Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2026

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825201873
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2026:5825201873.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcov: A. B. C., D. C., B. C., E., C. C. F. E., E. G. XXX, H.:
XXXXXXXX, 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XX/XX,... až 789/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. O., L. P. XXXX/XX-XX, zastúpených JUDr. Petrom Svrčkom, advokátom, so sídlom v Ružomberku,
K. A. Medveckého 1503/1, proti žalovanému: M., B. N., C. C. F. E., H.: XXXXXXXX, v spore o zaplatenie
sumy 296.992,08 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudatovanouk24.07.2025,doručenoutunajšiemusúdu29.07.2025elektronicky,autorizovanou
podľaosobitnéhopredpisu,podanouJUDr.PetromSvrčkom,advokátom,sosídlomvRužomberku,K.A.

Medveckého 1503/1, ktorý bol splnomocnený na jej podanie výborom D. C., B. C., E., za ktorý konali H.
H. Q. – predseda výboru a B. C. – člen výboru, sa žalobcovia (členovia pozemkového spoločenstva, D.
C., B. C., E., C. C. F. E., E. G. XXX, H.: XXXXXXXX) uvedení menovite s označením „Zoznam žalobcov
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia so žalovanou sumou“ obsahujúcim pri jednotlivých
menách a priezviskách žalobcov aj uvedenie výšky sumy bezdôvodného obohatenia odvíjajúcej sa od
veľkosti spoluvlastníckeho podielu, voči žalovanému domáhali uloženia povinnosti zaplatiť žalobcom

sumu uvedenú v poslednom stĺpci prílohy označenej ako zoznam žalobcov so žalovanou sumou, ktorý
tvorí prílohu tohto rozsudku, ako aj priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podľa odôvodnenia žaloby majú žalobcovia predstavovať (aktuálnych v čase podania žaloby –
pozn. súdu) členov pozemkového spoločenstva D. C., B. C., E., C.: E. G. XXX, XXX XX E., H.:
XXXXXXXX (ďalej len „PS“), spravujúceho spoločnú nehnuteľnosť predstavujúcu pozemky zapísané v

pozemkovoknižnej vložke č. X k. ú. E. a pozemkovoknižnej vložke č. XXX k. ú. F., právneho nástupcu
pôvodného E. urbárskeho útvaru R. D. C. L. E., ktorý bol založený podľa zákonného článku XIX/1898
o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej
správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých
urbarialistov, ktorý spravoval pozemky zapísané v uvedených PK vložkách ako jedno nedeliteľné
pozemkové teleso (spoločnú nehnuteľnosť v zmysle súčasných právnych predpisov).

2.1. V reštitučnom konaní bolo vydané právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu v N. O. sp. zn.
ROK 194-1-A1/1995 schvaľujúce dohodu o vydaní nehnuteľností, uzavretú 21.02.1992 a 08.06.1993
oprávnené osoby – podielnici pozemkového spoločenstva a povinné osoby – B. N. C. C. F. E. a S. T. U.
G., týkajúcu sa niektorých pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť (nie všetkých, ako to vyplýva zo
strany 5 písm. d) odôvodnenia). Zároveň sa netýkala všetkých členov spoločenstva, ale iba niektorých.
Na základe tohto rozhodnutia bol (pri preberaní zjednodušeného registra pôvodného stavu) vytvorený

list vlastníctva č. XXXX k. ú. E., na ktorom bolo zapísané vlastnícke právo približne v jednej tretine.Žalovaný listom z 08.10.1999 požiadal S. V. E., odbor katastra nehnuteľností, aby bol na list vlastníctva
zapísaný ako spoluvlastník v nevydanom podiele vo veľkosti 669827/999999.
2.2. Žalobcovia podali na tunajší súd žalobu o určenie svojho vlastníckeho práva k pozemkom

zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E., o ktorej je vedené konanie pod sp. zn. 12C/6/2025. Z
nálezov ústavného súdu a rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, členovia pozemkového spoločenstva
R. D. C. L. E., ktoré bolo zrušené zákonom SNR č. 2/1958 Sb. n. SNR, v čase zrušenia pozemkového
spoločenstva (ani neskôr) o svoje vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti neprišli. Ústavný súd
zároveň uviedol, že subjekt D. C., B. C., E. je právnym nástupcom pôvodného E. urbáru.

