Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Ek/531/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120256614
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Plavcová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120256614.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45684618, zast. Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO:44250029 proti povinnému: A.
B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. o vymoženie 174,30 EUR s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. JUDr. Mário Mičák, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova

39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37825640, pod sp. zn.217EX 202/20, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 4 exekučného
poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.10.2019 domáhal od

povinného vymoženia sumy vo výške 174,30 Eur s prísl. na základe exekučného titulu – platobného
rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. 4Csp/52/2017 zo dňa 15.08.2017 (ďalej ako „exekučný titul“).
Poverením zo dňa 02.04.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Mário Mičák, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica.

2. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 17.04.2025 podľa § 61n ods.

1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok")
z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

3. SúdnyexekútorpostúpilsúdunarozhodnutienámietkyoprávnenéhoprotiUpovedomeniuozastavení
exekúcie, v ktorých oprávnený uviedol: „V predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že
povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor
vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť

tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce
v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,
že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je
fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať

príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti,
a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správachsúdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40
Exekučnéhoporiadkualebonepredložilvyhlásenieosvojommajetkupodľa§41Exekučnéhoporiadku,o
ktoréhoúplnostibynemohlibyťvzhľadomnanamivyššieuvedenéskutočnostiodôvodnenépochybnosti,

použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy
exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané
alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu
Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať,
že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k

zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až
j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného

uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy
na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Naša spoločnosť ako oprávnený má za to, že v predmetnej
exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie
exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Týmto oprávnený podáva
námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, č. 217EX202/20 zo dňa 17.04.2025 a žiada, aby
súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval
v exekučnom konaní voči povinnému.“

4. Súdny exekútor k podaným námietkam doručil aj svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol: “Majetkové
pomery povinného boli (v rokoch 2020 – 2025) zisťované opakovane, zakaždým s rovnakým
(negatívnym) výsledkom (vykladaným v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku ako tzv.
relatívna nemajetnosť). Oprávnený bol o majetkových pomeroch povinného pravidelne (opakovane)
informovanývsprávachopriebehuexekúcie,ktoréprikladáme.ZCREakoajzregistrapoverenívyplýva,

že proti povinnému je u podpísaného súdneho exekútora od roku 2020 neúspešne vedených viacero
(6) exekúcií, kde od povinného nebola vymožená žiadna suma, čo je súdu (OS BB) ako vydavateľovi
poverenia známe z vlastnej činnosti, preto túto skutočnosť preukazovať netreba (overiteľné v CRE,
resp. v registri konaní OS BB). Z CRE taktiež vyplýva, že proti povinnému bolo v minulosti (v čase
začatia tejto exekúcie) vedených viacero iných skôr začatých exekúcií (4), a to pod č.k. EX 1595/2011

– SE JUDr. Jana Debnárová – sp. zn. 3Er/2703/2011 – Okresný súd Brezno, EX 811/2013 – SE JUDr.
Jozef Liščák – sp. zn. 4Er/1157/2013 – Okresný súd Brezno, EX 12384/2015 – SE JUDr. Peter Krištofík
– sp. zn. 2Er/477/2015 – Okresný súd Brezno, EX 1566/2017 – SE JUDr. Andrea Ondrejková – sp.
zn. 3Er/89/2017 – Okresný súd Brezno, ktoré boli neskôr zastavené ex lege podľa kogentného ust.
§ 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK pre uplynutie rozhodnej doby 5 rokov (pre nemajetnosť), čo je súdu

(OS BB) ako vydavateľovi poverenia známe z vlastnej činnosti, preto túto skutočnosť preukazovať
netreba (overiteľné v CRE, resp. v registri konaní vedenom OS BR, príp. OS BB, ktorý je právnym
nástupcom zaniknutého OS BR, príp. u menovaných SE). K námietkam oprávneného uvádzame, že
(i) z obsahu spisu súdneho exekútora ako aj (ii) zo správ súdneho exekútora vyplýva, že povinný je
vlastníkom (spoluvlastníkom vo veľkosti podielu 6/5832) nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú.

D., vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, a to parc. reg. "C" č. 1505 o výmere 340 m2
ako zast. plocha a nádvorie na nej rodinný dom súp. č. XXX, vo veľkosti podielu 6/5832 pri väčšom
počte spoluvlastníkov. Vzhľadom na (i) veľkosť a (i) hodnotu podielu nie je predpoklad uspokojenia
vymáhaného nároku (ani trov exekútora), a to ani v prípade úspešnej dražby, nakoľko výťažok zo
spoluvlastníckeho podielu povinného by nepostačoval na uspokojenie trov predaja spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti a nakoľko (iii) náklady/výdavky/trovy v súvislosti s vykonávaním exekúcie
predajom nehnuteľností (cca 350,00 EUR – 500,00 EUR znalecký posudok, cca 70,00 EUR cestovné
náhrady200km(2xcca90kmBB–Breznoaspäť)vsúvislostisoceňovanímnehnuteľnostíavsúvislosti
obhliadkou nehnuteľností pred dražbou) + 30,00 EUR – 50,00 EUR inzercia + 30,00 EUR odmena za
zriadenie exekučného záložného práva + 60,00 EUR náhrada paušálnych výdavkov + 23 % DPH z trov

exekúcie) by nepostačovali na uspokojenie trov exekútora. Obdobné trovy (okrem znaleckého posudku)
byvzniklipriexekúciipredajomhnuteľnýchvecí,t.j.cca35,00EURcestovnénáhrady90kmBB–Brezno
a späť v súvislosti s návštevou povinného, súpisom a odobratím hnuteľných vecí (pokiaľ by boli také veci
zistené) + 30,00 EUR inzercia + cca 75,00 EUR odmena exekútora + 60,00 EUR náhrada paušálnychvýdavkov + 23 % DPH z trov exekúcie) by nepostačovali na uspokojenie trov exekútora. Vyššie uvedené
skutočnosti musia byť oprávnenému ako inkasnej obchodnej spoločnosti ako aj právnemu zástupcovi
oprávneného ako advokátovi, t.j. osobe znalej práva, známe. V priebehu exekúcie sa nepodarilo zistiť

