Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100063
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: W..
G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, N., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova2,Bratislava,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiač.SPSČ-PO3-2023/004800-003
z 21.12.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.
21Sas/4/2024- 56 zo dňa 17.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 21Sas/4/2024-56 zo dňa 17.02.2025 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-
PO3-2023/004800-003 z 21.12.2023 (ďalej „preskúmavané“ rozhodnutie“), ako aj prvostupňového
rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, odboru
sociálneho zabezpečenia č. p. SPSČ-OSZ-00120568/2023-VZ z 01.07.2023 (ďalej „prvostupňové

rozhodnutie“).

II. Administratívne konanie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie,ktorýmMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,sekciapersonálnychasociálnychčinností,
odbor sociálneho zabezpečenia ako prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 1 a ods. 16 zákona č.

328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 328/2002 Z. z.“) zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od
01.07.2023 zo sumy 637,44 eur mesačne na sumu 712,66 eur mesačne, teda o 11,8 %.

3. Žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadaval s argumentáciou žalobcu,
že správne mu mal byť výsluhový dôchodok zvýšený nielen o sumu 11,8% (čo predstavuje zvýšenie
všeobecných dôchodkových dávok k 1.1.2023), ale aj o 10,6% (čo predstavuje zvýšenie všeobecných

dôchodkových dávok k 1.7.2023 podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.). K problematike tzv.
mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému
sociálneho poistenia na § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon o sociálnom poistení“) uviedol, že od 01.07.2023 sa zavádza okrem tzv. riadnej valorizáciedôchodkových dávok sociálneho poistenia aj možnosť ich tzv. mimoriadnej valorizácie. Právna úprava
valorizácie, teda zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z.z. však v súčasnosti

nie je nastavená tak, aby reflektovala akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s
valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho
poistenia.Zdôraznil,žeustanovenie§68ods.16zákonač.328/2002Z.z.ponovelezákonomč.80/2013
Z. z. predpokladá zvyšovanie len podľa percenta medziročného rastu dôchodkových dávok, teda len
zvyšovanie jedenkrát ročne. Ustanovenie § 293fzc zákona o soc. poistení ako prechodné ustanovenie, a

teda účinné len po určitý čas, nemožno zohľadniť pri valorizácii výsluhového dôchodku žalobcu, pretože
takýtopostupbysapriečilústavnýmprincípomviazanostisprávnychorgánovaktuálnyminielenplatnými,
ale aj právne účinnými právnymi predpismi. Nesúhlasil ani s námietkou, že by tým boli poberatelia
výsluhových dôchodkov diskriminovaní, pretože systémy podľa zákona o soc. poistení a zákona č.
328/2002 Z. z. sú samostatné. Výsluhový dôchodok je navyše zásluhovejší a nárok naň môže vzniknúť
výrazne skôr. Žalovaný mal za to, že zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu bolo správne, zákonné

a nie je dôvod na jeho úpravu.

III. Konanie na správnom súde

4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou, ktorú správny súd rozsudkom zamietol.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa podľa §
68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. vychádza z percenta zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného
vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z
výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Percento pravidelnej valorizácie je podľa § 82 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. založené na medziročnom raste spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov

vykázanom štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z. (ktorým sa menil zákon č.
328/2002 Z. z.). K požiadavke žalobcu, aby percento zvýšenia dôchodkových dávok zahŕňalo valorizáciu
vykonávanú k 1. januáru kalendárneho roka a aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods. 1 zákona o
soc. poistení uviedol, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať percentá

zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Bráni
tomu jazykový výklad príslušného ustanovenia, ktorý v jednotnom čísle hovorí o percente zvýšenia
dôchodkových dávok. Nezvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu aj o 10,6 % podľa § 293fzc
zákona o soc. poistení nepovažoval voči žalobcovi za diskriminačné, ani za rozporné s Dohovorom č.
128. Správny súd konštatoval, že nemohol uplatňovať analógiu legis alebo analógiu iuris a dotvárať

