Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoE/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221206192
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1221206192.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. XXXXX/XX, D., zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka,
so sídlom Bratislava, Klincová 35, a povinnej: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/XX F.,
G., o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o odvolaní povinnej proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 15Em/1/2022-717 zo dňa 12. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil výkon rozhodnutia – rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 20P/46/2022 329 zo dňa 04.07.2024, právoplatný v časti výroku

I. dňom 24.08.2024 a vykonateľný v časti výroku I. dňom 24.08.2024, na základe ktorého: „Súd mení
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/80/2017-496 zo dňa 30.05.2018 tak, že maloletého C.,
nar. XX.XX.XXXX zveruje od právoplatnosti tohto rozsudku do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Maloleté dieťa bude v starostlivosti otca v párnom kalendárnom týždni od pondelka od 08:00 hod.
do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. s tým, že otec maloletého dieťaťa je povinný odovzdať
maloleté dieťa do školského zariadenia a ak by dieťa nenavštevovalo školské zariadenie, tak dieťa

odovzdať matke v mieste trvalého bydliska matky. Maloleté dieťa bude v starostlivosti matky v nepárnom
kalendárnom týždni od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. s tým, že
matka maloletého dieťaťa je povinná odovzdať maloleté dieťa do školského zariadenia a ak by dieťa
nenavštevovalo školské zariadenie, tak dieťa odovzdať otcovi v mieste trvalého bydliska otca“, výrokom
II. uložil povinnej pokutu vo výške 200,- eur, ktorú je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 15
dní od doručenia tohto uznesenia, výrokom III. návrh povinnej na zastavenie vykonávacieho konania

zamietol a výrokom IV. uložil oprávnenému a povinnej, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia
doručili súdu svoje písomné vyjadrenie k tomu, ako prebieha realizácia striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 370 ods. 1,
§ 371 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, § 376 ods. 1, § 377, § 378, § 379 ods. 1 a 2, § 382 ods. 1,

§ 388 ods. 1 a § 390 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „Civilný mimosporový poriadok“) a § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v
znení vyhlášky č. 413/2023 Z. z. (ďalej len „Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016
Z. z.“) a vecne tým, že oprávnený sa svojím návrhom domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia –
pôvodne rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/80/2017-496 zo dňa 30.05.2018 v znení

neskorších opravných uznesení a rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 27P/110/2019-228 zo
dňa 26.06.2020, a po zmene exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.20P/46/2022-329 zo dňa 04.07.2024, právoplatným v časti výroku I. dňom 24.08.2024. Oprávnený
vyjadril súhlas s pokračovaním konania o výkon rozhodnutia na podklade zmeneného exekučného
titulu po tom, čo podaním zo dňa 06.09.2024 oznámil, že matka opätovne nerešpektuje rozhodnutie

súdu. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 390 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku pokračoval
v konaní, čo považoval s ohľadom na povahu zmeny za možné, hospodárne a efektívne. Vo veci bolo
opakovane nariadené pojednávanie, na ktoré sa povinná nedostavila, a súd ju opakovane písomne
vyzýval k tomu, aby sa riadne podrobila vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, avšak bezvýsledne.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudok súdu, č. k. 20P/46/2022-329 zo

dňa 04.07.2024, je právoplatný a vykonateľný, no nie je dodržiavaný. Oprávnený sa s maloletým
nestretol od 31.08.2024, hoci by mal mať maloletého v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových
intervaloch. Do 31.08.2024, najmä počas letných prázdnin 2024, trávil otec s maloletým čas a kontakt
prebiehal, avšak následne sa syn prestal s otcom stretávať úplne. Povinná nerešpektovanie rozsudku
odôvodňovala odmietavým postojom maloletého, avšak súd prvej inštancie zdôraznil, že je úlohou
povinného rodiča dieťa na styk, resp. odovzdanie do starostlivosti druhého rodiča riadne pripraviť a

pozitívne motivovať. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že povinná sa nezúčastnila ani súdom
nariadeného odborného poradenstva (ktoré nepovažovala za potrebné), výzvy súdu na dobrovoľné
plnenie ostali bezvýsledné a striedavá starostlivosť podľa rozsudku neprebieha vôbec. Vzhľadom na
vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia –
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 20P/46/2022-329 zo dňa 04.07.2024, je dôvodné

vyhovieť a výkon rozhodnutia nariadiť (výrok I.). Zohľadnil pritom záujem maloletého dieťaťa, ktoré je
vo veku 10 rokov, kedy je potrebné vytvoriť priestor na budovanie a prehlbovanie riadneho citového
vzťahu s otcom, pričom dieťa má právo na zachovanie rovnocenného vzťahu s obidvoma rodičmi.
Konštatoval, že sú splnené podmienky podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, keďže
povinná dobrovoľne neplní to, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul. Ďalej zdôraznil, že je úlohou

