Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010177
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325010177.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obvineného A. B. B., vedenej
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej
prokuratúry Galanta proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 04.07.2025, č.k.: 17T/8/2025-200,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.01.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 04.07.2025, č.k.: 17T/8/2025-200 rozhodol v trestnej veci
obvineného A. B. B. takto:
,,Podľa§290ods.5Trestnéhoporiadkuspoukazomna§220ods.1Trestnéhoporiadkuschvaľujezmier

medzi obvineným: A. B. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., B. XXXX/XXX a poškodeným: E.
F., nar. XX. XX. XXXX v G., Srbská republika, trvale bytom H. - I., H. J. XXX/XX, adresa na doručovanie:
D., D. XXXX/X, a pretože obvinený urobil opatrenia na náhradu škody, keď:
- poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, nahradil spôsobenú škodu vo výške 2511,28 eura,
- poškodenej Sociálna poisťovňa, so sídlom 813 63 Bratislava 1, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807

484, nahradil spôsobenú škodu vo výške 4104,- eur
tým, že riadne ohlásil poistnú udalosť poisťovni Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom 851 01 Bratislava
- mestská časť Petržalka, Digital Park I, Einsteinova 21, IČO: 31 383 408;
- poškodenému E. F., nar. XX. XX. XXXX v G., Srbská republika, nahradil spôsobenú škodu vo výške
3146,- eur z titulu bolestného, vo výške 2886,26 eura z titulu straty na zárobku a sumu 25,- eur z titulu
náhrady za liečenie - rehabilitáciu (spolu tak 6057,26 eura) a to prostredníctvom Wüstenrot poisťovňa,

a.s., so sídlom 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, Digital Park I, Einsteinova 21, IČO: 31 383
408 a to dňa 29. 05. 2025; sumu 1000,- eur z titulu trov právneho zastupovania uhradil osobne dňa 17.
06. 2025 a navyše uhradil sumu 300,- eur za spôsobené útrapy dňa 17. 06. 2025;
a zároveň obvinený zložil na účet Okresného súdu Galanta, č. ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 17. 06. 2025, peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa
osobitného zákona celkovo vo výške 1970,- eur,

a zastavuje trestné stíhanie obvineného za skutok kvalifikovaný v obžalobe ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že
„dňa 05. 06. 2024 v čase okolo 05:35 hod. vykonával ako vodič jazdu na osobnom motorovom vozidle
značkyŠkodaOctavia,evidenčnéhočíslaK.,vmesteD.nauliciPekárskej,kdesadostatočnenevenoval
vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri odbočovaní vpravo na ulicu MZ-R.
Štefánika nedal prednosť v jazde cyklistovi E. F. jazdiacemu z pohľadu vodiča zľava po hlavnej ceste

M. R. Štefánika, čim porušil povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c) a § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho prednou časťouvozidla narazil do cyklistu E. F., ktorý spadol na zem a pri dopravnej nehode utrpel zranenia - stav po
traume hlavy, pohmoždenie s opuchom v čelovej oblasti obojstranne, odierku na bočnej strane ľavého
predkolenia,pohmoždeniedriekovokrížovejoblastispohmatovouapoklopovoubolestivosťou,klinovito-

kompresívnu zlomeninu tela stavca Th 10, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s dočasnou pracovnou
neschopnosťou od 05. 06. 2024 do 19. 12. 2024, počas ktorého bol obmedzený na obvyklom spôsobe
života tak, že bol hospitalizovaný od 05. 06. 2024 do 07. 06. 2024, následne do kostného zhojenia
zlomeniny, teda približne 3 mesiace musel nosiť upomínací korzet a mal zákaz dlhšieho sedenia, čo ho
obmedzovalo pri bežných činnostiach, ako je starostlivosť o domácnosť, obliekanie, obúvanie, telesná

