Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 41P/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124220882
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7124220882.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých

detí: A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, Staničné námestie 9, 040 01 Košice, deti rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. X, C. a otec F. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, C., t.č. D. XX, XXXX A., H., v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 € mesačne a na
maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 € mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám
matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku.

III. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2024 sa navrhovateľka, matka maloletých detí,
domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým. Žiadala, aby súd zveril maloleté deti do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať majetok
maloletých detí, otca maloletých zaviazal prispievať na ich výživu každému sumou 200 eur mesačne a
styk otca s maloletými deťmi aby neupravoval.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žili v Belgicku od roku 2014 v spoločnej

domácnosti ako druh a družka, z ktorého vzťahu sa narodili obe maloleté deti. V roku 2021 sa
zmenilo správanie otca maloletých detí, ktorý sa o deti prestal starať, začal chodiť v noci von a prišiel
o zamestnanie. V roku 2023 sa matka s maloletými deťmi vrátila na Slovensko, v januári 2024 sa vrátil
aj otec maloletých detí a s matkou obnovili spolužitie. V októbri 2024 otec opustil spoločnú domácnosť
a vrátil sa do Belgicka.

3. Otec maloletých detí sa k návrhu vyjadril v podaní zo dňa 20.2.2024, v ktorom uviedol, že súhlasí

s návrhom matky, nakoľko žije v Belgicku.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.12.2024 vyplýva, že otec detí sa zdržiava v zahraničí,
konkrétne v Belgicku, kde žijú aj jeho blízki príbuzní. Matka i otec sú v telefonickom kontakte a ohľadomzabezpečovania potrieb detí dokážu riadne komunikovať a dohodnúť sa. Matka tejto súvislosti uviedla,
žeonaanidobudúcnostinemieniotcovibrániťvstykuavjehokontaktochsdeťmi,akotoprejavízáujem,
deťom zavolá alebo ich príde navštíviť na Slovensko. Otec prispel na výživu detí v mesiaci november

2024 sumou spolu 150 eur na obe deti. Náklady na potreby detí ostávajú t.č. v rovnakej výške ako ich
matka uviedla v návrhu. Mesačné náklady na maloletú A. sú vo výške 250 eur mesačne a na maloletého
C. sú v mesačnej výške 250 eur. Matka detí nepracuje, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie
na ÚPSVaR, poberá prídavok na dieťa vo výške 120 eur mesačne. Matke finančne pomáhajú pokrývať
náklady na potreby detí starí rodičia z jej strany, ktorí majú pravidelný príjem z pracovnej činnosti.

Maloletá A. je žiačkou 2.ročníka Základnej školy Tomášikova ul. v Košiciach. Do školy chodí rada, vo
voľnom čase rada kreslí, tancuje a spieva. V kolektíve rovesníkov sa cíti dobre, je komunikatívna a
priateľská. Maloletý C. navštevuje Materskú školu, Obrancov mieru v Košiciach. Najradšej sa hrá s
autíčkami, kreslí. Obe deti sú zdravé, bez potreby užívania špeciálnych liekov. Matka s oboma deťmi
býva v rodinnom dome na B. I. J.X K. C., ktorý je vo vlastníctve starých rodičov zo strany matky. Jedná
sa o 5- izbovú nehnuteľnosť. Matka a maloleté deti majú k dispozícii samostatnú izbu, riadne vybavenú

nábytkom a vecami dennej potreby. Zo strany úradu je možné konštatovať, že matka má vytvorené
vhodné podmienky pre riadne zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Zo strany úradu bol vedený
rozhovor s maoletými deťmi bez prítomnosti matky. Maloletá A. uviedla, že ona chodí do školy celkom
rada, s bratom vychádza veľmi dobre, aj keď jej niekedy „robí nervy“. Maloletý C. uviedol, že v škôlke sa
cíti dobre. Hrajú sa tam, chodia von a potom obedujú. On v škôlke poobede nikdy neostáva spať, pretože

pre neho chodí mama. On by tam ani nepsal, pretože najlepšie sa mu spí, keď je doma. Čo sa týka otca,
obe deti uviedli, že s ním sú často v kontakte cez messenger, majú vedomosť o tom, že žije v Belgicku
a že si tam hľadá prácu. Na základe vyššie uvedených skutočností úrad odporúča konajúcemu súdu v
konaní o úpravu práv a povinností voči maloletým deťom zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky, styk otca s maloletými deťmi odporúča úrad ponechať bez úpravy, nakoľko táto forma zverenia a

