Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123233249
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123233249.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: A. B. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s. r. o., so sídlom
Farská 7, 949 01 Nitra, IČO: 52 007 308, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Dolné
Sľažany 89, zast. Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova trieda 2/3, Nitra, o

zaplatenie 4 652,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 18C/59/2023-208 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 4 652,21 eura, úrok z omeškania vo výške 7,25 % ročne zo sumy 4 652,21 eura od 01. 01. 2023
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie odôvodnil § 1 ods. 2, § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka,
§ 420 ods. 1, 2, § 420a, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 663, § 664, § 670, § 722 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a uviedol, že dňa 18. 03. 2022 (v zmluve je uvedený dátum 18. 03. 2021, pričom z obsahu
zmluvy vyplýva a je nesporné, že k uzatvoreniu zmluvy prišlo v roku 2022) bola medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená Zmluva o prenájme stroja. Predmetom zmluvy
bol prenájom, zariadenia typu JCB 8016, VIN: 1155314 s plnou nádržou paliva a príslušenstva, ktoré
sú špecifikované v odovzdávacom protokole na dobu určitú od 18. 03. 2022, od 16.00 hod. do 21. 03.
2022 do 08.00 hod. Cena požičania je stanovená na 75 eur s výškou zálohy 500 eur. Žalobca od 01.

01. 2018 do 05. 11. 2022 vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom A. B. B. s miestom
podnikania C. XXX, XXX XX C., IČO: 51 271 966. Žalobca ku dňu 05. 11. 2022 ukončil podnikateľskú
činnosťpodnikateľa-fyzickejosoby.ŽalovanýprevzalstrojvE.E.F.G.XX.Dňa21.03.2022bolpredmet
nájmu odovzdaný treťou osobou žalobcovi. Podľa žalobcu stroj bol odovzdaný so závadou, preto bol
privolaný technik servisnej spoločnosti pre značku JCB. Pri pokuse o vyloženie stroja z prívesu vlastným
motorickým pohonom stroj po naštartovaní zhasol, stroj bol opäť naštartovaný a hneď zhasol. Žalobca

odviezol predmet nájmu do servisu TBB Servis s. r. o., s čím mu vznikli náklady vo výške 564,15 eura,
ktoré žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20220007 zo dňa 25. 04. 2022, splatnou dňa 25. 04. 2022.
Žalobca kontaktoval žalovaného, ktorému dané skutočnosti oznámil. TBB Servis, s. r. o. po obhliadnutí
stroja a potvrdení vád spojených s natankovaním vody do palivovej nádrže vypracoval cenovú ponuku
na opravu. Dňa 13. 04. 2022 TBB Servis s. r. o., vystavil žalobcovi cenovú ponuku číslo CN 20220073 na
sumu 4 061,66 eura za opravu poškodenia stroja. Dňa 22. 06. 2022 bola vystavená spoločnosťou TBB

Servis s. r. o. faktúra číslo 1020220451 na sumu 4 088,06 eura s dátumom splatnosti dňa 29. 06. 2022
za opravu stroja JCB 8016 v. č. 1155314. Z vyjadrenia TBB Servis s. r. o. vyplýva, že stroj JCB 8016 v. č.1155314boldovezenýdoservisusporuchouštartovaniamotora.Motornešielnaštartovaťaštartérťažko
točilmotoromadymilosazoštartéra.Štartérvymontovaliaodnieslinaopravu,rozobralipalivovýsystém,
vypustili z nádrže naftu, kde z 10 litrov vypustenej nafty bolo cca 5,6 litrov vody. Vymontovali vstrekovacie

trysky, ktoré vyskúšali na skúšačke, všetky 3 nerozprašovali palivo. Trysky vymenili. Po oprave štartéra
založili trysky, vymenili palivový filter, vyčistili palivový systém, naliali motorovú naftu a skúsili motor
naštartovať. Motor nenaštartoval. Demontovali víčko ventilov následne skontrolovali vôľu ventilov. Motor
znovu nenaštartoval. Štandardný postup demontáž trysiek, meranie tlakov vo valcoch. Dva valce nulový
tlak. Po rozobratí motora zistili zadretý motor, poškodený blok, poškodené 2 piesty - vylomená časť

z nich, v olejovej vani v oleji kovové piliny. Vystavili približnú cenovú ponuku na opravu motora. Bolo
nutné výbrus bloku motora, výmena piestov, výmena olejového čerpadla, ryhy po nasatí časti kovových
pilín, pretlakový ventil mazania motora, hlavné ložiská na kľukovej hriadeli boli v poriadku, na ojničných
ložiskách jemné opotrebenie, výmena ojničných ložísk. Motor poskladali, zabehli, odskúšali.

