Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Antal
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25P/155/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202607
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425202607.1
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
pracovisko Žiar nad Hronom ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka C. A. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E. a otec F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX,
XXX XX E., aktuálne bytom C. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený Mgr. Anna Pavlikovská, advokátka
so sídlom Dolná 52/27, 967 01 Kremnica, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka podala dňa 05.11.2025 na Okresnom súde Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zákaz styku otca F. G. B., nar. XX.XX.XXXX so
synom A. B., nar. XX.XX.XXXX a pozastavenie výkonu rozhodnutia súdu, ktorým bol styk otca s mal.
dieťaťom upravený.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že už v čase narodenia
a následne po narodí syna účastníkov konania mal byť otec čoraz viac podráždený, nervózny, ktoré
vyústili v mesiaci jún 2023 do fyzického napadnutia matky za prítomnosti mal. dieťaťa. Dňa 24.06.2023
matka následne s maloletým opustila spoločnú domácnosť a dňa 24.08.2023 podala na otca trestné
oznámenie na Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom. Po vnesení obvinenia a následnej obžalobe bol
otec právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, pričom bol prepustený na slobodu dňa
17.04.2024 a dožadoval sa stretnutia so synom. Otec sa stretával s maloletým na referáte poradensko-
psychologických služieb pod dohľadom psychologičky v období 1 roka, kde sa mala obnoviť citová väzba
otca so synom. Matku v súvislosti so správaním otca poukázala na psychologický posudok, z ktorého
vyplýva, že preťaženie otca stresom je dlhodobé. Matka považuje záujem otca o maloletého len ako
formalitu pre dosiahnutie svojich záujmov, a to ubližovanie matke. Z vyjadrenia matky ďalej vyplýva, že
vplyvom dlhodobé stresu a strachu sa mali u maloletého prejaviť neurotické problémy riešené lekárom,
učiteľmi a psychologičkami, čo má vplyv na nepriaznivý zdravotný stav na strane maloletého. Matka
v nasledujúcich častiach návrhu podrobne opísala priebehy z jednotlivých stretnutí otca s maloletým od
27.09.2025 do 29.10.2025 v celkovom počte 6 stretnutí. Od prvého stretnutia s otcom bez prítomnosti
psychológa mal mať maloletý zmeny v správaní, začal sa báť, odmietal chodiť von z domu, nastali
problémy s vyprázdňovaním a pomočovaním počas spánku. Matka zároveň súdu predložila aj prepis
nahrávok na USB kľúči, z ktorých vyplýva negatívne prežívanie maloletého spojené z prebiehajúcim
stykom otca s maloletým.
3. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila prílohy, a to SMS komunikáciu
s otcom; potvrdenia-výmenný lístok ošetrujúceho lekára zo dňa 20.10.2025, 24.10.2025, 27.10.2025;vyjadrenie učiteľov z Materskej školy H. zo dňa 20.10.2025; výpovede svedkov prítomných na stretnutí
(F. C. A., C. I., J. A.); správy od dcéry použité pri trestnom konaní; USB kľúč; rozsudok vydaný v konaní
25P/94/2025 a uznesenie vydané v konaní 4T/86/2024.
4. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/94/2025-56 zo dňa 09.09.2025
(právoplatne dňa 22.09.2025) rozhodol nasledovne:
„I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:
- každú párnu stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod.,
- každú nepárnu sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v lehote do 31.10.2025 a
- od 01.11.2025 každú nepárnu sobotu od 15:00 hod. do 18.00 hod.
Otec si maloleté dieťa prevezme a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento otcovi umožniť.
II. Týmto rozhodnutím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/94/2024-134 zo
dňa 09.10.2024 a to v časti výroku o úprave styku otca s maloletým.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.
5. Súd uznesením č. k. 25P/155/2025-80 zo dňa 06.11.2025 ustanovil mal. A. kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej aj „kolízneho
opatrovníka“) v zmysle § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
6. Súd si dňa 06.11.2025 vyžiadal od kolízneho opatrovníka správu zo sociálneho šetrenia v domácnosti
matky a otca, ktorá bola súdu následne doručená dňa 17.11.2025. Z podanej správy vyplýva, že „úradu
sú známe bytové pomery oboch rodičov z predchádzajúcich konaní. Z tohto dôvodu úrad nerealizoval
sociálne šetrenie v domácnostiach rodičov. Z ich aktuálnych vyjadrení je zrejmé, že nedošlo k zmene
ich pomerov.