príslušnú právnu úpravu tak, ako sa toho domáhal žalobca s odkazom na čl. 4 ods. 1, 2 CSP v
spojení s § 5 ods. 1 SSP. Vzhľadom na autonómnosť systému výsluhových dôchodkov, nemusí v
každom ohľade osobitný systém automaticky kopírovať systém všeobecného dôchodkového poistenia a
v ňom vykonané mimoriadne zmeny. Nezahrnutie výsluhových dôchodcov do systému tzv. mimoriadnej
valorizácie podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. nemohol správny súd považovať za medzeru v

zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy zo strany zákonodarcu). Rovnako za nedôvodnú
vyhodnotil námietku týkajúcu sa porušenia legitímnych očakávaní žalobcu a právnej istoty. Keďže v
zákone č. 328/2002 Z. z. nie sú ustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné vykonanie priebežnej
valorizácie (tzv. mimoriadnej), nemožno právne postavenie žalobcu so starobnými dôchodcami za
súčasnej právnej úpravy porovnávať. Rozdiely v § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 zákona č.

461/2003 Z.z. sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na zhmotnenie
príslušnej majetkovej hodnoty.

IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou žalobca kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho
súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec mu vráti na ďalšie konanie. Mal za to, že
správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Po zhrnutí záverov napadnutého rozsudku za sporný označil

výklad § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. Správnemu súdu vytkol, že predmetné ustanovenie
vyložil nesprávne, keď použil nesprávny jazykový výklad zákona a neaplikoval logický a teleologický
výklad, čo považoval za ústavne nekonformné a neudržateľné a citoval závery z početných rozhodnutí
ústavných súdov Slovenskej republiky aj Českej republiky. Namietal, že správny súd sa neoboznámil súčelom zákona č. 80/2013 Z. z. a neuviedol, aký bol podľa jeho názoru účel, čím prehĺbil nedostatočnosť
zdôvodnenia svojho rozsudku. Poukazoval na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z. uvádzajúcu,
že mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia sa mení tak, aby sa zvyšovanie

približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Výklad správneho súdu však má podľa
neho za následok vzdialenie tejto valorizácie, čo nemožno považovať za solidárne. Odkaz správneho
súdu na jednotné číslo slova „percento“ opomína, že v roku 2023 sa starobné dôchodky dvakrát
valorizovali vždy o niekoľko „percent“, nie „jedno percento“. Jazykový výklad správneho súdu založený
na jednotnom a množnom čísle slova percento/percentá je nesprávny a neobstojí. Rozsudok správneho

súdu označil za arbitrárny, formalistický, bez riadneho odôvodnenia pri absencii vysporiadania sa so
špecifickými námietkami sťažovateľa, v dôsledku čoho došlo aj k priamemu porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Žiadal tiež, aby najvyšší správny súd zohľadnil právnu úpravu v čl. 4 CSP v spojení
s § 5 ods. 1 SSP a dotvoril právo na tento konkrétny prípad.

6.Žalovanývovyjadreníkukasačnejsťažnostinavrholtútozamietnuť,pretožesastotožnilsnapadnutým

rozsudkom.

V. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, preskúmal napadnutý rozsudok
v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203
ods. 2 SSP).

8. Podľa § 68 ods. 16 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom k 21.12.2023 (vydanie preskúmavaného
rozhodnutia) od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové
dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia
dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny
rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

Podľa § 82 ods. 1 zák. o soc. poistení v znení účinnom k 21.12.2023 dôchodková dávka vyplácaná
k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Podľa § 293fzc ods. 1 cit. zák. ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka
vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom
a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania
o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.

9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu, pôvodne
priznaného od 01.01.1993 ako príspevok za službu, od 01.07.2023 o 11,80 % mesačne podľa § 68 ods.
16 zákona č. 328/2002 Z. z. Žalobca v kasačnej sťažnosti nesúhlasí s právnym názorom vysloveným
správnym súdom a žalovaným, že na jeho prípad je potrebné striktne aplikovať len § 68 ods. 16 zák.

