Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Vigaš

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoIné práva a slobody

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 26T/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010979
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010979.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej

veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako v bode 1) prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. D. XXXX/XXX, B. E., t.č. vo výkone
väzby v Ústave na výkon väzby Ilava

je vinný, že

v presne nezistený deň v mesiaci február 2025 sa obžalovaný A. B. poškodenej, svojej manželke
E. B. počas ich vzájomného telefonického rozhovoru, počas ktorého sa obaja nachádzali na bližšie
nezistených miestach počas manželskej hádky vyhrážal tak, že jej povedal, že poškodenú tak ľúbi, že
by bol ochotný ju s deťmi zabiť, keby s nimi nie je, pričom tieto vyhrážky poškodenej, svojej manželke
E. B. zopakoval aj osobne v presne nezistený deň mesiaca máj 2025 v F., na terase rodinného domu č.

XXX, pričom uvedené konanie obžalovaného bolo spôsobilé vzbudiť u poškodenej E. B. dôvodnú obavu
o život a zdravie jej a jej dvoch maloletých detí,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe - manželke,

č í m s p á c h a l:

pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.
zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák a § 122 ods. 10 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť)
mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a
§ 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobná doba 18 (osemnásť) mesiacov
s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovanému ukladá obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, a podľa § 51 ods. 3písm. e/ Tr. zák. obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích
automatoch a uzatvárania stávok.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Partizánske pod Pv 151/25/3305-69, zo dňa
17.10.2025, doručenej dňa 17.10.2025, pre skutky v obžalobe právne kvalifikované v bode 1) ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona a v
bode 2) prečin nebezpečného prenasledovania podľa 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2
písm. a) s poukazom na s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, samosudca nariadil
a bolo vykonané hlavné pojednávanie.

Súd z dôvodu nesúhlasu poškodenej s trestným stíhaním pre skutok v bode 2/ obžaloby uznesením č.k.
26T/80/2025 zo 14.11.2025 zastavil trestné stíhanie podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodu okolnosti podľa

§ 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por., pričom predmetom konania tak zostal len skutok v bode 1/ obžaloby.

Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe v súlade
s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je nevinný vo vzťahu ku skutku v bode 1/ obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal výsluch obžalovaného, poškodenej E. B., svedkyne A. G. B., A.
F. B., A. C., H. C. I., H. C. ml., prečítaný bol znalecký posudok z odvetvia psychiatria MUDr. Boženy
Segedovej č. 21/2025 č.l. 175-204, nižšie uvedené listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav, podstatný
pre rozhodnutie o merite veci.

Obžalovaný nahlavnompojednávaníuviedol,žejenevinný, manželkesanevyhrážal.Onimalirušnejšie
obdobie, párkrát sa pohádali, no do júna 2025 stále žili spolu ako manželia, aj spali v jednej posteli.
Dôvodom hádok bola jeho recidíva s hracími automatmi a zneužívaním liekov. On pracoval, bol aj
povýšený,nobolinanehovyššiepracovnénároky,pričompotrebusústredeniariešilliekmi.Nadarkwebe
kupoval Adoral, lieky na ADHD, začal s tým už na jeseň 2024, vedela to aj manželka. Vyčítala mu to no

on nevedel s tým prestať. Aj spravili s manželkou na liek testy, pričom zistili, že liek obsahoval nejakú
drogu, preto to bral ako recidívu. Takto recidivoval aj vo februári aj neskôr, manželka odišla 6-7.6 z domu,
čo sa dozvedel od svokry, ktorá zdvihla telefón povedala, že ich už nikdy neuvidí a zložila. Manželka
však s ním je v kontakte stále aj počas väzby, a platí hovory. On vylúčil, že by pod vplyvom liekov bol
schopný sa jej hroziť. On mal problémy s drogami už v roku 2018, keď dostal na výber rodinu alebo drogy

a on si vybral rodinu, odvtedy 7 rokov abstinoval, aj chodí ku psychiatrovi, aj ten vedel o jeho recidíve
aj pokuse o samovraždu, lebo potom za ním išli s jeho otcom. Pripustil, že posielal čítanú správu, on
však trval na tom, že sa pri hádkach ovládal a dával si pozor na slová, lebo kedysi predbiehali rozum
a býval impulzívny.