Dňa 10.11.2025 sa na úrad dostavil otec mal. dieťaťa bez predvolania, za účelom získania poradenstva
vo veci nerealizácie styku s mal. synom. S otcom bol spísaný úradný záznam, ktorý prikladáme v prílohe
(1).
Dňa 11.11.2025 sa úrad telefonicky skontaktoval s matkou. Z rozhovoru s matkou bolo zistené
nasledovné:
Matka bola do 10.11.2025 na rodičovskej dovolenke. Od 11.11.2025 nastúpila do zamestnania -
Psychiatrická nemocnica v Kremnici, kde pracuje ako zdravotná sestra. Pred rodičovskou dovolenkou
pracovala na zmeny. V súčasnosti jej zamestnávateľ vychádza v ústrety v súvislosti so zabezpečovaním
starostlivosti o mal. syna a pracovnú dobu jej umožní upraviť. Matka v súčasnosti čerpá dovolenku,
nakoľko sa zhoršil zdravotný stav syna. K svojmu príjmu matka uviedla, že do novembra 2025 poberala
rodičovský príspevok vo výške 482,30 €. Príjem zo zamestnania by mala mať obdobný, ako pred
rodičovskou dovolenkou a to cca 1 000 € (s príplatkami). Mal. A. od 01.09.2025 navštevuje Materskú
školu v H.. Náklady v súvislosti so škôlkou matka vyčíslila vo výške cca 150 €/mes. cestovné, cca 70
€/mes. školné a stravné, 36 €/mes. angličtina. Ošetrujúcou lekárkou mal. A. je C. E. E. v E.. Matka
sa vyjadrila k zdravotnému stavu maloletého. Uviedla, že trpí kolikami. Od doktorky má predpísané
sirupy, kvapky, odporučenú úpravu stravy a vyhýbanie sa stresu. Matka uviedla, že všetky informácie
týkajúce sa zdravotného stavu písomne poskytuje otcovi. Matka sa vyjadrila, že po prvom stretnutí otca
a syna bez prítomnosti pani psychologičky C. J. I. z Referátu poradensko - psychologických služieb v
Žiari nad Hronom (ďalej RPPS) začali výrazné zmeny správania syna v škôlke aj v domácom prostredí.
Škôlka podľa matky nemala informácie o zmene v stretávaní syna s otcom (bez psychologičky). Matku
mali osloviť, či sa niečo nedeje v domácom prostredí, nakoľko sa A. správanie v škôlke zmenilo. Od
30.09.2025 začal byť agresívny voči ostatným deťom v škôlke.
Ďalej matka uviedla, že po nástupe syna do škôlky plánovala nastúpiť do práce. Synova adaptácia
v škôlke prebehla veľmi dobre, bol spokojný, priateľský, všetko bolo podľa matky v poriadku. Zmena
nastala po prvom stretnutí syna s otcom bez prítomnosti psychologičky dňa 27.09.2025 (sobota). Hneď
v prvú noc zle spal, mal zlé sny, bál sa zaspať, bol plačlivý. Nakoľko bol rozrušený a nevyspatý, do škôlky
šiel až v utorok. Keď matka po neho v utorok prišla do škôlky, mal údajne plnú skrinku pocikaných vecí.
Ďalší deň sa podľa vyjadrenia matky opakovalo to isté.Dňa 01.10.2025 (streda) sa uskutočnilo druhé stretnutie otca so synom osamote. Vo štvrtok mala matku
osloviť zástupkyňa materskej školy a zisťovať, či sa niečo deje, nakoľko sa A. správanie zmenilo, je
agresívny,nahnevaný,vyrývačný,napätýapomočujesa.Matkauviedla,žeinformovalaučiteľkyvškôlke
o dvoch stretnutiach syna s otcom aj o tom, ako sa doma od vtedy správa – je napätý, opakuje, že sa
bojí, že nechce ocina ani starkú, že boli na neho škaredí. Matka uviedla, že syn sa po styku s otcom
nechcel o priebehu styku vyjadrovať. Vyjadroval sa náhodne počas hry, rôznych aktivít, kedy sa jej
podarilo niektoré jeho výroky nahrať. Nahrávky doložila súdu k podanému návrhu. Skontaktovala s C. I.
