Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoEk/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107214898
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2107214898.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151
866, proti povinnému: A. B., nar. X. C. XXXX, trvalý pobyt A., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing.
Roman Liščák, Námestie Sv. Michala 5, Hlohovec, o zaplatenie 33,19 eur, o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 29Er/834/2007-26 zo dňa 24. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) exekúciu zastavil, druhým výrokom

(II.) uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,59 eur.
Rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2,
§ 203 ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a v zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov do 31.3.2017), § 88 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do 31.8.2008 (ďalej len „zákon
o priestupkoch“), § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2, § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995

Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov do 30.4.2008 (ďalej
len „vyhláška“). Vecne zdôvodnil doručeným podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie predmetnej pohľadávky, v ktorej sa
exekúcia musí nielen začať ale i skončiť, v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Rozhodnutie -
blok na pokutu č.k. AA 1269329 zo dňa 29.9.2004, ktorý je exekučným titulom, nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.9.2004 a stalo sa vykonateľným dňa 15.10.2004. Následne v zákonnej trojročnej lehote musela

oprávnená nielen podať návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musela skutočne vymôcť.
Oprávnenej teda uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky dňom 15.10.2007.
V priebehu exekúcie tak došlo k prekludovaniu nároku na plnenie, pre ktoré bola začatá a k zániku práva
domáhať sa exekučným titulom priznaného plnenia, preto v exekúcii nemožno pokračovať. Súd prvej
inštancie zastával názor, že oprávnená zavinila zastavenie exekúcie a preto jej uložil povinnosť nahradiť
trovy exekúcie. O povinnosti oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd

prvej inštancie podľa § 203 ods. 1 E. p. v súlade s § 199 E. p. a vyhláškou.

2. Proti tomuto uzneseniu voči druhému výroku (II.) o trovách exekúcie podala odvolanie oprávnená,
s návrhom na jeho zrušenie. Potvrdila, že dňa 6. júna 2013 jej bolo napadnuté súdne rozhodnutie
doručené ako oprávnenej osobe. V odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom k
tomu, že ako oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie (8.5.2007), neprichádzalo do úvahy

jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu, v dôsledku
uplynutiaprekluzívnejlehoty,určenejnajehovykonanie.PodpornepoukázalanauznesenieNajvyššiehosúdu SR sp. zn. 6 M Cdo 4/2010 zo dňa 6.10.2010, tiež na odlišné stanovisku sudcu JUDr. Rudolfa
Čirča k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.02.2012 sp. zn. 6 M Cdo 8/2011, v
ktorom z hľadiska komparatívneho výkladu s judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky sa poukazuje

na skutočnosť, kedy v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora, ktorý nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery
kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie.

3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5.Podľa§9aods.1E.p.aktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákonasaprimeranepoužijú

ustanovenia CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred vecným preskúmaním odvolania bol povinný
zaoberať sa otázkou, či odvolanie podala oprávnená osoba (§ 37 E.p., § 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 E.p., § 355 ods. 2 CSP) a či bolo odvolanie podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP.). Dospel pritom k záveru, že odvolanie je potrebné podľa ustanovenia § 386
písm. a) CSP ako oneskorené odmietnuť.

8. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

9. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

10. V prejednávanej veci bolo uznesenie súdu prvej inštancie oprávnenej doručené dňa 6. júna
2013. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť nasledujúcim dňom 7. júna 2013 a koniec

zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 21. júna 2013 (piatok). Odvolanie však
v posudzovanej veci bolo oprávnenou podané osobne až dňa 25. júna 2013 (utorok), teda štyri dni po
uplynutí zákonnej odvolacej lehoty.

11. Podľa ustanovenia § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané

oneskorene.

12. Včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok aby odvolanie vyvolalo zamýšľané
právne následky. Odvolacia lehota, v trvaní 15 dní, je zákonnou lehotou, teda ju nemožno predĺžiť či
skrátiť, a to ani dohodou strán, ale ani rozhodnutím súdu. Pokiaľ odvolanie nebolo podané v lehote

ustanovenejzákonom,t.j.bolopodanéoneskorene,odvolacísúdtakétoodvolanieuznesenímodmietne.

13. Odvolaciemu súdu nezostával iný postup, než oneskorené odvolanie oprávnenej odmietnuť
a v odvolacom konaní sa z tohto dôvodu nebolo možné zaoberať odvolaním vecne, teda tvrdeniami
a námietkami oprávnenej v odvolaní.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 256 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že
Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v
prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Ustanovenie § 396 ods. 1 CSP odkazuje na použitie ustanovení

o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho
konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje právnu vec svojou povahou najbližšie
odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd
rozhodoval vecne (na základe meritórneho prieskumu), a to v dôsledku procesného zavinenia tohoúčastníka konania, ktorý podal odvolanie oneskorene. Povinnému a súdnemu exekútorovi tak voči
oprávnenej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že
povinnému a súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnili,

súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/14/2018).

15. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).