Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100977
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0723100977.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a.s., so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO:
31322301,zast.:JUDr.MáriaKuttnerová,advokátka,sosídlomKozačeka2003/40,96001Zvolen,IČO:
31 024 360, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01

BanskáBystrica,IČO:42499500,opreskúmaniezákonnostirozhodnutížalovanéhoč.102118456/2023
zo dňa 18.08.2023, č. 102138663/2023 zo dňa 21.08.2023, č. 102117971/2023 zo dňa 18.08.2023, č.
100621863/2024 zo dňa 16.02.2024, č. 102138503/2023 zo dňa 21.08.2023 a č. 102118910/2023 zo
dňa 18.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
102118456/2023 zo dňa 18.08.2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100445409/2023 zo dňa 30.01.2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

II. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.
102117971/2023 zo dňa 18.08.2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100444396/2023 zo dňa 30.01.2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

III. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.

102138663/2023 zo dňa 21.08.2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100445571/2023 zo dňa 30.01.2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

IV. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
102138503/2023 zo dňa 21.08.2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100445475/2023 zo dňa 30.01.2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

V. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.
102118910/2023 zo dňa 18.08.2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
100445736/2023 zo dňa 30.01.2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

VI. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
100621863/2024 zo dňa 16.02.2024 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.

102562793/2023 zo dňa 12.10.2023 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január – máj 2015, júl - október 2015
a december 2015. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 03.06.2020 daňová kontrola začala dňa
01.07.2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100051896/2021 zo dňa
13.01.2021 (ďalej len „Protokol“), súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v Protokole, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 29.01.2021, čím bola daňová kontrola v zmysle § 46 ods.

9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) ukončená. Žalobca sa k zisteniam uvedeným
v Protokole vyjadril písomne podaním zo dňa 13.01.2021. Pripomienky žalobcu boli prerokované na
ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 26.05.2021.

2. Správca dane rozhodnutím č. 10140829/2021 zo dňa 10.09.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume 13 200,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 (ďalej aj „prvé
rozhodnutie správcu dane marec 2015“), ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 100608049/2022 zo dňa
28.03.2022 (ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného marec 2015“) zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie.

Správca dane rozhodnutím č. 101640563/2021 zo dňa 10.09.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
13 000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 (ďalej aj „prvé rozhodnutie
správcu dane február 2015“), ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 100607658/2022 zo dňa 28.03.2022
(ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného február 2015“) zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Správca dane rozhodnutím č. 101645438/2021 zo dňa 10.09.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

63 450,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 (ďalej aj „prvé rozhodnutie
správcu dane august 2015“), ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 100609732/2022 zo dňa 28.03.2022
(ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného august 2015“) zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Správca dane rozhodnutím č. 10146096/2021 zo dňa 10.09.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
64 618,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 (ďalej aj „prvé rozhodnutie

správcu dane júl 2015“), ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 100609500/2022 zo dňa 28.03.2022
(ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného júl 2015") zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Správca dane rozhodnutím č. 101644946/2021 zo dňa 10.09.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
8 540,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015 (ďalej aj „prvé rozhodnutie
správcudaneoktóber2015“),ktorébolorozhodnutímžalovanéhoč.100610330/2022zodňa28.03.2022

(ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného október 2015“) zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Správca dane rozhodnutím č. 101645277/2021 zo dňa 10.09.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
43 090,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 (ďalej aj „prvé
rozhodnutie správcu dane september 2015“), ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 100609998/2022
zo dňa 28.03.2022 (ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného september 2015“) zrušené a vec bola

vrátená na ďalšie konanie. Správca dane rozhodnutím č. 100445658/2023 zo dňa 30.01.2023 vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 36 000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2015 (ďalej aj „druhé rozhodnutie správcu dane september 2015“), ktoré bolo rozhodnutím žalovaného
č. 102138760/2023 zo dňa 21.08.2023 (ďalej aj „druhé rozhodnutie žalovaného september 2015“)
opätovne zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

3. Správca dane následne vydal prvostupňové rozhodnutia nasledovne:
Správca dane rozhodnutím č. 100445409/2023 zo dňa 30.01.2023 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
10 000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním
doručeným dňa 27.04.2015 30 190,12 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 40

190,12 eur, rozdiel dane v sume 10 000,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane marec 2015“).
Správca dane rozhodnutím č. 100444396/2023 zo dňa 30.01.2023 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
10 000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním
doručeným dňa 25.03.2015 34 931,08,- eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 44
931,08 eur, rozdiel dane v sume 10 000,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane február 2015“).Správca dane rozhodnutím č. 100445571/2023 zo dňa 30.01.2023 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
60 000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním
doručeným dňa 25.09.2015 47 321,50 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 107

321,50 eur, rozdiel dane v sume 60 000,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane august 2015“).
Správca dane rozhodnutím č. 100445475/2023 zo dňa 30.01.2023 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
60 000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním
doručeným dňa 25.08.2015 74 251,22 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 134
251,22 eur, rozdiel dane v sume 60 000,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane júl 2015“).

Správca dane rozhodnutím č. 100445736/2023 zo dňa 23.01.2023 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
6 000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním
doručeným dňa 25.11.2015 28 730,59 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 34
730,59 eur, rozdiel dane v sume 6 000,- eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane október 2015“).
Správca dane rozhodnutím č. 102562793/2023 zo dňa 12.10.2023 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
40 000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015. Daň vyrubená podaným daňovým

priznaním doručeným dňa 26.10.2015 227 706,60 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom
konaní267706,60eur,rozdieldanevsume40000,-eur(ďalej len„rozhodnutiesprávcudaneseptember
2015“).

4. Správcadanevodôvodnenírozhodnutítýkajúcichsazdaňovacíchobdobífebruár,marec,júl,august,

september a október 2015 (ďalej aj „kontrolované zdaňovacie obdobia“) poukázal na priebeh a výsledky
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za uvedené kontrolované zdaňovacie obdobia vykonanej
u žalobcu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol zo dňa 13.01.2021. Ďalej poukázal na úkony vykonané
vo vyrubovacom konaní a na výsledky doplneného dokazovania vykonaného na základe záverov
vyplývajúcich zo zrušujúcich rozhodnutí žalovaného. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí

správcu dane zhodne vyplýva, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach február, marec, júl, august,
september a október 2015 si daňový subjekt (žalobca) uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr
od dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 895 418 (ďalej
len „NOBOX MEDIA, s.r.o.“ alebo „deklarovaný dodávateľ“), hoci nepreukázal splnenie podmienok
stanovených v § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej aj „zák. č. 222/2004 Z. z.“ alebo „Zákon o
DPH“). Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. vznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH a následne u žalobcu nemohlo vzniknúť právo
na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH z faktúr
vystavených spoločnosťou, NOBOX MEDIA s.r.o..

5. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi NOBOX MEDIA s.r.o. (spoločnosť bola ex offo vymazaná
z obchodného registra 20.12.2018, pozn. správneho súdu) správca dane v odôvodnení jednotlivých
rozhodnutí uviedol, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil právo na odpočítanie
DPH o. i. z nasledovných dodávateľských faktúr:

i)
- faktúra č. 150100033 zo dňa 28.02.2015, daňová povinnosť 28.02.2015 v sume 24 000,- eur, z toho
základ dane v sume 20 000,- eur, 20 % DPH v sume 4 000,- eur, s predmetom fakturácie: fakturujeme
Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED - Trnavské Mýto, Bratislava,
- faktúra č. 150100035 zo dňa 28.02.2015, daňová povinnosť 28.02.2015 v sume 60 000,- eur, z toho

základ dane v sume 50 000,- eur, 20 % DPH v sume 10 000,- eur, s predmetom fakturácie: fakturujeme
Vám zabezpečenie prezentácie Vášho obchodného mena a loga v súvislosti s vydaním knihy „SNY
EMERIKA FEJEŠA“, (ďalej aj „faktúry február 2015“);
ii)
- faktúra č. 150100060 zo dňa 31.03.2015, daňová povinnosť 31.03.2015 v sume 24 000,- eur, z toho

základ dane v sume 20 000,- eur, 20 % DPH v sume 4 000,- eur, s predmetom fakturácie: fakturujeme
Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED - Trnavské mýto, Bratislava,
- faktúra č. 150100059 zo dňa 31.03.2015, daňová povinnosť 31.03.2015 v sume 60 000,- eur, z toho
základ dane v sume 50 000,- eur, 20 % DPH v sume 10 000,- eur, s predmetom fakturácie : fakturujeme
Vám zabezpečenie prezentácie Vášho obchodného mena a loga súvislosti s vydaním knihy „SNY

EMERIKA FEJEŠA“, (ďalej aj „faktúry marec 2015“);
iii)- faktúra č. 150100190 zo dňa 30.06.2015, daňová povinnosť 30.06.2015 v sume 24 000,- eur, z toho
základ dane v sume 20 000,- eur, 20 % DPH v sume 4 000,- eur, s predmetom fakturácie: fakturujeme
Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED - Trnavské mýto, Bratislava,

- faktúra č. 150100235 zo dňa 31.07.2015, daňová povinnosť 31.07.2015 v sume 24 000,- eur, z toho
základ dane v sume 20 000,- eur, 20 % DPH v sume 4 000,- eur, s predmetom fakturácie: fakturujeme
Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED - Trnavské mýto, Bratislava,
- faktúra č. 150100236 zo dňa 31.07.2015, daňová povinnosť 31.07.2015 v sume 240 000,- eur,
z toho základ dane v sume 200 000,- eur, 20 % DPH v sume 40 000,- eur, s predmetom fakturácie:

za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN of GOLF“,
- faktúra č. 150100237 zo dňa 31.07.2015, daňová povinnosť 31.07.2015 v sume 120 000,- eur,
z toho základ dane v sume 100 000,- eur, 20 % DPH v sume 20 000,- eur, s predmetom fakturácie:
za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s podujatím „prestigio triathlon“ 2015, (ďalej aj „faktúry
júl 2015“);
iv)

-faktúra č. 150100284 zo dňa 31.08.2015, daňová povinnosť 31.08.2015 v sume 24 000,- eur, z toho
základ dane v sume 20 000,- eur, 20 % DPH v sume 4 000,- eur, s predmetom fakturácie: fakturujeme
Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED- Trnavské mýto, Bratislava,
- faktúra č. 150100283 zo dňa 31.08.2015,daňová povinnosť 31.08.2015 v sume 120 000,- eur,
z toho základ dane v sume 100 000,- eur, 20 % DPH v sume 20 000,- eur, s predmetom fakturácie:

za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN of GOLF“,
- faktúra č. 150100282 zo dňa 31.08.2015, daňová povinnosť 31.08.2015 v sume 240 000,- eur,
z toho základ dane v sume 200 000,- eur, 20 % DPH v sume 40 000,- eur, s predmetom fakturácie:
za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s podujatím „prestigio triathlon“ 2015, (ďalej aj „faktúry
august 2015“);

v)
-faktúra č. 150100362 zo dňa 30.09.2015, daňová povinnosť 30.09.2015 v sume 24 000,- eur, z toho
základ dane sume 20 000,- eur, 20 % DPH v sume 4 000,- eur, s predmetom fakturácie: fakturujeme
Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED - Trnavské mýto, Bratislava,
- faktúra č. 150100363 zo dňa 30.09.2015, daňová povinnosť 30.09.2015 v sume 36 000,- eur, z toho

základ dane v sume 30 000,- eur, 20 % DPH v sume 6 000,- eur, s predmetom fakturácie: See&Go,
- faktúra č. 150100364 zo dňa 30.09.2015, daňová povinnosť 30.09.2015 v sume 60 000,- eur,
z toho základ dane v sume 50 000,- eur, 20 % DPH v sume 10 000,- eur, s predmetom fakturácie:
za zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN of GOLF“,
- faktúra č. 150100365 zo dňa 30.09.2015, daňová povinnosť 30.09.2015 v sume 144 000,- eur, z toho

základ dane v sume 120 000,- eur, 20 % DPH v sume 24 000,- eur, s predmetom fakturácie: za
zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s podujatím „prestigio triathlon“ 2015, (ďalej aj „faktúry
september 2015“);
vi)
- faktúra č. 150100437 zo dňa 31.10.2015, daňová povinnosť 31.10.2015 v sume 24 000,- eur, z toho

základ dane v sume 20 000,- eur, 20 % DPH v sume 4 000,- eur, s predmetom fakturácie: fakturujeme
Vám za zabezpečenie reklamnej kampane LED - Trnavské mýto, Bratislava,
- faktúra č. 150100438 zo dňa 31.10.2015, daňová povinnosť 31.10.2015 v sume 36 000,- eur, z toho
základ dane v sume 30 000,- eur, 20 % DPH v sume 6 000,- eur, s predmetom fakturácie: See&Go,
(ďalej aj „faktúry október 2015“).

6. Správca dane v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období február, marec, júl, august,
september a október 2015 konštatoval, že vo vzťahu k faktúram, ktorými deklarovaný dodávateľ NOBOX
MEDIA s.r.o. vyfakturoval žalobcovi zabezpečenie reklamnej kampane LED - Trnavské mýto, Bratislava
(ďalej aj „Reklamná kampaň LED - Trnavské mýto, Bratislava“) akceptoval predložené doklady a s

poukazom na právny názor žalovaného vyslovený v zrušujúcich rozhodnutiach (ak je zaplatená cena
vyššia ako trhová cena alebo referenčná hodnota určená správcom dane pre podobné plnenia, nemôže
to odôvodňovať odmietnutie práva na odpočet DPH v neprospech zdaniteľnej osoby), na ust. § 3 ods. 9
Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, ako aj na predložený dôkaz a vyjadrenie žalobcu, že iný

správca dane v skutkovo zhodnom prípade reklamné plnenie na LED - Trnavskom mýte, Bratislava
od dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o. pre odberateľa AUDIT TAX CONSULTING k. s. uznal a nepristúpil k
neuznaniu odpočítania dane u tejto spoločnosti, nevyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty (t.j. splneniepodmienok pre odpočet dane z faktúr za reklamné služby „Reklamná kampaň LED - Trnavské mýto,
Bratislava“ nespochybnil, resp. uznal, pozn. správneho súdu).

7. Správca dane v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období február a marec 2015
konštatoval, že vo vzťahu k faktúram, ktorými deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA s.r.o. vyfakturoval
žalobcovi zabezpečenie prezentácie obchodného mena a loga žalobcu v súvislosti s vydaním knihy
„SNY EMERIKA FEJEŠA“ (ďalej aj „vydanie knihy „SNY EMERIKA FEJEŠA“), preveroval splnenie
podmienok odpočítania dane žalobcom. Podľa predloženej Zmluvy o reklame, propagačnej činnosti

a inzercii zo dňa 28.01.2015 (ďalej aj „Zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom a NOBOX MEDIA
s.r.o. jej predmetom mala byť reklama objednávateľa, jeho obchodného mena a jeho loga, v rámci
vydania publikácie Sny Emerika Feješa autora A. B. a marketingovej prezentácie, ktorá súvisí
s vydaním publikácie, spôsobom a formou v súlade s touto zmluvou v zmysle platných právnych
predpisov. Správca dane vypočul C. D. (konateľa spoločnosti, NOBOX MEDIA s.r.o. v čase realizácie
deklarovaného plnenia), ktorý nevedel uviesť, kto bol vydavateľom knihy, u koho zabezpečoval reklamu

a marketingovú prezentáciu, reklamná činnosť sa mala robiť v subdodávke, avšak nevedel uviesť, kto
vytvoril prezentáciu mena a loga. Vydavateľ publikácie spoločnosť i + i print s.r.o. Bratislava na výzvu
správcu dane uviedol, že nevystavil v roku 2015 žiadne faktúry ani na spoločnosť NOBOX MEDIA
s.r.o., ani na žalobcu. Správca dane konštatoval, že zo strany žalobcu ani zo strany jeho deklarovaného
dodávateľa, nebolo preukázané, že túto prezentáciu v súvislosti s vydaním predmetnej publikácie

vykonala, resp. dodala spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. Po oboznámení žalobcu so zistenými
skutočnosťami (Oboznámenie zo dňa 02.11.2020) žalobca v prílohe vyjadrenia zo dňa 16.11.2020
uviedol, že kniha bola odprezentovaná viacerými komunikačnými kanálmi: vernisážou v Bratislavskej
E. F. gallery, prostredníctvom LED obrazovky na Trnavskom mýte v Bratislave, v Západoslovenskej
televízii a žalobca sa touto publikáciou mal prezentovať na viacerých spoločenských podujatiach.

Žalobca k jednotlivým faktúram predložil podklady, ktorými preukazoval materiálnu realizáciu plnenia
v zmysle Zmluvy: fotografie obalu knihy spolu so záložkami. Správca dane konštatoval, že spoločnosť
NOBOX MEDIA s.r.o. je spoločnosť, ktorá má virtuálne sídlo, k 01.10.2015 došlo k predaju obchodného
podielu občanovi Poľskej republiky a dňom 20.12.2018 bola spoločnosť vymazaná ex offo, nemala
zamestnancov, ani majetok, v roku 2013 nevykonávala žiadnu činnosť, predmetom jej činnosti boli

upratovacie služby. Tvrdenie žalobcu ohľadom formálneho splnenia podmienok na odpočítanie DPH
(vystavená faktúra s DPH a jej zaúčtovanie) správca dane nespochybnil, nebolo však preukázané
reálne dodanie služieb od spoločnosti, NOBOX MEDIA s.r.o. Správca dane výzvou z 19.05.2022 vyzval
žalobcu na preukázanie skutočností osvedčujúcich reálne dodanie služieb a skutočnosti, či plnenia (ak
boli poskytnuté) propagovali hospodársku činnosť žalobcu. Žalobca na výzvu nereagoval a vyjadrenia

a doklady, na ktorých predloženie bol vyzvaný z dôvodu preukázania nároku na odpočítanie DPH,
nepredložil. Správca dane uzavrel, že preverovaním nebolo preukázané, že spoločnosti NOBO MEDIA
s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH a následne u žalobcu nemohlo vzniknúť
právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH z faktúr
vystavených spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania mal správca

danezato,žežalobcanepreukázal,žeskutočnedošlokdodaniureklamyodspoločnostiNOBOXMEDIA
s.r.o. tak, ako bola definovaná v Zmluve z 28.01.2015.