z RPPS, ktorá jej dala návrhy, ako situáciu môže riešiť. Následne požiadala učiteľky v škôlke o písomné
vyjadrenie, ktoré vyhotovili dňa 20.10.2025 a priložila ho k návrhu. Nakoľko sa syn naďalej pomočoval,
čo sa pred tým nedialo, požiadala C. E. o vyšetrenie. Vyšetrením sa infekcia nepotvrdila. Syn má podľa
vyjadrenia matky silné neurotické prejavy: výrazné obhrýzanie nechtov, odmietanie opustenia domu, zlé
sny, budenie sa v noci, strach z policajtov, z ktorých sa pred tým tešil. Syn podľa vyjadrenia matky v
súčasnosti stále tvrdí, že policajti sú zlí a neochránia nás. Keď sa ho pýtala prečo si to myslí, mal jej
uviesť, že to povedal ocino. Matka uviedla, že vzhľadom k zhoršenému zdravotnému stavu a uvedeným
neurologickým prejavom syna objednala ku klinickej psychologičke A. K. I. v Žiari nad Hronom. Termín
prvého stretnutia je 24.11.2025.
Matka sa vyjadrila, že nebránila v kontakte syna a otca, na súde súhlasila s dohodu o úprave styku
bez prítomnosti psychologičky. Avšak dôsledkom tohto styku sú extrémne negatívne zmeny v správaní
syna. Po prvom stretnutí motivovala syna k ďalšiemu stretnutiu s otcom, hovorila o otcovi pozitívne.
Syn pri preberaní otcom od nej neplakal. Údajne jej sľúbil, že nebude plakať. Silnú motiváciu použila aj
pri ďalšom treťom stretnutí. Nakoľko sa k neurologickým prejavom pridalo ochorenie (hnačky, teploty,
antibiotická liečba), styk sa nerealizoval. Písomné vyjadrenia C. E. o zdravotnom stave syna zasielala
otcovi. Pretrvávalo to tri týždne. Matka uviedla, že ešte včera (10.11.2025) mal riedku stolicu – takú, že
ju mal zatečenú v papučkách. Matka sa vyjadrila, že syn je po chorobe vyčerpaný a doktorka naďalej
odporučila kľudový režim. Do škôlky zatiaľ nenastúpi.
Matka sa následne bližšie vyjadrila ku styku otca so synom. Uviedla, že prebehli 3 stretnutia. Na prvé sa
syn tešil, aj na to, že tam bude starká L.. Otec syna prevzal aj odovzdal na minútu presne, v sprievode
svojej matky. Po stretnutí syn doma rozprával všetko, čo mu otec a stará matka na styku hovorili: „že
matka je hlúpa mater, že matku nemusí poslúchať, aby sa matka o neho dobre starala, lebo jej ho
zoberú“. Začal sa o otcovi vyjadrovať, ako o „škaredom ujovi“. Matka uviedla, že po prvom styku jej doma
plakal v náručí a hovoril vyššie uvedené. Mal sa vyjadriť, že mu ocino kúpil auto, na ktorom sa vozil, tešil
sa z neho. Zároveň jej syn hovoril, že mu bola v aute zima a bolelo ho bruško, ale nikto ho nepočúval.
Na druhé stretnutie syn podľa vyjadrenia matky nechcel ísť. Musela ho prehovárať. Hovoril, že ocino bol
na neho škaredý, ukazoval jej, ako mu robil päsťou na tvár a brucho (naznačoval búchanie), uvádzal, že
„šiel na aute rýchlo, narazil, buchol sa, bolelo ho to ale nikto ho nepočúval“. Syn matke údajne povedal,
že stará matka sa vyjadrila, že ocino patrí do väzenia a nie je dobrý. Matka uviedla, že synovi povedala,
že ocino je dobrý. Po návrate od otca mal syn podľa matky vyplakané oči, čo videli aj svedkovia. Keď sa
ho pýtala, čo sa stalo, mal jej povedať, že ho bolelo bruško, že mal strach, chcel ísť domov, bol hladný,
chcel piť a nikto ho nepočúval. Otcovi po druhom styku údajne nechcel ani odkývať.
Natretiestretnutiesynamatkapodľajejslovpripravovala,abysanebál,pozitívnehonalaďovala.Napriek
tomu jej syn mal hovoriť – „A. hovorí, že on je škaredý, A. nechce ísť, bojí sa“ a plakať pri tom. Následne
mal matke sľúbiť, že nebude plakať a pri preberaní na styk neplakal, odišiel s otcom. Po návrate sa tešil
zo sladkostí od otca. Po prvotnej radosti prišli neskôr reči ako – „bojím sa, škaredý ujo, nechcem ho
vidieť, nedávaj A. ocinovi“.
Štvrté stretnutie sa neuskutočnilo, z dôvodu operácie otca. Otec ju o tom informoval správou.