hygiena, príprava stravy a pod.“.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil podaním zo dňa
10.07.2025 (doručeným 11.07.2025). V odôvodnení podanej sťažnosti uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že ,,za splnenia podmienok § 220 a nasl.
Trestného poriadku, s prihliadnutím na povahu a závažnosť spáchania trestného činu, na mieru akou
bol dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného, jeho doterajší spôsob života ako aj jej osobné i

majetkové pomery, samosudkyňa dospela k záveru, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné
podmienky na schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhanie a že takéto rozhodnutie možno
dôvodne považovať za dostačujúce z hľadiska dosiahnutia účelu, ktorý sa inak sleduje prejednaním
veci súdom a uložením trestu. Schváleniu zmieru nemôže zabrániť ani prvotný postoj a badateľná
obhajobná taktika obvineného, čo je primárnym zákonným právom každej obvinenej osoby. Podľa

názoru súdu prejednávaný skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu, je vzorovým príkladom na
využívanie odklonov v trestnom konaní. Jedná sa o nedbanlivostný trestný čin na úseku cestnej
premávky, kde z dôvodu nepozornosti na strane obvineného došlo k zraneniu poškodeného. Dá sa
polemizovať, čo zapríčinilo takúto nepozornosť obvineného, je však isté, že obvinený nespáchal skutok
bezohľadným a zavrhnutiahodný spôsobom, ako je napríklad rýchla jazda, agresívna jazda, jazda pod

vplyvom alkoholu a pod. So zohľadnením vyššie uvedeného, ako aj potreby individuálnej a generálnej
prevencie súd dospel k záveru, že na osobu obvineného nie je potrebné pôsobiť represívne (ukladaním
trestu), nakoľko v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na schválenie zmieru a
zastavenie trestného stíhania a súd takýto spôsob rozhodnutia považoval za dostačujúci. Vzhľadom
na spôsob a okolnosti, za ktorých bol prečin spáchaný ako aj formu zavinenia možno konštatovať, že

ide o prečin menšej závažností (napriek spôsobenému následku). U obvineného sa jedná o doposiaľ
netrestanú osobu, pričom od spáchania predmetného trestného činu sa nedopustil žiadneho trestného
činu ani priestupku, spáchal iba 1 priestupok dňa 21. 08. 2023 (t. j. pred skutkom), a to menej závažného
charakteru, avšak (bloková pokuta vo výške 50,- eur) uvedené nemôže byť skutočnosťou, ktorá by
vylučovala uzavretie a schválenie zmieru, keďže išlo o priestupok výlučne na úseku cestnej premávky

menšej závažnosti. Uvedené nijak nesvedči o charaktere obvineného, či o jeho sklonoch páchať trestnú
činnosť a s tým súvisiacej potrebe realizácie represie štátu v podobe potrestania. Možno preto dôvodne
očakávať, že obvinený aj naďalej povedie riadny život, a že trestný čin, pre ktorý je stíhaný, bol iba
ojedinelým vybočením z medzi inak riadne vedeného života. Vhodnejšie preto ako uloženie trestu
sa súdu javí schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, kedy obvinený peňažne odškodnil

poškodených a prispel aj verejnému záujmu, pri priznaní si protiprávnosti svojho konania, ktorými sa
dosiahne prevýchovný ako i restoratívny účinok trestu tak, aby sa mohla obvinený do budúcna takéhoto
správania vyvaroval. Obvinený je osobou v mladšom veku a je namieste mu dať šancu na preukázanie
polepšenia využitím odklonu v trestnom konaní a nepristupovať hneď k potrestaniu.“
2.2.Správnymnázoromprvostupňovéhosúdusaprokurátornestotožňuje,uvedenéuzneseniepovažuje

za nezákonné. Podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku, v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom
obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený:
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,

b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo
inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného

činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné
a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci
2.3. Prokurátor má za to, že v predmetnej veci neboli naplnené všetky podmienky § 220 ods. 1 Trestného
poriadku, keď najmä vzhľadom na povahu a závažnosť činu, na mieru akou bol trestným činomdotknutý verejný záujem a na osobu obvineného, nie je možné považovať takýto spôsob rozhodnutia
za dostačujúci. Pri predmetnej dopravnej nehode bola poškodenému spôsobená ťažká ujma na zdraví,
teda významné poškodenie zdravia iného, pričom ochrana života a zdravia sú najdôležitejšie hodnoty

chránené trestným právom. Zo strany obvineného išlo pritom o hrubú až nepochopiteľnú nedbanlivosť,
nakoľko tento nedal prednosť v jazde cyklistovi, pričom mu vo výhľade nebránila žiadna iná prekážka
(podľa jeho vyjadrenia pravdepodobne prehliadol cyklistu lebo mu vo výhľade bránil áčkový stĺp vo
vozidle). Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tento bol v minulosti postihnutý za dopravný priestupok
súvisiaci s nevenovaním sa vedeniu vozidla a nesledovaním situácie v cestnej premávke - nakoľko

používal mobilný telefón počas jazdy. Predmetný trestný čin bol rovnako spôsobený nevenovaním sa
vedeniuvozidlaanesledovanímcestnejpremávky,pretoprokurátorzastávanázor,ževtejtotrestnejveci
už nie sú splnené podmienky, aby boli takto závažné porušenia povinností bagatelizované a aby nebola
vyvodená príslušná trestnoprávna zodpovednosť a v prípade uznania viny, aby nebol uložený aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý je zákonným následkom trestného činu, pričom zásah do
právpáchateľajeoprotispôsobenémunásledkuvpodstatesymbolickýaniesúdanéžiadnemimoriadne,

ale ani bežné okolnosti, aby takýto trest nebol uložený. Výsledok trestného konania v prípade schválenia
zmieru a zastavenia trestného stíhania je naopak miernejší, ako sankcia za rádovo menej závažné
dopravné priestupky, pri ktorých nie je spôsobená žiadna ujma na zdraví. Napadnuté uznesenie tak nie
je v súlade so zásadou proporcionality a nenapĺňa dostatočne ani účel trestného konania, spočívajúci
v spravodlivom potrestaní páchateľa.

2.4. Na základe uvedeného prokuratúra žiada, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“
v príslušnom gramatickom tvare) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
4. Sťažnostný súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podal prokurátor ako oprávnená
osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Prvostupňový súd odôvodnil výrok napadnutého uznesenia nasledovne (skrátene) :
1.

2.
3.
4.
5.
5.1. Dňa 18. 02. 2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu pod č. k. 3Pv

274/24/2202 na obvineného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona,
na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Dňa 07.03.2025
prvostupňový súd vydal pokyn probačnej a mediačnej úradníčke na podanie správy k alternatívnemu
spôsobu vybaveniu trestnej veci v trestnom konaní - možnosti splnenia zákonných podmienok na
uzatvorenie zmieru a zastavenia trestného stíhania. Dňa 18. 06. 2025 probačná úradníčka predložila

samosudkyni prvostupňového súdu záverečnú správu z mediácie pod sp. zn. 6M/2/2025, z ktorej
vyplýva, že poškodený aj obvinený súhlasili s mediáciou, pričom nároky na náhradu škody, ktoré
poškodenému vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou (bolestné, výdavky spojené s liečením, strata
na zárobku) rieši cez zákonné poistenie obvineného. Okrem toho obvinený uhradil poškodenému mimo
zákonné poistenie aj sumu 1000,- eur z titulu náhrady trov právneho zastupovania a navyše sumu

300,- eur za spôsobené útrapy. Poškodený vyhlásil, že od obvineného nežiada žiadnu ďalšiu náhradu
škody nad rámec plnenia poisťovne zo zákonného poistenia a toho, čo mu už obvinený uhradil. Jeho
náhradaškodyjevcelomrozsahuuspokojená.Obvinenývyhlásil,žeskutokspáchal,uviedol,žehomrzí,
čo sa stalo, poškodenému sa ospravedlnil. Súčasťou záverečnej správy bol aj súhlas poškodeného a
obvineného s mediáciou, ako aj vyhlásenie obvineného podľa § 220 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

