Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125287343
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125287343.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35792752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 3712,92 EUR s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mgr. Stanislav Sklenář, so sídlom exekútorského úradu Teplická

2217/53,92101Piešťany,IČO:34028641,podsp.zn.148EX399/25,onávrhupovinnéhonazastavenie
exekúcie zo dňa 15.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 210,06 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu

na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 13.04.2025, domáhal
od povinného vymoženia 3712,92 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Cb/7/2022 zo dňa 13.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
a vykonateľnosť dňa 19.10.2022 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 14.05.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Mgr. Stanislav Sklenář,
so sídlom exekútorského úradu Teplická 2217/53, 921 01 Piešťany, IČO: 34028641 (ďalej len ako „súdny
exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 148EX 399/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 14.05.2025. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 22.12.2025 predložil súdu podanie povinného označené
ako: „Žiadosť o prehodnotenie výšky exekucie“ zo dňa 15.12.2025, ktoré súd preskúmal ako návrh
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). K predmetnému podaniu povinného boli pripojené aj nasledovné prílohy: Stanovisko

k žiadosti o predčasné splatenie úveru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prvú stranu zmluvy o úvere
č. XXXXXX-XXXXX, Stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru č. XXXXXX E. F. XX.XX.XXXX,
prvú stranu zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, Stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie úveru č.
XXXXXX E. F. XX.XX.XXXX, prvú stranu zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, poštovú podaciu obálku.
Súdny exekútor súčasne predložil súdu aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 21.12.2025, Splnomocnenie
zo dňa 01.12.2022, potvrdenie o podaní vyjadrenia oprávneného, Zaslanie návrhu na zastavenie

exekúcie povinným na vyjadrenie sa oprávneného zo dňa 17.12.2022, upovedomenie o začatí exekúcie
spolu s potvrdením o doručení povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhochna zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh
predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 148EX 399/25 zo dňa 20.05.2025 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 23.05.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 15.12.2025 bol podaný na
poštovú prepravu dňa 15.12.2025 doručený súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2025. Súd v tomto
bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie len ako neskôr podaný

návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku dôvodu nesprávnej výšky vymáhaného nároku, ktorý je predmetom vymoženia v tejto exekúcie,
a ktorý nezodpovedá vyčísleniu zostatku úveru evidovaného pod č. 231271-12235 (zmluva uzatvorená
dňa 18.02.2016, poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4000 EUR) v zmysle vyčíslenia z roku 2018

(Stanoviskokžiadostiopredčasnésplatenieúveruzodňa28.08.2018),vktoromzostatkovávýškaúveru
predstavuje sumu vo výške 2642,28 EUR. Povinný dodal, že úver č. 244914-12235 zo zmluvy zo dňa
10.07.2017 vo výške 6000 EUR mal v roku 2018 zostatkovú hodnotu vo výške 5443,85 EUR, a úver č.
24925-12235 zo zmluvy zo dňa 07.03.2018 vo výške 9000 EUR mal v roku 2018 zostatkovú hodnotu
vo výške 9834,11 EUR. Povinná uviedol, že nárok oprávneného na vrátenie zapožičaných finančných

prostriedkov nespochybňuje, ale spochybnil výšku zostatkového nároku na vymoženie istiny v rámci
exekúciách. Povinný dodal, že sa dostal do veľmi zlej finančnej situácie a neschopnosti riadne splácať
tieto úvery, ku ktorým sa neskôr pridali aj zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bol práceneschopným
v období od 12.07.2023 do 11.07.2024 a momentálne od 16.06.2025 práceneschopnosť trvá naďalej.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie. Vo vzťahu k námietkam
povinného ohľadom nesprávnej výšky vymáhaného nároku oprávnený zdôraznil, že účelom konania o
návrhu na zastavenie exekúcie nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom
o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno
preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred

jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť
v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním odporu proti platobnému rozkazu).
Povinný možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa
výšky pohľadávky v konaní neuplatnil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré
nastali pred vznikom exekučného titulu. Oprávnený zdôraznil, že nevyužitie práva povinného podať

opravný prostriedok proti platobnému rozkazu, prípadne sa následne zúčastniť súdneho pojednávania,
jeho nedbalosť pri uplatnení svojich práv, nemôžu byť v prospech povinného a na ťarchu oprávneného.
Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda
súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je
v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V

exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie.
V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu
zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo
iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie

práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto
určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní
exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo
veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970).