Piate stretnutie sa neuskutočnilo pre chorobu syna, o čom otca písomne informovala. Otec jej
údajne neodpovedal, či sa aj tak dostaví pre syna alebo nie. Mala obavu a pri každom styku mala
zabezpečených svedkov. Ich písomné vyjadrenia priložila k návrhu.
Podľa vyjadrenia matky začal syn doma vulgárne nadávať, používa slová ako „piči“, „skurvený“, „piča“,
ktoré pred tým nikdy nepoužíval. Negatívne sa vyjadruje na otca a jeho matku. Tieto vyjadrenia sú z
jeho strany podľa matky spontánne, nepýta sa ho. Po treťom stretnutí sa jej z ničoho nič spýtal, či bol
ocino na ňu škaredý, či sa na ňu zaháňal. Matka uviedla, že pred synom to poprela ale v skutočnosti sa
v období, keď mal syn 7 mesiacov stalo, že ju otec za prítomnosti syna napadol – bil ju a škrtil a zrejme
si to syn pamätá. Mala jej to potvrdiť aj pani psychologička, že je to možné.
Matka sa vyjadrila, že je zhrozená z vyjadrení syna po styku s otcom. Snažila sa syna na styk pripraviť,
ale nevie ho viac presviedčať. Syn všetko neguje a vyjadruje sa negatívne o otcovi, napr. že ocino bol
dobrý a teraz je zlý. Uvádza, že sa bojí, nechce ísť k otcovi a prosí ju, aby ho k nemu nedala, lebo bolna neho škaredý. Mal. A. sa podľa matky naďalej pomočuje. Údajne jej povedal, že sa pocikal, lebo sa
bojí, že príde po neho ocino.
Matka uviedla, že syn to psychicky nezvláda, jeho zdravotný stav sa zhoršuje a preto sa obrátila na súd
a žiada o okamžité riešenie. Matka sa vyjadrila, že otcovi ponúkla možnosť, kedykoľvek ju počas styku
kontaktovať, ak by potreboval. Otec to nevyužil. Nepozrel si ani jej poznámky, inštrukcie, ktoré mu aj na
odporúčanie sudcu napísala na každý styk.
Vzhľadom na všetky synove vyjadrenia sa podľa matky niečo muselo stať už na prvom styku. Nevie si
vysvetliť, čo také sa mohlo stať, že sa takto syn vyjadroval, lebo sa na stretnutie s otcom naozaj tešil.
V súvislosti s vyjadreniami matky ohľadom dramatických zmien v správaní a prežívaní mal. Patrika bola
matke ponúknutá možnosť kontaktovať psychologičku RPPS, za účelom psychologickej intervencie mal.
A., keďže termín u klinickej psychologičky majú až 24.11.2025. Matka uviedla, že syn sa vyjadril, že
ocinovi povie, nech ho zavezie k psychologičke. Matka mu údajne odpovedala, že môže psychologičke
zavolať ona a môžu ísť za ňou spolu. Syn mal na to reagovať, že nie, lebo tam bude ocino. Mal uviesť
aj – „A. sa bál povedať, že nechce ísť k ocovi, aby nebol smutný“.
Styk otca s maloletým A. v období od decembra 2024 do septembra 2025 prebiehal na pôde RPPS
za prítomnosti psychologičky, na základe rozhodnutia súdu v konaní č. 22P/94/2024. Ku konaniu
psychologička RPPS vypracovala dňa 28.08.2025 správu o priebehu styku, ktorá je súčasťou správy
úradu zo dňa 08.09.2025. Aktuálne tvrdenia rodičov v súvislosti so stykom mal. dieťaťa s otcom sú
napriek nedávnemu uzavretiu rodičovskej dohody naďalej protichodné a diametrálne odlišné. Za týchto
okolností nie je možné k veci zaujať jednoznačné stanovisko, potrebné je, aby sa k okolnostiam vyjadril
znalec z odboru psychológie. Za dôležité úrad považuje aj vyjadrenie klinickej psychologičky A. I. po
realizácii odborného vyšetrenia dieťaťa, ktoré je naplánované na 24.11.2025.
Úrad konštatuje, že tvrdenia matky sú natoľko závažné, že realizovanie styku za týchto okolností by
mohlo mať nepriaznivý vplyv na samotné dieťa. Na druhej strane, prerušením kontaktu otca so synom
na dlhšie časové obdobie, vzniká riziko pretrhnutia ich vzájomnej citovej väzby.
