Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/788/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125257644
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Blahová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125257644.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, 710
0NeusiedlamSee,Rakúskarepublika,právnezastúpený:JUDr.TomášMach,LL.M.,Ph.D.,advokát,so
sídlomKpt.Nálepku850/3,91501NovéMestonadVáhom,IČO:50799843,protipovinnému:C.E.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpený: ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom
Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o vymoženie 3668,18 Eur, vedenej

u súdneho exekútora: JUDr. Oľga Reháková, so sídlom exekútorského úradu Kominárska (budova
DOPRAVOPROJEKT), 831 04 Bratislava, sp. zn. 329EX 170/25, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov exekučného konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.03.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3668,18 Eur na základe právoplatného a vykonateľného
cudzieho exekučného titulu vykonateľného v Slovenskej republike – Platobný rozkaz rakúskeho súdu
Bezirksgericht für Handelssachen Wien sp. zn. 4 C 673/24k zo dňa 19.08.2024, vykonateľný dňa
07.10.2024 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 11.04.2025 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Oľga
Reháková, so sídlom exekútorského úradu Kominárska (budova DOPRAVOPROJEKT), 831 04
Bratislava, ktorý ju vedie pod č. 329EX 170/25 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.04.2025 sa začala exekúcia vykonávaná v

neprospech povinného. Dňa 30.06.2025 predložil súdny exekútor konajúcemu súdu na rozhodnutie
návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote
v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil
súdny exekútor aj vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.05.2025 uviedol nasledovné: „O prebiehajúcej

exekúcií sa povinný dozvedel tak, že zistil, že má blokáciu na osobnom účte, na základe čoho nahliadol
do svojej elektronickej schránky na H., kde však nemal doručený žiadny exekučný titul na základe
ktorého bol podaný návrh na exekúciu. Rovnako mu nebola doručená žiadna listinná pošta na adresu.
Nakoniec prelustroval všetky elektronické spisy vedené na jeho osobu – kde teda ako jediný spis
našiel exekučné konanie 36 Ek/788/2025. Z lustrácie spisu bolo zistené, že dňa 11.4.2025 bolo
súdnemu exekútorovi JUDr. Oľge Rehákovej vydané poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému

na základe platobného rozkazu vydaného rakúskym súdom (Bezirksgericht Innere Stadt Wien). Máme
za to, že platobný rozkaz vydaný rakúskym súdom nemal byť v zmysle nariadenia Brusel I bis uznaný avykonateľný, nakoľko tu došlo k zjavnému porušeniu práva povinného. Uvedené tvrdenie odôvodňujeme
nasledovne: 1/ Nedostatok riadneho doručenia a porušenie práva na spravodlivý proces. Platobný
rozkaz bol doručený na adresu vo Viedni, ktorá nikdy nezodpovedala pobytu povinného. Povinný nikdy

v Rakúsku nebýval, nepozná uvedenú adresu a o konaní sa nedozvedel, a teda nemohol využiť právo
podať odpor ani inú obranu. Povinný má aktivovanú aj elektronickú schránku Slovensko.sk a ani tam
mu nebol doručený platobný rozkaz. Povinný má svoje trvale bydlisko dlhodobo na adrese F. XXXX/
X, XXX XX G. a preto doručenie na adresu vo Viedni je bezdôvodné a nelogické. 2/ Rozhodnutie
vydané v neprítomnosti odporcu bez možnosti účinnej obrany. V zmysle § 45 ods. 1 písm. b) nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (Brusel I bis), sa uznanie rozhodnutia vydaného v
inom členskom štáte odmietne, „V prípade, že bol rozsudok vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak
sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom
čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul
začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť.“ 3/ Porušenie článku 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinnému bolo v dôsledku chybného doručenia odopreté

právo na spravodlivý proces a kontradiktórne konanie. Takéto rozhodnutie nemôže byť v súlade s
princípmi verejného poriadku Slovenskej republiky. Podľa podkladov nachádzajúcich sa v elektronickom
súdnom spise 36Ek/788/20205 predložených rakúskemu súdu, oprávnený poskytol notárske služby
spoločnosti DTC Consult GmbH. Je veľmi neštandardné, ak na poskytnutie takýchto služieb nie je
uzatvorená zmluva o poskytnutí notárskych služieb s osobnými údajmi oboch strán a teda aj s adresou