1.2. Zo strany žalovaného bol predložený znalecký posudok č. 34/2024, vypracovaný dňa 20. 06.

2024 Ing. Romanom Červinkom, znalcom z odboru cestná doprava, a to vo veci posúdenia príčin
poškodenia motora-pracovného stroja-minibáger JCB 8016, výrobné číslo 1155314. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že ak pred udalosťou poškodenia motora stroja bola naliata voda do palivovej nádrže,
potom bol sled udalostí vedúcich ku poškodeniu motora približne taký ako je popísané v časti 2.2.3.
posudku. Palivový systém stroja mal byť čistený tým spôsobom, že po vyčerpaní obsahu nádrže a

palivového filtra a po naliatí čistej nafty do nádrže a filtra sa mali otvoriť všetky valce motora demontážou
žhavičov alebo vstrekovačov, mala sa odsať voda zo všetkých valcov, opakovaným okamihovým
spúšťaním štartéra sa mali vytlačiť posledné zostatky vody z valcov motora. Mali byť odpojené a
demontované všetky vysokotlaké palivové trubky od vstrekovačov a od palivového vysokotlakého
čerpadla. Voda z palivových trubiek mala byť vytlačená tlakovým vzduchom, malo byť krátkodobo

pretočené vysokotlaké palivové čerpadlo, aby sa z neho dostala von voda. Mala byť vymenená olejová
náplň motora a olejový filter a následne mal byť motor poskladaný a až potom štartovaný. Z uvedených
zistení vyplýva, že ak sa v palivovej sústave motora nachádzala voda, tak príčinou poškodenia motora
stroja bola neodborná oprava - čistenie palivového systému stroja jeho majiteľom alebo ním poverenou
osobou. Výpovede účastníkov a svedkov konania nie sú technicky prijateľné v tých častiach, v ktorých

sa rozchádzajú s popisom vzniku a príčin poškodenia motora ako je detailne rozpísané v časti 2.2.3.
znaleckého posudku. Z technického pohľadu však pripustil aj takú alternatívu vzniku poškodenia motora,
že k havárii - poškodeniu motora mohlo prísť aj z úplne iného dôvodu, bez prítomnosti vody v palivovom
systéme, nakoľko k poruche stroja a k oprave motora nebol privolaný žiadny znalec ani žiadna iná
odborne kvalifikovaná a skúsená osoba, ktorá by vedela na základe obhliadky poškodených súčiastok

a na základe obhliadky vyčerpaného paliva určiť jednoznačne príčinu poškodenia motora. Preto je
sled udalostí a príčiny poškodenia popísaný len na základe výpovedí účastníkov a svedkov konania,
podľa obrazových záznamov (foto + video) a podľa písomného vyjadrenia servisu a faktúry za opravu
motora.Vprípadezistenianovýchapreposúdenieprípadudôležitýchskutočností,jepotrebnévrozsahu
novozistených skutočností skontrolovať nálezy zistenia a závery znaleckého posudku. Zároveň uviedol,

že prípadným naliatím vody do nádrže stroja vznikla majiteľovi stroja škoda - náklady na vyčistenie
palivového systému vo výške 580,14 eura s DPH. V priebehu vypracovania znaleckého posudku nezistil
žiadne iné okolnosti vzniku a príčin poškodenia motora predmetného stroja ako tie, ktoré uviedol v
predchádzajúcich častiach posudku. V doplnení k znaleckému posudku číslo 1 k znaleckému posudku
č. 34/2024 zo dňa 16. 08. 2024 sa znalec vyjadril, že z klasifikácií strojov a vozidiel v Prílohách č. 4 a 6

vyhlášky č. 492/2004 Z. z. vyplýva, že v tomto prípade posúdenia technického stavu a príčin poškodenia
motora minibágra JCB 8016 sa jedná o problematiku, kde je oprávnený a kvalifikovaný vypracovať
znalecký posudok ako znalec z odboru Cestná doprava, tak aj znalec z odboru Strojárstvo. Námietka
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Kukučku " ... Ing. Červinka nie je znalcom zapísaným v príslušnom
odbore ..." je nepravdivá a zavádzajúca.

1.3. Žalobca sa žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s opravou stroja v
dôsledku toho, že v palivovom systéme stroja sa nachádzala voda. Z vykonaného dokazovania bolo
nesporne preukázané, že došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy o prenájme stroja tak,
ako je špecifikovaný v predmete zmluvy. Predmetná zmluva bola stranami sporu riadne podpísaná,