Z uvedených dôvodov úrad trvá na svojom pôvodnom vyjadrení, ktoré je súčasťou správy ku konaniu
sp. zn. 25P/95/2025 zo dňa 08.09.2025, v ktorom navrhuje vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. V
prípade nariadenia znaleckého dokazovania, úrad odporúča do času rozhodnutia vo veci samej, zvážiť
dočasnú úpravu styku otca s maloletým na pôde RPPS za prítomnosti psychologičky. Styk je zo strany
RPPS možné realizovať od januára 2026 v rozsahu dvakrát do mesiaca v trvaní jednej hodiny, a to v
čase po dohode s príslušnou psychologičkou“.
Kolízny opatrovník k svojej správe predložil Úradný záznam spísaný s otcom mal. dieťaťa zo dňa
10.11.2025.
7. Dňa 17.11.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k podanému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom právneho zástupcu otca. Zároveň dňa 18.11.2025 bol súdu doručený
znalecký posudok 43/23 zo dňa 30.11.2023. Otec v podanom vyjadrení uviedol, že návrh matky je v
celom rozsahu klamlivý, pričom jeho účelom je vylúčenie otca zo života maloletého. Matka svoje tvrdenia
neosvedčila relevantnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, a to správou z materskej škôlky, vyjadrením
pediatričky C. E. a psychologičky A. I., ktorú má maloletý navštevovať. Nepravdivosť tvrdení matky je
jednoznačnepreukázanáajtým,žemaloletýA.siakotrojročnýmápamätaťúdajnýkonfliktmedzirodičmi
zo dňa 24.06.2023 s presným popisom priebehu udalosti. Od právoplatnosti rozsudku v konaní č. k.
25P/94/2025 sa otec s maloletým stretol tri krát. Všetky stretnutia s otcom prebehli v úplnom poriadku.
Maloletý A. sa z prítomnosti otca ako aj jeho starej mamy z otcovej strany tešil. Maloletý sa nikdy
nesťažoval, že by bol hladný, smädný alebo že by ho čokoľvek bolelo. Podľa vyjadrenia otca maloletý
bol na stretnutiach s otcom spontánny, prejavoval radosť, nemal žiadne obavy, strach ani stres. Matka
nikdy neoznámila otcovi akúkoľvek zmenu správania u maloletého, ktorý mal byť spôsobený strachom z
otca prípadne zo spomienok maloletého na násilné správanie otca voči matke v čase keď mal maloletý
sedem mesiacov, na čo si má maloletý podľa tvrdenia matky pamätať. Z dôkazu predloženého matkou
– výmenného lístku vystaveného C. E. vyplýva, že maloletý A. mal začať brať antibiotiká, čo svedčí
o vírusovom ochorení, nie o akýchkoľvek psychických problémoch maloletého. Otec dôrazne poprel,
že maloletý má z neho strach. Ak vyjadril nejaké obavy z otca, ide o cielene umelo vytvorený strach
matkou. Tento strach bol vyvrátený znaleckým dokazovaním vykonaným v trestnom konaní vedeným
tunajším súdom pod č. k. 6T/11/2024, ktorým bolo zistené, že matka objektívne žiaden strach z otca
nepociťuje, nebola týraná a absolútne netrpí žiadnym postraumatickým syndrómom. Otec mal za to, že
matka predloženými dôkazmi neosvedčila, aby stretnutia maloletého A. s otcom mali negatívny vplyv na
psychický vývin maloletého a z nepravdivých údajov matky nevyplýva potreba dočasnej úpravy. Zároveň
mal za to, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko skutkovýstav, o ktorý matka opiera svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, je účelový a vychádza z
nepravdivých skutkových tvrdení a matka jeho dôvodnosť žiadnym spôsobom neosvedčila. Zároveň
otec dňa 22.11.2025 predložil súdu ďalšie vyjadrenie, v zmysle ktorého matka otcovi neumožnila styk
s maloletým dňa 22.11.2025 z dôvodu odmietavého postoja maloletého stretnúť sa s otcom.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní
a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
asinýmiblízkymiosobami,i)využitiemožnýchprostriedkovnazachovanierodinnéhoprostrediadieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
20.Podľa§25ods.1,2Zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov z maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí,
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa. V konaniach
vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Všetky súdne a
správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým
hľadiskom. Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho
najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa
ho týkajú.
22. V mimosporových konaniach možno neodkladné opatrenie nariadiť aj vtedy, ak to vyžaduje verejný
záujem, za ktorý vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno považovať záujem maloletého
dieťaťa.
