Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624202716
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624202716.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO 35 724 803, právne
zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E. F.,
v konaní o zaplatenie 949,42 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v as a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.5.2024 domáhal od žalovanému zaplatenia
istiny 949,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 870,28 EUR od 21.1.2023
do zaplatenia, ako aj trov konania.

2. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.03.2024 medzi postupcom
G. B. B. H. I., so sídlom: G. J. X, XXX XX B., H., zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností
pod č. 542 097 902, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky G.
B. B. H. I., pobočka zahraničnej banky, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III,
so sídlom: K. X, XXX XX G., L.: XXXXXXXX (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na

žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle Zákona
č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov dňa 28.04.2022 Zmluvu č. 42796759971100 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Nárok uplatnený touto žalobou predstavuje

revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje
klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpania banku. Ak klient vyčerpá
časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto
úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále
k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou
zvyšuje. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti

zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov.
Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, a tak postupca ku dňu 20.01.2023 vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
sumu vo výške 949,42 EUR, pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 870,28 EUR, z
neuhradeného riadneho úroku vo výške 79,14 EUR, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 0,00
EUR,zneuhradenýchpoplatkovvovýške0,00EURazneuhradenýchnákladovspojenýchsvymáhaním
pohľadávky vo výške 0,00 EUR. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonal do

dňa spísania žaloby žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 949,42 EUR, pričom
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 870,28 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške
79,14 EUR. Žalobca si zároveň vyčísľuje úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 7,5% ročne zo
sumy 870,28 EUR od 21.1.2023 do zaplatenia.

3. Žalovaný k žalobe nepodal žiadne písomné vyjadrenie aj keď bol na to vyzvaný súdom uznesením sp.

zn. 16Csp/45/2024-65 zo dňa 19.8.2024 spolu so žalobou a jej prílohami . Žalovanému bola predmetná
zásielka doručená dňa 03.09.2024.

4. V nadväznosti na výzvu súdu uskutočnenú uznesením sp. zn. 16Csp/45/2024-67 zo dňa 19.8.2024
na písomne doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe žalobca v písomnom

podaní zo dňa 11.09.2024 pokiaľ ide o skutočnosť kedy a akým spôsobom bola Zmluva č.
264714788062239 zo strany žalovaného riadne podpísaná uviedol, že k uzavretiu zmluvy medzi
žalovaným a pôvodným veriteľom došlo dňa 24.04.2022 elektronicky prostredníctvom SMS, ktorú
klient obdržal na mobilný telefón. Citoval pritom ust. § 40 ods. 3 OZ a poukázal na rozhodnutie
najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sži 3/2010 zo dňa 20.1.2011. Uviedol, že údaj potvrdzujúci dátum podpisu

zmluvy je možné nájsť v časti – DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY A INÝCH PRÍJMOV (I. Predmet
Dohody – 1. Klient a Banka uzatvorili dňa 24.04.2022 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní.) Dňa 28.04.2023 boli finančné prostriedky
z úveru zaslané predajcovi na účet, nakoľko poskytnutie úveru bolo viazané na nákup tovaru. Žalobca
nedopatrením uviedol v podanej žalobe dátum uzavretia zmluvy (24.4.2022) ako dátum čerpania úveru

(28.4.2022).
K výpočtu hodnoty RPMN citujúc ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ uviedol, že v uvedenom prípade
je v zmluve o úvere nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov ako aj celková čiastka
spojená s úverom, a preto v tejto časti navrhol, aby súd rozhodlo, že úver sa považuje za bezúročný
a bezpoplatkový a priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradami žalovaného na

daný úver.
K splneniu povinnosti v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ uviedol, že sa jedná úver vo forme
kreditnej karty – nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté
zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý
úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorázovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť

k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť
úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Má teda za to,
že na úverový vzťah nie je možné aplikovať ust. § 565 OZ, pretože v danom prípade nebolo dojednané
plnenie v splátkach. Dňa 23.1.2022 pôvodný veriteľ žalovaného vyzval na jednorázovú úhradu dlžnej
sumy vo výške 949,42 EUR pričom túto listinu je potrebné považovať za výzvu na splnenie dlhu podľa §

563 OZ. Za výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ je možné považovať výzvu zo dňa 2.11.2022, pričom uvedená
zásielka bola uložená žalovanému na pošte Veľká Lomnica dňa 9.11.2022. Poukazujúc na Rozsudok NS
SR sp. zn.: 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020 uviedol, že za deň kedy sa zásielka dostala do dispozičnej
sféry adresáta je potrebné považovať deň 10.11.2022, nakoľko dňa 9.11.2022 bol žalovaný oboznámený
o uložení zásielky a dňa 10.11.2022 mal objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť jej

vyzdvihnutím na príslušnej pošte. Nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, ktorá
uplynula dňa 25.11.2022.
K splneniu povinnosti vymedzenej v ust. 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách uviedol, že
žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom

žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou na úhradu zo dňa 23.1.2023.
Poukázal pri tom na uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Cdo/165/2022 zo dňa
27.9.2023.Pokiaľ ide o posúdenie bonity žalovaného žalobca citujúc § 7 ods. 20 zák č. 129/2010 Z.z. , § 2 ods.
1 a 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v predmetnom vyjadrení uviedol, že overovanie
schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné

na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané
vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto
údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných
registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Zároveň
poukazujúc na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061,

ďalej uviedol, že výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa ( t.j. žalovaného – poznámka súdu) veriteľ
overil dňa 24.4.2022 nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ
mal existujúci úverový záväzok vo výške 141 EUR. Výška splátky novo poskytovaného úveru bola
stanovená na 45 EUR. Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa bola XXX EUR u zamestnávateľa
IČO: XXXXXXXX od 1/2021. Tento príjem bol overený dňa 24.4.2022 dopytom do sociálnej poisťovne
s pozitívnym výsledkom. Veriteľ teda počítal s mesačným príjmom vo výške XXX EUR. V rámci nákladov

na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa
v celkovej sume XXX,XX EUR. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle
opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na
stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 % - teda XXX,XX M. (XXX M. - XXX M.) N. XX%). Celková výška
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 391 EUR.
Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v
súlade s Opatrením a ZoSU.
V závere vyjadrenie k splneniu podmienok podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ citoval ust. § 17 ods. 1 a §

20 ods. 1 ZoSÚ a uviedol, že v danom prípade došlo k postúpenou pohľadávky, ktorá bola v čase
postúpenia predčasne splatná na subjekt, ktorý je od 5.8.2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úvery
bez obmedzenia rozsahu v zmysle rozhodnutia Národnej banky Slovenska, a preto má za tom že je
aktívne legitimovaný.

5. Žalovaný sa k vyššie uvedenému písomnému podaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania, na ktorom rozhodol na deň 21.10.2024, ktorého
pojednávania sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom právny zástupca ospravedlnil
ako svoju neúčasť tak aj neúčasť žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť

neospravedlnil pričom súd mal vykázané doručenie predvolania riadnym spôsobom.

7. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s formulárom
Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu
o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2022, s formulárom Dohody

o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, s prehľadom úhrad vedeným na žalovaného pod číslom
úverového prípadu: XXXXXXXXXXXXXX, s prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej
čiastky úveru“ zo dňa 02.11.2022 a podacím hárkom a výstupom z aplikácie Slovenskej pošty
„Sledovanie zásielok“ k nemu prináležiacim, s prípisom zo dňa 23.01.2023 označeným ako „Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX - Predžalobná výzva “ a doručenkou

k nemu prináležiacou, s Obchodnými podmienkami o poskytovaní platobných služieb platné a účinné
dňom 01.01.2021, so Sadzobníkom poplatkov G. B. B. H. I., pobočka zahraničnej banky platným od
01.12.2019, sdokladom–„AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“,soZmluvouopostúpenípohľadávok
z nesplácaných úverov zo dňa 01.03.2024 a Prílohou k nej , s prípisom označeným ako „Oznámenie
o postúpení pohľadávky – úver č. XXXXXXXXXXXXXX“ zo dňa 01.03.2023, s Prípisom č. 13549352

označeným ako „Pokusu o zmier“ zo dňa 06.05.2024 a podacím hárkom k nemu prináležiacim,
s prípisom Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-096-061 zo dňa 14.03.2024 označeným ako
„ Odpoveď na žiadosť“, ako aj oboznámiac sa s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré si obstaral súd
postupom v zmysle§ 185 ods. 2 a § 295 Civilného sporového poriadku, a síce s výstupmi z kalkulačky
na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, so Súhrnnými informáciami o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre 1. štvrťrok
roku 2022 so stavom platným k 31.3.2022 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie
so zistením údaje, kedy boli zverejnené, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutýchspotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom
financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou
pre 1. štvrťrok roku 2022 so stavom platným k 31.3.2022 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku

uvedenej inštitúcie, so Zoznamom registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeným Národnou
bankou Slovenska, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 24.04.2022 mal byť vypracovaný formulár Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy

o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len ako „formulár zmluvy“), ktorá mala
byť uzavretá medzi G. B. B. H. I. ako bankou (ďalej len ako „G. B. B. H. I.“) a žalovaným ako dlžníkom,
príp. klientom. V príslušnej kolónke určenej na podpis zmluvných strán , je v uvedenom formulári zmluvy
pri oboch zmluvných stranách len poznámka „ podpísané elektronicky“ a na formulári absentuje dátum
jeho vypracovania , resp. jeho opatrenia vyššie uvedenou poznámkou „ podpísané elektronicky“.

9. Zároveň mal byť vypracovaný aj formulár Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala
byť uzavretá medzi G. B. B. H. I. ako bankou a žalovaným ako klientom, v ktorej v príslušnej kolónke
určenej na podpis zmluvných strán je v uvedenom formulári tejto dohody pri oboch zmluvných stranách
len poznámka „podpísané elektronicky“ a na formulári absentuje dátum jeho vypracovania, resp. jeho
opatrenia vyššie uvedenou poznámkou „podpísané elektronicky“. Zároveň v článku I „ Predmet Dohody“

v ods. 1 tohto formulára dohody je uvedené, že klient( t.j. – žalovaný – poznámka súdu) a banka ( t.j.
G. B. B. H. I. – poznámka súdu) uzatvorili dňa 24.04.2022 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a Zmluvy u o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy
o poskytovaní platobných služieb č. 264714788062239.

10. Na základe uvedeného formulára zmluvy bol žalovanému poskytnutý revolvingový spotrebiteľský
úver s výškou úverového rámca 5.000,--EUR a s aktuálnou výškou úverového rámca 900,--EUR..
Zároveň tiež bola uvedená aj Cena tovaru a služby sumou 649,--EUR. Spôsob čerpania úveru bol
stanovený jednorázovo bezhotovostne. Výška mesačnej splátky bola minimálne 5% z aktuálnej
výšky úverového rámca, splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená na 10-tý deň v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Zároveň
splatnosťmesačnejsplátkybolastanovenána10-týdeňvmesiaci.Jednalosaonepoistenýrevolvingový
úver.

11. Podľa uvedeného formulára zmluvy výška úrokovej sadzby bola uvedená vo výške 27,00 % p.a. ,

a bola uvedená ako fixná, a hodnota odplaty bola uvádzaná 27,00 % p.a..

12. V predmetnom formulári zmluvy bol tiež uvedený údaj o RPMN a to hodnotou 30,61 %, pričom
sa v tejto zmluve nachádzal aj indikatívny výpočet RPMN, podľa ktorého ako predpoklady pre výpočet
RPMN boli použité vstupné údaje a síce výška čerpania Revolvingového úveru 900,-- EUR, s výškou

mesačnej splátky 75,-- EUR, s poplatkom za kreditnú kartu 0,00 EUR a splatením Revolvingového úveru
v 12 rovnakých mesačných splátkach, pričom pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na
úhradu poistného, pretože poistenie nie je podľa obsahu uvedeného článku tejto zmluvy podmienkou
poskytnutia Revolvingového úveru a dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením
Revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím Revolvingového úveru. Zároveň pri tomto indikatívnom

výpočte bola uvedená aj celková čiastka k zaplateniu a to sumou 1.031,64 EUR.

13. Vyššie uvedená zmluvná hodnota RPMN nezodpovedala hodnote RPMN určenej podľa kalkulačky
na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, u ktorej pri zadaní parametrov
uvedených pre jej výpočet priamo v predmetnej zmluve, a síce „dátum pôžičky“: 28.04.2022, /t.j. dátum

uzavretia zmluvy uvedený v žalobe/ resp. „dátum pôžičky“: 24.04.2024 /t.j. dátum uvedený v dohode
o zrážkach zo mzdy/„výška pôžičky“: 900 EUR, „Periodicitia splátok“: mesačne, „Počet splátok“: 12, „Deň
splátky“: 10-tý deň, „Dátum prvej splátky“: 10.05.2022 a "Dodatočnom náklade " 0,--EUR pri zohľadnený
splátky 75,-- EUR, predstavuje hodnotu 0,00 % s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru v sume
900,-- EUR. Uvedený údaj o RPMN tak nekorešpondoval s reálnym stavom pokiaľ ide o výšku celkovej

čiastky určenej v uvedenom formulári zmluvy k zaplateniu, ktoré mal žalovaný na daný úver vykonať.

14. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR priemerná hodnota ročnejpercentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Kreditné karty pre 1. štvrťrok roku
2022 so stavom platným k 31.3.2022 bola 23,86 % p.a.. Najvyššia prípustná výška odplaty tak podľa
§ 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ku dňu vyhotovenia formulára zmluvy

predstavovala hodnotu 47,72 % p.a. t.j. 2 x 23,86 % p.a.), pričom RPMN vypočítaná súdom podľa
kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu neprekračovala túto
hodnotu maximálnej výšky odplaty.

15. Z prehľadu úhrad vedeného na žalovaného pod číslom úverového prípadu: 42796759971100,

vyplynulo,žežalovanýúhradamiaplatbamikartou,odčerpalnauvedenomrevolvingovomúverecelkovú
sumu 946,31 EUR.

16. Ďalej z tohto prehľadu úhrad vedeného na žalovaného vyplynulo, že tento na predmetný úverový
vzťah zrealizoval do 20.01.2023 /t.j. do dňa, kedy podľa tvrdenia G. B. B. H. I. mal tento zosplatniť
predmetný úver/ úhrady v celkovej čiastke 195,22 EUR. Iné úhrady už nerealizoval.

17. Zároveň z uvedeného prehľadu vyplynulo, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením splátok,
ktoré boli uvádzané vo výške 45,-- Eur mesačne za mesiac august 2022 ( splátka splatná dňa
10.08.2022),kedy okrem tejto splátky G. B. B. H. I. vykazoval žalovanému za predchádzajúce obdobie
aj podlžnosť na poplatkoch vo výške 8,40 EUR, a za mesiac september 2022 (splátka splatná dňa

10.09.2022), a s plnením splátok, ktoré boli uvádzané vo výške 60,-- Eur mesačne za mesiace október
2022 (splátka splatná dňa 10.10.2022), november 2022 (splátka splatná dňa 10.11.2022), december
2022 (splátka splatná dňa 10.12.2022) a január 2023 (splátka splatná dňa 10.01.2023). K dátumu
20.01.2023 už G. B. B. H. I. účtoval podľa uvedeného prehľadu sumu 949,42 EUR ako „Saldo“, pričom
poplatok „Náklady spojené s upl.pohl.b“ vo výške 20,--EUR začal voči žalovanému uplatňovať už dňa

02.09.2022, t.j. po omeškaní s úhradou splátky za mesiac august 2022.

18. Podľa článku 7 „Následky porušenia povinností klienta“, bodu 7.1, písm. a/ predmetného formulára
zmluvy okrem iného v prípade, ak žalovaný ako klient riadne a včas nesplácal poskytnutý Revolvingový
úver, bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

Revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie Revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov
a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA určí v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

19. Zároveň podľa bodu 7.2 predmetného článku bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA tiež

oprávnený v prípade porušenia povinností žalovaného ako klienta splácať poskytnutý úver, požadovať
od neho zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni,
kedy došlo k omeškaniu žalovaného ako klienta, so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako klient, bol povinný úroky
z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.

20. Prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.11.2022 BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA oznámil žalovanému, že k uvedenému dňu eviduje aktuálnu
dlžnú čiastku na úvere č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 169,86 Eur vrátane príslušenstva. Zároveň
upozornil žalovaného, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, žalobca

bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Podľa podacieho hárka
uvedená výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 07.11.2022 ako poštová zásielka č. O. , pričom
podľa aplikácie Slovenskej pošty „ Sledovanie zásielok“ uvedená výzva bola dňa 09.11.2022 uložená
na Pošte Veľká Lomnica, následne nebola žalovaným prevzatá ani v odbernej lehote a dňa 02.12.2022
bola vrátená odosielateľovi (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA).

21. Písomným prípisom zo dňa 23.01.2023 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ žalobca oznámil žalovanému, že sa ku dňu
20.01.2023 stal jeho záväzok z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 949,42 EUR splatným
v celom rozsahu a zároveň vyzval žalovaného na úhradu tejto dlžnej sumy zloženej z úverovej istiny

vo výške 870,28 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 79,14 Eur a nákladov spojených
s uplatňovaním pohľadávky vo výške 0,00 EUR. Uvedený prípis žalovanému podľa doručenky bol
doručený dňa 31.01.2023.22. Podľa žalobcom predložených dokladov –„AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ - v súvislosti
s poskytnutím predmetného úveru G. B. B. H. I. vykonal šetrenie, resp. posúdenie o majetkových
pomeroch žalovaného dňa 28.04.2022 ( kolónka „ DATUM_FIN“).

23. Podľa Zoznamu registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeného Národnou bankou Slovenska
ku dňu 24.04.2022, t.j. ku dňu kedy mal byť vypracovaný formulár zmluvy boli v prevádzke Spoločný
register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal

vykonávať činnosť od 01.10.2015, Nebankový register klientskych informácií "NRKI" - časť Register
spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov
o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, a od 10.07.2017 začal
vykonávať činnosť aj EURI (Európsky register informácií). BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA
a ani žalobca neosvedčil , že by bol nahliadol do niektorého z uvedených registrov.

24. Dňa 01.03.2024 uzavrel BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako predávajúci a žalobca ako
kupujúci Zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov. Podľa Prílohy k uvedenej zmluve
opostúpenípohľadávokznesplácanýchúverovpodoznačením číslozákazníka: XXXXXXXXXXXXXX,
mala byť aj pohľadávka vo výške istiny 949,42 EUR identifikovaná aj cez meno a priezvisko žalovaného,

jeho rodné číslo a miesto jeho bydliska.

25. Prípisom označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky– úver č. 42796759971100“ zo dňa
01.03.2023 mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA žalovanému oznámiť vyššie uvedené
postúpenie pohľadávky evidovanej po úverovým účtom č. 42796759971100 terajšiemu žalobcovi. Súdu

nebolo preukázané, kedy uvedený prípis bol odoslaný a ani prípadne kedy bol žalovanému doručený.

26. Prípisom č. 13549352 označeným ako „Pokusu o zmier“ zo dňa 06.05.2024 žalobca cestou svojho
právneho zástupcu mal požiadať žalovaného o úhradu dlžnej sumy: 1.188,30 EUR, pozostávajúcej: z
riadneho úroku: 79,14 EUR, úroku za neuhradený úver: 82,44 EUR, neuhradeného úveru : 870,28 EUR

a nákladov právneho zastúpenia: 156,44 EUR. Zároveň žalovaného mal vyzvať na úhradu dlhu v lehote
10 dní od doručenia pokusu o zmier. Uvedený prípis bol odoslaný podľa podacieho hárka ako poštová
zásielka č. O. dňa 07.05.2024, pričom súdu nebolo preukázané, kedy bol uvedený prípis žalovanému
doručený.

27. Podľa § 144 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

28. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

29. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

31. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2024 doručenom súdu dňa 13.09.2024 navrhol, aby súd
určil, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov a priznal len rozdiel medzi poskytnutým úverom
a úhradami žalovaného na daný úver. Z uvedeného vyjadrenia nie je zrejmé, či v tejto časti žalobca vzal
žalobu späť, rovnako nevymedzil rozsah plnenia, ktorým žiada zaviazať žalovaného. Ani zo samotného
označenia uvedeného podania „vyjadrenie k výzve súdu“ (11.09.2024) nie je zrejmé, že by sa v danom

prípade malo jednať o späťvzatie žaloby a to prípadne aj čiastočné. Súd preto takto formulovaný prejav
žalobcu v tomto jeho podaní nehodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby.33. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964Zb, Občianskeho zákonníka v znení platnom
a účinnom k 24.4.2022, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len ako „ Občiansky zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené

inak), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa § 266 ods.5 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom

k 24.4.2022, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 264714788062239
(ďalej len ako „ Obchodný zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), pri pochybnostiach
o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa
použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655

ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.

38. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy

o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

39. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

40. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred
znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.41. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.

42. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

43. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

44. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
a účinnom k 27.02.2021, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
264207245963904 (ďalej len ako „ zákon č. 129/2010 Z.z.“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené
inak), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

45. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania5a),

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných

podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

46. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

47. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)48. Podľa § 7 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o

spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.

49. Podľa § 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské
úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného

povolenia v tomto rozsahu:
a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo
b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

50. Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

51. Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

52. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. ,zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom

tvare.

53. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

54. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

55. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

56. Podľa § 9 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z., platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 20
kalendárnych dní po kalendárnom mesiaci zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

57. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých
a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

58. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na
webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených
podľa predchádzajúcej vety.

59. Podľa článku 10 ods. 2 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES zo dňa
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzag./ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v
čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.

60. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

61. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d),e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d),e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľskéhoúverupodľa§15 aleboposkytnutiespotrebiteľskéhoúverubezhotovostnenasplatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu, 18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

62. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

63. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

64. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa
použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia
súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru
poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady

na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na
platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie
účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu

o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

65. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa
vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ
a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.66. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere

nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú
nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

67. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej

percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

68. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

69. Podľa §10d ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.

70. Podľa §10d ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31.
máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata
obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo
pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje

odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na
webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho
štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie
aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi.

71. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným

úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

72. Podľa §1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,

poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

73. Podľa §1 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

74. Podľa §1 ods. 3 písm. b) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch
prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,
3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.75. Podľa §1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa

použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

76. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

77. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

78. Podľa § 25g zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
znení zákona č. 438/2015 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich

vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov,
ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli,
sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. 33b).

79. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom

ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

80. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom

ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

81. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, Ustanovenie odseku 1

neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,21a)
upravujúcich konkurzné konanie,22) alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a
ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods.
16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky
Slovenska.

82. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ
je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo
dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením

povinností podľa osobitného predpisu.8)

83. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomneinformovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

84. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ

nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

85. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
dohode s dlžníkom.

86. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako „ zák. č. 483/2001 Z.z.“), v znení platnom a
účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

87.Podľa§39Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnom kudňu,kedymalodôjsťkpostúpeniu
pohľadávky,ktorájepredmetomtohtosporu,pôvodnýveriteľjepovinnýpísomneinformovaťspotrebiteľa
o postúpení pohľadávky, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

88. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

89.Predovšetkýmnebolopochýb,ževzťahmedziBNPPARIBASPERSONALFINANCESAakobankou
(ktorá má byť právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným ako klientom a dlžníkom , ktorého existenciu
má potvrdzovať formulár Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a Zmluvy u o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb
č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len ako „formulár zmluvy“) je vzťahom spotrebiteľskoprávnym, a teda
že zmluva, ktorá takýto vzťah zakladá, resp. má založiť musí spĺňať predpoklady pre jej zadefinovanie
ako spotrebiteľskej zmluvy, a to jednak v zmysle zákonných definícii § 52 ods. 1 a násl. Občianskeho
zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v
čase dojednania predmetnej zmluvy (ďalej len ako „zák. č. 129/2010 Z.z.“). Z predloženého formulára
Zmluvy nie je zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto uvedený vzťahy medzi žalobcom(resp. pôvodne medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) a žalovaným je potrebné hodnotiť cez
príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

90. Vychádzajúc z charakteru uvedeného vzťahu ako spotrebiteľskoprávneho sa súd prvotne zoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení tohto sporu. Vychádzal predovšetkým z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí, podľa
ktorého „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách

pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa
27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie, či už aktívnej
alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje aj Ústavný súd SR
vo svojich rozhodnutiach (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.