práve dospelých pomôcť deťom citlivo interpretovať komplikované rodinné vzťahy a nájsť bezpečnú
pozíciu, pričom na odblokovaní prípadného odmietania musia dospelí spolupracovať. Neakceptoval
námietku povinnej, že maloletý k oprávnenému ísť odmieta, nakoľko tým prenáša zodpovednosť za
nerealizovanie styku na maloleté dieťa, hoci práve ona s ním trávi väčšinu času a má najväčší vplyv
na jeho názory. Bolo preukázané, že povinná nepodnecuje maloletého k tomu, aby prejavil aktívny

záujem o oprávneného, hoci by ho mala motivovať k udržiavaniu väzieb. Súd prvej inštancie v snahe
dosiahnuť dobrovoľné plnenie a minimalizovať dopady na maloletého nariadil viaceré pojednávania,
vyzýval povinnú na plnenie a nariadil odborné poradenstvo, avšak bezvýsledne. Povinnou deklarovaný
odmietavý postoj dieťaťa nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala zánik uloženej povinnosti. V zmysle
aktuálnej úpravy preto prípadná existencia ospravedlniteľných dôvodov, správanie rodičov či názor

maloletého dieťaťa nemajú pre samotné rozhodovanie o nariadení výkonu rozhodnutia podstatný právny
význam. V snahe minimalizovať negatívne dopady konfliktu rodičov a núteného výkonu rozhodnutia
na maloletého, pred uskutočnením samotného výkonu rozhodnutia rozhodol s poukazom na § 382
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku o uložení pokuty povinnej vo výške 200,- eur (výrok II.).
Túto sumu, hoci zákon umožňuje uložiť pokutu až do 1 000 eur, považoval nateraz za dostatočne

motivačnú pre povinnú na to, aby súdne rozhodnutie rešpektovala. Zároveň upozornil, že pokiaľ sa toto
opatrenie ukáže ako neúčinné, môže povinnej uložiť pokutu aj opakovane, prípadne v zmysle § 386 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku pristúpiť k odňatiu maloletého. Nateraz však nepovažoval za
dôvodné a súladné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa vyhovieť návrhu oprávneného a súčasne s
nariadením výkonu rozhodnutia ihneď rozhodnúť aj o odňatí maloletého, nakoľko by podľa jeho názoru

išlo o veľmi radikálny zásah, ktorý by mohol viesť k narušeniu psychickej stability dieťaťa a k jeho averzii
voči otcovi. Návrh povinnej na zastavenie vykonávacieho konania zamietol ako nedôvodný (výrok III.).
V konaní bolo preukázané, že existuje exekučný titul, ktorý nie je dodržiavaný, a preto bol návrh na
výkon podaný dôvodne. Zdôraznil, že postupoval správne, keď na návrh oprávneného podľa § 390
ods. 2 Civilného mimosporového poriadku pokračoval v konaní aj po zmene exekučného titulu, čo

bolo s ohľadom na povahu zmeny možné a hospodárne. Eventuálne rozhodovanie o zastavení výkonu
rozhodnutia prichádza do úvahy až po jeho nariadení. Zároveň s poukazom na § 388 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku uložil obom účastníkom povinnosť, aby v lehote 30 dní doručili súdu písomné
vyjadrenie k tomu, ako prebieha realizácia striedavej osobnej starostlivosti (výrok IV.). Túto povinnosť
uložil preto, aby mal v primeranej dobe priebežné informácie o realizácii rozhodnutia, ktoré mu umožnia

rozhodnúť o ďalšom postupe a prípadnom uplatnení ďalších prostriedkov.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie povinná
z dôvodov podľa ustanovenia § 62 a § 377 ods. 2 a 3 Civilného mimosporového poriadku a § 365 ods.1 písm. b/, e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Dôvodila, že exekučný titul nie je vykonateľný, a vo
vzťahu k výroku III. namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v
bode I. zmenil tak, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamieta, a v bode III. zmenil tak,
že konanie o výkon rozhodnutia zastavuje, alternatívne aby napadnuté uznesenie v bode III. zrušil.
Namietala, že exekučný titul – rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20P/46/2022-329 zo dňa
04.07.2024 – nie je spôsobilý na výkon rozhodnutia, pretože nie je formálne, ani materiálne vykonateľný.