5.2. Súd prešetril majetkové, sociálne a osobné pomery obvineného pre účely posúdenia primeranosti
sumy určenej na všeobecne prospešné účely podľa § 220 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Obvinený k svojím majetkovým a osobným pomerom uviedol, že je slobodný, bezdetný. Žije v spoločnej
domácnosti s rodičmi. Na chod domácnosti prispieva sumou 500-600,- eur mesačne (strava, elektrina,plyn, internet, TV a iné). Riadne pracuje, mesačne v čistom zarába 1970,- eur. Navyše má náklady
na cestovanie do práce 150-200,- eur mesačne. Nehnuteľnosti nevlastní žiadne. Obvinený slobodne,
vážne a určito vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je v tejto trestnej veci stíhaný, svoj čin úprimne

oľutoval. Doposiaľ žil riadnym životom, keď nebol súdne trestaný a spáchal iba 1 priestupok (používanie
mobilného telefónu počas vedenia vozidla). Obvinený aj poškodený uviedli, že zmier medzi nimi bol
uzavretý dobrovoľne, ďalej že súhlasia so schválením zmieru. Poškodený F. vyhlásil, že všetky nároky
z uplatnenej náhrady škody mu boli zaplatené. Za poškodenú VšZP prvostupňový súd konštatoval, že
poisťovni bola refundácia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhradená dňa 26.05.2025 a

to vo výške 2.511,28 eura a Sociálnej poisťovni bola refundácia nákladov za poskytnuté nemocenské
dávky uhradená dňa 20. 05. 2025 a to vo výške 4.104,- eur. Obvinený urobil opatrenia na náhradu
škody tým, že poistnú udalosť riadne ohlásila poisťovni Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom 851 01
Bratislava - mestská časť Petržalka, Digital Park I, Einsteinova 21, IČO: 31 383 408 a zároveň obvinený
zložil na účet Okresného súdu Galanta, č. ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, dňa 17. 06. 2025,
peňažnúsumuurčenúministerstvunaochranuapodporuobetítrestnýchčinovpodľaosobitnéhozákona

celkovo vo výške 1970,- eur, pričom táto suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti trestného činu a
majetkovým pomerom obvineného. Okrem nahradenia škody, obvinený urobil aj iné vhodné opatrenia
na zabezpečenie náhrady škody spôsobenej trestným činom, predovšetkým riadne nahlásil škodovú
udalosť poisťovni a poskytol potrebnú súčinnosť. Na základe uvedeného bola z povinného zmluvného
poistenia motorového vozidla obvineného uhradená náhrada škody v prospech poškodenej VšZP, a.s.,

ako aj v prospech poškodeného F. a poškodenej Sociálnej poisťovni a to v celom rozsahu.
5.3. V prvom rade treba uviesť, že zmier v zmysle § 220 Trestného poriadku tvorí významný odklon
od trestného konania, ktorým sa upravuje postup umožňujúci na základe dohody uzavrieť zmier a
zastaviť trestné konanie. Takýto postup je možný v prípade, ak sa vedie proti obvinenému trestné
konanie pre menej nebezpečný trestný čin, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov (v danom

prípade je trestná sadzba 6 mesiacov až 2 roky). Z dikcie ustanovenia § 220 Trestného poriadku je
zrejmé, že zmier možno uzavrieť ako pri úmyselných, tak aj pri nedbanlivostných trestných činoch.
Inštitútzmieruumožňuje,abynazákladedohodymedziobvinenýmapoškodenýmprisplnenízákonných
podmienok došlo k ukončeniu trestnej veci a k vydaniu rozhodnutia zrýchlenou formou bez uskutočnenia
riadneho, formalizovaného a ekonomicky náročného trestného procesu. Účelom zmieru je najmä