Vo vzťahu k poukazu povinného na jeho nemajetnosť, oprávnený uviedol, že táto ako zákonný dôvod
zastavenia exekúcie musí byť preukázaná v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej
činnosti súdneho exekútora. Všeobecné tvrdenia povinného o zlej finančnej situácii a zdravotných
dôvodoch nie sú postačujúce. Prechodne nepriaznivá finančná situácia povinného nie je dôvodom
na zastavenie exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Prechodné zhoršenie

finančnej situácie povinného resp. nedostatok majetku na uspokojenie oprávneného v exekučnom
konaní nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože pohľadávka oprávneného môže byť
uspokojená úplne alebo sčasti následne po zlepšení jeho majetkových pomerov, resp. iným spôsobom
vedenia exekúcie ako zrážkami z dôchodku povinného. Tvrdenie povinného o tom, že v roku 2018 bolúver vo výške 4000 EUR vyčíslený na sumu 2642,28 EUR je potrebné uviesť, že ide o sumu vyčíslenú k
29.10.2018,zapredpokladupredčasnéhosplateniaceléhoúveru.Uvedenáčiastkazahŕňalanesplatenú
istinu úveru a úroku vyčíslených ku dňu, kedy mal byť úver na základe žiadosti povinného ako dlžníka

predčasne splatený. K predčasnému splateniu úveru však zo strany povinného nedošlo, naopak dostal
sa do omeškania so splácaním, kedy sa stal splatným celý záväzok, čiže celá istina úveru a úroky.
Oprávnený zdôraznil, že okrem istiny úveru je povinný uhradiť aj úrok a sankcie za omeškanie so
splácaním ako aj trovy základného a exekučného konania, a preto povinný sa nemôže domáhať práva
uhradiť len takú sumu, ktorá bola vyčíslená pre prípad predčasného splatenia úveru ku dňu 29.10.2018.

Oprávnený konštatoval, že vymáhaná pohľadávka oprávneného deklarovaná exekučným titulom je
v celom rozsahu dôvodná. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli
dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. A preto oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného
na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov
exekučného konania za podanie vyjadrenia.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný
účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči

oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

14. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovanéhopráva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom

toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na

zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na

preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

16. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods.
2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -

účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu nie je dôvodné.

17. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti

podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie
exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na
návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska
priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom
v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok

v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti,
ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie
podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí

lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj
skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu
na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017
a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k
zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak

právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom
konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré
objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za
svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022
zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa

09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022,
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).

18. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené

povinného do vlastných rúk dňa 23.05.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 10.06.2025. Návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu až dňa 15.12.2025. Predmetné podanie
zo strany povinného bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,v čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinného posudzovať len ako neskôr podaný návrh
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného
účinku, v ktorom povinný mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa

§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady
konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní podania povinného súd v exekučnom
konaní mohol konštatovať, že nim povinný vniesol námietku proti vecnej správnosti exekučného titulu,
na podklade okolnosti ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu (vyčíslenie zostatkovej úverovej
pohľadávky v roku 2018), ktorou navrhol zastaviť exekúciu, teda námietky ktorá sa týkala len okolností,

ktoré nastala pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku túto
námietku podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod
na zastavenie exekúcie súdom (pre neuvedenie nových námietok). Výnimka z daného pravidla sa
s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť
uplatnené v tomto konaní zo strany povinného v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr,
a povinný nepreukázal odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. A preto súd podľa § 61k ods. 3

Exekučného poriadku na dôvod prezentovaný povinným (námietka proti vecnej správnosti exekučného
titulu) nemohol prihliadnuť. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinným vznesením námietkam
poskytol nasledovné stanovisko. Vo vzťahu k námietke povinného o jeho nemajetnosti súd poukazuje
na nižšie uvedené osobitné stanovisko.

19. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nedostatku vecnej správnosti exekučného titulu (ktorý
bol vydaný dňa 13.09.2022), na podklade okolnosti, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu
(vyčíslenie zostatkovej úverovej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 231271 – 12235 v roku 2018), v čoho
dôsledku v tejto exekúcií sa vymáha nárok v nesprávnej a nezákonnej výške, a to všetko v zmysle
okolností konkretizovaných v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.

20. V prvom rade súd uvádza, že povinný vo svojom podaní poukázal aj na zostatkové čiastky úverových
pohľadávok z ďalších zmlúv o úvere (XXXXXX-XXXXX G. XXXXX-XXXXX), z ktorých však nebol
deklarovaný nárok exekučným titulom, na podklade ktorého prebieha výkon tejto exekúcie (keďže tieto
sú predmetom vymoženia v iných aktuálne vedených exekučných konaní proti povinnému, v ktorých

povinný taktiež podal návrh na zastavenie exekúcie), a preto súd v rámci tohto exekučného konania
sa nezaoberal týmto čiastkovým namietanými dôvodmi. Exekučným titulom bol deklarovaný nárok zo
zmluvy o úvere č. XXXXXX – XXXXX E. F. XX.XX.XXXX, a preto súd v rámci tohto konania sa zaoberal
len námietkami povinného v tomto vymedzenom rozsahu.

21. V druhom rade k uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie
exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu,
ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie.

Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom,
ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie
exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutkový stav, ktorý
súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je
predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť

predložiťsvojnesúhlassnárokomoprávneného,ktorýjeuvedenývexekučnomtituleprostredníctvomna
to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku
konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie
skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie
exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu

nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili byjeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

23. Predmetný exekučný titul bol povinnému doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho
dôsledku povinný mohol podať proti nemu riadny opravný prostriedok, ktorým by namietol prípadnú
neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok

či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor
z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním platobného
rozkazu prvostupňového súdu. Povinnému v základnom konaní bol poskytnutý priestor, aby namietol
nesprávnosť/nezákonnosť výšky nároku, ktorá je deklarovaná exekučným titulom a to na podklade
predloženého Stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie úveru z 28.08.2018. V exekučnom konaní
takáto námietka je bez právneho významu, keďže súd v exekučnom konaní na ňu za žiadnych okolností

nemôže prihliadnuť. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt,
že rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a
nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku
oprávnenými osobami.

24. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený
skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň
exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného
rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní,
ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným

a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností
považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej
správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je
zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa
právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný

prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom
na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii
rozhodnutie vecne posudzovať. A preto súd v exekučnom konaní sa nemôže zaoberať otázkami
o nesprávnom právnom posúdení a procesnom postupe tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu,
tak ako to namietal v exekučnom konaní povinný. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať

hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane
postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia
je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne
existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Na základe

uvedeného súd konštatoval nedôvodnosť námietky povinného proti vecnej správnosti exekučného titulu.

25. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, prípadne až
nemajetnosti.

26. Je potrebné dať do pozornosti, že momentálna nepriaznivá finančná situácia povinného, prípadne aj
nemajetnosť, v tejto časti exekučného konania nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie slúži pre posúdenie
spornej otázky, či sa exekúcia začala oprávnene. Pokiaľ ide o subjektívne vyjadrenie povinného o jeho
momentálnej finančnej a majetkovej situácii k uvedenému súd v exekučnom konaní poznamenáva, že

tá nemá vplyv na to, či exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene, nakoľko v tomto prípade
sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila vymáhateľnosti
exekučného titulu. V danom prípade bola exekúcia začatá na základe vykonateľného exekučného titulu,
ktorým je povinnému uložená povinnosť na peňažné plnenie, a ktorá do podania návrhu na vykonanie
exekúcie nebola dobrovoľne uhradená v celom rozsahu. Momentálna nepriaznivá finančná situácia,

prípadne nemajetnosť nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z exekučného titulu.

27. Súd zároveň konštatuje, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude
možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Majetkové pomery povinného vyhodnotí v priebehu exekúciepoverený súdny exekútor v rámci výkonu svojej činnosti. Samotné poukazovanie povinného na jeho
momentálne nepriaznivé finančné pomery nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdom. V
danom štádiu exekučného konania nemožno vychádzať len zo subjektívneho tvrdenia povinného o jeho

nemajetnosti. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie
všetky možnosti uspokojenia vymáhanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného. Objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností
písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od
majetkových pomerov osoby povinného patrí do výlučnej kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas

trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku povinného nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie
exekúcie. V takomto prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku a to vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Je potrebné upozorniť na
skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie

nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť),
a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný
majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie

teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal
konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm.
d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a
ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií,
ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti

povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte
dosiahnutý žiadny výťažok. V danom prípade exekúcia začala dňa 14.05.2025, lehota piatich rokov
od začatia exekúcie ku dňu vydania tohto uznesenia preukázateľne neplynula. A teda v tejto fáze
exekučného konania nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

28. Povinný navrhol zastaviť exekúciu aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a s tým spojenej
práceneschopnosti. Súd v exekučnom konaní vyhodnotil predmetnú námietku povinného za nedôvodnú
a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže
nepredstavuje okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom bránila vymáhateľnosti nároku z exekučného
titulu v rámci výkonu exekúcie v tomto exekučnom konaní.

29. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,

ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

30. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný
návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by
mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré

by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol
zrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku
je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom

konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z
exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie
exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna
vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna
vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj

pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na
náhradu trov exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu
záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska
jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, žeku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celom rozsahu
nesplnil, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom
v rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne.

31. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods.
2 Exekučného poriadku, a nie je dôvodným podaním vo veci samej. V spojení so skutočnosťou, že
súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,

v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinného nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

34. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

35. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za
každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

36. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

37. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

38. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový

poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

41. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.42. Povinný si neuplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, a preto súd nemal
povinnosť rozhodnúť o tomto nároku.

43. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie rozsahu 100%, a to výške 210,06 EUR, ktorý
pozostával z 2 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie vyjadrenia
oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.

44. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o prvom v poradí
návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému
zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu
trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie v jeho
úplnom rozsahu (100 %). V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej
odmeny suma vymáhanej istiny vo výške 3712,92 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby

v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške
70,545 EUR, zaokrúhlene (na povinné dve desatinné miesta) vo výške 70,55 EUR.

45. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne
zastúpenie za dva úkonu právnej služby – príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie

vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie (2 x 70,55 EUR), ku ktorému sa pripočíta hodnota
dvoch režijných paušáloch za rok 2025 (2 x 14,84 EUR) a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže
právny zástupca oprávneného podľa verejne prístupného zoznamu platcov registrovaných pre daň DPH
spravovaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republika je platcom dane z pridanej hodnoty (23 %
DPHvovýške39,28EUR),apretovýslednásumadôvodnéhonárokupredstavujesumuvovýške210,06

EUR. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému voči povinnému v rámci rozhodovania o návrhu
na zastavenie exekúcie nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 210,06 EUR, tak
ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje,
že po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní
vo výške 210,06 EUR vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu

na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.