2.3. Pozemky zapísané na LV č. XXXX k. ú. E. tvoria spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013,
pričom pri vlastníkoch až po 141 (žalovaný) je ako titul nadobudnutia zapísané uvedené rozhodnutie
B. V. F. N. O., ako aj PK vložka č. X. Žalovaný nemôže byť v katastri nehnuteľností zapísaný
ako spoluvlastník s približne dvojtretinovým podielom k týmto pozemkom, keďže ani v čase vydania
reštitučného rozhodnutia, ani v čase jeho zápisu na list vlastníctva mu vlastnícke právo nepatrilo. Ak
aj neboli v reštitúcii vydané všetky podiely k týmto pozemkom oprávneným osobám (a zapísané na

list vlastníctva), nemohol byť súčet zatiaľ nevydaných podielov zapísaný na žalovaného a také niečo
nevyplýva ani z uvádzaného rozhodnutia B. V. F. N. O., v ktorom sa uvádza iba, že žalovaný je povinná
osoba, nie že by mu malo v nevydanom zvyšku vlastnícke právo ostať. Ak aj družstvo bolo v rámci
reštitučného konania povinnou osobou, to ešte automaticky neznamená, že bolo vlastníkom vydávaných
pozemkov. Na žalovaného vlastnícke právo k pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť na základe

zákona SNR č. 2/1958 Sb. n. SNR, ani iného právneho predpisu neprešlo.
2.4. Ani ďalší titul nadobudnutia – rozhodnutie S. G. F. F. E., odboru poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č. Pôd.520/1958 z 10.03.1958 nemôže osvedčovať vlastnícke právo žalovaného, k čomu
sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžo/13/2010 z 29.04.2010: „Žalobca
(v tomto konaní žalovaný) odvodzuje svoje oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami z

rozhodnutia č. Pôd 520/1958 zo dňa 10. marca 1958, avšak toto rozhodnutie nespĺňa náležitosti § 42
ods. 2 katastrálneho zákona, teda nie je spôsobilou prílohou k návrhu na vklad.“
2.5. Vlastníckemu právu I. W. N. F. E., ktorého právnym nástupcom je aj žalovaný, sa venoval Okresný
súd Námestovo v konaní zn. 3C/11/2012, ktorý o. i. uviedol, že z projektu B. E. vypracovaného podľa
zákonač.42/1992Zb.oúpravemajetkovýchvzťahovavysporiadanínárokovvdružstve,prerokovaného

VZ 23.10.1992 vyplýva, že výmera poľnohospodárskej pôdy v užívaní družstva je celkom 2077,58 ha,
že od 01.01.1991 sa odčlenili od družstva E. členovia z O. P. a časť členov z L., ktorí založili W. N. F. O.
P., a z účtovnej uzávierky k 30.06.1992, ktorá bola vykonaná ako mimoriadna v nadväznosti na účtovnú
závierku za rok 1991, v časti Prehľad súpisov majetku Poľnohospodárskeho družstva ku dňu 28.04.1992
bolo v bode 1 uvedené „pozemky vo vlastníctve družstva 0 (hodnota majetku v Kčs)“ Z dohody č. 3/93

z 08.03.1993 uzavretej podľa z. č. 229/1991 Zb. o vydaní nehnuteľného majetku D. C. L. E. s B. N. M.,
E. – z jej bodu 4 vyplýva, že „D. C. L. E. po odovzdaní majetku v súčasnom období nebudú na ňom
samostatne hospodáriť, ale tento bude daný do užívania B. N. M. podľa uzavretej nájomnej zmluvy.
Z daného rozsudku teda vyplýva, že pri vypracovaní transformačného projektu nemalo B. N. C. C. F. E.
žiadny nehnuteľný majetok. Aj to je dôkaz o tom, že žalovaný ako jeho právny nástupca nemôže vlastniť

žiadny podiel k spoločnej nehnuteľnosti.
2.6. Žalovaný začal po dlhých rokoch súdnych sporov uznávať vlastnícke právo členov pozemkového
spoločenstva k pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť. Z uznesenia členskej schôdze žalovaného
z 05.10.2023 vyplýva, že samotný žalovaný uznáva vlastnícke právo členov pozemkového spoločenstva
k pozemkom zapísaným v pozemkovoknižných vložkách č. X k. ú. E. a XXX k. ú. F..

2.7. V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12C/6/2025 žalovaný nenamietal, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E., a súhlasil, aby súd vyhlásil
rozsudok vyhovujúci žalobe.
2.8. Žalovaná suma predstavuje sumy náhrad v súvislosti s výstavbou stavieb R3 E. – obchvat a R3
E. – G. na základe rozhodnutí O. C. V. F. M., za vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva k

pozemkom v tom čase zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E., a to rozhodnutí:
- č. 2010/3894/1558/To z 21.10.2010, právoplatným 04.12.2010, vyvlastňujúcim pozemky vytvorené
geometrickým plánom č. XXXXXXX – 81/2004;
- č. 2010/3895/1559/To z 26.10.2010, právoplatným 04.12.2010, obmedzujúcim vlastnícke právo k
pozemku vytvorenému geometrickým plánom č. XXXXXXX – 212/2008 z pozemku EKN parc. č. XXXX/

X;
- č. 2010/3896/1560/To z 27.10.2010, právoplatným 04.12.2010, obmedzujúcim vlastnícke právo k
pozemku vytvorenému geometrickým plánom č. XXXXXXX – 212/2008 z pozemku EKN parc. č. XXXX/
X a- č. A/2012/00319/2/DAA z 23.02.2012, právoplatným 05.04.2012, vyvlastňujúcim pozemky vytvorené
geometrickým plánom č. XXXXXXXX – 81/2010 z pozemkov zapísaných na viacerých listoch vlastníctva
vrátane listu vlastníctva č. XXXX k. ú. E..