23.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatrenia,resp.prirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania,
keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo, ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie,
spĺňajú atribúty vysokej miery pravdepodobnosti. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj bez
výsluchu účastníkov, bez ich vyjadrení, ako aj bez nariadenia pojednávania. Ustanovenie § 325 ods.
1 CSP vymedzuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na prípad úpravy práv a povinností k maloletému
dieťaťu je potrebné aplikovať predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúci v potrebe
bezodkladne upraviť pomery. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať
vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne
pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania rozhodnutia. Potreba ich úpravy musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez
ďalšiehoneznamená,žeideoakútnyajednorazovýstav.Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladná
a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť
pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov účastníka konania.
24. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú
do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu
versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová versus Turecko).
25. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku s maloletými
deťmi nevedia dohodnúť resp. do života detí a rodičov vstúpia nepredvídané okolnosti, ktoré zapríčinia
rozpad väzieb medzi rodičmi a deťmi, musí autoritatívne rozhodnúť súd o vhodnosti obnoviť tieto väzby
za rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd pri svojom rozhodovaní prednostne neprihliada na to,
ako si úpravu rodičovských práv a povinností predstavujú rodičia, ale prvoradým je vždy záujem dieťaťa.
Je logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť a bude sa cítiť „ukrivdený“
na svojich rodičovských právach. Dôležité je zdôrazniť, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale rozhodnúť tak, aby to bolo v čo
najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine, a všetko, čo na neho dolieha v detstve, ho
môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere.26. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, matka sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhala, aby súd zakázal styk otca s mal. A.. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca s maloletým dieťaťom súd uvádza, že takémuto
návrhu nie je možne vyhovieť v zmysle návrhu matky, nakoľko nemal osvedčené všetky podstatné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletého
dieťaťa úplným zákazom styku. K uvedenému záveru dospel súd aj z dôvodu predloženého vyjadrenia
otca, čim došlo k objasneniu ďalších skutočností v predmetnej veci. Aj keď súd by mal pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia vychádzať v zásade len z podaného návrhu a osvedčovať skutočnosti v ňom
uvedené, nemožno opomenúť ani vyjadrenia otca pre objasnenie skutkového stavu, nakoľko podľa
názoru súdu samotná skutočnosť, že sa podaným návrhom žiada úplný zákaz styku, čo predstavuje
závažný zásah do rodičovský práv a povinnosti, takéto objasnenie pripúšťa.
27. Zo súdneho spisu a zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.11.2025 je zrejmé, že medzi
rodičmi pretrváva dlhotrvajúci rodičovský konflikt, ktorý začal v roku 2023. Otec v podstate popiera
všetky vyjadrenia a naďalej má záujem stretávať sa so synom. Z konania matky je zrejmé, že matka
má záujem úplne a okamžite zakázať styk otca s mal. dieťaťom z dôvodov uvedených v návrhu
a celkového negatívneho, odmietavého postoja k osobe otca, z ktorého pociťuje strach. Súd v úvode
konštatuje, že odmietavý postoj matky spočívajúci v jej osobe nemožno akceptovať, nakoľko úlohou
súdu je posúdiť predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa a tento nemôže byť nadriadený
subjektívnemu strachu matky vo vzťahu k otcovi nad záujmami maloletého dieťaťa, čo je vyjadrené aj
v citovanom Dohovore o právach dieťaťa. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti nemá odmietať
výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa
môže prenášať aj na dieťa. Opačný (t. j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol -
nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by
bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne
pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS
266/10 ze dne 18.08.2010). Nemožno sa stotožniť s názorom matky vyplývajúci z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ďalších vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom, podľa ktorých je potrebné
zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Je potrebné uviesť, že konflikty medzi rodičmi pretrvávajú od