pričom žalovaný ako nájomca bol poučený o podmienkach nájmu a ako vyplýva z predmetnej zmluvy,
žalovaný ako nájomca svojim podpisom prebral hmotnú zodpovednosť za strojné zariadenie, a ak by
došlo k vzniku škody na stroji, žalovaný ako nájomca sa zaviazal uhradiť prenajímateľovi v plnom
rozsahu náklady za opravu poškodenia. V spore bolo preukázané, že žalovaný predmetný stroj odovzdalprostredníctvom tretej osoby. Žalovaný v odpore tvrdil, že nebol prizvaný k oprave stroja, a preto nie
je zrejmé, či časti stroja, ktoré prešli opravou, patria k predmetnému stroju. Súd v tomto smere však
poukázal na výsluch žalovaného, ktorý na pojednávaní potvrdil, že bol kontaktovaný zo strany žalobcu,

aby stroj prišiel pozrieť, neprišiel, nakoľko bol mimo územia SR, bolo mu to oznámené telefonicky.
Bolo mu tiež povedané, že stroj bude odvezený do servisu, toto nenamietal. Teda je nesporné,
že žalovaný si mohol poškodený stroj pozrieť, bola mu daná možnosť zo strany žalobcu, ktorý na
pojednávaní potvrdil, že žalovanému bolo oznámené, že si môže stroj dať opraviť on do svojho servisu,
avšak žalovaný mal odmietavý postoj. Keď prišlo vyčíslenie predpokladaných nákladov na opravu,

opätovne bol kontaktovaný žalovaný, že uvedenú poruchu je potrebné riešiť, žalovaný sa nevyjadril k
predpokladaným nákladom za opravu stroja.

1.4. Súd následne vyhodnocoval, či boli splnené všetky zodpovednostné predpoklady vzniku škody.
Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, pričom na preukázanie svojich tvrdení o.
i. predložil na pamäťovom médiu (USB) všetky mediálne súbory, z ktorých vyplýva demontáž palivového

filtra a prítomnosť svedka B., vyťahovanie obsahu nádrže, teda priebeh odovzdania a následnej
manipulácie so strojom. Pokiaľ ide o prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, teda porušenie
právnej povinnosti, žalovaný porušil povinnosť uvedenú v zmluve, keď sa zaviazal, že v prípade,
ak dôjde k škode na stroji, uhradí žalobcovi v plnom rozsahu náklady na opravu poškodenia, pričom
zariadenie mal odovzdať s plne dotankovanou nádržou na palivo. Zároveň podľa zmluvy o nájme,

žalovaný ako nájomca bol povinný predmet nájmu užívať tak, aby na ňom škoda nevznikla. Žalovaný
tvrdil, že stroj odovzdal dotankovaný riadne naftou. Tvrdil, že má doklad o nákupe nafty, v tomto smere
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko uvedený doklad nepredložil súdu, pričom svedok H. I.,
ktorý stroj priniesol, uviedol, že naftu, ktorú nalial do stroja, bol normálne natankovať, zostala mu z nafty,
ktorú dával do traktora, doklad o natankovaní však nemal. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne

preukázané, že v palivovom systéme bola i voda, v tomto smere súd poukázal na vyjadrenie TBB Servis
s. r. o., ktorý potvrdil, že z 10 litrov vypustenej nafty bolo cca 5,6 litrov vody. Svedok I. J. potvrdil, že stroj,
ktorý bol vrátený pri vykladaní zhasol, nedarilo sa ho naštartovať, kontrolovali palivo a bolo zistené, že
sa tu nachádzala tekutina čírej farby, nebol tam ani zápach po nafte a následne sa zistilo, že toto bolo
príčinou, prečo stroj zhasol pri štartovaní. Zistili, že sa nenachádzala v palivovej sústave nafta. Taktiež

svedok K. B. potvrdil, že bola voda v palivovom systéme, vo filtroch, v odkalovacom sklíčku. Súd pri
rozhodovaní prihliadol i na výpoveď svedka A. B. L., ktorý potvrdil, že bola diagnostikovaná závada na
stroji, pričom bolo zistené, že v palivovej nádrži bola voda. Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil,
že žalobca preukázal, že podstatnou príčinou vzniku škody bola voda v palivovom systéme stroja, ktorý
bol predmetom nájmu a nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že stroj vrátil dotankovaný naftou, tak

ako to tvrdil. Pokiaľ ide o druhý predpoklad - škodu, obecne sa za ňu považuje taká ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Súd poukázal, že žalobca
žiadal len tú sumu, ktorú skutočne zaplatil za súvisiace opravy. Výšku škody v danom prípade mal súd za
preukázanú faktúrami za opravu, ktoré boli uhradené. Zároveň bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, teda posledný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,

nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť, keď iba v dôsledku vody v palivovom systéme došlo k
poškodeniu stroja, a teda ku vzniku škody, to znamená, že tu existuje vzťah príčiny a následku. Keďže
žalobca v danom spore preukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu, a to vznik škody, protiprávny úkon a príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi vzniknutou
škodou a protiprávnym úkonom, pričom všetky tieto zákonné predpoklady boli splnené kumulatívne, súd

žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.