8. Správca dane v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období september a október 2015
konštatoval, že vo vzťahu k faktúram, ktorými deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA s.r.o. vyfakturoval

žalobcovi „See&Go“ (ďalej aj „See&Go“), preveroval splnenie podmienok odpočítania dane žalobcom.
Podľa predloženého Dodatku č. 1 k Zmluve o reklamnom partnerstve zo dňa 24.08.2015 (ďalej
aj „Dodatok") uzatvoreného medzi žalobcom a NOBOX MEDIA s.r.o. predmetom zmluvy je záväzok
spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. na reklamné plnenie spočívajúce v poskytovaní reklamných
a marketingových aktivít a prezentácií reklamného partnera prostredníctvom:

a) outdoorových LED obrazoviek, indoorových LCD obrazoviek, billboardov,
b) LED audio monitorov nainštalovaných v dopravných prostriedkoch MHD v rámci Slovenska (tzv.
SEE&GO) a ďalších médií. NOBOX MEDIA s.r.o. sa zároveň zaväzuje pripraviť pre reklamného partnera
média plán a poskytovania marketingových služieb na základe vzájomnej písomnej dohody.
Žalobca ako dôkazy preukazujúce uskutočnenie plnenia predložil fotografie loga a názvu spoločnosti

(žalobcu),ktorésamalipremietaťnaLEDaudiomonitorochnainštalovanýchvdopravnýchprostriedkoch
MHD a list A4, na ktorom je len uvedený počet autobusov pre kraj a počet obrazoviek, bez bližšieho
určenia o aké autobusy išlo, na akých linkách, v akom čase sa reklama vysielala. Správca dane
poukázal na vyjadrenie C. D., ktorý sa domnieval, že reklamné plochy boli iba v autobusoch;nevedel uviesť, kto bol konateľom spoločnosti, ktorej LED monitory patrili, uviedol, že asi sa volala
See&Go. Malo ísť o obrazovky v autobusoch, ktoré boli z viacerých krajov, ale bol to jeden majiteľ.
Táto spoločnosť mala priamo spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o fakturovať prenájom. Všetko bolo

vyrobené subdodávateľsky, ale nevedel uviesť, kto bol subdodávateľom. Spoločnosť See&Go s.r.o.
na výzvu správcu dane z 21.10.2022 uviedla, že v období január až december 2015 neevidujú
žiadnu vystavenú faktúru pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. Správca dane následne konštatoval,
žežalobcavpriebehudaňovejkontrolynepreukázal,žeskutočnedošlokdodaniureklamyodspoločnosti
NOBOX MEDIA s.r.o. tak, ako bola definovaná v Zmluve. Uviedol, že na základe predložených fotografií

nespochybňuje, že žalobca mohol mať reklamu umiestnenú na LED audio monitoroch nainštalovaných
v nejakých dopravných prostriedkoch, nebolo však preukázané, kto dodanie reklamy zabezpečil,
realizoval a kedy a v akom období. Predložené fotografie podľa správcu dane nepreukazujú, že reklama
bola skutočne dodaná tak, ako žalobca deklaruje faktúrami od NOBOX MEDIA s.r.o. S uvedenými
zisteniami oboznámil správca dane žalobcu Oboznámením z 02.11.2020, ku ktorému sa žalobca
vyjadril a správca dane k tomuto vyjadreniu uviedol, že preveroval reálne uskutočnenie reklamy

na obrazovkách, ktoré patria spoločnosti See&Go s.r.o., kde mala spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o.
zabezpečiť reklamu pre žalobcu. V rozhodnutí správcu dane týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia
október2015správcadaneuviedol,žežalobcasiuplatnilDPHzfaktúrvystavenýchC.D.včase,kedyuž
nebol konateľom spoločnosti NOBO MEDIA s.r.o. a žalobca teda nebol opatrný, keď prijal takéto faktúry.
Správca dane pri preverovaní zistil, že spoločnosť See&Go s.r.o. v roku 2015 pre spoločnosť NOBOX

MEDIA s.r.o. žiadnu reklamu umiestnenú na LED audio monitoroch nainštalovaných v dopravných
prostriedkoch MHD, a teda ani pre žalobcu nerealizovala. Nebolo preukázané ani tvrdenie C. D.,
že spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. bol fakturovaný prenájom. Správca dane zotrval na závere,
že nespochybňuje, že žalobca niekde niekedy nejakú reklamu mohol mať, avšak pri daňovej kontrole
nebolo preukázané, že spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. realizovala reklamu umiestnenú na LED audio

monitoroch nainštalovaných v dopravných prostriedkoch MHD patriacich spoločnosti See&Go s.r.o.
akodeklarujefaktúra.Správcadaneďalejpoukázalnaúdajeuvedenéna4kspredloženýchA4,ktoréboli
predloženéakodokladypreukazujúcereportodvysielanejreklamybezdátumovvystavenia,bezhlavičky
spotu a bez uvedenia aký reklamný spot mal byť podľa tohto reportu odvysielaný, pričom vyzval žalobcu
na vysvetlenie obsahu týchto dôkazov, ako aj na predloženie dokladov osvedčujúcich realizáciu plnenia,

avšak žalobca na výzvu správcu dane z 19.05.2022 nereagoval a doklady a vyjadrenia, na ktorých
predloženie bol vyzvaný, nepredložil. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho
sa zdaňovacieho obdobia október 2015 uviedol, že pri faktúre z 31.10.2015 nebola preukázaná
vierohodnosť faktúry v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH, keďže v čase vystavenia tejto
faktúry C. D. nebol konateľom NOBOX MEDIA s.r.o. a jeho tvrdenie, že na vystavenie faktúry mal

nejaké poverenie od nového konateľa, ktoré však nepredložil, správca dane vyhodnotil ako účelové.
Reklamné služby mali byť robené subdodávateľsky, nebolo však preukázané akým spôsobom C. D.,
resp. spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. v čase, keď už nebol konateľom C. D., vystupoval voči svojim
dodávateľom a kto vlastne reklamné služby a komu dodal. Správca dane uzavrel, že z dôvodu, že nebolo
preukázané, že NOBOX MEDIA s.r.o. fakturované služby pre žalobcu skutočne vykonal, neboli splnené

podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH,
správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. v zdaňovacom
období október 2015 v sume 6 000,- eur. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa
zdaňovacieho obdobia september 2015 uviedol, že po doplnenom dokazovaní vo vyrubovacom konaní
nebolo preukázané, že spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1

Zákona o DPH a následne u žalobcu nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1
a 2 vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou NOBOX MEDIA
s.r.o., pričom nebolo preukázané, že NOBOX MEDIA s.r.o. fakturované služby See&Go pre žalobcu
skutočne vykonal.

9. Správca dane v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období júl, august a september
2015 konštatoval, že vo vzťahu k faktúram, ktorými deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA s.r.o.
vyfakturoval žalobcovi zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN
of GOLF“ (ďalej aj „QUEEN of GOLF“), preveroval splnenie podmienok odpočítania dane žalobcom.
Podľa predloženej Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 15.04.2015 (ďalej aj „Zmluva“)

uzatvorenej medzi žalobcom (ďalej aj „objednávateľ“) a NOBOX MEDIA s.r.o. jej predmetom mali byť
reklamné služby špecifikované v bode 2.1.1. Zmluvy, v pozícii hlavného reklamného partnera pre rok
2015 na podujatí „QUEEN OF GOLF“, ktoré sa koná na ihrisku Gray BEAR na Táloch. SpoločnosťNOBOX MEDIA s.r.o. sa žalobcovi zaviazala zabezpečiť za odplatu predpokladaný mediálny priestor
nasledovne:
a) prezentácia loga objednávateľa v pozícii hlavný reklamný partner (ďalej aj „HRP“) podujatia na TV

spotoch na: 1/ Západoslovenskej televízii, 2/ TA3 – Show Biz, 3/ Golf Channel, 4/ Fashion TV, 5/ TV
See&go;
b) prezentácia loga objednávateľa v pozícii HRP podujatia v rádiách: 1/ CITY rádio, 2/ ANTÉNA rádio;
c) prezentácia obchodného mena a loga objednávateľa v pozícii HRP podujatia na outdoorových
médiách: 1/ DPP MEDIA LED, 2/ plagáty 10 000 ks, 3/ letáky 10 000 ks;

d) prezentácia obchodného mena a logo objednávateľa v pozícii HRP v printových médiách: 1/ Magazín
ONE, 2/ Magazín GOLF&STYLE, 3/ Magazín GOLFREPORT, 4/ Magazín Exclusiv, 5/ Magazín Car
Exclusiv, 6/ Magazín Millard SUN, 7/ Časopis ST CITY, 8/ Magazín WomanMan;
e) prezentácia obchodného mena a loga objednávateľa v pozícii HRP v internetových médiách: 1/
www.zoznam.sk, 2/ www.topky.sk, 3/ www.feminity.sk, 4/ www.womanman.sk, 5/ www.stcity.sk, 6/ www.
autozena.sk, 7/ www.millardcity.com, 8/ www.podujatia.sk, 9/ www. webnoviny.sk;

f) prezentácia obchodného mena a loga objednávateľa v pozícii HRP na facebooku;
g) prezentácia obchodného mena a loga objednávateľa v pozícii HRP v PR článkoch: 1/ Nový čas, 2/
PLUS 1 deň, 3/ Topky.sk, 4/ Stcity.sk, 5/ TVnoviny.sk, 6/ Star.
Žalobca ako dôkazy preukazujúce uskutočnenie plnení predložil fotografie loga a názvu spoločnosti
(žalobcu), ktoré boli umiestnené priamo na golfovom turnaji (na pódiu alebo na móle, kde sa uskutočnila

súťaž krásy), resp. na rôznych banneroch umiestnených na golfovom ihrisku, ako aj fotokópie
veľkoplošných pútačov, na ktorých je prezentované podujatie „QUEEN OF GOLF 2015“ (kde je
ako hlavný partner uvedená aj spoločnosť žalobcu). Správca dane poukázal na výpoveď C. D.,
ktorý ako organizátora turnaja označil p. G., s tým, že celá grafika mala byť urobená subdodávateľsky,
avšak subdodávateľa neoznačil, nevedel sa vyjadriť v akých denníkoch a týždenníkoch bola reklama

zverejnená. Správca dane následne vypočul ako svedka A. C. G., ktorý uviedol, že bol zamestnaný
v Západoslovenskej televízii, avšak turnaj neorganizoval a nevedel sa vyjadriť k plneniam, ktoré mali
byť poskytnuté žalobcovi. Spoločnosť Tále a.s. na výzvu správcu dane uviedla, že objednávateľmi
podujatia „QUEEN OF GOLF 2015“ boli spoločnosti Top - Media & Consulting s.r.o. (podujatie konané
10.09.2015) a Media - promotion consult s.r.o. (podujatie konané 15.05.2015), ktoré podľa zistenia

správcu dane boli vymazané z obchodného registra. Z výpovede H. I. (bývalého konateľa uvedených
spoločností) vyplýva, že nevykonával žiadnu činnosť, spoločnosť na neho napísal A. J. J., ktorý spolu
s C. G. „operovali v mene spoločnosti tak, ako keby bola ich“. Uviedol, že za spoločnosti nikdy nevystavil
žiadne faktúry, možno niektoré podpísal alebo jeho podpisy boli falšované. Podľa jeho vyjadrenia
spoločnosť Media - promotion consult s.r.o. slúžila na to, aby vyrábala náklady pre spoločnosť Top -

Media & Consulting s.r.o., k deklarovaným plneniam sa nevedel vyjadriť. Správca dane výzvou zo dňa
19.05.2022 vyzval žalobcu, aby preukázal, ako NOBOX MEDIA s.r.o. pre objednávateľa (žalobcu) ako
HRP zabezpečila predpokladaný mediálny priestor, vrátane predloženia dokladov a hodnotiacej správy.
Žalobca na výzvu nereagoval a doklady a vyjadrenia, na ktorých predloženie bol vyzvaný, nepredložil.
Správcovi dane tak boli ku kontrole predložené len doklady a dôkazy, videá na USB, fotografie loga

a názvu spoločnosti, ktoré boli umiestnené priamo na golfovom turnaji (na pódiu alebo na móle), resp.
narôznychbannerochumiestnenýchnagolfovomihrisku,hocipredmetomZmluvyanáslednejfakturácie
malo byť zakúpenie reklamného priestoru. Nepotvrdila sa výpoveď C. D., že „to celé konzultoval s p.
G.“, ktorý poprel, že bol organizátorom turnaja, že by zadával reklamné materiály, resp. komunikoval
s inými médiami ako Západoslovenská televízia, Tiež poprel, že by ako fyzická osoba alebo zástupca

televízie zadával, resp. sprostredkoval reklamu či už pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. alebo pre
žalobcu. Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané kto, akým spôsobom, v akom rozsahu
a či vôbec zadal reklamu do vyššie uvedených médií. Skutočnosť, že by žalobca mal zakúpený
reklamný priestor v médiách uvedených v Zmluve nebola v priebehu daňovej kontroly preukázaná.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že skutočne

došlo k dodaniu reklamných služieb od spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. v zmysle Zmluvy.

10. Správca dane v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období júl, august a september 2015
konštatoval, že vo vzťahu k faktúram, ktorými deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA s.r.o. vyfakturoval
žalobcovi zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s podujatím „prestigio triathlon“ 2015 (ďalej

aj „prestigio triathlon 2015“), preveroval splnenie podmienok odpočítania dane žalobcom. Podľa Zmluvy
o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 30.06.2015 (ďalej len „Zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom
(ďalej aj „objednávateľ“) a NOBOX MEDIA s.r.o. jej predmetom malo byť komplexné zabezpečenie
reklamnej služby pre žalobcu špecifikovanej v prílohe tejto Zmluvy v súvislosti s podujatím „PRESTIGIOCROSS TRIATHLON KUCHYŇA 2015“, ktoré sa uskutoční dňa 12.09.2015 (ďalej aj reklamná služba“).
Spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. sa zaviazala objednávateľovi (žalobcovi) v súvislosti s hlavným
reklamným partnerstvom (ďalej aj „HRP“) zabezpečiť za odmenu dojednanú v Zmluve nasledovné

reklamné služby:
a) prezentácia obchodného mena alebo loga objednávateľa v pozícii (HRP) reklamnej služby
v reklamných spotoch odvysielaných na DIGI ŠPORT TV v počte 1100 opakovaní (reklamná
prezentácia);
b) prezentácia obchodného mena alebo loga objednávateľa v pozícii (HRP) reklamnej služby

v reklamných spotoch odvysielaných na 56 Digi obrazovkách v počte 54 000 opakovaní (obrazová
prezentácia);
c) prezentácia obchodného mena alebo loga objednávateľa v pozícii (HRP) reklamnej služby
na Facebookovej stránke realizsportteam, citytriathlon, ravaman;
d) prezentácia obchodného mena alebo loga objednávateľa v pozícii (HRP) reklamnej služby
na internetových médiách: a/ Erun, b/ Run magazín, c/ Trenujeme.sk, d/ Mtbiker.sk, e/ Sportujeme.sk,

f) Prestigiorealizteam.sk, g/ Runshop.sk, h/ Tiway.sk, i/ Davorin.sk, j/ Citytriathlon.sk;
e) prezentácia obchodného mena alebo loga objednávateľa v pozícii (HRP) reklamnej služby v mieste
podujatia.
Žalobca ako dôkazy preukazujúce uskutočnenie plnení predložil fotografie a videá loga a názvu
spoločnosti (žalobcu), ktoré boli umiestnené priamo na turnaji, na pódiu, resp. na rôznych banneroch,

ako aj fotokópie pútačov, na ktorých je v pozícii hlavného partnera označená aj spoločnosť žalobcu.
Správca dane poukázal na výpoveď C. D., ktorý uviedol, že v tejto súvislosti komunikoval s p. K.
- usporiadateľom akcie, podujatie malo byť odvysielané aj v televíziách DIGI Sport a TA3, reklama
bola na rôznych banneroch, pričom všetky logá a prezentácie mali byť robené v subdodávkach. Podľa
zistenia správcu dane organizátorom podujatia „PRESTIGIO CROSS TRIATHLON KUCHYŇA 2015“

bolo občianske združenie PRESTIGIO REALIZ team, o.z., Bratislava, ktorého štatutárnym zástupcom
bol B. K.. Správca dane poukázal na to, že žalobca predložil ako dôkaz o uskutočnenej reklame
len fotografie, kde je uvedený ako hlavný partner podujatia, spoločne so spoločnosťou KONSTRUKT
PLUS s.r.o., (ktorá za túto reklamu zaplatila 14 520,- eur), pričom žalobca nepreukázal, v čom bola
pre neho uskutočnená, vytvorená a zabezpečená v súvislosti s týmto podujatím reklama, ktorá mala

byť v hodnote 504 000,- eur. Konateľ dodávateľa pritom uviedol len skutočnosť, že organizátorom
podujatia bol p. K.. Skutočnosť, že by žalobcovi ním deklarovaný dodávateľ NOBOX MEDIA s.r.o. zakúpil
reklamu v označených médiách nebola v priebehu daňovej kontroly preukázaná. Správca dane vyzval
žalobcu preukázať, ako spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. pre žalobcu zabezpečila predpokladaný
mediálny priestor a o.i. žiadal predložiť hodnotiacu správu. Na výzvu správcu dane z 19.05.2022

žalobca nereagoval a doklady a vyjadrenia, na ktorých predloženie bol vyzvaný, nepredložil. Podľa
zistenia správcu dane p. K. potvrdil, že organizoval podujatie, ale nemal vedomosť o hodnote mediálnej
kampane, ani o jej časovom rozsahu; poprel, že by on ako organizátor realizoval reklamnú kampaň.
Správca dane konštatoval, že žalobcom ani deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o.
a ani organizátorom podujatia (spoločnosťou PRESTIGIO REALIZ team s.r.o.) nebolo preukázané

dodanie reklamných služieb tak, ako bol definované v Zmluve. Nebolo teda preukázané, že spoločnosti
NOBOX MEDIA s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH a následne u žalobcu
nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a)
Zákona o DPH z faktúr vystavených spoločnosťou, NOBOX MEDIA s.r.o.