Poškodená E. B., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že ich vzťah s
obžalovaným bol pokojný, sedem rokov sa nepohádali, obžalovaný bol ako partner pozorný a dobrý
otec detí. Potom došlo k zlomu, hádali sa pre peniaze, tiež pre lieky, ktoré bral bez predpisu, ktoré si
sám zaobstaral. Obžalovaný jej pri dvoch príležitostiach hrozil tak, že jej povedal, že ju tak ľúbi, že by
bol ochotný ju s deťmi zabiť, keby s nimi nie je. Jej bola veta, ktorú jej povedal najskôr vo februári do

telefónu nepríjemná, potom v máji na terase, tam jej to povedal osobe, vyvolala v nej zlý pocit, zasiahlo
ju to, ranilo ju. Na terase sa hádali istotne kvôli peniazom alebo liekom, ktoré obžalovaný bral, ona sa
potom otočila, plakala a odišla do spálne. Pôsobil neprítomne. Bola to emócia bolesti, sklamania strach
nepociťovala, nevnímal, že by bol vtedy pod vplyvom liekov, no tú vetu si zapamätala najmä preto, že
lieky užíval. Lebo na liekoch sa bála, že by mohol hrozbu naplniť. Potom od neho asi za dva, tri týždne

odišla k rodičom. Ona odišla z domácnosti na začiatku júna dňa 6.6. Oni predtým, aj počas problémov aj
po tej hádke, kým neodišla k rodičom fungovali ako manželia aj intímne. Ona nechce, aby už šiel k nim
bývať, nemá však problém s nim komunikovať, nemá momentálne z neho obavu, len by nemal užívať
nepredpísané lieky. Na návrh prokurátora bola prečítaná časť jej výpovede z 29.06.2025 na č.l. 130,
kde na otázku policajta či v nej stále pretrvávajú predošlé obavy k nej a deťom zo strany obžalovaného,

uviedla, že áno. Na otázku, či má pocit, že by im mohol ublížiť uvádza, že ona nevie.Svedkyňa A. G. B., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola svedkom skutku,
o vyhrážkach od nikoho nepočula. Ona pritom mala s nevestou dôverný vzťah. Poškodená vedela, že

obžalovaný mal problémy aj že sa lieči už pri uzavretí manželstva. V tom čase už abstinoval. Ona od
syna vedela, že je vyčerpaný, povedal jej berie nejaké lieky, nevedela, či sú na predpis. Vo februári či
marci sa riešili peniaze, ktoré mal obžalovaný vziať rodičom poškodenej, k tomu sa jej priznal, že to
pospláca aj zo riešil s rodinou poškodenej. O poškodenej sa vždy vyjadroval s láskou, ona nevedela o
takých problémoch, ktoré by mali viesť k rozvodu.

Svedok A. F. B., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že by syn žene ani deťom
neublížil, obvineniu on ako jeho otec neverí. On má dobrý vzťah s poškodenou, syn s poškodenou
sa k sebe mali, nebol si vedomý závažných problémov. Ona vedela ako sa dali dohromady o jeho
minulosti,alesedemrokovbolovšetkovporiadku,akbolotrebaniečodohovorilmu.Onvedelosynovom
gamblerstve aj závislosti, no nemal za to, že by sa k tomu vrátil, hoci vedel o liekoch. Syn sa dlhodobo

liečil u psychiatra, tomu hovoril aj o liekoch, ten mu ich zakázal a myslí, že poslúchol, no bolo to už v
máji či júni. Malo ísť o lieky na pozornosť, lebo syn bol pracovne vyťažený. Vie od lekára, že lieky mohli
spôsobiť podráždenosť, keď nebol vyspatý. Aj od nevesty vedel, že berie tie lieky. Spí málo dve tri hodiny
a býva podráždený. Podľa neho bol pokus o samovraždu syna demonštratívny pričom uviedol dôvody,
prečo si to myslí. On bol potom so synom na psychiatrii. Vedel o obvinení z odcudzenia peňazí, najprv

sa na niečom dohodli potom išlo o druhý prípad v máji či júni, volal mu nevesta, že kričí a búcha syn sa
cítil byť v tom nevinný, potom sa ona odsťahovala.

Svedkyňa A. C., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že od dcéry sa dozvedela o
vyhrážke obžalovaného, že keď nebudú spolu, že ich môže zabiť. To jej povedala raz, malo ísť o hrozby

telefonické. Poškodená sa bála. Svedkyňa ich spolužitie považovala za nevyvážené, lebo obžalovaný si
vedel oddýchnuť, no poškodená sa musela popri práci starať o deti, obžalovaného si však zastávala. K
jeho povahe poukázal na poprevaľovaný gauč, ktorý myslí, že je zničený od násilia obžalovaného, lebo
vnučka naznačila, že otec búcha do stola. Vie, že dcéra s obžalovaným mali problémy skrz peniaze,
myslí, že zas hral automaty a bral sem tam pervitín. Hádali sa pre peniaze, čo zas vie od vnučky. Im

zmizli peniaze. Vtedy, keď to chceli riešiť, tak obžalovaný odišiel z domu a dva dni bol preč. Poškodená
jej povedala, že to mu poradil psychiater, aby sa vedel ovládať. Oni chceli, aby si dcéra s obžalovaným
zrušili BSM čo on odmietol. Potom im zas v máji zmizli peniaze, vtedy dcéra aj odišla, povedala ho bojí a
ostala u nich. Vie, že dcéra mu robila aj test na drogy v júni a bol čistý. Vie o jeho pokuse o samovraždu,
riešila to s jeho otcom, ktorému povedala, aby so synom spravil poriadok.