1.5. Žalovaný tvrdil, že mohlo prísť aj k inej závade na stroji, ako tvrdenie žalobcu, že príčinou
nenaštartovania mala byť voda v palivovom systéme, avšak žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsob
nepreukázal, nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by preukázal ním uvádzané skutočnosti. Žalovaný

síce v konaní predložil znalecký posudok č. 34/2024 zo dňa 20. 06. 2024, vypracovaný znalcom Ing.
Romanom Červinkom, znalcom z odboru cestná doprava. Súd predmetný dôkaz vyhodnotil ako listinný
dôkaz,nakoľkosastotožnilstvrdenímžalobcu,ženavypracovanieznaleckéhoposudkubybolpríslušný
znalec z odboru strojárstvo.

1.6. Zároveň súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/95 Zb. a to od 01. 01. 2023, teda odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do
omeškania, keď žalovaný bol vyzvaný predžalobnou výzvou na dobrovoľné plnenie do 31. 12. 2022.1.7. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov
konania priznal v rozsahu 100%, pretože vo veci mal plný úspech, pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené

neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a
to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
v konaní sa domáhal náhrady škody titulom poškodeného motora na stroji zn. JCB 8016, ktorý mal
žalovaný zapožičaný od žalobcu na základe zmluvy zo dňa 18. 03. 2021. Od počiatku poukazoval
na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto súd mal na žalovaného prihliadať ako na
spotrebiteľa, ktorému bolo predložené vopred vytlačené tlačivo so zmluvnými podmienkami, ktorých
obsah nemohol žalovaný žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd sa mal v prvom rade vysporiadať s otázkou

platnosti uzatvorenej zmluvy v časti zmluvných podmienok. Uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy
o prenájme stroja zložil žalobcovi do depozitu sumu 500 eur, ktorá mala práve slúžiť na úhradu nákladov,
vrátaneškody,ktorébynapredmetezapožičaniavznikla.Depozitmubolvrátenývcelomrozsahu,ateda
je zrejmé, že predmet nájmu bol vrátený v riadnom stave. Udelenie súhlasu žalovaného ako spotrebiteľa
s úhradou škody, ktorá mala byť následne zistená, je neprijateľnou podmienkou, ktorá nemôže

zaväzovať žalovaného ako spotrebiteľa a podľa názoru žalovaného je v tomto smere neplatná. V tomto
smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pretože súd sa týmto vôbec nevysporiadal.
Žalobca od podania žaloby tvrdil, že disponuje s dôkazmi, ktoré preukazujú vznik škody a opravu motora
stroja. V rámci konania predložil žalobca fotografie a videá, ku ktorým sa žalovaný vyjadril, avšak súd sa
k týmto námietkam žalovaného nevyjadril a odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné. Nie je zrejmé,

ako súd vyhodnotil rozpory medzi predloženými dôkazmi a výpoveďami svedkov. Nesúhlasil s názorom
súdu, že nepreukázal, že škoda na motore mohla vzniknúť iným spôsobom, ako to opisuje žalobca.
Žalovaný preukázal, že k poškodeniu motora stroja nemohlo dôjsť spôsobom, ktorý opísal žalobca,
a teda, že škodu nezapríčinil žalovaný, ale je možné, že k poškodeniu motora stroja a ďalších jeho
častí došlo nesprávnou manipuláciou zo strany žalobcu alebo jeho zamestnancov. Žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal, že stroj mu bol vrátený s dotankovanou vodou v palivovej nádrži. V rámci
výpovedí svedkov bolo preukázané, že stroj má namontovaný sklenený filter, v ktorom je vidno, či sa
v ňom nachádza nafta alebo nie. Žalobca mal preto možnosť ihneď po vrátení stroja zistiť, či dôvodom
v tom čase neštartovania stroja je práve voda v palivovom systéme, k čomu zo strany žalobcu nedošlo,
a preto nie je zrejmé, kedy bola voda do nádrže naliata. Na preukázanie tvrdení dal vypracovať znalecký

posudok, ktorý súd vyhodnotil ako listinu z dôvodu, že tento vypracoval znalec z odboru doprava, a nie
zodborustrojárstvo.Odôvodnenievtomtosmerepovažovalzanepreskúmateľné,pretoženebolozneho
zrejmé, prečo súd dospel k záveru, že znalecký posudok nebral do úvahy. Z odôvodnenia nie je zrejmé,
ako sa súd vyporiadal s vyjadrením znalca – dodatok k znaleckému posudku, v ktorom sa znalec
zaoberal otázkou jeho oprávnenosti k vypracovaniu znaleckého posudku. Tvrdil, že znalec musí sám