ÚS 266/2014-27, príp. bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa
12.12.2017).

91. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania, a súd je povinný
ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

92. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (porovnaj bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. 60/2018).

93. V prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského úveru vychádzajúc zo zákona o

bankách relevantnými podmienkami pre platné postúpenie takejto pohľadávky zo spotrebiteľského
úveru z banky na iný subjekt je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto

isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia
veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), aby nedošlo k jeho
porušeniu (porovnaj bod 21 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018 , zverejneného v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).

94. Zároveň podľa v súčasnosti platnej judikatúry je možné podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadne len jej časť. Podľa právnej vety, druhý odstavec Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného
pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo

banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Text uvedeného
ustanovenia Zákona o bankách ku dňu 01.03.2024, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z
úverového vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, neprešiel žiadnou zásadnou zmenou, ktorá by tento
záver najvyššieho súdu ku dňu rozhodovania o nároku v tomto spore korigovala. Tento právny názor
potvrdil aj Ústavný súd SR v bode 22 odôvodnenia Nálezu sp.zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 07.02.2023.

95. Zároveň ale súd musí posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetného postúpenia pohľadávky
aj skrz § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zase zásadnú otázku zohráva, či v predmetnom úverovomvzťahu došlo, príp. nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si veriteľ splnil
svoje povinnosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa stanovené mu ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..

96. V nadväznosti na to, súd tiež poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v
právnej vete uverejnenej pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2023- Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych/), podľa ktorého „ V sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských
veciach) nie je povinnosťou súdu vykonať každý spotrebiteľom navrhnutý dôkaz, avšak na druhej
strane z ustanovení zákona (§ 295 Civilného sporového poriadku) vyplýva, že ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci, má potrebné dôkazy vykonať ex offo. Pokiaľ takto nepostupuje, možno s
ohľadom na okolnosti tej-ktorej veci konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.
f) Civilného sporového poriadku).“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia ustanovenie § 295
CSP ukladá súdu vykonať ex offo aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci, pričom súd môže považovať vykonanie dôkazného prostriedku za nevyhnutné
nielen vtedy, ak je to potrebné na preukázanie skutočností tvrdených slabšou stranou, ale tiež vtedy,

ak je to potrebné na vyvrátenie skutočností preukázaných silnejšou stranou., kedy toto právo súdu nie
je zákonom časovo obmedzené, a zároveň že vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať
nielenkposúdeniuneprijateľnostiustanoveníspotrebiteľskejzmluvyaleboinýchzmluvnýchdokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by
smerovať k posúdeniu všetkých okolností s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na

všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (porovnaj
bod 7 a 10 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/233/2021 zo dňa 25.05.2022 ,
zverejneného pod číslom 83/2023 v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych č. 6/2023).

97. Súd preto pristúpil k posúdeniu samotného úverového vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska
naplnenia všetkých predpokladov, ktoré vo vzťahu k tomuto vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., pričom
všetky zásadné otázky vrátane skúmania náležitého posúdenia bonity žalovaného skúmal a posudzoval
ex offo vychádzajúc z judikovaných právnych názorov Najvyššieho súdu SR prezentovaných vo vyššie
citovaných judikátoch č. 83/2023, č. X/XXXX ako aj č. 4/2021.

98. Nadväzne na to súd po vykonanom dokazovaní a po preskúmaní listinných dôkazov, dospel
k záveru, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia na vedení tohto sporu.

99. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom zákon o bankách celkom jednoznačne

definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa
v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj
subjektu, ktorý nie je bankou.. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmý reťazec úkonov,
ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva
banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

100. Z obsahu prípisu zo dňa 23.01.2023 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42796759971100 -Predžalobnávýzva“ sícesekundárnevyplýva, žežalovanýjev omeškanísúhradou
záväzku z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 949,42 EUR, ktorú žiada uhradiť, avšak
primárne je predmetom tohto prípisu predčasné zosplatnenie uvedeného úveru.

101. Podľa judikatúry NS SR obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (porovnaj bod

27 odôvodnenia Rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022).

102. Uvedená otázka bola pritom podľa uvedeného rozhodnutia Najvyšším súdom riešená ako
otázka, ktorá dosiaľ nebola v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu riešená. (porovnaj bod 22 a 23
odôvodneniaRozsudkuNSSRsp.zn.2Cdo/266/2020zodňa31.03.2022,anaňuodkazujúceuznesenie

NS SR sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 ).

103. Jednu z osobitných právnych úprav dotýkajúc sa postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského
vzťahu predstavuje Zákon o bankách. Predmetná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávkybankyvyžadujesúčasnésplneniedvochpodmienokvzmysleustanovenia§92ods.8Zákonaobankách
(osobitnápísomnávýzvabankyklientoviarelevantnádobaomeškaniadlžníkaajnapriekpísomnejvýzve
banky). Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle

hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia
stanovuje priamo Zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany
bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť a vzhľadom na označenie
14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO,
v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia

pohľadávky.Ustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchneupravujelenadministratívnepovinnostibanky
pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka). Takémuto
záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti Zákona o bankách, ktorej nadpis znie

„Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za
ktorých môže banka, a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom „a
contrario“ znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Súd v súvislosti s takýmto záverom poznamenáva, že takýto

výklad predmetného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedá judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý práve za účelom zjednotenia výkladu tohto ustanovenia
v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018 jednoznačne konštatoval, že „ustanovenie §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež
práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore

s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo
26/2017 zo dňa 16.07.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právnu vetu: „Ak zákonným
dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je
v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny
priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že

podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“

104. Z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj vychádzajúc z teleologického
výkladu tohto zákonného ustanovenia, sledujúc účel a zmysel tejto právnej úpravy, vyplýva, že
pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a
samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným
uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie

a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že v súlade s dikciou ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke,
môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta. Práve s prihliadnutím na sledovaný účel a cieľ

tejto právnej úpravy - a to je poskytnúť ochranu klientom banky v tom zmysle, že po upozornení na
možnosť postúpenia pohľadávky aj bez jeho súhlasu na iný subjekt a na základe vyčíslenia konkrétnej
výšky pohľadávky, má klient reálnu možnosť účinne zabrániť postúpeniu pohľadávky a to tým, že
svoj dlh voči banke dodatočne uhradí. Klientovi banky sa uvedeným spôsobom poskytuje dostatočný
informačný a časový priestor na to, aby mohol predísť, resp. zvrátiť tak závažný právny následok, akým

jepostúpeniepohľadávkybankovéhosubjektunanebankovýsubjekt.Uvedenývýkladzodpovedáokrem
iného aj označeniu 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ
TAJOMSTVO. Práve takouto formou je ochrana klientov účinne, nielen fiktívne, zabezpečená (pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

105. Vychádzajúc z teleologického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, skrz
spotrebiteľskýcharakterzmluvyoúvereazdôvodu,abyochranaklientabolanielenfiktívna,aleskutočne
reálne zabezpečená, vo všeobecnosti neobstojí argument žalobcu, ktorý považuje „Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ za výzvu banky vzmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (v súlade s názorom vyjadreným v rozhodnutiach
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. marca 2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa
27. októbra 2022, okrajovo aj R 60/2018). Súd v nadväznosti na prezentovanú úvahu, ktorá má svoj

právny základ v odkazovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu dodáva, že v určitých situáciách je však
dôvodné uvažovať o odklone od striktnej požiadavky na osobitnú a samostatnú výzvu banky v zmysle
názoru najvyššieho súdu prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020, sp. zn. 4Cdo/75/2020.
O takej situácii možno hovoriť napr. v prípadoch, ak niektorá výzva na zaplatenie vyčísleného dlhu
obsiahnutá napr. vo výzve pred zosplatnením alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru, v sebe obsahovala jednoznačné poučenie o možnosti banky postúpiť pohľadávku na tretie osoby
v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V takomto prípade možno, cez spektrum teleologického
výkladu, prihliadnuť na sledovaný účel výzvy banky, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, spočíva v
dostatočnompoučenídlžníkaotom,žeakvyčíslenýdlhneuhradí,hrozípostúpeniepohľadávkybankyna
tretí subjekt. ( porovnaj npr. rozsudok KS Banská Bystrica sp.zn. 14CoCsp/9/2024 zo dňa 31.07.2024).