Svedok H. C. st., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dcéra mu povedala, že
obžalovaný sa jej hrozil, že ak sa s ním rozíde, tak je schopný jej ublížiť a vziať so sebou deti a na druhý
svet. To mohol byť február. Potom vie, že sa bála, keď sa prevalilo to s odpočúvaním, potom aj prišiel mal
aj pobalené a pasy a rodné listy detí. Deti mu nedali, on potom vypisoval správy, aj že sa chce obesiť. Tie

poškodená poslala jeho rodičom a otec za ním šiel. On pritom nevedel, že by mali manželské problémy
do času s peniazmi, potom sa dozvedel, že nenosil výplatu, aj poistku syna minul, užíval nejaké lieky.
Tie mali zle pôsobiť v spojení s alkoholom. Vnuk buchol po stole s tým, že tak robí tatino, mali zničenú
novú sedačku v dome poškodenej.

SvedokH.C.ml.,bratpoškodenej, nahlavnompojednávaníuviedol,že zpočutia odsestrysadozvedel,
že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ak by mala odísť, tak že by si ich zobral na druhý svet, lebo by to
neuniesol. To sa dozvedel až keď sestra podávala trestné oznámenie. Sestra podala trestné oznámenie
už v súvislosti s nebezpečným prenasledovaním, ako ju čakal pred škôlkou a vzal jej telefón. Ona odišla
od obžalovaného, bola aj u svedka, jediným dôvodom bol strach o seba a deti. Vie o hádkach pre

peniaze, mal byť problém so sporiacim účtom pre syna, tiež pre peniaze, čo zmizli rodičom. On vedel, že
mal problémy s drogami aj patologickým hráčstvom. Branie drog popieral, mal len užívať nejaké tabletky,
ktoré obsahoval amfetamín. Keď prvýkrát zmizli peniaze niekedy okolo marca, tak aj odišiel obžalovaný
z domu na pár dní. Ako sestra odišla od obžalovaného vypisoval rôznych čísiel, aj ohľadom samovraždy.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia
odvetvie psychiatria č. 21/2025 z 11.09.2025 na č.l. 175-204, ktorý vypracovala znalkyňa MUDr.
Božena Segedová, obžalovaný trpí duševnými poruchami a to Depresívnou poruchou adaptačnou,
Syndrómom závislosti od stimulujúcich látok (amfetamíny) a Patologickým hráčstvom. Ide o chronické,doživotné diagnózy. Môžu byť však v kompenzovanom stave (depresívny porucha) a v abstinencii
(závislosť od drog a automatov). Trpel nimi aj v čase skutku, mohli mať vplyv na jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti, lebo v období februára a júna 2025 mal dekompenzovaný psychický

stav podmienený reaktívne v dôsledku debaklovej rodinnej situácie, ktorú nedokázal adekvátne
riešiť, v zmysle zhoršenia príznakov depresívnej poruchy a recidívy obidvoch závislostí. Recidívy
závislostí potencujú zhoršenie depresie a spôsobujú významnejšie zhoršenie celkového psychického
stavu, v dôsledku čoho mal obžalovaný mierne znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v
obidvoch prípadoch. U obžalovaného sa zistila závislosť od stimulujúcich látok - amfetamínoch

a závislosť na hracích automatoch - patologické hráčstvo v plne rozvinutom štádiu, toho času v
abstinencii od amfetamínov a hracích automatoch. Nejedná sa o chorobné požívanie návykových
látok, obžalovaný dokázal dlhodobo abstinovať. Užívanie psychotropných látok mohlo mať vplyv na
správanie obžalovaného, pod vplyvom návykovej látky sa môžu prejavovať poruchy správania v zmysle
irritability, verbálnej a brachiálnej agresivity, zníženie vôľových kontrolných mechanizmov. Toho času
jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, ak bude požívať návykové látky a nebude

sa psychiatricky liečiť. Obžalovaný je v dlhodobej kontinuálnej psychiatrickej starostlivosti, nastavený
na dlhodobú komplexnú psychofarmakologickú liečbu, v liečbe dobrovoľne spolupracuje, súhlasil s
ústavnou liečbou. Toho času sa u neho nemanifestujú psychotické príznaky ani auto- heteroagresívne
obsahy v myslení, abstinuje od návykových látok a hracích automatov, preto znalkyňa neodporúča
uloženie ochranného liečenia.