11. Správca dane sa v rozhodnutiach týkajúcich sa všetkých kontrolovaných zdaňovacích období
február, marec, júl, august, september a október 2015 vyjadril k námietkam vzneseným žalobcom
zhodne ako v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03.11.2022. K námietke zákonného doručenia
Protokolu z daňovej kontroly správca dane poukázal na časový priebeh doručovania Protokolu
(Protokol bol expedovaný 14.01.2021 a odovzdaný v zmysle § 30 ods. 2 Daňového poriadku

poskytovateľovi poštových služieb, neúspešný pokus o doručenie 18.01.2021, na doručenke vyznačené
uloženie Protokolu od 19.01.2021, následne dňa 22.01.2021 elektronicky podané nové splnomocnenie
na JUDr. Kuttnerovú, dňa 29.01.2021 prevzatie Protokolu žalobcom a A. B. E., splnomocnenou
zástupkyňou v čase expedovania Protokolu na základe Plnomocenstva zo dňa 09.10.2017, ktoré
bolo správcovi dane predložené dňa 19.10.2017). Všetky písomnosti a úkony vykonané pri daňovej

kontrole boli zasielané A. B. E. ako splnomocnenej zástupkyni žalobcu a zároveň na vedomie boli
zasielané žalobcovi. K námietke aktívnej legitimácie správca dane uviedol, že vyrubovacie konanie
vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku správca
dane, ktorý začal daňovú kontrolu, pričom vyrubovacie konanie po daňovej kontrola vykonáva kontrolór,resp. kontrolóri, ktorí boli na jej výkon poverení. Pre týchto kontrolórov nie je potrebné a ani možné
vystaviť poverenie na vykonanie potrebných úkonov vo vyrubovacom konaní, nakoľko Daňový poriadok
uvedenúpovinnosťneustanovujeaaninepriznávažalobcoviprávonapredloženiepísomnéhopoverenia

na výkon vyrubovacieho konania podľa § 68. „Aktívnu legitimáciu“ na vyrubovacie konanie Daňový
poriadok v § 68 nekodifikuje. K námietke žalobcu ohľadne zistení vo vzťahu k spoločnosti SMUGGLERS
s.r.o. správca dane uviedol, že vzhľadom na predaj obchodného podielu spoločnosti NOBOX Media
s.r.o. občanovi Poľskej republiky, u ktorého sa nepodarilo preveriť reálne dodanie fakturovaných služieb,
správca dane preveroval aj jeho subdodávateľov, medzi ktorými bola i spoločnosť SMUGGLERS

s.r.o. (táto spoločnosť mala v preverovanom období dodať 95 % plnení spoločnosti NOBOX
MEDIA s.r.o.), ktorá spoločnosť požadované doklady správcovi dane nepredložila, bola vyhodnotená
ako nekontaktný daňový subjekt, ktorý so správcom dane nekomunikuje a nepreukázal uskutočnenie
deklarovaných služieb pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. v kontrolovanom období. Správca
dane v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok
na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH je na kontrolovanom daňovom subjekte (žalobcovi),

pričom právo na odpočítanie dane vzniká v zmysle § 49 ods. 1 cit. zákona až po vzniku daňovej
povinnosti, ktorú správca dane skúma nielen u žalobcu, ale aj u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov.
Správca dane konštatoval, že žalobca sa neinformoval u svojho dodávateľa, akým spôsobom budú
zabezpečené reklamné služby, nezabezpečil si dôkazy, na ktoré ho oprávňovala Zmluva uzatvorená
s jeho dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o., nepreukázal, aké realizačné riešenia odsúhlasoval s

dodávateľom, neinformoval sa o subdodávateľoch, ktorí mali poskytnúť zabezpečenie reklamnej
kampane a reklamných služieb a vstúpil do obchodných vzťahov s dodávateľom, ktorý nemal skúsenosti
s poskytovaním reklamných služieb. Z verejne dostupného Obchodného registra SR mohol mať žalobca
podľasprávcudanevedomosťo tom,žeC.D.bolkonateľomviacerýchspoločností,ktoréboliprevedené
na štatutárov - občanov cudzích štátnych príslušníkov, pričom žalobca tiež mohol zistiť, že C. D.

od 01.10.2015 prestal byť konateľom spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. V tejto súvislosti poukázal
správca dane na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/22/2020 z 02.02.2022.
Správca dane uzavrel, že z dôvodu, že nebolo preukázané, že NOBOX MEDIA s.r.o. fakturované služby
pre žalobcu skutočne vykonal, neboli splnené podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, a preto neuznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti NOBOX

MEDIA s.r.o. vo výške uvedenej vo výroku jednotlivých rozhodnutí správcu dane.

Rozhodnutia žalovaného

12. O odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutiami č.

102118456/2023zodňa18.08.2023(ďalejaj„rozhodnutiežalovanéhomarec2015“),č.102117971/2023
zo dňa 18.08.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného február 2015“), č. 102138663/2023 zo dňa
21.08.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného august 2015“), č. 102138503/2023 zo dňa 21.08.2023
(ďalejaj„rozhodnutiežalovanéhojúl2015“),č.102118910/2023zodňa18.08.2023(ďalejaj„rozhodnutie
žalovaného október 2015“) a č. 100621863/2024 zo dňa 16.02.2024 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného

september 2015“) tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení
jednotlivých rozhodnutí žalovaný uviedol obsah odvolaní žalobcu, opísal zistený skutkový stav (zhodne,
ako ho zistil správca dane), poukázal na úkony a dôkazy vykonané správcom dane (vrátane
úkonov a dôkazov vykonaných správcom dane v rámci vyrubovacieho konania, ktoré nasledovalo
po vydaní zrušovacích rozhodnutí žalovaného) a odcitoval ustanovenia Zákona o DPH (§ 9 ods. 1, § 19

ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 5, § 71 ods. 1 písm. c) a § 74
ods. 1 písm. f)) a ustanovenia Daňového poriadku (§ 3 ods. 1, 2, 3, 6, § 24 ods. 1, 2, 3, 4,§ 63 ods. 5).
Žalovaný v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí zhodne poukázal na to, že žalobca predložil správcovi
danefaktúrysuvedenýmpredmetomjednotlivýchplnení(„Zabezpečenieprezentácieobchodnéhomena
a loga v súvislosti s vydaním knihy „SNY EMERIKA FEJEŠA“, „See&Go“, „Zabezpečenie reklamnej

kampane v súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN OF GOLF“, „Zabezpečenie reklamnej kampane
v súvislosti s podujatím „prestigio triatlon“ 2015“), pričom jednotlivé faktúry sa neodvolávajú na žiadnu
objednávku, zmluvu ani neodkazujú na žiadnu prílohu k faktúram. Ako množstvo je uvedené: „1“. Z
predmetných faktúr nie je zrejmý druh a ani rozsah dodanej služby. Žalovaný poukázal na ust. § 74
ods. 1 Zákona o DPH, ktoré upravuje obligatórne náležitosti faktúry, bez ktorých nie je možné považovať

vystavený doklad za faktúru na účely Zákona o DPH. Medzi povinné náležitosti patrí aj množstvo a druh
dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby. Podľa žalovaného žalobcom predložené
faktúry nespĺňajú podmienky § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH.13. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období február a marec 2015
vo vzťahu k faktúram, ktorých predmetom plnenia bolo zabezpečenie prezentácie obchodného mena
a loga žalobcu v súvislosti s vydaním knihy „SNY EMERIKA FEJEŠA“ uviedol, že okrem faktúr

žalobca predložil Zmluvu o reklame propagačnej činnosti a inzercii zo dňa 28.01.2015, podľa ktorej
úlohou deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o. bolo umiestniť logo žalobcu ako hlavného
reklamného partnera v publikácii „SNY EMERIKA FEJEŠA“ v určenom počte výtlačkov, pričom logo
malo mať dominantnú pozíciu na predposlednej strane publikácie a dodať žalobcovi 10 ks tejto
publikácie. Spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. mala žalobcovi poskytnúť fotodokumentáciu preukazujúcu

splnenie zmluvných povinností. Žalobca dôkaz o splnení tejto povinností zo strany deklarovaného
dodávateľa nepredložil, predložil len fotokópiu obalu knihy spolu s fotokópiami záložiek, ktoré nie sú
pevnou súčasťou knihy, na ktorých je uvedené poďakovanie pri vydaní knihy a je na nich uvedené
logo žalobcu, ktorý tam však nie je uvedený v pozícii reklamného partnera. Ďalej predložil fotografie
z LED obrazovky na Trnavskom mýte v Bratislave, na ktorých je obal knihy „SNY EMERIKA FEJEŠA“,
resp. sú uvedené logá žalobcu a iných spoločností. Žalobca predložil aj reporty odvysielania spotov

za obdobie marec a apríl 2015, na ktorých je ako klient uvedený žalobca, kampaň označená ako „SNY
EMERIKA FEJEŠA“. Uvedené však nekorešponduje s dátumom dodania služby na kontrolovaných
faktúrach, ktorý je 28.02.2015, resp. 31.03.2015 (kampaň sa však mala realizovať aj v apríli 2015).
Žalobca ďalej predložil faktúry od spoločnosti DPP Media s.r.o. vystavené pre spoločnosť NOBOX
MEDIA s.r.o., kde ako predmet fakturácie je uvedená marketingová podpora pri vydaní knihy A.

B. (faktúry s dátumom dodania 28.02.2015 - DPH vo výške 200,- eur, resp. 31.03.2015 - DPH
vo výške 200,- eur), avšak nie je zrejmé, čo zahŕňala marketingová podpora. Ak by sa jednalo
o odvysielanie spotov, potom by predmetné fakturované plnenia medzi spoločnosťami DPP Media
s.r.o. a NOBOX MEDIA s.r.o. nekorešpondovali s tým, kedy mali byť spoty odvysielané. K prezentácii
žalobcu na eventoch neboli predložené žiadne dôkazy. Vydavateľ knihy (i + i print s.r.o.) sa vyjadril,

že v roku 2015 nevystavil žiadne faktúry na spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o., ani na žalobcu.
Žalovaný uviedol, že správca dane získal dôvodné pochybnosti o dodaní fakturovaného plnenia
deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o., vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, tento však
požadované dôkazy nepredložil. Žalobca ako dodávateľa fakturovaného plnenia označil spoločnosť
NOBOX MEDIA s.r.o. a osobu, s ktorou za uvedenú spoločnosť konal, C. D.. Žalovaný poukázal

na to, že spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. nikoho nezamestnávala, nemala žiadny majetok, nemala
na adrese sídla zriadené žiadne priestory, sídlo spoločnosti bolo len virtuálne. V čase uzavretia Zmluvy
so spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. sa v registri účtovných závierok nachádzala účtovná závierka
tejto spoločnosti za rok 2013, kedy spoločnosť nevykázala žiadne výnosy ani náklady, jej hlavnou
činnosťou bolo generálne čistenie budov. Spoločnosť nemala žiadnu podnikateľskú históriu, nebolo

zistené, že by sa prezentovala (napr. na internete) ako reklamná agentúra. Od 01.10.2015 sa stal
konateľom spoločnosti občan Poľskej republiky B. B., ktorý je nekontaktnou osobou. Spoločnosť bola
predaná za 1 euro, a to napriek vykazovaným miliónovým mesačným obratom. Z výpovede svedka
p. D. vyplynulo, že na bližšie okolnosti predmetného fakturovaného plnenia si nespomína, všetko
malo byť zabezpečované prostredníctvom subdodávateľov. Subdodávateľ označený p. D. (DPP Media

s.r.o.), aj subdodávateľ zistený správcom dane z kontrolných výkazov spoločnosti NOBOX MEDIA
s.r.o. (SMUGGLERS s.r.o.) sú nekontaktné osoby. C. D. potvrdil vystavenie faktúr, a to aj v čase,
keď už nebol konateľom spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., čo odôvodnil splnomocnením, avšak žiadne
plnomocenstvo nebolo predložené. Uvedené skutočnosti zakladajú pochybnosti o hodnovernosti
výpovede svedka o reálnej ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa, pričom v prípade

deklarovanej dodávateľské spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. nebola preukázaná vierohodnosť pôvodu
faktúr (§ 71 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH).

14. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období september a október 2015
vo vzťahu k faktúram, ktorých predmetom plnenia bolo „See&Go“ uviedol, že okrem faktúr žalobca

predložil Zmluvu o reklamnom partnerstve zo dňa 13.01.2015, vrátane dodatku č. 1 z 24.08.2015,
z ktorej vyplynulo, že úlohou spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. bolo poskytnúť žalobcovi aj reklamné
a marketingové aktivity a prezentácie žalobcu prostredníctvom LED audio monitorov nainštalovaných
v dopravných prostriedkoch MHD v rámci Slovenska (tzv. See&Go). Zmluva však bližšie nestanovuje
rozsah plnenia (s výnimkou ceny), s tým, že dodávateľ sa zaviazal pripraviť pre žalobcu media plán

a poskytovanie marketingových služieb na základe vzájomnej písomnej dohody, ktorá však nebola
správcovi dane predložená. Žalobca predložil dokument označený ako „See&Go kampaň 30 sek.
spotu - mesiac september 2015 s frekvenciou – maximum“, v ktorom je uvedený počet autobusov
pre kraj a počet obrazoviek, avšak bez bližšieho určenia o aké autobusy išlo, na akých linkách,v akom čase sa reklama mala vysielať. Boli predložené aj 3 fotografie, z ktorých nie je zrejmý
čas ich vyhotovenia, ani bližšia identifikácia autobusu, v ktorom sa mala reklama zobrazovať.
Predložené dôkazy nepreukazujú podľa žalovaného dodanie fakturovaného plnenia, preto vznikli

dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní fakturovaného plnenia deklarovaným dodávateľom
NOBOX MEDIA s.r.o. Z vyjadrenia spoločnosti See&Go s.r.o. vyplýva, že v období január až december
2015 táto spoločnosť neeviduje žiadnu vystavenú faktúru pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o.,
ani pre žalobcu. Správca dane listom z 19.05.2022 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a vyjadrení
k predmetnému fakturovanému plneniu, avšak žalobca požadované dôkazy a vyjadrenia nepredložil.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia september 2015 navyše
uviedol, že podľa vyjadrenia C. D. mala spoločnosť See&Go s.r.o. priamo spoločnosti NOBOX MEDIA
s.r.o. fakturovať prenájom, čo však bolo popreté vyjadreniami spoločnosti See&Go s.r.o. Žalovaný
následne poukázal na zistenia týkajúce sa deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NOBOX MEDIA
s.r.o. tak, ako je uvedené v bode 13. tohto rozsudku.

15. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období júl, august a september
2015 vo vzťahu k faktúram, ktorých predmetom plnenia bolo zabezpečenie reklamnej kampane v
súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN of GOLF“ uviedol, že okrem faktúr žalobca predložil Zmluvu
o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 15.04.2015, z ktorej vyplynulo, že úlohou spoločnosti
NOBOX MEDIA s.r.o. bolo poskytnúť žalobcovi reklamné služby špecifikované v Zmluve, ktorá však

bližšie nestanovuje časový, resp. množstevný rozsah plnenia (kedy a v akom rozsahu sa majú
jednotlivéreklamnéslužbyrealizovať).Realizáciujednotlivýchdohodnutýchplnenížalobcanepreukázal,
hodnotiaca správa nebola predložená. Žalobca ako dôkaz realizácie deklarovaného plnenia predložil
dôkazy (fotografie z galavečera - máj 2015 – QUEEN of GOLF 2015 Tále, plán kampane QUEEN of
GOLF 2015 - semifinále v období od 01.05.2015 do 31.05.2015 na veľkoplošnej obrazovke v Bratislave,

plán kampane QUEEN of GOLF 2015 - semifinále - poďakovanie partnerom v období od 01.07.2015
do 31.07.2015). Na predložených dôkazoch je síce uvedený žalobca ako hlavný reklamný partner,
ale toto plnenie nebolo možné podradiť pod uzatvorenú Zmluvu. Podľa Zmluvy mala spoločnosť
NOBOX MEDIA s.r.o. poskytovať reklamné služby v priebehu mesiacov júl až september, samotné
podujatie QUEEN of GOLF 2015 sa konalo v dňoch 15.05.2015 a 10.09.2015, pričom žalobca predložil

dôkazy majúce väzbu na podujatie konané 15.05.2015, ktoré nespadajú pod predmetnú Zmluvu.
Z faktúr, ktoré mala vystaviť spoločnosť DPP Media s.r.o. pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. podľa
žalovaného nevyplýva, že uvedené faktúry sa vzťahujú na plnenia dohodnuté v Zmluve, organizátorom
podujatia QUEEN of GOLF 2015 nebola spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. Z predložených fotografií
je zrejmé, že predmetom zobrazenia na veľkoplošnej LED obrazovke v Bratislave bolo predmetné

podujatie s uvedením všetkých partnerov, nielen so žalobcom. Predložené dôkazy podľa žalovaného
nepreukazujú dodanie fakturovaného plnenia deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o.
Uvedené skutočnosti podľa žalovaného založili dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní
fakturovaného plnenia deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o. a tieto pochybnosti zosilnila
aj výpoveď p. D. o p. G. ako organizátorovi podujatia, ktorý túto skutočnosť poprel. Správca dane vyzval

žalobculistomz19.05.2022napredloženiedôkazovavyjadreníkpredmetnémufakturovanémuplneniu,
avšak žalobca požadované dôkazy a vyjadrenia nepredložil. Žalovaný následne poukázal na zistenia
týkajúce sa deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. tak, ako je uvedené v bode
13. tohto rozsudku. Žalovaný v rozhodnutí týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia september 2015 navyše
uviedol, že z dokazovania vyplýva, že konateľom označený p. G. poprel, že by zabezpečoval reklamu

pre žalobcu na podujatí QUEEN of GOLF 2015 a aj to, že by bol organizátorom predmetného podujatia.
Objednávateľmi podujatia boli spoločnosti Top – Media & Consulting s.r.o. a Media – promotion consult
s.r.o., pričom p. H. I., ktorý bol v roku 2015 konateľom oboch spoločností (v súčasnosti vymazaných
z obchodného registra, pozn. správneho súdu) uviedol, že žiadnu činnosť za uvedené spoločnosti
nevykonával a ani nikoho na to nesplnomocnil, za uvedené spoločnosti mali podľa jeho tvrdenia

vystupovať p. J. J. a p. C. G.. Podľa žalovaného z dokazovania je zrejmé, že spoločnosť NOBOX MEDIA
s.r.o. podujatie QUEEN of GOLF 2015 neorganizovala a ani priamo nerealizovala reklamnú kampaň
spojenú s týmto podujatím. Nepreukázala sa ani skutočnosť, že spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o.
zabezpečila reklamnú kampaň pre žalobcu prostredníctvom inej osoby. Nebolo zistené, že označené
osoby a spoločnosti boli skutočnými dodávateľmi reklamnej kampane pre žalobcu, a preto nebol zistený

skutočný dodávateľ a nebolo možné ustáliť status skutočného dodávateľa.

16. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období júl, august a september
2015 vo vzťahu k faktúram, ktorých predmetom plnenia bolo zabezpečenie reklamnej kampanev súvislosti s podujatím „prestigio triathlon 2015“ uviedol, že okrem faktúr žalobca predložil Zmluvu
o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 30.06.2015, podľa ktorej úlohou dodávateľa NOBOX MEDIA
s.r.o. bolo poskytnúť žalobcovi reklamné služby špecifikované v Zmluve, ktorá však bližšie nestanovuje

časový a pri niektorých plneniach aj množstevný rozsah plnenia (kedy a v akom rozsahu sa majú
jednotlivé reklamné služby realizovať). Žalovaný konštatoval, že realizáciu jednotlivých dohodnutých
plnení žalobca nepreukázal, hodnotiaca správa nebola predložená. Žalobca ako dôkaz realizácie
fakturovaného plnenia predložil časový harmonogram odvysielania klipov na DIGI Sport, ktorý mal
začiatok v druhej polovici mája 2015, mediálny plán spoločnosti mediasmedia so začiatkom 15.07.2015

a fotografie z podujatia. Žalobca pritom uzavrel so spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. predmetnú
Zmluvu o zabezpečení reklamných služieb až 30.06.2015 a spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. dohodla
podmienkyreklamnéhopartnerstvaažtýždeňpredpodujatím.Žalovanýpoukázalnavyjadreniekonateľa
C. D., ktorý uviedol, že prezentácie boli robené v subdodávkach, však nevedel komu patrili bannery.
Samotný organizátor podujatia p. K. toto podujatie označil za menej významné, avšak žalobca bol
ochotný zaplatiť napriek tomu významnú sumu za zabezpečenie reklamy. Uvedené skutočnosti založili

dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní fakturovaného plnenia deklarovaným dodávateľom
NOBOX MEDIA s.r.o. Žalovaný poukázal na to, že správca dane listom z 19.05.2022 vyzval žalobcu
na predloženie dôkazov a vyjadrení k fakturovaného plneniu, avšak žalobca správcovi dane požadované
dôkazy a vyjadrenia nepredložil. Žalovaný následne poukázal na zistenia týkajúce sa deklarovaného
dodávateľa - spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. tak, ako je uvedené v bode 13. tohto rozsudku. Žalovaný

konštatoval, že zistenia o deklarovanom dodávateľovi NOBOX MEDIA s.r.o., neurčité vyjadrenia C. D.,
ktoré sa nepotvrdili, zakladajú vážne pochybnosti o hodnovernosti výpovede tohto svedka a o reálnej
ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa, zároveň nebola preukázaná vierohodnosť pôvodu
predmetných faktúr (§ 71 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH). V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa
zdaňovacieho obdobia september 2015 žalovaný navyše poukázal na to, že žalobca predložil faktúru

z 31.08.2015 vyhotovenú spoločnosťou REALIZ Sport Team s.r.o. pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o.
za poskytnutie reklamných práv, avšak z predmetnej faktúry nie je zrejmé, o aké reklamné práva sa
jedná a faktúru nie je možné ani jednoznačne spojiť s predmetným podujatím „prestigio triathlon“ 2015.
Faktúra sa neodvoláva na žiadnu objednávku, ani zmluvu a vyplýva z nej, že spoločnosť NOBOX
MEDIA s.r.o. získala reklamné práva 31.08.2015 len niekoľko dní pred uskutočnením pretekov, ktoré

sa konali dňa 12.09.2015, avšak spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. reklamnú kampaň na predmetné
podujatie, ktorá prebiehala už od mája 2015, fakturovala žalobcovi tiež v júli a v auguste 2015, teda
v čase, kedy ešte nedisponovala reklamnými právami. Konateľ C. D. neuviedol, kto, v akom rozsahu
a či vôbec komunikoval ohľadne zakúpenia reklamného priestoru pre žalobcu s médiami, disponoval
len neurčitými informáciami. Správca dane podľa žalovaného relevantne spochybnil deklarovaného

dodávateľa - spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. v súvislosti s deklarovaným plnením. Nebol pritom
zistený skutočný dodávateľ, nebolo možné ustáliť status skutočného dodávateľa. Žalovaný konštatoval,
že uvedené skutočnosti založili dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní fakturovaného plnenia
prostredníctvom deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o.

17. Žalovaný v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí zhodne poukázal na potrebu skúmania
ekonomického dôvodu daňovej transakcie, na zásadu posudzovania právneho úkonu podľa jeho
obsahu, pričom z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené.
V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07. Nezodpovedá
zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí

svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či plnenie (tovar alebo služby)
boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Žalovaný zdôraznil, že správca dane má právo
preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby, pričom samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ
je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti
na realizáciu dodávky tovaru alebo služby, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti

dodávok tovaru alebo služieb tak, ako tomu bolo v preskúmanom prípade. Žalovaný poukázal
na to, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží na žalobcovi. V
okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Poukázal tiež na to,
že cieľom podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj

proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania, pričom poukázal na niektoré rozsudky
Súdneho dvora EÚ. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene, za zákonom
stanovených podmienok a ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (poukaz na rozsudokNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS/78/2011). Žalovaný poukázal na potrebu splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ktoré nie sú viazané výlučne na jej formálne

preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný
základ. Pokiaľ si daňový subjekt uplatní nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené (služby reálne dodané - § 9 Zákona
o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik
nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom

(čo v tomto prípade bolo taktiež spochybnené); pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt
zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že došlo k dodaniu reklamných služieb deklarovaným dodávateľom prác, ako to deklaroval v
daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať. Postup správcu dane, ktorý sa
zameria aj na zisťovanie v prostredí subdodávateľov, či tovar, resp. služba bola dodaná, je opodstatnený.
Ak z vykonaného dokazovania vyplynie, ako v tomto prípade, že nie je hodnoverne preukázané

dodanie služby v zmysle predložených faktúr, pričom žiadny zo subjektov zúčastnených na obchode
nie je schopný jednoznačne preukázať dodanie služby, potom je záver o nepreukázaní dodania služby
opodstatnený. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou na uplatnenie si nároku
na odpočítanie DPH, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Ani zaúčtovanie
faktúry ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH. Žalovaný uzavrel, že

žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by vierohodne preukázal, že fakturované služby boli
reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach. Na základe zistení správcu dane sú podľa
žalovaného pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach
oprávnené. Žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1
a 2 písm. a) a 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného týkajúceho

sa zdaňovacieho obdobia september 2015 vo vzťahu k deklarovanému dodaniu plnenia označeného
ako „See&Go“ žalovaný navyše konštatoval, že žalobca v konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by
vierohodne preukázal, že fakturované služby mu boli reálne dodané, pričom zdôraznil, že preukázanie
dodania služby je dôkaznou povinnosťou žalobcu a patrí medzi hmotnoprávne podmienky priznania
práva na odpočet dane (§ 49 ods. 1 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH). Žalovaný mal za to, že pochybnosti

správcu dane o reálnom dodaní fakturovaných služieb v tomto prípade boli dôvodné. Rovnako
dôvodné boli podľa žalovaného aj pochybnosti správcu dane o deklarovanom dodávateľovi v prípade
zabezpečenia reklamnej kampane v súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN of GOLF“ a v prípade
zabezpečenia reklamnej kampane v súvislosti s podujatím „prestigio triathlon“ 2015, pričom nebolo
možné ustáliť, kto bol skutočným dodávateľom služieb, a teda ustáliť status skutočného dodávateľa.

V preskúmavanom prípade nebolo možné zistiť skutočného dodávateľa a overiť status skutočného
dodávateľa.

18. Žalovaný v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí zhodne uviedol svoje stanovisko k žalobcom
uplatneným odvolacím námietkam nasledovne: K námietkam, ktoré majú súvislosť s podvodným

konaním žalovaný uviedol, že správca dane nehodnotil konanie žalobcu ako podvodné, žalobcovi
nárok na odpočítanie dane nepriznal z dôvodu nepreukázania, že predmetné obchody reálne
prebehli tak, ako sú deklarované na predmetných faktúrach, t.j. že žalobca nepreukázal nadobudnutie
služieb od deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o. V rozhodnutí žalovaného týkajúceho
sa zdaňovacieho obdobia september 2015 žalovaný poukázal navyše na judikatúru Súdneho dvora

EÚ, podľa ktorej sú tri dôvody, pre ktoré je správca dane oprávnený nepriznať odpočítanie dane,
a to nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, zistenie, že obchodné transakcie sú
poznačené podvodom alebo zistenie, že došlo k zneužitiu práva. Správca dane prioritne preveroval
kumulatívne splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane. Dôvodom pre zamietnutie práva žalobcu na odpočítanie dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane, pričom dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. K námietkam ohľadne
nevypočutia štatutárov spoločnosti See&Go s.r.o. žalovaný v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích
období marec, február, júl a august 2015 uviedol, že v týchto zdaňovacích obdobiach nie je predmetom
sporu plnenie, ktoré by malo súvislosť so spoločnosťou See&Go s.r.o., a preto sa k uvedenej námietke
bližšie nevyjadril. V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia október 2015 k

námietke nevypočutia konateľov spoločnosti See&Go s.r.o. ako svedkov, ktorých mal žalobca navrhnúť
vypočuť na ústnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2022, žalovaný uviedol, že z ústneho pojednávania
konaného dňa 03.11.2022 správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní, z ktorej obsahu
nevyplýva, že by osoby zúčastnené na pojednávaní za žalobcu vzniesli požiadavku na vypočutiekonateľov spoločnosti See&Go s.r.o. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie
september 2015 žalovaný navyše uviedol, že je na rozhodnutí správcu dane, ktoré dôkazy vykoná.
Nie je potrebné vykonať dokazovanie tých skutočností, ktoré sú už preukázané. Správca dane mal

k dispozícii dve vyjadrenia spoločnosti See&Go s.r.o., z ktorých vyplýva, že v roku 2015 spoločnosť
See&Go s.r.o. nevystavila žiadnu faktúru pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. ani pre žalobcu, pričom
vyjadrenie z 22.08.2022 je podpísané konateľom spoločnosti See&Go s.r.o. p. A. L.. K námietke
žalobcu, že z verejne dostupných informačných prostriedkov je preukázané, že žalobca bol reklamným
partnerom spoločnosti See&Go s.r.o. aj pri akcii „QUEEN of GOLF“ žalovaný uviedol, že toto svoje

tvrdenie nepreukázal, pričom odkaz na verejne dostupné informačné prostriedky je príliš všeobecný
a neumožňuje overiť toto tvrdenie. Navyše zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým
turnajom „QUEEN of GOLF“ a služba „See&Go“ sú dve samostatné plnenia, ktoré nemožno pod seba
podraďovať.

19. Žalovaný sa následne v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí za zdaňovacie obdobia február,

marec, júl, august, september a október 2015 zhodne vyjadril k procesným námietkam žalobcu:
K námietke týkajúcej sa doručovania Protokolu z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že Protokol z
13.01.2021 správca dane doručoval splnomocnenej zástupkyni žalobcu A. B. E. (na základe Plnej moci
zo dňa 09.10.2017), tento bol odovzdaný na poštové doručovanie dňa 14.01.2021, prostredníctvom
pošty bol doručovaný dňa 18.01.2021, opakovane bol doručovaný dňa 19.01.2021 a na pošte bol

uložený dňa 19.01.2021. Protokol si žalobca prevzal dňa 29.01.2021. V čase odovzdania Protokolu
na poštové doručovanie (14.01.2021) bola A. B. E. splnomocnenou zástupkyňou žalobcu. Žalobca
splnomocnil advokátku JUDr. Máriu Kuttnerová na zastupovanie až na základe Plnomocenstva zo dňa
22.01.2021, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 22.01.2021. S poukazom na § 9 ods. 4 a § 30
ods. 3 Daňového poriadku žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom,

keď Protokol z daňovej kontroly doručoval A. B. E., ktorá bola v čase odovzdania predmetného
Protokolu na poštové doručenie splnomocnenou zástupkyňou žalobcu a táto prevzala predmetný
Protokol dňa 29.01.2021. Protokol bol účinne doručený a skutočnosť, že žalobca v procese doručovania
zmenil splnomocneného zástupcu, nemôže byť posudzovaná na ťarchu správcu dane. Keďže daňová
kontrola bola začatá dňa 01.07.2020 a ukončená bola dňa 29.01.2021, nepresiahla ročnú lehotu

na jej vykonanie v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že žalobca nebol
postupom správcu dane nijako ukrátený na svojich právach, keďže predmetný Protokol bol doručený
nielen splnomocnenej zástupkyni žalobcu A. B. E., ale aj priamo žalobcovi. Nová splnomocnená
zástupkyňa žalobcu JUDr. Mária Kuttnerová podala vyjadrenie k predmetnému Protokolu (vyjadrenie
zo dňa 28.02.2021, doručené správcovi dane dňa 10.03.2021), s ktorým sa správca dane zaoberal

(Zápisnica o ústnom pojednávaní z 26.05.2021) a je teda nepochybné, že predmetný Protokol sa dostal
do dispozície žalobcu a následne aj do dispozície jeho nového splnomocneného zástupcu a bolo
mu umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v Protokole, čo žalobca aj využil. Námietku
žalobcu ohľadne nedoručenia Protokolu z daňovej kontroly a nedodržania ročnej lehoty na výkon
daňovej kontroly žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný

aj námietku žalobcu ohľadom skutočnosti, že správca dane nepostupoval v rámci daňovej kontroly
v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Poukázal na to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
zaslalžalobcovilistzodňa02.11.2020,vktoromhooboznámilsozistenýmiskutočnosťami,sospôsobom
ich zistenia, ako aj zo zistenými pochybnosťami a stanovil mu 15- dňovú lehotu na vyjadrenie, t.j.
správca dane poskytol žalobcovi priestor na odstránenie pochybností a doplnenie dokladov a dôkazov,

čo žalobca aj využil. K námietke týkajúcej sa výrokovej časti rozhodnutí správcu dane žalovaný uviedol,
že správca dane vo výrokovej časti svojich rozhodnutí uviedol, že podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubuje daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty. Žalovaný poukázal
na § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, v zmysle ktorého súčasťou výroku má byť aj ustanovenie
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Jedná sa o konkrétne ustanovenie zákona, ktoré

určuje, že správca dane napr. vyrubí daň, resp. uloží pokutu alebo vydá napr. rozhodnutie o odvolaní.
Rozhodnutia správcu dane vo výrokovej časti obsahujú ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého
správcadanevyrubilrozdieldanezpridanejhodnotyžalobcovi(§68ods.5Daňovéhoporiadku).Daňový
poriadok neustanovuje, aby vo výroku bol uvedený právny dôvod vyrubeného rozdielu dane (napr.
z dôvodu nepriznania uplatneného nadmerného odpočtu DPH), právny dôvod vyrubeného rozdielu

dane správca dane uviedol v odôvodnení svojich rozhodnutí. Zákon o DPH uviedol správca dane
v predvýrokovej časti rozhodnutí správcu dane ako súčasť právnych predpisov, na základe ktorých
sa rozhodovalo. Námietka absencie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo,
vo výroku rozhodnutí správcu dane, vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú. Ako neopodstatnenúvyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu, že zamestnanci správcu dane nemali poverenie na výkon
vyrubovacieho konania. Poukázal na to, že Daňový poriadok v niektorých ustanoveniach priamo
stanovuje oprávnenie zamestnanca správcu dane na určitý úkon. Napr. v § 45 Daňového poriadku

je dané, že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej
kontroly. Z toho vyplýva, že výkon daňovej kontroly môže vykonávať len ten zamestnanec správcu dane,
ktorýmápísomnépoverenie.Ustanovenie§68Daňovéhoporiadku(vyrubovaciekonanie)takútoprávnu
úpravu neobsahuje, preto úkony vo vyrubovacom konaní môže vykonávať ktorýkoľvek zamestnanec

správcu dane a zúčastniť sa ho môže takisto ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane. K namietanej
zaujatosti zamestnancov správcu dane A. B. a M. K. a vedúceho oddelenia A. C. žalovaný uviedol,
že dňa 19.07.2022 námestníčka riaditeľa Daňového úradu, úseku kontroly a analýz, rozhodnutím č.
102028936/2022 rozhodla o nezaujatosti vedúcej oddelenia daňovej kontroly správcu dane a dňa
02.08.2022 vedúca oddelenia daňovej kontroly správcu dane rozhodnutiami č. 102136655/2022 a č.
102136399/2022 rozhodla o nezaujatosti zamestnancov správcu dane vykonávajúcich vyrubovacie

konanie po odvolacom konaní žalobcu.

20. Žalovaný konštatoval, že preskúmaním spisového materiálu, napadnutých rozhodnutí správcu dane
a odvolacích námietok dospel k záveru, že rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo
ich vydaniu, sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení, rozhodnutia správcu dane

obsahujú náležitosti stanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane zákonným spôsobom
zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých
prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s platnou legislatívou. V odôvodnení rozhodnutí
žalovaného týkajúcich sa zdaňovacích období február, marec, júl, august a október 2015 žalovaný
uviedol, že záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe

ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že fakturované služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacie obdobia september 2015 žalovaný uzavrel, že záver
správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné
presvedčivo konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že fakturované služby

boli reálne dodané (v prípade plnenia označeného ako „See&Go“) a nepreukázala sa osoba, ktorá
bola skutočným dodávateľom služieb, preto nebolo možné ani ustáliť status skutočného dodávateľa
(v prípade plnení označených ako zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým turnajom
„QUEEN of GOLF“ a zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s podujatím „prestigio triathlon“
2015).

Žalobné body

21. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutí žalovaného i správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie

obdobia február, marec, júl, august, september a október 2015 a žiadal tieto rozhodnutia zrušiť
s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátiť veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žiadal
tiež, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
Tvrdil, že vydanými rozhodnutiami boli porušené a priamo dotknuté jeho práva (konkretizoval porušenie

práva na spravodlivý proces), vznikla mu majetková ujma a bolo porušené jeho právo vlastniť majetok.

22. Žalobca v správnych žalobách predovšetkým zhodne namietal nepreskúmateľnosť výroku,
keďže v ňom nie je uvedený právny dôvod vyrubeného rozdielu dane, ktorý podľa odôvodnenia mal
vzniknúť nepriznaním uplatneného nadmerného odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia.