106. Žalobca v danom spore nepredložil okrem prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo
dňa 02.11.2022, ktorá bola žalovanému v súlade s teóriou dôjdenia (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn.
4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn.
5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011, resp. uznesenie sp.zn. 7Cdo/191/2021
zo dňa 30.06.2022., príp. Rozsudok NS SR sp. zn.: 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020) doručená dňa

09.11.2022 jej uložením na Pošte Veľká Lomnica , ktorá má mať charakter výzvy v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, a prípisu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42796759971100 - Predžalobná výzva“ doručeného žalovanému dňa 31.01.2023 žiadnu inú písomnú
výzvu od BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá by predchádzala postúpeniu pohľadávky,
ku ktorému by malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa

01.03.2024, a ktorá by tak spĺňala charakter písomnej výzvy podľa 92 ods. 8 Zákona o bankách.

107. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah, aplikujúc na skutkový stav , ktorý bol súdom
zistený, dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu výzvy banky v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách obsiahnutú vo „Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ ktorej obsah by zodpovedal poučeniu dlžníka o riziku
postúpenia pohľadávky na tretí subjekt.

108. Žalobca podľa názoru sudu tiež neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, od ktorého mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom

sporu, postupoval v súlade s § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase,
kedy predmetné zosplatnenie uvedený subjekt realizoval.

109. Súdna prax je vzácne ustálená v tom, že aj na revolvingový úver je potrebné aplikovať
ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z.. Úverová zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty nie

je vylúčená s pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z., a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 citovaného
zákona, ktorý taxatívne určuje, ktoré zmluvné vzťahy sa nepovažujú za spotrebiteľský úver. Úver
poskytnutý a čerpaný formou kreditnej karty nie je vylúčený z pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z.,
preto aj za zohľadnenia špecifického charakteru revolvingového úveru, veriteľ je povinný i pri týchto
spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone. Vzhľadom na uvedené je

potrebné, aby takáto spotrebiteľská úverová zmluva spĺňala základné náležitosti zmluvy uvedené v §
9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z., vrátane výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Pokiaľ by súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že zmluva požadované náležitosti
neobsahovala, mohol by dospieť k záveru o potrebe považovať predmetný úver za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z.. Uvedené by však neznamenalo, že na predmetný

vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň
nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že sa nejedná o plnenie v splátkach z dôvodu, že zo zmluvy jasne
vyplývavýškaminimálnejsplátky.(porovnajbod41odôvodneniaUzneseniaKrajskéhosúduvKošiciach
sp.zn. 6CoCsp/17/2023 zo dňa 22.03.2024; obdobne body 14 a 16 odôvodnenia Uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 2CoCsp/85/2022-143 zo dňa 23.11.2023). V danom prípade výška mesačnej

splátky bola stanovená minimálne 3% z aktuálnej výšky úverového rámca , čo v samotnom prehľade
úhrad vedenom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na žalovaného pod číslom úverového
prípadu : 427396759971100 bolo premietnuté do stanovenej mesačnej výšky splátky v hodnote 45,--EUR, a od splátky splatnej dňa 10.10.2022 vo výške 60,--EUR. . Súd teda dospel k záveru, že aj na
daný úverový vzťah sa v plnej miere aplikujú § 53 ods. 9 v spojení ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

110. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vo vzťahu k žalovanému mal zosplatniť úver vyplývajúci
z tohto úverového vzťahu podľa tvrdení žalobcu dňom 20.01.2023, a to prípisom zo dňa 23.01.2023
označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796759971100 -
Predžalobná výzva“.

111. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka , platného
a účinného v čase , kedy sa malo vykonať predmetné zosplatnenie, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku

zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.

112. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA ako veriteľ mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
bolo potrebné, aby mu toto právo vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo

určené rozhodnutím.

113. V danom spore je zrejmé, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA si uvedené oprávnenie
vyvodzoval z článku 7 „Následky porušenia povinností klienta“, bodu 7.1, písm. a/ formulára Zmluvy.

114. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka k predčasnému zosplatneniu môže dôjsť len za predpokladu ,
že to medzi stranami bolo dohodnuté. Forma uvedenej dohody v danom ustanovení nie je dohodnutá,
a teda nie ja výslovne uvedené, že musí byť písomná.

115. Z tohto hľadiska preto súd akceptoval uvedené ujednanie v článku 7 „Následky porušenia

povinností klienta“, bodu 7.1, písm. a/ formulára Zmluvy ako dohodu strán sporu o predčasnom
zosplatnení úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, aj keď podľa názoru súdu žalobca jednoznačne
nepreukázal, že medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb č. 264714788062239 v písomnej forme.

116. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že formulár Zmluvy nie je opatrený žiadnym podpisom
jej zmluvných strán. V uvedenom formulári zmluvy pri oboch zmluvných stranách je len poznámka
„ podpísané elektronicky“.

117. K tomu súd poznamenáva , že písomná forma právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka existenciu dvoch náležitostí, a to a./ písomnosti (spočíva v tom, že obsah
právne úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a b./ podpisu konajúcej osoby (spočívajúcu
v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle ). / Fekete , I. :
Občianskyzákonník.1.zväzok(Všeobecnáčasť)Veľkýkomentár,2.Aktualizovanéarozšírenévydanie.

Bratislava : Eurokodex 2015, str. 373/. Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu .
Písomný prejav platí až od podpisu. Bez podpisu sa písomný právny úkon považuje za imperfectum
negotium, t.j. za neplatný (neúplný) právny úkon . / Fekete , I. : Občiansky zákonník . 1.zväzok
(Všeobecná časť) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015,
str. 379/.

118. Ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka umožňuje , aby sa právny úkon urobil
prostredníctvom modernej komunikačnej techniky. Výslovne sa uvádza telegraf, ďalekopis a iné
elektronické prostriedky (napr. fax, internet, email, mobilný telefón). Právny úkon urobený takouto
formou zákon považuje za právny úkon v písomnej forme , ak sú súčasne splnené dve podmienky

a to a./ musí ísť o prostriedky, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a b./ musí byť
identifikovaná osoba, ktorá takýmto spôsobom urobila právny úkon. / Fekete , I. : Občiansky zákonník .
1.zväzok( Všeobecná časť) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava :
Eurokodex 2015, str. 387/.119. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami. ktorý má byť
písomný, musí byť podpísaný elektronicky podľa osobitného zákona, alebo či prípadne stačí všeobecná

požiadavka určiteľnosti obsahu a osoby, ktorá právny úkon uskutočnila. Súd je v danom prípade
toho názoru že k tomu, aby bola naplnená požiadavka písomnosti je nutné elektronicky dokument
podpísať elektronicky podľa osobitných predpisov so všeobecnou výnimkou nahradenia tohto podpisu
mechanickými prostriedkami (alebo ich elektronickou podobou ) tam, kde je to obvyklé ( § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Nie je možné konštituovať písomnosť právneho úkonu len na možnosti

určenia konajúcej osoby v konkrétnom jednotlivom prípade použitia elektronického dokumentu napr.
v dôsledku predchádzajúceho styku alebo e-mailovej adresy či telefónneho čísla ( e-mail, chat, ICQ),
pokiaľ dokument nie je elektronicky podpísaný. Vychádza sa z toho, že pokiaľ nejde v zásade o písomný
právnyúkonulistiny,kuktorejjepripojenénastrojinapísanémenoapriezviskoalebopripojenápečiatka,
nemalo by to platiť všeobecne ani v prípade elektronických prostriedkov. Napojenie na konkrétnu osobu
by preto malo byť silnejšie než formálne označenie subjektu a miesta či zdroja odoslania. Pokiaľ má mať

právny úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami písomnú formu , mal by byť podpísaný podľa
zákona o elektronickom podpise. / Švestka, J., Spáčil,J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský
zákoník I. § 1až 459 Komentář. 2. Vydání. Praha C.H.Beck, 2009, str. 371/.

120. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal , akým spôsobom bol predovšetkým zo strany žalovaného

zabezpečený jeho elektronický podpis, ktorý by ho jednoznačne identifikoval. Podľa jeho tvrdenia
k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA došlo dňa 24.04.2022
elektronicky prostredníctvom SMS, ktorú žalovaný ako klient obdržal na mobilný telefón. Avšak ani toto
svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nedokladoval.

121. Pritom podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom zakladanie
zmluvného vzťahu medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalovaným jednou z podmienok
pre zachovanie písomnej formy právneho úkonu bola aj požiadavka , aby pri použití príslušného
elektronickéhoprostriedkubolomožnéajurčiť osobu,ktorátakýtoprávnyúkonurobila.Vdanomprípade
za formulára predmetnej Zmluvy takéto určenie nie je možné.

122. Súd je preto toho názoru, že uvedená zmluva nebola medzi zmluvnými stranami uzavretá v riadnej
písomnej forme (§ 9 ods. 1 zák.č.129/2010 Z.z.. Uvedená skutočnosť z hľadiska toho úverového vzťahu
však v konečnom dôsledku nemala vplyv na platnosť tejto zmluvy, ale spôsobila, že predmetný úver
podľa§11ods.1písma./zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomaúčinnom

v čase uzatvárania predmetnej zmluvy, resp. vyhotovenia jej formulára sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. V žiadnom prípade sa však daná okolnosť nedotkla platnosti dohody zmluvných strán o
predčasnom zosplatnení tohto úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, keďže požiadavka písomnej
formy tejto dohody nevyplynula zo zákona a je zrejmé , že predmetný úverový vzťah sa obsahom
formulára Zmluvy riadil a tým aj ujedaním o predčasnom zosplatnení úveru. ( žalovaný realizoval výbery

na základe kreditnej karty a spočiatku aj uhrádzal príslušné mesačné splátky.) Súd tak ustálil, že strany
sporu mali platné ujednanie o možnosti predčasného zosplatnenia predmetného úveru.

123. Ďalej je potrebné uviesť, že z obsahu ustanovení § 53 ods. 9 a § 565Občianskeho zákonníka
je možné vyvodiť, že v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa,

a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 (predtým ods. 8) Občianskeho
zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, čo
vyplýva z právneho názoru prezentovaného najvyšším súdom v bode 12.08. odôvodnenia Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného
pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych,

v ktorom najvyšší súd práve na oneskorenom doručení druhého právneho úkonu , ktorým sa v danom
prípade zosplatňovala celá postupovaná pohľadávky naraz a predčasne jednoznačne konštatoval, že
veriteľ nezrealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou ust. § 565
Občianskeho zákonníka. I z toho odôvodnenia je zrejmé, že k naplneniu predpokladov predvídaných §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše

druhý v poradí musí byť vykonaný v lehote do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná
o úkon, ktorý by mal mať len deklaratórnu povahu.124. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce
spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť
súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej

doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže
tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v
omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva

po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa
by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka
ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších
splátok (porovnaj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021zo dňa 30.
novembra 2022).

125. Prípisom „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.11.2022 BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA žiadal žalovaného o úhradu sumy výške 169,86 EUR, pričom žiadnym spôsobom túto
sumu nekonkretizoval, a teda bližšie neuviedol, čo túto sumu predstavuje. Z listinného dôkazu - prehľadu
č. : 42796759971100 je možné vyvodiť, že ju tvorí omeškaná splátka vo výške 45,-- EUR splatná

dňa 10.08.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 23 dní, náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 20,-- EUR uplatňované od 02.09.2022, omeškaná splátka vo výške
45,-- EUR splatná dňa 10.09.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 1 mesiac a 23 dní
a omeškaná splátka vo výške 60,-- EUR splatná dňa 10.10.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v
omeškaní 23 dní , kedy od výsledného súčtu týchto súm bola ešte odčítania položka „ cash-back bonus“

v hodnote 0,14 EUR( t.j. 45,- EUR +20,-- EUR + 45,- EUR+60,-- EUR – 0,14 EUR = 169,86 EUR).

126. V čase BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonanej realizácie „Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ , bol žalovaný so splátkou
vo výške 45,-- EUR splatnou dňa 10.08.2022 v omeškaní 5 mesiace a 13 dní, so splátkou splatnou

dňa 10.09.2022 v omeškaní 4 mesiace a 13 dní a so splátkou vo výške 60,--EUR splatnou dňa
10.10.2022 v omeškaní 3 mesiace 13 dní. Je tak zrejmé, že ku dňu vykonania tohto oznámenia formálne
spĺňajú požiadavku § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka byť v omeškaní viac ako tri mesiace a zároveň
upozornenie na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní pred vykonaním zosplatnenia
všetky tri splátky , ktoré boli pojaté do pôvodnej výzvy zo dňa 02.11.2022, teda ako splátka splatná

dňa 10.08.2022 (omeškanie 5 mesiace a 13 dní) tak aj splátka splatná dňa 10.09.2022 (omeškanie
4 mesiace a 13 dní), a napokon aj splátka splatná dňa 10.09.2022 (omeškanie 3 mesiace a 13 dní).
Inými slovami BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA by si mohol „vybrať“, pre ktorú z týchto splátok
by tento úver zosplatnil. Takýto výklad však ide proti požiadavke, ktorú zdôrazňuje aj najvyšší súd vo
svojich rozhodnutiach, v ktorých rieši otázku začiatku plynutia premlčacej doby a v ktorých zdôrazňuje ,

že začiatok plynutia premlčacej doby pri týchto spotrebiteľských úveroch nemá byť závislí od takéhoto
jednostranného právneho úkonu veriteľa, ktorý môže vyvolať možnosť uplatniť jeho nárok na súde.

127.Vtejtosúvislostisúddávadopozornosti právnynázorNSSR,podľaktorého„Identifikáciasplátkyje
potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka

o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť

poškodený.“ ( pozri bod 12.3. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024) .
Vo vzťahu k vyššie uvedenému argumentu žalobcu o ním tvrdenom prekonaní právneho názoru NS
SR vyjadreného v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/36/2020 , súd dáva do pozornosti, že tento právny názor je
najnovší ( rozhodnutie je z 26.06.2024) a navyše naň NS SR už odkazuje aj vo svojom ďalšom novšom
a teda aktuálnom rozhodnutí (viď rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024).

128. Súd ďalej poukazuje na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA začal vykonávať predčasného zosplatnenie tohto úveru práve pre splátku vo výške 45,-- EUR splatnú
dňa 10.08.2022.129. Výzvou vykonanou v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase
realizácie predčasného zosplatnenia predmetného úveru bol v danom prípade prípis „ Výzva na

zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.11.2022, ktorá žalovanému v zmysle teória dôjdenia bola
doručená dňom jej uloženia na Pošte Veľká Lomnica, t.j. dňom 09.11.2022.

