Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 23C/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204113
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724204113.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: JUDr. Miroslav Ondrušek,

advokát so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX B. C., právne zastúpenej: Mgr. Katarína Berkešová,
advokátka so sídlom Břeclavská ulica 3, 901 01 Malacky, o neúčinnosť právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že Kúpna zmluva zo dňa 20.08.2024 uzavretá medzi D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXXX/X, XXX XX G. ako predávajúcou a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX B.
C. ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti: Bytu č. 8, nachádzajúci sa na 3. poschodí,
vo vchode č. 5 v bytovom dome – blok H. X, I. F. X, X, súp. č. XXXX, postavenom na parcele registra „C“

č. 3226/12, v katastrálnom území G., obec G., okres G., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, ako aj
spoluvlastníckeho podielu k pozemku – parcele registra „C“ č. 3226/12, v podiele o veľkosti 3331/239136
a spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu v podiele o veľkosti 3331/239136, ktorá
bola povolená Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom pod č. vkladu – V2841/2024 je
voči žalobcovi neúčinná.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou 07.10.2024 sa žalobca domáhal na žalovanej neúčinnosti právneho úkonu, a to

Kúpnej zmluvy z 20.08.2024 uzavretej medzi žalovanej a dlžníčkou D. E. a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tvrdením, že 25.06.2023 uzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnych služieb
s mandantkou (dlžníčkou) D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: F. XXXX/X, XXX XX
G.. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie právnych služieb v súvislosti s požiadavkami a pokynmi
mandantky, a to účelom jej zastupovania a vykonávania všetkých právnych úkonov týkajúcich sa
sporovej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.: 20C/43/2023 a 7C/65/2017.

3. Podľa Zmluvy o poskytovaní právnych služieb bola medzi žalobcom a mandantkou – dlžníčkou
dohodnutá kombinovaná odmena, ktorej časťou bola aj podielová odmena vo výške 10 % z hodnoty veci
(ktorá bola mandantkou určená vo výške 80.000 eur). Predmetom sporu je žaloba na obnovu konania,
sp. zn.: 7C/65/2017, ktorou sa žalobkyňa v predmetnom spore domáhala, aby súd určil nehnuteľnosť
– byt č. 8, nachádzajúci sa na 3 posch. vo vchode č. 5, v Bytovom dome - blok H. X,I. X,X, súp. č.
XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. 3226/12, v katastrálnom území G., zapísaného na Liste

vlastníctva č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku – parcele registra „C“ č. 3226/12, a
spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu v podiele o veľkosti 3331/239136 do
dedičstva. V čase súdneho konania bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – bytu č. 8 mandantka -
dlžníčka.4. Dlžníčka (mandantka) 20.08.2024 previedla na základe Kúpnej zmluvy nehnuteľnosť – byt č. 8 na
svoju dcéru (žalovaná v tomto konaní). O tejto skutočnosti sa dozvedel žalobca z vyjadrenia právneho

zástupcu žalobkyne v sporovom konaní sp. zn.: 7C/65/2017 datovaného 19.09.2024 a ktoré mu bolo
doručené 04.10.2024. Týmto právnym úkonom nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva byt
č. 8 a teda bol v prospech žalovanej uskutočnený odporovaný právny úkon.

5. Žalobca ďalej tvrdil, že predmetným konaním dlžníčka vedome sťažila nie len priebeh súdneho

konania vedeného na súde, pod sp. zn.: 20C/43/2023, ale rovnako sa vedome snažila týmto ukracujúcim
právnym úkonom ukrátiť žalobcu na možnosti plnenia budúcej pohľadávky – pozostávajúcej z podielovej
odmeny, ktorú by v prípade úspešnosti súdneho sporu musela žalobcovi uhradiť. Žalobca dlžníčke po
oboznámení sa s rozsudkom súdu, sp. zn.: 20C/43/2023 uviedol, že úspech v spore je jednoznačný a
že sa môže prestať obávať, že môže byť bez stresu. Úspech v spore dlžníčky však znamená následne
aj jej povinnosť uhradiť žalobcovi podielovú odmenu vo výške 8.000 eur, čoho si je dlžníčka aj žalovaná

(dcéra dlžníčky – blízka osoba) vedomá.