S poukazom na § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku žalobca namietal, že rozhodnutia správcu
dane obsahujú len uvedenie ustanovenia procesného predpisu (Daňového poriadku), avšak neobsahujú
uvedenie ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Z výroku nie je zrejmé,
ktoré ustanovenia Zákona o dani z pridanej hodnoty boli právnym základom vydaných rozhodnutí
správcu dane, čo podľa žalobcu má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť

rozhodnutí je podľa žalobcu spôsobená aj rozporom medzi výrokom rozhodnutí a ich odôvodnením,
keď vo výroku správca dane vyrubuje žalobcovi rozdiel dane bez podriadenia pod príslušný
hmotnoprávny predpis a správca dane nerozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH, na základe
ktorého tento dorub vykonáva, pričom podľa výroku rozhodnutí i odôvodnenia správca dane uvádzaneuznaniu odpočítanie dane z uvedených faktúr. Žalobca mal za to, že pokiaľ by správca dane rozhodol
vo výroku rozhodnutia o neuznaní odpočítania DPH pre nesplnenie podmienok stanovených v § 49
ods. 1 Zákona o DPH a na výzvu správcu dane (žalobca) nepreukázal splnenie podmienok stanovených

v § 49 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, zaťažovalo dôkazné bremeno správcu
dane, ktoré neuniesol a konal v rozpore s platnou judikatúrou EÚ. Žalobca namietal, že žalovaný
sa týmito nezákonnými konaniami správcu dane, namietanými žalobcom, vôbec zákonne nezaoberal,
nevysporiadal sa s nimi, ani ich neodstránil. Ďalej tvrdil, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
žalovaný v rozpore so skutkovým a právnym stavom nepreskúmateľne tvrdí, že správca dane pri výkone

daňovej kontroly postupoval v zmysle § 24 ods. 2 i § 3 Daňového poriadku. Žalovaný sa ako odvolací
orgán stotožnil so závermi správcu dane a odvolaniam nevyhovel s odôvodnením, že pokiaľ žalobcovi
nebola dodaná služba, tak pri tomto zdaniteľnom plnení nevznikla daňová povinnosť podľa § 19
Zákona o DPH, teda žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 Zákona
o DPH. Žalovaný podľa žalobcu potvrdil „nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane“, keď vo výroku
rozhodnutí správca dane neuviedol výrok o nepriznaní nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie

obdobie od dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o., ale bez identifikácie právneho titulu v rozhodnutiach - vo
výroku, vyrubil rozdiel dane v sumách uvedených v tom - ktorom rozhodnutí. Za najpodstatnejší dôvod
podania správnych žalôb žalobca považoval „nevysporiadanie sa zákonne žalovaného s námietkou
žalobcu v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane“, ktorá sa týka zákonnosti vykonanej daňovej
kontrolyDPHzajednotlivézdaňovacieobdobiaroku2015,zákonnostivykonanejdaňovejkontrolyztitulu

dodržania zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Žalobca
nesúhlasil s názorom žalovaného, že napriek zmene splnomocneného zástupcu v lehote na prevzatie
doručovaného Protokolu boli zabezpečené práva žalobcu, ak sa dozvedel o obsahu Protokolu a nemá
právny význam, či bol tento Protokol doručený. Žalobca uviedol, že namietal uvedenú nezákonnosť
daňovej kontroly vo svojom vyjadrení k Protokolu, ako aj v Zápisnici z 03.11.2022, avšak podľa žalobcu

sa s touto námietkou správca dane ani žalovaný v rozhodnutiach zákonne nevysporiadali.

23. Žalobca v správnych žalobách namietal, že správca dane doteraz nedoručil splnomocnenému
zástupcovi žalobcu Protokol z daňovej kontroly zo dňa 13.01.2021 v súlade s ust. § 30 ods. 3 Daňového
poriadku, tento bol doručený 29.01.2021 len žalobcovi. Daňová kontrola podľa žalobcu nebola doteraz

zákonne ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na čl 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že jednou z podmienok majúcou
vplyv na zákonnosť dôkazných prostriedkov i na rozhodnutia správcu dane, je dôsledné rešpektovanie
zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keďže kontrola trvajúca dlhšie než dovoľuje
zákon, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nielen kvôli jeho formálnemu

nerešpektovaniu, ale i z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej
sféry žalobcu. Správca dane je v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku časovo limitovaný na výkon
daňovej kontroly, t.j. od začiatku jej trvania až po koniec zavŕšený vypracovaním a doručením Protokolu
z daňovej kontroly, zákonnou lehotou jedného roka. Správca dane podľa žalobcu „neuviedol právny
predpis, ktorý mu dovoľuje zákonné ukončenie daňovej kontroly, zákonným nedoručením Protokolu v

súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku“. Tvrdenia žalovaného, že správca dane „odoslal“ Protokol,
ktoré potvrdil i žalovaný vo svojich rozhodnutiach, nepredstavuje „doručenie“ Protokolu v zmysle § 46
ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, sú podľa žalobcu irelevantné pre rozhodnutie vo veci. Podľa
žalobcu daňová kontrola je nezákonná, so všetkými právnymi následkami nezákonnosti a nebola
ukončená v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal

na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/102/2009 z 20.03.2010.

24. Žalobca ďalej v správnych žalobách namietal, že žalovaný v rozpore s platným právnym
poriadkom, predovšetkým Ústavou Slovenskej republiky, „poprel, bez zákonného odôvodnenia, právo
žalobcu a povinnosť správcu dane, preukázania aktívnej legitimácie zamestnancov správcu dane

nakonanievdaňovomkonaní“,žalovanýsastoutonámietkounevysporiadalaneuviedolprávnypredpis,
ktorý dovoľuje jeho zamestnancom konať bez preukázania aktívnej legitimácie v súlade s čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky.

25. Žalobca v správnych žalobách namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Odcitoval ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona o DPH
a poukázal na konštatovanie žalovaného uvedené v napadnutých rozhodnutiach, že v prípade, ak
daňovému subjektu nebol tovar dodaný, tak pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť podľa § 19
Zákona o DPH, a teda nevzniklo právo na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.Poukázal tiež na závery žalovaného, ktorý sa stotožnil so správcom dane, že nebolo preukázané,
či služby boli skutočne dodané žalobcovi dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, že dôkazy
predložené žalobcom nepovažoval za dostatočné, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu,

ktorý má povinnosť preukázať tvrdené skutočností, t.j. že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak,
ako to deklarujú žalobcom predložené faktúry. Žalobca vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného,
mal za to, že v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku dôkazné bremeno daňového
subjektu nie je absolútne a dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám
tvrdí. Tvrdil, že predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čím splnil

svoju dôkaznú povinnosť. Žalovaný i správca dane zistenie skutkového stavu opreli o nedostatky
na strane iných subjektov, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť a na základe tejto skutočnosti založili záver
o neunesení jeho dôkazného bremena. V tejto súvislosti poukázal žalobca na niektoré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR týkajúce sa dôkazného bremena, resp. jeho prenosu z daňového subjektu
na správcu dane. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane v Protokole z 13.01.2021 priznal
uskutočnenie zdaniteľných plnení pre žalobcu na základe niektorých faktúr od jeho dodávateľa, z čoho

podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný neskúmal zákone administratívny spis a následne nepreskúmateľne
konštatoval, že plnenia v zmysle uzatvorených zmlúv medzi žalobcom a spoločnosťou NOBOX MEDIA
s.r.o. neboli žalobcom preukázané. Protokol z vykonanej daňovej kontroly podľa žalobcu preukazuje
opak. Zistenie skutkového stavu je preto podľa žalobcu nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Žalovaný ani správca dane podľa žalobcu neskúmal, že v skutkovo zhodných prípadoch už bolo

rozhodované inak, čo bolo jeho povinnosťou v zmysle § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Žalobca v rámci
námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu argumentoval, že správca dane i žalovaný boli
povinní posudzovať skutkový stav podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom poukázal na rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci C - 610/19 Vikingo a C - 154/20 Kemwater ProChemie. Mal za to, že v zmysle
vyššieuvedenýchrozhodnutípochybnostiododávateľovialebosubdodávateľoviaichkapacitách(žetíto

nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami a že ich totožnosť už
nie je úplne jasná) odôvodňujú zamietnutie práva na odpočítanie dane iba pod dvojitou podmienkou,
že (I) táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a (II) je preukázané, že vzhľadom na objektívne
skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené
plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu. Tiež z nich vyplýva, že ak

sa dodania tovaru skutočne uskutočnili a spoločnosť tieto tovary použila na výstupe pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných transakcií, nemožno jej v zásade zamietnuť právo na odpočítanie dane.
Z uvedeného je podľa žalobcu preukázané, že správca dane ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní podvodného konania. (Uvedenú námietku správny súd podľa obsahu posúdil
ako námietku nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobca ďalej tvrdil, že v konaní predložil

všetky relevantné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení od jeho dodávateľa, ktoré
mal povinnosť predložiť. Odôvodnené pochybnosti správcu dane o tvrdeniach žalobcu a predložených
dôkazoch bol potom správca dane povinný doložiť relevantnými dôkazmi. Podľa žalobcu žalovaný
zákone neodôvodnil svoje rozhodnutia o nepriznaní nároku na odpočítanie dane jednoznačnými
dôkazmi, ktoré by vyvracali dôkazy predložené žalobcom. V súvislosti s prenosom dôkazného bremena

žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn.10Sžfk/44/2019, sp. zn.
6Sžfk/40/2018, sp. zn. 3Sžfk/52/2017). Žalobca ďalej tvrdil, že bez zákonného odôvodnenia žalovaný
neskúmal odmietnutie navrhovaných svedkov žalobcom, resp. osôb, ktorých výpoveď je pre dosiahnutie
účelu konania významná, a to A. D. N., A. O. N. a štatutárnych zástupcov spoločnosti See&Go s.r.o.
Žalobca napokon uviedol, že žalovaný neskúmal pri odvolacom konaní zákonne administratívne spisy,

keď správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti NOBOX MEDIA
s.r.o., neuvádzal vo výroku nepriznanie DPH a Protokol z vykonanej daňovej kontroly z 13.01.2021
daň priznáva vo finančnej výške, ktorú fakturoval dodávateľ žalobcovho dodávateľa (subdodávateľ).
Žalovaný sa nesprávnostiami v zistení skutkového stavu podľa žalobcu nezaoberal.

26. Žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalovaný
v napadnutých rozhodnutiach poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 (ďalej
aj „Nález“), bez uvedenia právneho následku pre žalobcu a neuviedol, prečo tento Nález bol jedným
z podkladov rozhodnutí žalovaného, pričom podľa žalobcu skutkové okolnosti uvedené v Náleze sú
zásadne odlišné od skutkových okolností preskúmavaného prípadu žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu

nepostupoval v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože v odôvodnení neuviedol, ako predmetný
Nález ovplyvnil úvahy žalovaného pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní. V tejto súvislosti poukázal
na závery niektorých rozsudkov Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že povinnosťou žalovaného
bolo preukázať, že skutkový stav posudzovaných daňových transakcií žalobcu má prvky niektoréhoz uvádzaných rozsudkov. Žalobca mal za to, že ak žalovaný takto nekonal, vec nesprávne právne
posúdil.

27. Žalobca v správnych žalobách tvrdil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. V rámci tejto
námietky poukázal na to, že okrem už uvedených vád konania (špecifikovaných v bodoch 23. a 24.
tohto rozsudku - namietané nezákonné doručenie Protokolu, neukončenie daňovej kontroly, prekročenie
zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nepreukázanie „aktívnej legitimácie“ zamestnancov

správcu dane vo vyrubovacom konaní) porušil aj ust. § 3 ods. 9 a 10 a § 74 ods. 2 Daňového poriadku.
Argumentoval, že žalovaný zo svojej činnosti mal vedieť, že v skutkovo zhodných prípadoch už bolo
právoplatne a vykonateľne rozhodnuté inak, bol by skúmal odôvodnenosť rozdielov týchto rozhodnutí,
oproti rozhodnutiam správcu dane a nebol by vydal nezákonné rozhodnutia napadnuté správnymi
žalobami.

28. Žalobca ďalej v správnych žalobách namietal rozpor skutkového stavu vzatého za základ
napadnutých rozhodnutí s administratívnymi spismi, pričom tvrdil, že žalovaný nepravdivo a v rozpore
s administratívnymi spismi v napadnutých rozhodnutiach rozhodol, že odvolania proti rozhodnutiam
správcu dane sú nedôvodné a tieto rozhodnutia bez zákonného skúmania potvrdil. V administratívnych
spisoch sa podľa žalobcu nenachádza opora pre rozhodnutia žalovaného, že nedošlo k realizácii

zdaniteľného plnenia, keďže uplatnený nadmerný odpočet DPH z faktúr od NOBOX MEDIA s.r.o.
už bol čiastočne priznaný. Žalobca mal za to, že správca dane porušil pri výkone daňovej kontroly
a vo vyrubovacom konaní zásady správneho konania a následne žalovaný skutkový stav, rozhodujúci
pre vydanie zákonných rozhodnutí, nedostatočne zistil.

29. Žalobca v správnych žalobách v rámci námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov poukázal na tvrdenia žalovaného uvedené v odôvodnení
rozhodnutí, že na základe jeho zistení má oprávnené pochybnosti o reálnom dodaní služieb
dodávateľom uvedeným na faktúrach a že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet
DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Mal za to,

že v uvedenom sú rozhodnutia nepreskúmateľné z titulu nezrozumiteľnosti. Ďalej tvrdil, že rozhodnutia
správcu dane, potvrdené žalovaným, vo výroku nekodifikujú nepriznanie nadmerného odpočtu DPH,
v odôvodnení rozhodnutí však uvádzajú nepriznanie DPH v konkrétnych čiastkach, avšak neuvádzajú
obsah dorubeného rozdielu dane. Ďalej poukázal na údajný rozpor vo výške dorubenej dane
uvedenej vo výroku a v odôvodnení rozhodnutí, pričom podľa Protokolu z vykonanej daňovej kontroly

i v rozhodnutiach správcu dane z 10.09.2021 správca dane priznal uplatnené zdaniteľné plnenia
z niektorých faktúr. Poukázal na to, že správca dane vo svojich rozhodnutiach uvádza právny názor
žalovanéhovyslovenývzrušujúcichrozhodnutiach,podľaktoréhoakjezaplatenácenavyššiaakotrhová
cena alebo referenčná hodnota určená správcom dane pre podobné plnenia, nemôže to odôvodňovať
odmietnutie práva na odpočet DPH v neprospech zdaniteľnej osoby. Žalovaný podľa žalobcu mal vedieť,

ženikdynebolospochybnenéreálneplnenieprežalobcuoddodávateľaNOBOXMEDIAs.r.o.ažalovaný
nikdynespochybnilzákonnýmidôkazmipriznanénárokynaodpočetDPHoddodávateľaNOBOXMEDIA
s.r.o., len namietal výšku týchto plnení v nadväznosti na cenu obstarania týchto služieb od dodávateľov
spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. Rozhodnutia žalovaného považoval žalobca za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov aj preto, že neobsahujú zákonný dôvod potvrdenia rozhodnutia správcu

dane, keď žalovaný vedel, že správca dane sa neriadil v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku
právnym názorom žalovaného vyjadreným v zrušovacích rozhodnutiach a bez ďalšieho akceptoval
závery, ktoré nie sú obsahom administratívneho spisu pred vydaním rozhodnutí správcu dane.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov vyplýva podľa žalobcu aj z toho, že nebol
preukázaný zákonný dôvod nedoručenia Protokolu z vykonanej daňovej kontroly splnomocnenému

zástupcovi žalobcu a s tým je spojený následok nedodržania zákonnej lehoty na výkon daňovej
kontroly, nebol preukázaný zákonný dôvod dovoľujúci príslušníkom finančnej správy pri výkone štátnej
služby vystupovať anonymne - bez poverenia na vykonanie úkonov pri výkone štátnej služby vo
vyrubovacom konaní ako časti daňového konania, nebol preukázaný zákonný dôvod neuvedenia
vo výroku rozhodnutí hmotnoprávneho predpisu, nebol preukázaný zákonný dôvod podvodného

konania žalobcu, keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH
za príslušné zdaňovacie obdobia boli podľa názoru žalobcu preukázané. Žalovaný sa podľa žalobcu
zároveň nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu.30. Žalobca v správnych žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období február, marec, júl, august
a október 2015 súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnym žalobám odkladný účinok.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

31. Žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám zopakoval zistenia správcu dane,
poukázal na predložené dôkazy a ich vyhodnotenie, opísal úkony správcu dane, poukázal na zistenia
týkajúce sa jednotlivých deklarovaných plnení, na skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodávateľa

NOBOX MEDIA s.r.o. a subdodávateľov, ako aj na závery správcu dane i žalovaného zhodne,
ako uviedol v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí. Ďalej sa vyjadril k žalobným námietkam: vo vzťahu
k hodnoteniu konania žalobcu ako podvodného uviedol, že dôvodom pre zamietnutie práva žalobcu
na odpočet DPH nebolo konštatované podvodné konania, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
odpočítania dane. K námietke nevypočutia štatutárnych zástupcov spoločnosti See&Go s.r.o. uviedol,
že v zdaňovacích obdobiach február, marec, júl a august 2015 tieto plnenia neboli predmetom sporu

a v zdaňovacích obdobiach september a október 2015 žalobca na ústnom pojednávaní 03.11.2022
nenavrhol vypočuť konateľov tejto spoločnosti a navyše nebolo potrebné vykonať dokazovanie
na skutočnosti, ktoré už boli preukázané z dvoch vyjadrení spoločnosti See&Go s.r.o., v ktorých uviedla,
že nevystavila v roku 2015 žiadne faktúry ani pre spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. ani pre žalobcu.
K námietkam nedoručenia Protokolu, k dĺžke daňovej kontroly, k oprávneniu zamestnancov správcu

dane vykonať vyrubovacie konanie, k náležitostiam výroku rozhodnutí správcu dane a k neaplikácii §
3 ods. 9 Daňového poriadku sa žalovaný vyjadril zhodne, ako v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí.
K namietanému rozdielu medzi skutočnosťami uvedenými v Protokole a rozhodnutiach správcu
dane žalovaný uviedol, že správca dane bol vo vyrubovacom konaní viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu uvedeným v zrušovacích rozhodnutiach. K postupu správcu dane žalovaný uviedol,

že v Oboznámení zo dňa 02.11.2020 správca dane oboznámil žalobcu s pochybnosťami v súlade s § 46
ods. 5 Daňového poriadku a umožnil žalobcovi tieto pochybnosti vyvrátiť. Žalovaný navrhol, aby správny
súd správne žaloby ako nedôvodné zamietol.