dôsledné odstránenie všetkých škodlivých následkov spôsobených prečinom poškodenej osobe, ako aj
spoločnosti. Tento spôsob ukončenia trestného konania je jedným z prvkov tzv. restoratívnej justície,
teda ide o proces, pri ktorom všetky strany majúce účasť na určitom trestnom čine sa stretávajú spoločne
za účelom kolektívneho posúdenia, ako vyriešiť nepriaznivé následky trestného činu a jeho budúce
dôsledky, pričom významná je práve aktívna účasť páchateľa na odstraňovaní negatívnych následkov

trestného činu vo vzťahu k poškodenému, ktorá môže prispieť nielen k vyššej miere nápravy páchateľa,
akoby tomu bolo v prípade jeho odsúdenia, ale aj poskytnutiu dostatočného zadosťučinenia poškodenej
osobe. Pri aplikácii tohto inštitútu súd v zásade musí dospieť, že rozhodnutie o schválení zmieru je
dostačujúce vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, na osobu obvineného a na možnú
mieru dotknutia sa verejného záujmu spáchaným prečinom. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že

trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť, ktorú je nevyhnutné
brať do úvahy v rámci závažnosti trestného činu), pričom podľa tejto zásady má byť trestné právo použité
len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov,
záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie
sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Princíp trestného práva

ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje aj v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v
takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát s
vedomím, že princíp ultima ratio má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite
zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito
inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu skutočne došlo. Princíp ultima ratio tak

umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, kde je objektívne potrebné náležité
a spravodlivé potrestanie páchateľa za spáchaný skutok a kde je priestor aj na využívanie odklonov v
trestnom konaní (princíp ultima ratio aplikuje a využíva vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR, nap.
Nález I. ÚS 402/2008, uznesenie IV. ÚS 55/2009 a akceptuje ho aj Najvyšší súd SR, napr. uznesenie
z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).

5.4. Vzhľadom k vyššie uvedenému, za splnenia podmienok § 220 a nasl. Trestného poriadku, s
prihliadnutím na povahu a závažnosť spáchania trestného činu, na mieru akou bol dotknutý verejný
záujem, na osobu obvineného, jeho doterajší spôsob života ako aj jej osobné i majetkové pomery,
samosudkyňa prvostupňového súdu dospela k záveru, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonnépodmienky na schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania a že takéto rozhodnutie možno
dôvodne považovať za dostačujúce z hľadiska dosiahnutia účelu, ktorý sa inak sleduje prejednaním
veci súdom a uložením trestu. Schváleniu zmieru nemôže zabrániť ani prvotný postoj a badateľná

obhajobná taktika obvineného, čo je primárnym zákonným právom každej obvinenej osoby. Podľa
názoru súdu prejednávaný skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu, je vzorovým príkladom na
využívanie odklonov v trestnom konaní. Jedná sa o nedbanlivostný trestný čin na úseku cestnej
premávky, kde z dôvodu nepozornosti na strane obvineného došlo k zraneniu poškodeného. Dá sa
polemizovať, čo zapríčinilo takúto nepozornosť obvineného, je však isté, že obvinený nespáchal skutok

bezohľadným a zavrhnutiahodný spôsobom, ako je napríklad rýchla jazda, agresívna jazda, jazda pod
vplyvom alkoholu a pod. So zohľadnením vyššie uvedeného, ako aj potreby individuálnej a generálnej
prevencie súd dospel k záveru, že na osobu obvineného nie je potrebné pôsobiť represívne (ukladaním
trestu), nakoľko v predmetnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na schválenie zmieru a
zastavenie trestného stíhania a súd takýto spôsob rozhodnutia považoval za dostačujúci. Vzhľadom
na spôsob a okolnosti, za ktorých bol prečin spáchaný ako aj formu zavinenia možno konštatovať, že