žiadny exekvovateľný príjem (len príležitostný nízky príjem nepodliehajúci exekúcii) ani iný žiadny iný
majetok povinného. Námietka oprávneného, že súdny exekútor nedôsledne zisťoval majetok povinného,
je účelová, nakoľko oprávnený súdnemu exekútorovi žiadny hnuteľný majetok povinného neoznámil
ani nešpecifikoval (len ho hypoteticky predpokladá), ani neoznámil miesto, kde by sa mal nachádzať.
Oprávnený len všeobecne konštatuje, že „možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z

čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných
povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii“.
Uloženie donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku povinnému,
ktorý sa javí ako nemajetný, ktorý dlhodobo nemá riadny a pravidelný príjem a ktorý patrí k tzv.
marginalizovaným skupinám, by bolo zjavne neúčelné a nevykonateľné. Súdny exekútor sa domnieva,
že oprávnený namieta proti zastaveniu exekúcie z dôvodu, že so zastavením exekúcie je spojená

povinnosť oprávneného znášať trovy (paušálnu náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora).“

5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady

výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie
v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného

poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať
námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného
proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia,
keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, inými slovami ide o zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je
zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne
skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom

exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného,
teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že
povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom
konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je
záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciu nesúhlasí). Exekútor je povinný vydať upovedomenie

o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného,
ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený
súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Podzexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie
aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým

je uplynutie zákonnom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v
prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov
povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré
by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa

štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo
dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol
štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie -
na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne

technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať
štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva
tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby
musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie

zexekvovateľnéhomajetkupovinnéhosubjektujezverenédoprávomociresp.pôsobnosti(kompetencie)
povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z
exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia §
5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej
moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných

práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu
oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom
exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného
konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho
zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu

vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V
prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí
zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že
ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku

„Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd
uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je
primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť
ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej
činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.

11. Exekučný súd po preskúmaní vyjadrenia a správ o priebehu exekúcie od roku 2020 predložených
súdnym exekútorom povereným vykonaním tejto exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Súdny exekútor
v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok resp. príjmy povinného podliehajúce exekúcii lustráciami
účtov v bankách, v Sociálnej poisťovni a zisťovanie majetku resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V

priebehutejtoexekúciepoverenýsúdnyexekútorzistil,žepovinnýnevlastnížiadnyúčetvbankách,nieje
poberateľom dôchodku, nie je poberateľom úrazovej renty, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti
a nie je poberateľom ani nemocenskej dávky. Súdny exekútor ďalej zistil, že povinný je spoluvlastníkom
nehnuteľnostivpodiele6/5832,zčohovyplýva,žebyjehopredajomnedošlokuspokojeniuoprávneného
ani trov súdneho exekútora. Na majetok povinného je zároveň na tunajšom súde vedených celkovo

5 exekučných konaní. Do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie (17.04.2025) nedošlo ani
k čiastočnej úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku zo strany povinného v tejto konkrétnej exekúcii,
poverený súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmov povinného, ktoré by
exekúcii podliehali. Z uvedeného teda vyplýva, že súdny exekútor postupoval správne. Oprávnený pripodaných námietkach, podľa názoru súdu, neuviedol postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo
možné čo i len predpokladať nesprávne vydané upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
fyzickej osoby. V prípade, že oprávnený nebol spokojný s vedením exekúcie povereným súdnym

exekútorom mal možnosť v zmysle § 34 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na zmenu súdneho
exekútora.

12. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku exekučný súd musí skonštatovať, že v čase
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie

upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia
exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods.
1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 02.04.2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o
zastavení exekúcie (17.04.2025) uplynulo päť rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie
nevymoholanilenčasťpohľadávkyoprávnenéhozexekučnéhotituluasvojichtrovexekučnéhokonania.
Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu ustanovenú

zákonom (päť rokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli
byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konania
povereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie
upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť
povinného, ktorý je fyzickou osobou.

13. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd konštatuje, že upovedomenie povereného
súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie.
Preto exekučný súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

14. Na záver je ešte potrebné uviesť, že zastavenie tohto exekučného konania pre nemajetnosť
povinného nie je prekážkou pre oprávneného opätovne sa domáhať od povinného núteného splnenia
nároku oprávneného z exekučného titulu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Oprávnený

môže po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí námietok opätovne podať návrh na
vykonanie exekúcie na vymoženie nároku z exekučného titulu vymáhaného v tomto exekučnom
konaní. Teda zastavenie exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nemá za následok,
že oprávnený v budúcnosti už nebude môcť podať nový (ďalší) návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom
sa bude domáhať núteného splnenia nároku z exekučného titulu, ktorý už bol predmetom exekučného

konania ukončeného pre nemajetnosť povinného subjektu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.