2.9. Žalovanému mali byť vyplatené náhrady za vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva
z dôvodu, že mu svedčil zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E. pod B141
nasledovne:
- 138.681,- eur na základe rozhodnutia č. 2010/3894/1558/To,
- 106,80 eura na základe rozhodnutia č. 2010/3895/1559/To,

- 772,- eur na základe rozhodnutia č. 2010/3896/1560/To a
- 157.432,28 eura na základe rozhodnutia č. A/2012/00319/2/DAA.
2.10. V danom čase prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/54/2010 konanie o určenie neplatnosti
rozhodnutia S. V. E. č. 97/01675/013 z 29.09.1997, ktorým bol schválený zjednodušený register
pôvodného stavu pre k. ú. E., a o určenie, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom s podielom
vo veľkosti 669827/999999 pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E.. Vzhľadom na

spornosť vlastníckeho práva k pozemkom podliehajúcim vyvlastneniu a obmedzeniu vlastníckeho práva
zložila G. N. C., J., uvedenú náhradu do úschovy – v prípade troch rozhodnutí z roku 2010 do úschovy
súdu a v prípade rozhodnutia z roku 2012 do úschovy C. B. K..
2.11. Po pripustení zmeny žaloby uznesením z č. k. 2C/54/2010-289 zo 17.07.2015 tak, že predmetom
konania bolo určenie, že vlastníkom podielu 669827/999999 k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX k. ú. E. je pozemkové spoločenstvo, ktorého členmi sú žalobcovia, súd žalobu rozsudkom
z 11.09.2018 zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho
záujmu pozemkového spoločenstva, keďže vlastnícke právo by mohlo patriť jedine jednotlivým členom
pozemkového spoločenstva. Súd teda žalobu zamietol bez skúmania toho, kto je vlastníkom pozemkov
zapísaných na liste vlastníctva v časti podielu zapísaného na žalovaného (a kto bol vlastníkom

pozemkov vyvlastnených ku dňu vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva). Krajský súd v
Žiline rozsudkom č. k. 6Co/22/2010-1062 z 24.04.2020 prvostupňový rozsudok potvrdil.
2.12. Z dôvodu právoplatného skončenia konania sp. zn. 2C/54/2010 tunajší súd vydal 13.07.2020 tri
uznesenia, ktorými žalovanému vydal z úschovy peniaze zložené G. N. C., J., a to uzneseniami č. k.
1U/26/2010-89 sumu 138.681,- eur, č. k. 1U/27/2010-82 sumu 106,80 eura a č. k. 7U/27/2010-51 sumu

772,- eur.
2.13. Náhrada podľa rozhodnutia krajského stavebného úradu z 23.02.2012 vo výške 157.432,28 eura
bola Národnou diaľničnou spoločnosťou zložená do úschovy C. B. K. a žalobcovia predpokladajú, že aj
peniaze z tejto úschovy boli vyplatené žalovanému.
2.14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/87/2022 z 27.06.2023 zrušil rozsudok

Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/22/2010-1062 a rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.
2C/54/2010-785 vo vzťahu k žalobcovi 2/ H. H. Q. – predsedovi výboru pozemkového spoločenstva, a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesenie bolo pozemkovému spoločenstvu doručené
08.08.2023.
2.15. Žalovaný prevzal zo štyroch úschov spolu 296.992,08 eura a nakoľko nikdy nebol podielovým

spoluvlastníkom s podielom vo veľkosti 669827/999999 (ani iným) pozemkov zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX k. ú. E., a teda ani pozemkov, ktoré boli vyvlastnené alebo ku ktorým bolo vlastnícke
právo obmedzené na základe štyroch rozhodnutí krajského stavebného úradu, tým sa bezdôvodne
obohatil na úkor tých členov pozemkového spoločenstva, ktorým neboli v reštitúcii vydané podiely k
pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E. na základe rozhodnutia B. V. F. N. O. č. ROK