130. Z obsahu uvedenej výzvy vyplynulo, že k uvedenému dňu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA evidoval u žalovaného aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 169,86 EUR

vrátane príslušenstva, ktorú sumu po zohľadnení obsahu dokladu - Výpisu z úverového účtu žalovaného
vedeného pod číslom úverového prípadu: 42796759971100 ako už súd vyššie uviedol predstavovala
omeškaná splátka vo výške 45,-- EUR splatná dňa 10.12.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy
v omeškaní 2 mesiace a 23 dní, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 20,-- EUR
uplatňované od 02.09.2022, omeškaná splátka vo výške 45,-- EUR splatná dňa 10.09.2022, u ktorej bol
žalovaný v čase výzvy v omeškaní 1 mesiac a 23 dní a omeškaná splátka vo výške 60,-- EUR splatná

dňa 10.10.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 23 dní , kedy od výsledného súčtu týchto
súm bola ešte odčítania položka „ cash-back bonus“ v hodnote 0,14 EUR( t.j. 45,- EUR +20,-- EUR +
45,- EUR+60,-- EUR – 0,14 EUR = 169,86 EUR).

131. K predčasnému zosplatneniu predmetného úveru mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA

pristúpiť prípisom zo dňa 23.01.2023 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“, ktorý bol žalovanému doručený podľa doručenky dňa
31.01.2023.

132. V tejto súvislosti súd uvádza, že podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie

oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie
so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok
stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa
zaniklo.( porovnaj bod 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov

SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych; obdobne aj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia
uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022).

133. Z vykonaných dôkazov a síce z prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa
02.11.2022 v spojení s Výpisom z úverového účtu žalovaného vedeného pod číslom úverového prípadu:

42796759971100 je zrejmé, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal proces predčasného
zosplatnenia predmetného úveru práve pre omeškanie so splatnosťou splátky vo výške 45,-- EUR
splatnej dňa 10.08.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 23 dní, keďže
v nadväznosti na ňu a ešte pred splatnosťou každej ďalšej z nasledujúcich splátok začal si voči
žalovanému uplatňovať dňa 02.09.2023 položku - náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške

20,--EUR. Ak si teda BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal uplatňovať náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky, mohlo sa to stať jedine pre tú splátku, vo vzťahu ku ktorej bol žalovaný
v omeškaní, a teda je logické, že práve na túto splátku mohol cieliť svoj zámer v prípade jej neuhradenia
v lehote troch mesiacov prípadne zosplatniť predčasne celý svoj dlh. Takýto výklad uvedeného úkonu
tohto veriteľa je súladný aj s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. s § 266 ods.5 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

134. Ten výklad nie je rozporný ani s rozhodnutím NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, nakoľko
podľa právneho názoru vysloveného v uvedenom rozhodnutí treba vychádzať z princípu racionálneho

správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na
ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie
bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti, to všetko len
za predpokladu , že sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak. Práve v tomto sporovom prípade
je tento opak preukázaný, keďže z uplatňovania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 20,-- EUR, ku uplatneniu ktorých došlo dňom 02.09.2022, je zrejmé, že proces predčasného
zosplatnenia uvedenej pohľadávky začal práve v dôsledku splátky splatnej dňa 10.08.2022, ktorá v
čase uplatnenia uvedených nákladov už spĺňala (v tom okamihu ako jediná) požiadavku jej omeškania.
Zároveň tento výklad nie je rozporný ani s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022z 30.01.2024, pretože tento v bode 30 svojho odôvodnenia posudzoval situáciu , kedy z vykonaného
dokazovania nevychádzalo nič iné.

135. V danom prípade tak právny úkon zosplatnenia mohol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA realizovať do splatnosti najbližšie splatnej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od
splatnosti splátky, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, čo v danom prípade mohla
byť len splátka splatná dňa 10.11.2022. Akékoľvek prípadné „posúvanie“ tohto zosplatnenia na niektorú
z ďalších nasledujúcich splátok je nelogické a nesúladné práve vo vzťahu k úkonu , za ktorý si BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vo vzťahu k žalovanému účtoval poplatok 20,-- EUR uplatnený dňa
02.09.2022 s označením „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“.

136. Aj keby prípadne sa argumentovalo tým, že medzi prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie
dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.11.2022 (ktorý bol žalovanému doručený dňa 09.11.2022 podľa teórie
dôjdenia) a splatnosťou súdom hore uvedenej splátky splatnej dňa 10.11.2022, do ktorej si žalobca

podľa súdu mal uplatniť svoje právo na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka, neuplynula
ešte minimálna lehota 15 dní podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a tak limitujúcou splátkou na
uplatnenie tohto práva mala byť až ďalšia nasledujúca splátka, u ktorej by bola splnená ako podmienka ,
že je najbližšou splátkou nasledujúcou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú
pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, a zároveň u ktorej je preukázané , že nasleduje po splnení

požiadavky na výzvu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka realizovanú v lehote nie kratšej ako 15
dní pred uplatnením tohto práva, jednalo by sa v danom prípade o splátku splatnú dňa 10.12.2022, do
splatnosti ktorej si však BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA rovnako svoje právo na predčasné
zosplatnenie neuplatnil, keďže ho realizoval až po tomto dátume , a to prípisom zo dňa 23.01.2023
označeným „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796759971100- Predžalobná

výzva“.

137. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pristúpil k zosplatneniu až dňa 23.01.2023, teda až
po uplynutí splatnosti splátky , do splatnosti ktorej toto svoje právo mohol využiť, a preto zosplatnenie
vykonané prípisom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796759971100 -

Predžalobná výzva“ zo dňa 23.01.2023 súd považoval za neplatné, nakoľko bolo vykonané v rozpore
so zákonom. V nadväznosti na to sa tak uvedený úver nestal predčasne splatným a žalovaný bol
oprávnený ale i povinný ho naďalej splácať v zmysle splátkového kalendára, na ktorom sa zmluvné
strany v úverovej zmluve dohodli (t.j. vždy 10-tého dňa toho-ktorého mesiaca vo výške splátky , ktorá
zodpovedala minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, kedy v čase uvedeného omeškania

to bola čiastka 60,-- EUR mesačne).

138. Zároveň keďže vyššie uvedený prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42796759971100 - Predžalobná výzva“ zo dňa 23.01.2023 predstavoval neplatný právny úkon, nemohol
byť ani výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže žalovanému ako spotrebiteľovi oznamoval

informáciu, ktorá bola nepravdivá (zavádzajúca), čo je treba hodnotiť cez ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

139. Súd dáva do pozornosti aj najnovšie právne názory najvyššieho súdu vyslovené v súvislosti
s požiadavkou na konkretizáciu splátky, pre ktorú veriteľ predčasne zosplatňuje predmetný úver priamo

aj v písomných výzvach realizovaných veriteľom podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

140. Konkrétne poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho rozhodnutiach sp.
zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26. 06. 2024 , resp. sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, sp.zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorého „Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za

predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a
predčasnezosplatniťcelýdlh.Akveriteľoznámiibadlžnúsumusupozornenímnamožnosťzosplatnenia
celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.“ Túto

požiadavku zhora uvedený prípis „ Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.11.2022 nespĺňa,
keďže v ňom výslovne nie je konkretizovaná splátka, pre ktorú by chcel BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA zosplatnenie vykonať, a teda je neurčitým právnym úkonom a tým aj neplatným úkonom.141. Navyše podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v jeho uznesení sp.zn.
5Cdo/2/2023zodňa25.01.2024,„Vprípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je

zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“( porovnaj bod 14.2 posledná veta uvedeného
rozhodnutia.). Túto požiadavku zhora uvedený prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ zo dňa 23.01.2023 nespĺňa , keďže v ňom výslovne
nie je konkretizovaná splátka, pre ktorú sa zosplatnenie vykonáva, a teda je neurčitým právnym úkonom

a tým aj neplatným úkonom.

142. Súd dáva do pozornosti tiež právny názor NS SR vyslovený už v jeho rozsudku NS SR sp.zn.
2Cdo/149/2021zodňa06.09.2023,podľaktoréhovrozhodnutiach,asíceuzneseníz29.novembra2022
sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesení z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesení
z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022

a uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 je prioritne riešená otázka začiatku plynutia
premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, avšak zároveň je
tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565
OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ. (porovnaj bod 14.2 odôvodnenia
rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023) .