trvalého pobytu povinného. Je ťažko uveriť tomu, že by žalobca nemal údaje povinného pokiaľ by bolo
pravdou, že mu poskytol služby. Povinný mal v minulosti záujem o rakúsku spoločnosť, ale vzhľadom
k vysokým poplatkom od svojho záujmu upustil. Povinný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa k
niečomu zaviazal a už vôbec nie ako fyzická osoba. Preto žalovať povinného v Rakúsku na doslova
vymyslenej adrese považujeme za účelové obchádzanie zákona, ktorým bolo zabezpečené, že povinný

sa nikdy o žiadnej žalobe nedozvedel a nemohol sa oprávnene brániť, čím došlo k Vážnemu porušeniu
jeho práva. Vzhľadom k vyššie uvedenému máme zato, že exekučný titul, ktorým je Platobný rozkaz
vydaný Rakúskym súdom (Bezirksgericht Innere Stadt Wien) je nevykonateľný, nakoľko je tu dôvod
podľa osobitného predpisu, pre ktorý je uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné.
Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Okresný súd Banská Bystrica podľa § 61k ods. 1 písm.

c) Exekučného poriadku: zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. 36Ek/788/2025, nakoľko rozhodnutie,
ktoré je jej základom, nemalo byť uznané a vykonané na území Slovenskej republiky pre porušenie
základných práv povinného. Zároveň žiadame, aby boli povinnému priznané trovy.“

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.06.2025

uviedol nasledovné: „Oprávnený nesúhlasí s Návrhom povinného na zastavenie exekúcie, keďže
podľa oprávneného neboli splnené žiadne podmienky na odmietnutie uznania alebo výkonu v
zahraničí vydaného exekučného titulu (Platobného rozkazu). Ak žalovaný uplatňuje procesnú obranu
prostredníctvom argumentácie týkajúcej sa nedostatočného doručovania jeho osobe, potom by na
preukázanie takýchto tvrdení mal predložiť dostatočné dôkazy (čo nerobí). Je to práve povinný, ktorý

je v tejto chvíli zároveň navrhovateľom na zastavenie exekúcie, a preto by dôvody na jej zastavenie
mal riadne preukázať. K otázke doručovania povinnému si oprávnený dovoľuje upriamiť pozornosť na
skutočnosť, že samotné znenie vydaného Platobného rozkazu popiera argumentáciu povinného v celom
rozsahu, keďže na str. 3 Platobného rozkazu sa uvádza: „Žaloba bola žalovanej strane doručená dňa
21. 8. 2024“ (Die Klage wurde der beklagten Partei zugestellt am: 21. August 2024). Oprávnený pri

vymáhaní svojich práv postupoval v súlade so zákonom, keď disponuje exekučným titulom uznateľným
a vykonateľným na území Slovenska podľa pravidiel nariadenia Brusel I bis a s tým súvisiaceho princípu
vzájomného rešpektovania a uznávania jednotlivých exekučných titulov naprieč Európskou úniou. Ak
daný exekučný titul obsahuje aj informáciu o dátume doručenia žaloby povinnému, oprávnený takúto
informáciu plne rešpektuje a považuje ju za smerodajnú, pričom sa domnieva, že tak by mal postupovať

aj súd príslušný na rozhodnutie o prípadnom odmietnutí uznania alebo výkonu takého rozhodnutia.
Prípadný opak musí v tomto prípade preukázať povinný, čo zatiaľ neurobil. Podľa oprávneného
je možné iba z príslušnej listiny (exekučného titulu) preukázať, že povinnému bola žaloba riadne
doručená a ponecháva na zvážení príslušného súdu, či si prostredníctvom medzinárodnej spolupráce
vyžiada rakúsky spis vedený na príslušnom rakúskom súde. Vzhľadom na to, že podľa oprávneného

spočíva dôkazné bremeno v tomto prípade na povinnom, nech príslušný súd túto úvahu oprávneného
nepovažuje za samostatný procesný návrh na doplnenie dokazovania.“6. Dňa 15.07.2025 bolo súdu doručené doplňujúce vyjadrenie povinného k vyjadreniu oprávneného zo
dňa 19.06.2025, v ktorom uviedol nasledovné: „Oprávnený vychádza z údajov uvedených v platobnom
rozkaze, podľa ktorého mala byť žaloba doručená povinnému dňa 21.08.2024, a konštruuje na tom

záver o riadnom doručení. Neberie však do úvahy, že uvedený údaj sa vzťahuje k adrese vo Viedni, na
ktorej sa povinný nikdy nezdržiaval, nikdy v Rakúsku nebýval a predmetnú adresu ani nepozná. Povinný
je občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt v SR, žije a pracuje na Slovensku a nikdy nemal
pobyt mimo územia SR. Povinný vie poskytnúť ako dôkaz svoj občiansky a vodičský preukaz, z ktorých
vyplýva,žedlhodobožijenaadresevSlovenskejrepublikeanikdysanezdržiavalnaadresevoViedni.Je