194-1-A1/1995 alebo im boli vydané v menších podieloch, ako im prislúchajú, a ktorým nebola náhrada
za vyvlastnenie a obmedzenie vlastníckeho práva vyplatená, teda žalobcov.
2.16. Hoci z formálneho hľadiska boli prostriedky z úschov žalovanému vydané na základe
právoplatného skončenia konania sp. zn. 2C/54/2010 správne, formálny právny dôvod na ich prijatie
odpadolvdôsledkuzrušujúcehouzneseniadovolaciehosúdu.Žalovanývšaknikdynemalhmotnoprávny

nárok na vyplatenie týchto peňazí. Za bezdôvodné obohatenie sa považuje aj plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. V tomto prípade nejde o typický prípad odpadnutia právneho dôvodu plnenia
dlhu v záväzkových vzťahoch (napríklad odstúpenie od zmluvy), keďže medzi stranami neexistoval
záväzkový vzťah. Žalobcovia žalovanému nič neplnili, čo by teraz žiadali vrátiť naspäť. Žalovaný však
prijal plnenie vyplývajúce z tvrdeného vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX k. ú. E., pričom spoluvlastníkom týchto pozemkov nikdy nebol, pričom toto plnenie prijal na
úkor žalobcov. Za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sa v prípade zrušenia právoplatného
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci na základe mimoriadneho opravného prostriedku
považuje len plnenie na základe rozhodnutia, ktoré malo konštitutívne účinky. Vo vzťahu k plneniuposkytnutému z úschovy tak malo uznesenie dovolacieho súdu konštitutívne účinky, keďže v dôsledku
neho odpadol predtým existujúci formálny dôvod na vyplatenie peňazí žalovanému. Hoci tu nejde o
typický príklad bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo záväzkového vzťahu, avšak aj v tomto prípade

je potrebné aplikovať generálnu klauzulu podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný sa
na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, s analogickou aplikáciou § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v časti skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení z právneho dôvodu, ktorý
odpadol.
2.17. Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 2C/54/2010 je po vrátení spisu z dovolacieho súdu

vedené pod sp. zn. 16C/55/2024. H. H. Q. v ňom navrhol pristúpenie ostatných členov pozemkového
spoločenstva a pripustenie zmeny žaloby tak, aby predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva
členov pozemkového spoločenstva k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E. v časti
podielu zapísaného na žalovaného. Súd tento návrh vzhľadom na dlhý čas od začatia konania zamietol a
rozsudkom z 13.01.2025 zamietol aj žalobu. Opäť sa tak stalo z procesných dôvodov bez posudzovania
toho, kto je skutočne vlastníkom pozemkov. H. H. Q. podal proti rozsudku odvolanie.

2.18. Ani po zrušení rozsudkov dovolacím súdom sa tak v konaní sp. zn. 2C/54/2010 (potom
16C/55/2024) neriešila hmotnoprávna otázka vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX k. ú. E.. V tom konaní došlo vždy k zamietnutiu žaloby len z procesných dôvodov.
Žalobcovia preto podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k týmto pozemkom v časti podielu
zapísaného na žalovaného, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn. 12C/6/2025.

2.19. V žiadnom súdnom konaní tak nebolo riešené vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli vyvlastnené
alebo ku ktorým bolo obmedzené vlastnícke právo, keď v konaní sp. zn. 12C/6/2025 sa žalobcovia
domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemkom, čo zostali zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k. ú.
E.. Otázku vlastníckeho práva k pozemkom v čase vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva
tak musí súd posúdiť v tomto konaní ako otázku predbežnú.

2.20. Aktívna legitimácia svedčí žalobcom ako členom pozemkového spoločenstva, pričom zastúpenie
výborom (presnejšie pozemkovým spoločenstvom) vyplýva priamo z § 16 zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „ZoPS“). Vzhľadom na charakter vlastníctva spoločnej
nehnuteľnosti, ktorú vlastnia mnohí ľudia, by bolo neprípustným formalizmom žiadať, aby všetci boli
uvádzaní priamo v žalobe. Z hľadiska určitosti postačuje odkaz na zoznam vedený spoločenstvom,

keďže podľa § 18 ods. 1 ZoPS zoznam členov pozemkového spoločenstva vedie spoločenstvo. V konaní
nie je potrebné preukazovať, že osoby uvedené v zozname sú spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti
(členmi pozemkového spoločenstva) s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi, keďže spoločenstvo,
konajúce prostredníctvom výboru, vedie zoznam členov, a teda jeho vyjadrenie je postačujúce na to, aby
mal súd za preukázané, že osoby uvedené v zozname sú tými členmi, čo nemajú na liste vlastníctva č.

XXXX k. ú. E. uvedený žiadny podiel alebo ho majú zapísaný menší, ako by mali mať, a teda osobami,
ktorým nebola za vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva zaplatená žiadna náhrada. Z
priloženej tabuľky vyplýva, že súčet na nich pripadajúcej časti náhrady vyplatenej žalovanému je zhodný
s výškou tejto náhrady.
2.21. V danej súvislosti poukázali na komentár k § 16 ods. 2 ZoPS, z ktorého vyplýva: „Stranou

konania sú jednotliví podielnici zastúpení spoločenstvom, ktoré koná prostredníctvom svojho výboru ako
štatutárneho orgánu, pričom nie je vylúčené, aby ten splnomocnil ďalšieho zástupcu (napr. advokáta).
Máme však za to, že v žalobe nie je potrebné osobitne uvádzať údaje každého jedného podielnika,
stačí poukázať, že stranou sú jednotliví spoluvlastníci tej-ktorej spoločnej nehnuteľnosti zapísaní na
príslušnom liste vlastníctva, zastúpení spoločenstvom podľa § 16 ods. 2 písm. c) ZoPS. V tomto prípade

by striktné vyžadovanie náležitostí žaloby v podobe vyžadovania uvedenia identifikačných znakov
každého subjektu konania (t. j. každého podielnika spoločnej nehnuteľnosti) mohlo znamenať porušenie
princípu zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), a teda porušenie ústavného práva na
súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces.“ (Maslák, M., Jakubáč, R.: Zákon o pozemkových
spoločenstvách. Komentár. Praha, Wolters Kluver ČR, a. s., 2019, 246. a 247. strana)