Predmetný rozsudok jej ako účastníčke konania nebol nikdy súdom úradne doručený, a preto nemôže
byť právoplatný, ani vykonateľný. O jeho existencii a obsahu výroku, ktorým sa mení starostlivosť na
striedavúvrovnakýchtýždennýchintervalochaurčujevýživné,sadozvedelaaždňa31.08.2024,tedapo
vyznačenom dátume právoplatnosti a vykonateľnosti, a to len takým spôsobom, že otec odovzdal kópiu
rozhodnutia priamo maloletému dieťaťu s pokynom, aby ho predložilo matke. Exekučný titul je v časti
realizácie striedavej starostlivosti aj fakticky nevykonateľný pre negatívny postoj maloletého dieťaťa,

ktoré striedavú starostlivosť s otcom úplne odmieta, vyjadrilo sa, že u otca nechce bývať a odmieta sa s
ním aj stretnúť, pretože sa ho bojí, keďže ho fyzicky trestá, a v D. sa necíti dobre. Aj v minulosti musela
maloletého presviedčať, aby sa nebránil styku, pričom úplný zlom v postoji dieťaťa nastal práve dňa
31.08.2024, keď mu otec odovzdal rozsudok, čo dieťa vnímalo ako podraz zo strany otca. Maloletý,
ktorý odmietal už pôvodný rozsah styku, sa k rozšírenej striedavej starostlivosti postavil úplne negatívne

a momentálne sa s otcom nechce vôbec stretnúť. Tento svoj postoj dieťa opakovane vyjadrilo otcovi
formou SMS správ aj telefonicky, pričom ho nezmenilo ani pod vplyvom citového vydierania a nátlaku
zo strany otca, a nezmenilo ho ani po tom, čo mu matka primerane jeho veku vysvetlila, že súd nariadil
výkon rozhodnutia a hrozí nútený výkon či jej trestnoprávna zodpovednosť. Dieťa zo zúfalstva a strachu
z núteného výkonu dokonca z vlastnej iniciatívy kontaktovalo komisára pre deti a požiadalo ho o pomoc,

pričom celá situácia naňho vplýva veľmi nepriaznivo, je vystresované a opakovane sa vyjadrilo, že ak
ho prinútia ísť k otcovi, fyzicky ublíži sebe alebo jemu. Ona dieťaťu v styku s otcom nebráni, iba tlmočí
jeho postoj, a upozornila, že vzťahy sú tak vážne narušené, že okamžitý nútený výkon rozhodnutia by
vážne ohrozil psychické zdravie a vývin dieťaťa. Nadviazanie styku si podľa nej vyžaduje prípravu, a
preto považuje za nutné, aby sa oprávnený aj dieťa najskôr podrobili výchovným opatreniam vo forme

psychologického poradenstva, ktoré už boli súdom nariadené v inom konaní (č. 15P/154/2024), a ktoré
by mohli napomôcť usporiadaniu vzťahov, nakoľko násilné odlúčenie od matky by mohlo zanechať
na psychike dieťaťa dlhodobé následky. Maloletý preukázateľne trpí kombinovanou formou ADHD a
špeciálnymi poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) na podklade nezrelosti CNS, pričom
oprávnený tieto diagnózy ignoruje, zosmiešňuje a neprikladá im váhu. Súd prvej inštancie v konaní

o nariadenie výkonu rozhodnutia nevykonal ňou opakovane navrhované dôkazy a nezisťoval názor
maloletého dieťaťa, hoci ide o dôležitý dôkaz potrebný na zistenie rozhodných skutočností. Už v
základnom konaní o zmenu zverenia (sp. zn. 20P/46/2022) nebola zabezpečená možnosť, aby maloletý
nezávisle a bez ovplyvňovania vyjadril svoj názor, pretože otec dieťa pred výsluchom uviedol do omylu
tvrdením, že sa bude týkať len letných prázdnin, a vyvíjal naň psychický nátlak tým, že dovolenku

podmienil „správnymi“ odpoveďami. V aktuálnom konaní o výkon rozhodnutia (sp. zn. 15Em/1/2022)
nebol názor dieťaťa zisťovaný vôbec, pretože oprávnený nesúhlasil s tým, aby kolízny opatrovník
vykonal pohovor s dieťaťom v školskom zariadení bez prítomnosti rodičov (s čím ona súhlasila), a súd
nezistil názor dieťaťa ani iným spôsobom. Tým došlo k závažnému zásahu do práv dieťaťa, ktoré má
už 10 rokov a je dostatočne rozumovo vyspelé na to, aby vyjadrilo svoj postoj k realizácii striedavej

starostlivosti. Následkom nevykonania tohto kľúčového dôkazu bol skutočný stav zistený nesprávne a
neúplne a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Záverom argumentovala, že súd musí pri
rozhodovaní a výkone rozhodnutia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, pričom tento záujem nemožno
vyhodnocovať len formálne, ale treba zohľadniť aj názor dieťaťa, jeho bezpečie, stabilitu prostredia,
emocionálne väzby a riziko vystavenia konfliktu lojality.