pretoabsurdnépožadovať,abypovinnýpreukazoval,žemu„niečodoručenénebolo“,akmutodoručené
skutočne nebolo — navyše na adresu, s ktorou nikdy nemal nič spoločné. V tejto súvislosti považujeme
za primerané a efektívne, aby si súd z úradnej moci vyžiadal potvrdenie z registra obyvateľov (REGOB),
ktoré preukáže, že povinný nikdy nemal trvalý pobyt mimo územia SR. Takýto dôkaz môže odstrániť
akúkoľvek pochybnosť o tom, že k doručeniu žaloby na adresu vo Viedni nikdy dôjsť nemohlo, resp. ak aj
žaloba doručená niekomu bola, rozhodne nie povinnému. Nemožno zároveň prehliadať, že oprávnený

v žiadnom okamihu nevysvetlil, z akého dôvodu bol návrh na začatie konania adresovaný práve na túto
konkrétnu viedenskú adresu, a z čoho vyplývalo presvedčenie o jej relevantnosti. Naopak, ide o konanie,
ktoré vyvoláva podozrenie z účelového obchádzania práva, s cieľom získať exekučný titul bez vedomia
odporcu. Povinný zotrváva na svojom návrhu na zastavenie exekúcie ako dôvodne podanom.“

7. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuj
s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného a rovnako má za to, že návrh na zastavenie exekúcie je
nedôvodný a nemá oporu v zákonných ustanoveniach.

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu

podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.14. Podľa § 48 ods. 5 Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho
exekučného titulu oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise. Ak sa podľa osobitného
predpisu vyžaduje na vykonanie exekúcie rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti, oprávnený pripojí

aj rozhodnutie súdu o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu. Ak o uznaní cudzieho
exekučného titulu rozhodol súd v osobitnom konaní podľa osobitného predpisu, oprávnený pripojí
aj rozhodnutie o uznaní. Ak bol cudzí exekučný titul osvedčený podľa osobitného predpisu a ako
podmienka jeho výkonu sa nevyžaduje rozhodnutie súdu o jeho vykonateľnosti, oprávnený pripojí aj
osvedčenie.

15. Podľa čl. 45 odsek 1 písmeno b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach(prepracovanéznenie)(ďalejlen„Nariadenie“),uznanierozsudkusananávrhzainteresovaného
účastníka zamietne v prípade, že bol rozsudok vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu
nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase

a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať
konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť.

16. Podľa čl. 46 Nariadenia, výkon rozsudku sa na návrh osoby, proti ktorej sa žiada o výkon, zamietne,
ak sa preukáže existencia niektorého z dôvodov uvedených v článku 45.

17. Podľa čl. 52 Nariadenia, za žiadnych okolností sa rozsudok vydaný v členskom štáte nesmie v
dožiadanom členskom štáte skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

18. Podľa čl. 53 Nariadenia, súd pôvodu na žiadosť zainteresovaného účastníka vydá osvedčenie na

tlačive v prílohe I.

19. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal
všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje

za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

20. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom
obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom

povinný dobrovoľne nesplnil, má v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky oprávnený právo
toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez
ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti)
rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú
vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex
offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť

exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok
niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a
formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným
titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného

poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods.
3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného
poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

21. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany
povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených
Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdu jepovinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2

Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené
všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie
exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je
podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre
ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným

titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
uvedenéhoustanoveniaExekučnéhoporiadku,zktoréhovyplýva,ženávrhnazastavenieexekúciemusí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili

zánikvymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulu,inéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia
alebo existenciu predpokladu v zmysle § 61k odsek 1 písm. e) Exekučného poriadku. Prostredníctvom
tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie
exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú
povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

22.Súdpopreskúmanínávrhunavykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulomapriloženýmidôkazmi,
mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného
titulu nesplnil. Platobný rozkaz rakúskeho súdu Bezirksgericht für Handelssachen Wien sp. zn. 4 C
673/24k zo dňa 19.08.2024 nadobudol vykonateľnosť dňa 07.10.2024. Oprávnený zároveň k návrhu

na vykonanie exekúcie pripojil aj Osvedčenie podľa čl. 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vzhľadom
na skutočnosť, že exekučné konanie je vedené na podklade cudzieho exekučného titulu. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v
súlade s § 45, § 46 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné

konanie sa začali dôvodne.