Podľa trestného oznámenia na č.l. 3-5 a 41-43 podala na obžalovaného trestné oznámenie poškodená
dňa 19.06.2025, toto doplnila 27.06.2025.

Podľa záznamu o dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu z 28.06.205 o 13:11:36 hod. na č.l.

205 nebol nameraný alkohol v dychu obžalovaného.

Podľa výsledku vyšetrenia moču obžalovaného z 28.06.2025 na č.l. 208-209 tento nebol pozitívne
testovaný na žiadnu testovanú drogu.

Podľa fotograficky zachytenej elektronickej správy zaslanej obžalovaným poškodenej na č.l. 215, o
ktorej uviedla poškodená, že ju zrejme predkladala ona, ide o správu osoby označenej mateobeliansky
adresátovi o 18.43 (deň neuvedený), kde sa uvádza: mamina je koniec...asi sme sa mohli aspon objat ...
na rozlucenie mrzi ma to takto budete stastnejsi prepac mi... aspon nikdy k tomu nedojde ku koncu
nasho manzelstva ...nikdy som ti nechcel ublizit vzdy si premna bola vsetkym a toto rozhodnutie je preto

lebo si bez teba zivot predstavit neviem .... mysli namna obca milujem vas zbohom laaska.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR na č.l. 244 za obdobie od 28.09.2023 do času
skutku bol obžalovaný 5 krát postihnutý za priestupok, pričom zakaždým išlo o dopravný priestupok -
najmä prekročenie povolenej rýchlosti.

Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 245-246 sa neprihliada ani na jedno odsúdenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k právnemu záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty

pokračovacieho prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/
Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák a § 122 ods. 10 Tr. zák.

Výpoveď obžalovaného je potrebné hodnotiť ako pokus o vyvinenie sa zo spáchania prečinu,

poukazovanímnabežnémanželsképroblémyahádky,ktoréprejavomnepresiahlitrestnoprávnyrozmer.
Obžalovaného usvedčuje poškodená E. B., ktorá popísala konanie obžalovaného tak, ako je to uvedené
v skutkovej vete rozsudku. Poškodená sa o spolužití a správaní obžalovaného zverila rodičom a bratovi,
ktorí v procesnom postavení svedkov sprostredkovali svedectvo poškodenej ku skutku, ako aj ďalšie
okolnosti skutku. Hoci z dokazovania vyplynulo, že obžalovaného bezprostredne po nich neopustila

a neodsťahovala sa, čo nasledovalo až asi po dvoch týždňoch od posledných vyhrážok, tak povaha
obžalovaného, verbálne vyslovené hrozby boli popri finančných problémoch rodiny, užívaní svojvoľne
zaobstaraných povzbudzujúcich liekov obžalovaným, a podozrení s krádeže peňazí rodičom dôvod,
prečo odišla k rodičom. O obavách zo správania obžalovaného vypovedala pred súdom, najmä vspojitosti s podozrením, že bez predpisu užívané lieky majú neblahý vplyv na psychiku obžalovaného.
Súd nezistil dôvod, prečo by poškodená mala obžalovaného usvedčovať krivo, naopak bola citeľná
snaha na hlavnom pojednávaní s odstupom času zľahčovať jeho správanie no najmä relativizovať

jej vnímanie skutku. Ako je však zrejmé vlastným správaním po skutkoch preukázala, že hrozby
obžalovaného nekládla na ľahkú váhu, opustila spoločnú domácnosť. Zhmotnené obavy v podobe
reálne zaslaných vyhrážok samovraždou, snahu vziať si deti si vyložila jediným možným spôsobom
a to tým, že obžalovaný zrejme zneužívajúci lieky, hoci aj je ambulantne liečený, predstavuje pre ňu
a deti hrozbu. Teda, že vyslovené hrozby nie sú osobitým prejavom lásky, ale prejavom snahy ohroziť

poškodenú či deti a zvrátiť rozchod, či potrestať zaň poškodenú. Na poškodenú vytváral tlak zotrvať pri
obžalovanom napriek tomu, že ona už nechce. Obžalovaným prednesené hrozby smrťou tak celkom
zrejme sú spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u jeho manželky. Tento čin spáchal na chránenej osobe
- blízkej osobe - manželke, naplnil tak zákonné znaky pokračovacieho prečinu nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s §
127 ods. 4 Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák. Porušil záujem na pokojnom medziľudskom spolunažívaní.