č. 328/2002 Z. z., a nie aj § 293fzc zák. o sociálnom poistení. Identickou právnou otázkou sa zaoberal
Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/27/2025 zo dňa 26. júna 2025, na ktorý kasačný súd
podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje a ktorého prevzatú podstatnú časť uvádza:
„ 10. Z?citovaných ustanovení je teda zrejmé, že od 1. mája 2013 došlo k?podstatnej zmene v?úprave
zvyšovania výsluhových dôchodkov. Kým podľa dovtedajšej úpravy bolo síce percento zvýšenia určené

v?samotnom zákone č. 328/2002 Z. z., bolo závislé od toho, či zákon o?štátnom rozpočte zvýšil funkčné
platy príslušníkov Policajného zboru (a ďalších príslušníkov), od 1. mája 2013 sa zvyšovanie naviazalo
nazvyšovaniedôchodkovýchdávokpodľazákonač.461/2003Z.z.Odtohtodátumuaždo31.decembra
2017 sa však výsluhové dôchodky zvyšovali o?určitý podiel pevnej sumy určenej v?zákone č. 461/2003
Z. z. (vypočítaný koeficientom v?zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.) a?až od 1. januára 2018

ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. odkazuje na zvyšovanie o?percento zvýšenia (teda
nie o?pevnú sumu, resp. jej podiel). Žalobca v?tomto smere síce správne odkazuje na dôvodovú správu
k?citovanému zákonu č. 80/2013 Z. z. (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač
353), ktorá naozaj vyzdvihuje, že mechanizmus valorizácie výsluhových dávok sa má priblížiť civilnejsfére. Toto odôvodnenie je však spoločné ku všetkým zmenám v § 68, nielen k?jeho odseku 16, ktorý
sa mal navyše použiť až na zvyšovanie od 1. januára 2018.
11. Naopak, k?ustanoveniu § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. citovaná dôvodová správa výslovne

uvádza, že od tohto dátumu sa „mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie...
bude valorizácia dôchodkových dávok v?civilnej sfére. Táto... bude závisieť od medziročného rastu
spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov... za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku“. Žalobca teda v?zásade správne zdôrazňuje, že podľa judikatúry
ústavného súdu sa jazykový výklad normy musí doplniť aj inými metódami, predovšetkým výkladom

účelom právneho predpisu, ale tiež jeho systematikou alebo požiadavkou zabezpečiť jeho súlad s?
nadradenými právnymi normami (porov. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS
341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a?ďalšie). Z?citovaných častí dôvodovej správy je však zrejmé,
že zamýšľaný účel priblížiť valorizáciu dávok v?civilnej sfére sa dosahoval už tým, že sa opustil pôvodný
model valorizácie (závislý od úpravy v?zákone o?štátnom rozpočte), ktorá sa po novom principiálne
naviazala na zvyšovanie dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Avšak ani mechanizmus

valorizácie medzi 1. májom 2013 a?31. decembrom 2017 (upravený v § 68 ods. 1 a?3) nezabezpečoval,
že sa výsluhové dôchodky zvýšili presne o?sumu pevného zvýšenia podľa uvedeného zákona, pretože
podľa § 68 ods. 3 sa táto suma zvýšenia krátila určitým koeficientom (v závislosti od dĺžky služby).
12. Inak povedané, hoci účelom zákona č. 80/2013 Z. z. pri novelizácii § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo
priblížiť valorizáciu výsluhových dávok a?dôchodkových dávok, nebolo jeho účelom, aby táto valorizácia

bola presne rovnaká. Kasačný súd sa tak nemôže stotožniť s?názorom žalobcu, že by už z?účelu
uvedeného zákona malo vyplývať, že výsluhové dávky sa vždy a?za každých okolností musia zvyšovať
vždy presne tak isto (o rovnakú veličinu v?ten istý čas) ako dôchodkové dávky podľa zákona č. 461/2003
Z. z. Inak povedané, nemožno tvrdiť, že by každú zmenu mechanizmu valorizácie v?tomto zákone mala
automaticky kopírovať aj zmena tohto mechanizmu pri výsluhových dávkach. Proti tomu svedčí napokon

aj citovaná časť dôvodovej správy, ktorá sa týkala práve ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002
Z. z. Z?nej plynie, že pod percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok
zákonodarca rozumel práve percento určené na základe medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa kasačného súdu
to potvrdzuje, že už týmto zvýšením (o percento medziročného rastu) považovala dôvodová správa za

