Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/46/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201626

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225201626.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/46/2025

Okresný súd Bardejov, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobcu Vladislav Goč, rod. Goč, nar. 25.
09. 1979, trvale bytom 090 42 Radoma 35, zastúpený JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom
Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, IČO: 36 153 834, proti žalovaným: 1/ Ján Goc, 2/ Ján Benko, 3/ Ján
Kaščák, žalovaní 1/ až 3/ bytom na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom

so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

8C/46/2025

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k parcele registra „C“, parcelné číslo 119
– záhrada vo výmere 773 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. 53, katastrálne územie Radoma.

II. P r i k a z u j edo výlučného vlastníctva žalobcu parcelu registra „C“, parcelné číslo 119 –
záhrada vo výmere 773 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. 53, katastrálne územie Radoma.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu za vyporiadané nehnuteľnosti žalovanému 1/ sumu vo
výške 901,83 Eur, žalovanému 2/ sumu 901,83 Eur a žalovanému 3/ sumu 1.803,66 Eur na číslo účtu
IBAN SK34 8180 0000 0070 0019 4492, VS: 8462025 v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

8C/46/2025

O d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
k parcele registra „C“, parcelné záhrada vo výmere 773 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. 53,
katastrálne územie Radoma, obec Radoma, okres Svidník a vykonal jej vyporiadanie tak, že JU prikáže

do jeho výlučného vlastníctva a zároveň mu uloží povinnosť vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel
ustupujúcimspoluvlastníkomatožalovanému1/vovýške901,83Eur,žALOVANéMU2/vovýške901,83
Eur a žalovanému 3/ vo výške 1.803,66 Eur. Poukázal na rozsudok vo veci sp. zn. 9C/30/2023, v ktorom
bola v rovnakom katastrálnom území Radoma stanovená cena za 1 m2 vo výške 7,- Eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti so spoluvlastníckym
podielom 2/6 pod B-2, ktorý nadobudol dedením a odvtedy pozemok udržiava a kosí.

3. Slovenský pozemkový fond vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.9.2025 uviedol, že
pokiaľ ide o spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, vzhľadom na
to, že ide o menší pozemok pozdĺžneho tvaru v intraviláne obce s viacerými podielovými spoluvlastníkmi,

kde by reálnym rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov vznikli pozemky s výmerou príliš nízkou
na to, aby boli účelne využité, reálna deľba v danom prípade nie je dobre možná. Z dôvodu funkčnosti
a účelnosti ďalšieho využívania pozemku sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a to prikázanie veci za primeranú náhradu žalobcovi do jeho výlučného
vlastníctva.Vyjadrilsúhlassozrušenímavyporiadanímpodielovéhospoluvlastníctvaksporenejparcele,

jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú finančnú náhradu, ktorá bude zodpovedať
trhovému princípu ocenenia.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

5. Z listu vlastníctva č. 53 k.ú. Radoma, obec Radoma, okres Svidník súd zistil, že účastníci konania
sú podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. „C“, parcelné číslo 119 – záhrada vo výmere 773 m2.
Spoluvlastnícky podiel žalobcu činí 2/6 a ako titul jeho nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedené
osvedčenie o dedičstve 6D/167/2016. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi pozemku je žalovaný 1/ so
spoluvlastníckym podielom 1/6 k celku, žalovaný 2/ so spoluvlastníckym podielom 1/6 k celku a žalovaný

3/ so spoluvlastníckym podielom 2/6 k celku. Z LV tiež vyplýva, že správu podielov žalovaných 1/ až
3/ vykonáva SPF.

6. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. 00577/2022-PKZP-K40063/22.00
predloženej zástupcom žalovaných bolo zistené, že SPF ako účastník 1/ a obec Radoma ako účastník 2/

uzavrelidohoduozrušenípodielovéhospoluvlastníctvakpozemkuCKNparcelač.442/23–trvalýtrávny
porast vo výmere 11 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 2375, k.ú. Radoma a účastník 2/ sa stane výlučným
vlastníkom tohto pozemku za finančnú náhradu v dohodnutej výške 100,- Eur. Všeobecná hodnota
pozemku bola určená znaleckým posudkom č. 158/2021 zo dňa 2.7.2021, vyhotoveného znalcom Ing.
Michalom Kostíkom vo výške 8,10 Eur/m2.