Konal v úmysle priamom, pričom príčetnosť s poukazom na závery znalkyne bola znížená len mierne.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 33a
ods. 1, 2, 3 Tr. zák. páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie

nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej

slobode páchateľa. Súd vychádzal zo zákonného rozpätia od šesť mesiacov do troch rokov odňatia
slobody.

Súd nezistil ani jednu poľahčujúcu a zistil jednu priťažujúcu okolnosť. Z hľadiska osoby obžalovaného
ide o osobu, na ktorú sa hľadí, akoby nebola odsúdená. Je stále ženatý, dosiaľ neboli s poškodenou

rozvedení, sú v telefonickom styku aj počas väzby obžalovaného. Poškodená nedala súhlas s trestným
stíhaním jeho osoby pre skutok 2 obžaloby, nemala záujem o jeho väzobné stíhanie z dôvodu obáv o
svoju osobu. Teda ak existuje nejaký záujem poškodenej v tomto konaní, tak nesmeruje k trestaniu
obžalovaného,tobôžnanepodmienečnýtrest.Obžalovanýjeotcomichdvochmaloletýchdetí,kuktorým
má vyživovaciu povinnosť. Je v záujme spoločnosti, aby bol dosah trestu otca na deti čo najmenší, a aby

plnil vyživovaciu povinnosť a túto nesanoval štát. Obžalovaný bol pred vzatím do väzby zamestnaný,
psychiatricky sa liečil ambulantne a čo je podstatné dobrovoľne. Hoci je obžalovaný vo väzbe, väzba
nie je trestom, je zabezpečovacím opatrením. Jej praktický dopad je však pozbavenie osobnej slobody,
je zarátavaná do trestu, pričom obžalovaný už takto vykonal viac ako štyri mesiace odňatia slobody.
Obžalovaný spáchal tento trestný čin verbálne, nie za použitia brachiálneho násilia. Ak má byť trest

nepodmienečný použitý len ak účel sankcie nemožno dosiahnuť inak ako ujmou na osobnej slobode,
tak súd je toho názoru poukazujúc na vymenované dôvody vyššie, že u obžalovaného účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom nespojeným bezprostredne s odňatím slobody a to trestom odňatia slobody vo
výmere 9 mesiacov, výkon ktorého mu odložil a určil skúšobnú dobu 18 mesiacov s probačným
dohľadom. Obžalovaný tak nestratí možnosť pracovať, ani plniť vyživovaciu povinnosť, bude sa môcť

naďalej liečiť u svojho psychiatra. Ak nedostojí povinnosť viesť riadny život a nebude plniť obmedzenia
a povinnosti, stále mu bude hroziť výkon trestu odňatia slobody, pretože výška uloženého trestu nie
je samoúčelná a nemal by nárok na podmienečné prepustenie zo slobody, keďže ešte nevykonal ani
väzbou polovicu uloženého trestu. Je potrebné uviesť, že hoci sa aj v súvislosti s rozhodovaním o väzbe
brala jeho psychiatrická diagnóza ako rizikový faktor, tak v súvislosti s rozhodovaním o treste ide o

okolnosť ktorá má opačný význam. Obžalovaný totiž páchal trestný čin v mierne zníženej príčetnosti,
v ťaživej rodinnej situácii, ktorú síce zavinil svojím zneužívaním liekov či hospodárením a narušením
vzťahov s rodinou poškodenej, no pri liečenej depresívnej poruche, kde ani dobrovoľná liečba nebola
schopná vylúčiť riziko zneužívania liekov, či dopadov správania obžalovaného pokiaľ ide o financierodiny. Toto však nie je dôvod vylúčenia inej sankcie ako nepodmienečného trestu. Naopak pokiaľ by
súd uložil trest nepodmienečný, ktorý by zrejme obžalovaný vykonal podstatne skôr, ako by trvala vyššie
uvedená skúšobná doba, trest by nemal efekt motivácie, prevažovala by represia, naviac za situácie,

kde nemožno prihliadať ani na skoršiu trestnú činnosť ani na recidívu, len na situačne páchanú verbálnu
trestnú činnosť majúcu charakter domáceho násilia v období vzťahových problémov.

Na podporu účelu trestu súd popri probačnom dohľade uložil obžalovanému podľa
§ 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok, a podľa § 51 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. obmedzenie
spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.
Teda obmedzil rizikové faktory, ktoré by ho mohli opäť zviesť k páchaniu obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.