2.22. Tento názor si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8 Cdo 13/2018,
v ktorom uviedol, že „ak by stranou konania boli jednotliví členovia a spoločenstvo ich zastupovalo
ako zákonný zástupca, v žalobe nebolo potrebné osobitne uvádzať údaje každého jedného člena
spoločenstva, stačilo poukázať, že stranou sú jednotliví spoluvlastníci žalovanej spoločnej nehnuteľnosti
zapísaní na príslušnom liste vlastníctva zastúpení spoločenstvom v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) ZoPS,

resp. § 16 ods. 2 písm. c) ZoPS. V niektorých prípadoch by totiž striktné vyžadovanie náležitostí
žaloby v podobe uvedenia identifikačných znakov každého subjektu konania (t. j. každého podielnika
na spoločnej nehnuteľnosti), mohlo znamenať porušenie princípu zákazu odopretia spravodlivosti(denegatio iustitiae), a teda porušenie ústavného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý
proces.“
2.23. Poukázali aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 194/2012-50, podľa

ktorého: „V súvislosti s namietaným prípadom považuje ústavný súd za nevyhnutné zdôrazniť, že
k reštitučným a iným nárokom spojeným s obdobím neslobody (zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému) je potrebné
pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo k ďalšej krivde. V danom prípade
o takýto nárok bezprostredne ide.“ Na uvedený nález odkázal Ústavný súd Slovenskej republiky

v náleze č. k. IV. ÚS 81/2020-55 z 18.11.2020, podľa ktorého: „Ústavný súd vníma so značným
znepokojením, ak všeobecné súdy vo svojej rozhodovacej činnosti bez náležitého (alebo dokonca bez
akéhokoľvek) zdôvodnenia poprú alebo opomenú právny názor ústavného súdu vyslovený vo vzťahu
k právnemu riešeniu konkrétneho skutkového stavu, ktorý je identický so skutkovým stavom a s ním
spojenou právnou otázkou posudzovanými v inom konaní pred všeobecnými súdmi; v posudzovanom
prípade navyše išlo o rozhodnutie ústavného súdu týkajúce sa priamo sporu sťažovateľov, nie o

rozhodnutie v inej obdobnej veci. Postup všeobecných súdov je zarážajúci o to viac, že sťažovatelia pred
všeobecnými súdmi opakovane a na viacerých miestach argumentovali právnym názorom ústavného
súdu vysloveným v konkrétnom rozhodnutí. Podľa názoru ústavného súdu takýto postup popiera princíp
legitímnych očakávaní, ktorý je imanentným prvkom princípu právnej istoty.“
2.24. O ochranu svojho vlastníckeho práva vedú členovia PS súdne spory už od deväťdesiatych rokov

dvadsiateho storočia, pričom nikdy súdy neurčili, že vlastníkom pozemkov patriacich do spoločnej
nehnuteľnosti by bol žalovaný. Dlhé roky boli ich žaloby (alebo žaloby pozemkového spoločenstva
ako celku) zamietané z procesných dôvodov, ale v posledných rokoch aj pod vplyvom judikatúry
ústavného súdu došlo k obratu a konajúci súd uznal argumentáciu žalobcov v konaniach vedených pod
sp. zn. 13C/87/2021, 12C/3/2020, 12C/18/2020 a 5C/52/2019. Okrem konania vedeného pod sp. zn.

12C/3/2020 nie sú tieto konania právoplatne skončené. Žalobcovia a žalovaný oproti dávnejšiemu
obdobiu postupne urovnávajú svoje vzťahy.

3. Uznesením tunajšieho súdu zo 17.10.2025 č. k. 15C/41/2025-324 boli žalobcovia vyzvaní v lehote 15
dní od jeho doručenia, aby svoje podanie, doručené tunajšiemu súdu dňa 29.07.2025, označené ako

„Žaloba o zaplatenie 296 992,08 €“, opravili/doplnili nasledovne:
1/ je potrebné v ňom presne špecifikovať žalobcov, a to v súlade s § 133 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“);
2/ je potrebné v ňom presne špecifikovať žalobný návrh (petit);
3/ odstrániť nedostatok plnomocenstva – výbor ako neoprávnený subjekt na udelenie plnomocenstva.