Repliky

32. Žalobca v písomných vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného k správnym žalobám (repliky) zotrval
na dôvodoch uvedených v správnych žalobách a mal za to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že
nesplnil hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH, pretože z Protokolu a z prvých rozhodnutí správcu
dane zo dňa 10.09.2021 je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu. Nesúhlasil

s vyjadrením žalovaného, že nehodnotil konanie žalobcu ako podvodné a poukázal na rozhodnutie SD
EÚ C-18/13 a trval na tom, že vec bola nesprávne právne posúdená. Za nepravdivé považoval tvrdenie
žalovaného, že správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku a mal za to, že
nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane. Zároveň žalobca zotrval na námietkach uvedených
v správnych žalobách o nedoručení Protokolu, nepreukázaní aktívnej legitimácie zamestnancov správcu

dane vo vyrubovacom konaní, nedostatku náležitostí výroku, nepostupovaní podľa § 3 ods. 9 Daňového
poriadku, nezrozumiteľnosťou zistení týkajúcich sa deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o.
Žalobca tvrdil, že predložil dôkazy preukazujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane
a daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav a neuniesli dôkazné bremeno.

Dupliky

33. Žalovaný nevyužil právo podať dupliky.

34. Správny súd o návrhoch žalobcu na priznanie odkladného účinku správnym žalobám rozhodol

uzneseniami sp. zn. 1Sf/11/2024 - 56 zo dňa 04.07.2024 (právopl. 25.07.2024), sp. zn. 1Sf/18/2024 -85
zo dňa 04.07.2024 (právopl. 25.07.2024), sp. zn. 1Sf/19/2024 - 77 zo dňa 30.04.2024 (právopl.
30.05.2024),sp.zn.1Sf/27/2024-81zodňa30.04.2024(právopl.30.05.2024)asp.zn.1Sf/43/2024–65
zo dňa 14.08.2024 (právopl. 05.09.2024) tak, že návrhy žalobcu zamietol.

35. Správny súd uznesením sp. zn. 1Sf/11/2024 – 90 zo dňa 09.12.2025 (právopl. dňa 30.12.2025)
s poukazom na ust. § 65 ods. 1 SSP rozhodol o spojení vecí vedených tunajším súdom pod sp.
zn. 1Sf/11/2024, sp. zn. 1Sf/18/2024, sp. zn. 1Sf/19/2024, sp. zn. 1Sf/20/2024, 1Sf/27/2024 a sp. zn.
1Sf/43/2024 na spoločné konanie s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 1Sf/11/2024.Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

36. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP veci prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní zákonnosti
rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, ako aj konania, ktoré vydaniu týchto
rozhodnutí predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnych žalobách dospel k záveru, že správne
žaloby sú dôvodné.

37. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podaných správnych
žalobách. Akcentovala, že podstatným dôvodom nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí je
ich nepreskúmateľnosť z dôvodu, že vo výroku je uvedený len výrub dane, nie je tam však
uvedený dôvod nepriznania nadmerného odpočtu. Z odôvodnení rozhodnutí podľa splnomocnenej
zástupkyne žalobcu nevyplýva, či daňové orgány dospeli k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne

podmienky alebo či sa jedná o podvodné konanie. Poukázala na rozhodnutia Správneho súdu v Banskej
Bystrici, ktorými mali byť podľa jej tvrdenia v obdobných veciach zrušené rozhodnutia daňových
orgánov s odôvodnením, že nebolo zrejmé, čo je príčinou nepriznania odpočtu, t.j. či neboli splnené
hmotnoprávne podmienky odpočtu alebo či išlo o podvodné konanie. V tejto súvislosti poukázala tiež
na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR. Taktiež namietala, že vo výroku rozhodnutí

správcu dane sa uvádza len procesný predpis a nie je tam uvedený hmotnoprávny predpis. K tvrdeniu
žalovaného, že deklarovaný dodávateľ žalobcu NOBOX MEDIA s.r.o. nie je spoľahlivý subjekt,
poukázalanato,ževinýchprípadochžalovanýtentosubjektuznalakospoľahlivúfirmu,napr.vsúvislosti
s reklamnou kampaňou na veľkoplošnej obrazovke LED na Trnavskom mýte, resp. u obchodného
partnera žalobcu AUDIT TAX CONSULTATION s.r.o., v ktorých prípadoch uznal odpočet dane. S

poukazom na argumentáciu uvedenú v správnych žalobách navrhla, aby správny súd rozhodnutia
správcu dane i rozhodnutia žalovaného zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať
náhradu trov konania.

38. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na záveroch uvedených v rozhodnutiach

i vo vyjadreniach k správnym žalobám. K namietanej nepreskúmateľnosti a nezákonnosti výroku
rozhodnutí poukázal na to, že náležitosti výroku upravuje § 68 ods. 5 Daňového poriadku, z ktorého
nevyplýva, že by mali daňové orgány uvádzať už vo výroku právny dôvod dovyrubenia dane, toto
má vyplývať až z odôvodnenia. Vo vzťahu k dôvodom neuznania odpočtu DPH uviedol, že tak
správca dane ako aj žalovaný uviedli konkrétne, z akých dôvodov nebol odpočet DPH priznaný, a to

z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu. V prípade reklamnej kampane See&Go išlo
o nepreukázanie dodania fakturovaného plnenia, teda nesplnenia nesplnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a vo vzťahu k ostatným plneniam - vydanie knihy „SNY EMERIKA FEJEŠA“, golfový
turnaj „QUEEN of GOLF“ a podujatie „prestigio triathlon 2015“) bolo dôvodom neuznania odpočtu to,
že žalobcom nebolo preukázané, že plnenie dodala osoba uvedená na faktúrach, t.j. bol spochybnený

status dodávateľa, a teda nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky. K rozhodnutiam predloženým
právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní uviedol, že v preskúmavané prípade išlo o veľkú
zmluvu, s veľkým rozsahom plnenia v objeme cca 1,5 milióna eur, pričom žalobca si riadne nepreveril
dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o. Poukázal pritom na skutočnosti zistené vo vzťahu k deklarovanému
dodávateľovi – spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. (spoločnosť nemala zamestnancov, nemala majetok,

mala virtuálne sídlo), žalobca si neoveril hospodárenie tejto spoločnosti a bolo logické očakávať,
že v takomto prípade mal byť žalobca obozretný a zabezpečiť si dôkazy o tom, že zmluvne dohodnuté
plnenia boli dodané. Žalovaný považoval deklarovaného dodávateľa za nespoľahlivú spoločnosť, pričom
p. D. bol konateľom spoločnosti len do 01.10.2015, napriek tomu pokračoval v konaní za spoločnosť a
vystavoval faktúry bez toho, aby preukázal splnomocnenie, následne previedol spoločnosť na poľského

občana, ktorý bol nekontaktný. Navrhol, aby správny súd správne žaloby zamietol a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania.

39. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo
právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnejsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

41. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

42. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

45. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry
sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa
vyhotovila faktúru.

46. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať

množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

47. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
48. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
49. Podľa § 46 ods. 5, 10 Daňového poriadku (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v
nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve

ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujúzáklad dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
50. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 a 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa

tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis1) neustanovuje inak.

(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie

odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.
51. Podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

(6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume,
ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov.1)
52. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia
správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty

za jednotlivé zdaňovacie obdobia február, marec, júl, august, september a október 2015. Žalobcovi
nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o. z dôvodu,
že nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení
s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných
rozhodnutí konštatovali, že dokazovaním vykonaným počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania

bolo spochybnené dodanie deklarovaných služieb deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach
(NOBOX MEDIA s.r.o.), resp. v prípade deklarovaného plnenia v zdaňovacom období september 2015
(See&Go)bolospochybnenésamotnédodanieslužby.Zuvedenéhovyplýva,žesprávcadaneižalovaný
založili svoje rozhodnutia na tom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre vznik
práva na odpočet DPH. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia

správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnych žalobách (§ 134 ods. 1 SSP).

53. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať
súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie,
ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia,
s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnejsprávy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy podľa § 134 ods. 1 SSP je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov
uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa v preskúmavanej veci nejedná). Správny súd nie je

oprávnený dôvody nezákonnosti v správnej žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho
spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia)
konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných
bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný

a súčasne aj vedený.

54. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných
zásahov alebo nečinnosti orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej
žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie postupu, či zistil vo veci skutočný

stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo rozhodnutie vydané
v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej
správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či

takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správ je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúcej jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo
skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania
opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov

verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či
orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Žalobca v správnych
žalobách v niektorých častiach formuloval žalobné body takým spôsobom, že prezentoval vlastné závery
a hodnotenia predložených, resp. vykonaných dôkazov a nekonkretizoval, v čom sa žalovaný, resp.
správca dane mýlil, alebo v čom boli ich úvahy v rozpore so zákonom alebo zásadami logického

uvažovania, resp. vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného a správcu dane, preto takto formulovaným
žalobným bodom/námietkam nebolo možné vyhovieť.

55. Žalobca v správnych žalobách namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Poukázal na to, že žalovaný sa stotožnil so záverom

správcu dane, že nebolo preukázané, či služby boli skutočne dodané žalobcovi dodávateľom uvedeným
na sporných faktúrach a že dôkazné bremeno v daňovom konaní je primárne na strane daňového
subjektu. Žalobca vyjadril nesúhlas s vyššie uvedeným záverom žalovaného a tvrdil, že predložil
všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými mohol reálne disponovať.
Žalovaný i správca dane podľa žalobcu opreli svoje tvrdenia (skutkového stavu) o nedostatky na strane

iných subjektov, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, na základe čoho založil svoj záver o neunesení
dôkazného bremena žalobcom, hoci na preukázanie týchto skutočností má dôkazné bremeno správca
dane. Takto formulované všeobecné tvrdenia bez uvedenia konkrétnej argumentácie vzťahujúcej sa
k preskúmavanej veci a vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného i správcu dane neumožňujú
správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Správny súd nemôže za žalobcu konkretizovať žalobné

dôvody, ani dôvody nezákonnosti rozhodnutí vyhľadávať z odôvodnení týchto rozhodnutí alebo z obsahu
administratívnych spisov. Všeobecné konštatovanie žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave,
bez konkretizácie, ktoré dôkazy neboli daňovými orgánmi vyhodnotené alebo boli posúdené v rozpore
s ich obsahom alebo zásadami logického uvažovania, resp. bez uvedenia, v čom sa žalovaný, resp.
správca dane mýlili pri vyhodnotení dôkazov a aký to malo vplyv na zákonnosť preskúmavaných

rozhodnutí, nepredstavuje kvalifikovanú žalobnú námietku, resp. ide len o prezentáciu názoru žalobcu.
Pokiaľ žalobca poukázal na to, že v Protokole z daňovej kontroly správca dane „priznal uskutočnenie
zdaniteľných obchodov pre žalobcu“ z niektorých (v správnych žalobách špecifikovaných faktúr)
pre NOBOX MEDIA s.r.o. od jeho dodávateľov (bližšie nešpecifikovaných) a faktúr (špecifikovaných
v správnych žalobách) od NOBOX MEDIA s.r.o. pre žalobcu, avšak v preskúmavaných rozhodnutiach

žalovaný konštatoval, že plnenie v zmysle Zmlúv uzavretých medzi žalobcom a NOBOX MEDIA
s.r.o. nebolo žalobcom preukázané, v dôsledku čoho podľa žalobcu žalovaným zistený skutkový stav
bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, správny súd uvádza, že z takto formulovanej námietky
nie je možné prijať záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného. Z odôvodnenípreskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, z ktorých dôkazov boli vyvodené skutkové zistenia, na
základe ktorých žalovaný i správca dane vyvodili svoj záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
odpočtu DPH (z dôvodu nepreukázania dodania deklarovaných služieb žalobcovi dodávateľom NOBOX

MEDIA s.r.o. uvedeným na faktúrach, resp. z dôvodu nepreukázania dodania služieb See&Go).
Žalobca vo vzťahu k týmto skutkovým zisteniam neprodukoval žiadne konkrétne námietky. Pre
úplnosť správny súd uvádza, že Protokol z daňovej kontroly predstavuje len jeden z podkladov
rozhodnutí. Správca dane môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj iné podklady a dôkazy (§
24 ods. 4 Daňového poriadku), najmä dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní, pričom výsledky

vykonaného dokazovania môžu doplniť, zmeniť alebo modifikovať závery obsiahnuté v Protokole.
Závery uvedené v rozhodnutiach správcu dane môžu byť ovplyvnené a modifikované aj právnymi
závermi odvolacieho orgánu vyslovenými v zrušovacích rozhodnutiach, ktoré sú pre správcu dane
záväzné (ako tomu bolo aj v preskúmavanom prípade). Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný neskúmal
odmietnutie navrhnutých svedkov, správny súd uvádza, že žalobca jednak neuviedol, aký má táto
skutočnosť vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, ani ktoré skutočnosti mali byť výpoveďami

navrhnutých svedkov preukázané, jednak toto tvrdenie nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných
rozhodnutí žalovaného, keďže žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu relevantne vysporiadal. Toto
tvrdenie žalobcu preto správny súd považoval len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu, ktoré nespôsobuje
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

56. Žalobca v správnych žalobách namietal, že správca a dane i žalovaný boli povinní posúdiť
skutkový stav podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ. Poukázal pritom na závery vyplývajúce z rozhodnutí
C-610/19 Vikingo a C-154/20 Kemwater ProChemie, v zmysle ktorých pochybnosti o dodávateľovi
a subdodávateľovi a ich kapacitách odôvodňujú zamietnutie práva na odpočet iba pod dvojitou
podmienkou I) táto skutočnosť preukazuje podvodné konanie a II) je preukázané, že vzhľadom na

objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet bolo súčasťou tohto podvodu, pričom ak sa dodania
tovaru skutočne uskutočnili a spoločnosť tieto tovary použila na výstupe pre potreby svojich vlastných
zdaniteľných transakcií, nemožno jej v zásade zamietnuť právo na odpočet dane. Žalobca tvrdil, že
svoje dôkazné bremeno uniesol, keďže predložil všetky relevantné dôkazy preukazujúce uskutočnenie

zdaniteľných plnení od jeho dodávateľa, ktoré mal povinnosť predložiť, avšak správca dane ani žalovaný
svoje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní podvodného konania neuniesli. Predmetnú námietku
správny súd podľa obsahu posúdil ako námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd
preto v preskúmavanom prípade zisťoval, či správca dane i žalovaný veci správne právne posúdili, ak
založili svoje rozhodnutia o odmietnutí uplatneného odpočtu DPH na tom, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane stanovených Zákonom
o DPH. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 168
a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „Smernica“) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť
obmedzené. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú

majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré
prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. Cieľom
režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v
rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky

za predpokladu, že sú samy predmetom dane. Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky
dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň každá transakcia musí byť vo vzťahu k
DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie.

57. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi – osobe registrovanej pre
daň z pridanej hodnoty) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane vyplývajúcich z čl.168 a nasl. Smernice a jej implementácie v právnom poriadku
Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom
plnenia (dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby dodávateľa), (2) že

predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia) a
(3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže
byť odopreté. Formálnou podmienkou priznania práva na odpočet DPH je disponovanie faktúrouod dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH; čl. 178 písm. a) Smernice). Preukázanie naplnenia
uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku
daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 9Sžfk/1/2019 z 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). Pokiaľ nepreukázanie
splnenia hmotnoprávnych, resp. materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je
dôvodom pre odopretie tohto práva, z judikatúry SD EÚ vyplýva, že nedostatky v naplnení formálnych
podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie DPH v prípade, ak je preukázané naplnenie
hmotnoprávnych podmienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci C - 101/16 SC Paper Consult SRL, C -

281/20 Ferimet SL, C- 154/20 Kemwater ProChemie). V prípade, ak daňový subjekt preukáže splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, podľa judikatúry SD EÚ, ktorá
vychádza z rešpektovania zásady neutrality dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci C- 80/11 a C- 142/11
Mahagében a Dávid, ako aj C-101/16 SC Paper Consult), možno daňovému subjektu odoprieť právo na
odpočet DPH len vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo si daňový
subjekt uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozhodnutia SD EÚ vo veci C - 439/04 a C-

440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 189/18 Glencore Agriculture Hungary, resp. C-255/02 Halifax
plc.), t. j. ak správca dane preukáže, že uplatnenie odpočtu DPH je výsledkom daňového podvodu alebo
zneužitia práva. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti však zaťažuje správcu dane a nie
daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH. Správny súd (s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu
SR, Najvyššieho správneho súdu SR i Súdneho dvora EÚ) zároveň konštatuje, že uvedenie dodávateľa

na faktúre, resp. identita dodávateľa a jej súlad s údajmi uvedenými na faktúre, nepredstavuje materiálnu
podmienku práva na odpočet dane. Touto podmienkou je postavenie dodávateľa ako platiteľa dane
(status dodávateľa).

58. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že Zákon o DPH v ust. § 49 ods.

1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže
uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto podmienky sú vymedzené kumulatívne, čo znamená,
že nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH zo strany
správcu dane/žalovaného pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne
stanovených podmienok nie je možné odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane pritom

nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku
deklarovaného plnenia (v preskúmanom prípade poskytnutia deklarovaných služieb). Zákonodarca pri
uplatnení nároku na odpočet DPH z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti požaduje aj preukázanie materiálnej
stránky, t. j. preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia.