4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu. Povinná viac ako dva roky ignorovala
konania vedené súdom vo veci zmeny zverenia, výsledkom ktorého bol rozsudok zo dňa 04. 07.
2024, spis. zn. 20P/46/2022, v zmysle ktorého súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava

II spis. zn. 49P/80/2017 zo dňa 30. 05. 2018. Týmto rozhodnutím súd upravil cyklus starostlivosti,
správu majetku a vyživovaciu povinnosť, pričom povinná rovnako prehliadala konania aj v dvoch ďalších
veciach súvisiacich s maloletým. Rozsudok Okresného sudu Dunajská Streda, spis. zn. 20P/46/2022
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.08.2024. Rozsudok nadobudol právoplatnosť fikcioudoručenia, pretože si povinná neprevzala poštovú zásielku v odbernej lehote. Povinná nepredložila
žiadny dôkaz o tom, že by jej rozhodnutie nebolo zaslané, pričom zo súdneho spisu vyplýva, že poštu
vedome odmietala s iracionálnymi odkazmi, napríklad že nevládze. Argumentáciu právnej zástupkyne

povinnej označil za prvoplánovú a právne nepodloženú, nakoľko sa spolieha len na tvrdenia povinnej
bez toho, aby nahliadla do spisu, či preverila doručovanie na pošte. Doručovanie prebehlo v súlade
s Civilným sporovým poriadkom, a preto je odvolanie povinnej nedôvodné. Vo vzťahu k tvrdeniu o
nerešpektovaní participačného práva dieťaťa uviedol, že ide o čisto subjektívne tvrdenie povinnej, keďže
pohovor s maloletým dňa 16.05.2024 bol riadne vykonaný a jeho účasť zabezpečil on. Pohovor mal.

C. vykonal dňa 27.12.2024 Úrad komisára pre deti a rovnako kolízny opatrovník dňa 19.12.2024.
Kontaktovanie kolízneho opatrovníka zo strany povinnej bolo pritom reakciou na pokus oprávneného
spojiť sa so synom prostredníctvom jej právnej zástupkyne, nakoľko povinná mu zablokovala všetky
komunikačné prostriedky. Povinná obmedzila osobný kontakt okamžite po oboznámení sa s rozsudkom
a opakovane vystavovala maloletého konfliktu lojality, pričom simulovala smrteľné choroby ako rakovina
či infarkt, čím syna vystavovala strachu o jej život. Na nevhodné správanie povinnej upozornila už

súdna znalkyňa Mgr. Irena Korimová v posudku č. 5/2023. Súd prvej inštancie postupoval správne a
v súlade s Metodikou MS SR, keď nezisťoval názor dieťaťa priamo, nakoľko mu bol známy negatívny
vplyv matky a zisťovanie názoru by mohlo dieťaťu spôsobiť ujmu. Stretávanie so synom prebiehalo
ešte počas augusta 2024 bez problémov a maloletý nevykazoval náznaky nevôle, čo sa zmenilo až po
tom, ako sa matka oboznámila s rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 20P/46/2022. Do

septembra 2024 mal so synom plnohodnotný vzťah. Povinná však zneužíva syna na nátlak, neguje otca
ako rovnoprávneho rodiča, čím syna psychicky týra. Povinná naďalej neplní právoplatné a vykonateľné
súdne rozhodnutie a bráni oprávnenému vo výkone jeho práv počnúc dňom 02.09.2024, a to z dôvodov
výlučne na jej strane. Vzhľadom na existujúci stav bolo rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda,
spis. zn. 15P/154/2024, uložené obom rodičom a maloletému povinnosť zúčastniť sa výchovného

opatrenia v Centre pre deti a rodiny Pezinok - Harmónia a TENENET, o.z.. Citovaný rozsudok je
právoplatný a vykonateľný z dôvodu vzdania sa práva odvolania všetkými účastníkmi konania vrátane
matky, ktorá priamo na pojednávaní potvrdila pravdivosť zistení súdu a potrebu odborného poradenstva.
Na deň 26.02.2025 bola zorganizovaná prípadová konferencia za účasti dotknutých subjektov, pričom
predchádzajúca konferencia bola zrušená z dôvodov na strane povinnej. V záujme objektivizácie

stavu oprávnený ďalej oznámil, že požiadal o pomoc pri riešení situácie aj školu, ktorú maloletý
navštevuje, konkrétne H. I. J. I. A. K. G.. Škola v spolupráci s UPSVR Dunajská Streda umožnila kontakt
oprávneného so synom dvakrát, pričom stretnutia prebiehali pod kontrolou školského psychológa. Syn
sa na konci stretnutí rozlúčil, jedenkrát aj objatím, no tieto stretnutia vyvolali u povinnej nevôľu, ktorú
prezentovala mailom i nútenou absenciou dieťaťa v škole. Po druhom stretnutí dňa 13.02.2025 povinná

ospravedlnila absenciu syna chorobou, avšak nedoložila potrebné potvrdenia, čo viedlo k tomu, že
maloletý má neospravedlnené vyučovacie hodiny a vec bola postúpená príslušným orgánom. Tvrdenia
povinnej o údajnom únose syna, či nepovolenom vstupe do školy označil za nepravdivé a účelovo
negatívne. Reagoval tiež na návrh právnej zástupkyne povinnej zastaviť výkon rozhodnutia podľa § 390
písm. a/ a c/ Civilného mimosporového poriadku. Je nepochybné, že si povinná uvedomuje dôvody

svojho konania a existujúci problém, pričom odvolanie podala bezdôvodne. Právoplatné a vykonateľné
súdne rozhodnutie si neprevzala v odbernej lehote a rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
20P/46/2022 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 08. 2024. Neexistujú teda dôvody pre
zastavenie výkonu rozhodnutia.

