,40%(ktorýzodpovedájejtzv.čistémuúspechu).Narozhodnutie
o trovách konania súd aplikoval § 255 ods. 2 CSP.

117/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa §

48 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.