roku 2023, na podklade ktorých matka žiada zákaz styku. V roku 2025 rodičia uzatvorili rodičovskú
dohodu rozsudkom č. k. 25P/94/2025-56 zo dňa 09.09.2025, v ktorej súd upravil aj styk otca s maloletým
dieťaťom tak, ako je uvedené v bode 4. tohto odôvodnenia. Súd konštatuje, že schválená rodičovská
dohoda v konaní č. k. 25P/94/2025 znamená, že obaja rodičia dobrovoľne vyslovili súhlas s takto
určenou dohodou o úprave rodičovských práv a povinností. Pokiaľ k násilnému a agresívnemu správaniu
otca došlo už v roku 2023 nemožno v tejto súvislosti predpokladať zmenu pomerov od posledného
rozhodnutia súdu, pretože konflikty otca s matkou pretrvával už v tom čase, pričom komplikovaný vzťah
rodičov a neschopnosť ich rodičovskej spolupráce a komunikácie nepredstavuje zmenu pomerov vo
veci, práve naopak, predstavuje základ všetkých problémov, ktoré vyvstali v živote maloletého A.. Súd
je tiež toho názoru, že nemožno dôvody neodkladnej úpravy pomerov odôvodniť s poukazom na takto
zistený skutkový a právny stav, kde konflikt medzi účastníkmi trvá v rozsahu niekoľko rokov, pričom
samotná matka s takýmto stavom prejavili súhlas uzatvorením rodičovskej dohody. Zo súdneho spisu
taktiež nevyplýva, že by došlo ku náhlemu konfliktu takej intenzity, aby si tento vyžadoval neodkladný
zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti súd uvádza, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia je rozhodujúci stav v čase jeho vydania. Súd z podaného návrhu matky nemal osvedčené, že
zmena v negatívnom správaní maloletého bola priamo v spojení so zmenou styku otca s mal. dieťaťom
bez prítomnosti asistencie, pričom súd nemôže rezignujúco zakázať styk otca s mal. dieťaťom bez
ďalšieho zisťovania. Potreba nariadenia zákazu styku otca s maloletým dieťaťom nevyplýva ani zo
správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.11.2025.
28. Matka v rámci podaného návrhu predložila súdu správu z predškolského zariadenia zo dňa
20.10.2025 navštevovaného maloletým, z ktorej vyplýva negatívna zmena správania mal. A. v
predškolskom zariadení evidovaná od 30.09.2025. Zo správy však objektívne nevyplýva jednoznačný
záver o potrebe zakázať styk otca s mal. dieťaťom, resp., že negatívne prejavy v správaní maloletého
majú priamu súvislosť s prebiehajúcim stykom. Uvedené nevyplýva ani z lekársky správ pediatričky
maloletého predložených matkou. Predovšetkým z lekársky správ nevyplýva objektívny záver o tom,
že by bolo potrebné úplne zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Navyše na lekárskom vyšetrení,
kde bolo udávané pomočovanie maloletého vychádzalo len z informácií sprostredkovaných matkou.Takto predložená správa potom predovšetkým vychádzala zo subjektívneho názoru matky. Potrebu
neodkladnej úpravy zákazom styku matka neosvedčila ani podanými výpoveďami svedkov prítomných
na jednotlivých stretnutiach otca s mal. dieťaťom. Úlohou súdu však nie je hodnotiť závery špecialistov
v predložených správach zo strany matky, príp. dôveryhodnosť svedeckých výpovedí vo vzťahu
neodkladnej úprave pomerov, ktorá v časovej náročnosti nariadenie neodkladného opatrenia nedovoľuje
vykonanievšetkýchdôkazov,aleúlohousúdujepredovšetkýmskúmanienajlepšiehozáujmumaloletého
dieťa vo vzťahu k individuálnym okolnostiam konkrétneho prípadu. Súd je predovšetkým toho názoru, že
práve v rannom veku dieťaťa a následných rokoch sa formujú vzťahy medzi dieťaťom a rodičom, kedy
je potrebné tieto vzťahy podporovať čo v najväčšej možnej miere, nakoľko nie len výchova zo strany
matky, ale aj vychová zo strany otca je nevyhnutná pre ďalšie budovanie psychického vývinu maloletého
dieťaťa. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a
to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Pre budúci rozvoj maloletého ide o nezastupiteľný
vzťah medzi otcom a synom, ktorý podľa úvah súdu nemožno jednostranne prerušiť bez ďalšej snahy
tento vzťah podporovať a ďalej rozvíjať, pričom ide o neodkladnú úpravu pomerov formou opatrenia, pri
ktorom je značne obmedzené vykonávanie jednotlivých dôkazov. Súd v týchto súvislostiach poukazuje
aj na ďalšie vyjadrenie otca doručené súdu dňa 22.11.2025, z ktorého vyplýva, že styk otca s maloletým
sa dňa 22.11.2025 neuskutočnil z dôvodu, že podľa vyjadrenia matky mal maloletý odmietnuť stretnúť
sa s otcom. Ako vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9
ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu tiež vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla
je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť
a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto
aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené,
teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre
rozhodovanieozverenídieťaťadostarostlivostisaanalogickyuplatniaajvprípaderozhodovaniaostyku.