143. Súd zároveň podrobil tento spotrebiteľskoprávny vzťah medzi sporovými stranami súdnej kontrole
ex offo aj z hľadiska skúmania splnenia si povinnosti riadneho posúdenia bonity žalovaného zo strany
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.

144. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako zahraničná
banka bol podľa § 7 ods.4 zákona č.129/2010 Z.z povinný s vynaložením odbornej starostlivosti na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o
spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

145. Podľa § 7 ods.17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA ako veriteľ povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí
sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,

v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods.17
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ povinný
vynaloženie tejto odbornej starostlivosti aj hodnoverne preukázať.

146. Vzhľadom na uvedené, a to aj s prihliadnutím na výzvu tunajšieho súdu uskutočnenú v uznesení

sp.zn. 16Csp/45/2024-67 zo dňa 19.08.2024 preto bolo povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že
pri posudzovaní bonity žalovaného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA postupoval v súlade s § 7
ods. 16 a 17 citovaného zákona a teda vykonal overenia bonity žalovaného v príslušných databázach, čo
malajnáslednesúduriadnezdokladovaťatýmhodnovernepreukázaťsplneniesiuvedenýchpovinností.

147. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ku dňu 24.04.2023, t.j. ku dňu, ku ktorému mal
byť formulár Zmluvy vyhotovený, boli v prevádzke štyri takéto databázy, a síce Spoločný register
bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať
činnosť od 01.10.2015 a vo vzťahu ku ktorému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vystupoval

ako veriteľ poskytujúci údaje do neho, Nebankový register klientskych informácií "NRKI" - časť Register
spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov
o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015 a EURI (Európsky register
informácií), ktorý začal vykonávať činnosť od 10.07.2017.

148. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mal BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA vykonať na základe informácii, ktoré mu mal žalovaný na jeho žiadosť poskytnúť, avšak
žalobca súdu nepreložil žiaden dôkaz o tom, na základe akých podkladov, ktoré mal žalovaný poskytnúťBNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA tento subjekt hodnotenie tejto jeho úverovej bonity vôbec
uskutočnil. Nepreukázal, že by si bol prípadne býval vyžiadal informácie o žalovanom z príslušných
databáz, keďže v konaní výstupy z takýchto databáz súdu vôbec nepredložil.

149. Nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej
odbornej starostlivosti zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri posudzovaní úverovej
bonity žalovaného je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považovať za
hrubé porušenie povinnosti žalobcu, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky podľa

§ 7 ods. 1 citovaného zákona a preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy aj z tohto dôvodu
považovať za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň za dôvod, ktorý neumožňoval BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru(§ 11 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta).

150. Okrem toho zo žalobcom predložených dokladov -„ AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ -

vyplynulo, že žalobca vykonal posúdenie majetkových pomeroch žalovaného až dňa 28.04.2022,
( dátum uvedený ako dátum pri údaji „ DATUM FIN“ v rámci uvedeného dokladu ) t.j. až po vypracovaní
formulára , ku ktorému došlo dňa 24.04.2022.

151. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mal BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA vykonať na základe informácii, ktoré mu mal žalovaný na jeho žiadosť poskytnúť,
avšak žalobca súdu nepreložil žiaden dôkaz o tom, na základe akých podkladov, ktoré mu mal
žalovaný poskytnúť, hodnotenie tejto jeho úverovej bonity vôbec uskutočnil. Nepreukázal, že by si bol
prípadne býval vyžiadal informácie o žalovanom z prípadných príslušných databáz, keďže v konaní
výstupy z takýchto databáz súdu vôbec nepredložil. Žalobcom predložený doklad -„ AUTORIZACE

XXXXXXXXXXXXXXX“ predstavuje len výstup z vnútorného systému BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA a nejedná sa o výstup z osobitnej databázy úverov. To napokon potvrdil aj samotný
žalobca, ktorý uviedol, že sa jedná o výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi.
Samotný žalobca, uvádzal, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v
automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového

registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len
interné aplikácie postupcu. Z dokladu -„ AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ vyplýva , že pre údaje
označené PODSEKCIA _NRKI_SRBI mala byť podľa riadku označeného RKI_DATUM_ODPOVEDI
bližšie nešpecifikovaná informácia doručená dňa 24.04.2022 v čase o 0:00:00 hod ( udaj vedený v tvare
„2022-04-24 0:00:00“) , čo sa súdu javí ako nelogické, nakoľko samotný formulár zmluvy sa určite

žalovanému nevyhotovoval v čase o 0:00 hod ( t.j. o polnoci). V prípade výstupu údajov zo Sociálnej
poisťovne figuruje dátumom 24.04.2022 a čas 14:12:01 hod ( viď riadky „SP_DATUM _DOPYTU“
a „SP_CAS_DOPYTU“). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skúmaním výdavkov zákon celkom
jednoznačne nemá namysli len výdavky na iné už existujúce úvery, ale výdavky vo všeobecnosti, teda
aj na bežné životné potreby, pričom súdu nebolo preukázané, že by ich BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA vôbec skúmal a žalovaného ako spotrebiteľa sa na ne prípadne dopytoval. Naopak,
z uvedeného dokladu -„AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ vyplýva , že samotné šetrenie pomerov
žalovaného mimo ním uvedených údajov sa uskutočnilo, resp. výstupy z nich mal BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA získať až po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy.

152. Pokiaľ sa žalobca odoláva na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci
NBS-000-096-061 , ani toto žalobcom prezentované opatrenie BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA nezbavovalo povinnosti vykonať posúdenie schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať poskytnutý
spotrebiteľskýúvernapodkladeurčitýchexternýchdokladov,ktorévšaksúdužalobcaanineprezentoval.
(npr. § 5 predmetného opatrenia). Navyše povinnosť hodnoverného preukázania posúdenia schopnosť

spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversohľadomnaúdajezískanézjednéhoaleboviacerýchregistrov,
doktorýchposkytujúúdajeveritelia,jepovinnosťou,ktoráježalobcovi,resp.BNPPARIBASPERSONAL
FINANCE SA uložená zákonom, a ani opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z.z. ako
podzákonným akt predsa nemôže tieto subjekty uvedenej povinnosti zbaviť.

153. Súd preto ustálil, že nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania
vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri
posudzovaní úverovej bonity žalovaného je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobcu, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SAako banky podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy
považovať nie len za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň je to tiež dôvod, ktorý neumožňoval BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru

(§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta).

154. Z tohto hľadiska preto opätovne súd zdôrazňuje, že prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ v žiadnom prípade nemohol predstavovať
výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže predstavoval neplatný právny úkon ( bol v rozpore

aj s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA neumožňoval
vyhlásiť predčasnú splatnosť tohto úveru) a zároveň podával nepravdivú informáciu žalovanému o výške
jeho dlhu na uvedenom úverovom vzťahu v uvedenom momente tak ako to súd už vyššie uviedol.

155. Keďže z vyššie uvedených dôvodov nebolo pre absenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
ako platného právneho úkonu preukázané splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na žalobcu podľa zákona o bankách, súd preto ustálil, že na strane
terajšieho žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia na vedení tohto sporu, keďže platne na základe
ním prezentovaného postúpenia nenadobudol ním uplatňovanú pohľadávku voči žalovanému, a preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

156. Vzhľadom na uvedené sa tak súd ďalej nezaoberal ďalšími okolnosťami relevantnými pre
posúdenie, či predmetný úver je, príp. nie je bezúročný a bez poplatkov a teda či prípadný žalobcom
uplatnený nárok (ako z hľadiska istiny tak aj jej príslušenstva) je dôvodný v plnom rozsahu, príp. len
v obmedzenom rozsahu.

157. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

158. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

159. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

160. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

161. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

162. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

163. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných

princípov CSP, teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana
v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Žalovanému ako úspešnej strane sporu by tak
vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. V danom spore si však žalovaný trovy konania neuplatnil.

164. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona

(analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o
náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahuspisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú
ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším

rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnený žalovaný síce bola úspešný v
spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

165. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.