naplnený svoj účel „priblížiť“ valorizáciu výsluhových dávok civilnej sfére (teda dôchodkovým dávkam
podľa zákona č. 461/2003 Z. z.). Tento záver podporuje aj systematická súvislosť § 68 ods. 16 zákona
č. 328/2002 Z. z. s ustanovením § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého obsah však treba najskôr bližšie
vysvetliť.
... 14. ... Na základe vykonaných zmien tak od 1. januára 2018 bol mechanizmus valorizácie výsluhových

dávok podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. a?dôchodkových dávok podľa § 82 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z. z. (resp. podľa § 82 ods. 1 tohto zákona v?znení účinnom od 1. januára 2018) v?
zásade zhodný: v?oboch systémoch sa (už vyplácané) dávky valorizovali o?percento medziročnej
inflácie zistenej v?prvom polroku predchádzajúceho roka, a?to raz ročne - dôchodkové už od 1. januára,
výsluhové až od 1. júla bežného kalendárneho roka. Podľa kasačného súdu táto totožnosť poskytuje

práve systematický argument pre záver, že ak ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. už
od 1. januára 2018 používalo formuláciu „percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na
kalendárnyrok“,rozumelosaňoupresnetopercentozvýšenia,ktorébolood1.januára2018ustanovené
v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a?ktoré sa odvíjalo od medziročnej inflácie zistenej v?prvom
polroku predchádzajúceho kalendárneho roka (ako to výslovne potvrdzovala aj citovaná dôvodová

správa k?zákonu č. 80/2013 Z. z.).
15. Zásadnú a?pomerne radikálnu zmenu do tohto systému priniesol zákon č. 210/2023 Z.z., ktorý s?
účinnosťou od 1. januára 2024 novelizoval ustanovenie § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., takže dôchodkové
dávky sa mali novelizovať dvoma spôsobmi. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) cit. zák. sa už vyplácaná
dôchodková dávka mala zvyšovať od 1. januára o?percento medziročného rastu spotrebiteľských cien

za domácnosti dôchodkov za prvých deväť mesiacov predchádzajúceho kalendárneho roka. Tento
mechanizmus tak v?zásade zodpovedal mechanizmu účinnému do tohto dátumu a?znamenal, že
dôchodková dávka sa zvyšuje len raz ročne percentom určeným podľa tohto ustanovenia na príslušný
kalendárny rok. Podľa nového ustanovenia § 82 ods. 2 sa však dôchodková dávka má valorizovať
mimoriadne aj počas kalendárneho roka, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za

domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania (t. j. od 1. januára, najneskôr však do júna) presiahol
päť percent. V?takom prípade sa dôchodková dávka valorizuje o?percento tohto rastu, a?to od tretieho
kalendárneho mesiaca potom, čo štatistický úrad vykázal jeho prekročenie (§ 82 ods. 3). Pre tento prípad
potom § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. ustanovuje iný spôsob výpočtu percenta zvyšovaniadôchodkovej dávky od 1. januára ďalšieho roka, a?to výpočtom podľa prílohy č. 4a tohto zákona, ktorý
je nastavený tak, aby zabránil viacnásobnému premietnutiu rastu cien (inflácie) za to isté obdobie do
percenta zvyšovania dávok. ...

16. Inak povedané, obsahom a?cieľom „mimoriadnej valorizácie“ podľa novelizovaného ustanovenia
§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v?znení účinnom od 1. januára 2024 je, aby sa v?prípade citeľnej
medzimesačnej inflácie (viac ako 5 %) nečakalo s?jej premietnutím do zvýšenia dôchodkovej dávky až
do1.januáraďalšiehokalendárnehoroka,aleabysaprejavilazvýšenímužskôr.Avšakto,o?čosadávka
takto zvýši skôr, musí sa primerane (matematicky) zohľadniť pri určení percenta ročného zvýšenia od 1.

januára nasledujúceho roka, aby výsledné zvýšenie bolo také isté, ako keby počas roka k?mimoriadnej
valorizácii nedošlo. Cieľom mimoriadnej valorizácie tak nie je dodatočne zvyšovať dôchodkové dávky,
ale rovnomernejšie rozložiť ich zvyšovanie počas kalendárneho roka, v?ktorom je vysoká inflácia. Spolu
s?citovanou zmenou, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2024, bolo do zákona č. 461/2003 Z. z.
doplnené prechodné ustanovenie § 293fzc, ktoré nadobudlo účinnosť už 1. júla 2023 (porov. čl. VII
zákona č. 210/2023 Z. z.). Podľa neho sa mali (mimoriadne) zvýšiť dôchodkové dávky vyplácané k?1.