5. Povinná v odvolacej replike k vyjadreniu oprávneného uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
obsahu svojho odvolania a navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej návrhov uvedených v
odvolaní. Naďalej tvrdila, že jej nebol riadne doručený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
č. 20P/46/2022 zo dňa 04.07.2024 z dôvodu jej dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a
striktného odporúčania lekárov vyhýbať sa stresovým situáciám, ktoré jej bránili preberať súdne

zásielky. Niektoré zásielky boli vrátené súdu bez toho, aby bola upovedomená o ich uložení na
pošte. V otázke participačného práva dieťaťa zotrvala na stanovisku, že výsluch maloletého dňa
16.05.2024 neodzrkadľoval jeho autentický názor, nakoľko bol pred výsluchom uvedený do omylu a
ovplyvňovaný otcom. Pohovory, na ktoré sa odvolávala právna zástupkyňa oprávneného (na Úrade
komisára pre deti dňa 27.12.2024 a s kolíznym opatrovníkom dňa 19.12.2024), boli vykonané až po

vydaní napadnutého uznesenia o výkone rozhodnutia, a preto nemohli byť pri jeho vydaní zohľadnené.
Záznam z telefonického pohovoru zo dňa 19.12.2024 potvrdzoval jednoznačný odmietavý postoj dieťaťa
kstriedavejstarostlivosti.Informáciesprostredkovanéškolounepovažovalazadostatočnerelevantnéna
posúdenie vnútorných pocitov dieťaťa a trvala na tom, že bez zistenia autentického názoru nie je možnézohľadniť jeho najlepší záujem. Dôrazne odmietla tvrdenia o psychickom týraní dieťaťa a uviedla, že k
zmene postoja mal. C. k otcovi došlo bez jej vplyvu, predovšetkým následkom meritórneho rozhodnutia
vovecič.20P/46/2022anevhodnéhosprávaniaotca.Vzťahdieťaťakotcovioznačilazavážnenarušený.

Namietla vhodnosť vynútených stretnutí na pôde školy počas vyučovania, ktoré podľa nej spôsobili
synovi psychickú nepohodu, zdravotné ťažkosti a viedli k vymeškaniu vyučovania. Poprela tvrdenie otca,
že rozsudok súdu vo veci č. 15P/154/2024 o výchovnom opatrení je právoplatný. Proti tomuto rozsudku
podala dňa 05.02.2025 v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd Trnava doposiaľ nerozhodol.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom,
povinnou (§ 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 372 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v
spojení s v spojení s § 377 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), ktoré ale nezistil,
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo oznámené na úradnej tabuli a

na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej proti výroku I. a III. nie je dôvodné,
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v daných častiach vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku), pričom v tejto časti
vychádzal zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia

dokazovania (§ 383 a § 384 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo nariadenie výkonu rozhodnutia – rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 20P/46/2022-329 zo dňa 04.07.2024, ako aj rozhodovanie
o návrhu povinnej na zastavenie vykonávacieho konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol

napadnutým výrokom III.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na
nariadenie výkonu rozhodnutia, najmä či exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, tiež,
či boli splnené podmienky na zastavenie konania o výkon rozhodnutia.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Odvolací súd nezistil dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo potrebné podľa
súdu prvej inštancie návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vyhovieť napriek nesúhlasu povinnej.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie výkonu rozhodnutia a súčasne
pre zastavenie predmetného konania a v častiach týkajúcich sa napadnutých výrokov dostatočne vyložil
z akých dôvodov návrhu oprávneného vyhovel, a naopak návrh povinnej zamietol. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na odvolacie argumenty povinnej nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto

záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací
súd dopĺňa nasledovné:

11. Podľa § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku podľa tejto časti sa postupuje pri výkone
rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému.

12. Podľa § 373 Civilného mimosporového poriadku na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú
ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.13.Podľa§376ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku,akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

14. Podľa § 377 Civilného mimosporového poriadku súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo
o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.(1) Proti
uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu
rozhodnutia je odvolanie prípustné.(2) Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť

len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.(3)

15. Podľa § 390 ods. 1 písm. a/ Civilného mimosporového poriadku súd aj bez návrhu uznesením
konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným.

16. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z. súd po podaní návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez
návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa
povinný podrobuje rozhodnutiu.