Uznesenie bolo doručované a doručené „právnemu zástupcovi“ žalobcov, ktorý takúto žalobu v mene
žalobcov podal, dňa 07.11.2025.

4. Podaním z 24.11.2025, doručeným súdu toho istého dňa, označeným ako „Oprava petitu žaloby“,
zástupca žalobcov opravil petit žaloby nasledovne: Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti

rozsudku zaplatiť nižšie uvedeným žalobcom nižšie uvedenú sumu, pod čím v tabuľke označil jednotlivé
fyzické osoby ich menom, priezviskom, dátumom narodenia, ich adresou, s uvedením konkrétnej sumy
pri každom z nich a súčasne žiadal vysloviť, že žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5. Súčasne ďalším podaním tiež zo dňa 24.11.2025, doručeným súdu toho istého dňa, podal právny
zástupca označených žalobcov proti uzneseniu uvádzanému pod bodom 3. sťažnosť, domáhajúc sa
jeho zrušenia v „napadnutej“ časti – pod číslami 1/ a 3/ z dôvodu nesprávneho posúdenia veci.

6. O uvedenej sťažnosti rozhodol tunajší súd uznesením z 12.12.2025 č. k. 15C/41/2025-360 tak, že

podanú sťažnosť zamietol v celom jej rozsahu pre jej nedôvodnosť a so zreteľom na spôsob rozhodnutia
a predpokladanú časovú náročnosť odstránenia uvádzaných nedostatkov obsiahnutých pod bodmi 1/
a 3/ výroku napadnutého uznesenia súd súčasne predĺžil žalujúcej strane lehotu na ich odstránenie o 30
dní, plynúcu od doručenia tohto uznesenia.

7. V odôvodnení zamietajúceho uznesenia tunajší súd o. i. poukázal na to, že v mene označených
žalobcov označených ako „A. B. C., D. C., B. C., E., C. C. F. E., E. G. XXX, H.: XXXXXXXX,
podal žalobu advokát JUDr. Peter Svrček, konajúc tak na podklade plnomocenstva, ktoré mu bolo
udelené PS, v zastúpení výboru tohto spoločenstva podľa § 16 ods. 2 písm. a) ZoPS. Zároveň sasúd vyjadril k otázke výkladu a aplikácie ust. § 16 ods. 2 ZoPS definujúceho oprávnenia výboru
pozemkového spoločenstva, predstavujúceho výkonný a štatutárny orgán pozemkového spoločenstva,
k čomu prioritne smerovala sťažnostná námietka, ktorou „zástupca žalobcov oprávnenie PS (jeho

výboru) konať priamo v mene jednotlivých členov pozemkového spoločenstva vyvodzoval z § 16
ods. 2 písm. a) ZoPS tak, že jeho výkladom možno podľa jeho názoru dospieť len k záveru, že
predpokladom existencie zákonného zastúpenia je to, že musí ísť buď o vec podnikania na spoločnej
nehnuteľnosti, prípadne spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, alebo o vec „spoločného“
užívania takýchto nehnuteľností alebo obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva

s tým, že žalobcami uplatnený nárok nespĺňa ani jeden z vyššie uvádzaných predpokladov pre
vznik zákonného zastúpenia jednotlivých členov pozemkového spoločenstva spoločenstvom. Výklad
„žalujúcej strany“ poukazujúcej na (tvrdený) úmysel zákonodarcu, ktorým má byť spriechodnenie
uplatňovania práv členov pozemkového spoločenstva na súdoch a iných orgánoch verejnej veci,
podľa ktorého, ak zákon kreuje zákonné zastúpenie pozemkovým spoločenstvom pri veciach určenia
vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti, nemá byť žiadny dôvod, aby toto zastúpenie neexistovalo

v prípade peňažného plnenia vyplývajúceho z vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti označil za výklad
výrazne, a tým neprípustne extenzívny, presahujúci daným ustanovením dostatočne určitým a
zrozumiteľným spôsobom vymedzený rozsah zákonného zastúpenia. Uplatnený nárok vo výške sumy
náhrad za nútené obmedzenie alebo odňatie vlastníckeho práva vyvlastnením za nehnuteľnosti tvoriace
súčasť spoločnej nehnuteľnosti vyplatených G. N. C. pôvodne do úschov, z ktorých boli náhrady

následne poukázané žalovanému na základe toho, že tento bol (podľa žaloby nesprávne) zapísaný
na príslušnom LV ako spoluvlastník dotknutých nehnuteľností, resp. ich častí, nepredstavuje vec, ktorú
by bolo možné subsumovať pod pojem, či už podnikania na predmetných nehnuteľnostiach, alebo ich
spoločného užívania alebo obstarávania spoločných vecí (v tomto prípade súd zdôraznil aj použitý
prívlastok „spoločný“), nakoľko uplatnený nárok (nároky jednotlivých spoluvlastníkov) má „individuálny“