júlu 2023, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov presiahol
päť percent už za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023, a to o percento tohto rastu. Týmto
prechodným ustanovením sa tak už od 1. júla 2023 zaviedol mechanizmus, predpokladaný v?cit. § 82
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. až od 1. januára 2024. Na zabránenie viacnásobného premietnutia tohto
zvýšenia aj do riadnej valorizácie od 1. januára 2024 však § 293gc cit. zák. ustanovil, že zvýšenie podľa

prechodného ustanovenia § 293fzc sa na účely § 82 ods. 1 posudzuje ako zvýšenie podľa § 82 ods.
2. To má za následok, že pre výpočet percenta zvýšenia dôchodkových dávok od 1. januára 2024 sa
nepoužije celá medziročná inflácia, ale v?zmysle § 82 ods. 1 písm. b) cit. zák. sadzba vypočítaná podľa
prílohy č. 4a.
... 18. Tento relatívne komplikovaný a?navzájom previazaný model však nenašiel žiadne odzrkadlenie

v?úprave zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. Už citovaný
§ 68 ods. 1 tohto zákona totiž naďalej ustanovuje, že (vyplácané) výsluhové dávky sa zvyšujú len
jedenkrát ročne, a?to od 1. júla. Práve v?nadväznosti na to potom už citované ust. § 68 ods. 16 naďalej
odkazuje na percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok, teda na ten
mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok, ktorý bol od 1. januára 2018 do 31. decembra 2023

upravený v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a?ktorý je od 1. januára 2024 zachovaný v § 82
ods. 1 písm. a) tohto zákona. Naopak, ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. by nedovoľovalo
zmysluplne uplatniť mimoriadnu valorizáciu podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Toto ustanovenie
predpokladá zvyšovanie dôchodkov k?pohyblivému dátumu (tretí kalendárny mesiac, odkedy štatistický
úrad vykázal prekročenie päťpercentnej kumulovanej medzimesačnej inflácie), čo je nezlučiteľné s?

pevným dátumom zvyšovania od 1. júla, ako ho naďalej predpokladá ustanovenie § 68 ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z.z. Ako už bolo zdôraznené, prechodné ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.
z. je takisto formou mimoriadnej valorizácie v zmysle § 82 ods. 2, len so skoršou účinnosťou, čo
dosvedčuje aj cit. § 293gc. Preto ani toto ustanovenie nemožno uplatniť pri zvyšovaní podľa § 68 zákona
č. 328/2002 Z. z. Okrem toho zákon č. 328/2002 Z. z. nepredpokladá žiadnu obdobu prílohy č. 4a,

ktorá by zamedzovala dvojnásobnému zohľadneniu inflácie za to isté obdobie pri zvyšovaní. Tým by sa
dávky výsluhového zabezpečenia v?skutočnosti zvyšovali na základe tej istej inflácie dvakrát, čím by
ich poberatelia získavali neoprávnenú výhodu.“

10. Právne závery vyslovené vyššie si kasačný súd v plnom rozsahu osvojuje a na ne poukazuje.

Preto sťažnostnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom vyhodnotil ako plne
nedôvodnú. Žalobca vo vyššie uvedenom cit. rozsudku dostal odpovede na všetky jeho otázky nastolené
v kasačnej sťažnosti, vrátane vyhodnotenia jeho námietky ohľadom dôvodovej správy k § 68 ods. 1 a
16 zák. č. 328/2002 Z. z.

11. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti ďalej vytýkal napadnutému rozsudku nedostatočné
odôvodnenie. Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 SSP má správny súd v odôvodnení uviesť (okrem
iného)posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadneodkázaťnaustálenú
rozhodovaciu prax. Toto ustanovenie nadväzuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorá právo na riadne odôvodnenie považuje za súčasť práva na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Zároveň však podľa tejto judikatúry požiadavku na riadne odôvodnenie
rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu dať odpoveď na každý jeden čiastkový argument
účastníka konania. Špecifická odpoveď sa vyžaduje, len ak ide o argument kľúčový. No sama okolnosť,že odpovede súdu nezodpovedajú očakávaniam účastníka, neznamená porušenie práva na spravodlivý
proces (porov. z posledného obdobia - naprieč senátmi - napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS
337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a IV. ÚS 247/2023).