ide o prečin menšej závažnosti (napriek spôsobenému následku). U obvineného sa jedná o doposiaľ
netrestanú osobu, pričom od spáchania predmetného trestného činu sa nedopustil žiadneho trestného
činu ani priestupku, spáchal iba 1 priestupok dňa 21. 08. 2023 (t. j. pred skutkom), a to menej závažného
charakteru, avšak (bloková pokuta vo výške 50,- eur) uvedené nemôže byť skutočnosťou, ktorá by
vylučovala uzavretie a schválenie zmieru, keďže išlo o priestupok výlučne na úseku cestnej premávky

menšej závažnosti. Uvedené nijak nesvedčí o charaktere obvineného, či o jeho sklonoch páchať trestnú
činnosť a s tým súvisiacej potrebe realizácie represie štátu v podobe potrestania. Možno preto dôvodne
očakávať, že obvinený aj naďalej povedie riadny život, a že trestný čin, pre ktorý je stíhaný, bol iba
ojedinelým vybočením z medzí inak riadne vedeného života. Vhodnejšie preto ako uloženie trestu
sa súdu javí schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, kedy obvinený peňažne odškodnil

poškodených a prispel aj verejnému záujmu, pri priznaní si protiprávnosti svojho konania, ktorými sa
dosiahne prevýchovný ako i restoratívny účinok trestu tak, aby sa mohla obvinený do budúcna takéhoto
správania vyvaroval. Obvinený je osobou v mladšom veku a je namieste mu dať šancu na preukázanie
polepšenia využitím odklonu v trestnom konaní a nepristupovať hneď k potrestaniu.
5.5. Výrok o zastavení trestného stíhania bol urobený v súlade s ustanovením § 220 ods. 1 v spojení

s § 223 Trestného poriadku a to s poukazom na skutok, ktorého sa zmier týka. Skutok bol vymedzený
rovnako ako v podanej obžalobe, pretože bol v tomto rozsahu i podobe preukázaný a súd nemal dôvod
na akékoľvek odchýlky po skutkovej a právnej stránke. Záverom prvostupňový súd uvádza, že výšku
zloženej peňažnej čiastky v sume 1970,- eur je možné pokladať za primeranú vo vzťahu k závažnosti
spáchaného prečinu, ako i osobným a majetkovým pomerom obvineného. Na základe vyššie uvedených

skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, pričom takýto postup
vzhľadom na kvalifikáciu skutku nevylučuje ani ustanovenie § 220 ods. 2 Trestného poriadku. Vyriešenie
veci inak ako represívnym zásahom medzi páchateľom a poškodeným je vzhľadom na výchovný účel
takéhoto riešenia v konkrétnej veci ďaleko efektívnejšie ako ukladanie trestu páchateľovi.
6.Nazákladepodanejsťažnostipreskúmalsťažnostnýsúdvzmysleustanovenia§192ods.1Trestného

poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie, ktorým schválil zmier uzavretý medzi
obžalovaným (pozn. správne má byť obvineným) a poškodenými, a ktorým trestné stíhanie proti
obžalovanému zastavil oprel o záver, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky uvedené v §

220 ods. 1 Trestného poriadku a nasl.. K takémuto záveru totožnému s konštatovaním prvostupňového
súdu po preskúmaní veci dospel aj sťažnostný súd. Obžalovaný bol stíhaný pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého znaky naplnil tým, že inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trestnú sadzbu na 6 mesiacov až
2 roky. Sťažnostný súd sa stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že formálne podmienky pre

rozhodnutie o schválení zmieru v danom prípade bezpochyby splnené boli. Vybavenie veci schválením
zmieru a zastavením trestného stíhania je prípustné pri prečinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest
odňatia slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou 5 rokov, teda aj trestná sadzba v predmetnej veci
pripúšťala vybavenie veci zmierom. Z hľadiska povahy a závažnosti predmetného prečinu je ďalej
potrebné zdôrazniť, že nejde o úmyselný, ale o nedbanlivostný trestný čin. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu,