6. Keďže dlžníčka je podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou žalovanej, je žalobca
presvedčený o tom, že uzatvorila túto kúpnu zmluvu v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalobca má
za to, že odporovaný právny úkon bol uskutočnený za účelom a s úmyslom nedôvodne odložiť alebo

dokonca úplne zmariť platbu veriteľovi teda žalobcovi. Žalobca má za to, že žalovaná mala nesporne
vedomosť o fraudóznom úmysle dlžníčky. S ohľadom na skutočnosť, že dlžníčka uzatvorila Kúpnu
zmluvusosvojoudcérou,využívažalobcasvojeprávovzmysle§42aObčianskehozákonníkaadomáha
sa odporovateľnosti tohto právneho úkonu.

7. 09.04.2025 žalovaná si prevzala výzvu na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní. Vyjadrenie k žalobe
žalovaná doručila v deň konaného pojednávania, t. j. 20.06.2025.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, ktoré sa nachádzajú
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

12. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5,

ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo
ak už bol uspokojený.

14. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch

rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôbs výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

15. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

16. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

17. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

18.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

19. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

20. Určenie aktívnej a pasívnej legitimácie odporovateľnosti legitimovaného subjektu musí byť založené
na existencii a) záväzkového vzťahu žalobcu a jeho dlžníka a b) vzťahu dlžníka a tretej osoby, ktorá
sa má stať nástupcom majetkových hodnôt dlžníka, prípadne je dlžník v inom vzťahu s takouto treťou
osobou.

21. Žalobca uzatvoril s dlžníčkou (matka žalovanej) 25.06.2023 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb,
ktorej účelom bolo zastupovanie mandanta (dlžníčky) a vykonávanie právnych úkonov týkajúcich
sporovej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp zn.: 20C/43/2023 z 29.05.2023 vo veci
žaloby na obnovu konania 7C/65/2017. Zmluvné strany sa v nej dohodli na kombinovanej odmene za

poskytnuté právne služby vo výške 150 eur za jeden úkon právnej služby a zároveň z podielovej odmeny
z úspechu v spore vo výške 10 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania. Žalobca preukázal, že
je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

22. Dlžníčka na základe Kúpnej zmluvy z 20.08.2024, ktorej vklad bol povolený katastrálny odborom

Okresného úradu Poprad, pod č. – V2841/2024, previedla vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na
žalovanú (svoju dcéru) ako blízku osobu. Keďže ide o osobu, príbuznú v priamom rade a u ktorej je
predpoklad vedomosti o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa, bola preukázaná jej pasívna legitimácia.

23. Zmyslom žaloby podľa ust. § 42a a § 42b OZ (odporovacej žaloby) je posudzované z pohľadu

žalujúcehoveriteľa(žalobcu)dosiahnuťrozhodnutiesúdu,ktorýmbybolourčené,žejevočinemuprávne
neúčinný právny úkon dlžníka (mandantky), ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.
V prípade odporovateľnosti ide o „vadu“ právneho úkonu, ktorá sa prejaví v účinkoch, ktoré postihujú
veriteľa, pričom odporovateľnosť sa prejaví v neúčinnosti voči jeho osobe, avšak vždy vo vzťahu
k predmetu odporovateľného úkonu.

24. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to,
aby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého pre výkon rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného
proti dlžníkovi, domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným)
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v

prospech ktorej bol právny úkon realizovaný.

25. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto
určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu, domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.

26. Odporovacia žaloba je tak právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípadne vymožením peňažnej náhrady vovýške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu (pozri napr. Rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.05.1999 sp. zn. 2Cdom 1703/1996, uverejnený pod č. 26 v
Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2000).

27. Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať: i) pohľadávka
veriteľa je vymáhateľná, ii) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, iii) právny
úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa a iiii) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej
pohľadávky.

28. Vymáhateľná pohľadávka podľa ust. § 42a ods. 1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať
v základnom súdnom konaní. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn.: 1
VCdo/1/2022 zo 17.05.2022)

29. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku

dlžníka a ak v dôsledku nich zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka hoci nebyť týchto úkonov z majetku dlžníka by sa
uspokojil.

30. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu, je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť

svojho veriteľa. Hoci v zásade platí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel
zaťažuje žalobcu, v prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou, úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, že je na nej, aby preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase
právneho úkonu nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať.

31. Jednou zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto
práva je to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa. Pod ukrátením veriteľa je potrebné rozumieť také
zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti.
Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje žalobcu.

32. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie v prejednávanom spore boli splnené všetky zákonné
podmienky na to, aby bolo možné podanej odporovacej žalobe vyhovieť.

33. Žalobca preukázal, že má proti svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku podľa priloženej zmluvy
o poskytovaní právnych služieb z 25.06.2023.

34. Niet pochybností o tom, že kúpnou zmluvou z 20.08.2024 medzi dlžníčkou vystupujúcou v
hmotnoprávnom postavení predávajúceho a žalovanou, jej dcérou, vystupujúcou v hmotnoprávnom
postavení kupujúceho došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pretože
dlžníčka nemá exekúciou postihnuteľný majetok.

35. O okolnostiach pohľadávky a ukrátenia pohľadávky žalobcu žalovaná nepochybne vedela. V tejto
súvislosti súd vychádza z vyššie uvedeného, že v prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu
blízkymi osobami, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, že je na osobách dlžníkovi
blízkych,abypreukázali,žeúmyseldlžníkaukrátiťveriteľavčaseprávnehoúkonunemohliajprináležitej

starostlivosti poznať. Keďže k právnemu úkonu (Kúpnej zmluve) došlo medzi dlžníčkou a jej blízkou
osobou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá.

36. Je na osobe dlžníkovi blízkej, aby preukázala, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho
úkonu nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá,

že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na všetky okolnosti prípadu s prihliadnutím na obsah
právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase
odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z jej výsledkov spoznateľný (t. j., aby sa o tomto
úmysle dozvedela). Ak sa jej to pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže podľa
ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje,

aby sa pri právnom úkone s dlžníkom alebo pri právnom úkone, ktorý dlžník urobil v jej prospech, týmto
spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju k tomu, aby nerobila
právne úkony (neprijímala podľa nich plnenie) na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, že sa tak
nezachová, musí byť spokojná s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj smajetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri Rozsudok NS ČR
30Cdo 4885/2010, obdobne i rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 3906/2010, 30Cdo 2686/2010 a 21Cdo
1912/2000).

37. Keďže žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, má sa za to, že nepreukázala, že o úmysle ukrátiť veriteľa
v čase právneho úkonu vedela.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže boli splnené

podmienky podľa ust. § 42a a § 42b OZ. Súd preto odporovacej žalobe vyhovel, tak ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozsudku.

39. Na tomto mieste sa dona, že žalovaná doručila súdu vyjadrenie k žalobe 20.06.2025, v deň
pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Týmto podaním zákonný sudca do skončenia
pojednávania nedisponoval a teda nemal o ňom vedomosť.

40. Zároveň vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany – podanie doručené súdu 20.06.2025 súd
uvádza, že aj napriek tomu, že bolo doručené v deň pojednávania, tieto neboli využité včas tak, ako to
predpokladá § 153 CSP, keďže žalovanej bola výzva na vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní doručená už
09.04.2025avyjadreniedoručilaaž20.06.2025,t.j.postanovenejlehotenavyjadrenie(do21.04.2025.).

41. Z uvedeného právneho dôvodu by tak súd prvej inštancie na prostriedky procesnej obrany
obsiahnuté v podaní z 20.06.2025, neprihliadol podľa ust. § 153 ods. 2 CSP (ak by ich mal k dispozícii),
podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo

vykonanie ďalších úkonov súdu.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Súd skúmal možnosť aplikácie ust. § 257 CSP, avšak v danom prípade nezistil právne skutočnosti
jeho použitie.

45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného zákonného ustanovenia aplikujúc zásadu
úspechuvkonaní.Žalobcabolvkonanívcelomrozsahuúspešný,apretomubolvočižalovanejpriznaný
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.