29. Zo súdneho spisu je zrejmé, že otec prejavuje o mal. A. záujem, má záujem na jeho výchove
a pravidelnej realizácií styku. Súd preto v tejto súvislosti vníma aj rezignujúci postoj matky, ktorá
neprejavila ďalší záujem riešiť realizáciu styku otca s maloletým a otcovi len v krátkosti textovou správou
oznámila odmietavý postoj maloletého na styk s otcom dňa 22.11.2025. Preto súd apeluje na matku, aby
bola súčinná nie len pri realizácií styku, ale aj v riadnej komunikácií s otcom, čím by mohlo nepochybne
dôjsť k zmierneniu rodičovského konfliktu. V rámci konania matka súdu predložila aj množstvo audio/
video nahrávok a prepisov z nahrávok, v ktorom maloletý, okrem iného, verbalizuje aj odmietavý postoj
vo vzťahu k osobe otca. Názor maloletého súd posudzuje v súlade s § 43 ods. Zákona o rodine, § 38
CMP a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Cieľom tejto právnej úpravy je právo maloletého dieťaťa
vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak v rodine, jednak
v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu
jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Je logické, že nie je nemenné, ale
vyvíja sa. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Dieťa sa
nemá chápať len ako objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Toto stanovisko je
zdôraznené aj tým, že mu zákon nepriznáva len práva, ale ukladá aj povinnosti. S týmto právom dieťaťa
korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku
a rozumovej vyspelosti. Takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, to znamená, že
rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do takej miery, do akej je dieťa
schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech, alebo nie. Súdy sú povinné prihliadnuť
vzhľadom na vek a emočnú, mentálnu a fyzickú vyspelosť dieťaťa aj na jeho prejavený názor, avšak
maloleté deti v čase dospievania značne citlivo a emotívne reagujú na verbálne či neverbálne, priame či
nepriame usmernenia, výchovu a príkazy dospelých vo svojom okolí. Prejavený názor dieťaťa nie vždy
plne korešponduje s jeho najlepším záujmom a názor dieťaťa nemôže byť nadradený kritériu najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa. V tomto smere súd poukazuje na predložené audio/video nahrávky matky,
ktorými matka zaznamenala rozhovor s maloletým dieťaťom. Súd však nemohol prihliadnuť na žiadnu
z predložených nahrávok z objektívnych dôvodov. Pri vykonaní jednotlivých rozhovorov bol maloletý
nepochybne pod silným vplyvom svojej matky, ktorá bolo neustále prítomná, pričom je potom veľmi
ťažké vyhodnotiť skutočnú objektivitu jeho slovných prejavov a vyslovených názorov, a to predovšetkým
z dôvodu nízkeho veku. Preto v prípade vyjadrenia maloletého A. nie je možné vyvodiť jednoznačný
záver o odmietavom postoji vo vzťahu k otcovi. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
je preto dôležité citlivo zvážiť všetky okolnosti, pretože pre súd je vyslovený názor maloletého dieťaťa len
istýmusmernením,avšaksúdniejenázoromdieťaťaviazaný,môžeznehovychádzaťavyhodnocujeho,no rozhoduje najmä s dôrazom na sledovanie prioritného kritéria nadradeného aj vyjadrenému názoru
maloletého dieťaťa - a to sledovanie záujmu maloletého dieťaťa v čo najširšom kontexte.
30. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti nevzhliadol porušenie rodičovských práv a povinnosti
otca vo vzťahu k mal. A., ktoré by osvedčovali dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vo
veci zákazu styku. Súd zároveň zdôrazňuje podstatu neodkladného opatrenia, a dodáva, že nie je
akceptovateľné a prípustné, aby sa úprava styku s maloletými deťmi riešila v prevažnej miere návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, čo popiera jeho účel (uzn. KS BB č. k. 15CoP/50/2021-52 zo dňa
29.09.2021). Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie, ktorým súd zakazuje rodičovi (ktorému dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti) styk s maloletým dieťaťom, výrazným spôsobom obmedzuje
výkon rodičovských práv a povinností, prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch. Súd je
toho názoru, že v procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti
k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí)
je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu
výkonu rodičovskej zodpovednosti, je súd toho názoru, že nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával vôbec. Nakoľko
súd nevzhliadol také dôvody, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovských práv otca a takú zmenu
pomerov od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku (22.09.2025), súd návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle
§ 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil
dôvody priznania trov konania a ani žiadny s účastníkov nežiadal trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na odvolací súd, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.