tie nasvedčujú, že nebola prekročená bežná typová závažnosť predmetného trestného činu, aj keď
bezpochyby nedaním prednosti cyklistovi – poškodenému pri odbočovaní doprava, resp. prehliadnutím
prítomnosti tohto, obžalovaný povinnosť uloženú mu podľa zákona, v dôsledku tohto porušenia došlo
k ujme na zdraví a obmedzení v obvyklom spôsobe života tak, ako bolo ustálené už v skutkovej veteobžalobyanásledneajnapadnutéhouznesenia.Jazduobžalovanéhovšakniejemožnécharakterizovať
ako agresívnu, bezohľadnú alebo všeobecne ohrozujúcu.
7. Obvinený vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. Jeho prejav vôle bol slobodný, vážny,

zrozumiteľný a určitý. Poškodeným sa za svoje protiprávne konanie ospravedlnil a svoje konanie
oľutoval a proaktívne pristúpil k náhrade škody, resp. minimalizácií následkov trestného činu, pričom
v zmysle správy probačného úradníka poškodenému uhradil dobrovoľne aj sumu prevyšujúcu uplatnený
nárokpoškodenéhoF.nanáhraduškody.VprípadenárokuVšeobecnejzdravotnejpoisťovneaSociálnej
poisťovne,nárokyobochtýchtopoškodenýchbolitaktiežvplnomrozsahuuspokojenéa tietopoškodené

aj so schválením zmieru súhlasili. Obvinený doposiaľ súdne trestaný nebol. Z uvedeného je možné
vyvodiť záver, že porušovanie právnych predpisov, aj vzhľadom k veku obvineného a doterajšej
priestupkovej minulosti, nie je tomuto vlastné, a že aj predmetné porušenie dôležitej povinnosti bolo
spôsobené len bežnou neopatrnosťou, ktorá sa môže prihodiť aj disciplinovaným vodičom.
8. Pokiaľ ide o poukaz prokurátora mieru zavinenia, ktorú označuje ako ,,nepochopiteľnú“, s týmto sa
sťažnostný súd nestotožňuje, nakoľko tento záver nevyplýva zo žiadnej časti predloženého spisového

materiálu(anisámprokurátorsvojzáverničíminýmakovlastnýmnázoromnepodložil).Pokiaľprokurátor
namieta, že v prípade namietaného postupu došlo k neuloženiu trestu zákazu činnosti, sťažnostný
súd len dodáva, že tento je ukladaný ako fakultatívny a nie je zjavný akýkoľvek dôvod, prečo by mal
byť obvinenému uložený takýto trest, pričom jediný priestupkový postih obvineného za skutok z 2023
(nepozornosť pri vedení motorového vozidla - zrejme vo forme obsluhy mobilného telefónu) pri osobe,

ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia od 18.09.2015, takéto dôsledky v kontexte osoby obvineného
mať nemôže.
9. Sťažnostný súd taktiež nepovažoval za neprimeranú ani výšku uloženej sumy, ktorú prvostupňový
súd obvinenému uložil uhradiť, nakoľko túto je nutné dať do kontextu nielen zárobkových a finančných
možností obvineného, ale aj okolnostiam prípadu a výšky skôr uhradených nárokov na náhradu škody.

Vtomtosmerejemožnésumuakceptovaťprávepreto,leboobvinenýbolmajetkovopostihnutýajtým,že
musel poškodeným uhradiť sumu cca 14.000,- €, hoci táto bolo v prevažnej časti krytá poistným plnením.
Majetková ujma obvineného je preto v danom prípade dostačujúca aj z pohľadu sťažnostného súdu.
10. Keďže sťažnostný súd v zhode s prvostupňovým súdom konštatuje splnenie všetkých zákonných
podmienok pre schválenie zmieru a považuje napadnuté uznesenie prvostupňového súdu za zákonné

a správne, z uvedených dôvodov sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta ako nedôvodnú
v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.