17. Podľa § 62 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len
„Spravovací a kancelársky poriadok“) len čo súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu
zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v aplikácii deň, keď rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname sa to presne vyjadrí.

Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou na vyznačenie právoplatnosti. Ak je to
po vyznačení právoplatnosti potrebné, zabezpečí súdny tajomník bezodkladné predloženie rovnopisu
rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti učtárni.(1)

18. Podľa § 62a veta prvá vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len
„Spravovací a kancelársky poriadok“) primerane ako v § 62 sa postupuje aj v prípade vyznačovania
vykonateľnosti.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je v napadnutom výroku I. vecne správne, zákonné a založené na úplnom a presvedčivom
zistení skutočného stavu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v konaní existuje právoplatný a
vykonateľný exekučný titul – rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20P/46/2022-329 zo
dňa 4. júla 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. augusta 2024, a ktorý sú
účastníci daného konania, teda aj matka ako povinná, povinní rešpektovať. Súd prvej inštancie pri

nariadení výkonu rozhodnutia vychádzal z vyznačenej právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného
titulu v základnom konaní, z ktorého vzišiel. V súlade s vyššie citovaným § 62 ods. 1 a 62a
Spravovacieho a kancelárskeho poriadku po zistení nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia bola
skutočnosťvyznačenávinformačnomsystémesúdu,pričomvyznačenieprávoplatnostiniejeviazanéna
ďalšie procesné úkony účastníkov a predstavuje oficiálne potvrdenie právneho stavu rozhodnutia. Súd

prvej inštancie mal preto k dispozícii exekučný titul opatrený riadne vyznačenou doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti, z ktorej bol povinný vychádzať, a za daného procesného stavu nemal zákonný dôvod
spochybňovať jej správnosť, ani odkladať výkon rozhodnutia. Súd prvej inštancie na tento stav potom
správne nadviazal konštatovaním, že exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, a že v konaní
nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by tento právny stav spochybnila.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v konaní o výkone rozhodnutia nie je jeho úlohou, ani
úlohou súdu prvej inštancie preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, prehodnocovať dôvody
zmenyzvereniamaloletéhodieťaťa,anisazaoberaťnámietkami,ktorésvojoupovahoupatriavýlučnedo
základného konania. Predmetom preskúmania v predmetnom konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia

po podaní návrhu pred samotným vykonaním exekučného titulu je výlučne posúdenie, či exekučný titul
spĺňa atribúty právoplatnosti a vykonateľnosti, a či povinný rodič dobrovoľne plní povinnosti, ktoré mu
boli uložené.21. Zo skutkových zistení, ku ktorým správne dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania, jednoznačne vyplynulo, že povinná si uloženú povinnosť dlhodobo a systematicky
neplnila, a to ani po opakovaných výzvach súdu, opatrovníka a po upozorneniach na možné

následky neplnenia, čo povinná ani v odvolacom konaní relevantným spôsobom nespochybnila. Z
predchádzajúceho priebehu konania bolo zároveň zrejmé, že povinná nerešpektovala ani skoršiu
rodičovskú dohodu a opakovane bránila realizácii styku otca s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie
preto postupoval zákonným a primeraným spôsobom, keď pred nariadením výkonu rozhodnutia v inom
konaní (vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 15P/154/2024) využil dostupné

miernejšie prostriedky intervencie, vrátane nariadenia výchovného opatrenia, spolupráce so školským
zariadením pri zabezpečení kontrolovaných kontaktov dieťaťa s otcom, ako aj súčinnosti opatrovníka
a odborných psychologických služieb. Keďže ani tieto opatrenia neviedli k dobrovoľnému plneniu
povinností a striedavá osobná starostlivosť sa nerealizuje, ani akýkoľvek styk otca s maloletým, bol
postup súdu prvej inštancie, teda nariadenie výkonu rozhodnutia v súlade so zákonom a účelom
vykonávacieho konania.

22. Odvolací súd sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami matky, najmä tvrdením, že exekučný
titul – rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 20P/46/2022-329 zo dňa 04.07.2024, jej nebol
doručený, a preto nie je právoplatný a vykonateľný. Takéto tvrdenie sa ukázalo ako nepreukázané,
pretože povinná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by doručovanie prebehlo nesprávne a účinky

doručenia nastali fikciou, keďže si povinná exekučný titul doručovaný prostredníctvom poštového
podniku neprevzala v odbernej lehote. Odvolací súd nemá pochybnosti o formálnej, ani materiálnej
vykonateľnostiexekučnéhotitulu.Odvolacísúddopĺňa,žezpripojenéhospisovéhomateriálutýkajúceho
sa konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 20P/46/2022 jednoznačne
vyplýva, že doručovanie predmetného rozsudku prebiehalo v súlade s § 106 Civilného sporového

poriadku, pričom súd prvej inštancie doručoval rozhodnutie na adresu povinnej evidovanú v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky, na ktorej sa aj zdržiavala, čo povinná ani nenamietala. Povinná si
doručované zásielky, ani exekučný titul v odbernej lehote neprevzala, v dôsledku čoho nastali účinky
fikciedoručeniapodľa§111ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku.Povinnávkonanínepreukázalažiadnu
objektívnu okolnosť, ktorá by spochybňovala zákonnosť doručovacieho postupu súdu v danom konaní,

ani hodnovernosť doručovacej dokumentácie založenej v spise.

23. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že si účastník konania zásielku
neprevezme, nemôže viesť k záveru o neúčinnosti doručenia, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky pre
uplatnenie fikcie doručenia. Procesná zodpovednosť za sledovanie doručovacej adresy a preberanie

súdnych zásielok spočíva na účastníkovi konania. Pokiaľ povinná svoju argumentáciu opiera o nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 340/2019, odvolací súd považuje za nevyhnutné
uviesť, že skutkové a právne závery tohto nálezu nie sú na posudzovaný prípad aplikovateľné. V
uvedenom náleze Ústavný súd SR posudzoval situáciu, v ktorej žalovanému nebola preukázaná žiadna
vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, a práve absencia tejto vedomosti bola nosnou premisou

ústavnoprávneho záveru o porušení práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR konštatoval, že
povinnosť súdu vyčerpať všetky úkony smerujúce k doručeniu žaloby na skutočný pobyt žalovaného,
vrátane pokusu o doručenie na pracovisko, sa uplatní najmä vtedy, ak účastník o konaní nevedel.
V preskúmavanej veci však takáto skutková situácia daná nebola. Zo obsahu pripojeného stavu
naopak vyplynulo, že povinná mala o konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému preukázateľnú, dlhodobú vedomosť. Povinná so súdom komunikovala, reagovala na
procesné úkony, bola zapojená do dokazovania a podrobila sa spolu s maloletým znaleckému
vyšetreniu, pričom jej bol známy účel tohto dokazovania, aj predmet prebiehajúceho konania. Za týchto
okolností nemožno hovoriť o situácii, v ktorej by sa povinná o existencii konania dozvedela až dodatočne
alebo náhodným spôsobom.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na úvahy obsiahnuté v odôvodnení uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 340/2019, z ktorých vyplýva, že uplatnenie prísnejšieho režimu
doručovania vrátane fikcie doručenia nemožno samo osebe považovať za ústavne problematické v
situáciách, keď sú v konaní zistené okolnosti nasvedčujúce tomu, že účastník mal o prebiehajúcom

súdnomkonanívedomosť.VtakomprípadeÚstavnýsúdvkontexteposudzovanejvecizdôraznilvýznam
procesnej zodpovednosti účastníka prispôsobiť svoje správanie tejto vedomosti a využiť dostupné
procesné možnosti na zabezpečenie riadneho doručovania súdnych písomností. Za tejto situácie preto
nemožno vyvodiť záver o porušení práva povinnej na spravodlivý proces, ani o nezákonnosti fikciedoručenia. Skutočnosť, že povinná zásielky nepreberala, ide výlučne na jej procesnú zodpovednosť a
nemôže spôsobiť neúčinnosť doručenia ani spochybniť nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti
rozhodnutia.

25. Odvolací súd preto uzatvára, že rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20P/46/2022-329
zo dňa 04.07.2024 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť riadnym spôsobom, v súlade s Civilným
sporovým poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom, a je spôsobilým exekučným titulom.
Námietka povinnej smerujúca k jeho nevykonateľnosti z dôvodu údajného nedoručenia tak nie je

dôvodná.

26. Povinná v odvolaní namietala, že výkon rozhodnutia je fakticky nevykonateľný, pretože maloletý
odmieta oprávneného, má z neho strach a jeho psychický stav znemožňuje realizáciu rozsudku. Súd
prvej inštancie sa týmito tvrdeniami zaoberal a správne vysvetlil, že podľa právnej úpravy účinnej od
01.11.2023 sa v konaní o výkon rozhodnutia už nezisťujú tzv. ospravedlniteľné dôvody a odpor dieťaťa

nie je právne relevantnou okolnosťou, ktorá by spôsobovala zánik povinnosti vykonať rozhodnutie podľa
§ 377 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu
stotožňuje, pretože vykonávacie konanie neslúži ako revízia vzťahovej dynamiky medzi rodičom a
dieťaťom a nehodnotí emocionálne väzby, ale zabezpečuje výkon právoplatného rozhodnutia súdu. Súd
prvej inštancie v preskúmavanom uznesení vyhodnotil, že z obsahu súdneho spisu, najmä z priebehu