charakter, t. j. tvrdené bezdôvodné obohatenie vzniklo a mohlo vzniknúť len samostatne voči jednotlivým
členom pozemkového spoločenstva v rozsahu vyplývajúcom z veľkosti spoluvlastníckeho podielu toho-
ktorého z nich na vyvlastnených nehnuteľnostiach, resp. ich častiach zo spoločnej nehnuteľnosti,
existujúceho v čase vyvlastnenia, ktorý im mal v konkrétnej výške prislúchať za ich vyvlastnenie. Z textu
ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) ZoPS možno (aj) vo vzťahu k predpokladu obstarávania spoločných

vecí vyvodiť, že sa to musí týkať (tak ako pri podnikaní a spoločnom užívaní) vecí vyplývajúcich z ich
vlastníctva, t. j. z ich existujúceho vlastníctva a nie vlastníctva už neexistujúceho, ktoré vyvlastnením
v minulosti zaniklo. S ohľadom na spôsob vymedzenia zastúpenia členov pozemkového spoločenstva v
§ 16 ods. 2 ZoPS je súčasne zrejmé, že úmyslom zákonodarcu nebolo udelenie akéhosi „generálneho“
plnomocenstva na zastupovanie ohľadne všetkého, čo má mať akýkoľvek súvis so spoluvlastníctvom

spoločnej nehnuteľnosti, či už stále existujúcim alebo dokonca aj minulým [ak by tomu tak malo byť,
potom by nemalo žiadny racionálny zmysel uvádzať jednotlivé konkrétne dôvody pod písm. a) až d)], ale
jeho úmyslom bolo umožniť takéto zákonné zastupovanie len v konkrétnych, zákonom vymedzených
prípadoch, majúcich spoločný základ v spoluvlastníctve spoločnej nehnuteľnosti členmi pozemkového
spoločenstva. S ohľadom na túto skutočnosť niet potom dôvodu takto zákonom vymedzené prípady

výkladovo rozširovať ani za predpokladu, že by to bolo možno vhodné a praktické. Súd s ohľadom
na predložený zoznam „žalobcov“ poukázal aj na to, že nimi zrejme majú byť aj „nezistení vlastníci“,
keďže u niektorých z nich absentuje identifikácia dátumom narodenia a adresa ich bydliska (uvádzané
je pri všetkých len „E.“) s dovetkom, že za takýchto vlastníkov (spoluvlastníkov) je zo zákona oprávnený
konať C. B. K., ako to napokon vyplýva aj zo žalobcom uvádzaného uznesenia NS SR z 15.04.2019

sp. zn. 8Cdo/31/2018, k čomu poukázal aj na § 10 ods. 2, 3 a 5 ZoPS, § 34 ods. 3 a ods. 18 zákona č.
330/1991 Zb. a § 17 zákona č. 180/1995 Z. z. (práve toto ustanovenie stanovuje C. B. K. ako subjekt
oprávnený prijímať a tým aj uplatňovať náhrady za vyvlastnenie pozemkov o. i. s nezisteným vlastníkom,
definovaným v § 8 ods. 1 písm. c) a d) daného zákona). Napokon nutnosť presnej špecifikácie subjektov,
ktorým má prislúchať nárok vo forme náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, ktorý mal byť podľa

žalujúcej strany nedôvodne vyplatený žalovanému, a preto sa jeho vydania teraz domáhajú, vyvodil
aj z toho, že pre takýto nárok je rozhodujúci stav, ktorý existoval v čase jednotlivých dotknutých
vyvlastnení, teda takýto nárok sa môže týkať len tých, ktorí boli ku dňu právoplatnosti príslušných
vyvlastňovacích rozhodnutí vlastníkmi podielov na vyvlastnených nehnuteľnostiach tvoriacich súčasť
spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko len voči nim by sa mohol žalovaný bezdôvodne obohatiť.

8. V uznesením poskytnutej predĺženej lehote o 30 dní od doručenia uznesenia o zamietnutí sťažnosti
žalujúcej strane na odstránenie nedostatkov vytýkaných uznesením tunajšieho súdu zo 17.10.2025 č. k.
15C/41/2025-324, žalujúca strana už nijako nereagovala.9. Jedným z vytýkaných nedostatkov bol aj nedostatok zastúpenia žalobcov ako procesnej podmienky,
ktorej nedostatok je odstrániteľný a za účelom jej odstránenia postupom uvádzaným pod bodom 3. súd

postupoval podľa § 161 ods. 3 CSP, keďže PS, poprípade jeho výboru ako výkonnému orgánu PS, podľa
názoru súdu, neprislúcha vo vzťahu k uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia právo
zastupovaťsvojichčlenovsodkazomna§16ods.2ZoPSatedaPS(jehovýbor),zaktorékonaliH.H.Q.
ako predseda výboru a B. C. ako člen výboru, neboli oprávnení splnomocniť na zastupovanie žalobcov
(aktuálnych členov PS) k takémuto nároku nimi splnomocneného advokáta JUDr. Petra Svrčka, ako to

vyplýva z doloženého plnomocenstva z 24.07.2025, ktorý ako právny zástupca žalobcov podal (v ich
mene) predmetnú žalobu.