vedieť, či je oprávnený vypracovať znalecký posudok pod následkom prípadnej sankcie za prekročenie
oprávnenia. Nie je zrejmé, odkiaľ súd vedel vyhodnotiť, že znalec nie je kompetentný k vypracovaniu
takéhoto posudku, keď sám súd nemá vedomosť o problematike danej veci o po odbornej stránke. Súd
mal možnosť vykonať dopyt na Ministerstvo vnútra SR ohľadne oprávnenosti znalca k vypracovaniu
znaleckého posudku, ale takýto dopyt súd nevykonal. Počas celého konania poukazoval na to, že

dôkazné bremeno je na žalobcovi, a teda žalobca je povinný preukázať, že ním uplatňovaný nárok
na náhradu škody je pravdivý. Fotografie motora a jeho častí nepreukazujú, že sa jedná o poškodené
časti stroja JCB, ktorých náhradu škody sa žalobca domáha. Okrem toho nárok žalobcu obsahuje aj iné
poškodené časti motora, štartér a pod., pričom k tomuto neboli žiadne dôkazy predložené. Zastal názor,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda reálne nepreukázal, že by boli opravené poškodenia,

ktorých zaplatenia sa domáha. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok zrušil a žalobu v celom rozsahu
zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí. Odvolanie

obsahuje rovnaké argumenty, ktoré žalovaný prezentuje v rámci celého konania, a s ktorými sa súd prvej
inštancie náležitým spôsobom vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva
jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odkázal na skutkovúa právnu argumentáciu prednesenú v konaní pred súdom prvej inštancie a tejto sa v plnom rozsahu
pridržiaval. Uviedol, že žalovaný mal v pozícii nájomcu nie len zmluvnú, ale aj zákonnú povinnosť
zaobchádzať s predmetom nájmu spôsobom, ktorý by zamedzil vzniku akejkoľvek škody. Žalobca

preukázal splnenie všetkých podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Žalovaný nepreukázal
tvrdenie, že si zmluvnú povinnosť vrátiť stroj dotankovaný naftou splnil. Jeho tvrdenie priamo v konaní
vyvracia dokázaný fakt, že v nádrži stroja sa nachádzala voda. Z dôkazov vyplýva, že keby nebolo
protiprávneho konania žalovaného, ku škode by nedošlo. Časový sled udalostí od odovzdania stroja, cez
zisťovanie príčin zlyhania motora bol objektívne zachytený na fotografiách a videách, ktoré priebežne

vyhotovoval. Výpovede svedkov boli konzistentné a zodpovedali časovému priebehu udalostí. Žalovaný
svojvoľne zmaril možnosť si poškodený stroj prehliadnuť a navrhnúť alternatívne riešenie opravy. Výška
nároku je podložená detailnou dokumentáciou a faktúrami za vykonané servisné zásahy, ktoré majú
priamo súvislosť s následkami škody spôsobnej zanedbaním povinností zo strany žalovaného. Mal za
to, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil a po právnej stránke správne rozhodol.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení. Podstatnými
skutočnosťami, na ktoré poukazoval, boli, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom súd neposudzoval
zmluvu, ako aj zmluvné podmienky podľa ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov. Súdu
preložil znalecký posudok, ktorý je nutné považovať za znalecký posudok, a nie za listinný dôkaz.

Poukázal na rozporuplné výpovede svedkov žalobcu, pričom súd sa tým nezaoberal. Žalobca od
počiatkutvrdil,žedisponujefotografiamiohľadomopravypoškodenéhomotora,aletietofotografieneboli
predložené, pretože tie, čo boli predložené, nie je možné posúdiť, či sa týkajú poškodeného motora.
Trval na tom, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý nepreukázal, že reálne došlo k poškodeniu
motora spôsobom, ktorý opisuje, a ku ktorému bola predložená faktúra za opravu. Nie je vylúčené, že

bol opravovaný iný stroj, a nie ten, ktorý bol predmetom nájmu.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s jeho vyjadrením nesúhlasí. Obsahuje len formálne
zhrnutie argumentov, ktoré žalovaný prezentoval počas celého súdneho konania, a ku ktorým sa už vo
svojich predchádzajúcich vyjadreniach relevantne vyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
stranou (žalovaným), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),popreskúmanízákonnostiavecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Žalovaný v odvolaní okrem iného namietal aj to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože
s viacerými námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za

účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne
preskúmateľné.

13. Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

14. Podľa § 209 ods. 1 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

15. Podľa § 209 ods. 3 CSP ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania,

súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na
vypracovanie znaleckého posudku.

16. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

20. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť.Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť,
sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotnépráva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

22. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak

bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

23. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

24. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

25. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

26. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Súd
v civilnom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,
ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie
strán sporu.

27. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada,
vyplývajúca z čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá
v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že

sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné
meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v
podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).