59. Správny súd z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí zistil, že žalobcovi nebolo uznané
právo na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
stanovených Zákonom o DPH, pričom správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných
rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období február, marec, júl, august a október 2015 konštatovali,
že žalobca nepreukázal, že fakturované plnenia (zabezpečenie prezentácie obchodného mena a loga

žalobcu v súvislosti s vydaním knihy „SNY EMERIKA FEJEŠA“, „See&Go“, zabezpečenie reklamnej
kampane v súvislosti s golfovým turnajom „QUEEN of GOLF“ a v súvislosti s podujatím „prestigio
triathlon 2015“), boli žalobcovi dodané deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o. uvedeným
na faktúrach, tzn. bol spochybnený status dodávateľa (nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky), čo
poverený zástupca žalovaného potvrdil aj na pojednávaní. Z odôvodnenia vyššie uvedených rozhodnutí

vyplýva, že daňové orgány nespochybnili existenciu materiálneho plnenia ani použitie predmetných
služieb žalobcom v rámci jeho ekonomickej činnosti. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí
týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia september 2015 správca dane i žalovaný konštatovali, že
žalobca nepreukázal, že fakturované plnenia (zabezpečenie reklamnej kampane v súvislosti s golfovým
turnajom „QUEEN of GOLF“ a v súvislosti s podujatím „prestigio triathlon 2015“), boli žalobcovi

dodané deklarovaným dodávateľom NOBOX MEIDA s.r.o. uvedeným na faktúrach (nesplnenie prvej
hmotnoprávnej podmienky), pričom nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia ani použitie
predmetných služieb žalobcom na jeho ekonomickú činnosť, a vo vzťahu k fakturovanému plneniu
„See&Go“ správca dane i žalovaný konštatovali, že žalobca nepreukázal, že mu bola uvedená
služba dodaná, tzn. bola spochybnená materiálna existencia plnenia (nesplnenie druhej hmotnoprávnej

podmienky), čo opäť na pojednávaní potvrdil poverený zástupca žalovaného. Správny súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH pritom
postačuje nesplnenie čo i len jednej z kumulatívne stanovených podmienok, súčasným splnením ktorých
je podmienený vznik práva na odpočet DPH a ktoré je povinný preukázať žalobca.60. K otázke dôkazného bremena správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax (napr.
Rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2006 zo dňa 27.09.2018, sp.

zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.04.2019).Zust.§24 ods.1Daňovéhoporiadkuvyplýva,žezdôvoduľahkej
zneužiteľnostiprávanaodpočetdanejedôkaznýmbremenomnapreukázaniesplneniahmotnoprávnych
podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt.

Ak daňový subjekt, na ktorom je dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže
byť nárok na odpočet dane uznaný (napr. Rozsudky NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020,
sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno
daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (napr. Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018
zo dňa 03.09.2019). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný

súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn.
III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť

(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho

pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Dôvodom
na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane
o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je

pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v
administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre
priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa
03.09.2019).PodľaRozhodnutiaNSSRsp.zn.9Sžfk/1/2019zodňa21.04.2020(R26/2021)jeprimárne
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom

uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Podľa Rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022 (Zbierka
súdnych rozhodnutí NSS SR č. 18/2022) dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový
subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorá
môže byť daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme alebo oznámená počas ústneho pojednávania

a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.

61. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca v správnych žalobách konštatoval, že
odôvodnené pochybnosti správcu dane o tvrdeniach žalobcu a ním predložených dôkazoch, bol správca
dane povinný doložiť tiež relevantnými a vierohodnými dôkazmi. V správnych žalobách však žalobca

neuplatnil námietku, že ho správca dane neoboznámil s pochybnosťami, resp. že nepostupoval podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku. Túto námietku uplatnil žalobca až v podaných replikách. Správny súd k
námietkeuplatnenejpouplynutílehotypodľa§183SSPvspojenís§181ods.1SSPnemôžeprihliadať.
Len pre úplnosť správny súd uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupom podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku oboznámil žalobcu s pochybnosťami o splnení podmienok odpočtu

dane (Oboznámenie zo dňa 02.11.2021, ktoré bolo doručené splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa
4.11.2021 a žalobcovi dňa 05.11.2021)62. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov i SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samé
osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní
materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je spochybnená

existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako
výlučná okolnosť (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.2.2022), nedostatok potrebných
materiálnych a ľudských zdrojov pre dodanie tovaru/služieb na strane dodávateľa či subdodávateľov
(rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo C-610/19, Maks Pen EOOD C-18/13, P. Q. C-324/11, Mahagében
a Dávid C-18/11 a C-142/11), pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca

(rozhodnutie SD EÚ vo veci Vikingo C-610/19). Materiálne podmienky priznania práva na odpočet
dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým
subjektom - odberateľom daňového subjektu. Hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je
teda preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. V nadväznosti na závery rozsudku SD
EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie
statusu osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a dôkazné

bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.

63. V preskúmavanej veci nebola spochybnená materiálna existencia plnenia (okrem spochybnenia
dodania služby „See&Go“ v rozhodnutiach správcu dane i žalovaného týkajúcich sa zdaňovacieho
obdobia september 2015, voči ktorému záveru však žalobca v správnej žalobe týkajúcej sa tohto

zdaňovacieho obdobia neuplatnil žiadne námietky), nebolo spochybnené ani to, že žalobca ďalej
použil poskytnuté plnenia (služby) na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Za spornú označili
daňové orgány osobu dodávateľa, keď uviedli, že žalobca nepreukázal, že služby mu dodal dodávateľ
uvedený na faktúrach – NOBOX MEDIA s.r.o. Správny súd preto skúmal, či konkrétne skutkové
zistenia správcu dane predstavujú dôvodné spochybnenie deklarovaného dodávateľa, a teda aj statusu

(skutočného) dodávateľa služby ako platiteľa dane, t.j. skúmal, či spochybnením identity dodávateľa
došlo aj k relevantnému spochybneniu statusu potencionálneho reálneho dodávateľa ako platiteľa dane,
t.j.materiálnejpodmienkyuplatnenéhoprávanaodpočetdane.Statusdodávateľavšakpodľasprávneho
súdu nebol v konaní spochybnený a spochybniť ho nemohli ani:
- nekontaktnosť dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o., ktorý správcovi dane napriek výzvam nepredložil

dôkazy týkajúce sa dodania deklarovaných služieb žalobcovi, pretože nekontaktnosť dodávateľa
v čase výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, ktoré prebieha s časovým
odstupom po uskutočnení kontrolovaných zdaniteľných plnení, nie je dostatočným spochybnením
žiadnej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane;
- skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ žalobcu mal iba virtuálne sídlo;

- skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nemal žiadny majetok, t.j. nemal materiálne podmienky
na poskytnutie deklarovaných služieb;
- skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nemal v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
žiadnych zamestnancov, t.j. nemal personálne podmienky na dodanie služieb; navyše bývalý konateľ
spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. C. D. ani netvrdil, že deklarované služby zabezpečila táto spoločnosť

prostredníctvom svojich zamestnancov, naopak, vo svojej výpovedi uviedol, že služby zabezpečoval
subdodávateľsky. Zistenie, že deklarovaný dodávateľ nemal žiadnych zamestnancov, nie je sama osebe
dôvodom na spochybnenie statusu platiteľa dane (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa
28.04.2023, rozhodnutie SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo);
- skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ v roku 2013 nevykázal žiadnu ekonomickú činnosť

a predmetom jeho podnikania boli upratovacie služby (nie poskytovanie reklamných služieb);
- skutočnosť, že došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. občanovi
Poľskej republiky, ktorý je nekontaktný;
- skutočnosť, že spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra;
- výpoveď bývalého konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. C. D., ktorý sa vyjadroval všeobecne

a uviedol, že služby boli poskytované subdodávateľsky, pričom subdodávateľov konkrétne nevedel
označiť;
- zistenia správcu dane vyplývajúce z preverovania spoločností, ktoré boli podľa kontrolných výkazov
dodávateľmi spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach: SMUGGLERS
s.r.o. (ktorá spoločnosť mala dodať pre NOBOX MEDIA s.r.o. 95%

plnení), pričom táto spoločnosť je nekontaktná, nepredložila správcovi dane na výzvu žiadne doklady;
DPP Media s.r.o., pričom táto spoločnosť je nekontaktná, nepredložila správcovi dane na výzvu žiadne
doklady. Zo žalobcom predložených faktúr vstavených touto spoločnosťou nie je zrejmý obsah a rozsahposkytnutých služieb pre spoločnosť NOBOX Media s.r.o., údaje nekorešpondujú s časom odvysielania
spotov v súvislosti s marketingovou podporou pri vydaní knihy „SNY EMERIKA FEJEŠA“;
- zistenia správcu dane vo vzťahu k subdodávateľom spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. (spoločnosť

See&Go s.r.o. nepotvrdila dodanie služieb pre NOBOX Media s.r.o., vydavateľ knihy „SNY EMERIKA
FEJEŠA" i+i print s.r.o. nevystavil v rozhodnom období faktúry na spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o.,
C. G. neorganizoval golfový turnaj „QUEEN of GOLF“ ani reklamnú kampaň a nebol ani dodávateľom
reklamných služieb pre NOBOX MEDIA s.r.o., správcom dane zistení organizátori golfového turnaja
- spoločnosti Top - Media & Consulting s.r.o. a Media - promotion consult s.r.o. boli vymazané

z obchodného registra a bývalý konateľ týchto spoločností L. Adame nepotvrdil realizáciu reklamných
služieb pre NOBOX MEDIA s.r.o., organizátor podujatia „prestigio triathlon 2015“ - spoločnosť
PRESTIGIO REALIZ team s.r.o. nerealizoval reklamnú kampaň).

64. Správcom dane realizované dokazovanie (okrem zistení týkajúcich sa deklarovaného
dodávateľa NOBOX MEDIA s.r.o.) sa týkalo najmä nemožnosti zabezpečenia plnení prostredníctvom

subdodávateľov, čo však v zmysle aktuálnej judikatúry SD EÚ samé osebe neobstojí. Z rozhodnutia SD
EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade pochybnosti o dodávateľovi alebo subdodávateľovi
je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť
daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca.
Keďže správca dane ani žalovaný v tomto smere neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení

rozdielu dane žalobcovi, správny súd považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti záver správcu dane i žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, je nesprávny a pochybnosti
vyjadrené daňovými orgánmi nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne a relevantne spochybnili
vierohodnosť tvrdení žalobcu. Správca dane teda v preskúmavanom prípade nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť a v takomto prípade nedošlo k prechodu dôkazného bremena na žalobcu. Keďže formulované
pochybnosti daňových orgánov nemajú spôsobilosť spochybniť hmotnoprávne podmienky uplatnenia
práva na odpočet dane, záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH v zmysle
§ 49 Zákona o DPH je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

65. Správny súd pre úplnosť poukazuje na to, že správca dane v preskúmavaných rozhodnutiach
konštatoval, že formálne podmienky na odpočet DPH boli splnené. Žalovaný v preskúmavaných
rozhodnutiach konštatoval, že žalobcom predložené faktúry neobsahovali všetky náležitosti v zmysle §
74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH (absentovalo označenie rozsahu a druhu služby), nevyvodil však z toho
záver o nesplnení formálnych podmienok odpočtu DPH a napokon ani námietky žalobcu uplatnené

v správnych žalobách nesmerovali k otázke splnenia formálnych podmienok odpočítania DPH.

66. K námietke žalobcu, že skutkový stav vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s
obsahom administratívnych spisov, správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizuje, v čom sú závery
správcu dane i žalovaného v rozpore so zákonom, s obsahom konkrétne ktorých vykonaných dôkazov

alebo so zásadami logického uvažovania. Správny súd má za to, že skutkový stav bol orgánmi
verejnej správy zistený v súlade s listinami nachádzajúcimi sa v administratívnych spisoch, pričom
uvedenú námietku žalobcu posúdil ako všeobecnú a nekonkrétnu, a teda neumožňujúcu vyvodiť záver
o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu konkretizovať,
ktoré skutočnosti sú v rozpore s administratívnym spisom a prečo, ani ich vyhľadávať z obsahu

administratívnych spisov. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že v administratívnych spisoch sa nenachádza
opora pre rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že nadmerný odpočet z faktúr od NOBOX MEDIA s.r.o.
(špecifikovaných v jednotlivých správnych žalobách) bol čiastočne priznaný, takéto tvrdenie je opäť len
všeobecné, bez argumentácie a nemá oporu v záveroch rozhodnutí žalovaného (i správcu dane), ktoré
sú predmetom preskúmavacieho konania a ktoré boli vydané vo vyrubovacom konaní po zrušujúcich

rozhodnutiach žalovaného. Správny súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ žalobca poukázal na „rozpory“
vyplývajúce z údajov uvedených v Protokole z daňovej kontroly, resp. v rozhodnutiach správcu dane zo
dňa 10.09.2021 (ohľadne uznania niektorých deklarovaných plnení v časti), správca dane bol viazaný
právnym názorom žalovaného uvedeným v rozhodnutiach, ktorými boli prvé rozhodnutia správcu dane
zo dňa 10.09.2021 zrušené, a v nových rozhodnutiach (ktoré sú predmetom tohto preskúmavacieho

konania) posúdil zistený skutkový stav so záverom, že nebolo preukázané dodanie deklarovaného
plnenia deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o.67. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách v rámci uplatnenej námietky nesprávneho právneho
posúdenia veci tvrdil, že poukaz žalovaného na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 bez
preukázania, že skutkový stav posudzovaných daňových transakcií žalobcu má prvky odkazovaného

Nálezu a bez vysvetlenia, prečo bol Nález jedným z podkladov rozhodnutí žalovaného, má za následok
nesprávne právne posúdenie veci, správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Predmetný
Nález jednak nebol „podkladom“ rozhodnutí žalovaného a v dôsledku neozrejmenia skutkových
okolností uvedených v cit. Náleze nemožno ani dospieť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci.
V takomto prípade by bolo možné nanajvýš konštatovať čiastkový nedostatok odôvodnenia rozhodnutí

žalovaného, ktorý však nespôsobuje ich nezákonnosť pre nepreskúmateľnosť.

68. Žalobca v správnych žalobách i na pojednávaní akcentoval ako dôvod nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Po oboznámení sa s obsahom napadnutých
rozhodnutí správny súd konštatuje, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle §

63 Daňového poriadku. Podľa ustálenej súdnej judikatúry „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého
výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne
rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto
je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti

rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov
vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. ...Nedostatok dôvodov
znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti,
ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je
založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto

vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných,
prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké
dôkazy boli v konaní vykonané“. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009). Preskúmavané
rozhodnutia správcu dane ani žalovaného takýmito vadami netrpia. Rozhodnutia správcu dane i
rozhodnutia žalovaného obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového

poriadku,výrokrozhodnutísprávcudanezodpovedápožiadavkámuvedenýmv§63ods.3písm.d)i§68
ods. 5 a 6 Daňového poriadku, obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane,
resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané
dôkazy vyhodnotil a na základe ktorých dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odpočet DPH

v zmysle Zákona o DPH (hoci tento záver bol správnym súdom vyhodnotený ako výsledok nesprávneho
právneho posúdenia veci). Preskúmavané rozhodnutia tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v
rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé súdne konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv
jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia
a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok.

69. Žalobca v správnych žalobách v rámci uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí
predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutí správcu dane tvrdiac, že výrok
obsahuje len uvedenie ustanovenia procesného predpisu, avšak neobsahuje uvedenie ustanovenia
hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo a výrok nepreukazuje právny dôvod

vyrubeného rozdielu dane. Ďalej namietal rozpor medzi výrokom rozhodnutí a odôvodnením, keď vo
výrokusprávcadanevyrubilžalobcovirozdieldanebezpodriadeniapodpríslušnýhmotnoprávnypredpis
a nerozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH, pričom v odôvodnení rozhodnutí sa uvádza
neuznanie odpočítania dane z jednotlivých faktúr. Z obsahu jednotlivých rozhodnutí správcu dane
vyplýva, že správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sumách

uvedených v jednotlivých rozhodnutiach, pričom vo výroku uviedol príslušné zdaňovacie obdobie, výšku
dane vyrubenej podaným daňovým priznaním, výšku dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom
konaní a rozdiel dane. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom
vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa ods. 6 cit. ust. §
68 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo

rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil
nárok podľa osobitných predpisov. Podľa § 63 ods. 3. písm. d) Daňového poriadku ak tento zákon alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa
písm.c),rozhodnutievovecisuvedenímustanoveniaprávnehopredpisu,podľaktoréhosarozhodovalo,lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa §
12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Z každého
výroku uvedeného v jednotlivých rozhodnutiach správcu dane jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva,

ako správca dane rozhodol vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty oproti dani vyrubenej daňovými
priznaniami za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia podanými žalobcom a tiež to, že správca
dane pri vyrubení dane, resp. rozdielu dane postupoval podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Pokiaľ
teda správca dane pri vyrubení rozdielu postupoval podľa cit. zákonného ustanovenia (§ 68 ods. 5
Daňového poriadku) a toto ustanovenie priamo aplikoval (keďže predmetnými rozhodnutiami vyrubil

žalobcovi rozdiel dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia), a uviedol toto ustanovenie vo výroku svojich
rozhodnutí, potom je formálna stránka výroku (spočívajúca v požiadavke na uvedení právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodovalo) v súlade s jeho obsahom. Výrok jednotlivých rozhodnutí správcu dane
tak bez akýchkoľvek pochybností obsahuje uvedenie ustanovenia práve toho právneho predpisu, podľa
ktorého správca dane rozhodoval. Správca dane nebol povinný vo výroku jednotlivých rozhodnutí
uvádzať hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré uviedol následne v odôvodnení

svojich rozhodnutí obsahujúcich vysvetlenie zákonom určených súvislostí hmotnoprávnych ustanovení
zákona s uložením peňažného plnenia žalobcovi spojeného so vznikom daňovej povinnosti, čo vyplýva
z argumentácie správcu dane týkajúcej sa dôvodov nesplnenia cit. Zákonom o DPH stanovených
podmienok pre priznanie žalobcom uplatneného odpočítanie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Námietka absencie
uvedenia hmotnoprávneho predpisu vo výroku rozhodnutí správcu dane, ako aj námietka absencie
„rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu“ vo výroku rozhodnutí správcu dane tak podľa
správneho súdu neboli dôvodné, pretože sa v podstate jedná o úvahy týkajúce sa hodnotenia dôkazov

a následného podriadenia zisteného skutkového stavu pod ustanovenia aplikovaného hmotnoprávneho
predpisu (právne posúdenie), ktoré zásadne patria do odôvodnenia rozhodnutí vydaných v daňovom
konaní. Rozhodnutia správcu dane obsahovali aj ďalšie v ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového
poriadku uvedené náležitosti (lehotu na plnenie uloženej povinnosti, konkrétne sumy a číslo účtu, na
ktoré majú byť sumy určené v jednotlivých rozhodnutiach zaplatené). Predmetné rozhodnutia správcu

dane tak obsahovali náležitosti stanovené zákonom, ktoré boli spôsobom súladným so zákonom
rozčlenené medzi ich výrokom a odôvodnením. Neuvedenie konkrétneho ustanovenia Zákona o DPH
vo výroku jednotlivých rozhodnutí správcu dane nemá preto za následok nepreskúmateľnosť ani
nezrozumiteľnosť týchto rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukázal na rozpor medzi výrokom rozhodnutí
správcu dane a odôvodnením rozhodnutí, ktorý mal podľa neho spočívať v tom, že vo výroku rozhodnutí

správca dane uviedol inú výšku vyrubenej dane, než vyplývala z Protokolu z daňovej kontroly a z
rozhodnutí správcu dane zo dňa 10.09.2021 (z ktorých podľa žalobcu vyplýva „čiastočné priznanie
uplatnených zdaniteľných plnení“), správny súd uvádza, že táto námietka bola všeobecná, konštatačná,
bez ozrejmenia, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Je však
potrebné poukázať na to, že ani Protokol z daňovej kontroly, ktorý predstavuje jeden z podkladov pre

vydanie rozhodnutí správcu dane (a obsahuje zistenia z daňovej kontroly, ktoré môžu byť následne
korigované dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní), ani rozhodnutia správcu dane zo dňa
10.09.2021 (ktoré boli zrušené rozhodnutiami žalovaného a veci boli vrátené správcovi dane na nové
rozhodnutie, pričom správca dane bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom žalovaného, t.j. tieto
nemajú žiadne právne účinky), nie sú predmetom tohto preskúmavacieho konania. Žalobcom označený

„rozpor výroku a odôvodnenia“ preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí
žalovaného, ani rozhodnutí správcu dane (v odôvodnení ktorých správca dane v opisnej časti poukázal
na zistenia z daňovej kontroly, ako aj na predchádzajúce vydané rozhodnutia).