10. Už bolo uvedené, že ustanovenie § 16 ods. 2 ZoPS definujúceho oprávnenia výboru pozemkového
spoločenstva zo zákona zastupovať jednotlivých členov pozemkového spoločenstva, t. j. konať priamo
v mene jednotlivých členov pozemkového spoločenstva, sa môže týkať len tých, ktorí sú stále aktuálnymi

členmi pozemkového spoločenstva, ktorými sú tí, ktorí vlastnia podiel na spoločnej nehnuteľnosti
a nemá sa prečo týkať tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu už prestali byť jeho členmi (smrť člena,
prevod podielu...). Pre účely posúdenia toho, voči komu sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť,
je pritom rozhodujúci stav vlastníctva vyvlastnených nehnuteľností (ich častí) účinný v čase, kedy
v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, dovtedajší vlastník vyvlastnenej

nehnuteľnosti stratil svoje vlastníctvo a nadväzne na to dotknutá (vyvlastnená) nehnuteľnosť prestala
byť súčasťou spoločnej nehnuteľnosti a pozemkovému spoločenstvu zaniklo oprávnenie túto užívať
a hospodáriť na nej. Aj v tomto kontexte (nielen s ohľadom na znenie § 16 ods. 2 ZoPS) podľa názoru
nemôže svedčiť PS oprávnenie zastupovať svojich členov, keďže toto mu o. i. môže svedčiť iba vo
vzťahu k jeho aktuálnemu okruhu svojho členstva v čase zastupovania, vo vzťahu k voči žalovanému

uplatneným nárokom na vydanie náhrady za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníctva, ktorú
podľa žalobcov mal nedôvodne ako nevlastník obdržať práve žalovaný.

11.1.Podľa§161ods.1CSP,aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11.2. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
11.3. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,

súd konanie zastaví.

12. Citované ustanovenie upravuje postup súdu v prípade absencie niektorej z procesných podmienok,
prestavujúcichprocesnépredpokladypreto,abysúdvovecimoholďalejkonaťavovecisamejmeritórne
rozhodnúť. Súd je ich danosť povinný skúmať počas celého konania Základné rozlišujúce kritérium

medzi jednotlivými procesnými podmienkami so zreteľom na zákonom predpokladaný postup je to,
či nedostatok procesnej podmienky možno alebo nemožno odstrániť. Zatiaľ čo danosť ktorejkoľvek
z neodstrániteľných podmienok (napr. nedostatok právomoci, procesnej subjektivity, res iudicatae atď.)
má bez ďalšieho za následok zastavenie konania – § 161 ods. 2 CSP, absencia takej podmienky,
ktorej nedostatok možno odstrániť, vedie k postupu súdu predpokladanému v § 161 ods. 3 CSP. Medzi

takéto odstrániteľné podmienky radíme aj nedostatok zastúpenia – oprávnenia subjektu, ktorý vykonal
určitý procesný úkon, predovšetkým podal žalobu v mene iného subjektu, konať ako jeho zástupca,
k čomu došlo aj v prejednávanej veci. Vhodným opatrením, ktoré súd v danej veci učinil, bola jeho
výzva daná uznesením zo 17.10.2025 č. k. 15C/41/2025-324, ktorá v sebe obsahovala jednak výzvu na
odstraňovanie nedostatkov samotnej žaloby (§ 129 CSP) – nedostatky uvádzané pod bodmi 1/ a 2/ jeho

výrokovej časti a súčasne aj výzvu na odstránenie nedostatku zastupovania (§ 161 ods. 3 CSP). Na túto
výzvu ani po jej predĺžení uznesením uvádzaným pod bodom 6. však žalujúca strana nereagovala.

13. Pretože žalobu v mene žalobcov podal subjekt, ktorého žalobcovia na jej podanie nesplnomocnili,
keď advokátom k žalobe doložené splnomocnenie dané iným subjektom ako samotnými žalobcami nie

je platné a tomuto subjektu (PS) z už vyššie uvádzaných dôvodov nesvedčí ohľadne žalovaného nároku
oprávnenie (ani priamo zo zákona, ako to uvádzal právny zástupca) zastupovať označených žalobcov,
pričom uvedený nedostatok nebol v poskytnutej (predĺženej) lehote odstránený, súd postupujúc podľa
cit. ustanovenia § 161 ods. 3 CSP toto konanie zastavil.14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že s ohľadom
na dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu konania (podanie žaloby subjektom neoprávneným zastupovať

označených žalobcov) nemožno hovoriť, že by niektorý z nich zavinil zastavenie tohto konania, vyslovil,
že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (§ 256 ods. 1 a contrario CSP), keď naviac označenému
žalovanému s ohľadom na štádium tohto konania ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 357 písm. a) a m) a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).