12. Je potrebné uviesť, že sám žalobca na s. 9 a 10 svojej kasačnej sťažnosti nespomenul žiaden
konkrétny podstatný argument, na ktorý podľa neho správny súd v odôvodnení svojho rozsudku
neodpovedal. Po preskúmaní napadnutého rozsudku kasačný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie
plne vyhovuje citovaným požiadavkám. Správny súd správne identifikoval, že podstatou veci je výklad

ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., najmä jeho previazanie na mechanizmus valorizácie
dôchodkových dávok podľa § 82 zákona o soc. poistení. Následne zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa pri
zvyšovaní výsluhových dávok berie do úvahy len percento zvýšenia určené na kalendárny rok, nie aj
percento zvýšenia zistené na základe medzimesačnej inflácie v zmysle § 82 ods. 2 cit. zákona a to aj s
poukazom na dôvodovú správu k § 68 ods. 16 zák. č. 328/2002 z. z. a nielen s použitím gramatického
výkladu tohto ustanovenia. Rovnako zrozumiteľne sa správny súd vyrovnal s tvrdenou diskrimináciou,

keď odkázal na principiálnu samostatnosť a oddelenosť systému sociálneho poistenia a výsluhového
zabezpečenia, ktorú podoprel aj judikatúrou ústavného súdu.

13. K sťažnostnej námietke, že správny súd zvolil formalistický jazykový výklad tohto ustanovenia,
poukazujúc na slovo „percento“ v jednotnom čísle, kasačný súd poukazuje na vysvetlenie uvedené

vyššie, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. januára 2018 používa formuláciu
„percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok“, čím sa rozumie presne to
percento zvýšenia, ktoré bolo od 1. januára 2018 ustanovené v § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
a?ktoré sa odvíjalo od medziročnej inflácie zistenej v?prvom polroku predchádzajúceho kalendárneho
roka. Slovo „percento“ v spojení „percento zvýšenia“ sa v citovaných právnych predpisoch používa ako

synonymum výrazu „percentuálna sadzba“, resp. „percentuálna miera“. Pokiaľ teda tieto ustanovenia
hovoria o „percente“ zvýšenia, označujú týmto jednotným číslom (jednu) percentuálnu sadzbu, ale nie
jeden percentuálny bod (v zmysle 1 %).

14. Na záver kasačný súd konštatuje, že nie je dôvodná ani sťažnostná námietka, že správny súd mal

(resp. že kasačný súd má) pristúpiť k aplikovaniu analógie legis či analógie iuris podľa čl. 4 ods. 2 CSP.
Ako správne žalobca uviedol, aplikácia tohto článku je možná, len ak na riešenie konkrétnej životnej
situácie zákonodarca nedáva žiaden návod a vtedy musí sudca právo „dotvoriť“. Zákon č. 328/2002 Z.
z. zvyšovanie dôchodkov k?pohyblivému dátumu nepredpokladá, takéto „dotvorenie“ zákona by bolo v
rozpore s účinnou právnou normou. Nezahrnutie výsluhových dôchodcov do systému tzv. mimoriadnej

valorizácie podľa § 293fzc zákona o soc. poistení nemohol tak ani kasačný súd, rovnako ako správny
súd, považovať za medzeru v zákone, ktorú by bolo potrebné preklenúť aplikáciou analógie, ale naopak
za úmysel zákonodarcu zachovať mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok poberaných podľa
zák. č. 328/2002 Z. z., ktorý bol od 1. januára 2018 do 31. decembra 2023 upravený v § 82 ods. 1 zákona
o soc. poistení a od 1. januára 2024 je zachovaný v § 82 ods. 1 písm. a) tohto zákona.

VI. Záver

15. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných
dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP zamietol.

VII. Trovy kasačného konania

16. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP
a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že hoci ako úspešný účastník kasačného konania má

právo na ich náhradu, súd mu náhradu trov nepriznal, pretože nebola splnená podmienka výnimočnosti
situácie. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167
ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP), preto súd nerozhodoval o ich náhrade.

17. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.