70. Žalobca v rámci uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti poukázal na to, že správca dane

vodôvodnenírozhodnutíuviedolprávnynázoržalovaného,ženemôžebyťodmietnutýodpočetzdôvodu
bezdôvodného a neúmerného navýšenia ceny, avšak samotný poukaz na text odôvodnenia rozhodnutia
správcu dane bez uvedenia akejkoľvek argumentácie, aký to má vplyv na zákonnosť rozhodnutí,
neumožňuje správnemu súdu súdny prieskum. Žalobca zároveň v správnych žalobách namietal,
že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo neobsahujú zákonný

dôvod potvrdenia rozhodnutí správcu dane, keď sa podľa žalobcu správca dane neriadil právnym
záverom žalovaného uvedeným v zrušovacích rozhodnutiach. Takto formulovaná námietka je opäť
všeobecnáanemáoporuvodôvodnenípreskúmavanýchrozhodnutí(zodôvodneniarozhodnutísprávcu
dane vyplýva, že správca dane sa v nových rozhodnutiach riadil právnym názorom žalovaného takvo vzťahu k aplikácii ust. § 3 ods. 9 Daňového poriadku, ako aj vo vzťahu k vyslovenému názoru
o nemožnosti odopretia odpočtu dane z dôvodu zaplatenej vyššej ceny ako je trhová cena). Žalobca tiež
namietal, že žalovaný sa s nezákonnosťou namietanou žalobcom vôbec nezaoberal a nevysporiadal,

ktoré tvrdenie však opäť predstavuje nekonkrétnu námietku, nemajúcu oporu v odôvodnení rozhodnutí
žalovaného. Napokon žalobca namietal, že „nebol preukázaný zákonný dôvod podvodného konania“.
Správny súd s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR uvádza, že pokiaľ
boli preskúmavané rozhodnutia založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, nie
je potrebné v rozhodnutiach odôvodňovať ne/existenciu podvodného konania.

71. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní namietala, že z odôvodnení rozhodnutí
nie je zrejmé, či daňové orgány dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane
alebo či bolo zistené podvodné konanie, pričom poukázala na niektoré rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici, ktorými boli rozhodnutia daňových orgánov zrušené (tvrdiac, že sa jedná o obdobné
veci ako v preskúmavanom prípade), správny súd uvádza, že uvedená námietka jednak nebola

uplatnená v správnych žalobách a k námietkam uplatneným po lehote stanovenej v § 181 v spojení
s § 183 SSP správny súd nemôže prihliadať, jednak uvedené tvrdenie nemá oporu v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých je jednoznačné, že žalobcovi nebol uznaný odpočet dane
z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. K označeným rozhodnutiam Správneho súdu
v Banskej Bystrici (sp. zn. ZA-30S/223/2022, sp. zn. ZA-31S/161/2022 a sp. zn. ZA-31S/162/2022,

všetky zo dňa 12.06.2024) správny súd uvádza, že v označených prípadoch boli rozhodnutia žalovaného
zrušené z dôvodu, že žalovaný dostatočne zrejme a určito nevyjadril dôvod, ktorý ho viedol k nepriznaniu
uplatneného práva na odpočet DPH, čo v preskúmavaných veciach žalobcu nebolo zistené (t. j. nejedná
sa o obdobný prípad). Navyše rozhodnutia iného senátu Správneho súdu v Banskej Bystrici nie sú
v preskúmavanej veci pre správny súd záväzné.

72. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal, že žalovaný sa nevysporiadal zákonne s námietkou
týkajúcou sa zákonnosti vykonanej daňovej kontroly z titulu dodržania zákonnej lehoty jej trvania
v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Takto všeobecne uplatnená námietka jednak nemá oporu
v odôvodnení rozhodnutí žalovaného (žalovaný sa s touto námietkou žalobcu relevantne vysporiadal)

a jednak pre jej všeobecný charakter predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu so záverom
žalovanéhoozákonnostivykonanejdaňovejkontroly.Pokiaľžalobcanamietal,žesprávcadanedoposiaľ
nedoručil splnomocnenej zástupkyni žalobcu Protokol z daňovej kontroly v súlade s § 30 ods. 3
Daňového poriadku a tvrdil, že Protokol bol doručený len žalobcovi (29.01.2021), v dôsledku čoho mal za
to, že daňová kontrola nebola zákonne ukončená, a to v lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku,

správny súd uvádza, že k týmto tvrdeniam žalobca jednak neuviedol žiadnu vecnú argumentáciu
a jednak tieto tvrdenia nemajú oporu v administratívnom spise. Z administratívneho spisu vyplýva,
že správca dane doručoval Protokol z daňovej kontroly v súlade s § 30 ods. 3 veta prvá Daňového
poriadku, v zmysle ktorého ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje
sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Žalobca splnomocnil na zastupovanie v daňovom konaní A. B. E.,

ktorá v zmysle Plnej moci zo dňa 09.10.2017 bola žalobcom splnomocnená na všetky právne úkony
voči správcovi dane (okrem elektronickej komunikácie). Správca dane Protokol zo dňa 13.01.2021
podľa expedičnej pečiatky (nachádzajúcej sa na Protokole) expedoval dňa 14.01.2021 a doručoval
ho splnomocnenej zástupkyni žalobcu A. B. E.. Z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom
spise má správny súd za nepochybne preukázané, že prvý neúspešný pokus o doručenie Protokolu

s výzvou o opätovné doručenie prebehol dňa 18.01.2021. Na doručenke je ďalej vyznačené aj
realizovanie opakovaného doručenia zo dňa 19.01.2021. Keďže opakované doručenie bolo rovnako
neúspešné, z doručenky vyplýva uloženie predmetnej zásielky, a to dňa 19.01.2021. Splnomocnená
zástupkyňa žalobcu (A. B. E.) si predmetnú zásielku vyzdvihla v úložnej lehote dňa 29.01.2021 a jej
prevzatieosvedčilavlastnoručnýmpodpisom.Všetkyvyššieuvedenéskutočnostidôležitépreposúdenie

zákonnosti doručenia zásielky (obsahujúcej Protokol z daňovej kontroly) sú uvedené na doručenke.
Doručenka je v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ktorého ustanovenia sa v zmysle § 25 SSP primerane použijú aj na konanie
pred správnym súdom) verejnou listinou a údaje v nej uvedené sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak (viď. napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/32/2023 zo dňa

21.02.2025, bod 42.). Žalobca v správnych žalobách opak netvrdil, ani nepreukázal, nepredložil ani
nenavrhol také dôkazy, ktoré by boli schopné spochybniť údaje uvedené na doručenke. Nespochybnil
ani skutočnosť, že predmetný Protokol bol dňa 29.01.2021 doručený A. B. E.. Správny súd dospel
k záveru, že Protokol bol žalobcovi doručený v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku, a to jehosplnomocnenej zástupkyni (A. B. E.) dňa 29.01.2021. Pre úplnosť správny súd uvádza, že správca
dane doručoval Protokol aj žalobcovi (podľa údajov uvedených na doručenke rovnakým spôsobom
ako v prípade doručovania Protokolu splnomocnenej zástupkyni žalobcu), pričom žalobca si zásielku

prevzal dňa 29.01.2021. V konaní nebolo sporné, že dňa 22.01.2021 bola správcovi dane doručená
Plná moc zo dňa 22.01.2021, ktorou žalobca splnomocnil na zastupovanie pred správcom dane JUDr.
Máriu Kuttnerovú. Zmena v osobe splnomocnenej zástupkyne žalobcu v procese doručovania Protokolu
z daňovej kontroly (novej zástupkyni bola plná moc udelená v čase uloženia zásielky, ktorej obsahom
bol Protokol) podľa správneho súdu nemohla mať za následok nezákonnosť ani neúčinnosť doručenia

Protokolu. V preskúmavanom prípade považoval správny súd Protokol z daňovej kontroly za doručený
v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku a dňom jeho doručenia splnomocnenej zástupkyni žalobcu
(29.01.2021) bola daňová kontrola ukončená v súlade s § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku.
Vzhľadom na to, že predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 01.07.2020 a bola ukončená dňa
29.01.2021, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku
bola dodržaná. Predmetné námietky preto správny súd považoval za nedôvodné.

73. Žalobca k tvrdeniu o nezákonnosti daňovej kontroly v dôsledku nedoručenia Protokolu poukázal
na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/102/2009 zo dňa 20.03.2009. Takýto všeobecný
odkaz na rozsudok, bez ozrejmenia jeho skutkovej a právnej podobnosti s preskúmavaným prípadom,
nepostačuje. Navyše predmetný rozsudok nie je v tomto prípade aplikovateľný z dôvodu, že vo veci

preskúmavané rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu a z dôvodu,
že rozhodnutie správcu dane bolo doručované osobe, ktorá mala udelenú plnú moc len na zastupovanie
vo veci daňovej kontroly, t.j. nemala udelené plnomocenstvo pre celé daňové konanie.

74. Pokiaľ žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že žalobcove práva boli zabezpečené,

ak sa dozvedel o obsahu Protokolu, správny súd poukazuje na Uznesenie veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023, v zmysle záverov ktorého „aj doručovaniu,
ktoré správca dane vykonal v rozpore s Daňovým poriadkom (čo však v preskúmavanom prípade
ani nebolo zistené), možno výnimočne pripísať právne účinky doručenia, ak napriek zisteným vadám
doručovania došlo k preukázateľnému oboznámeniu sa účastníka konania s obsahom doručovanej

listiny spôsobom umožňujúcim mu uplatniť ďalšie procesné oprávnenia a opravné prostriedky. V takom
prípade sa moment materiálneho oboznámenia účastníka konania s obsahom doručovanej listiny stáva
momentom jej doručenia.“ Pre tzv. materiálny prístup k doručovaniu písomností je teda podstatné
to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť, a tak mu bolo zachované právo na
uplatnenie procesných oprávnení, na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo práva na súdnu

ochranu. V preskúmavanom prípade okrem toho, že doručovanie Protokolu bolo vykonané v súlade
s Daňovým poriadkom, je nepochybné, že žalobca sa oboznámil s obsahom doručovanej písomnosti
(Protokolu) a v lehote uvedenej vo výzve (obsiahnutej v Protokole) sa žalobca (prostredníctvom novo
ustanovenej splnomocnenej zástupkyne) k Protokolu písomne vyjadril. Žalobcovi teda neboli upreté
žiadne práva. Napokon, žalobca v správnych žalobách ani neuviedol, aké jeho práva mali byť v súvislosti

s doručovaním Protokolu porušené.

75. Žalobca v správnych žalobách tiež namietal, že žalovaný sa s námietkou žalobcu
o povinnosti správcu dane preukázať „aktívnu legitimáciu“ zamestnancov správcu dane na konanie
v daňovom konaní zákonne nevysporiadal a neuviedol právny predpis, ktorý dovoľuje zamestnancom

správcu dane konať bez preukázania „aktívnej legitimácie“. Táto námietka jednak nemá oporu
v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí žalovaného (žalovaný sa s touto námietkou žalobcu
relevantne vysporiadal) a samotný nesúhlas žalobcu s týmto vysporiadaním nespôsobuje nezákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí, jednak žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu, ani neoznačil žiadny
právny predpis, ktorý mal byť správcom dane, resp. žalovaným porušený. Z takto všeobecne uplatnenej

námietky nie je možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, resp. nezákonnosť
postupu správcu dane. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Daňového
poriadku (ani iného právneho predpisu) nevyplýva povinnosť správcu dane (ani tomu zodpovedajúce
oprávnenie žalobcu) preukázať sa kontrolovanému daňovému subjektu „poverením“ zamestnancov
správcu dane na konanie vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po ukončení daňovej kontroly (na

rozdielodust.§45ods.1písm.a)Daňovéhoporiadku,vzmyslektoréhomádaňovýsubjekt,uktoréhosa
vykonáva daňová kontrola, vo vzťahu ku zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného
poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly a služobného preukazu zamestnanca
správcu dane). V preskúmavanom prípade zamestnanci správcu dane vykonali u žalobcu daňovúkontrolu na základe poverenia zo dňa 03.06.2020, daňová kontrola bola ukončená dňa 29.01.2021
doručením Protokolu z daňovej kontroly žalobcovi (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku) a dňom
nasledujúcim po dni doručenia Protokolu začalo vyrubovacie konanie. Ustanovenie § 68 Daňového

poriadku (ani žiadne iného ustanovenie cit. zákona) neobsahuje úpravu, z ktorej by vyplývala povinnosť
správcu dane, resp. jeho zamestnancov preukázať sa žalobcovi „oprávnením“ na vykonávanie úkonov
vo vyrubovacom konaní. Vykonávať úkony vo vyrubovacom konaní môže ktorýkoľvek zamestnanec
správcu dane. Správca dane je orgánom verejnej správy, nemá postavenie účastníka daňového
(vyrubovacieho) konania (na rozdiel od žalobcu, ktorý je ako daňový subjekt v zmysle § 59 ods. 1

Daňového poriadku účastníkom konania), pričom zamestnanci správcu dane sú osobami zúčastnenými
na správe daní (§ 4 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku). Žalobca navyše v správnych žalobách ani
nenamietal, že by osoby vykonávajúce úkony vo vyrubovacom konaní, vrátane vydania rozhodnutí,
neboli zamestnancami správcu dane. Uvedenú námietku správny súd považoval za nedôvodnú.

76. Žalobca v správnych žalobách v rámci uplatnenej námietky podstatného porušenia ustanovení

o konaní pred orgánom verejnej správy namietal, že „okrem vyššie uvedených vád konania“, ktoré
nešpecifikoval (z obsahu správnych žalôb však možno vyvodiť nedoručenie Protokolu, nedodržanie
zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nepreukázanie „aktívnej legitimácie“ zamestnancov
správcu dane na konanie vo vyrubovacom konaní, nepreskúmateľnosť výroku i odôvodnenia
rozhodnutí),žalovanýporušilust.§3ods.9,10a §74ods.2Daňovéhoporiadku.Žalobcavyslovilnázor,

že žalovaný mal vedieť, že v skutkovo zhodných prípadoch bolo rozhodnuté inak (pričom tieto prípady
v správnych žalobách bližšie nekonkretizoval) a mal skúmať odôvodnenosť rozdielov týchto rozhodnutí
(rozhodnutia rovnako nekonkretizoval). Z takto všeobecne uplatnených námietok nebolo možné vyvodiť
záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Pre úplnosť však správny súd poukazuje na to,
že námietka porušenia ust. § 3 ods. 9 Daňového poriadku navyše nemá oporu v rozhodnutiach

správcu dane vydaných vo vyrubovacom konaní po zrušení prvých rozhodnutí správcu dane, v ktorých
správca dane (viazaný právnym názorom žalovaného vysloveným v zrušovacích rozhodnutiach) uznal
žalobcovi uplatnený odpočet dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA
s.r.o. v súvislosti s dodaním služieb: zabezpečenie reklamnej kampane LED - Trnavské mýto, Bratislave
v zdaňovacích obdobiach február, marec, júl, august, september a október 2015, a to práve s poukazom

na ust. § 3 ods. 9 Daňového poriadku a na dôkazy predložené žalobcom ohľadne uznania odpočtu iným
správcom dane v skutkovo zhodnom prípade reklamného plnenia od toho istého dodávateľa NOBOX
MEDIA s.r.o. pre odberateľa AUDIT TAX CONSULTING s.r.o.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí

žalovaného, v spojení s rozhodnutiami správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z
dôvodu nezákonnosti uplatneného žalobcom v podaných správnych žalobách (námietka nesprávneho
právneho posúdenia veci) dospel k záveru, že správne žaloby sú dôvodné a napadnuté rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a veci vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 a 4 SSP). V ďalšom konaní správca dane opätovne

posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane, najmä posúdi,
či na základe zisteného skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane zo strany žalobcu, s prihliadnutím na skutočnosť, že hmotnoprávnymi podmienkami
odpočtu DPH sú: 1/ status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia musí byť iná osoba
registrovaná pre daň - platiteľ dane), 2/ materiálna existencia plnenia (t. j. tovar alebo služby, na ktorých

daňový subjekt zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť skutočne dodané alebo poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou) a 3/ požiadavka, aby zdaniteľná osoba dodané tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, pričom v prípade splnenia hmotnoprávnych
podmienok možno odpočet DPH nepriznať len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa
podieľal na daňovom podvode alebo vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom

reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo ak bolo zistené zneužitie práva. Vo vzťahu k uvedeným
skutočnostiam je následne potrebné vyhodnotiť otázku zvládnutia dôkazného bremena, ktoré v prípade
preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok je na strane žalobcu a pri daňovom podvode
a zneužití práva na strane správcu dane. V ďalšom konaní je správca dane viazaný právnym
názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutia správca dane odôvodní tak,

aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku.

78. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaloženýchtrov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný,
preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného
na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

79. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
79. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo
o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§443 ods.1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.