28. Koncept voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje inak, len sa pri hodnotení jednotlivých
vykonaných dôkazov sústrediť na „súhru" a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení
a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcii
zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy. V tomto zmysle žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu a takýto rozdiel pochopiteľne nevykazujú ani dva osobitné dôkazné prostriedky, znalecký

posudok a oba časové varianty súkromno-znaleckého posudku (ďalej len SZP), ktoré sa vykonávajú a
hodnotia podľa všeobecných kritérií vykonávania a hodnotenia dôkazov v CSP.

29. Skutkovými zisteniami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu

z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazovalebo prednesov strán nevyplynuli alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli

najavoinakzhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivostialebovierohodnostijelogickýrozpor,alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje hore označenému zákonnému ustanoveniu.

30. Koncepcia Civilného sporového poriadku je založená na aktivite sporových strán, ktoré, ak chcú
byť v konaní úspešné, musia uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré preukážu dôkazmi. Prijatím CSP sa

zrovnoprávnili obe formy posudkov, znaleckého, ako aj súkromno-znaleckého.

31. Základná úprava súkromno-znaleckého posudku sa nachádza v § 209 CSP. CSP síce dáva strane
právo predložiť SZP v konaní, ak však má byť SZP považovaný za „relevantný" dôkazný prostriedok,
musí pri procese jeho získania strana postupovať podľa ustanovení CSP (predovšetkým § 207 ods.
2, § 208 a § 209 CSP) a Zákona o znalcoch a obdobne, ako by to spravil súd. Pri vypracovaní

znaleckého posudku ako zamýšľaného dôkazného prostriedku v spore môžu byť osoba zadávateľa,
prípadne spôsob a čas jeho zadania kľúčové pre jeho použiteľnosť v zmysle stranou zamýšľaného cieľa
(teda, čo tým strana v konaní chcela preukázať).

32. Problémom pri získaní SZP ako dôkazného prostriedku môže byť osoba, ktorá posudok zadáva, a

to, akým spôsobom vníma svoju procesnú situáciu. Osoba zadávateľa je však kľúčovou v otázke určenia
toho,ktoznaleckýposudokvypracuje,nazákladeakýchskutočnostíačobudejehoobsahom.Vprípade,
ak znalecký posudok zadáva súd, kvalifikovane, a to spravidla po predložení všetkých prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, prípadne aj po výsluchu strán vyberie znalecký odbor, v ktorom
má byť znalecký posudok vypracovaný. Súd súčasne spravidla položí otázky tak, aby boli v súlade s

tým, čo počas konania vyšlo najavo, a aby boli v súlade s § 207 ods. 2 CSP a základnými princípmi CSP.
Riziko, že predložený súkromný znalecký posudok nebude tieto náležitosti spĺňať, a tak sa minie účelu,
ktorý ním strana procesne sledovala, znáša pochopiteľne sporová strana, ktorá SZP v konaní predložila.

33. V prípade, ak vypracovanie znaleckého posudku zadáva strana, musí zabezpečiť, aby znalec, ktorý

znalecký posudok vypracoval, bol znalcom v odbore, v ktorom sa z odbornej stránky môže k zadaným
otázkam vyjadriť a zároveň musí dbať na to, aby znalec bol nestranný, otázky položené znalcovi neboli
v rozpore s § 207 ods. 2 CSP a súčasne, aby dávali odpovede na otázky, ktoré môžu ozrejmiť skutočnú
situáciu v súdnom konaní, zo zadania znaleckého posudku bolo zrejmé, že ide o znalecký posudok, ktorý
bude použitý v konaní pred súdom a znalcovi predložila všetky relevantné dokumenty, ktoré môžu byť (aj

druhou stranou) použité v konaní. V prípade, ak vypracovanie znaleckého posudku zadáva súd, s týmito
otázkami sa pochopiteľne sám vysporiada. V prípade, ak je zadávateľom sporová strana, sú spomenuté
požiadavky kľúčové pre hodnotenie súkromného znaleckého posudku ako dôkazu, protistranou i súdom,
aleajpre„presvedčenie"súdu,čivôbectentodôkaznýprostriedokvsporevykoná.Vzmysleustanovenia
§ 209 ods. 2 CSP má znalecký posudok obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov

vedome nepravdivého znaleckého posudku.