23. Zmyslom Nariadenia je to, aby sa zabezpečilo rýchle a jednoduché uznávanie a výkon rozsudkov
vydaných v občianskych a obchodných veciach v rámci členských štátov. Z Nariadenia vyplýva, že medzi
jednotlivými členskými štátmi existuje vzájomná dôvera vo výkon súdnictva. Zároveň platí zásada, podľa

ktorej rozsudky vydané v jednom členskom štáte by sa mali uznávať vo všetkých členských štátoch bez
potreby osobitného konania. Cieľ urýchliť cezhraničné súdne konania a obmedziť vynaložené náklady
okremtohoopodstatňujezrušenievyhláseniavykonateľnostirozsudkupredjehovýkonomvdožiadanom
členskom štáte. V dôsledku toho by sa s rozsudkom vydaným súdom v členskom štáte malo nakladať
tak, ako keby bol tento rozsudok vydaný v dožiadanom členskom štáte. Zároveň by však nemal priamy

výkon rozsudku v dožiadanom členskom štáte, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, bez vyhlásenia
jeho vykonateľnosti, ohroziť dodržanie práv na obhajobu. Preto by mala mať osoba, proti ktorej sa žiada
o výkon, možnosť žiadať o zamietnutie uznania alebo výkonu rozsudku, ak sa domnieva, že existuje
niektorý z dôvodov na zamietnutie uznania. Medzi nimi by mal byť dôvod, že táto osoba nemala možnosť
zabezpečiť si obhajobu v prípade, že rozsudok bol vydaný bez jej účasti v konaní o občianskoprávnom

nároku súvisiacom s trestným konaním. Mali by sem patriť aj dôvody, na ktoré by sa mohlo odvolávať
na základe dohody medzi dožiadaným členským štátom a tretím štátom uzatvorenej podľa článku 59
Bruselského dohovoru z roku 1968.

24. Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie namietal nedostatok riadneho

doručovania a porušenie práva na spravodlivý proces. Súd z dôvodu námietky nedoručenia exekučného
titulu, na podklade ktorého je vedená predmetná exekúcia dňa 26.09.2025 vypracoval Žiadosť o
vykonanie dôkazu v zmysle článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z
25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych
a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov), ktorá bola adresovaná dožiadanému súdu t. j.

súdu ktorý vydal exekučný titul, za účelom získania informácií súvisiacich s doručovaním žaloby a
rozhodnutia povinnému. Dňa 16.12.2025 bola súdu doručená odpoveď od dožiadaného rakúskeho súdu
Bezirksgericht für Handelssachen Wien, ktorý konajúcemu súdu uviedol, že exekučný titul – Platobný
rozkaz rakúskeho súdu Bezirksgericht für Handelssachen Wien sp. zn. 4 C 673/24k zo dňa 19.08.2024,bolpovinnémuC.E.doručenýpodľarakúskehoprávapoštoudňa21.08.2024,zároveňakodôkazpripojil
aj potvrdenie o doručení od rakúskej pošty, ktoré je opatrené podpisom povinného, ktorým povinný
potvrdil prevzatie tejto písomnosti. K námietke povinného, že má dlhodobo evidovaný trvalý pobyt na

adrese F. XXXX/X, XXX XX G. a rakúsku adresu, na ktorú bol doručovaný exekučný titul nepozná, súd
uvádza, že samotná skutočnosť, že povinný má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
nie je rozhodujúce pre posúdenie riadneho doručenia, pokiaľ bolo preukázané, že písomnosť bola
povinnému fakticky doručená spôsobom umožňujúcim mu oboznámiť sa s jej obsahom. Zmyslom článku
45 ods. 1 písm. b) Nariadenia je ochrana práva žalovaného na obhajobu, nie preskúmavanie procesných

postupovsúdupôvodu.Vzhľadomnaexistenciudoručenkyspodpisompovinnéhomásúdzadostatočne
preukázané,žeexekučnýtitulbolpovinnémuriadnedoručenýatedapovinnýmalmožnosťsaoboznámiť
s jeho obsahom a tým nebolo porušené právo na obhajobu.

25. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov

nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto

trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

31. O trovách účastníkov konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal,
keď v konaní úspešný oprávnený si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Povinný si v návrhu na

zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania za podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
Nakoľko povinný v tomto konaní nebol úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.