7. Medzi zmluvnými stranami bola finančná náhrada za podiely nezistených vlastníkov dohodnutá
v sume 18,18 Eur/m2.

8. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 9C/30/2023 – 52 zo dňa 18.9.2024 predloženého

zástupcom žalobcu bolo zistené, že predmetom konania tam bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Radoma, obec Radoma, okres Svidník a to
parcela registra E č. 49/1 – záhrada vo výmere 672 m2 a parcela č. 50 – zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 484 m2, zapísaných na LV č. 87, k.ú. Radoma a s tým, že ako všeobecná cena parciel
rozhodujúca pre určenie sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely bola ustálená cena vo

výške 7,-Eur/m2.

9. Z vyjadrenia obce Radoma zo dňa 15.10.2025 (č.l. 29 spisu) vyplýva, že žalovaný 1/ až 3/ obci nie sú
známi, ani ich pobyt a právni nástupcovia. Obec Radoma nemá schválený územný plán a spoluvlastník
Vladislav Goč spornú parcelu dlhodobo užíva. Susednú parcelu obec využíva ako prístupový chodník

ku kostolu p.č.118 a parcely sú oddelené zábradlím. Trhová cena spornej parcely tak, ako je stanovená
v rovnakom katastrálnom území je vo výške 7,- Eur za 1 m2.10. Podľa § 136 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.

11. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

12. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

13. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej veci vyjadrený
určenou výškou podielov, ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach

a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva
vlastníckych práv založených na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto
právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

15. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať
výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa
zákonom ustanoveného poradia nie je viazaný návrhmi, ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania,
pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak nemôže ich nechať bez

povšimnutia. Vychádza to zo zásady vyjadrenej v citovanom ustanovení § 141 ods. 1 OZ, v zmysle ktorej
je potrebné v prvom rade prihliadať na možnú dohodu účastníkov (zhodnú vôľu všetkých spoluvlastníkov
na určitom spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva). Dohoda spoluvlastníkov (ak jej obsah neodporuje
právnym predpisom) musí mať prednosť pred direktívnym rozhodnutím súdu.

16. V priebehu konania bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné dobre rozdeliť
a ani žiaden zo žalovaných tento návrh nepredniesol a preto súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
tak, že sporná parcela pripadne do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Takéto
rozhodnutie je podľa názoru súdu v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods.
1 OZ, podľa ktorého musí súd pri rozhodovaní prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov

a účelné využitie veci. Z uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
k predmetnej nehnuteľnosti a vyporiadal ju tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu za primeranú náhradu.

17. Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je

príslušný podiel všeobecnej ceny veci.

18. Teda poslednou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, ostala výška náhrady za
spoluvlastnícke podiely ustupujúcich podielových spoluvlastníkov. Súd má za to, že žalobcom na
pojednávaní navrhnutá výška náhrady v sume 7,- Eur/m2 je primeranou náhradou tak, ako ju

predpokladá § 142 ods. 1 OZ. Podľa vyjadrenia obce Radoma sa pozemky v obci predávajú vo výške
7,- Eur/m2. V súvislosti s cenou 18,18 Eur/m2 uvedenou v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva č. 00577/2022-PZKP-K40063/22.00 predloženej zástupcom žalovaných súd uvádza,
že tam uvedená cena bola výsledkom dohody medzi SPF a obcou Radoma, pričom sa jednalo o malú
výmeru 5,50 m2. Preto pre tento prípad porovnateľnou je práve cena, ktorá bola určená rozsudkom

Okresného súdu Bardejov sp. zn. 9C/30/2023 – 52 zo dňa 18.9.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 22.10.2024 a preto súd za sumu primeranej náhrady v zhode s návrhom určil sumu 7,- Eur za 1 m2.
Preto súd v treťom výroku rozsudku rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu
a to vo výške zodpovedajúcej ich spoluvlastníckym podielom a na ne pripadajúcej výmere pozemkovteda žalovanému 1/ sumu 901,83 Eur, žalovanému 2/ sumu 901,83 Eur a žalovanému 3/ sumu 1.803,66
Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešný žalobca si trovy konania
neuplatnili a neúspešní žalovaní nemajú na náhradu trov konania právo. Preto súd vyslovil, že žalobcom
náhradu trov konania nepriznáva, aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, že o nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

8C/46/2025

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. .
.........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť,proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

(§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi
vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku 8. januára 2026

JUDr. Mária Tvrdíkovásudca