úpravy styku je t.č. v najlepšom záujme maloletých detí a to aj s ohľadom k vyjadrenému názoru oboch
maloletých detí, ktoré v rozhovore vyjadrovali pocity bezpečia a vytvoreného priaznivého rodinného
zázemia, ktoré im poskytuje a zabezpečuje matka. Čo sa týka výšky výživného, kolízny opatrovník sa
v tejto veci vyjadrí na pojednávaní po vypočutí účastníkov konania, resp. po prevedenom dokazovaní,
nakoľko stanovisko otca ako aj jeho súčasné majetkové pomery, možnosti a schopnosti nebolo možné

zo strany úradu doposiaľ prešetriť.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.1.2026, Pojednávania sa nezúčastnil otec maloletých detí, svoju
neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto pojednával v jeho
neprítomnosti podľa § 180 CSP a § 31 CMP. Súd vykonal vo veci dokazovanie a okrem už vyššie

uvedených skutočností zistil nasledovný skutkový stav:

6. Matka na predmetnom pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu na úpravu práv a povinností
k mal. deťom s tým, že žiada, aby ich súd zveril do mojej osobnej starostlivosti. Súhlasí s tým, že obaja
rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, nakoľko s otcom, aj keď žije v zahraničí,

nemá žiadne problémy v rámci komunikácie. Matka ďalej uviedla, že navrhuje, aby otec bol zaviazaný
prispievať na výživu oboch detí po 200 € mesačne s tým, že aj doposiaľ matke takto prispieva a keď má
aj niečo naviac, tak pošle aj viac. Styk navrhuje neupravovať. Túto vyživovaciu povinnosť žiada, aby
súd uložil otcovi, aby prispieval od vykonateľnosti tohto rozhodnutia súdu, nakoľko doposiaľ matke otec
dobrovoľne prispieval touto sumou, dokonca aj viac, čiže nežiada výživné od podania návrhu.

7. Kolízny opatrovník na predmetnom pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol tak, že zverí maloleté deti
do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok mal. detí budú obaja rodičia a otec aby
bol povinný prispievať na výživu oboch mal. detí po 200 € mesačne, počnúc vykonateľnosťou rozsudku
a styk otca s maloletými aby nebol upravovaný.

8. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.9. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

10. Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zák., súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

14. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti ,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 78 ods. 1,2, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka a otec maloletých detí nežijú
v spoločnej domácnosti, keď matka žije spolu s maloletými deťmi a ďalšími členmi svojej rodiny na
Slovensku a otec žije v H., pričom vzťahy medzi rodičmi sú korektné, rodičia spolu komunikujú a vedia
sa ohľadom záležitostí týkajúcich sa maloletých detí dohodnúť. Na základe uvedeného má súd za
to, že je dôvodné zverenie maloletých detí matke, ktorá dlhodobo zabezpečuje všetky ich potreby,

pričom otec maloletých matke finančne na maloleté deti prispieva a s návrhom matky plne súhlasil. Pri
rozhodovaní o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali vylúčiť z týchto práv ktoréhokoľvek rodiča, preto súd rozhodol, že právo zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.18. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi s poukazom na § 36 a § 25 ZoR, nakoľko otec sa
o maloleté deti zaujíma, maloleté deti sú s ním v kontakte a súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne

skutočnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali tomu, že matka bráni otcovi v styku s maloletými deťmi. Preto
nebolo v záujme maloletých detí styk s otcom upraviť, keď otec žije v zahraničí a počas svojho pobytu
na Slovensku sa s deťmi môže stretnúť kedykoľvek.

19. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z možností a schopností rodičov

s prihliadnutím na potreby oboch maloletých detí. Rozsah vyživovacej povinnosti je daný kritériami
určenými v § 62 Zákona o rodine a odvíja sa od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby
plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je
možno očakávať. Miera potrieb je rôzna a závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži

nielennauspokojovanievšetkýchodôvodnenýchhmotnýchpotrieb,aleajnaďalšieodôvodnenépotreby
dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové a pod.). Súd nepopiera, že pri
skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne
sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa za kratšie obdobie. Účelom výživného je uhrádzanie
nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho

všestrannému vývoju, teda i potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie časové obdobie, prípadne
potrieb výlučne náhodných. Odôvodnené potreby sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a
možnosťami rodičov, pričom možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti ako subjektívna
kategória..Aksúreálnemožnostiaschopnostiobmedzené,súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce
nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa (z rozsudku Krajského súdu Žilina 9CoP/25/2023 zo dňa 31.08.2023). V zmysle metodiky pri
dieťati predškolského veku a pri dvoch vyživovacích povinnostiach rodiča by malo výživné predstavovať
12 % z príjmu rodiča a pri dieťati na prvom stupni základnej školy a pri dvoch vyživovacích povinnostiach

rodiča by malo výživné predstavovať 14 % z príjmu rodiča.

20. Matka vyčíslila náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré súd v plnom rozsahu
akceptoval, považoval ich za primerané veku detí a zo strany matky nejde o nadhodnotené alebo
neúčelne vynaložené výdavky. Matka bola v čase podania návrhu nezamestnaná, bola evidovaná

na ÚPSVaR KE v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v hmotnej núdzi, ako
aj prídavky na deti, dokopy vo výške 320 eur mesačne. Matka aktuálne má uzavretú pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom Bytový podnik Mesta Košice s.r.o., kde bude zaradená na pracovnú
pozíciu upratovačka s rozsahom týždenného pracovného času 37,5 hodín, pričom zmluva je uzavretá
počnúc dňom 15.01.2026 zatiaľ na dobu určitú do 31.12.2026 s dobou skúšobnou v rozsahu troch

mesiacov v zmysle ktorej sa zamestnávateľ zaväzuje poskytovať zamestnankyni za vykonanú prácu
mesačnú mzdu pozostávajúcu z fixnej zložky 915 eur a osobného ohodnotenia priznaného rozhodnutím
zamestnávateľa v rozpätí 0-100 % fixnej zložky.

21. Pokiaľ sa jedná o možnosti a schopnosti otca, otec dobrovoľne prispieva matke na maloleté deti

sumou 200 eur mesačne na každé dieťa, pričom pošle matke aj vyššiu sumu podľa potreby. Otec v
súčasnosti žije v Belgicku. Výška jeho mesačných príjmov matke nie je známa, rovnako nemá vedomosť
aniojehoaktuálnychmajetkovýchpomeroch.Podľavedomostímatkyotecokremvyživovacejpovinnosti
k maloletému inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec prostredníctvom svojho podania vyjadril svoj súhlas
s návrhom matky na platenie výživného, keďže matkou navrhovanú sumu výživného aj matke pravidelne

uhrádza. Otec svoje osobné a majetkové pomery nijako nezdokladoval, súd preto pri posudzovaní
príjmu otca vyhádzal z tzv. fikcie príjmu, teda zo sumy ktorú by otec mohol dosahovať v prípade ak by
sa riadne zamestnal v krajine, v ktorej obvykle žije. Na základe vykonaného dokazovania má súd za
preukázané, že priemerný ročný zárobok v Belgicku je vo výške 48.722 eur. Z vykonaných dôkazov
nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že otec, vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav,

schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, nie je schopný zamestnať sa. Na
druhej strane ani vyživovacia povinnosť by nemala byť určená tak, aby ho priviedla do stavu núdze.22. Súd s poukazom na vyššie uvedené určil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti v sume 200
eur mesačne na každé maloleté dieťa, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc
vykonateľnosťou tohto rozsudku.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom
prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z
účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

24. Podľa § 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z. z., ďalej iba CSP), avšak toto
právo nemajú tí účastníci konania, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali.

.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).

Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia
podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z
iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom
nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.