34. V prípade, ak sa znalecký posudok vyhotovuje počas konania, znalcovi je potrebné priznať právo
na nahliadnutie do spisu. Toto právo sa v zmysle CSP priznáva znalcovi ustanovenému súdom, ako
aj znalcovi strany. Dôvodom pre nahliadnutie do spisu je, že znalec je podľa § 16 ods. 2 Zákona

o znalcoch povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne, účelne, hospodárne a nestranne. Bolo by v
rozpore s touto zásadou, ak by znalec pri vypracovaní znaleckého posudku, pri ktorom vie, že tento bude
použitý v prebiehajúcom súdnom konaní, nenahliadol do súdneho spisu, ak existuje. Ak by sa znalec pri
vypracovaní súkromného znaleckého posudku uspokojil len s informáciami od zadávateľa SZP a tento
by mu opomenul oznámiť skutočnosť dôležitú pre súdne konanie alebo predložiť listinu alebo dôkaz,

ktoré sú pre posudzovanú vec v súdnom konaní dôležité, takýto posudok by mohol byť protistranou
úspešnearelatívnejednoduchospochybnený-dokoncabysúdmoholodmietnuťjehovykonanie.Takýto
SZP by nesplnil účel, ktorý jeho predložením strana sledovala.

35.Hodnotenieakýchkoľvekdôkazov(vrátaneznaleckýchposudkov)vsporeniejeprejednotlivédôkazy

upravované osobitne, ale je založené na princípe voľného hodnotenia dôkazov v zmysle čl. 15 a § 191
CSP. Súd posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak bude SZP v konaní
predložený ako dôkazný prostriedok, môže byť odmietnutý z formálnych dôvodov, ako aj z procesných
dôvodov. Závery znaleckého posudku je potrebné overiť aj v nadväznosti na iné dôkazy, ktoré boli vkonaní predložené. Od znaleckého odborného záveru treba odlišovať právo súdu preveriť správnosť
skutkových okolností, z ktorých znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal. Nesprávnosť
skutkových okolností bude mať spravidla za následok aj nepresvedčivosť znaleckého posudku.

36. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom sa súd musí zaoberať tým, či posudok znalca má všetky
formálne náležitosti, teda či závery uvádzané vo vlastnom posudku sú náležite odôvodnené a či sú
podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu, ako mu bola zadaná, či prihliadol na
všetky okolnosti, s ktorými sa mal vysporiadať, či jeho závery sú podložené výsledkami konania a nie

sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov.

37. Hodnotiť je treba celý proces utvárania znaleckého dôkazu, vrátane prípravy znaleckého skúmania,
získavania podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk,
ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania
záverov znalca. Ponechávať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať

záverom znalca by znamenalo vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov
súdom podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a prenášať zodpovednosť za
skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca; taký postup nemožno z ústavno-právnych hľadísk
akceptovať.

38. Nahliadnutie do spisu, je na základe právnej úpravy možné pri oboch posudkoch, pričom postup,
keď znalec do spisu nahliadne, je preferovaný, ale aj potrebný, v opačnom prípade by znalecký posudok
nespĺňal jednu z predpísaných náležitostí v zmysle § 17 ods. 6 Zákona o znalcoch (opis skutočností,
na ktoré znalec pri úkone znaleckej činnosti prihliadal). V prípade, ak by z obsahu znaleckého
posudku pri jeho hodnotení ako dôkazu vyplývalo, že znalec vôbec nezohľadnil žiadnu zo skutočností

a dôkazných prostriedkov predložených v spore, bude namieste nepripustenie, respektíve odmietnutie
takého súkromného znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v konaní.

39. Koncept voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje inak, len sa pri hodnotení jednotlivých
vykonaných dôkazov sústrediť na „súhru" a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení

a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcii
zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy. V tomto zmysle žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu, a takýto rozdiel pochopiteľne nevykazujú ani dva osobitné dôkazné prostriedky, ZP a
oba časové varianty SZP, ktoré sa vykonávajú a hodnotia podľa všeobecných kritérií vykonávania a
hodnotenia dôkazov v CSP.

40. V danej veci ide o vzťah medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo zmluvy
o prenájme stroja, uzavretej dňa 18. 03. 2021. V čase uzatvorenia zmluvy bol žalobca podnikateľom,
t. č. už podnikateľskú činnosť ukončil. Vzhľadom k tomu, že nejde o právny vzťah podľa § 1 ods. 2
a ani podľa § 261 Obchodného zákonníka, na posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody je potrebné

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, navrhnuté stranami sporu, jeho
skutkové závery, hodnotenie vykonaných dôkazov a právne posúdenie nie je dostatočne odôvodnené,

preto jeho konaním došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, a jeho závery
sú preto zatiaľ predčasné. Napriek tomu, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že v danej veci ide
o spotrebiteľský vzťah, preto treba na žalovaného prihliadať ako na spotrebiteľa a vyporiadať sa
s otázkou platnosti uzatvorenej zmluvy v časti zmluvných podmienok, ktoré ukladali žalovanému
povinnosť úhrady prípadnej škody, súd prvej inštancie k tejto argumentácii žalovaného v napadnutom