realizácie osobnej starostlivosti počas letných prázdnin roku 2024 a z následných skutkových okolností,
vyplýva, že k zásadnej zmene postoja maloletého dieťaťa k oprávnenému došlo až po tom, ako sa
povinná dňa 31.08.2024 oboznámila s obsahom rozsudku tvoriaceho exekučný titul. Súd prvej inštancie
pritom poukázal na skutočnosť, že bezprostredne pred týmto momentom dieťa s otcom trávilo dlhšie
časové obdobie, pričom ich vzťah nevykazoval známky odmietania. Súd prvej inštancie zároveň pri

hodnotení tejto zmeny postoja správne vychádzal aj z odborných podkladov založených v spise, na
základe ktorých konštatoval výrazný vplyv matky na formovanie postoja dieťaťa. Na tomto základe
dôvodne dospel k záveru, že odmietavý postoj dieťaťa nebolo možné považovať za spontánny, ani za
objektívnu prekážku výkonu rozhodnutia, ale za stav vzniknutý v nadväznosti na správanie povinnej po
oboznámení sa s exekučným titulom.

27.Povinnávodvolanítiežnamietalaporušenieparticipačnýchprávdieťaťatvrdiac,ženázormaloletého
nebol zistený. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že názor dieťaťa bol zisťovaný v základnom
konaní aj následne prostredníctvom pohovorov so školou, opatrovníkom a úradom komisára. Zároveň
platí, že podľa § 116 Civilného mimosporového konania zisťovanie názoru dieťaťa nie je povinné,

pokiaľ by sa priečilo účelu konania, a účelom vykonávacieho konania nie je znovuotváranie otázok
rozhodnutých v základnom konaní, ale zabezpečenie plnenia povinnosti. Súd prvej inštancie preto
zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil, že zisťovanie názoru dieťaťa už bolo realizované
dostatočným spôsobom a jeho opakovanie by vzhľadom na vysokú mieru napätia mohlo byť pre dieťa
nevhodné. Odvolací súd tento postup považuje za primeraný, šetrný a súladný s účelom konania

a odvolaciu námietku preto považuje za nedôvodnú.

28. Odvolacia námietka povinnej smerujúca k údajnému psychickému týraniu dieťaťa zo strany
oprávneného sa javí ako tvrdenie bez dôkazného podkladu a v rozpore so skutkovým stavom tak,
ako vyplýva zo správy školy, zo správy opatrovníka, z vyjadrení psychologičky aj z predchádzajúceho

priebehu realizovanej starostlivosti počas prázdnin. Súd prvej inštancie správne uviedol, že dieťa sa ešte
v lete 2024 u otca cítilo dobre, trávilo s ním čas bez známok úzkosti a svoju nevôľu začalo prejavovať až
po tom, ako mu matka predostrela rozsudok. Odvolací súd nemá dôvod tento záver spochybniť, keďže
korešponduje s priebehom konania aj s ďalšími listinnými dôkazmi.

29. Rovnako nedôvodná je aj námietka povinnej, podľa ktorej súd prvej inštancie neúplne zistil
skutočný stav veci. Súd prvej inštancie vykonal všetky zákonom vyžadované úkony, povinnú opakovane
predvolával, umožnil jej uplatniť procesné práva a poskytol jej všetok potrebný priestor. Samotná
skutočnosť, že povinná dlhodobo ignorovala pojednávania, nepreberala zásielky, nedostavovala sa
ani na nariadené výchovné opatrenie a neposkytovala súčinnosť, nemôže byť vyhodnotená ako

pochybenie súdu, ale ako dôsledok jej vlastného procesného postoja. Súd prvej inštancie pritom
podrobne vyhodnotil všetky dostupné dôkazy, vrátane dokumentácie základného konania (správ školy,
opatrovníka, znaleckého posudku) a vyjadrení účastníkov, a následne dospel k presvedčivému záveru,
že exekučný titul je vykonateľný a povinná povinnosť, ktorá jej z neho vyplýva, neplní.30. V nadväznosti na uvedené závery súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh povinnej
na zastavenie vykonávacieho konania zamietol, keďže povinná uplatnila skutočnosti, ktoré neboli

spôsobilé tento postup odôvodniť. Ako už odvolací súd uviedol, exekučný titul spĺňa všetky predpoklady
vykonateľnosti a povinná svoju povinnosť dlhodobo a vedome neplní, pričom skutočnosti, na ktoré
poukázala v súvislosti s návrhom na zastavenie výkonu, už boli odvolacím súdom vyhodnotené v rámci
posúdenia vykonateľnosti exekučného titulu a existencie objektívnych prekážok výkonu rozhodnutia,
pričom z nich nevyplýva zánik povinnosti, ani jej dočasná nevykonateľnosť v zmysle § 377 ods. 2

Civilného mimosporového poriadku. Súd prvej inštancie preto nemal splnené zákonné podmienky na
zastavenie vykonávacieho konania.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
výrokov I. a III. o nariadení výkonu rozhodnutia a o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie
vykonávacieho konania ako vecne správne.

32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej
v súlade s § 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku.

33. aToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o

predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).