rozsudku nič neuviedol a vychádzal z toho, že žalovaný ako nájomca bol poučený o podmienkach nájmu
a svojim podpisom prebral hmotnú zodpovednosť za strojné zariadenie a ak by došlo k vzniku škody
na stroji, žalovaný sa zaviazal uhradiť prenajímateľovi v plnom rozsahu náklady za opravu poškodenia.
Žalovaný tiež poukazoval na to, že v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný zložil do depozitu 500 eur, ktoré
mali slúžiť na úhradu nákladov na škodu, pričom tento depozit bol žalovanému vrátený, teda stroj

bol vrátený v riadnom stave. Ani k tejto argumentácii žalovaného súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku nič neuviedol a na to, prečo bol depozit žalovanému vrátený sa žalobcu ani nedopytoval.
Žalovaný poukázal aj na fotografie a videá a výpovede svedkov a rozpory v nich, čím argumentoval,
že k poškodeniu stroja mohlo dôjsť aj iným spôsobom (nesprávnou manipuláciou zo strany žalobcu),pričom ani s touto argumentáciou žalovaného sa súd nevysporiadal. Napriek tomu, že žalovaný do
konania predložil znalecký posudok, čím argumentoval, že v konaní preukázal, že k poškodeniu motora
stroja nemohlo dôjsť spôsobom, ktorý opísal žalobca, a teda, že škodu nezapríčinil žalovaný, ale

je možné, že k poškodeniu motora stroja a ďalších jeho častí došlo nesprávnou manipuláciou zo
strany žalobcu alebo jeho zamestnancov, súd sa s touto jeho argumentáciou nevysporiadal. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal, že stroj mu bol vrátený s dotankovanou vodou v palivovej
nádrži, k tomu odvolací súd uvádza, že s takýmto tvrdením žalovaného sa nestotožňuje. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že v čase dovezenia tohto stroja žalobcovi ako prenajímateľovi mal stroj problémy

zo štartovaním a stroj po chvíli zhasol, čo vyplýva z výpovede tak žalobcu, ako svedka H. I., ktorý stroj za
žalovaného priniesol a tiež svedka I. J.. To, že v palivovej nádrži sa nachádzala voda, vyplýva z výsluchu
svedkov I. J., K. B. a A. B. L.. Žalovaný namietal aj spôsob, akým sa súd vyporiadal s ním predloženým
súkromno-znaleckým posudkom, pričom k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uviedol,
že ho vyhodnotil ako listinný dôkaz, nakoľko sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že na vypracovanie
znaleckého posudku by bol príslušný znalec z odboru strojárstvo, avšak, čo z tohto jeho záveru pre súd

vyplýva a ako tento listinný dôkaz posúdil, neuviedol. Napriek tomu, že v konaní bolo sporné, znalec
z ktorého oboru mal znalecký posudok vypracovať, súd len uviedol, že sa stotožnil s tvrdením žalobcu,
že na vypracovanie znaleckého posudku by bol príslušný znalec z odboru strojárstvo, pričom tento svoj
záver neodôvodnil, pričom ak bol znalecký posudok vypracovaný znalcom z nepríslušného odboru, na
takýto znalecký posudok súd v konaní nemal prihliadnuť, čo mal v rozsudku uviesť. Odvolací súd,

v záujme posúdenia otázky odboru znalca, ktorý by v danom prípade mal takýto znalecký posudok
vypracovať, sa s touto otázkou obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré v zmysle § 4 ods. 1
zák. č. 384/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vedie zoznam znalcov. Z odpovede
MinisterstvaSR,odboruznaleckej,tlmočníckejaprekladateľskejčinnostivyplýva,žepásovéminirýpadlo
je samostatným strojovým zariadením a môže byť subsumované pod Dopravné strojové zariadenie,

manipulačnú techniku a zdvíhadlá ako pásové traktory a manipulačnú techniku podľa tabuľky 2.2 ods. 2
časti B.2.1.10 prílohy č. 4 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. alebo medzi Ostatné stroje, zariadenia a súčasti
ako rýpadlá a manipulátory podľa tabuľky 2.5 ods. 2 časti B.2.1.10 prílohy čl. 4 k vyhláške č. 492/2004
Z. z. Príslušnými sú teda znalci zapísaní v odbore Strojárstvo, odvetviach Dopravné stroje a zariadenia
a aj Stroje a zriadenia na všeobecné účely. Pokiaľ teda tento znalecký posudok vypracoval znalec

z odboru Cestná doprava, na tento by súd nemal prihliadať, pričom je potrebné sa vyporiadať aj s
ďalšími žalovaným tvrdenými námietkami. Vzhľadom k uvedenému, dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie musí riadne a dostatočne zhodnotiť doposiaľ vykonané dokazovanie a z neho
vyplývajúce závery, vo veci vykonať prípadne i ďalšie dokazovanie, pokiaľ by ho strany navrhli, vo
veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť, tak, aby bolo preskúmateľné. Z uvedených

dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).